{"guid": "ussr:541317eb-d5ff-4eb2-8606-4bc1e2c29600", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.25.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 25/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 25/2018 z 11. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. januára 2018, sp. zn. II. ÚS 25/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.25.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-01-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/541317eb-d5ff-4eb2-8606-4bc1e2c29600", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.25.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.25.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.25.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 25/2018-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. januára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosti\n\n,\n\n, a\n\n,\n\n, zastúpených spoločnosťou Advokátska kancelária Mandzák a spol.,\ns. r. o., Zámocká 5, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Michal\nMandzák, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, ako aj práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V\nv konaní vedenom pod sp. zn. 21 Cr 23/2016 a jeho uznesením zo 6. septembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosti\n\na\n\nodmieta\n\nako\n\nzjavne\n\nneopodstatnené.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. novembra\n2017 doručená sťažnosť\n\n, ako aj sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovatelia“), ktorými namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1\na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práva\npodľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len\n„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 21 Cr 23/2016 (ďalej len „napadnuté\nkonanie“) a jeho uznesením zo 6. septembra 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Uznesením pléna ústavného súdu č. k. PLs. ÚS 27/2017-7 z 12. decembra 2017\nboli obe sťažnosti spojené na spoločné konanie.\n3. Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovatelia podali na okresnom súde proti\nspoločnosti\n\n,\n\n(ďalej len „žalovaná“), žalobu podľa § 40\n\nods. 1 písm. a) bodu 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), ktorou sa domáhali zrušenia\nrozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu ROYAL DEVELOPMENT – RSRD,\nzzpo, Suľany 243, Hruboňovo (ďalej len „rozhodcovský súd“), sp. zn. RD/123/2016\nz 2. septembra 2016 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).\n4. Sťažovatelia súčasne podali i návrh na odloženie vykonateľnosti žalobou\nnapadnutého rozhodcovského rozsudku, ktorý odôvodnili takto: „Uvedený návrh\nžalobcovia podávajú z dôvodu, že je evidentné a nesporné, že nastali právne dôvody\npredpokladané ustanovením § 40 ods. 1 ZRK pre zrušenie Rozhodcovského rozsudku\nsúdom, pričom ponechaním takéhoto rozhodcovského rozsudku hrozí žalobcovi 1/a\nžalobcovi 2/ exekúcia, dôsledkom ktorej môžu byť nenávratne pozbavení svojho majetku.\nVykonaním exekúcie totiž nastane stav, že aj keď budú v tomto konaní (o zrušenie\nRozhodcovského rozsudku) žalobcovia úspešní, tak žalovaný im objektívne nevráti\nvymožené plnenie (získané v exekučnom konaní) a to z dôvodu jeho platobnej neschopnosti.\nPodľa poslednej zverejnenej účtovnej závierky sa v prípade žalovaného jedná o spoločnosť,\nktorá má záporné vlastné imanie (stav predĺženia), a teda sama je povinná podať návrh na\nvyhlásenie konkurzu, resp. reštrukturalizácie, nemá žiadne likvidná aktíva (podľa\n\n2\n\nzverejnenej účtovnej závierky k 31.03.2015 nemala žiadne finančné prostriedky na\nbankových účtoch, peniaze v pokladni evidovala vo výške 68€, celkové aktíva spoločnosti\nmajú pozostávať len vo výške 118 €). Ak by došlo k exekúcií v priebehu tohto konania, tak je\nnepochybné, že v prípade úspechu by žalobcom neboli vrátené finančné prostriedky\nvymožené v exekučnom konaní. Z uvedeného dôvodu je preto dôvodné, aby súd odložil\nvykonateľnosť Rozhodcovského rozsudku.“\n5. O podanej žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku okresný súd ku dňu\npodania sťažností adresovaných ústavnému súdu nerozhodol. Pokiaľ ide o návrh\nna odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, tak o ňom rozhodol okresný súd\nuznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom sp. zn. 21 Cr 23/2016 zo 7. marca 2017\n(ďalej len „uznesenie vyššieho súdneho úradníka“), ktorým tomuto návrhu vyhovel\na odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Proti uvedenému uzneseniu vyššieho\nsúdneho úradníka podala žalovaná sťažnosť, o ktorej rozhodol okresný súd napadnutým\nuznesením tak, že zmenil uznesenie vyššieho súdneho úradníka a návrh sťažovateľov\nna odloženie vykonateľnosti zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sťažovatelia\nneuviedli žiadne také významné skutočnosti, ktorými by preukázali vážny a neodvratný\nzásah do ich práv s následkami do ich majetkovej sféry. Na základe uvedeného okresný súd\nzastával názor, že dôvody sťažovateľov neodôvodňujú vydanie rozhodnutia, ktorým by bolo\npotrebné odložiť vykonateľnosť právoplatného rozhodcovského rozsudku, a preto\nsťažnosťou napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka zmenil a návrh sťažovateľov\nna odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku ako nedôvodný\nzamietol.\n6. Sťažovatelia v sťažnostiach citujú § 40 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní,\npodľa ktorého ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde,\nnapadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe,\nmôže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.\nV kontexte uvedeného sťažovatelia poukazujú na to, že zákon vyslovene neuvádza\npodmienky, ktoré musia byť splnené, aby bolo možné odložiť vykonateľnosť rozhodnutia\nnapadnutého žalobou podanou podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodnutie\n\n3\n\no odklade vykonateľnosti rozhodnutia podľa sťažovateľov síce závisí od úvahy súdu, to\nvšak neznamená, že takéto rozhodnutie nemusí mať zákonný podklad (čl. 2 ods. 2 ústavy)\na môže byť prejavom svojvôle (čl. 1 ods. 1 ústavy), pretože aj podľa judikatúry ústavného\nsúdu (napr. nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 330/2013 z 12. novembra 2013) aj\nna vydanie rozhodnutia o odklade vykonateľnosti v rámci dovolacieho konania sú kladené\npožiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru.\n7. V uvedenej veci sú sťažovatelia toho názoru, že odôvodnenie napadnutého\nuznesenia okresného súdu je poznačené zjavnou svojvôľou, pretože všeobecný súd sa vôbec\nnezaoberal konkrétnymi argumentmi, ktoré uplatnili v návrhu na odloženie vykonateľnosti.\nSťažovatelia uplatnili konkrétne námietky, ktorými odôvodňovali odloženie vykonateľnosti\n(napr. námietka, že žalovaná predstavuje insolventnú spoločnosť, ktorá v prípade vykonania\nexekúcie nebude schopná vrátiť sťažovateľom finančné prostriedky), avšak všeobecný súd\nk týmto konkrétnym námietkam nič neuviedol, iba konštatoval, že nezistil dôvody, ktoré by\npodľa jeho názoru mali odôvodňovať odloženie vykonateľnosti. Takéto odôvodnenie pritom\nnie je podľa názoru sťažovateľov „možné považovať za postačujúce v podmienkach\nmateriálneho právneho štátu a to o to viac, že sa jednalo o zmeňujúce rozhodnutie, ktorý\nvšeobecný súd menil uznesenie súdu o odložení vykonateľnosti. Ďalšou podstatnou\nokolnosťou (odôvodňujúcou odloženie vykonateľnosti) bolo to, že sťažovateľ nikdy\nneuzatvoril rozhodcovskú doložku, a preto rozhodcovský súd nebol príslušný na prejednanie\nveci. Uvedené pochybenia pri vydávaní rozhodcovského rozsudku preto podľa sťažovateľa\ndosiahli takú intenzitu, že možno hovoriť fragrantnom zneužití zákona o rozhodcovskom\nkonaní, čo podľa sťažovateľa odôvodňuje to, aby súd odložil vykonateľnosť napadnutého\nrozhodnutia.“.\n8. Sťažovatelia namietajú aj porušenie svojho základného práva vlastniť majetok\npodľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového\nprotokolu, ktoré súvisia s právom na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, keďže\nsťažovatelia majú „právo na pokojné užívanie svojho majetku, ktoré im však bolo odopreté\npostupom všeobecného súdu znemožnené. Všeobecný súd preto zasiahol do práva\n\n4\n\nsťažovateľa na pokojné užívanie majetku, keďže voči sťažovateľovi prebieha exekučné\nkonanie, a je teda obmedzený vo svojom práve na pokojné užívanie majetku.“.\n9. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd prijal ich sťažnosti\nna ďalšie konanie a následne vydal nález, v ktorom vysloví porušenie ich základných práv\npodľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj práva\npodľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým konaním okresného súdu, ako aj jeho\nnapadnutým uznesením, toto rozhodnutie zruší a vec vráti okresnému súdu na ďalšie\nkonanie. Sťažovatelia si zároveň uplatnili trovy konania.\nII.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nsťažovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti\nalebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene\nmôže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho\npojednávania.\n\n5\n\n12. Sťažovatelia v sťažnosti namietajú porušenie svojich základných práv podľa\nčl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1\ndodatkového protokolu napadnutým konaním a uznesením okresného súdu, ktorým\nvšeobecný súd nevyhovel ich návrhu na odloženie vykonateľnosti rozhodcovského\nrozsudku.\n13. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo\npokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného\nzáujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.\n14. Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že uvedené zákonné ustanovenie\nrozlišuje okrem iného aj osobitnú kategóriu návrhov, ktorými sú návrhy zjavne\nneopodstatnené. Týmto zákon o ústavnom súde v záujme účelnosti a procesnej ekonómie\nposkytuje ústavnému súdu príležitosť preskúmať v štádiu predbežného prerokovania\nsťažnosti (§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde) možnosť jej prípadného odmietnutia\nna základe obsahu namietaných právoplatných rozhodnutí, charakteru namietaných opatrení\nalebo iných zásahov, ktorými malo dôjsť k porušeniu základných práv alebo slobôd\nnavrhovateľa, a z nich vyplývajúcich skutkových zistení, a tiež na základe argumentácie,\nktorú proti nim sťažovatelia v návrhu uplatnili.\n15. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (I. ÚS 66/98, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05,\n\n6\n\nI. ÚS 74/05, IV. ÚS 300/08). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej\nneopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna\nintenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní\npríslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami\nprípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08, II. ÚS 68/2017).\n16. Podľa sťažovateľov k porušeniu ich základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\ndošlo (v podstate) tým, že okresný súd dostatočne neodôvodnil svoje napadnuté uznesenie,\nktorým zamietol ich návrh na odloženie vykonateľnosti rozsudku rozhodcovského súdu,\nktorý napadli žalobou podanou podľa § 40 ods. 1 písm. a) bodu 3 zákona o rozhodcovskom\nkonaní.\n17. Ústavný súd v nadväznosti na právnu povahu a účel napadnutého uznesenia\nokresného súdu v súlade so svojou konštantnou judikatúrou v prvom rade zdôrazňuje, že\nposúdenie podmienok na vydanie predbežného procesného rozhodnutia je predovšetkým\nvecou všeobecných súdov (čl. 142 ústavy). Samotný ústavný súd ako nezávislý súdny orgán\nochrany ústavnosti sa spravidla (čl. 124 ústavy) nepovažuje za oprávneného zasahovať\ndo predbežných rozhodnutí, keďže nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov, a okrem\ntoho v takýchto prípadoch ide o rozhodnutia, ktoré do práv a povinností účastníkov konania\nnezasahujú konečným spôsobom (IV. ÚS 82/09). Ústavný súd posudzuje problematiku\npredbežných procesných rozhodnutí zásadne iba v ojedinelých prípadoch a k ich zrušeniu\npristupuje len za celkom výnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť\ndo rozhodnutí predbežnej povahy všeobecných súdov iba za predpokladu, že by\nrozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný\nrozpor s princípmi spravodlivého procesu. Na druhej strane však aj v konaní o predbežnom\nrozhodnutí musia byť rešpektované minimálne požiadavky zodpovedajúce princípom\nspravodlivého procesu, resp. základnému právu na súdnu ochranu. Preto aj procesné\nrozhodnutie všeobecného súdu o odklade vykonateľnosti musí mať rovnako ako aj iné\nrozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom, nemôže byť prejavom\n\n7\n\nsvojvôle a musí byť ústavne akceptovateľným spôsobom odôvodnené (m. m.\nII. ÚS 531/2011, II. ÚS 481/2012, II. ÚS 68/2017).\n18. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n19. Vychádzajúc z uvedených právnych názorov ústavný súd preskúmal napadnuté\nuznesenie okresného súdu, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, z hľadiska jeho\nústavnej akceptovateľnosti a zlučiteľnosti jeho účinkov s obsahom sťažovateľmi\noznačeného základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\n20. Okresný súd v relevantnej časti napadnutého uznesenia uviedol, že žalovaná\npísomným podaním z 23. marca 2017 podala proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka\nsťažnosť, ktorú odôvodnila tým, že „súd sa v napadnutom uznesení vôbec nevyjadril\nk samotnému obsahu rozhodcovského rozsudku a čo rozhodcovskému konaniu vlastne\nvyčíta. Nevysporiadal sa s argumentmi žalovaného obsiahnutými v jeho vyjadrení k žalobe\na návrhu na odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku. Poukazoval\nna rozdielnu rozhodovaciu prax súdov v obdobných veciach a žiadal aby súd prvej inštancie\nsťažnosťou napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka zrušil v celom rozsahu.“.\nĎalej okresný súd skonštatoval, že sťažovatelia a žalobca v 1. rade sa k sťažnosti\nžalovanej vyjadrili tak, že „na návrhu o odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého\nrozhodcovského rozsudku trval, pričom tvrdil, že žalovaný svoj návrh na zrušenie\npredmetného uznesenia odôvodnil tendenčne a účelovo. Poukázal na to, že odklad\nvykonateľnosti rozhodcovského rozsudku má charakter preventívny a ochranný, pričom súd\nberie do úvahy možnosť (aj nutnosť) vzniku materiálnej škody či nemajetkovej ujmy.\nNesúhlasí s názorom žalovaného a žiada sťažnosť žalovaného zamietnuť.“.\n\n8\n\nOkresný súd tiež odcitoval príslušné ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní:\n„podľa § 40 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z. z., na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku\npodľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred\nrozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu. (tzv.\npreklúzia námietok, pozn.)\nPodľa § 40 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z. z., ak podá účastník rozhodcovského konania\nžalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd,\nktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského\nrozsudku odložiť.\nPodľa § 250 ods. 2 C.s.p., ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší\nalebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom\nsúdu.“\nNapokon z uvedených zistení a stanovísk oboch sporových strán okresný súd dospel\nk záveru, že „vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o návrhu žalobcu o odklad\nvykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku nedostatočne sa zaoberal\notázkou aká hrozba závažnej ujmy v prípade okamžitého výkonu napadnutého\nrozhodcovského rozhodnutia skutočne žalobcovi hrozí a či týmto návrhom žalobca\nnesleduje postihnutie majetkovej sféry žalovaného výrazným spôsobom.\n... Vzhľadom na to, že žalobca 1/, 2/ neuviedol žiadne také významné skutočnosti,\nktorými by preukázal vážny a neodvratný zásah do jeho práv s následkami do jeho\nmajetkovej sféry, súd má za to, že dôvody žalobcu 1/, 2/ neodôvodňujú vydanie rozhodnutia,\nktorým by bolo potrebné odložiť vykonateľnosť právoplatného rozhodcovského rozsudku,\npreto sťažnosťou napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka zmenil a návrh žalobcu\n1/, 2/ na odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku ako\nnedôvodný zamietol.“.\n21. Ústavný súd na tomto mieste opakuje, že nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý\nrozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci\nústavný súd nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\n\n9\n\nvšeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy o namietaných porušeniach ústavou alebo príslušnou\nmedzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je daná v prípade, že je vylúčená\nprávomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci\nvšeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou\nv príslušnej medzinárodnej zmluve (I. ÚS 225/03).\n22. Podľa § 40 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní ak podá účastník\nrozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok\nzostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania\nvykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.\n23. Ako z citovaného ustanovenia vyplýva, zákon o rozhodcovskom konaní\nvyslovene neuvádza podmienky, ktoré musia byť splnené, aby bolo možné odložiť\nvykonateľnosť rozhodnutia rozhodcovského súdu napadnutého žalobou podľa § 40 ods. 1\npísm. a) zákona o rozhodcovskom konaní. Zákon ponecháva na úvahe súdu konajúceho\nvo veci návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku zvážiť povolenie odkladu jeho\nvykonateľnosti. To však neznamená, že takéto rozhodnutie nemusí mať zákonný podklad\n(čl. 2 ods. 2 ústavy) a môže byť prejavom svojvôle (čl. 1 ods. 1 ústavy), pretože podľa\nnázoru ústavného súdu aj na vydanie rozhodnutia o odklade vykonateľnosti v rámci\nrozhodovania o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku sú kladené požiadavky, ktoré\nvyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n24. V kontexte danej veci ústavný súd dodáva, že súčasťou obsahu základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania\nna také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.\n\n10\n\nVšeobecný súd musí dať odpoveď na tie otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Iba takýmto\nrozhodnutím je rešpektované základné právo účastníka konania podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd tiež pripomína judikatúru Európskeho\nsúdu pre ľudské práva, podľa ktorej rozhodnutie súdu musí dať dostatočné dôvody,\nna základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy\nrozhodnutia a musí sa posúdiť v rámci všetkých okolností každej veci.\n25. Z uvedeného vyplýva, že bolo úlohou ústavného súdu podľa špecifických\nokolností konkrétneho prípadu posúdiť, či absencia odôvodnenia tak, ako na ňu poukazujú\nsťažovatelia v sťažnosti, dosahuje intenzitu svojvôle.\n26. Základným účelom odkladu vykonateľnosti súdneho (aj rozhodcovského)\nrozhodnutia je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, avšak musia byť rešpektované aj\nzákladné práva toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje (čl. 12 ods. 2 ústavy). Odklad\nvykonateľnosti právoplatného rozhodnutia má mimoriadny charakter, pretože súd vo svojej\npodstate prelamuje účinky právoplatného rozhodcovského rozsudku ešte pred rozhodnutím\nvo veci samej, a preto k odkladu vykonateľnosti by malo dôjsť iba vo výnimočných\na skutkovo aj právne odôvodnených prípadoch a po dôkladnom preskúmaní všetkých\nokolností, na základe ktorých sa odklad povoľuje. Účelom tohto inštitútu ako\nzabezpečovacieho prostriedku je, že má byť nariadený na odvrátenie závažnej ujmy\nhroziacej účastníkovi konania. Výkon, resp. možnosť podania návrhu na vykonanie\nexekúcie právoplatného exekučného titulu oprávneným nemôže byť podľa názoru\nústavného súdu bez ďalšieho predpokladom odôvodňujúcim hrozbu závažnej ujmy\nsťažovateľov .\n27. V tejto súvislosti ústavný súd ešte pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou\nopravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva. Kompetencie ústavného súdu\nnenahrádzajú postupy a rozhodnutia všeobecných súdov a nepoužívajú sa na skúmanie\ntvrdenej nesprávnosti, pretože ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo vzťahu\nk všeobecným súdom.\n\n11\n\n28. Ústavný súd zdôrazňuje, že kritériom na rozhodovanie ústavného súdu musí byť\nnajmä intenzita, akou malo byť zasiahnuté do ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou\nzmluvou zaručených základných práv alebo slobôd, a v spojitosti s tým zistenie, že\nv okolnostiach prípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k obmedzeniu, resp. odopretiu\nzákladných práv alebo slobôd.\n29. Podľa § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní ak tento zákon neustanovuje\ninak, na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu\no konaní pred súdmi. Vzhľadom na to pri rozhodovaní o návrhu na odklad rozhodcovského\nrozsudku je potrebné primerane aplikovať ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) vzťahujúce sa na odklad\nvykonateľnosti súdnych rozhodnutí. Odklad vykonateľnosti súdneho rozhodnutia je\nupravený v Civilnom sporovom poriadku pri žalobe na obnovu konania (§ 412 CSP) a pri\ndovolaní (§ 444 CSP). Dôvody odkladu vykonateľnosti sú v oboch prípadoch rovnaké,\navšak nie sú zákonom bližšie vymedzené, sú vymedzené len rámcovo. Súd môže podľa\noznačených ustanovení Civilného sporového poriadku na návrh odložiť vykonateľnosť\nnapadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa ustálenej súdnej\npraxe a právnej teórie môžu tieto spočívať na týchto predpokladoch, a to na úvahe súdu\no možnom úspechu dovolania, existencii hrozby vzniku nenapraviteľnej alebo ťažko\nnapraviteľnej ujmy a v zabránení alebo neuskutočnení výkonu exekúcie počas dovolacieho\nkonania, ktorým by mohol byť zmarený význam a účinok preskúmania a rozhodnutia\no dovolaní. Tieto hľadiská sú preto akceptovateľné i pri rozhodovaní o návrhu účastníka\nkonania na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.\n30. Po preskúmaní sťažností, ako aj k nim priloženej dokumentácie poukazujúc\nnajmä na obsah napadnutého uznesenia okresného súdu, ktorého relevantná časť je\ncitovaná, ústavný súd akceptuje výhradu sťažovateľov, že napadnuté uznesenie okresného\nsúdu je odôvodnené len stručne s poukazom na zákonné ustanovenia, ktoré boli podkladom\nrozhodnutia a konštatovaním, že uznesenie vyššieho súdneho úradníka sa nedostatočne\nzaoberalo otázkou skutočnej hrozby závažnej ujmy na strane sťažovateľov v prípade\n\n12\n\nokamžitého výkonu rozhodcovského rozsudku a tým, či sťažovatelia týmto návrhom\nnesledujú postihnutie majetkovej sféry žalovanej výrazným spôsobom. Vzhľadom na to, že\nsťažovatelia neuviedli žiadne také významné skutočnosti, ktorými by preukázali vážny\na neodvratný zásah do ich práv s následkami do ich majetkovej sféry, okresný súd to viedlo\nk zamietnutiu návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Z pohľadu\nústavného súdu sú však účinky napadnutého uznesenia okresného súdu v okolnostiach\nposudzovanej veci zlučiteľné s obsahom sťažovateľmi označeného základného práva podľa\nústavy, resp. práva podľa dohovoru.\n31. Vzhľadom na to, že na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku\nneexistuje právny nárok a všeobecný súd rozhodujúci o žalobe podľa § 40 ods. 1 písm. a)\nzákona o rozhodcovskom konaní, ako aj o tomto návrhu nie je povinný odklad\nvykonateľnosti povoliť, bolo len na sťažovateľoch, ktorí odklad navrhli, aby dostatočne\npresvedčivo preukázali splnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Keďže sa tak podľa\nokresného súdu nestalo, ich návrhu nevyhovel.\n32. Dôraz na skúmanie dôvodu, pre ktorý sa navrhuje odklad vykonateľnosti\nrozhodcovského rozhodnutia, a dôsledné zváženie možných následkov, ak nebude dočasná\nochrana spočívajúca v odklade vykonateľnosti inak právoplatného a vykonateľného\nrozhodnutia súdom povolená, si vyžaduje predovšetkým samotný charakter predmetného\nsporu. Pritom však nesmie byť narušená ochrana legitímnych záujmov aj ostatných\núčastníkov konania.\n33. Sťažovatelia majú tiež možnosť aj v prípade začatia exekučného konania proti\nnim ako povinným využiť na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov inštitúty\nprocesnej obrany povinného (napr. námietky proti exekúcii, odklad exekúcie), ktoré im\nposkytuje samotný Exekučný poriadok. Aj v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku bude\nsťažovateľom poskytnutá ochrana pretože bude povinnosťou súdu ex offo prihliadať\nna prípadné nedostatky rozhodcovského konania; bez súhlasu exekučného súdu totiž nie je\nmožné súdnemu exekútorovi vydať poverenie na vykonanie exekúcie.\n\n13\n\n34. Vo veci sťažovateľov s poukazom na uvedené ústavný súd dospel k názoru, že\nnapadnuté uznesenie okresného súdu o zamietnutí návrhu na odloženie vykonateľnosti\nrozhodcovského rozsudku spĺňa minimálne požiadavky, ktoré sú na odôvodnenie súdnych\nrozhodnutí kladené.\n35. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd konštatuje, že napadnuté\nuznesenie okresného súdu, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, nevykazujú také\nnedostatky, ktoré by mali ústavnú intenzitu a na základe ktorých by po prípadnom prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne vysloviť, že ním došlo k porušeniu sťažovateľmi\noznačeného základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n36. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné sťažnosti sťažovateľov v tejto časti\nodmietnuť ako zjavne neopodstatnené podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n37. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že zjavne nie je dané opodstatnenie tvrdenia\nsťažovateľov o porušení ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, je tvrdenie porušenia základného práva sťažovateľov\nna ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 a práva podľa čl. 1 dodatkového\nprotokolu o to viac neopodstatnené. Teda zjavne nie sú dané dôvody na prijatie sťažností\nsťažovateľov ani v tejto časti. Ústavný súd ich preto ako zjavne neopodstatnené aj v tejto\nčasti odmietol (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n38. Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku bolo bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. januára 2018\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "návrh-zamietnutie", "žaloba", "vykonateľnosť-odklad", "rozhodcovské konanie-rozhodcovský rozsudok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6c74b45b-615e-4201-a6e0-1b361cdde83b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.68.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 68/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 68/2017 z 2. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.68.2017.1"}, {"guid": "ussr:221d454c-a5be-4980-8af6-57031d2bd3ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 330/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 330/2013 z 18. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-18", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:221d454c-a5be-4980-8af6-57031d2bd3ed"}, {"guid": "ussr:3a3a5303-6366-4ff9-b70c-dfe022354ce4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 481/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 481/2012 z 14. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-14", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a3a5303-6366-4ff9-b70c-dfe022354ce4"}, {"guid": "ussr:adf37596-4c83-40b0-b6dd-a3c0b4e78b05", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 531/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 531/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:adf37596-4c83-40b0-b6dd-a3c0b4e78b05"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 496, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607"}, {"guid": "ussr:04b358d0-15cb-4718-9b85-488309f45c75", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 300/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 300/08 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04b358d0-15cb-4718-9b85-488309f45c75"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:18f89268-1d8f-4728-92a3-79ba81d62f0e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 25/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 25/05 z 10. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-10", "citacie_n": 431, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18f89268-1d8f-4728-92a3-79ba81d62f0e"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:d0e57f6e-21a7-45f9-b8de-fd0c34d16503", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 225/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 225/03 z 10. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-10", "citacie_n": 370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d0e57f6e-21a7-45f9-b8de-fd0c34d16503"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "eff8d7d2-2571-4297-a4a6-c321b66b503f:6a819b12-8607-4b74-8004-78fa5196ed69", "ecli": null, "spisova_znacka": "21Cr/23/2016", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 21Cr/23/2016 z 7. 8. 2019", "sud": "Okresný súd Bratislava V", "datum_vydania": "2019-08-07", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/eff8d7d2-2571-4297-a4a6-c321b66b503f:6a819b12-8607-4b74-8004-78fa5196ed69"}], "citovane_v": [{"guid": "e6337a8e-136a-460e-8c91-bf56d8fb369c:6d2e0b1a-754a-4985-b09b-b80e8e562100", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1025200022.1", "spisova_znacka": "3CoR/1/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoR/1/2025 z 18. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1025200022.1"}]}