{"guid": "ussr:3e51913f-262f-4dca-86ed-98a9ed93d0bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.210.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 210/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 210/2018 z 26. 9. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 26. septembra 2018, sp. zn. II. ÚS 210/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.210.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2018-09-26", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36", "nazov": "čl. 36 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3e51913f-262f-4dca-86ed-98a9ed93d0bf", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.210.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.210.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.210.2018.2/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 210/2018-35\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. septembra 2018\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šofrankom, advokátska\nkancelária, Hraničná 2, Košice, vo veci namietaného porušenia základných práv\npodľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva podľa\nčl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava V\nsp. zn. 12 C 33/2016 z 10. januára 2018 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nvyjadriť sa ku všetkým vykonaným\n\ndôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu\nBratislava V sp. zn. 12 C 33/2016 z 10. januára 2018 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 12 C 33/2016 z 10. januára 2018\nz r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Bratislava V na ďalšie konanie.\n\n3. Okresný súd Bratislava V j e p o v i n n ý nahradiť\ntrovy konania v sume 488,13 € (slovom štyristoosemdesiatosem eur a trinásť centov)\nna účet advokáta JUDr. Jána Šofranka, advokátska kancelária, Hraničná 2, Košice, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n5. februára 2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou\n\nnamieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva nebyť odňatý svojmu\nzákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, základného práva vyjadriť sa ku všetkým\nvykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava V\n(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 12 C 33/2016 z 10. januára 2018 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie okresného súdu“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ (v procesnom postavení žalobcu,\npozn.) sa návrhom na začatie konania doručeným okresnému súdu 11. februára 2016\n(ďalej len „žaloba“) domáhal proti\n\n,\n\n(ďalej len „žalovaná“), určenia, že sťažovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností,\na to „záhrady“, „zastavaná plocha a nádvorie“ a „rodinný dom“, bližšie špecifikovaných\nv žalobe (ďalej len „nehnuteľnosti“). V danej právnej veci bolo konanie vedené\nna okresnom súde pod sp. zn. 12 C 33/2016.\n\n2\n\n3. Okresný súd však uznesením sp. zn. 12 C 33/2016 z 29. decembra 2016\npre späťvzatie žaloby sťažovateľom rozhodol tak, že konanie zastavuje, sťažovateľovi\nvracia súdny poplatok v sume 125,80 € a zároveň žalovanej priznáva proti sťažovateľovi\nplnú náhradu trov konania, o sume ktorej okresný súd rozhodne samostatným uznesením\npo právoplatnosti tohto uznesenia.\n4. Následne okresný súd uznesením vydaným súdnym úradníkom vedeným\npod sp. zn. 12\n\nC\n\n33/2016\n\nz\n\n20.\n\njúla\n\n2017\n\nv spojení\n\ns opravným\n\nuznesením\n\nsp. zn. 12 C 33/2016 zo 6. septembra 2017 (ďalej len „uznesenie okresného súdu vydané\nsúdnym úradníkom“) rozhodol o sume náhrady trov konania tak, že sťažovateľovi uložil\npovinnosť z titulu náhrady trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia\nzaplatiť žalovanej na účet jej právnej zástupkyne sumu 414,48 € v lehote do 3 dní odo dňa\nnadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. Podľa odôvodnenia uznesenia okresného súdu\nvydaného súdnym úradníkom okresný súd pri výpočte sumy náhrady odmeny advokáta\naplikoval § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „vyhláška“), v zmysle ktorého základná\nsadzba tarifnej odmeny (advokáta) za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina\nvýpočtového základu, ak klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka\nnehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo jej slúži na bývanie.\n5. Žalovaná však proti uzneseniu okresného súdu vydanému súdnym úradníkom\npodala riadne a včas sťažnosť – riadny opravný prostriedok, ktorou medzi inými namietala\nnajmä nesprávnosť určenia sumy náhrady odmeny advokáta, resp. argumentovala tým,\nže pri výpočte tejto náhrady odmeny advokáta sa má aplikovať § 10 ods. 1 (zrejme v spojení\ns ods. 2, pozn.) vyhlášky, v zmysle ktorého základná sadzba tarifnej odmeny (advokáta)\nza jeden úkon právnej služby sa určí z tarifnej hodnoty veci (nehnuteľností), o ktorej\nvlastníctvo sa vedie spor (podľa tam uvedeného sadzobníka, pozn.). O sťažnosti žalovanej\nbolo rozhodnuté napadnutým uznesením okresného súdu. Napadnutým uznesením\nokresného súdu bolo uznesenie okresného súdu vydané súdnym úradníkom zmenené tak,\nže sťažovateľ je povinný z titulu náhrady trov konania spočívajúcich v trovách právneho\n\n3\n\nzastúpenia zaplatiť žalovanej na účet jej právnej zástupkyne sumu 10 351,72 €. Napadnuté\nuznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť jeho doručením obidvom stranám.\n6. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:\n„... Rozhodnutie Okresného súdu... zo dňa 20.07.2017 v znení opravného uznesenia\nbolo odôvodnené určením základnej tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby\npodľa ust. § 11 ods. 1 písm. c) Vyhlášky. Šesť úkonov právnej služby á 66,- EUR + režijný\npaušál odôvodňovalo priznanie trov právneho zastúpenia vo výške 414,48 EUR. Aplikácia\nust. § 11 ods. 1 písm. c) Vyhlášky vychádzala zo skutkového stavu ku dňu rozhodovania\no výške trov... súdny úradník správne aplikoval predmetné ustanovenie, keďže: (i) klientom\nbola fyzická osoba, (ii) predmetom konania bola nehnuteľnosť určená na bývanie, (iii) nešlo\no vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, alebo zrušenie a vyporiadanie\npodielového spoluvlastníctva, ale o určenie vlastníckeho práva.\nŽalovaná vo svojej sťažnosti proti Uzneseniu Okresného súdu... zo dňa 20.07.2017\npoukázala, na účely rozhodovania o trovách, doručený Znalecký posudok č. 5/2017\nzo dňa 08.03.2017 vypracovaný znalkyňou v odbore stavebníctvo... ktorá určila všeobecnú\nhodnotu nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom sporu o určenie vlastníckeho práva, na sumu\n524.000,- EUR. Žalovaná namietala, že došlo k aplikácii nesprávneho ustanovenia\nVyhlášky, nakoľko podľa jej názoru súd mal pri výpočte základnej tarifnej odmeny\nvychádzať z hodnoty predmetu sporu...\nSúd rozhodujúci o sťažnosti žalovanej nedoručil sťažovateľovi znalecký posudok,\nna ktorom založil svoje rozhodnutie týkajúce sa náhrady trov konania. Sťažovateľovi nebolo\numožnené oboznámiť sa s ním a vyjadriť sa k nemu, čím mu bola odňatá možnosť konať\npred súdom. O obsahu sťažnosti, ako aj o znaleckom posudku sa sťažovateľ dozvedel\naž z nahliadnutia do spisu, keď už bolo vo veci rozhodnuté a nebolo možné sa k nemu\nvyjadriť, ani podať opravný prostriedok. Sťažovateľ sa nemal možnosť ku konaniu\no sťažnosti vôbec vyjadriť...\nProcesný exces zakladajúci zjavný rozpor s princípmi spravodlivého súdneho\nkonania sťažovateľ vidí práve v nemožnosti oboznámiť sa s doručeným znaleckým\nposudkom a nemožnosti sa vyjadriť jednak k záverom znaleckému posudku a jednak k\npredmetu sťažnosti žalovanej...\n\n4\n\nSťažovateľ namieta vo aj z ústavného hľadiska neospravedlniteľný a neudržateľný\nvýrok Napádaného rozhodnutia. Odôvodnenie Napádaného rozhodnutia sa obmedzuje len\nna rýdze stotožnenie sa s argumentáciou sťažnosti žalovanej... čím je Napadnuté\nrozhodnutie nepreskúmateľné.\nArbitrárnosť a nezákonnosť rozhodnutia je zrejmá aj zo samotného odôvodnenia\nNapádaného rozhodnutia...\nNapádané rozhodnutie bolo vydané sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou, hoci\nzákonnou sudkyňou prideleným na prejednanie a rozhodnutie vo veci bola JUDr. Viera\nSandtnerová...\nSťažovateľ namieta porušenie práva na neodňateľnosť zákonného sudcu podľa\nust. § 48 ods. 1 Ústavy z dôvodu zmeny zákonnej sudkyne, o ktorej nebol žiadnym spôsobom\nupovedomený. Sťažovateľovi nie je zrejmé a zo súdneho spisu žiadnym spôsobom nevyplýva,\nna základe akej skutočnosti rozhodovala o výške trovách iná sudkyňa. Pokiaľ by aj došlo\nv súlade s zákonom č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov... k zmene zákonnej sudkyne, o tejto skutočnosti je nevyhnutné strany sporu\nupovedomiť...\nZmenou v osobe zákonného sudcu bolo sťažovateľovi znemožnené namietať prípadnú\nzaujatosť sudcu a dôverovať v ústavou garantovanú nestrannosť a zákonnosť sudcu...“\n7. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2,\nprávo na neodňateľnosť zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1, právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 36\nListiny základných ľudských práv a slobôd porušené bolo.\nUznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10. januára 2018, č. k. 12C/33/2016\n- 397 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava V na ďalšie konanie.\nOkresný súd Bratislava V je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia\nv sume 390,50 EUR na účet advokáta JUDr. Jána Šofranka - advokáta, so sídlom...\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\n\n5\n\n8. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní zistil, že vo veci sťažnosti, ktorou\nsťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1\nústavy, základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2\nústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nokresného súdu sú splnené všetky ústavné a zákonné predpoklady na jej prijatie, a preto\nju uznesením č. k. II. ÚS 210/2018-14 z 26. apríla 2018 v zmysle § 25 ods. 1 a 3 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.\n9. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 16. mája 2018 predsedu\nokresného súdu, aby sa vyjadril k sťažnosti a otázke vhodnosti ústneho pojednávania.\n10. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr. 3289/2018, doručenom\nústavnému súdu spolu s jeho prílohami 11. júna 2018, uviedol:\n„... Vo veci... vedenej pod č. II. ÚS 210/2018 netrváme na ústnom pojednávaní,\nnávrhy na dokazovanie nemáme.\n... K predmetnej sťažnosti uvádzam, že zmena zákonného sudcu prebehla v súlade\ns dodatkom k rozvrhu práce s poukazom na vtedy dlhodobú práceneschopnosť pôvodného\nzákonného sudcu JUDr. Viery Sandtnerovej.“\n11. Podľa dodatku č. 6 k rozvrhu práce okresného súdu na rok 2017, ktorý bol\nprílohou vyjadrenia predsedu okresného súdu, s účinnosťou od 1. marca 2017 okrem iného\n„... Z dôvodu dlhodobej PN JUDr. Viery Sandtnerovej dochádza k prevzatiu odd. 12C, 12S,\n12Ccud, 12Csr, 12Scud, 12Csp, 12Pc novým zákonným sudcom Mgr. Zitou Leimbergerovou\npo jej návrate z MD... na str. 15 odd. 12C, 12S, 12Ccud, 12Csr, 12Scud, 12Csp,\n12Pc v kolónke predseda senátu/zástupca sa zapisuje namiesto JUDr. Viery Sandtnerovej\nMgr. Zita Leimbergerová a ako zástupca sa zapisuje: Utorok – JUDr. Michal Sobolovský,\nŠtvrtok - JUDr. Michal Sobolovský... “.\n\n6\n\n12. Sudkyňa Mgr. Zita Leimbergerová vo svojom vyjadrení z 1. júna 2018, ktoré\nbolo takisto prílohou vyjadrenia predsedu okresného súdu, nad rámec prehľadu procesných\núkonov vykonaných v preskúmavanej veci okrem iného tiež uviedla:\n«... V sťažnosti proti uzneseniu o výške náhrady trov konania žalovaná poukázala\nna viaceré rozhodnutia všeobecných súdov, resp. nálezy Ústavného súdu SR, týkajúce sa\nspôsobu určovania výšky odmeny právnej služby, ak je predmetom konania určenie\nvlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Navyše sťažnosť riadne a vyčerpávajúco odôvodnila\na súd sa tak úplne stotožňujúc s jej argumentáciou, sťažnosti vyhovel a rozhodnutie súdneho\núradníka o výške nároku na náhradu trov konania zmenil. Je síce pravdou, že súd\ns podanou sťažnosťou sťažovateľa neoboznámil, ustanovenia Civilného sporového poriadku\nvšak výslovne neustanovujú podrobnejší postup súdu po podaní sťažnosti. V nadväznosti\nna čl. 9 CSP súd posúdil, že „rovnosť zbraní“ v tomto prípade nedoručením sťažnosti\nžalobcovi nebola porušená, nakoľko o nároku na náhradu trov konania bolo právoplatne\nrozhodnuté, pričom žalobca si svojho procesného zavinenia bol vedomý, keďže sa voči\nrozhodnutiu súdu o priznaní nároku na náhradu trov konania neodvolal, resp. nenamietal\nexistenciu prípadných dôvodov hodných osobitného zreteľa, na ktoré súd mohol prihliadnuť\na využiť tak sudcovské moderačné právo a náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP)...»\n13. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku doručenom ústavnému súdu\n25. júna 2018 k vyjadreniu predsedu okresného súdu okrem iného uviedol:\n«... 1... V zmysle zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v § 51 Spôsob prideľovania vecí podľa rozvrhu práce je v ods. 1 uvedené „veci\nurčené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým\nsenátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov\na programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť\novplyvňovania pridelenia vecí.“\nNásledne v ods. 4 písm. a) totožného § 51 je konkrétne uvedené, ako sa prerozdeľujú\nuž pridelené veci a to: „Náhodným výberom pomocou technických prostriedkov\na programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho\nzmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade dlhodobej šesť týždňov presahujúcej\nneprítomnosti zákonného sudcu, ktorému bola vec pridelená“\n\n7\n\nZ vyššie uvedeného je zrejmé, že zmena v osobe zákonného sudcu nenastala\nzákonným spôsobom, čo odráža aj samotné znenie Zmeny rozvrhu práce č. 6,\nkde je uvedené, že na základe rozhodnutia predsedu súdu prichádza dňom účinnosti zmeny\n(dodatku) rozvrhu práce k prevzatiu celého oddelenia 12C iným sudcom...\nTakýmto\n\npostupom\n\npredsedu\n\nsúdu\n\nbolo\n\nporušené\n\nprávo\n\nsťažovateľa\n\nna neodňateľnosť zákonného sudcu podľa čl. 48. ods. 1 Ústavy...\n... 2... Sťažovateľ ani pri všetkej snahe nedokáže porozumieť, akým spôsobom mohla\nsudkyňa vo vyjadrení zaslanom Ústavnému súdu uviesť, že sťažovateľove práva neboli\nporušené, pretože sa o všetkom dozvedel doručením napádaného uznesenia (voči ktorému\nnie je prípustná sťažnosť)... Podľa názoru sťažovateľa, keď sa o nejakej podstatnej\nskutočnosti pre vydanie rozhodnutia účastník konania, o ktorého právach sa rozhoduje,\ndozvie po vydaní rozhodnutia, voči ktorému nemá možnosť podať opravný prostriedok, tak\nide o tak veľký zásah do jeho práv, že v skutku nemožno ani len spomenúť „rovnosti\nzbraní“, o to viac, keď dôjde k aplikácii nesprávneho ustanovenia právneho predpisu a tým\nje sťažovateľovi spôsobená nie nepatrná finančná ujma vo výške niekoľko tisíc Eur...\nzákonodarca presne z dôvodu poskytnutia väčšej ochrany nehnuteľnosti určených\nna bývanie tieto vyčlenil do osobitného režimu fungovania oproti iným nehnuteľnostiam\na určil aj pri trovách konania inú výšku tarifnej odmeny... V zmysle vyššie uvedeného,\nnielenže sudkyňa vydala rozhodnutie, ktorému predchádzal procesný postup porušujúci\npráva sťažovateľa, navyše rozhodnutie, ktoré vydala odporuje zákonu a aj zvýšenej ochrane\nnehnuteľnosti určených na bývanie, čim porušila právo sťažovateľa na právo na súdnu a\ninú právnu ochranu podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy...»\n14. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku z 25. júna 2018, doplnenom\n17. septembra 2018, oznámil, že „... sťažovateľ dáva výslovný súhlas s upustením\nod ústneho pojednávania v zmysle § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z.“.\nII.\n15. Podľa zistenia ústavného súdu a ako to už bolo aj uvedené, uznesením okresného\nsúdu vydaným súdnym úradníkom bolo o sume náhrady trov konania najskôr rozhodnuté\n\n8\n\ntak, že okresný súd sťažovateľovi uložil povinnosť z titulu náhrady trov konania\nspočívajúcich v trovách právneho zastúpenia zaplatiť žalovanej na účet jej právnej\nzástupkyne sumu 414,48 €.\nNásledne na základe riadne a včas podanej sťažnosti žalovanej – riadneho opravného\nprostriedku bez jeho predchádzajúceho doručenia sťažovateľovi, resp. právnemu zástupcovi\nsťažovateľa a poskytnutia mu primeranej lehoty na vyjadrenie sa k tam uvedenej\nargumentácii žalovanej, ako aj jeho prílohám napadnutým uznesením okresného súdu bolo\nuznesenie okresného súdu vydané súdnym úradníkom zmenené tak, že sťažovateľ\nje povinný z titulu náhrady trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia\nzaplatiť žalovanej na účet jej právnej zástupkyne sumu 10 351,72 €.\n16. V napadnutom uznesení okresného súdu tento v rámci podstatnej časti\nodôvodnenia okrem iného uviedol:\n«... žalovaná... namietala, že súd nesprávne určil tarifnú hodnotu veci a zároveň,\nže nepriznal všetky účelne vynaložené trovy konania (za úkony právnej služby - nahliadnutie\ndo spisu zo dňa 6.6.2016, porada s klientom zo dňa 9.6.2016. Sťažnosť odôvodnil tým,\nže tarifná hodnota veci bola určená v zmysle znaleckého posudku, ktorý bol doložený\nk výpočtu trov konania, a to na preukázanie hodnoty nehnuteľnosti, ktorá je predmetom\nkonania. Súd takto určenú tarifnú hodnotu veci nerešpektoval a určil ako základ výpočtu\n1/13 výpočtového základu v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom predmet\nkonania posúdil ako predmet, ktorý sa nedá oceniť. Podľa názoru žalovanej v danom\nprípade nejde o predmet konania, ktorý nemožno oceniť, pretože tento je peniazmi\noceniteľný, o čom v konečnom dôsledku svedčí vypracovaný znalecký posudok a rozsiahla\njudikatúra, s ktorou sa súd vôbec nevysporiadal, pričom zároveň na niektoré konkrétne\njudikáty poukázala. Čo sa týka nepriznaných úkonov právnej služby uviedla, že nahliadnutie\ndo spisu je legitímnym právom a zároveň aj povinnosťou advokáta pokiaľ má byť riadne\noboznámený s obsahom súdneho spisu a relevantne hájiť záujmy klienta. Poukázala na to,\nže žalobca dokladá do spisu doklady postupne a nie ihneď s podanou žalobou, prípadne\ndo súdneho spisu pravidelne zakladal a zakladá ďalšie dokumenty, podania, „dôkazy“,\na to zásadne v jednom vyhotovení. Súd však tieto dokumenty na náklady žalobcu\n\n9\n\nnevyhotovil a žalovanej nezaslal, ani inak danú situáciu neriešil. V tomto, či aj iných\nkonaniach sa tak dozvedela o obsahu spisu buď neskoro, prípadne vôbec. Z tohto dôvodu\nbolo pred podaním vyjadrenia na súd nevyhnutné nahliadnuť do súdneho spisu a vyhotoviť\nsi z neho výpisy, odpisy a kópie, a ňou splnomocnený advokát dostal na uvedené mandát.\nNa základe zistení zo súdneho spisu a zadovážení desiatok až stoviek kópii žalobcom\npredložených „papierov“ (v jednom vyhotovení) bolo nevyhnutné absolvovať poradu s\nadvokátom a dohodnúť tak ďalší postup a bolo nevyhnutné prekonzultovať advokátove\nzistenia a žalobcove tvrdenia, aby bolo možné reagovať kompetentne a najmä sa účelne\nbrániť absurdnostiam, ktoré produkoval a produkuje žalobca. Toto bolo evidentne aj\núspešné, keďže žalobca zobral svoju nezmyselnú žalobu v celom rozsahu späť, a to bez\nuvedenia dôvodu...\nPo preskúmaní napadnutého uznesenia súd dospel k záveru, že sťažnosť žalovanej\nje v plnom rozsahu dôvodná, preto napadnuté uznesenie zmenil tak, ako je uvedené\nvo výrokovej časti tohto uznesenia, v plnom rozsahu sa stotožňujúc s dôvodmi žalovanej\nuvedenými v sťažnosti...»\nIII.\n17. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n18. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n10\n\n19. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\n20. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom.\n21. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n22. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n23. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu,\nzákladného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi a základného práva vyjadriť sa\nku všetkým vykonaným dôkazom podľa ústavy, ako aj základného práva na súdnu ochranu\npodľa listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru napadnutým uznesením\nokresného súdu.\n24. Sťažovateľ predovšetkým vytýka okresnému súdu porušenie princípu\nkontradiktórnosti konania tým, že sťažnosť žalovanej proti uzneseniu okresného\nsúdu vydanému súdnym úradníkom a ňou predložený znalecký posudok č. 5/2017\nzo 7. marca 2017 vypracovaný znalkyňou\n\n, z odboru\n\nstavebníctva (ďalej len „znalecký posudok“) o všeobecnej hodnote nehnuteľností (predmetu\nkonania) pred vydaním napadnutého uznesenia okresného súdu sťažovateľovi nedoručil,\nčím mu odňal akúkoľvek možnosť sa k týmto vyjadriť a predniesť tak vo svoj prospech\nvlastnú argumentáciu, prípadne na preukázanie svojich tvrdení označiť alebo predložiť\nďalšie dôkazy. A to napriek tomu, že podľa názoru sťažovateľa práve na základe\nargumentácie v sťažnosti žalovanej, podľa ktorej pre určenie sumy náhrady odmeny\nadvokáta základom pre výpočet jeho tarifnej odmeny má byť hodnota nehnuteľností určená\nznaleckým posudkom, okresný súd si túto argumentáciu žalovanej bez ďalšieho plne\n\n11\n\nosvojac, rozhodol o sume náhrady trov právneho zastúpenia oproti uzneseniu okresného\nsúdu vydanému súdnym úradníkom inak, a to pre sťažovateľa podstatne nepriaznivejšie.\n25. Sťažovateľ svoju (ústavnú) sťažnosť odôvodňuje aj tým, že napadnuté uznesenie\nokresného súdu nie je riadne a vyčerpávajúco odôvodnené, resp. pre absenciu riadneho\nodôvodnenia je nepreskúmateľné.\n26. Sťažovateľ navyše v sťažnosti namieta, že o zmene zákonného sudcu v právnej\nveci žaloby nebol nijako upovedomený, dôsledkom čoho mu bola odňatá možnosť vzniesť\nproti osobe (nového) sudcu námietku zaujatosti.\n27. Napokon sťažovateľ vo svojej sťažnosti tvrdí, že keďže mu nie je zrejmé,\nna základe akej skutočnosti došlo k zmene zákonného sudcu, čo inak nijako nevyplýva ani\nzo súdneho spisu, napadnuté uznesenie okresného súdu bolo vydané nezákonným sudcom.\n28. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná\nnezávislým a nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu\nv týchto právach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07).\n29. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nresp. základného práva podľa čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva na spravodlivý proces podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na\nsúde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať\ntak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov,\nktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4\nústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy). Reálne uplatnenie základného práva na súdnu\nochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana poskytne v zákonom\npredpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí\nv celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46\n\n12\n\nods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\n30. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva\nna spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre\nvec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\nkonania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu\nje plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované\nso zreteľom na konkrétny prípad (porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997,\nRecueil III/1997).\n31. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rámci svojej rozhodovacej\nčinnosti okrem iného konštatoval, že princíp rovnosti zbraní vyžaduje, aby každej procesnej\nstrane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré\nju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je jej odporca (Komanický\nc. Slovenská republika, rozsudok zo 4. 6. 2002, § 45). Právo na kontradiktórne konanie zase\nznamená, že procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy\npotrebné na to, aby ich návrh uspel, ale i zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi\na pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu, a vyjadriť\nsa k nim (pozri cit. rozsudok Komanický, bod 46).\n32. Za kontradiktórny proces možno považovať len taký proces, v ktorom\nje rešpektovaná zásada rovnosti zbraní, t. j. ktorý stranám garantuje rovnaký prístup\nk akýmkoľvek dôkazom a argumentom, ktoré boli predložené súdu a ktoré by mohli mať\n\n13\n\nvplyv na prejednanie a súdne rozhodnutie. Takýto rovnaký prístup má stranám konania\nzabezpečiť možnosť spochybňovať a vyvracať argumenty protistrany (konfrontačná zásada)\ns cieľom súperenia strán a aj s cieľom ovplyvniť výsledok konania.\n33. Z princípu kontradiktórnosti konania vyplýva, že samotný účastník konania musí\nmať možnosť posúdiť, či a do akej miery je písomné vyjadrenie jeho odporcu právne\nvýznamné, či obsahuje také skutkové a právne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho strany\nreagovať alebo inak je vhodné sa k nemu vyjadriť, nezáleží pritom, aký je jeho skutočný\núčinok na súdne rozhodnutie (napr. vec K. S. proti Fínsku, rozsudok ESĽP z 31. 5. 2001,\nvec F. R. proti Švajčiarku, rozsudok ESĽP z 28. 6. 2001). Inak povedané, požiadavka\n„kontradiktórnosti konania“ sa v judikatúre ESĽP chápe čisto formálne. Z jej hľadiska\nv podstate nezáleží alebo len málo záleží na skutočnom obsahu a význame informácie alebo\nargumentov predložených súdu (mutatis mutandis I. ÚS 230/03, II. ÚS 249/2012,\nII. ÚS 168/2012).\n34. Obsahom základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nčl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je ratione materiae aj právo\nna rozhodnutie o trovách konania, resp. náhrade trov konania v súlade so zákonom.\n(Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. 9. 1997, IV. ÚS 348/2011). Z toho vyplýva, že princíp\nkontradiktórnosti musí byť rešpektovaný aj v rámci rozhodovania o trovách konania.\n35. Ústavný súd sa plne stotožňuje s argumentáciou sťažovateľa, podľa ktorej\nnedoručením sťažnosti žalovanej proti uzneseniu okresného súdu vydanému súdnym\núradníkom vrátane znaleckého posudku, práve na základe ktorých okresný súd dospel\nvo veci sumy náhrady trov právneho zastúpenia k zásadne inému, pre sťažovateľa podstatne\nnepriaznivejšiemu rozhodnutiu, a neposkytnutím mu primeranej lehoty na vyjadrenie sa mu\nokresný súd odňal možnosť vyjadriť sa k sťažnosti žalovanej vrátane znaleckého posudku\na predostrieť okresnému súdu vo svoj prospech vlastnú argumentáciu, prípadne\nna preukázanie svojich tvrdení označiť alebo predložiť vlastné dôkazy, čím došlo\nk porušeniu princípu kontradiktórnosti konania ako súčasti práva na spravodlivý proces.\n\n14\n\n36. Aj keď § 239 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „CSP“) expressis verbis neukladajú súdu povinnosť\nsťažnosť – riadny opravný prostriedok strany sporu proti uzneseniu vydanému súdnym\núradníkom protistrane doručiť a zároveň jej poskytnúť primeraný čas sa k sťažnosti\nvyjadriť, z judikatúry ústavného súdu a ESĽP jednoznačne vyplýva, že všeobecné súdy\nsa nesmú obmedziť len na doručovanie tých procesných podaní, pri ktorých je táto\npovinnosť výslovne upravená v procesnom kódexe, ale v súlade s princípom\nkontradiktórnosti a rovnosti zbraní sú povinné doručovať aj iné podania nad rámec\nexplicitnej právnej úpravy (III. ÚS 183/2010, IV. ÚS 259/2011, II. ÚS 584/2011,\nII. ÚS 499/2012).\n37. Na uvedenom nič nemení ani čl. 9 CSP, podľa ktorého strany sporu majú právo\nsa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje\nstanovisko „v rozsahu, ktorý určí zákon“, pretože podľa čl. 3 ods. 1 CSP každé ustanovenie\ntohto zákona je potrebné vykladať v súlade s ústavou, verejným poriadkom, princípmi,\nna ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, ktoré\nmajú prednosť pred zákonom, judikatúrou ESĽP a Súdneho dvora Európskej únie,\na to so zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Uvedené platí o to viac, ak ide tak,\nako tomu bolo aj v preskúmavanej veci, o podstatné procesné podanie (sťažnosť žalovanej),\nktoré malo zásadný vplyv na výsledok sporu (rozhodnutie o sume náhrady trov konania).\n38. V súvislosti s tvrdením konajúcej sudkyne Mgr. Zity Leimbergerovej\nv jej vyjadrení z 1. júna 2018, podľa ktorého k porušeniu princípu rovnosti zbraní okresným\nsúdom v rámci konania o sume náhrady trov konania nedošlo aj preto, lebo sťažovateľ proti\nuzneseniu okresného súdu sp. zn. 12 C 33/2016 z 29. decembra 2016 v časti výroku\no priznaní nároku žalovanej proti sťažovateľovi na plnú náhradu trov konania nepodal\nodvolanie – riadny opravný prostriedok, ústavný súd dodáva, že v preskúmavanej veci toto\ntvrdenie nie je nijako na mieste. Totiž práve až pri rozhodovaní o sume už právoplatne\npriznaného nároku, či už na plnú, alebo len na čiastočnú náhradu trov konania, t. j. všetkých\nvýdavkov vzniknutých v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, je súd\nnielen oprávnený, ale aj povinný osobitne posúdiť, či ten-ktorý výdavok vrátane výdavkov\n\n15\n\nstrany sporu na právne zastúpenie advokátom je preukázaný, odôvodnený a účelne\nvynaložený (§ 251 CSP). Pokiaľ ide o sumu, či už v plnej alebo len v čiastočnej náhrade\ntrov právneho zastúpenia advokátom, základom pre jej určenie sú vždy právne relevantné\nustanovenia vyhlášky.\n39. Na základe týchto dôvodov ústavný súd dospel k názoru, že rešpektovanie práva\nna spravodlivé súdne konanie si vyžadovalo, aby sťažovateľ dostal možnosť posúdiť,\nči a akým spôsobom je potrebné alebo vhodné z jeho strany v čase pre neho primeranom\n(dostatočnom) reagovať na sťažnosť žalovanej proti uzneseniu okresného súdu vydanému\nsúdnym úradníkom vrátane znaleckého posudku. V skutočnosti sa sťažovateľ mal možnosť\ns týmto písomným podaním (s jeho existenciou) oboznámiť až prostredníctvom samotného\nnapadnutého uznesenia okresného súdu, pričom možnosť vyjadriť sa k nemu v predmetnom\nkonaní nemal žiadnu.\n40. Pretože okresný súd v konaní o sume náhrady trov konania nepostupoval v súlade\ns princípom rovnosti zbraní a princípom kontradiktórnosti konania (pozri body 33 až 36\ntohto nálezu), napadnutým uznesením okresného súdu, ktoré z tohto konania vyplynulo,\nbolo porušené základné právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(k nevysloveniu porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny pozri argumentáciu\nv bode 44 tohto nálezu).\n41. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím boli porušené práva alebo slobody\npodľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie\nkonanie.\n42. Keďže ústavný súd vyslovil porušenie základného práva garantovaného ústavou\na práva zaručeného medzinárodnou zmluvou o ľudských právach, zrušil napadnuté\nuznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku tohto\nrozhodnutia).\n\n16\n\n43. Po vrátení veci na ďalšie konanie bude úlohou okresného súdu, riadiac\nsa právnymi názormi ústavného súdu vyslovenými v tomto náleze, vec v ďalšom konaní\nopätovne prerokovať a rozhodnúť, rešpektujúc obsah a zmysel všetkých práv, ktorých\nporušenie bolo ústavným súdom v doterajšom konaní zistené.\n44. Keďže čl. 48 ods. 2 ústavy (a rovnako aj čl. 38 ods. 2 listiny) zaručujúce základné\nprávo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, ktoré v sebe zahŕňa garanciu\ndodržiavania princípu kontradiktórnosti a rovnosti zbraní, je vo vzťahu k čl. 46 ods. 1\nústavy, ako aj k čl. 36 ods. 1 listiny ustanovením špeciálnym a z tohto dôvodu v súlade\ns ustálenou judikatúrou ústavného súdu jeho aplikácia podľa princípu prednosti špeciálneho\nustanovenia pred generálnou právnou úpravou v danej veci neprichádza do úvahy\n(na rozdiel od toho k čl. 6 ods. 1 dohovoru špeciálne ustanovenie, ktoré by osobitne\nzaručovalo právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, neexistuje, pozn.), ústavný\nsúd vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, ako aj podľa čl. 36 ods. 1 listiny sťažnosti nevyhovel (bod 4 výroku tohto\nrozhodnutia).\n45. Ako už bolo uvedené, vzhľadom na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný\nsúd“), ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, môže ústavný súd poskytnúť\nochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy,\nak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom\nkonaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.\n46. Pretože zrušením napadnutého uznesenia okresného súdu ústavným súdom\na vrátením mu veci na ďalšie konanie sa sťažovateľovi vytvorí priestor na to, aby\nk sťažnosti žalovanej – riadnemu opravnému prostriedku proti uzneseniu okresného súdu\nvydanému súdnym úradníkom predostrel okresnému súdu vlastnú argumentáciu vrátane\nnámietky o nezákonnej zmene zákonného sudcu a tiež námietky o jeho zaujatosti,\ndôsledkom čoho k náprave a poskytnutiu ochrany sťažovateľovi môže dôjsť už v rámci\ndaného základného (nachádzacieho) konania o sume náhrady trov, ústavný súd s poukazom\n\n17\n\nna princíp subsidiarity rozhodol tak, že (ústavnej) sťažnosti sťažovateľa ani v tejto zvyšnej\nčasti nevyhovel (bod 4 výroku tohto rozhodnutia).\n47. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uložiť uznesením niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n48. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal\nz príslušných ustanovení vyhlášky.\n49. Sťažovateľ si z dôvodu právneho zastúpenia advokátom uplatnil aj náhradu trov\nkonania. Ústavný súd tak priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia\nza tri úkony právnej služby (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. spísanie ústavnej\nsťažnosti, 3. podanie písomného stanoviska k výzve na vyjadrenie k prijatej sťažnosti)\nuskutočnené v roku 2018. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu odmeny advokáta\n(§ 11 ods. 3 vyhlášky) za každý úkon právnej služby vykonaný v roku 2018 v sume\n153,50 €, čo za 3 úkony právnej služby predstavuje sumu 460,50 € a náhradu režijného\npaušálu (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za každý úkon právnej služby vykonaný v roku 2018\nv sume 9,21 €, čo za 3 úkony právnej služby predstavuje sumu 27,63 €. Teda ústavný súd\npriznal sťažovateľovi náhradu trov tohto konania v celkovej sume 488,13 €. Sťažovateľ síce\npožadoval k priznanej sume trov konania pripočítať aj 20 % daň z pridanej hodnoty\n(ďalej len „DPH“), keďže však nepredložil dôkaz a nepreukázal, že jeho právny zástupca\nje platiteľom DPH, ústavný súd teda k priznanej sume náhrad trov konania nemohol DPH\npripočítať.\n50. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení\ns § 263 CSP).\n\n18\n\n51. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. septembra 2018\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-kontradiktórnosť", "trovy konania-náklady konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na inú právnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na zákonného sudcu", "advokát, advokácia-náhrada trov právneho zastúpenia", "trovy konania-náklady konania", "advokát, advokácia-náhrada trov právneho zastúpenia", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na zákonného sudcu", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-kontradiktórnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/33/2016", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 499/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-10", "citacie_n": 3964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26"}, {"guid": "ussr:34e071b4-0892-440c-81fe-f8e5cb7efce6", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 168/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 168/2012 z 30. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-30", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:34e071b4-0892-440c-81fe-f8e5cb7efce6"}, {"guid": "ussr:04f1ee67-2bed-4a64-8727-200cab701059", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2012 z 18. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-18", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04f1ee67-2bed-4a64-8727-200cab701059"}, {"guid": "ussr:e3d4bda6-4b67-4356-b565-03b3b0be6ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 348/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 348/2011 z 19. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-19", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e3d4bda6-4b67-4356-b565-03b3b0be6ca1"}, {"guid": "ussr:fc8dca79-c1a1-4b95-8618-781a2e0e1553", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 259/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 259/2011 z 24. 8. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-08-24", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fc8dca79-c1a1-4b95-8618-781a2e0e1553"}, {"guid": "ussr:c5cdfa47-a10e-49ec-9c82-f7db3676e94a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 183/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 183/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c5cdfa47-a10e-49ec-9c82-f7db3676e94a"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:a43968f9-56b7-4fda-b2e1-56c07fa6fe87", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 230/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 230/03 z 31. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-31", "citacie_n": 165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a43968f9-56b7-4fda-b2e1-56c07fa6fe87"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6e592e19-6a80-4d01-8294-1a5fe5eb2c0d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.334.2026.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 334/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 334/2026 z 29. 7. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-07-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.334.2026.2"}, {"guid": "ussr:a9ea21f1-9a4f-40ad-ae53-166732e577b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.687.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 687/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 687/2023 z 18. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.687.2023.1"}, {"guid": "ussr:1e85b562-5ad2-441f-89a4-9c8169cb37c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.670.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 670/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 670/2021 z 27. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.670.2021.1"}, {"guid": "ussr:2d4a16f3-0aaa-4ff0-8dc8-9a0006e6f2b2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.258.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 258/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 258/2021 z 29. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-29", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.258.2021.2"}, {"guid": "ussr:b35dd4e6-bb6f-4e12-bd41-699bb32b1aef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.105.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 105/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/2021 z 13. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-13", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.105.2021.2"}, {"guid": "ussr:1718dd40-b098-4c3f-833d-79ce87605fb6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.410.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 410/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 410/2020 z 12. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-12", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.410.2020.1"}, {"guid": "ussr:3bfcea1b-a532-4efa-b9aa-2873bf02de88", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.371.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 371/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 371/2020 z 28. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-28", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.371.2020.2"}, {"guid": "9289e430-7e06-48c6-9fb0-2c624d1aee4d:48efa840-9417-480c-99cb-cc3250be4ba8", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6722204212.2", "spisova_znacka": "11CoPr/2/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11CoPr/2/2025 z 19. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-03-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6722204212.2"}]}