{"guid": "ussr:e648aa6a-eba9-4e87-9db0-71a2cacd54db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.268.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 268/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 268/2017 z 5. 10. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 5. októbra 2017, sp. zn. II. ÚS 268/2017, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.268.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2017-10-05", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e648aa6a-eba9-4e87-9db0-71a2cacd54db", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.268.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.268.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.268.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 268/2017-43\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. októbra 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť\n,\n,\n\n,\n,\n\n,\n,\n\n,\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n, a\n\n, zastúpených advokátom JUDr. Petrom Harakálym,\n\nMlynská 28, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn.\n3 C 234/2009, za účasti Okresného súdu Kežmarok, a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\na\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nKežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 234/2009 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Okresnému súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 234/2009\np r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\na\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 2 000 € (slovom dvetisíc eur),\nktoré im\n\nje\n\nOkresný súd Kežmarok p o v i n n ý\n\nvyplatiť do dvoch mesiacov\n\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Kežmarok j e p o v i n n ý uhradiť\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\na\n\n,\n\ntrovy konania v sume 356,81 € (slovom\n\ntristopäťdesiatšesť eur a osemdesiatjeden centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. Petra\nHarakályho, Mlynská 28, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\n16. februára 2017 doručená sťažnosť\n,\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\n,\n\n,\n\n,\n\nbola\n\n,\na\n\n(ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“ alebo „sťažovatelia v 2. až 6. rade“ spolu\naj „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného\nsúdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 234/2009.\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sa žalobou z 24. novembra 2009 podanou\nokresnému súdu domáhali proti žalovanému −\n\n2\n\n(ďalej len\n\n„žalovaný“) náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy. Žalobu podali na tom\nskutkovom základe, že 19. júna 2007 bola manželka sťažovateľa v 1. rade a matka\nsťažovateľov v 2. až 6. rade\n\n,\n\n, hospitalizovaná\n\nna neurochirurgickom oddelení žalovaného pre účely operačnej liečby z dôvodu\ndlhoročných bolestí v inervačnej oblasti 2. a 3. vetvy trojklanného nervu. Po vykonaní\nplánovanej operácie 21. júna 2007 došlo u\n\nk poruche vedomia\n\na rozvoju poruchy hybnosti končatín s následným rozvojom ďalších zdravotných\nkomplikácií, ktoré vyústili do jej úmrtia (18. júla 2007, pozn.). Na základe podaného\npodnetu sťažovateľa v 1. rade prešetroval správnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti\nzo strany žalovaného Úrad pre dohľad nad zdravotnou\nstarostlivosťou, ktorý stanoviskom zo 7. októbra 2008 konštatoval, že zdravotná\nstarostlivosť pani\n\npočas jej hospitalizácie u žalovaného\n\nv dobe od 19. júna 2007 do 18. júla 2007 nebola poskytnutá správne, pri riešení\npooperačných komplikácií neboli úplne využité všetky dostupné možnosti na zmenšenie\nnepriaznivých následkov, čím došlo k porušeniu § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.\no zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 576/2004 Z. z.“).\nPretože k úmrtiu\n\ndošlo v dôsledku porušenia právnej\n\npovinnosti zo strany žalovaného, sťažovateľ v 1. rade si z titulu zodpovednosti žalovaného\nza škodu uplatnil podľa § 449 ods. 2 Občianskeho zákonníka voči žalovanému právo\nna náhradu nákladov spojených s pohrebom\n\nv sume 3 206 €.\n\nZ dôvodu zodpovednosti žalovaného za neoprávnený zásah do práva na ochranu\nosobnosti si sťažovatelia podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatnili\nvoči žalovanému právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, sťažovateľ v 1. rade\nv sume 34 000 € a sťažovatelia v 2. až 6. rade každý v sume 45 000 €, pretože smrťou\ndošlo k závažnému zásahu do ich práva na súkromný a rodinný\nživot, ktorý je súčasťou práva na ochranu osobnosti.\n\n3\n\nSťažovatelia ďalej uvádzajú: „Okresný súd výzvou zo dňa 11. 12. 2009 vyzval\nsťažovateľov na úhradu súdneho poplatku za podaný návrh. Sťažovatelia podaním zo dňa\n28. 12. 2009 požiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov. Okresný súd uznesením\nč. k. 3 C/234/2009-37 zo dňa 8. 2. 2010 vyzval sťažovateľov na doplnenie podania, ktorým\nžiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov. Následne uznesením č. k. 3 C/234/2009-57\nzo dňa 22. 3. 2010 okresný súd priznal sťažovateľom oslobodenie od platenia súdnych\npoplatkov v plnom rozsahu.\nPredvolaním zo dňa 25. 5. 2010 okresný súd nariadil vo veci prvé pojednávanie\nna deň 6. 7. 2010.\nPodaním zo dňa 10. 6. 2010 sa k podanej žalobe vyjadril žalovaný, ktorý nesúhlasil\ns podaným žalobným návrhom sťažovateľov tvrdiac, že k úmrtiu\nnedošlo v príčinnej súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného.\nPrávny zástupca sťažovateľov podaním zo dňa 6. 7. 2010 ospravedlnil svoju neúčasť\nna pojednávaní nariadenom na deň 6. 7. 2010 a žiadal pojednávanie odročiť na iný termín\nz dôvodu náhleho ochorenia.\nOkresný súd predvolaním zo dňa 19. 8. 2010 nariadil vo veci pojednávanie na deň\n28. 9. 2010. Na uvedenom pojednávaní sťažovatelia ako aj žalovaní zotrvali na svojich\nstanoviskách a žalovaný navrhol vo veci vykonať znalecké dokazovanie za účelom zistenia,\nči medzi smrťou\n\na porušením povinnosti zo strany žalovaného\n\nexistuje príčinná súvislosť. Pojednávanie bolo odročené za účelom vykonania znaleckého\ndokazovania s tým, že strany mali súdu predložiť návrh otázok na znalecké dokazovanie.\nPodaním zo dňa 4. 10. 2010 navrhol právny zástupca sťažovateľov pripojiť príslušný\nspis Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, nakoľko bez znalosti jeho obsahu\nnemohol kvalifikovane navrhnúť obsah otázok a úloh pre znalecké dokazovanie.\nOkresný súd uznesením č. k. 3 C/234/2009-94 zo dňa 28. 9. 2010 nariadil vo veci\nznalecké dokazovanie\n\n, znalcom z odboru\n\nzdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurochirurgia, pričom znalcovi uložil povinnosť\nvypracovať znalecký posudok v lehote 60 dní.\nOznámením zo dňa 20. 1. 2011 zaslal okresný súd právnemu zástupcovi sťažovateľov\nspis Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou s tým, aby po jeho preštudovaní\nv lehote 10 dní zaslal súdu otázky pre znalecké dokazovanie.\n\n4\n\nPrávny zástupca sťažovateľov podaním zo dňa 16. 2. 2011 oznámil súdu,\nže po oboznámení sa s obsahom spisu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou\nnemá otázky pre znalecké dokazovanie, nakoľko právny základ nároku vyplýva z obsahu\nspisu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.\nOkresný súd predvolaním zo dňa 5. 4. 2011 nariadil vo veci pojednávanie na deň\n10. 5. 2011.\nŽalovaná podaním zo dňa 29. 4. 2011 oznámila, že trvá na nariadení znaleckého\ndokazovania a z tohto dôvodu žiadal zrušiť nariadený termín pojednávania.\nSťažovatelia podaním zo dňa 7. 9. 2011 urgovali vypracovanie znaleckého posudku.\nOkresný súd na túto urgenciu reagoval oznámením, že uznesenie o nariadení znaleckého\ndokazovania nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 6. 2011 a spis bol znalcovi doručený\ndňa 22. 7. 2011.\nDňa 26. 9. 2011 bol súdu doručený znalecký posudok č. 4/2011 znalca\nOkresný súd uznesením č. k. 3 C/234/2009-121 zo dňa\n8. 12. 2011 rozhodol o odmene znalca. Znalecký posudok doručil právnemu zástupcovi\nsťažovateľov dňa 3. 1. 2012.\nPredvolaním zo dňa 13. 2. 2012 okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na deň\n8. 3. 2012 a následne predvolaním zo dňa 19. 3. 2012 nariadil pojednávanie na deň\n24. 4. 2012.\nPrávny zástupca sťažovateľov podaním zo dňa 29. 3. 2012 ospravedlnil svoju\nneúčasť na pojednávaní a žiadal odročiť pojednávanie na iný termín z dôvodu kolízie\ntermínov pojednávaní vo viacerých veciach.\nOkresný súd upovedomením zo dňa 5. 4. 2012 presunul termín pojednávania\nna deň 17. 5. 2012.\nSťažovatelia podaním zo dňa 20. 4. 2012 podali vo veci vyjadrenie k znaleckému\nposudku, v ktorom namietali závery znaleckého posudku a navrhli vo veci vykonať\nkontrolné znalecké dokazovanie.\nPodaním zo dňa 17. 5. 2012 právny zástupca sťažovateľov ospravedlnil neúčasť\nna pojednávaní nariadenom dňa 17. 5. 2012 z dôvodu náhleho zhoršenia zdravotného stavu\na požiadal súd, aby konal v jeho neprítomnosti. Zároveň oznámil súdu, že zotrváva\nna svojom návrhu vykonať vo veci kontrolné znalecké dokazovanie.\n\n5\n\nOkresný súd na pojednávaní dňa 17. 5. 2012 odročil pojednávanie na neurčito\nza účelom kontrolného znaleckého dokazovania s tým, že strany majú v lehote 10 dní zaslať\notázky pre kontrolné znalecké dokazovanie.\nPodaním zo dňa 4. 6. 2012 sťažovatelia oznámili súdu návrh otázok pre kontrolné\nznalecké dokazovanie.\nOkresný súd uznesením č. k. 3 C/234/2009-156 zo dňa 16. 7. 2012 nariadil vo veci\nkontrolné znalecké dokazovanie, pričom vypracovaním znaleckého posudku poveril\nznaleckú organizáciu\n\nktorej uložil vypracovať\n\nznalecký posudok v lehote 60 dní. V uznesení zároveň uložil sťažovateľom povinnosť zložiť\npreddavok na znalecké dokazovanie v sume 400,00 EUR.\nSťažovatelia podali voči uzneseniu okresného súdu, ktorým im uložil povinnosť zložiť\npreddavok na znalecké dokazovanie, odvolanie zo dňa 27. 8. 2012. Okresný súd uznesením\nč. k. 234/2009-166 zo dňa 30. 11. 2012 podanému odvolaniu vyhovel a zrušil výrok\no povinnosti sťažovateľov zložiť preddavok na znalecké dokazovanie.\nDňa 14. 3. 2013 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok znaleckej\norganizácie\n\nktorý dňa 24. 4. 2013 doručil\n\nprávnemu zástupcovi sťažovateľov. Uznesením č. k. 3 C/234/2009-195 zo dňa 17. 4. 2013\nrozhodol o odmene za podaný znalecký posudok.\nOkresný súd predvolaním zo dňa 22. 5. 2013 nariadil vo veci pojednávanie na deň\n2. 7. 2013.\nPrávny zástupca sťažovateľov podaním zo dňa 28. 6. 2013 navrhol doplniť\ndokazovanie výsluchom\n\na z toho dôvodu\n\nnavrhol odročiť pojednávanie nariadené na 2. 7. 2013. Na základe výzvy súdu následne\nsťažovatelia podaním zo dňa 22. 8. 2013 doplnili otázky pre výsluch navrhnutého svedka.\nPredvolaním zo dňa 8. 1. 2014 okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na deň\n28. 1. 2014. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca sťažovateľov zotrval na návrhu\nna doplnenie dokazovania výsluchom\n\nOkresný\n\nsúd tento návrh na dokazovanie zamietol a pojednávanie odročil na deň 17. 2. 2014\nza účelom vyhlásenia rozsudku.\nOkresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 3 C/234/2009-231 zo dňa 17. 2. 2014\ntak, že podanú žalobu zamietol.\n\n6\n\nProti rozsudku okresného súdu podali sťažovatelia odvolanie zo dňa 5. 3. 2014.\nKrajský súd v Prešove ako súd odvolací nariadil vo veci pojednávanie na deň\n16. 6. 2015, na ktorom vypočul znalca\n\n. Krajský súd pojednávanie\n\nodročil na neurčito za účelom vyjadrenia sa strán k výsluchu znalca. Výzvu na vyjadrenie\nzaslal súd podaním zo dňa 18. 6. 2015. Následne krajský súd nariadil pojednávanie na deň\n17. 9. 2015, kde vo veci rozhodol.\nKrajský súd v Prešove uznesením č. k. 6 Co/98/2014 zo dňa 17. 9. 2015 zrušil\nrozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nOkresný súd predvolaním zo dňa 15. 4. 2016 vo veci nariadil pojednávanie na deň\n19. 5. 2016 s tým, že vyzval strany na predloženie návrhov na doplnenie dokazovania.\nSťažovatelia podaním zo dňa 9. 5. 2016 navrhli vykonať dokazovanie výsluchom\nNa pojednávaní dňa 19. 5. 2016 právny zástupca žalobcu zotrval na svojom návrhu\nna doplnenie dokazovania. Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom vyžiadania\ndokladov z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a za účelom doplnenia\nznaleckého dokazovania podľa pokynov odvolacieho súdu.“\nPodľa názoru sťažovateľov postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo\nk porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru z dôvodu, že predmetné konanie trvá už viac ako sedem rokov.\n„Sťažovatelia pritom utrpeli ťažký zásah do ich súkromnej sféry v podobe straty milovaného\nčloveka, manželky a matky sťažovateľov, ktorý natrvalo a nezvratným spôsobom poznačil\nich životy.“\nPodľa sťažovateľov okresný súd neefektívne využíval procesné inštitúty, ktoré\nmu v tom čase platný a účinný Občiansky súdny poriadok (ďalej len ,,OSP“) poskytoval,\nčím v priebehu napadnutého konania dochádzalo k prieťahom. Sťažovatelia uvádzajú,\nže hlavným dôvodom, prečo podali predmetnú sťažnosť, je ich zotrvávanie v stave právnej\nneistoty počas dlhého obdobia po neoprávnenom zásahu do ich práva na ochranu ich\nsúkromia a rodinného života, ktoré sú imanentnou súčasťou práva na ochranu osobnosti.\n\n7\n\nZ povahy veci a priebehu konania je zrejmé, že vzhľadom na námietky žalovaného\nje spornou predovšetkým otázka zodpovednosti žalovaného za škodu a zodpovednosti\nžalovaného za protiprávny zásah. Predovšetkým táto otázka bola a aj v súčasnosti\nje v konaní sporná a ani po siedmich rokoch trvania sporu nebola vyriešená.\nSťažovatelia v tomto smere poukazujú na to, že „aj keď môže ísť o odborne\nzložitejšiu skutkovú otázku, na základe ktorej je potrebné posúdiť zodpovednosť žalovaného,\nv danom prípade tu bolo nepochybne stanovisko Úradu pre dohľad nad zdravotnou\nstarostlivosťou zo dňa 7.10.2008, v ktorom bolo jednoznačne konštatované, že zdravotná\nstarostlivosť pani\n\n... nebola poskytnutá správne, pri riešení\n\npooperačných komplikácií neboli úplne využité všetky dostupné možnosti na zmenšenie\nnepriaznivých následkov, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 4 ods. 3 zákona\nč. 576/2004 Z. z...“. Sťažovatelia zastávajú názor, že uvedená sporná otázka mohla byť\naj v prípade znaleckého dokazovania či kontrolného znaleckého dokazovania vyriešená\nv prvom či druhom roku po začatí konania. Skúmanie dôvodnosti výšky uplatnených\nnárokov už následne po vyriešení právneho základu nároku nepredstavuje podľa nich\nzávažný právny ani faktický problém, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že výška\nnáhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je závislá predovšetkým od úvahy súdu.\nPokiaľ ide o správania samotných sťažovateľov, uvádzajú, že v priebehu konania\nod podania žaloby až do súčasného štádia konania poskytovali plnú súčinnosť okresnému\nsúdu. Okresnému súdu včas podávali svoje vyjadrenia, zúčastňovali sa na nariadených\npojednávaniach a svoju neúčasť na niektorých pojednávaniach ospravedlnili len naozaj\nvýnimočne a v odôvodnených prípadoch. Zastávajú názor, že oni ani ich právny zástupca\nnepredlžovali konania zbytočnými návrhmi na vykonanie dokazovania, ale vo veci žiadali\nvykonať len tie dôkazy, ktoré boli nevyhnutné na posúdenie a rozhodnutie vo veci samej.\nVo vzťahu k postupu okresného súdu v napadnutom konaní sťažovatelia uvádzajú,\nže toto trvá už neprimerane dlho. V priebehu napadnutého konania došlo aj k obdobiam,\nkeď okresný súd podľa nich nekonal dostatočne efektívne, napr. keď prvýkrát nariadil\nznalecké dokazovanie, tiež v období od 2. júla 2013 do 28. januára 2014, keď navrhovali\n\n8\n\nvýsluch svedka, pričom okresný súd ich najskôr vyzval na predloženie otázok pre svedka,\na potom nariadil pojednávanie, kde tento dôkaz zamietol. Podľa sťažovateľov okresný\nsúd aj v obdobiach, keď nebol evidentne nečinný, postupoval často nesústredene\na neefektívne.\nVzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vydal tento nález:\n„1. Právo sťažovateľov\n,\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,a\n\n,\n,\n\n,\n\nna prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR a právo\nna prejednanie veci v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru v konaní vedenom\nna Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 3 C/234/2009 bolo porušené.\n2. Okresnému súdu Kežmarok sa v konaní sp. zn. 3 C/234/2009 prikazuje konať\nbez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľovi v 1. rade sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume\n5 000,00 EUR...\n4. Sťažovateľovi v 2. rade sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume\n5 000,00 EUR...\n5. Sťažovateľovi v 3. rade sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume\n5 000,00 EUR...\n6. Sťažovateľovi v 4. rade sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume\n5 000,00 EUR...\n7. Sťažovateľovi v 5. rade sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume\n5 000,00 EUR...\n8. Sťažovateľovi v 6. rade sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume\n5 000,00 EUR, ktoré je... povinný vyplatiť Okresný súd Kežmarok do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti rozhodnutia.\n... Okresný súd Kežmarok je povinný sťažovateľom uhradiť náhradu trov právneho\nzastúpenia v sume 356,81 EUR k rukám ich právneho zástupcu v lehote 15 dní\nod právoplatnosti rozhodnutia.“\n\n9\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nsi ešte\n\npred\n\npredbežným\n\nprerokovaním\n\nsťažnosti\n\nprípisom\n\nz 21. februára 2017 vyžiadal z okresného súdu spis vedený v napadnutom konaní a následne\npo jeho preštudovaní sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 268/2017-22\nz 12. apríla 2017 ju podľa § 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) prijal na ďalšie konanie.\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval prípisom z 2. júna 2017\npredsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k vecnej stránke prijatej sťažnosti a k otázke\nvhodnosti ústneho pojednávania.\nDňa 18. augusta 2017 bol ústavnému súdu doručený prípis predsedníčky okresného\nsúdu sp. zn. 1 SprO 551/2017 z 15. augusta 2017, prostredníctvom ktorého sa vyjadrila\nk vecnej stránke sťažnosti a zároveň uviedla, že súhlasí s upustením od ústneho\npojednávania veci. Predsedníčka okresného súdu v prípise uviedla, že spor po skutkovej\naj právnej stránke považuje za jeden najzložitejších, „a to z dôvodu potreby náročného\nznaleckého dokazovania za účelom posúdenia existencie základných predpokladov\nzodpovednosti žalovanej za škodu, ktorá je medzi stranami sporná. Ide predovšetkým\no posúdenie, či žalovaná konala protiprávne, o posúdenie príčinnej súvislosti medzi škodou\na tvrdeným protiprávnym konaním žalovanej a zavinenia žalovanej. Keďže ide o špecifickú\noblasť poskytovania odbornej zdravotnej starostlivosti, posúdenie si vyžaduje odborné\nznalosti. Závery jednotlivých znalcov v znaleckých posudkoch sú pritom spravidla rozporné,\ntak ako aj v predmetom spore. Preto je potrebné ich rozpory odstraňovať, čo je skutkovo\naj právne náročné.\nTento názor jednoznačne potvrdzujú aj závery vyslovené odvolacím súdom v spore\nv zrušujúcom uznesení z 17. 9. 2015, v ktorom súd konštatuje, že doterajšie dokazovanie\n(opakované znalecké posudky) prinieslo rozpory, a ktorým odvolací súd uložil tunajšiemu\nsúdu vysporiadať sa nimi. Súd prvej inštancie preto v spore opakovane vykonal znalecké\ndokazovanie doplnením druhého znaleckého posudku. Tento názor potvrdzuje aj postoj\nsamotného sťažovateľa (zástupcu žalobcov), ktorý požiadal súd o poskytnutie lehoty 60 dní\n\n10\n\nna vyjadrenie k poslednému znaleckému posudku s tým. že vec potrebuje konzultovať\ns odborníkmi z oblasti medicíny.“. Uviedla tiež, že predmetná vec dosiaľ nie je právoplatne\nskončená, pričom vo veci boli vykonané tieto procesné úkony: «25. 11. 2009 súdu doručená\nžaloba žalobkyne,\n11. 12. 2009 výzva súdu na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu.\n30. 12. 2009 súdu doručená žiadosť zástupcu žalobcov o priznanie oslobodenia od\nsúdnych poplatkov,\n8. 2. 2010 výzva súdu adresovaná žalobcom na predloženie potvrdení o osobných,\nmajetkových a zárobkových pomeroch,\n22. 3. 2010 uznesenie súdu o priznaní oslobodenia žalobcom,\n6. 7. 2010 prvé pojednávanie, odročené na žiadosť zástupcu žalobcov,\n28. 9. 2010 druhé pojednávanie, odročené za účelom nariadenia znaleckého\ndokazovania navrhovaného žalovanou; stranám uložená povinnosť špecifikovať otázky\nna znalca,\n7. 10. 2010 súdu doručená žiadosť zástupcu žalobcov o pripojenie spisu Úradu pre\ndohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) s tým, že otázky špecifikuje\nnásledne,\n11. 10. 2011 súdu doručená špecifikácia otázok znalcovi zo strany žalovanej,\n20. 1. 2011 urgencia zástupcu žalobcov o špecifikáciu otázok pre znalca,\n18. 2. 2011 súdu doručené oznámenie zástupcu žalobcov, že znalecké dokazovanie\nžalobcovia nenavrhli a že otázky nebudú špecifikovať;\n29. 3. 2011 referát sudcu na nariadenie termínu pojednávania na 10. 5. 2011,\n9. 5. 2011 referát sudcu na zrušenie pojednávania,\n17. 5. 2011 súdom vyhotovené uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania; lehota\n60 dní od doručenia spisu,\n22. 7. 2011 spis doručený znalcovi,\n26. 9. 2011 súdu predložený písomný znalecký posudok,\n8. 12. 2011 uznesenie súdu o priznaní znalečného,\n10. 2. 2012 referát na nariadenie termínu pojednávania 8. 3. 2012 a na doručenie\nznaleckého posudku stranám,\n7. 3. 2012 pojednávanie odročené z dôvodu PN zástupcu žalobcov,\n\n11\n\n23. 4. 2012 súdu doručené vyjadrenie žalobcov k znaleckému posudku,\n17. 5. 2012 pojednávanie, odročené za účelom nariadenia kontrolného znaleckého\ndokazovania na návrh zástupcu žalobcov, stranám uložená povinnosť špecifikovať otázky\npre znalca,\n5. 6. 2012 súdu doručená špecifikácia otázok zo strany žalobcov,\n16. 7. 2012 uznesenie súdu o nariadení kontrolného znaleckého dokazovania,\nžalobcom uložená povinnosť zložiť preddavok,\n30. 8. 2012 súdu doručené odvolanie zástupcu žalobcov voči výroku o preddavku,\n30. 11. 2012 uznesenie súdu o vyhovení odvolaniu a zrušení výroku o preddavku\n(autoremedúra),\n11. 1. 2013 spis doručený znalcovi,\n14. 3. 2013 súdu doručený kontrolný znalecký posudok,\n17. 4. 2013 uznesenie o priznaní znalečného,\n22. 5. 2013 referát na nariadenie termínu pojednávania na 2. 7. 2013 a na doručenie\nznaleckého posudku stranám,\n1. 7. 2013 súdu doručený návrh zástupcu žalobcov na odročenie a na výsluch nového\nsvedka dožiadaným súdom (predsedu úradu), súdom odročené pojednávanie na neurčito,\n13. 8. 2013 žiadosť súdu adresovaná zástupcovi žalobcov na špecifikáciu otázok\npre svedka,\n23. 8. 2013 súdu doručené otázky,\n10. 9. 2013 výzva súdu adresovaná žalovanej na vyjadrenie k otázkam,\n18. 12. 2013 referát na nariadenie pojednávania na 28.1.2014,\n28. 1. 2014 pojednávanie, odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na 17.2.2014,\n17. 2. 2014 vyhlásený rozsudok v celom merite veci (žaloba zamietnutá),\n6. 3. 2014 súdu doručené odvolanie zástupcu žalobcov,\n14. 5. 2014 spis predložený odvolaciemu súdu ,\n1. 12. 2015 spis vrátený s uznesením o zrušení rozsudku z 17. 2. 2014 a vrátení veci\nna ďalšie konanie,\n4. 4. 2016 referát na nariadenie pojednávania na 19. 5. 2016,\n19. 5. 2016 pojednávanie, odročené za účelom zabezpečenia stanovísk odborných\nkonzultantov žalovanej,\n\n12\n\n25. 1. 2017 výzva na predloženie stanovísk odborných konzultantov,\n2. 2. 2017 uznesenie súdu o nariadení doplňujúceho znaleckého dokazovania, lehota\n60 dní od doručenia spisu,\n18. 5. 2017 spis doručený znalcovi,\n11. 7. 2017 súdu predložený znalecký posudok,\n17. 7. 2017 uznesenie o znalečnom,\n- výzva strán na vyjadrenie k znaleckému posudku,\n- referát na nariadenie pojednávania na 6. 9. 2017,\n1. 8. 2017 súdu doručená žiadosť zástupcu žalobcov o predĺženie lehoty\nna vyjadrenie k znaleckému posudku s tým, že posudok bude konzultovať s odborníkmi\ns oblasti medicíny.»\nPodľa vyjadrenia predsedníčky okresného súdu sťažovatelia v napadnutom konaní\nnespôsobili žiadne prieťahy. Vo vzťahu k prieťahom, ktoré mal v napadnutom konaní\nsvojím postupom spôsobiť okresný súd, predsedníčka okresného súdu uviedla: „Možno\nsúhlasiť s tvrdením sťažovateľa v sťažnosti, že:\n- ide o neefektívnu činnosť súdu, keď po odročení pojednávania 28. 9. 2010\nza účelom nariadenia znaleckého dokazovania súd nariadil pojednávanie na 10. 5. 2011,\nktoré následne zrušil, a až 27. 5. 2011 vyhotovil uznesenie o nariadení znaleckého\ndokazovania,\n- ide o neefektívnu a nesústredenú činnosť súdu, keď uznesenie z 16. 7. 2012\nautoremedúrou zrušil uznesením z 30. 11. 2012 vo výroku o preddavku na znalecké\ndokazovanie z dôvodu oslobodenia žalobcov od súdnych poplatkov priznaného už\nuznesením z 22. 3. 2010, v dôsledku čoho bol spis doručený znalcovi až 11. 1. 2013,\nZastávam názor, že nemožno súhlasiť s konštatovaním sťažovateľa, že ide\no neefektívnu a nesústredenú činnosť súdu, keď:\n- na pojednávaní dňa 28. 1. 2014 rozhodol o zamietnutí výsluchu svedka (predsedu\núradu), a to bez ohľadu na záver odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení z 17. 9. 2015;\nkaždý sudca je vo svojej činnosti nezávislý, a to aj pokiaľ ide o vedenie konania\na dokazovania...“ V závere predsedníčka okresného súdu konštatuje, že postupom\n\n13\n\nokresného súdu v napadnutom konaní „nedošlo k porušeniu základného práva sťažovateľov\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\nV postupe tunajšieho súdu možno síce konštatovať dva ojedinelé kratšie obdobia\nneefektívnej a nesústredenej činnosti, tunajší súd však počas celej doterajšej doby konal\nv spore plynulo, pričom dĺžka konania zodpovedá skutkovej a právnej zložitosti veci.\nPokiaľ ide o argumentáciu sťažovateľov, že v spore bolo predložené stanovisko\núradu, ktoré je nepochybné, uvádzam, že samotné závery dohľadu úradu bez ďalšieho\nneboli v spore dostatočným podkladom pre preukázanie nároku na náhradu škody. Boli len\nnápomocné pri preukazovaní pasívnej legitimácie žalovanej a preukazovaní porušenia\njej právnej povinnosti, avšak ďalšie prvky zodpovednosti za škodu (vznik škody, príčinná\nsúvislosť a zavinenie) zo záverov úradu nevyplývali. Preto bolo nevyhnutné pristúpiť\nk znaleckému dokazovaniu, výsledky ktorého sa na viac dostali do rozporu so stanoviskom\núradu v otázke samotného porušenia povinnosti žalovanou.\nDávam tiež do pozornosti, že z celkovej dĺžky konania na tunajšom súde spis bol viac\nako 18 mesiacov, a to od 14. 5. 2014 do 1. 12. 2015, na odvolacom súde. Preto považujem\nza vhodné, aby sa k veci vyjadril aj Krajský súd v Prešove.“.\nÚstavný súd následne prípisom z 28. augusta 2017 vyzval právneho zástupcu\nsťažovateľov, aby zaujal stanovisko k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu, ktoré\nmu v prílohe zaslal, a ústavnému súdu oznámil, či súhlasí s tým, aby sa podľa § 30 ods. 2\nzákona o ústavnom súde upustilo od ústneho pojednávania.\nVyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľov bolo ústavnému súdu doručené\n11. septembra 2017. Právny zástupca v ňom uviedol, že so sťažovateľmi zotrváva\nna dôvodoch a vyjadreniach, ktoré boli obsahom ich sťažnosti. Zároveň uviedol, že súhlasí,\naby ústavný súd v predmetnej veci upustil od ústneho pojednávania.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože dospel\nk názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n14\n\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPredmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 234/2009 došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov...\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\nÚstavný súd si pri výklade základného „práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov“, ktoré je garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\n\n15\n\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nkonania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje,\naby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola\nrýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorého len čo sa konanie\nzačalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná a rozhodnutá.\nVychádzajúc z toho, že napadnuté konanie nie je v čase rozhodovania ústavného\nsúdu právoplatne skončené, ústavný súd poukazuje na to, že 1. júla 2016 nadobudol\núčinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj „CSP“). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon\naj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nPostup okresného súdu v napadnutom konaní od 1. júla 2016 bolo teda potrebné\nhodnotiť aj podľa ustanovení Civilného sporového poriadku.\nPodľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez\nzbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.\nPodľa § 157 ods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo\na hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.\n\n16\n\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup\nsamotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.\n1. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosť veci, ktoré ústavný súd\nuplatňuje pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy,\nresp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd vychádzajúc z toho, že predmetom napadnutého\nkonania je ochrana osobnosti a náhrada nemajetkovej ujmy, konštatuje, že po právnej\nstránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec, ktorá patrí do rozhodovacej agendy\nvšeobecného súdnictva, a preto namietané konanie nemožno považovať za právne zložité.\nNa druhej strane však ústavný súd zastáva názor, že predmetná vec vykazuje znaky\nskutkovej zložitosti vzhľadom na to, že v napadnutom konaní bolo potrebné nariadiť\nznalecké dokazovanie, ako aj kontrolné znalecké dokazovanie. Napriek uvedenému\nskutková zložitosť veci nemôže ospravedlňovať doterajšiu dĺžku napadnutého konania,\nuvedené skutočnosti možno nanajvýš zohľadniť pri určení sumy primeraného finančného\nzadosťučinenia.\n2. Pri hodnotení správania sťažovateľov v napadnutom konaní ústavný súd\nkonštatuje, že nezistil žiadnu takú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená\nna ťarchu sťažovateľov pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom\nkonaní k zbytočným prieťahom.\n3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v označenom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní. V tejto\nsúvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09),\nv ktorej už uviedol, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť\nvšeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu\n\n17\n\nprávnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovatelia na neho obrátili\ns návrhom, aby o ich veci rozhodol.\nÚstavný súd si na preskúmanie postupu okresného súdu zabezpečil súdny spis ešte\npred prijatím sťažnosti na ďalšie konanie (keďže chronológia úkonov okresného súdu\nvyhotovená ústavným súdom a chronológia úkonov okresného súdu, ktorú predložila\npredsedníčka okresného súdu v rámci svojho vyjadrenia k vecnej stránke sťažnosti,\nje v podstate totožná, ústavný súd vo svojom rozhodnutí ponechal chronológiu úkonov\nokresného súdu tak, ako ju predložila predsedníčka okresného súdu, pozn.) a zistil,\nže napadnuté konanie na okresnom súde začalo 25. novembra 2009. Napriek tomu,\nže okresný súd v napadnutom konaní konal relatívne plynulo, a teda nemožno mu vytýkať\nobdobia nadmernej nečinnosť (s výnimkou obdobia od 19. mája 2016, keď okresný súd\nodročil pojednávanie pre účely zabezpečenia stanovísk odborných konzultantov žalovanej\ndo 25. januára 2017, keď reálne pristúpil k výzve týchto stanovísk, pozn.), jeho postup bol\nvo viacerých smeroch neefektívny. Ako neefektívnu činnosť hodnotí ústavný súd postup\nokresného súdu, ktorý už 28. septembra 2010 na pojednávaní rozhodol, že do konania\npriberie znalca na vypracovanie znaleckého posudku a na ten účel odročil pojednávanie,\nno k vyhotoveniu uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania došlo až 27. mája 2011,\npričom spis okresného súdu bol znalcovi zapožičaný 22. júla 2011. O neefektívnu činnosť\na v podstate aj nesústredenú činnosť ide aj v prípade postupu okresného súdu, ktorý napriek\ntomu, že uznesením č. k. 3 C 234/2009-57 z 22. marca 2010 priznal sťažovateľom\noslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu pre konanie v I. stupni aj v odvolacom\nkonaní, 16. júla 2012 uznesením č. k. 3 C 234/2009-156 nariadil kontrolné znalecké\ndokazovanie, ustanovil znaleckú organizáciu, ktorej uložil vypracovať kontrolný písomný\nznalecký posudok v lehote 60 dní od doručenia spisu okresného súdu, a sťažovateľom uložil\npovinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu\nvo výroku týkajúceho sa povinnosti zložiť preddavok na trovy dôkazu sťažovatelia podali\nodvolanie, na poklade ktorého okresný súd 30. novembra 2012 vydal uznesenie, ktorým\nvyhovel odvolaniu sťažovateľov a zrušil uznesenie č. k. 3 C 234/2009-156 zo 16. júla 2012\nvo výroku, ktorým im uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu. V dôsledku tohto\npostupu bol spis okresného súdu zapožičaný ustanovenej znaleckej organizácii\n\n18\n\naž 11. januára 2013. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na vyjadrenie predsedníčky\nokresného súdu, ktorá rovnako potvrdila, že v týchto prípadoch je možné hodnotiť postup\nokresného súdu ako neefektívny.\nPodľa názoru ústavného súdu o neefektívnej, resp. nesústredenej činnosti okresného\nsúdu svedčí aj skutočnosť, že aj keď okresný súd už 17. februára 2014 vo veci vyhlásil\nrozsudok č. k. 3 C 234/2009-231 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“), ktorým návrh\nsťažovateľov zamietol, Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) uznesením\nč. k. 6 Co 98/2014-283 zo 17. septembra 2015 (ďalej len uznesenie krajského súdu“) tento\nrozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že toto\nrozhodnutie okresného súdu bolo predčasné. Krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia\nkonštatoval, že vykonané dokazovanie už pred okresným súdom prinieslo rozpory, ktoré\nneboli dostatočným spôsobom a presvedčivo odstránené. Krajský súd po vykonanom\ndokazovaní (výsluch súdneho znalca, pozn.) dospel k záveru, že zamietnutie návrhu\nna vykonanie dokazovania nebolo správne (sťažovatelia podaním doručeným okresnému\nsúdu ešte 1. júla 2013 navrhli výsluch predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou\nstarostlivosťou, ktorý okresný súd na pojednávaní 28. januára 2014 nepripustil, napriek\ntomu, že ich medzičasom aj vyzýval na predloženie otázok, na ktoré by mal byť vypočutý,\npozn.), pretože aj po vykonanom dokazovaní ostali rozpory neodstránené a k týmto\nsa nemohol adekvátne vyjadriť ani súdny znalec. Krajský súd preto okresnému súdu uložil,\naby v novom konaní skúmal, „či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu\nust. § 420 OZ v spojení s ust. § 11-13 OZ, tak aby z dispozície tejto právnej normy bolo\nmožné vyvodiť plnenie alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe\nvyhovené, t. j. či žalovaný nielen tvrdí, ale i preukáže, že právnu povinnosť neporušil, resp.\nže porušenie právnej povinnosti nezavinil... pretrvávajú pochybnosti, či žalovaná\nnemocnica urobil po operácii všetky kroky na to, aby pacientka nezomrela... Tiež je\npotrebné porovnať pozitíva a negatíva nepodania heparínu nie o 19.00, ale bezprostredne\npo operácii...“.\n\n19\n\nÚstavný súd poukazuje na to, že obdobie od 14. mája 2014, keď bol spis okresného\nsúdu predložený krajskému súdu, do 1. decembra 2015, keď krajský súd vrátil spis\nokresnému súdu, nemožno pripísať na vrub okresnému súdu.\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že aj napriek určitej skutkovej\nzložitosti veci spôsobenej potrebou znaleckého dokazovania postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, ktoré boli spôsobené jeho\nneefektívnou\n\na nesústredenou\n\nčinnosťou\n\n(viacnásobné\n\nodročovanie\n\nnariadených\n\npojednávaní). Ústavný súd preto rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom\nkonaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj k porušeniu ich práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou\nnečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov.\nKeďže napadnuté konanie okresného súdu nebolo v čase rozhodovania ústavného\nsúdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal\nokresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 234/2009 konal bez zbytočných\nprieťahov.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n\n20\n\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov\nsa ho domáha.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz\nna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).\nSťažovatelia sa domáhajú priznania primeraného finančného zadosťučinenia každý\nv sume po 5 000 €, čo odôvodňujú „mimoriadnymi okolnosťami prípadu, ktoré sú dané\npovahou uplatnených nárokov ako aj závažnosťou nemajetkovej ujmy, jej nezvratnosťou\na dlhodobou absenciou meritórneho právoplatného súdneho rozhodnutia vo veci, ktorý\nby priznával sťažovateľom primeranú satisfakciu“.\nPodľa názoru ústavného súdu v tomto konkrétnom prípade prichádza do úvahy\npriznanie finančného zadosťučinenia.\nPri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad\nspravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé\nfinančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne\nokolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadi zásadou, že cieľom primeraného finančného\nzadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej v dôsledku zbytočných prieťahov, teda\nreparácia nemajetkovej ujmy (napr. II. ÚS 16/07, IV. ÚS 84/02, IV. ÚS 592/2012).\n\n21\n\nÚstavný súd s prihliadnutím na celkovú dĺžku napadnutého konania okresného súdu,\nberúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, prihliadajúc aj na určitú skutkovú\nzložitosť veci, ako aj to, že spis okresného súdu sa približne rok a šesť mesiacov nachádzal\nna krajskom súde, dospel k záveru, že v danom prípade priznanie sumy po 2 000 € každému\nmožno považovať za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd preto rozhodoval aj o úhrade trov konania, ktoré vznikli sťažovateľom\nv dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. Petrom\nHarakálym. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti žiadali o úhradu trov právneho zastúpenia\nv sume 356,81 €, ktoré, ako v sťažnosti uvádzajú, si uplatnili v súlade s vyhláškou\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“).\nÚstavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádza z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016, ktorá\nbola 884 € (za dva úkony v roku 2017). Úhradu priznáva za dva uplatnené úkony právnej\nslužby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11\nods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky, pričom výšku základnej sadzby tarifnej odmeny\nby v tomto prípade bolo potrebné v súlade s § 13 ods. 2 vyhlášky znížiť o 50 %, lebo\nide o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“. Keďže v predmetnej\nveci ide o spoločné úkony pri zastupovaní šiestich sťažovateľov, výška základnej tarifnej\nodmeny po znížení o 50 % by predstavovala sumu 441,99 €, teda 73,667 € na každého\nsťažovateľa. Trovy právneho zastúpenia spolu s režijným paušálom 2 x 8,84 € (§ 16 ods. 3\nvyhlášky) by tak spolu predstavovali sumu 459,67 €. Napriek tomu, že sťažovatelia\ndo vyčíslenia trov právneho zastúpenia zahrnuli aj daň z riadnej hodnoty, právny zástupca\n\n22\n\nsťažovateľov nepreukázal, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ústavný súd si preto\ntúto skutočnosť overil na verejnom portály Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky,\nkde zistil, že právny zástupca sťažovateľov je skutočne platcom dane z pridanej hodnoty,\npreto zvýšil priznanú úhradu o daň z pridanej hodnoty v rozsahu 20 % (91,93 €) podľa § 18\nods. 3 vyhlášky, teda priznaná úhrada trov sťažovateľov by celkovo predstavovala sumu\n551,60 €.\nSťažovatelia však vo svojej sťažnosti žiadali o úhradu trov právneho zastúpenia\nv sume 356,81 €, ktorú žiadali vyplatiť v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu. Keďže sťažovateľmi uplatnená sumu trov právneho zastúpenia\nnie je v rozpore s uvedenou vyhláškou, ústavný súd priznal sťažovateľom náhradu trov\nprávneho zastúpenia v tejto požadovanej sume.\nPriznanú úhradu trov konania v uvedenej sume je okresný súd povinný zaplatiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nods. 1 CSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. októbra 2017\n\n23", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "náhrada nemajetkovej ujmy", "náhrada škody (ujma)", "prieťahy v konaní", "ochrana osobnosti", "ujma, náhrada škody-nemajetková ujma", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3C/234/2009", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f625f01b-bd92-430c-b6b3-e5428a3be86e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 592/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 592/2012 z 21. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-21", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f625f01b-bd92-430c-b6b3-e5428a3be86e"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:9a7cba37-f953-4203-8bb5-7311f6bc6bec", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 16/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 16/07 z 4. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-04", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a7cba37-f953-4203-8bb5-7311f6bc6bec"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:725b3c24-569e-4b71-81bc-3f0f8d023bbf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 84/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 84/02 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 178, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:725b3c24-569e-4b71-81bc-3f0f8d023bbf"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 28/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "26457f32-dddc-42a8-8f68-d50d33b356b3:3a5921cc-aad8-4484-a54e-3dd0a694ae0a", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Co/98/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/98/2014 z 17. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-09-17", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/26457f32-dddc-42a8-8f68-d50d33b356b3:3a5921cc-aad8-4484-a54e-3dd0a694ae0a"}], "citovane_v": []}