{"guid": "ussr:eebe0ca3-b6be-4b1b-85f2-4dfa8e6f8f81", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.258.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 258/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 258/2018 z 5. 9. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 5. septembra 2018, sp. zn. II. ÚS 258/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.258.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2018-09-05", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/eebe0ca3-b6be-4b1b-85f2-4dfa8e6f8f81", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.258.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.258.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.258.2018.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 258/2018-44\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. septembra 2018\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu\nSergeja Kohuta (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátskou kanceláriou Kolíková & Partners, s. r. o.,\nRadvanská 21, Bratislava, v mene ktorej koná advokát Mgr. Lukáš Opett, PhD., vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 24 Cpr 1/2012\na takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\n\na základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.\n24 Cpr 1/2012 p o r u š e n é b o l i .\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €\n\n(slovom tisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 585,76 € (slovom päťstoosemdesiatpäť eur a sedemdesiatšesť centov)\nna účet advokátskej kancelárie Kolíková & Partners, s. r. o., Radvanská 21, Bratislava,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. II. ÚS 258/2018-20 z 23. mája 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nOkresného súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n24 Cpr 1/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 2. februára 2012 podal na okresnom súde\nžalobný návrh na zrušenie personálnych rozkazov, ktorý bol zaevidovaný pod sp. zn.\n\n2\n\n24 Cpr 1/2012. Chronologicky popísal doterajší priebeh konania s tým, že z dôvodu\nnespokojnosti s priebehom konania podal 30. augusta 2016 sťažnosť predsedovi okresného\nsúdu na zbytočné prieťahy v konaní.\nPredseda okresného súdu uznal sťažnosť za dôvodnú a upovedomením o spôsobe\nvybavenia sťažnosti z 27. septembra 2016 sa sťažovateľovi za prieťahy v konaní\nospravedlnil.\nDňa 2. novembra 2016 sťažovateľ navrhol, aby okresný súd prerušil konanie\ndo právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.\n20 Cpr 6/2016 (antidiskriminačná žaloba).\nPrípisom z 3. apríla 2017, doručeným sťažovateľovi 28. apríla 2017, okresný súd\noznámil sťažovateľovi, že podmienky na prerušenie konania neboli splnené a v konaní sa\nbude pokračovať.\nDňa 19. januára 2018 okresný súd nariadil pojednávanie na 15. február 2018.\nPo otvorení pojednávania 15. februára 2018, po prednesení podstatného obsahu žaloby\nprávnym zástupcom žalobcu (sťažovateľa) a vyjadrení žalovaného bolo pojednávanie\nodročené na 5. apríl 2018.\nPodľa názoru sťažovateľa konanie, v ktorom ide o nárok na doplatenie funkčného\nplatu v súvislosti s odvolaním z funkcie riaditeľa\n\n, nie je\n\nskutkovo ani právne zložité. Podľa presvedčenia sťažovateľa ide o štandardnú právnu vec,\na preto už samotná dĺžka konania (6 rokov) odo dňa začatia konania, počas ktorej príslušné\nsúdy nedokázali vec právoplatne rozhodnúť, je neprimeraná a porušujúca jeho práva\nv zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nSťažovateľ ďalej poukázal na to, že on sám prieťahy nespôsobil a samotný súd na\nzačiatku konania postupoval rýchlo, avšak jeho ďalšie konanie bolo poznačené výraznými\nprocesnými zlyhaniami, najmä vo vzťahu k rýchlosti rozhodovania o návrhoch sťažovateľa\ntýkajúcich sa predmetu konania, ako aj procesnej stránky.\nOkresný súd rozhodoval celkovo 28 mesiacov o procesnom návrhu sťažovateľa –\no zmene žaloby – bez toho, aby zároveň vykonával úkony vo veci samej. Ide o obdobie\nod 28. februára 2014 (podanie návrhu na zmenu návrhu na začatie konania) až do 30. júna\n2016 (vydanie uznesenia o nepripustení zmeny petitu návrhu na začatie konania a vylúčenie\nzmeneného návrhu navrhovateľa z 28. februára 2014 na samostatné konanie).\n\n3\n\nSťažovateľ namieta nečinnosť okresného súdu v trvaní 23 mesiacov v období\nod 25. júla 2014 (pokyn na predloženie spisu vyššiemu súdnemu úradníkovi na prípravu\nuznesenia o nepripustení zmeny návrhu z dôvodu iného predmetu dokazovania) do 30. júna\n2016 (vydanie uznesenia o nepripustení zmeny petitu návrhu na začatie konania a vylúčenie\nzmeneného návrhu navrhovateľa z 28. februára 2014 na samostatné konanie).\nAj po vylúčení časti veci na ďalšie konanie bol okresný súd podľa sťažovateľa\nnečinný ďalšie takmer 4 mesiace – od 30. júna 2016 (vydanie uznesenia okresného súdu\no nepripustení zmeny petitu návrhu na začatie konania a vylúčenie zmeneného návrhu\nnavrhovateľa z 28. februára 2014 na samostatné konanie) do 12. októbra 2016 [vydanie\nvýzvy okresného súdu na vyjadrenie, či žalobca (sťažovateľ) zotrváva na časti návrhu\nna doplatenie služobného platu].\nPo vybavení sťažnosti na prieťahy predsedom okresného súdu „sa okresný súd\ndopustil ďalších prieťahov, a to konkrétne v období od 03.04.2017 (oznámenie okresného\nsúdu o nesplnení podmienok na prerušenie konania) do 19.01.2018 (nariadenie\npojednávania na 15.02.2018). V tomto období – po dobu 9 mesiacov bol okresný súd\nopätovne úplne nečinný.\nÚplná nečinnosť okresného súdu v predmetnom súdnom konaní predstavuje približne\n36 mesiacov, t. j. polovicu celkovej dĺžky konania.“.\nSťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia, keďže\nsamotné konštatovanie porušenia práva nepovažuje za postačujúce s ohľadom na fakt, že\nv predmetnom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, a teda aj k porušovaniu jeho práv.\nSťažovateľ je v stave právnej neistoty už 6 rokov, pričom polovicu z celkovej dĺžky konania\ncharakterizuje podľa jeho názoru úplná nečinnosť okresného súdu. Nečinnosť okresného\nsúdu pritom podľa sťažovateľa nebola zapríčinená ním, keďže on je v konaní primerane\naktívny, či už osobne alebo prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Sťažovateľ\nupriamuje pozornosť ústavného súdu aj na fakt, že okresný súd bol nečinný aj po tom, ako\npredseda okresného súdu vyhovel sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v konaní.\n2.1 Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1\n\n4\n\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd konaním Okresného súdu\nBratislava I vo veci vedenej pod sp. zn. 24Cpr/1/2012 porušené bolo.\n2. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n24Cpr/1/2012 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume 6000,- EUR (slovom\n\nšesťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 30 dní od\nprávoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa.\n4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania v plnej\nvýške do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“\n3. Na výzvu ústavného súdu sa okresný súd vyjadril k sťažnosti prípisom jeho\npredsedníčky sp. zn. 1 SprV /184/2018 z 19. júna 2018, v ktorom uviedol, že sťažnosť\nsťažovateľa z 30. augusta 2016 na prieťahy v napadnutom konaní bola okresným súdom\nvyhodnotená ako dôvodná z dôvodu nečinnosti súdu v období od 4. augusta 2014\ndo 30. júna 2016.\nPredsedníčka\n\nokresného\n\nsúdu\n\nopísala\n\nchronológiu\n\núkonov\n\nvykonaných\n\nv napadnutom konaní a uviedla najmä tieto skutočnosti:\n«Sťažovateľ namieta tri obdobia nečinnosti súdu.\nPrvým obdobím je obdobie rozhodovania o jeho procesnom návrhu na zmenu žaloby\nod 28.02.2014 do 30.06.2016. Je potrebné uviesť, že súd v tomto období konal, prípisom\nzo dňa 25.04.2014, vypraveným na poštovú prepravu dňa 30.04.2014, vyzval sťažovateľa na\nsprávne označenie navrhovaného vstupujúceho účastníka na strane žalovaného. Sťažovateľ\nsa k výzve súdu vyjadril podaním zo dňa 26.05.2014 doplneným dňa 29.05.2014.\nĎalším\n\nsťažovateľom\n\nnamietaným\n\nobdobím\n\nnečinnosti\n\nsúdu\n\nje\n\nobdobie\n\nod 30.06.2016 do 12.10.2016. Vzhľadom na jeho dĺžku, ktorá je menej ako 3,5 mesiaca,\nmám zato, že táto nie je dostatočná na konštatovanie prieťahov v konaní.\nTretím obdobím, ktoré sťažovateľ namieta, že obdobie od 03.04.2017 do 19.01.2018.\nVo vzťahu k tomuto sťažovateľom namietanému obdobiu si dovolím uviesť, že sťažovateľ sa\npočas tohto obdobia nijakým spôsobom nesnažil nečinnosti súdu zabrániť, nežiadal\no pokračovanie v konaní, ani vec neurgoval. K odstráneniu nečinnosti súdu došlo zo strany\nsúdu bez intervencie sťažovateľa. Súd po odstránení svojej nečinnosti ďalej koná riadne\n\n5\n\na promptne. V kontexte posudzovania porušenia práv sťažovateľa vo vzťahu k tomuto\nobdobiu má nečinnosť sťažovateľa podľa môjho názoru vplyv na stratu práv, nakoľko si\nsťažovateľ v zmysle zásady „vigilantibus iuris“ nedostatočne strážil svoje práva\n(poukazujem na podobný názor v Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nIII. ÚS 564/2015). Mám zato, že uvedené možno zohľadniť najmä vzhľadom\nna sťažovateľom požadovanú výšku primeraného zadosťučinenia.\nCelková dĺžka konania bola nepochybne spôsobená aj skutočnosťou, že konanie\nsp. zn. 24 Cpr 1/2012 bolo právoplatne prerušené od 26.02.2013 (na základe uznesenia č. k.\n24 Cpr 1/2012-30 zo dňa 24.01.2013) do 22.01.2014 (doručenie uznesenia Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 5 S 300/2012-36 zo dňa 11.06.2013 v znení opravného uznesenia\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 5 S 300/2012-41 zo dňa 08.08.2013), čo bolo zapríčinené\nsamotnou povahou sporu, keďže sťažovateľ sa v konaní v tom čase domáhal doplatenia\nslužobného platu za čas od odvolania z funkcie v dôsledku personálnych rozkazov, konanie\no zrušenie ktorých prebiehalo na inom súde (Krajský súd v Bratislave). Pre úplnosť\nnáhľadu na zložitosť veci dodávam, že sťažovateľ sa zrušenia personálnych rozkazov, čo\nbolo základom nároku na doplatenie služobného platu, pôvodne domáhal taktiež v\npredmetnom konaní, avšak z dôvodu vecnej nepríslušnosti tunajšieho súdu, súd vec postúpil\nKrajskému súdu v Bratislave. Išlo o prekážku postupu v konaní, ktorú musel tunajší súd\nosobitne riešiť. Podobne, súd v priebehu konania osobitne riešil aj návrh sťažovateľa zo\ndňa 28.02.2014 na zmenu žaloby a vstup ďalšieho účastníka konania, ktorý po jeho\nposúdení vzhľadom na rozdielnu povahu uplatňovaného antidiskriminačného nároku\nnepripustil a vylúčil ho na samostatné konanie (konanie vedené na tunajšom súde sp. zn. 20\nCpr 6/2016).\nAj keď tunajší súd vo veci sp. zn. 24 Cpr 1/2012 nekonal vždy bezodkladne, mám\nzato, že celková dĺžka konania bolo zapríčinená vo významnej miere samotným\nsťažovateľom. Ako je uvedené v odseku vyššie, súd musel v tomto konaní v dvoch prípadoch\nosobitne rozhodovať o postúpení veci a vylúčení veci v dôsledku povahy žalobcom\nuplatňovaných nárokov v konaní. Je nepochybné, že strana sporu je oprávnená využívať\nzákonnom ustanovené prostriedky na obhajovanie svojich práv, avšak úkony súdu, ktoré\nboli vykonané v súvislosti s takýmito procesnými úkonmi, ako aj úkony súdu vykonané\nv dôsledku odstraňovania prekážky postupu súdu v dôsledku nepríslušnosti súdu na konania\n\n6\n\no časti žaloby, podľa môjho názoru nemožno pričítať na ťarchu konajúceho súdu.\nK celkovej dĺžke konania prispela nepochybne i skutočnosť, že v konaní došlo k zmene\nzákonného sudcu a vec bola doposiaľ bola pridelená piatim vyšším súdnym úradníkom, ako\nvyplýva i z vyjadrenia zákonnej sudkyne zo dňa 19.06.2018.\nKonečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej republiky\na v prípade záveru o porušení práv sťažovateľa, žiadam, aby súd zvážil dôvodnosť\na primeranosť\n\nfinančného\n\nzadosťučinenia\n\na\n\nnepriznal\n\nsťažovateľovi\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie v celej uplatnenej výške...»\n4. K vyjadreniu okresného súdu zaujal stanovisko sťažovateľ podaním doručeným\nústavnému súdu 12. júla 2018, v ktorom najmä uviedol:\n«1... Celková doba rozhodovania súdu o procesnom návrhu sťažovateľa bola\n28 mesiacov (od 28.02.2014 do 30.06.2016), pričom 23 mesiacov (od 25.07.2014\ndo 30.06.2016) bol súd absolútne nečinný. Už samotná celková doba rozhodovania\no procesnom návrhu, trvajúca viac ako 2 roky (28 mesiacov), je podľa názoru sťažovateľa,\nbez ohľadu na vykonané úkony súdu prvej inštancie, neprípustná.\n2. Obdobie nečinnosti od 30.06.2016 do 12.10.2016 – celkovo 3 a ½ mesiaca...\n3. Obdobie nečinnosti od 03.04.2017 do 19.01.2018 – celkovo 9 a ½ mesiaca\nZhrňujúc vyššie uvedené obdobia nečinnosti súdu, celková nečinnosť predstavuje\n36 mesiacov. Celková dĺžka konania pred súdom je 6 rokov a 2 mesiace (od 07.02.2012\ndo 05.04.2018 – takmer 74 mesiacov)...\n... Súd vo svojom vyjadrení namieta, že v danom konaní ide o fakticky zložitejšiu vec.\nV tejto súvislosti odkazuje najmä na potrebu postúpenia časti konania na Krajský súd\nv Bratislave, v čoho dôsledku došlo k prerušeniu konania od 26.02.2013 do 22.01.2014.\nA tiež na sťažovateľov návrh na zmenu a opravu žaloby... sme skôr toho názoru, že\nv predmetnom prípade nejde o právne ani skutkovo zložitú vec. Súčasne však považujeme\nza potrebné uviesť, že zložitosť veci sama o sebe nezbavuje súd zodpovednosti za prieťahy\nvzniknuté nečinnosťou súdu... Pokiaľ ide o obdobie rozhodovania o návrhu sťažovateľa\nna zmenu a opravu žaloby, tak opakovane zdôrazňujeme, že o ňom súd rozhodoval po dobu\n28 mesiacov – od 28.02.2014 do 30.06.2016. Pričom sťažovateľ nespochybňuje tú časť\nkonania súdu, kde vykonával úkony potrebné pre rozhodnutie o tomto návrhu\n\n7\n\n(od 28.02.2014 – 25.07.2014). Sťažovateľ však namieta obdobie 23 mesiacov od 25.07.2014\ndo 30.06.2016, kde bol súd absolútne nečinný a nevykonával žiadne úkony smerujúce\nk rozhodnutiu vo veci...\n... Súd vo svojom vyjadrení uvádza: „K celkovej dĺžke konania prispela nepochybne\ni skutočnosť, že v konaní došlo k zmene zákonného sudcu a vec bola doposiaľ bola\npridelená piatim vyšším súdnym úradníkom, ako vyplýva i z vyjadrenia zákonnej sudkyne zo\ndňa 19.06.2018.“ Na tomto mieste považujeme za vhodné upriamiť pozornosť tak súdu ako\naj Ústavného súdu na fakt, že sťažovateľ vo svojej sťažnosti nenamietal subjektívnu,\nindividuálnu zodpovednosť konajúcej sudkyne za vzniknuté prieťahy. Sťažovateľ namieta\nporušenie svojich práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní prebiehajúcom\npred súdom pod sp. zn. 24Cpr 1/2012, za ktoré nesie objektívnu zodpovednosť konajúci\nsúd...\n... Súd vo svojom vyjadrení tvrdí, že za prieťahy v konaní nesie zodpovednosť\nsťažovateľ, keď sa „nijakým spôsobom nesnažil nečinnosti súdu zabrániť, nežiadal\no pokračovanie v konaní, ani vec neurgoval. K odstráneniu nečinnosti súdu došlo zo strany\nsúdu bez intervencie sťažovateľa.“ Sme toho názoru, že sťažovateľ bol v predmetnom\nsúdnom konaní primerane aktívny. Sťažovateľ reagoval na všetky výzvy súdu včas,\nzúčastňoval sa nariadených pojednávaní a primerane sa tiež zaujímal o stav konania nielen\nnahliadaním do spisu dňa 19.04.2013, 22.10.2013,15.10.2014,08.01.2015,27.07.2016,\n09.02.2018, ako aj pravidelnými telefonátmi do infocentra súdu. Sťažovateľ tiež dňa\n30.08.2016 podal sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní, ktorá bola listom\npodpredsedu súdu zo dňa 27.09.2016, Spr. 2251/2016 vybavená ako dôvodná (prílohy č. 2\na 3 ústavnej sťažnosti)...\n... Súd vo svojom vyjadrení opakovane vyzval, aby Ústavný súd „zvážil dôvodnosť\na primeranosť\n\nfinančného\n\nzadosťučinenia\n\na\n\nnepriznal\n\nsťažovateľovi\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie v celej uplatnenej výške.“ Je faktom, že sťažovateľ si v predmetnom konaní\nuplatňuje aj finančné zadosťučinenie za ujmu na jeho ústavných právach. V tejto súvislosti\npovažujeme za potrebné zdôrazniť, že sťažovateľ si nechcel uplatniť žiadnu excesívnu alebo\nneprimeranú sumu. Právny zástupca sťažovateľa podrobne preskúmal judikatúru\nÚstavného súdu týkajúcu sa výšky primeraného finančného zadosťučinenia za prieťahy v\n\n8\n\nkonaní, avšak neidentifikoval v nej žiadny vzorec alebo postup, ktorým by bolo možné určiť\nprimeranú výšku finančného zadosťučinenia v štandardných prípadoch. A to napriek tomu,\nže Ústavný súd identifikoval mnoho skutočností, na ktoré je pri priznaní výšky primeraného\nfinančného zadosťučinenia potrebné prihliadať, a ktoré sa aj sťažovateľ snažil\nreflektovať...»\n5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nII.\n6. Ústavný súd z predloženého súdneho spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn.\n24 Cpr 1/2012 zistil, že vo veci boli vykonané tieto procesné úkony:\n- 7. februára 2012 sťažovateľ doručil okresnému súdu návrh na zrušenie\npersonálnych rozkazov,\n- 14. februára 2012 okresný súd zaslal žalobu žalovanému na vyjadrenie v lehote\n15 dní,\n- 2. apríla 2012 žalovaná strana doručila vyjadrenie k žalobe,\n- 6. júna 2012 okresný súd uznesením č. k. 24 Cpr 1/2012-22 vyslovil svoju vecnú\nnepríslušnosť,\n- 21. augusta 2012 sťažovateľ doručil doplnenie žaloby,\n- 7. septembra 2012 bol spis doručený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“) na rozhodnutie o vecnej príslušnosti okresného súdu,\n- 13. decembra 2012 okresný súd zisťoval na krajskom súde stav súvisiaceho\nkonania,\n- 18. decembra 2012 krajský súd odpovedal okresnému súdu, že vec je vedená\nna krajskom súde pod sp. zn. 5 S 300/2012,\n\n9\n\n- 24. januára 2013 okresný súd uznesením sp. zn. 24 Cpr 1/2012, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť 26. februára 2013, prerušil konanie na čas do právoplatného skončenia\nkonania o zrušenie personálnych rozkazov vedeného na krajskom súde pod sp. zn.\n5 S 300/2012 (konanie bolo prerušené od 26. februára 2013 do 22. januára 2014),\n- 17. októbra 2013 okresný súd zisťoval stav súvisiaceho konania na krajskom súde,\n- 22. októbra 2013 krajský súd mailom oznámil okresnému súdu, že konanie pod\nsp. zn. 5 S 300/2012 bolo právoplatne skončené uznesením o zastavení konania z 11. júna\n2013,\n- 13. januára 2014 okresný súd vyžiadal uznesenie krajského súdu o zastavení\nkonania,\n- 22. januára 2014 krajský súd doručil okresnému súdu fotokópiu uznesenia sp. zn.\n5 S 300/2012, 5 S 2/2013 z 11. júna 2013 s opravným uznesením z 8. augusta 2013\n(právoplatnosť nadobudlo 6. septembra 2013),\n- 28. februára 2014 právny zástupca sťažovateľa doručil „návrh na zmenu návrhu\nna začatie konania a návrh na vstup ďalšieho účastníka na strane žalovaného“,\n- 25. apríla 2014 okresný súd vyzval sťažovateľa na „správne označenie\nnavrhovaného vstupujúceho účastníka na strane odporcu a ako odporca v 2. rade“,\n- 26. mája 2014 sťažovateľ doručil „vyjadrenie na výzvu súdu na právne označenie\núčastníka“,\n- 27. októbra 2014 sťažovateľ doručil „žiadosť o bezodkladné rozhodnutie o návrhu\nžalobcu na zmenu návrhu...“,\n- 30. júna 2016 okresný súd uznesením č. k. 24 Cpr 1/2012-69 nepripustil zmenu\npetitu a zmenený návrh sťažovateľa z 28. februára 2014 vylúčil na samostatné konanie\n(uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21. júla 2016),\n- 12. októbra 2016 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa na vyjadrenie\nv lehote 15 dní, či trvá na časti návrhu o doplatenie služobného príjmu,\n- 4. novembra 2016 právny zástupca sťažovateľa doručil návrh na prerušenie konania\ndo právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 20 Cpr 6/2016,\n- 9. novembra 2016 okresný súd vyzval žalovanú stranu na vyjadrenie sa k návrhu\nsťažovateľa na prerušenie konania v lehote 15 dní,\n- 5. decembra 2016 bolo doručené vyjadrenie žalovaného,\n\n10\n\n- 4. januára 2017 okresný súd zaslal vyjadrenie žalovaného sťažovateľovi\nna prípadné vyjadrenie,\n- 3. apríla 2017 okresný súd oznámil právnemu zástupcovi sťažovateľa, že\npodmienky na prerušenie konania nie sú splnené a v konaní sa bude ďalej pokračovať,\n- 15. februára 2018 sa uskutočnilo pojednávanie. Za sťažovateľa bola prítomná\nJUDr. Kurucová (podľa substitučnej plnej moci). Pojednávanie bolo odročené na 5. apríl\n2018 s tým, že právny zástupca sťažovateľa mal zabezpečiť účasť sťažovateľa,\n- 5. apríla 2018 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ bol prítomný, žalovaný\nnebol prítomný a súd konal v jeho neprítomnosti. Návrh na spojenie vecí okresný súd\nuznesením zamietol. Dodatočne sa dostavil právny zástupca žalovaného. Okresný súd návrh\nna prerušenie konania zamietol a rozsudkom zamietol aj žalobu v celom rozsahu, pričom\nžalobcovi náhradu trov konania nepriznal,\n- 5. júna 2018 sťažovateľ podal proti rozsudku z 5. apríla 2018 odvolanie.\nIII.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n\n11\n\n8. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného\nsúdu v konaní o zrušenie personálnych rozkazov vedenom pod sp. zn. 24 Cpr 1/2012\ndochádzalo k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\nÚstavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.\nII. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\n10. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že\núčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej\nneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.\nII. ÚS 26/95).\n11. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti\nkaždého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,\nsprávanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP\nústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho\nvýznam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých\nkritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.\n\n12\n\n11.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že po faktickej\nstránke určitá zložitosť danej veci spočívala v tom, že existovala väzba s paralelne\nprebiehajúcim konaním sp. zn. 5 S 300/2012, pričom bez právoplatného ukončenia uvedenej\nsúvisiacej veci nebolo možné v napadnutom konaní pokračovať (Bečvář a Bečvářová v.\nČeská republika, rozsudok č. 58358/00 zo 14. 12. 2004).\nPo právnej stránke možno danú vec považovať za štandardnú, nijako sa\nnevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.\n11.2\n\nPri\n\nhodnotení\n\npodľa\n\nďalšieho\n\nkritéria,\n\nteda\n\nsprávania\n\nsťažovateľa\n\nv preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala\nbyť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov\ndošlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Pokiaľ sťažovateľ vo veci podal\nprocesné návrhy (návrh ďalšieho účastníka do konania), ústavný súd pripomína svoju\nustálenú judikatúru, podľa ktorej využitie možností daných účastníkom konania procesnými\npredpismi (napr. v aktuálnom čase podľa Občianskeho súdneho poriadku) na uplatňovanie\na presadzovanie ich práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu\nkonania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné\nprieťahy (napr. I. ÚS 31/01). Zbytočné prieťahy v napadnutom konaní teda v zásade neboli\nvyvolané správaním sťažovateľa.\n11.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci\na predovšetkým konštatuje, že napadnuté konanie bolo od 26. februára 2013 do 22. januára\n2014 (takmer jeden rok) právoplatne prerušené. Podľa konštantnej judikatúry pritom\nústavný súd nečinnosť súdu v dôsledku existencie legitímnej prekážky jeho postupu, tak ako\nje to v prípade prerušenia konania, neposudzuje v zásade ako zbytočné prieťahy v súdnom\nkonaní (napr. II. ÚS 3/00, I. ÚS 78/02, III. ÚS 42/02).\nOkresný súd bol však v napadnutom konaní bez akýchkoľvek zákonných alebo iných\nrelevantných dôvodov dlhodobo nečinný v období od 26. mája 2014 do 30. júna 2016,\npričom uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas\n\n13\n\nminimálne dvoch rokov okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať\nk odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho\nkonania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy\n(pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom, pritom\nnedošlo v dôsledku zložitosti veci a ani správania účastníkov, ale najmä v dôsledku postupu\nsúdu. Ústava v čl. 48 ods. 2 pritom zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov\nspravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda\nvykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov.\nVzhľadom na uvedené podstatné dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva\nsťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2\nústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 1.\n12. Pretože vo veci bol 5. apríla 2018 vyhlásený rozsudok, ústavný súd nevyhovel\nnávrhu sťažovateľa podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde a v tomto návrhu\nsťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 4.\n13. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda boli porušené, aj primerané finančné zadosťučinenie.\nSťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € najmä preto, že\nstav jeho právnej neistoty trval už 6 rokov, pričom podľa jeho názoru „polovica z celkovej\ndĺžky konania charakterizuje úplná nečinnosť okresného súdu“.\nVzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k záveru, že len konštatovanie\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 dohovoru\nnie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za\nodôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona\no ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti\nzisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané vo výške 1 500 €. Ústavný súd\n\n14\n\npritom prihliadol aj na to, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie\nnemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody (napr. II. ÚS 67/03), ako aj na povahu veci\na napokon aj na to, že okresný súd v posudzovanom konaní 5. apríla 2018 vo veci meritórne\nrozhodol.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia v bode 2.\n14. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia za tri úkony\nprávnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti z 22. marca 2018\na písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 12. júla 2018). Za tri úkony vykonané\nv roku 2018 patrí odmena v sume trikrát po 153,50 € a režijný paušál v sume trikrát\npo 9,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa\npredstavujú sumu 488,13 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 97,62 €,\nt. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 585,76 €.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.\n\n15\n\n15. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. septembra 2018\n\n16", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "diskriminácia", "ozbrojené sily", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "diskriminácia", "ozbrojené sily"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "24Cpr/1/2012", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fcde9457-9fa1-4f72-b7cd-0513f2e503f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.564.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 564/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 564/2015 z 2. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-02", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.564.2015.1"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:6a0a1d12-6e84-444c-b1ca-fe905b5a5f78", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/03 z 24. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-24", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a0a1d12-6e84-444c-b1ca-fe905b5a5f78"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:d95b802c-d1dd-4cee-9f01-f280cddaa44a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 42/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 42/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d95b802c-d1dd-4cee-9f01-f280cddaa44a"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:c7d4edb3-2fbc-45b8-9909-defbd03cc3bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 78/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 78/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c7d4edb3-2fbc-45b8-9909-defbd03cc3bf"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:130d5108-30c6-4d46-a0ef-d7c3794829b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:2.US.3.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/00 z 16. 5. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-05-16", "citacie_n": 398, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:2.US.3.2000.1"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}, {"guid": "bc0698bc-51a2-4896-98d5-e3b1ecf4a99e:96424b80-6910-435f-9632-0b997f899005", "ecli": null, "spisova_znacka": "24Cpr/1/2012", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 24Cpr/1/2012 z 2. 4. 2014", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2014-04-02", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/bc0698bc-51a2-4896-98d5-e3b1ecf4a99e:96424b80-6910-435f-9632-0b997f899005"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:96f96300-afa4-419c-902e-3ee26fa85414", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.148.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 148/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 148/2018 z 18. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.148.2018.2"}]}