{"guid": "ussr:a9fe5eb4-c95f-4888-bbff-734f2da42cc6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.211.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 211/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2018 z 26. 4. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. apríla 2018, sp. zn. II. ÚS 211/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.211.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-04-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "nazov": "čl. 8 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a9fe5eb4-c95f-4888-bbff-734f2da42cc6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.211.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.211.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.211.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 211/2018-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. apríla 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného advokátkou\n, vo veci namietaného\nporušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 19 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 14 CoP 50/2016\na jeho uznesením z 21. novembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. februára\n2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta\n\nporušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv\n\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici\n(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 CoP 50/2016 a jeho uznesením\nz 21. novembra 2017.\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že maloletá\n\n,\n\n(ďalej len „maloletá“), bola matkou\n\n(ďalej len „matka“) neoprávnene\n\nzadržaná a premiestnená z miesta obvyklého pobytu v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie\na Severného Írska na územie Slovenskej republiky. Sťažovateľ v sťažnosti k popisu\nskutkových okolností predovšetkým uvádza: „Sťažovateľ s matkou maloletej boli životnými\npartnermi v postavení druh a družka, sú rodičmi maloletej a že všetci mali spoločné\nbydlisko na adrese:\n\nSpojené\n\nkráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska. Dňa 17. júna 2015 matka bez súhlasu\nsťažovateľa odišla s maloletou z ich spoločného bydliska a obvyklého pobytu maloletej,\nz Veľkej Británie, na územie Slovenskej republiky. Otcovstvo sťažovateľa je zapísané tak\nv anglickom rodnom liste, ako aj rodnom liste slovenskom. Otcovstvo bolo deklarované\nanglickým súdom High Court Of Justice, Family Division zo dňa 19. októbra 2015,\nč. k. FD15900428.“\n3. Sťažovateľ sa návrhom z 9. marca 2016 domáhal návratu maloletej do krajiny\nobvyklého\n\npobytu\n\npodľa\n\nHaagskeho\n\ndohovoru\n\no občianskoprávnych\n\naspektoch\n\nmedzinárodných únosov detí z 25. októbra 1980 (ďalej len „Haagsky dohovor“). Návrh bol\n10. marca 2016 doručený Okresnému súdu Bratislava I a 21. marca 2016 bol postúpený\nOkresnému súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“). Okresný súd uznesením sp. zn.\n36 P 64/2016 z 3. júna 2016 návrh na nariadenie návratu maloletej zamietol a žiadnemu\núčastníkovi náhradu trov nepriznal. V odôvodnení uznesenia okresný súd uvádza najmä:\n„Súd\n\nv konaní\n\nvykonal\n\ndokazovanie\n\nvýsluchom\n\nnavrhovateľa,\n\nodporkyne,\n\noboznámením sa s vyjadreniami právnych zástupcov účastníkov konania, ako aj: návrh\nnavrhovateľa zo dňa 09.03.2016, list zo dňa 11.12.2015, rodný list maloletej spolu\ns prekladom, rozhodnutie súdu Veľkej Británie s úradným prekladom a osvedčením zo dňa\n08.10.2015... správa ÚPSVR Prievidza, odbor sociálnych vecí a rodiny zo dňa 07.04.2016\no prešetrení rodinných pomerov na maloletú, hodnotenie maloletej vypracované Materskou\nškolou,\n\nzo dňa 01.04.2016...\n2\n\nV danom prípade nie je sporné, že dieťa malo bezprostredne pred svojím\npremiestnením matkou na územie Slovenskej republiky obvyklý pobyt v Londýne, na území\nSpojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Rovnako ani skutočnosť, že matka\nnavrhovateľa o udelenie súhlasu s takýmto vycestovaním uskutočneným dňa 17.6.2015\nnepožiadala, resp. ho matke neudelil, rovnako ani súd vo Veľkej Británii.\nVykonaným dokazovaním má súd preukázané, že Vrchný súd Veľkej Británie,\noddelenie rodinného práva, priznal navrhovateľovi rodičovskú zodpovednosť 08.10.2015,\npo oprave 19.10.2015... Nebolo v konaní ani preukázané uzavretie akejkoľvek dohody\no rodičovskej zodpovednosti k malol.\n\nmedzi účastníkmi konania.\n\nTeda v čase premiestnenia dieťaťa na Slovensko (17.06.2015), disponovala\nopatrovníckym právom len odporkyňa ako matka malol., ktorá mala z toho dôvodu právo\nurčiť miesto pobytu dieťaťa Slovensku.\nPre posúdenie existencie opatrovníckeho práva na strane navrhovateľa je dôležité\nanglické právo z dôvodu, že v Anglicku malo malol. dieťa obvyklý pobyt aj v čase vzniku\njeho neoprávneného zadržania v októbri 2015, a to vzhľadom na krátkosť času, ktorý\nuplynul od jeho odchodu z Anglicka, čo vyplýva aj z rozhodnutia Vrchného súdu v Anglicku.\nSúd preto musel pristúpiť aj k skúmaniu podmienky, či bolo opatrovnícke právo\nnavrhovateľa k malol.\n\nskutočne vykonávané, ak by nedošlo k zadržaniu.\n\nZ uvedeného, hoci navrhovateľ pristúpil k úradnému riešeniu jeho rodičovskej\nzodpovednosti až po odchode odporkyne s malol. z Anglicka a spočiatku nemal o\nzáujem, sa súd skôr priklonil k tomu, že navrhovateľ si svoje opatrovnícke právo k malol.\ndo jej odchodu vykonával, a teda by ho, nebyť zadržania\n\njej matkou\n\nna Slovensku, aj skutočne vykonával.\nJednou\n\nz podmienok,\n\nktoré\n\nmusí\n\nsúd\n\nv zmysle\n\nčlánku\n\n13\n\nDohovoru\n\npri medzinárodnom únose malol. dieťaťa v zmysle Haagskeho dohovoru skúmať, je aj to, či\nmaloletému dieťaťu nehrozí vážne nebezpečenstvo, že by návrat vystavil dieťa fyzickej alebo\nduševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie pre navrátenie malol.\ndieťaťa.\nSúd nemal zo strany navrhovateľa za preukázané, a nebolo to ani tvrdené,\nzabezpečenie starostlivosti o maloletú\n\nv čase, keď je navrhovateľ v práci,\n\nposkytovania zdravotnej starostlivosti po jej návrate, ale predovšetkým existenciu\n\n3\n\nsociálnych väzieb v novom prostredí, do ktorého ju navrhovateľ hodlá umiestniť, a v ktorom\npozná len navrhovateľa.\nSúd nepovažoval vhodné navrátenie malol. do Anglicka hlavne kvôli jej naviazanosti\nna prostredie, v ktorom malol., ako aj na ľudí, s ktorými t.č. žije, čo dosvedčil kolízny\nopatrovník na základe šetrenia podniknutého v domácnosti matky malol., ako aj správy\nmaterskej školy, ktorú malol. navštevuje. Na základe uvedeného mal súd za to, že\nnavrátením malol. do Anglicka by bola privedená do neznesiteľnej situácie, ktorá by ju\nnegatívne poznamenala.“\n4. Sťažovateľ proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie a navrhoval, aby\nodvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil tak, že nariadi návrat maloletej. V dôvodoch\npodaného odvolania poukazoval najmä na tieto skutočnosti: „... súd dôsledne nevyhodnotil\nskutkové okolnosti v danej veci...\nMaloleté dieťa má vytvorené u navrhovateľa všetky podmienky k tomu, aby bola\nzo strany navrhovateľa zabezpečená náležitým spôsobom jeho starostlivosť a mohol tak\nrealizovať priznané rodičovské práva vo vzťahu k maloletému dieťaťu.\nNa bývanie vo Veľkej Británii je maloleté dieťa zvyknuté, takže nemôžu nastať také\nokolnosti, ktoré by mohli spôsobiť u maloletého dieťaťa psychickú ujmu spojenú s návratom\nna územie Veľkej Británie.“\n5. Krajský súd uznesením sp. zn. 14 CoP 50/2016 z 21. novembra 2017 rozhodnutie\nokresného súdu potvrdil. Plne sa stotožnil so závermi okresného súdu a v odôvodnení\nnapadnutého uznesenia uviedol: „V zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd\nrozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd\nv celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení\nobmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPo preskúmaní veci na základe podaného odvolania zo strany navrhovateľa dospel\nkrajský súd k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav\nv danej veci, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s vtedy platným ustanovením §132\nO. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p.. Išlo\n\n4\n\no ustanovenia vtedy platné podľa zákona č. 99/1963 Zb. – O. s. p.. S dôvodmi súdu prvej\ninštancie sa krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje.\nPre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa považoval krajský súd za plne\nsúladný záver súdu prvej inštancie so skutkovým a právnym stavom o tom, že neboli dané\npodmienky pre návrat maloletého dieťaťa\n\n,\n\nna územie Veľkej Británie, a to z dôvodu, tak ako na to správne poukazoval aj súd prvej\ninštancie, že v čase rozhodnutia matky maloletého dieťaťa o presťahovaní sa s maloletým\ndieťaťom na územie Slovenskej republiky bola odporkyňa ako matka maloletého dieťaťa\nzapísaná ako jediný zákonný zástupca – rodič v rodnom liste maloletého dieťaťa. V čase\npremiestnenia dieťaťa na územie Slovenskej republiky dňa 17.06.2015, disponovala\nopatrovníckym právom len odporkyňa ako matka maloletého dieťaťa, ktorá mala z toho\ndôvodu právo určiť miesto pobytu dieťaťa na území Slovenskej republiky. Pokiaľ ide\no rozhodnutie Vrchného súdu Veľkej Británie, oddelenie rodinného práva, tento priznal\nrodičovskú zodpovednosť navrhovateľovi dňa 8.10.2015, po oprave od 19.10.2015, pričom\nnavrhovateľ dovtedy nebol zapísaný v rodnom liste maloletého dieťaťa ako jeho otec.\nNebola preukázaná ani akákoľvek dohoda o rodičovskej zodpovednosti k maloletej\nmedzi účastníkmi konania ešte predtým, ako sa matka maloletého dieťaťa\nrozhodla presťahovať s maloletým dieťaťom na územie Slovenskej republiky.“\n6. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že premiestnením maloletej z krajiny obvyklého\npobytu došlo k zásahu do jeho práva na súkromie a rodinný život zaručeného v čl. 19 ods. 2\nústavy a čl. 8 dohovoru. Podľa názoru sťažovateľa krajský súd vydal arbitrárne rozhodnutie,\nktoré nemá oporu v zákone ani v Haagskom dohovore, pričom k možnosti aplikácie čl. 13\nHaagskeho dohovoru nebolo vykonané žiadne dokazovanie.\n7. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:\n„Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci o nariadenie návratu maloletej do krajiny\nobvyklého pobytu vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod spisovou značkou\n14 CoP 50/2016 svojim postupom porušil právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené\nv čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného\nv čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd práva na spravodlivé súdne\nkonanie (uverejnená pod č. 209/1992 Zb.), práva na ochranu pred neoprávneným\n5\n\nzasahovaním do súkromného a rodinného života zaručeného v článku 19 ods. 2 Ústavy SR\na právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručeného v čl. 8 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nUznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.11.2017, č. k.\n14 CoP 50/2016-435, sa zrušuje a Krajskému súdu v Banskej Bystrici sa prikazuje,\naby v konaní o nariadenie návratu maloletej do krajiny obvyklého pobytu vedenej\nna Krajskom súde v Banskej Bystrici pod spisovou značkou 14 CoP 50/2016 konal.\nSťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 312,34 EUR,\nktoré je Krajský súd v Banskej Bystrici povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne\nneopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n6\n\n10. Podľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\n11. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý\nsa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom\na nestrannom súde.\n12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n13. Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho\nsúkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.\nIII.\n14. Sťažovateľ namieta, že napadnutým uznesením krajského súdu došlo k porušeniu\njeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1, 2 a čl. 19 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 a čl. 8\ndohovoru vydaním arbitrárneho rozhodnutia, ktoré nemá oporu v zákone ani v Haagskom\ndohovore, tým, že nebolo vykonané dokazovanie, ktoré by potvrdzovalo návrat maloletej\nnenariadiť, ako aj nedostatočnosťou, resp. absenciou odôvodnenia napadnutého uznesenia.\nPorušenie práva zaručeného v čl. 19 ods. 2 ústavy a v čl. 8 dohovoru odôvodňuje konaním\nmatky maloletej, ktorá mu neumožňuje kontakt s maloletou, a následne poskytnutím\nochrany matke vo forme napadnutého uznesenia.\n15. Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní veci je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom\norgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným\n7\n\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní\nktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva\nalebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie\n(m. m. II. ÚS 18/2018, II. ÚS 742/2017, II. ÚS 706/2017, I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02,\nI. ÚS 88/07).\n16. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(m. m. II. ÚS 18/2018, II. ÚS 742/2017, II. ÚS 706/2017, III. ÚS 53/2018, I. ÚS 115/02,\nI. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n17. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je taktiež právo\núčastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne\ndáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (III. ÚS 78/07,\nIV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\nÚstavný súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne\n\ndostatočne\n\nobjasňujú\n\nskutkový\n8\n\na\n\nprávny\n\nzáklad\n\nrozhodnutia\n\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania\n(m. m. I. ÚS 241/07). Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne\nobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že\nz tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces\n(m. m. II. ÚS 294/2015, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05).\nRovnako Európsky súd pre ľudské práva pripomenul, že súdne rozhodnutia musia\nv dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú. Článok 6 ods. 1 dohovoru\nvšak nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument, pričom\nodvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho\nsúdu (García Ruiz proti Španielsku z 21. 1. 1999).\n18. Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v spojení\ns uznesením okresného súdu a konštatuje, že krajský súd v napadnutom uznesení v kontexte\ns uznesením okresného súdu dostatočne objasnil, z akých úvah pri aplikácii právnych\nnoriem vychádzal, pričom jeho právne závery sú aj podľa názoru ústavného súdu založené\nna dostatočnom zistení skutkového stavu a sú výsledkom primeranej aplikácie a výkladu\npríslušných ustanovení Haagskeho dohovoru, nie sú arbitrárne ani zjavne neodôvodnené,\na preto sú ústavne akceptovateľné a udržateľné. Napadnuté uznesenie krajského súdu sa\npodrobne zaoberá odôvodnením hrozby ujmy v prípade návratu maloletej, ktorej existenciu\nvyhodnotil z konkrétnych okolností nízkeho veku maloletej, jej prirodzenej naviazanosti\nna matku a prostredníctvom nej na prostredie, v ktorom matka žije, ktoré je aktuálne\nv Slovenskej republike, kde má momentálne vytvorené najlepšie podmienky na starostlivosť\no maloletú.\n19. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel k záveru, že medzi\nobsahom základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne\nkonanie (čl. 46 ústavy a čl. 6 dohovoru) a napadnutým uznesením krajského súdu neexistuje\ntaká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie\nkonanie reálne mohol rozhodnúť o porušení sťažovateľom označených práv. Ústavný súd\npreto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n\n9\n\n20. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ odvíja porušenie práv podľa čl. 19 ods. 2\nústavy a čl. 8 ods. 1 dohovoru od porušenia základného práva na súdnu ochranu a práva\nna spravodlivé súdne konanie („...konaním matky bolo zasiahnuté do jeho práva\nna súkromie a rodinný život... konaním porušovateľov bola poskytnutá ochrana... matke,\nktorá celý stav spôsobila...“).\nKeďže ústavný súd sťažnosť v časti namietaného porušenia základného práva\nna súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú, konštatoval, že v takom prípade nemohlo dôjsť ani k porušeniu\nsťažovateľom označeného základného práva podľa čl. 19 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 8\nods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto aj túto časť sťažnosti pri predbežnom prerokovaní\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nKeďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľa ako celok odmietol, o ďalších nárokoch\nv nej uplatnených nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. apríla 2018\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "maloletý-obvyklý pobyt", "maloletý-záujem dieťaťa", "rodičovské práva, rodina"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8604a57a-9141-42bf-8c7a-eb48819b2360", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.53.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 53/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 53/2018 z 7. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-07", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.53.2018.1"}, {"guid": "ussr:c27b8151-f20a-4da1-b6ef-119428e607ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.18.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 18/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 18/2018 z 11. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-11", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.18.2018.1"}, {"guid": "ussr:67f15ccd-c665-42fc-9aa7-a1a178d5a5d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.742.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 742/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 742/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.742.2017.1"}, {"guid": "ussr:793f160b-debc-41e4-8d74-4681b00c9acd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.706.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 706/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 706/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.706.2017.1"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "cc18a691-c691-4be7-bad4-322ae09df8d1:8d309aa6-205c-4f43-816b-8608bcbce614", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:1116205150.1", "spisova_znacka": "14CoP/50/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoP/50/2016 z 4. 9. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-09-04", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:1116205150.1"}], "citovane_v": []}