{"guid": "ussr:41fd3be2-001c-4d98-92ac-0080bdaa3504", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.217.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 217/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 217/2018 z 26. 4. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. apríla 2018, sp. zn. II. ÚS 217/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.217.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-04-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odkladá vykonateľnosť rozhodnutia", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/41fd3be2-001c-4d98-92ac-0080bdaa3504", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.217.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.217.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.217.2018.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 217/2018-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. apríla 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti WRIGLEY Slovakia s. r. o.,\nŽelezničná 465, Senica, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Kubinom, advokátska\nkancelária, Štefánikova 15, Bratislava, vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.\n26 CoE 2/2017 a jeho uznesením z 30. januára 2018 a takto\nrozhodol:\n1. Sťažnosť obchodnej spoločnosti WRIGLEY Slovakia s. r. o.,\n\nprijíma\n\nna ďalšie konanie.\n2. O d k l a d á\n\nvykonateľnosť\n\nuznesenia\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Trnave\n\nč.\n\nk.\n\n26 CoE 2/2017-229 z 30. januára 2018 do právoplatného skončenia konania vo veci samej.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. marca\n2018 osobne do podateľne doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti WRIGLEY Slovakia\ns. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\n\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)\npostupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n26 CoE 2/2017 a jeho uznesením z 30. januára 2018.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovského súdu\nSlovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave (ďalej len „rozhodcovský súd“)\nsp. zn. Rsp V-76/2014 zo 6. mája 2016 v spojení s opravným uznesením z 31. mája 2016\nbola sťažovateľka zaviazaná zaplatiť obchodnej spoločnosti\n(ďalej len „oprávnená“), sumu 1 755 898,45 € s úrokom z omeškania vo výške 8,25 %\nročne.\nNa podklade rozhodcovského rozsudku vedie oprávnená proti sťažovateľke ako\npovinnej exekúciu pred Exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Pavla Šajáneka\n(ďalej len „exekútor“), a to pod sp. zn. EX 999/2016, resp. na Okresnom súde Senica (ďalej\nlen „okresný súd“) pod sp. zn. 5 Er 429/2016.\nDňa 7. júna 2016, t. j. v zákonnej lehote, ako aj pred uplynutím lehoty na podanie\nnámietok proti exekúcii, podala sťažovateľka na Okresnom súde Bratislava V žalobu\no zrušenie rozhodcovského rozsudku spolu s návrhom na odklad jeho vykonateľnosti.\nKonanie o žalobe sa vedie pod sp. zn. 21 Cr 10/2016.\nDňa 17. júna 2016 podala sťažovateľka návrh na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 5\nExekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 z dôvodu, že podala žalobu\no zrušenie rozhodcovského rozsudku. Uznesením okresného súdu sp. zn. 5 Er 429/2016\nz 11. augusta 2016 bol povolený odklad exekúcie.\nUznesením krajského súdu č. k. 26 CoE 2/2017-229 z 30. januára 2018 bolo\nuznesenie okresného súdu zmenené tak, že návrh sťažovateľky ako povinnej na odklad\nexekúcie bol zamietnutý.\nUznesením Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 21 Cr 10/2016 z 28. júla 2016 bol\npovolený odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že pri kreovaní\n\n2\n\nrozhodcovského senátu nebol senát, ktorý v konaní rozhodol, ustanovený v súlade\nso štatútom rozhodcovského súdu a so zákonom.\nUznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 CoR 4/2016-235 z 31. januára 2017\nbolo uznesenie Okresného súdu Bratislava V zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie\nkonanie.\nSťažnosť smeruje výhradne proti uzneseniu krajského súdu, pretože porušenie\nzákladných práv sťažovateľky bolo spôsobené výlučne arbitrárnym posúdením otázky\npovinnosti okresného súdu odložiť exekúciu podľa § 56 ods. 5 Exekučného poriadku\nv znení účinnom do 31. marca 2017.\nPodľa názoru sťažovateľky krajský súd svojvoľne interpretoval ustanovenie § 56\nods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 a tým porušil práva\nsťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa tohto ustanovenia\n„Súd povolí odklad exekúcie, ak povinný v lehote na podanie námietok proti exekúcii podá\nžalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak súd žalobu o zrušenie rozhodcovského\nrozhodnutia zamietne, po právoplatnosti rozhodnutia sa v exekúcii pokračuje. Ak súd žalobe\nvyhovie a rozhodcovské rozhodnutie zruší, súd exekúciu podľa tohto zákona zastaví.“\nKrajský súd sa nemýlil v tom, že súdy nie sú viazané len doslovným znením\nzákonnej normy. Ďalej však už nesprávne a reštriktívne vyložil toto ustanovenie tak, že\nodklad exekúcie pripustil len v prípade, že sa vedie na podklade rozhodcovského rozsudku\nvydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a ak proti takémuto rozsudku podá\npovinný žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Vylúčil tým možnosť odkladu\nexekúcie v prípade, že je podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného\nv rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“).\nPodľa názoru sťažovateľky výklad ustanovenia § 56 ods. 5 Exekučného poriadku\nv znení účinnom do 31. marca 2017, ktorý si osvojil krajský súd, vykazuje znaky svojvôle,\npretože nerešpektuje jednoznačnú kogentnú normu.\n\n3\n\nZ úlohy súdov ako ochrancov zákonnosti (čl. 144 ods. 1 ústavy) vyplýva, že súdy sú\nviazané znením zákonnej normy. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že od doslovného\nznenia zákona sa môže súd odchýliť vtedy, ak si to zo závažných dôvodov vyžaduje účel,\nsystematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákona. Odklon\nod doslovného znenia zákona je teda skôr výnimkou ako pravidlom.\nZnamená to, že krajský súd mal v prvom rade skúmať, či je možná taká interpretácia\nustanovenia § 56 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ktorá by\nbola v súlade s jeho jazykovým znením pri súčasnom rešpektovaní účelu, systematickej\nsúvislosti zákona a ústavy. Takýto postup pri aplikácii práva najviac zodpovedá požiadavke\nprávnej istoty vyplývajúcej z čl. 1 ods. 1 ústavy.\nLen v prípade, že výklad podľa jazykového znenia zákona vedie k záverom, ktoré sú\nv rozpore s účelom, systematickou súvislosťou zákona alebo s ústavou, bol by prípustný\nodklon od doslovného jazykového znenia. Typicky ide o prípady, keď jazykové znenie\nzákona je nejednoznačné, resp. pripúšťa viaceré výklady (jeden v rozpore s účelom,\nsystematickou súvislosťou zákona alebo s ústavou a iný v súlade s nimi).\nIná je však situácia, keď je jazykové znenie jasné (nepripúšťa viaceré výklady), no je\nv rozpore s ústavou. Vtedy nie je možné hovoriť o tom, že všeobecný súd len „vykladá“\nzákon, ak sa odkláňa od jasného jazykového znenia. Požiadavka ústavnosti si totiž vyžaduje\nvylúčenie aplikácie nesúladného zákona alebo jeho časti. Prostriedkom na vylúčenie\nnesúladného zákona je prerušenie konania podľa ustanovenia § 162 ods. 1 písm. b)\nCivilného sporového poriadku s tým, že všeobecný súd je povinný podať ústavnému súdu\nnávrh na začatie konania o súlade zákona s ústavou. Pokiaľ teda všeobecný súd dospeje\nk záveru, že zákon nie je v súlade s ústavou, nemôže sám rozhodnúť o vylúčení aplikácie\nnesúladného zákona pre rozpor s ústavou. Jedine v prípade, že ústavný súd nemá právomoc\nkonať (napr. z dôvodu, že zákon, ktorý sa má aplikovať, bol zrušený), môže všeobecný súd\nsám posudzovať súlad zákona s ústavou a prípadne vylúčiť aplikáciu nesúladného zákona.\nKrajský súd nevykladal ustanovenie § 56 ods. 5 Exekučného poriadku v znení\núčinnom do 31. marca 2017, ale rozhodol v rozpore s jeho jazykovým znením. Slovné\n\n4\n\nspojenie „žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku“ nie je možné stotožniť so slovným\nspojením „žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý je vydaný v spotrebiteľskom\nrozhodcovskom konaní“. Rovnako nie je možné stotožniť napr. pojem „rozhodnutie“\ns pojmom „rozsudok“ a vylúčiť tým iné formy rozhodnutia. Zvlášť to nie je možné\nv prípade, ak Exekučný poriadok na viacerých miestach používa osobitné označenie pre\nrozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (napr. v § 44\nods. 3 „rozhodcovské rozhodnutie vydané v spotrebiteľskom spore“, v § 48 ods. 2\n„rozhodcovské rozhodnutie vydané v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“, v § 243d\n„rozhodcovské rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor\nspĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu“ s odkazom na zákon č. 335/2014 Z. z.\no spotrebiteľskom a rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov [ďalej len „zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom\nkonaní“]). Z toho jednoznačne vyplýva, že tam, kde zákonodarca chcel, aby sa príslušné\nustanovenie Exekučného poriadku vzťahovalo len na rozhodcovské rozhodnutia vydané\nv spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, výslovne takéto obmedzenie uviedol. Preto\nprávnemu názoru sťažovateľky svedčí popri gramatickom aj systematický a logický výklad\nustanovenia § 56 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017.\nInterpretáciou súd zisťuje, čo je právom, interpretácia teda nové právo nevytvára.\nInými slovami, interpretáciou nemôže všeobecný súd dopĺňať alebo meniť zákonnú normu,\na to ani v prípade, že by si to vyžadovala ochrana subjektívnych ústavných práv a slobôd\njednotlivca.\nUstanovenie § 56 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 je\nmožné vykladať podľa jeho jazykového znenia a pri zachovaní ústavnosti, účelu\na systematickej súvislosti takto:\na) Žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa môže povinný domôcť zrušenia\nexekučného titulu, čo je dôvod na zastavenie exekúcie, a to bez ohľadu na to, či ide\no rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo\nv rozhodcovskom konaní podľa zákona o rozhodcovskom konaní.\nb) Konanie, v ktorom sa preskúmava rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom (bez\nohľadu na to, či ide o rozhodcovské rozhodnutie, rozhodnutie súdu alebo rozhodnutie iného\n5\n\norgánu), je obvykle dôvodom na odklad exekúcie, pretože je možné očakávať zrušenie\nexekučného titulu.\nc) Preto je plne v súlade s účelom a zmyslom odkladu exekúcie, pokiaľ podanie\nžaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je dôvodom na odklad exekúcie.\nd) Takýto výklad je aj v súlade so systematickým usporiadaním ustanovenia § 56\nods. 5 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 31. marca 2017. Podľa druhej\na tretej vety tohto ustanovenia v prípade zamietnutia žaloby o zrušenie rozhodcovského\nrozhodnutia súd v exekúcii pokračuje a v prípade zrušenia rozhodcovského rozhodnutia súd\nexekúciu zastaví. Druhú a tretiu vetu tak isto nemožno limitovať len na spotrebiteľské\nrozhodcovské rozhodnutie. Tie isté pravidlá predsa musia platiť aj na rozhodcovské\nrozhodnutie vydané podľa zákona o rozhodcovskom konaní.\nNapokon, výklad krajského súdu by znamenal, že pokiaľ by povinný podal žalobu\no zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného podľa zákona o rozhodcovskom konaní,\nhoci išlo o spotrebiteľský spor, nebol by to dôvod na odklad exekúcie. Krajský súd tým\nodmietol skúmať, či účelom ustanovenia § 56 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom\ndo 31. marca 2017 nebolo práve to, aby odklad exekúcie bol prípustný napríklad aj pre\ntakéto prípady, kedy spotrebiteľský spor bol rozhodnutý ešte pred účinnosťou zákona\no spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Práve preto výklad, podľa ktorého súd povolí\nodklad exekúcie, ak je podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bez ohľadu na\nto, podľa ktorého predpisu bolo rozhodcovské konanie vedené, je v súlade s účelom\na zmyslom ustanovenia § 56 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca\n2017. Nebol teda dôvod odkloniť sa od jednoznačného jazykového znenia tohto\nustanovenia.\nSvojvoľný výklad ustanovenia § 56 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do\n31. marca 2017, ktorý podal krajský súd, mal za následok, že sťažovateľke bola odopretá\nochrana v podobe odkladu exekúcie počas konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku.\nTým došlo k zásahu do jej práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 dohovoru.\nTieto sťažovateľkine práva boli ďalej porušené tým, že krajský súd sa vôbec\nnezaoberal otázkou, či nie je daný dôvod na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného\n\n6\n\nporiadku v znení účinnom do 31. marca 2017, podľa ktorého „Aj bez návrhu môže súd\npovoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57)“. Podľa\n§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 súd exekúciu\nzastaví, ak „rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí\nexekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným“.\nKrajský súd mal existenciu tohto dôvodu na odklad exekúcie skúmať ex offo, aj bez\nnávrhu sťažovateľky, ktorá v návrhu na odklad exekúcie výslovne uviedla, že podala žalobu\no zrušenie rozhodcovského rozsudku, čo je dôvodom na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2\nExekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 (popri už spomínanom dôvode\npodľa § 56 ods. 5). Preto krajskému súdu nič nebránilo, aby podanie žaloby o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku subsumoval pod dôvod odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2\nExekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017. Pokiaľ krajský súd tak neurobil\n(hoci to sťažovateľka nenavrhovala, keďže vychádzala z jednoznačného znenia § 56 ods. 5\nExekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017), odmietol tým vykonávať svoju\nprávomoc v exekučnom konaní a porušil zákaz denegationis iustitiae.\nSkutočnosť, že krajský súd vôbec neposudzoval otázku, či podanie žaloby o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku nie je dôvodom na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2\nExekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, je zrejmá z odôvodnenia\nuznesenia, ktoré neobsahuje o tom žiadnu zmienku. Svojvoľným postupom krajského súdu\ntak došlo k odňatiu procesných práv sťažovateľky v exekučnom konaní.\nZároveň podľa sťažovateľky došlo aj k porušeniu čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1\ndodatkového protokolu.\n2.1 Sťažovateľka požaduje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„I. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd, základné právo sťažovateľa vlastniť majetok a na pokojné\nužívanie majetku podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského\nsúdu v Trnave zo dňa 30. januára 2018, zp. zn. 26CoE/2/2017 porušené boli.\n\n7\n\nII. Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 30. januára 2018, sp. zn.\n26CoE/2/2017 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.\nIII. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred\nÚstavným súdom Slovenskej republiky vo vyčíslenej výške, ktoré je Krajský súd v Trnave\npovinný uhradiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\n2.2 Napokon sťažovateľka požaduje, aby ústavný súd dočasným opatrením odložil\nvykonateľnosť uznesenia krajského súdu sp. zn. 26 CoE 2/2017 z 30. januára 2018.\nII.\n3. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava V č. k. 21 Cr 10/2016-150 z 28. júla 2016\nvyplýva, že ním bola odložená vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku rozhodcovského\nsúdu sp. zn. Rsp V-76/2014 zo 6. mája 2016 až do právoplatného skončenia konania\no zrušenie rozhodcovského rozsudku.\n4. Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 CoR 4/2016-235 z 31. januára\n2017 vyplýva, že ním bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k.\n21 Cr 10/2016-150 z 28. júla 2016 a vec bola vrátená na ďalšie konanie.\n5. Z uznesenia okresného súdu č. k. 5 Er 429/2016-171 z 11. augusta 2016 vyplýva,\nže ním bol povolený odklad exekúcie na dobu do právoplatného skončenia konania\no zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. Rsp V-76/2014 zo 6. mája 2016. Podľa názoru\nokresného súdu vzhľadom na ustanovenie § 56 ods. 5 Exekučného poriadku v znení\núčinnom do 31. marca 2017 bolo potrebné návrhu sťažovateľky ako povinnej vyhovieť\na odklad exekúcie povoliť, pretože bolo preukázané, že sťažovateľka 7. júna 2016, teda ešte\npred uplynutím lehoty na podanie námietok proti exekúcii, podala na Okresnom súde\nBratislava V žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku tvoriaceho podklad tohto\nexekučného konania.\n6. Z uznesenia krajského súdu č. k. 26 CoE 2/2017-229 z 30. januára 2018\ndoručeného právnemu zástupcovi sťažovateľky 19. februára 2018 vyplýva, že uznesenie\nokresného súdu č. k. 5 Er 429/2016-171 z 11. augusta 2016 sa mení tak, že návrh\n\n8\n\nsťažovateľky na odklad exekúcie sa zamieta. Podľa názoru krajského súdu so sťažovateľkou\nmožno súhlasiť v tom, že ustanovenie § 56 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do\n31. marca 2017 nerozlišuje medzi rozhodcovským konaním podľa zákona o rozhodcovskom\nkonaní a spotrebiteľským rozhodcovským konaním podľa zákona o spotrebiteľskom\nrozhodcovskom konaní. Podľa konštantnej judikatúry vyšších súdov však súd nie je\ndoslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí\nod neho odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona,\nsystematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu všeobecne záväzných\nprávnych predpisov. Samozrejme sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôli\n(arbitrárnosti) a interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii (napr.\nnález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 72/2010). Ani v danej veci nemožno teda vystačiť len\ns doslovným textom zákona, ale je potrebné interpretovať ho najmä s ohľadom na\nsystematickú súvislosť a účel, ktorý sa ním sleduje. Ustanovenie § 56 ods. 5 Exekučného\nporiadku v znení účinnom do 31. marca 2017 viazalo odklad exekúcie len na samotnú\nokolnosť, že povinný podá žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote na podanie\nnámietok proti exekúcii. Súvislosť medzi lehotou na podanie námietok a podaním žaloby\no zrušenie rozhodcovského rozsudku však Exekučný poriadok predpokladá len v ustanovení\n§ 48 ods. 2, podľa ktorého exekútor poverený vykonaním exekúcie v spotrebiteľskom\nrozhodcovskom konaní (podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní)\nv upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti\npodať v lehote na podanie námietok žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Táto\núprava nadväzuje na ustanovenie § 46 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom\nkonaní, podľa ktorého môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku\n(vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) podať aj v exekúcii za podmienok\nExekučného poriadku. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že len v prípade spotrebiteľského\nrozhodcovského konania je možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku\nviazaná na lehotu na podanie námietok proti exekúcii. Naopak, v iných rozhodcovských\nkonaniach (podľa zákona o rozhodcovskom konaní) je lehota na podanie žaloby o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku viazaná výlučne na doručenie rozhodcovského rozsudku, resp.\njeho opravy (§ 41 zákona o rozhodcovskom konaní). Výklad ustanovenia § 56 ods. 5\nExekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 zastávaný okresným súdom\n\n9\n\na sťažovateľkou tak nezohľadňuje túto systematickú súvislosť s inými ustanoveniami\nExekučného poriadku a ďalších zákonov. Ak by sa ustanovenie § 56 ods. 5 Exekučného\nporiadku v znení účinnom do 31. marca 2017 malo skutočne vzťahovať na všetky\nrozhodcovské konania, viedlo by to k nepredvídateľným a úplne arbitrárnym následkom.\nPredovšetkým by to malo znamenať, že súd by bol povinný odložiť exekúciu len na základe\ntoho, že povinný podal žalobu v lehote na podanie námietok, a to bez ohľadu na to, či mu\nešte plynula lehota podľa § 41 zákona o rozhodcovskom konaní. Súd by bol teda povinný\nodložiť exekúciu aj na základe žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá by bola\nzjavne oneskorená (po lehote vyplývajúcej z ustanovenia § 41 zákona o rozhodcovskom\nkonaní), ale bola by podaná v lehote na podanie námietok. Aj pri racionálnom výklade by to\nvšak viedlo k tomu, že výhoda ustanovenia § 56 ods. 5 Exekučného poriadku v znení\núčinnom do 31. marca 2017 by bola závislá na náhode, či exekútor stihne doručiť\nupovedomenie o začatí exekúcie tak, aby sa 14-dňová lehota na podanie námietok (§ 50\nods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017) kryla so záverom 60dňovej lehoty podľa ustanovenia § 41 zákona o rozhodcovskom konaní. Táto okolnosť\n(dátum doručenia upovedomenia) je pritom povinným neovplyvniteľná, v dôsledku čoho by\nmožnosť odkladu exekúcie podľa ustanovenia § 56 ods. 5 Exekučného poriadku v znení\núčinnom do 31. marca 2017 bola pre povinného dostupná podľa úplne náhodných kritérií.\nÚčelom tohto ustanovenia pritom celkom zjavne nebolo poskytnúť ochranu povinnému\nv závislosti od náhodného kritéria, či „stihne“ podať žalobu o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku v lehote podľa ustanovenia § 41 zákona o rozhodcovskom konaní a zároveň podľa\nustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017. Naopak,\nzo súvislostí možno spoľahlivo usudzovať, že cieľom bolo poskytnutie zvýšenej ochrany\npráve v súvislosti so zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý výslovne\nviaže možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na lehotu na podanie\nnámietok. V danej veci sa exekúcia vykonáva na základe exekučného titulu, ktorým je\nrozhodcovský rozsudok vydaný podľa zákona o rozhodcovskom konaní (ide o spor dvoch\npodnikateľov z obchodnej činnosti), nie v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa\nzákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Odklad exekúcie podľa ustanovenia § 56\nods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 tak nie je dôvodný,\nčo oprávnená opodstatnene uplatnila v odvolaní.\n\n10\n\nIII.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n9. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistil, že táto spĺňa náležitosti\nustanovené v § 20 a v § 50 zákona o ústavnom súde, pričom zároveň nezistil procesné\nprekážky, ktoré by podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde bránili prijatiu sťažnosti na\nďalšie konanie (bod 1 výroku uznesenia).\n10. Podľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na návrh\nsťažovateľa rozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého\nprávoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým\nverejným záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu\nneznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení\nvykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil základné práva alebo\nslobody sťažovateľa, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia,\n11\n\nopatrenia alebo iného zásahu a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im\npriznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.\nPodľa § 52 ods. 3 zákona o ústavnom súde dočasné opatrenie zaniká najneskoršie\nprávoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej, ak ústavný súd nerozhodne o jeho skoršom\nzrušení.\n11. V zmysle citovaných ustanovení ústavný súd odložil vykonateľnosť uznesenia\nkrajského súdu č. k. 26 CoE 2/2017-229 z 30. januára 2018 (bod 2 výroku uznesenia).\n12. Berúc do úvahy všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to\nvyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. apríla 2018\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodcovské konanie-rozhodcovský rozsudok", "exekúcia", "exekúcia-exekučné konanie", "dovolanie-prípustnosť", "exekúcia-exekučné konanie", "dovolanie-prípustnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0"}, {"guid": "830465e5-00b4-4648-88e4-39ce0cfab06d:4436ebbd-d43d-47e4-a403-cc434bf21650", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8408205148.1", "spisova_znacka": "26CoE/2/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 26CoE/2/2017 z 27. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-03-27", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8408205148.1"}, {"guid": "4f640641-a17c-40b2-af13-18731314dd78:73c277f1-aca2-49a2-a917-a6642b84144f", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Er/429/2016", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5Er/429/2016 z 6. 11. 2018", "sud": "Okresný súd Žiar nad Hronom", "datum_vydania": "2018-11-06", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4f640641-a17c-40b2-af13-18731314dd78:73c277f1-aca2-49a2-a917-a6642b84144f"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:88b9f598-f8c0-41ab-9ac1-0e7dc229a2ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.308.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 308/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 308/2022 z 21. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.308.2022.2"}, {"guid": "ussr:d77de9ad-5ad3-4554-857c-3f9c0fd66a21", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.308.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 308/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 308/2022 z 29. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.308.2022.1"}, {"guid": "ussr:9b9fdd69-2760-4c22-83f1-8b65fd3ff4c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.317.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 317/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 317/2019 z 24. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-24", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.317.2019.1"}]}