{"guid": "ussr:0a7f475c-561b-43aa-8846-50be3079e63d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.239.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 239/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 239/2018 z 10. 5. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. mája 2018, sp. zn. II. ÚS 239/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.239.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-05-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-3", "nazov": "čl. 36 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "nazov": "čl. 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-5", "nazov": "čl. 5 ods. 5 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 5", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 5", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0a7f475c-561b-43aa-8846-50be3079e63d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.239.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.239.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.239.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 239/2018-7\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. mája 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\nzastúpenej\n\neuroadvokátom\n\n,\n\nJUDr.\n\nLubomírom\n\nMüllerom,\n\n, Rakúsko,\nadvokátska\n\nkancelária,\n\nSymfonická 1496/9, Praha, Česká republika, vo veci namietaného porušenia práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, práva na odškodnenie podľa čl. 5 ods. 5 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a základného práva na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 3 Co 201/2015-87 z 28. septembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. marca\n2018 doručená sťažnosť\n\n,\n\n, Rakúsko (ďalej len\n\n„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),\npráva na odškodnenie podľa čl. 5 ods. 5 dohovoru a základného práva na náhradu škody\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom podľa čl. 46\nods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 3 Listiny základných\npráv a slobôd (ďalej len „listina“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“) č. k. 3 Co 201/2015-87 z 28. septembra 2017, ktorou žiada vydať tento nález:\n„I. Rozsudkem Krajského soudu Bratislava ze dne 28. 9. 2017 č. j. 3Co/201/2015-87\nbylo porušeno právo stěžovatelky na\n- spravedlivý proces podle čl. 6 odst. 1 Úmluvy;\n- odškodnění podle čl. 36 odst. 3 Listiny, čl. 46 odst. 3 Ústavy a čl. 5 odst. 5 Úmluvy.\nII. Napadený rozsudek se zrušuje a věc se vrací Krajskému soudu Bratislava\nk novému projednání.\nIII. Stěžovatelce se přiznává přiměřené zadostiučinění ve výši 1.000,-Euro, které je\nKrajský soud Bratislava povinen vyplatit k rukám stěžovatelky do dvou měsíců od doručení\ntohoto nálezu.\nIV. Stěžovatelce se... přiznávají náklady právního zastupování...“\n2. Ako zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z jej príloh vyplynulo, sťažovateľka\nbola ako žalobkyňa účastníčkou konania na Okresnom súde Bratislava I (ďalej len „okresný\nsúd“) vedeného pod sp. zn. 9 C 26/2012, v ktorom sa domáhala proti Slovenskej republike –\nMinisterstvu spravodlivosti Slovenskej republiky ako žalovanej (ďalej len „žalovaná“)\nzaplatenia sumy 912,83 € s príslušenstvom. Zaplatenia tejto sumy sa sťažovateľka domáhala\nz titulu odškodnenia podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o súdnej rehabilitácii“) za výkon trestu odňatia slobody jej\notcom\n\nvo forme paušálnej náhrady straty na zárobku počas výkonu väzby\n\na trestu odňatia slobody [§ 23 ods. 1 písm. a) zákona o súdnej rehabilitácii] za obdobie\nod 14. mája 1950 do 5. júla 1950 a od 7. augusta 1950 do 17. mája 1951. Žalobu odôvodnila\nsťažovateľka tým, že jej otec\n\nbol rozsudkom bývalého Krajského vojenského\n\nsúdu v Košiciach sp. zn. Ktr 406/50 zo 14. mája 1950 (ďalej len „rozsudok bývalého\nkrajského vojenského súdu“) uznaný vinným zo spáchania zločinu porušenia subordinácie\n\n2\n\npodľa § 145, § 146 písm. c) zákona č. 19/1855 r. z. Vojenský trestný zákon o zločinoch\na prečinoch v znení neskorších predpisov a odsúdený na trest zostreného žalára v trvaní\njedenástich mesiacov nepodmienečne. Rozsudok bývalého krajského vojenského súdu bol\nv zmysle § 14 ods. 1 písm. f) zákona o súdnej rehabilitácii zrušený vo výroku o treste\nuznesením bývalého Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. 4 Rtv 46/91\nz 5. septembra 1991, pretože výmera trestu bola v zrejmom nepomere k stupňu\nnebezpečenstva činu pre spoločnosť. Rozsudkom bývalého Vojenského obvodového súdu\nPrešov sp. zn. 4 Rtv 46/91 z 10. októbra 1991 bol pri nezmenenom výroku o vine otcovi\nsťažovateľky uložený trest odňatia slobody v trvaní jedného mesiaca nepodmienečne.\nUznesením Okresného súdu Prešov č. k. 5 Nt 1/2009-32 z 18. júna 2009 bola v trestnej veci\npovolená obnova konania a bol zrušený výrok o vine a treste rozsudku\nbývalého krajského vojenského súdu a rozsudku bývalého Vojenského obvodového súdu\nPrešov sp. zn. 4 Rtv 46/91 z 10. októbra 1991. Následne bolo uznesením Okresného súdu\nPrešov sp. zn. 41 Tv 2/2010 z 20. decembra 2010 trestné stíhanie otca sťažovateľky\nzastavené, pretože skutok nie je trestným činom. Sťažovateľka sa žalobou domáhala\nzaplatenia náhrady mzdy pôvodne za obdobie jedenástich mesiacov výkonu trestu odňatia\nslobody jej otcom. Pretože žalovaná priznala sťažovateľke rozhodnutím č. 20691/2011541/5 z 26. júla 2012 nárok na náhradu mzdy za jeden mesiac výkonu trestu odňatia slobody\n(od 14. mája 1950 do 13. júna 1950) vo výške 82,98 € a následne aj k tomu patriaci úrok\nz omeškania za omeškanie s výplatou tejto sumy, vzala sťažovateľka v tejto časti spolu\ns úrokom z omeškania žalobu späť a okresný súd konanie v tejto časti zastavil. Predmetom\nkonania tak zostalo zaplatenie sumy 829,85 € s príslušenstvom zodpovedajúce 10 mesiacom\nvýkonu trestu odňatia slobody otcom sťažovateľky. Sťažovateľka poukázala na to, že\nv situácii, keď jej otec zomrel\nzomrela\n\n, jeho pozostalá manželka\n\na jediný súrodenec sťažovateľky\n\nml. zomrel\n\n, sťažovateľka je jedinou oprávnenou osobou, na ktorú prešlo právo žiadať\nodškodnenie podľa § 26 zákona o súdnej rehabilitácii. Pokiaľ žalovaná rozhodnutím\nč. 11621/93-91/1459/V zo 4. januára 1994 v nadväznosti na rozhodnutia bývalého\nVojenského obvodového súdu Prešov z roku 1991 priznala odškodnenie za obdobie výkonu\ntrestu otca sťažovateľky od 14. júna 1950 do 5. júla 1950 a do 7. augusta 1950 do 17. mája\n1951 jeho pozostalej manželke a bratovi sťažovateľky a týmto ho i vyplatila v roku 1994,\n\n3\n\nsťažovateľka poukázala na to, že právo na odškodnenie podľa § 26 zákona o súdnych\nrehabilitáciách prechádza na dedičov poškodeného a pozostalá manželka dedičstvo\nodmietla, v dôsledku čoho boli dedičmi\n\niba sťažovateľka a jej brat (ako to\n\nvyplýva z rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Michalovciach sp. zn. D 1401/61\nzo 17. mája 1962 vydaného v dedičskom konaní po neb.\n\n, zomrelom\n\n).\n3. Okresný súd rozsudkom č. k. 9 C 26/2012-72 zo 6. novembra 2014 žalobu\nsťažovateľky zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. S poukazom na § 1\nods. 1, § 23 ods. 1 písm. a) a ods. 2, § 24 ods. 1, 2 zákona o súdnej rehabilitácii konštatoval,\nže sťažovateľke nepochybne vzniklo právo na odškodnenie za obdobie jedného mesiaca\nvýkonu trestu odňatia slobody jej otca (vo výške 82,98 €), pretože uznesením Okresného\nsúdu Prešov č. k. 5 Nt 1/2009-32 z 18. júna 2009 bola v trestnej veci\n\npovolená\n\nobnova konania a uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 41 Tv 2/2010 z 20. decembra\n2010 bolo trestné stíhanie otca sťažovateľky zastavené, pretože skutok nie je trestným\nčinom. V tejto časti bolo sťažovateľke odškodnenie aj žalovanou priznané a sťažovateľka\nžalobu vzala späť. Pokiaľ ide o odškodnenie za zostávajúcich desať mesiacov výkonu trestu\nodňatia slobody, okresný súd dospel k záveru, že nárok sťažovateľke nemožno priznať,\npretože je premlčaný a žalovaná vzniesla námietku premlčania. Námietku premlčania\nvznesenú žalovanou posúdil okresný súd s poukazom na § 24 ods. 2 zákona o súdnej\nrehabilitácii, podľa ktorého nárok na odškodnenie treba uplatniť na súde v lehote troch\nrokov od právoplatnosti oslobodzujúceho rozhodnutia alebo rozhodnutia odsudzujúceho\nna miernejší trest alebo rozhodnutia, ktorým sa trestné stíhanie zastavilo; inak nárok zaniká.\nOkresný súd z vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že bývalý Vojenský\nobvodový súd Prešov uznesením sp. zn. 4 Rtv 46/91 z 5. septembra 1991 zrušil rozsudok\nkrajského vojenského súdu vo výroku o treste, pretože výmera trestu bola v zrejmom\nnepomere k stupňu nebezpečnosti činu pre spoločnosť. Pretože toto rozhodnutie nadobudlo\nprávoplatnosť 14. septembra 1991 a sťažovateľka si nárok na odškodnenie uplatnila na súde\naž 6. februára 2012, nárok sťažovateľky považoval v tejto časti za premlčaný 14. septembra\n1994. Okresný súd považoval za preukázané, že žalovaná poskytla v roku 1994 odškodnenie\nbratovi sťažovateľky a jej matke, ktorá nebola oprávnenou osobou a odškodnenie jej\n\n4\n\nposkytnuté byť nemalo. Sťažovateľka sa preto mala domáhať vydania bezdôvodného\nobohatenia proti svojej matke, ale najmä sa mohla domáhať náhrady škody proti štátu\nz titulu nesprávneho úradného postupu s poukazom na to, že žalovaná vyplatila odškodnenie\nneoprávnenej osobe.\n4. Sťažovateľka podala proti rozsudku okresného súdu č. k. 9 C 26/2012-72\nzo 6. novembra 2014 odvolanie, ktorým žiadala rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobe\nvyhovieť. Namietala nesprávne právne posúdenie začiatku plynutia lehoty na uplatnenie si\nnároku na odškodnenie podľa § 23 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych rehabilitáciách.\nS poukazom na rozhodnutia vydané v trestnej veci otca sťažovateľky dôvodila tým, že\nuznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 41 Tv 2/2010 z 20. decembra 2012 nebol zrušený\nlen trest jedného mesiaca, ktorý mu udelil bývalý Vojenský obvodový súd Prešov, ale\nvšetky predchádzajúce rozhodnutia vydané v trestnom konaní a v ďalšom konaní sa\nposudzovala pôvodná obžaloba z roku 1950. Poukázala na to, že pri riadnom postupe, malo\nbyť odškodnenie vyplatené na základe nezákonného, právoplatne zrušeného rozsudku\nbývalého Vojenského obvodového súdu Prešov z roku 1991 vrátené a nanovo by sa malo\nurčiť odškodnenie podľa rozhodnutí z rokov 2009 a 2010. Nemožno započítať to, čo bolo\nvyplatené na podklade iných rozhodnutí, ktoré boli navyše tiež zrušené ako nezákonné,\na navyše akoby to bolo vyplatené sťažovateľke, hoci nikdy nebolo. Podľa názoru\nsťažovateľky trojročnú lehotu ustanovenú § 24 zákona o súdnych rehabilitáciách nemožno\npočítať od rozhodnutia z roku 1991, ale až od posledného právoplatného rozhodnutia\nvo veci, ktorým bolo uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 41 Tv 2/2010 z 20. decembra\n2010.\n5. Krajský súd rozsudkom č. k. 3 Co 201/2015-87 z 28. septembra 2017 rozsudok\nokresného súdu potvrdil a žalovanej priznal proti sťažovateľke nárok na náhradu trov\nkonania. Rozsudok okresného súdu považoval vo výroku za vecne správny a zdôraznil, že\nodškodnenie za 10 mesiacov výkonu trestu odňatia slobody, o ktoré bol trest znížený\n(z 11 mesiacov na 1 mesiac) rozhodnutiami bývalého Vojenského obvodového súdu Prešov\nv roku 1991, sa mohlo uplatniť v trojročnej lehote plynúcej od 14. septembra 1991 tak, ako\nto uviedol okresný súd. Následne povolená obnova konania sa týkala už iba trestu odňatia\n\n5\n\nslobody v trvaní jedného mesiaca. Hoci okresný súd považoval nárok za premlčaný a podľa\nnázoru krajského súdu išlo o jeho zánik neuplatnením v zákonnej lehote, tento rozdiel\nv právnom posúdení nemal vplyv na správnosť výroku rozsudku okresného súdu.\n6. Rozsudok okresného súdu č. k. 9 C 26/2012-72 zo 6. novembra 2014 v spojení\ns rozsudkom krajského súdu č. k. 3 Co 201/2015-87 z 28. septembra 2017 nadobudol\nprávoplatnosť 27. decembra 2017.\n7. Sťažovateľka v sťažnosti na porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, práva na odškodnenie podľa čl. 5 ods. 5 dohovoru a základného práva\nna náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným\npostupom podľa čl. 46 ods. 3 ústavy a čl. 36 ods. 3 listiny rozsudkom krajského súdu č. k.\n3 Co 201/2015-87 z 28. septembra 2017 zhrnula skutkové okolnosti veci, zopakovala svoju\nargumentáciu uvedenú najmä v odvolaní proti rozsudku okresného súdu č. k. 9 C 26/201272 zo 6. novembra 2014 a zdôraznila, že hoci bol jej otec neoprávnene väznený jedenásť\nmesiacov, odškodnenie vo forme paušálnej náhrady straty na zárobku jej bolo priznané iba\nza jeden mesiac. Krajský súd vec nesprávne posúdil, pretože nevzal do úvahy, že skoršie\nodškodnenie bolo bratovi a matke sťažovateľky vyplatené na základe rozhodnutí bývalého\nVojenského obvodového súdu Prešov z roku 1991, ktoré boli nezákonnými rozhodnutiami\na boli ako také v roku 2010 zrušené Okresným súdom Prešov. Ak bolo podľa neho niekomu\nvyplatené nejaké odškodnenie, malo byť vrátené, avšak v dôsledku toho, že sťažovateľke\nžiadne odškodnenie vyplatené nebolo, povinnosť vrátiť odškodnenie sa jej nemohla týkať.\nOkresný súd Prešov uznesením z 18. júna 2009 totiž zrušil všetky skôr vydané rozhodnutia,\nteda nielen odsudzujúci rozsudok z 10. októbra 1991, ktorým bol uložený otcovi\nsťažovateľky trest odňatia slobody v trvaní jedného mesiaca, ale aj pôvodný odsudzujúci\nrozsudok bývalého krajského vojenského súdu z roku 1950, ktorým bol uložený trest\nodňatia slobody na jedenásť mesiacov. Tým sa trestné konanie dostalo do štádia, v ktorom\nbolo rozhodované o pôvodnej obžalobe s výsledkom zastavenia trestného stíhania otca\nsťažovateľky, pretože skutok nie je trestným činom, a preto je potrebné vychádzať z toho,\nže odsudzujúci rozsudok bývalého krajského vojenského súdu z roku 1950 bol právoplatne\nzrušený až v roku 2009. Sťažovateľka uplatnila svoj nárok riadne a včas a ako oprávnená\n\n6\n\nosoba má právo na to, aby bola odškodnená podľa § 26 zákona o súdnych rehabilitáciách\nna základe uznesení Okresného súdu Prešov č. k. 5 Nt 1/2009-32 z 18. júna 2009 a sp. zn.\n41 Tv 2/2010 z 20. decembra 2010 a skutočnosti, že jej otec bol jedenásť mesiacov nevinne\nväznený.\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\n10. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1\nzákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde.\n12. Sťažovateľka namieta porušenie týchto ustanovení dohovoru, ústavy a listiny:\n\n7\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 5 ods. 5 dohovoru každý, kto bol obeťou zatknutia alebo zadržania\nv rozpore s ustanoveniami tohto článku, má nárok na odškodnenie.\nPodľa čl. 36 ods. 3 listiny každý má právo na náhradu škody, ktorú mu spôsobilo\nnezákonné rozhodnutie súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo\nnesprávny úradný postup.\nPodľa čl. 46 ods. 3 ústavy každý má právo na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo\nnesprávnym úradným postupom.\n13. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak\nnamietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\nprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože\nuvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nII. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).\n14. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti\npre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným\nprávom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom\norgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej\nmožnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06,\nIII. ÚS 300/06).\n\n8\n\n15. Ústavný súd považuje za potrebné tiež pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne\nzávery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Z rozdelenia súdnej moci v ústave\nmedzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02,\nIII. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06).\n16. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody. Ústavný súd poukazuje i na skutočnosť, že nie\nje a ani nemôže byť súdom skutkovým, t. j. jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť\nvšeobecných súdov.\n17. Ako zo sťažnosti vyplýva, k porušeniu sťažovateľkou označených ustanovení\ndohovoru, ústavy a listiny malo dôjsť rozsudkom krajského súdu č. k. 3 Co 201/2015-87\nz 28. septembra 2017 v dôsledku toho, že krajský súd vec právne posúdil spôsobom, ktorý\nje založený na takom výklade najmä § 24 ods. 2 zákona o súdnej rehabilitácii, ktorý popiera\njeho účel a zmysel. Podľa argumentácie sťažovateľky malo byť toto ustanovenie vykladané\ntak, že v ňom uvedená lehota začína plynúť až dňom právoplatnosti posledného rozhodnutia\no rehabilitácii. Aplikácia tohto ustanovenia potom mala byť vo vzťahu k uplatnenému\nnároku sťažovateľky na odškodnenie paušálnou náhradou straty na zárobku podľa § 23\nods. 1 písm. a) zákona o súdnych rehabilitáciách za desať mesiacov, resp. celých jedenásť\nmesiacov výkonu trestu odňatia slobody jej otcom taká, že lehota začala plynúť až\n\n9\n\nprávoplatnosťou uznesení Okresného súdu Prešov č. k. 5 Nt 1/2009-32 z 18. júna 2009\na sp. zn. 41 Tv 2/2010 z 20. decembra 2010, a nie už právoplatnosťou uznesenia bývalého\nVojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. 4 Rtv 46/91 z 5. septembra 1991, t. j.\n14. septembra 1991, ako to uviedol krajský súd. Iba takáto aplikácia § 24 ods. 2 zákona\no súdnej rehabilitácii je podľa názoru sťažovateľky ústavne konformná, a to z dôvodu, že\nOkresný súd Prešov uznesením č. k. 5 Nt 1/2009-32 z 18. júna 2009 zrušil všetky skôr\nvydané rozhodnutia v trestnom konaní, t. j. pôvodný odsudzujúci rozsudok bývalého\nkrajského vojenského súdu z roku 1950, ako aj odsudzujúci rozsudok Vojenského\nobvodového súdu Prešov z 10. októbra 1991, ktorým bol trest zmiernený z jedenástich\nmesiacov na jeden mesiac. Obdobne sťažovateľka argumentovala už v odvolaní podanom\nproti rozsudku okresného súdu.\n18. Krajský súd v rozsudku č. k. 3 Co 201/2015-87 z 28. septembra 2017 reagoval\nna túto argumentáciu sťažovateľky takto:\n«... K námietke žalobkyne, že súd prvej inštancie mal pri svojom rozhodovaní\nsprávne počítať lehotu podľa § 24 ods. 2 zák. č. 116/1191 Zb. až od posledného\nprávoplatného rozhodnutia vo veci, t. j. od uznesenia Okresného súdu Prešove zo dňa\n20. 12. 2010, sp. zn. 41Tv/2/2010, odvolací súd uvádza, že sa stotožnil so záverom súdu\nprvej inštancie, že v danej veci treba odškodnenie posudzovať podľa jednotlivých\nrozhodnutí, ktorými bol otec žalovanej najprv rehabilitovaný čiastočne (znížením trestu)\na nakoniec úplne (zastavením trestného stíhania). Nemožno prehliadať rozhodnutie\nVojenského obvodového súdu Prešov 4Rtv 46/91 z 5. 9. 1991 a z 10. 10. 1991 č. k.\n4RTv 46/91, ktorým bol zmenený (znížený) trest uložený\n\nrozhodnutím\n\nKrajského vojenského súdu Košice z 14. 5. 1950 č. k. Ktr 406/50 na trest odňatia slobody\nv trvaní jedného mesiaca. Rozhodnutie Vojenského obvodového súdu Prešov č. k.\n4RTv 46/91, zo dňa 10. 10. 1991, ktorým bol otcovi žalobkyne zmenený (znížený) trest, je\ntým rozhodnutím, na základe ktorého sa v zmysle § 23 ods. 3 veta druhá zák. č. 119/1991\nZb. poskytuje odškodnenie a to len so zreteľom na rozdiel medzi trestami vykonanými\nna základe pôvodného rozsudku a ustanovenými primeranými trestami alebo novouloženými\ntrestami, teda v danom prípade za trest odňatia slobody v rozsahu zníženia trestu\n10 mesiacov. Odškodnenie za zrušenie pôvodného trestného rozkazu sa v dôsledku tohto\n\n10\n\nrozhodnutia malo vyplatiť za čiastočné zníženie trestu, t.j. za 10 mesiacov (pôvodne bol otec\nžalovanej odsúdený na 11 mesiacov, týmto rozhodnutím len na jeden). Od rozhodnutia\nVojenského obvodového súdu Prešov č. k. 4RTv 46/91, zo dňa 10.10,1991, ktorým bol\nzmenený (znížený) trest uložený\n\n, bolo potrebné počítať lehotu na uplatnenie\n\nodškodnenia v tejto časti (10 mesiacov), ktoré aj bolo uplatnené v roku 1994 a vyplatené\nbratovi a matke žalobkyne. Z tohto pohľadu je preto správny záver súdu prvej inštancie, že\nodškodnenia za 10 mesiacov trestu odňatia slobody (t.j. v rozsahu zníženého trestu z 11 na 1\nmesiac), sa mohli oprávnené osoby (aj žalovaná) domáhať v lehote 3 rokov od tohto\nrozhodnutia (rozhodnutie Vojenského obvodového súdu Prešov z 10. 10. 1991 č. k.\n4RTv 46/91), teda do roku 1994.\n... Uznesením Okresného súdu Prešov z 18.6.2009 č. k. 5Nt/1/2009-32 bol zrušený aj\nvýrok o vine a treste rozsudku Vojenského obvodového súdu Prešov z 10. 10. 1991 č. k.\n4Rtv 46/91, ktorým bol\n\nuložený trest odňatia slobody na 1 (jeden) mesiac\n\nnepodmienečne. Toto rozhodnutie, od ktorého žalobkyňa odvodzuje uplatnený nárok\nna odškodnenie, sa však nijako nedotklo rozhodnutia Vojenského obvodového súdu Prešov\nč. k. 4RTv 46/91, zo dňa 10.10.1991, v časti zníženia trestu uloženého\nrozhodnutím Krajského vojenského súdu Košice z 14.5.1950 č. k. Ktr 406/50, v tomto\nrozhodnutí vyjadreného uložením nižšieho trestu (namiesto 11 mesiacov 1 mesiac).\nRozhodnutia Vojenského obvodového súdu Prešov z 10. 10. 1991 č. k. 4RTv 46/91 sa\nobnova konania týkala len pokiaľ ide o rozhodnutie o treste odňatia slobody v trvaní\njedného mesiaca; výrok tohto rozhodnutia znie: „... zrušuje sa výrok o vine a treste\nv rozsudku Krajského vojenského súdu Prešov sp. zn. 4Ktr 406/50 zo dňa 14.5. 1950\na Vojenského obvodového súdu Prešov z 10.10.1991 č. k. 4RTv 46/91.“ Vo výroku rozsudku\nVojenského obvodového súdu Prešov z 10.10.1991 č. k. 4RTv 46/91 je pritom uvedené:\n„... sa odsudzuje podľa §§ 149/1, 92, 125 v. tr. z. k trestu odňatia slobody na l (jeden)\nmesiac nepodmienečne, pričom podľa § 39a ods. 2 písm. a) Tr. por. sa pre výkon trestu\nzaraďuje do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny“.\n... Rozhodnutie Okresného súdu Prešov č. k. 5Nt/1/2009-32, zo dňa 18. 6. 2009, teda\nzrušilo trest odňatia slobody uložený na 1 (jeden) mesiac. Odškodnenia poskytnutého\nžalovanou na základe rozhodnutia Vojenského obvodového súdu Prešov z 10. 10. 1991 č. k.\n4RTv 46/91 sa rozhodnutie o povolení obnovy a zrušení výrokov o vine a treste (v rozsahu\n\n11\n\nzníženia trestu o 10 mesiacov) v tomto konaní nijako nedotklo a nemohlo ovplyvniť ani\npočítanie lehoty stanovenej v § 24 ods. 2 zák. č. 119/1990 Zb., podľa ktorého nárok\nna odškodnenie treba uplatniť na súde v lehote troch rokov od právoplatnosti\noslobodzujúceho rozhodnutia alebo rozhodnutia odsudzujúceho na miernejší trest alebo\nrozhodnutia, ktorým sa trestné stíhanie zastavilo; inak nárok zaniká. Rozhodnutím\nodsudzujúcim na miernejší trest bolo rozhodnutie Vojenského súdu Prešov z 10. 10. 1991\nč. k. 4 Rtv46/91 v časti uplatneného odškodnenia za 10 mesiacov, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť 25.10.1991. Trojročná lehota na uplatnenie nároku na odškodnenie\n(za týchto 10 mesiacov) odvodzovaná od tohto rozhodnutia teda uplynula 25. 10. 1994.\nNa základe rozhodnutia Okresného súdu Prešov č. k. 5Nt/1/2009-32 z 18. 6. 2009 sa\nžalovaná mohla domáhať odškodnenia len v rozsahu zrušeného trestu odňatia slobody\nna 1 mesiac, ktoré jej však žalovaná mimo tohto súdneho konania priznala a vyplatila.»\n19. Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia rozsudku krajského\nsúdu č. k. 3 Co 201/2015-87 z 28. septembra 2017 dospel k záveru, že krajský súd dal jasnú\na zrozumiteľnú odpoveď na otázku, z akých dôvodov zamietnutie žaloby sťažovateľky\nokresným súdom považoval za vecne správne, ako aj na otázku, akými úvahami bol vedený\npri vyslovení záveru o tom, že sťažovateľka uplatnila svoje právo po zákonom stanovenej\nlehote.\n20. Podľa § 23 ods. 3 zákona o súdnej rehabilitácii odškodnenie v plnom rozsahu sa\nposkytuje len vtedy, ak bolo odsudzujúce súdne rozhodnutie úplne zrušené podľa druhého\nalebo piateho oddielu alebo také rozhodnutie bolo úplne zrušené podľa tretieho oddielu\na poškodený bol oslobodený spod obžaloby. Ak dôjde len k čiastočnej zmene\nodsudzujúceho súdneho rozhodnutia, poskytne sa odškodnenie len so zreteľom na rozdiel\nmedzi trestami vykonanými na základe pôvodného rozsudku a ustanovenými primeranými\ntrestami alebo novouloženými trestami.\n21. Podľa § 24 ods. 2 prvej vety zákona o súdnej rehabilitácii nárok treba uplatniť\nna súde v lehote troch rokov od právoplatnosti oslobodzujúceho rozhodnutia alebo\n\n12\n\nrozhodnutia odsudzujúceho na miernejší trest alebo rozhodnutia, ktorým sa trestné stíhanie\nzastavilo; inak nárok zaniká.\n22. Ako z inak nesporných skutkových zistení krajského súdu vyplýva, otcovi\nsťažovateľky bol v rehabilitačnom konaní trest najprv v roku 1991 pri zachovaní výroku\no vine znížený o desať mesiacov a v roku 2010 po tom, čo bol zrušený i výrok o vine, bolo\ntrestné konanie zastavené, a tým bol zrušený i výrok o treste odňatia slobody na jeden\nmesiac. Tak, ako to uviedol i krajský súd, za tejto situácie vzniklo právo na odškodnenie\noprávneným osobám v roku 1991 v rozsahu desiatich mesiacov a jedna z oprávnených osôb\nsi toto právo i uplatnila. Sťažovateľka tak však nepostupovala, hoci bola rovnako\noprávnenou osobou. Neskorším rozhodnutím Okresného súdu Prešov č. k. 5 Nt 1/2009-32\nz 18. júna 2009, ktoré „zrušilo“ i zostávajúci trest odňatia slobody uložený na jeden mesiac,\nvzniklo právo na odškodnenie za stratu na zárobku otca sťažovateľky za tento zostávajúci\nmesiac. Aj ústavný súd sa preto stotožňuje so záverom krajského súdu, podľa ktorého\nodškodnenia poskytnutého žalovanou na základe rozhodnutia bývalého Vojenského\nobvodového súdu Prešov sp. zn. 4 RTv 46/91 z 10. októbra 1991 sa rozhodnutie o povolení\nobnovy a zrušení výrokov o vine a treste nijako nedotklo, a preto nemohlo ovplyvniť ani\npočítanie lehoty ustanovenej v § 24 ods. 2 zákona o súdnej rehabilitácii. Ústavný súd\npovažuje vo veci sťažovateľky za podstatnú tú skutočnosť, že hoci k úplnej rehabilitácii jej\notca došlo iba postupne, už prvé z rehabilitačných rozhodnutí, ktorým bol trest znížený,\nzaložilo právo oprávnených osôb získať odškodnenie. Opačný výklad, ktorý prezentuje\nsťažovateľka, považuje ústavný súd za formalistický, ktorý nezodpovedá účelu zákona tak,\nako je vymedzený v § 1 ods. 1 zákona o súdnej rehabilitácii. Ostatne aj § 23 ods. 3 zákona\no súdnej rehabilitácii predpokladá odškodnenie aj v prípadoch, ak dôjde len k čiastočnej\nzmene odsudzujúceho súdneho rozhodnutia vo výroku o treste (zmierneniu trestu), a to\nv rozsahu rozdielu medzi trestami vykonanými na základe pôvodného rozsudku\na novouloženými trestami. Pre vec nie je podstatné to, či v roku 1994 bolo poskytnuté\nodškodnenie (za desať mesiacov výkonu trestu, o ktoré bol trest znížený) iným osobám a či\nišlo o osoby oprávnené, podstatné je to, že o odškodnenie v tomto rozsahu sa už v tom čase\nsťažovateľka ako oprávnená osoba (spolu so svojím vtedy ešte žijúcim bratom ako druhou\noprávnenou osobou) uchádzať mohla. To je dôvod, pre ktorý sťažovateľka v konaní pred\n\n13\n\nkrajským súdom neuspela a pre ktorý napriek tomu, že k úplnej rehabilitácii jej otca došlo\nskutočne až v roku 2010, a napriek tomu, že bol väznený nevinne počas jedenástich\nmesiacov, získala sťažovateľka odškodnenie iba za jeden mesiac.\n23. Pretože ani ústavný súd nepovažoval z týchto dôvodov právny názor krajského\nsúdu vyslovený v rozsudku č. k. 3 Co 201/2015-87 z 28. septembra 2017, ktorým odôvodnil\npotvrdenie rozsudku okresného súdu č. k. 9 C 26/2012-72 zo 6. novembra 2014 z dôvodu\njeho vecnej správnosti, za arbitrárny, svojvoľný či popierajúci účel a zmysel právnej úpravy\nzodpovednosti za škodu nesprávnym úradným postupom, sťažnosť sťažovateľky\nna porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru odmietol podľa § 25 zákona o ústavnom súde pre jej\nzjavnú neopodstatnenosť.\n24. Pokiaľ sťažovateľka súčasne namietala porušenie základného práva na náhradu\nškody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa čl. 46 ods. 3 ústavy, čl. 36 ods. 3 listiny\na práva na odškodnenie podľa čl. 5 ods. 5 dohovoru rovnakým rozsudkom krajského súdu,\nústavný súd poukazuje na to, že tieto ustanovenia nemožno vykladať tak, že by k ich\nporušeniu došlo aj v prípade, ak poškodený nedodrží zákonom stanovený postup uplatnenia\npráva alebo nesplní inú zákonom stanovenú podmienku. Pretože sťažovateľka uplatnila\nprávo na odškodnenie po uplynutí zákonom predpísanej lehoty, je vylúčené, aby\nzamietnutím jej žaloby došlo k porušeniu týchto sťažovateľkou označených práv. Ústavný\nsúd preto odmietol podľa § 25 zákona o ústavnom súde sťažnosť aj v časti namietajúcej\nporušenie čl. 46 ods. 3 ústavy, čl. 36 ods. 3 listiny a čl. 5 ods. 5 dohovoru rozsudkom\nkrajského súdu č. k. 3 Co 201/2015-87 z 28. septembra 2017 ako zjavne neopodstatnenú.\n25. Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. mája 2018\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "odškodnenie", "nesprávny úradný postup", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "rehabilitácia-súdna"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 344/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 344/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/05 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "a85f1f81-5e37-40e1-8ea7-29461ac7a385:6a0d63da-0c44-4ffe-8860-1bf346deddc4", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8613201797.1", "spisova_znacka": "3Co/201/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/201/2015 z 21. 7. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-07-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8613201797.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c8026a1a-5435-423c-bca1-feeff2e3143b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.420.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 420/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 420/2018 z 6. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.420.2018.1"}]}