{"guid": "ussr:0aed85e3-6ed0-4393-97ef-a2552f8b3e59", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.209.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 209/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 209/2018 z 6. 9. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 6. septembra 2018, sp. zn. II. ÚS 209/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.209.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-09-06", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0aed85e3-6ed0-4393-97ef-a2552f8b3e59", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.209.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.209.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.209.2018.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 209/2018-39\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. septembra 2018\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Jany Laššákovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť\n, zastúpenej advokátskou kanceláriou\nAZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, v mene ktorej koná\nadvokátka JUDr. Klaudia Azariová, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom\npod sp. zn. 21 P 95/2013 v období po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky\nč. k. III. ÚS 210/2016-35 zo 17. augusta 2016 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 21 P 95/2013\n\nv období po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 210/2016-35\nzo 17. augusta 2016 p o r u š e n é b o l i .\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €\n\n(slovom dvetisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nprávneho zastúpenia v sume 585,75 € (slovom päťstoosemdesiatpäť eur a sedemdesiatpäť\ncentov) na účet advokátskej kancelárie AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o.,\nKmeťova 26, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. II. ÚS 209/2018-21 z 26. apríla 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Okresného súdu Košice I (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 21 P 95/2013 (ďalej aj „napadnuté konanie“) v období po rozhodnutí ústavného\nsúdu č. k. III. ÚS 210/2016-35 zo 17. augusta 2016.\n\n2\n\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 28. júna 2013\nna okresnom súde návrh na začatie konania o zvýšenie výživného na maloletú dcéru\n(ďalej len „maloletá“), ktorým sa domáhala zvýšenia výživného, ktoré\nje otec maloletej povinný platiť na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku\nokresného súdu sp. zn. 19 C 136/2008 zo 6. marca 2009, prostredníctvom okresného súdu.\nSťažovateľka podrobne popísala doterajší priebeh napadnutého konania s tým, že\nna siedmom pojednávaní, ktoré sa konalo 26. júna 2014, bol vyhlásený rozsudok.\nProti tomuto rozsudku podali odvolanie sťažovateľka aj otec maloletej.\nKrajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 8 CoP 355/2014\nz 27. februára 2015 zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil vec na ďalšie konanie\ns odôvodnením, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je zmätočné a nezrozumiteľné.\nDňa 14. decembra 2015 podala sťažovateľka na okresnom súde sťažnosť na postup\nokresného súdu, v ktorej namietala prieťahy v konaní. Predseda okresného súdu\nsťažovateľke\n\noznámil,\n\nže postup\n\nkonajúceho\n\nsúdu\n\njaví\n\nznámky\n\nnesústredenosti\n\na neefektívneho konania, čo spôsobuje prieťahy v konaní, a že prijme opatrenia, aby\ndo budúcna okresný súd vo veci konal plynulo a bez prieťahov.\nDňa 17. februára 2016 podala sťažovateľka ústavnú sťažnosť na porušenie\nzákladného\n\npráva\n\nna\n\nprerokovanie\n\nveci\n\nbez\n\nzbytočných\n\nprieťahov\n\na\n\npráva\n\nna prejednanie veci v primeranej lehote. O tejto jej sťažnosti ústavný súd rozhodol nálezom\nč. k. III. ÚS 210/2016-35 zo 17. augusta 2016, v ktorom vyslovil, že základné právo\nsťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nokresného súdu v napadnutom v konaní porušené boli, prikázal okresnému súdu vo veci\nkonať bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume\n500 € a aj náhradu trov konania.\nSťažovateľka v sťažnosti zároveň uviedla, že ďalšie pojednávania sa uskutočnili\n26. apríla 2016, 25. mája 2016 a 31. mája 2016, avšak boli odročené. Až na pojednávaní\n21. júna 2016 bol vyhlásený rozsudok, ktorým okresný súd rozhodol o zvýšení výživného\nzo strany otca maloletej. Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletej.\n\n3\n\nO odvolaní rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 7 CoP 182/2016 z 31. januára\n2017 tak, že znova zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil vec na ďalšie konanie\ns odôvodnením, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je zmätočné a nezrozumiteľné.\nPodľa tvrdenia sťažovateľky ďalšie tri pojednávania boli odročené, jedno\npojednávanie zrušené z dôvodu mimoriadnych udalostí na okresnom súde a ako ďalej\nv sťažnosti uvádza, «pojednávanie vytýčené na deň 07.11.2017 o 13:30 hod. bolo zrušené\nz dôvodu práceneschopnosti vec pojednávajúcej sudkyne a bolo vytýčené ďalšie\npojednávanie na deň 12.12.2017. Ani pojednávanie vytýčené na deň 12.12.2017 sa\nneuskutočnilo a bolo odročené z dôvodu doplnenia dokazovania súdom na neurčito.\nOd podania návrhu na začatie konania dňa 28.06.2013 uplynuli už vyše štyri roky,\npričom vo veci nie je stále právoplatne rozhodnuté. Poukazujeme tiež na skutočnosť, že\nv čase podania návrhu dňa 28.06.2013 sťažovateľka svoj návrh na zvýšenie výživného\nodôvodnila aj skutočnosťou, že maloletá nastúpila na II. stupeň základnej školy, s čím sú\nspojené zvýšené výdavky oproti obdobiu, kedy bolo naposledy určené výživné a kedy\nmaloletá navštevovala predškolské zariadenie. V súčasnosti však už maloletá navštevuje\nstrednú školu, s čím sú pochopiteľne spojené ešte vyššie výdavky, napriek tomu doposiaľ nie\nje právoplatne rozhodnuté o návrhu zo dňa 28.06.2013.\nV tomto konaní ide o zvýšenie výživného na maloletú, preto sú podľa nášho názoru\ntakéto prieťahy v konaní neprípustné, keďže v každom konaní musia byť záujmy maloletého\ndieťaťa zohľadnené na prvom mieste.\nAko vyplýva z vyššie popísaného skutkového stavu v tejto sťažnosti, v postupe\nOkresného súdu Košice I sú obdobia, kedy nevykonáva žiadnu činnosť, ktorá by smerovala\nk skončeniu konania alebo nevykonáva dostatočne potrebnú aktivitu a úkony na\nprávoplatné skončenie veci.\nPodľa nášho názoru sú prieťahy v konaní spôsobené jednak nečinnosťou súdu ako aj\njeho nesprávnym postupom.\n... Ako bolo uvedené, sťažovateľka využila prostriedky na nápravu a sťažnosťou\nadresovanou predsedovi Okresného súdu Košice I sa domáhala odstránenia prieťahov\nv konaní. Predseda Okresného súdu Košice I oznámením zo dňa 06.12.2017 oznámil\nvýsledok prešetrenia sťažnosti vo veci sp. zn. 21 P/95/2013, t. j. sťažovateľka sa na základe\npredmetného oznámenia dozvedela o porušení svojho práva.\n\n4\n\nZ odpovede predsedu Okresného súdu Košice I: „Aj keď súd vo veci nariaďuje\npojednávania a vykonáva dokazovanie, jeho postup vzhľadom na rozhodnutia odvolacieho\nsúdu je neefektívny a nesústredený, čo v konečnom dôsledku spôsobuje zbytočné prieťahy\nv konaní. Na základe vyššie uvedeného hodnotím Vašu sťažnosť ako dôvodnú. Za vzniknuté\nprieťahy sa Vám ospravedlňujem a prijal som opatrenia, aby v budúcnosti k podobným\nsituáciám nedochádzalo.“\n... Skutočnosť, že sťažovateľka sa od podania žaloby v roku 2013 do dnešného dňa\nnedokáže domôcť právoplatného meritórneho rozhodnutia a to aj za okolnosti, že ide\no konanie, ktoré sa týka záujmov jej maloletej dcéry, pričom sa nejedná o zvlášť zložitý\nspor, spôsobila stratu dôvery v súdy a súdny systém Slovenskej republiky a ich význam. A to\nvzhľadom aj na skutočnosť, že ani po vyslovení porušenia jej základných práv postupom\nOkresného súdu Košice I v konaní sp. zn. 21 P/95/2013 Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn.\nIII ÚS 210/2016, ktorým Ústavný súd zároveň prikázal Okresnému súdu Košice I. aby\nv konaní sp. zn. 21 P/95/2013 konal bez zbytočných prieťahov, nedošlo k právoplatnému\nukončeniu veci a odstráneniu stavu právnej neistoty...».\n3. Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sa sťažovateľka domáha toho, aby\nústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené\nzákladné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nĎalej sa sťažovateľka domáha aj toho, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu\nkonať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov a aby jej priznal finančné\nzadosťučinenie v sume 6 000 € a úhradu trov konania.\n4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci\nkonania. Za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. 1 SprV 355/2018 z 30. mája 2018\na právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 29. júna\n2018.\n\n5\n\n4.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol podrobnú chronológiu\núkonov vykonaných súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:\n„Súd v prejednávanej veci od roku 2016 nekoná plynulo, sústredene a efektívne.\nV konaní sú obdobia, kedy bol súd absolútne nečinný a dvakrát zrušené rozhodnutie súdu\ns príslušným odôvodnením svedčí o neefektívnej činnosti súdu. K predlžovaniu konania však\nprispievajú aj samotní účastníci konania, ktorí nerešpektujú pokyny súdu, nepredkladajú\npotrebné listinné dôkazy, resp. predkladajú podľa vzniknutej situácie vždy nové dôkazy.\nPreto aj túto skutočnosť navrhujem zohľadniť pri rozhodovaní o sťažnosti.\nSťažovateľka v minulosti dvakrát podala sťažnosť na prieťahy v konaní podľa\nzák. č. 757/2004 Z. z. (14.12.2015 a 8.11.2017). Predseda súdu v oboch prípadoch\nvyhodnotil podanú sťažnosť ako dôvodnú.\nSúhlasím, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“\n4.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom podaní k uvedenému vyjadreniu\nokresného súdu okrem iného uviedla:\n«S tvrdením Okresného súdu Košice I, že účastníci konania nerešpektujú pokyny\nsúdu a sami prispievajú k predlžovaniu konania, si dovoľujeme nesúhlasiť. Máme za to, že\nnemožno považovať za nerešpektovanie pokynov, ak sa spomínané pokyny týkajú uloženia\npovinností, ktoré nemajú žiadnu oporu v zákone, prípadne ak súd ukladá sťažovateľke\npovinnosť preukazovať skutočnosti, ktoré sú všeobecne známe, potreba ich preukazovania\nnevyplýva z povinnosti uloženej súdom prvej inštancie vyjadrenej odvolacím súdom\nv zrušujúcom rozsudku, či povinnosť podrobne preukazovať svoje pomery a pomery dieťaťa,\npričom druhému účastníkovi takúto povinnosť neukladá.\nSme toho názoru, že sťažovateľka predkladala dôkazy, návrhy na vykonanie dôkazov\nako aj reagovala na vyjadrenia odporcu včas, a svojím konaním neprispela k predĺženiu\nuvedeného konania.\nPrvé pojednávanie v uvedenej právnej veci po jej vrátení Krajským súdom\nv Košiciach súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (rozsudok KS KE sp. zn. 7CoP/182/2016\nzo dňa 31.01.2017) sa uskutočnilo dňa 06.06.2017. Podaniami zo dňa 12.06.2017\na 15.06.2017 sťažovateľka predložila svoje návrhy na vykonanie dôkazov ohľadom\nmajetkových pomerov odporcu, predložila aj ďalšie dôkazy - daňové priznanie spol.\n\n6\n\nza rok 2016, ktorej je jedinou spoločníčkou a konateľkou, taktiež\npredložila čestné vyhlásenie svojich rodičov o tom, že jej finančne prispievajú na náklady\nna maloletú, vyjadrila sa ku zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výške výživného\nna maloletú, predložila rozsudok tunajšieho súdu, ktorým naposledy rozhodol o výživnom\nna maloletú, a taktiež sťažovateľka ku dňu svojho podania predložila listinné dôkazy\nohľadom výdavkov na maloletú. Uvedené podania a prílohy na 2 CD nosičoch sme\npredložili v mene sťažovateľky súdu ako aj protistrane.\nNa pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 02.08.2017, právna zástupkyňa odporcu\npredložila súdu okrem daňového priznania odporcu za rok 2016 aj Dohodu o ukončení\npracovného pomeru odporcu s\n\nku dňu 31.08.2017.\n\nNapriek tomu, že navrhovateľka predložila všetky svoje návrhy na vykonanie\ndôkazov už dňa 15.06.2017, reagovala na dôkazy predložené odporcom včas tak, aby súd\nmohol rozhodnúť na najbližšom pojednávaní (napr. vyjadrenie zo dňa 17.07.2017) súd\nprvej inštancie vo veci doposiaľ nerozhodol a pojednávanie zo dňa 27.6.2018 bolo znova\nodročené na deň 15.08.2018 za účelom vyžiadania si stanoviska od\n\n.\n\nk okolnostiam ukončenia pracovného pomeru odporcu, ako aj ku skutočnostiam či v danom\nobdobí bola iná pracovná pozícia, ktorú mohol odporca vykonávať a za akú mzdu. Zároveň\nsúd prvej inštancie znova zaviazal sťažovateľku preukázať výdavky na maloletú a výdavky\nspol.\n\nzahrnuté v nákladoch daňového priznania.\nZ vyššie uvedených argumentov je zrejmé, že neustále predlžovanie konania nebolo\n\nzapríčinené navrhovateľkou ako účastníkom konania, navrhovateľka predložila návrhy\nna vykonanie dokazovania ako aj ďalšie dôkazy včas, včas reagovala aj na dôkazy\npredložené odporcom, ale k predlžovaniu konania dochádza v dôsledku nesústredeného\na neefektívneho postupu súdu. Neefektívny a nesústredený postup spočíval napríklad v tom,\nže súd až takmer po roku od vedomosti o tom, že odporca ukončil pracovný pomer\nvo\n\nide vykonať dokazovanie dopytom na\n\nza účelom objasnenia\n\nskutočnosti, či sa odporca vzdal bez objektívnych dôvodov príjmu plynúceho z\nV súlade s čl. 6 CMP... vyjadrujeme názor, že pokiaľ súd mal za potrebné vykonať takýto\ndôkaz, za účelom zistenia skutočného stavu veci bolo povinnosťou súdu zabezpečiť\nvykonanie uvedeného dôkazu včas a bez toho či by takýto dôkaz navrhla alebo nenavrhla\n\n7\n\nvykonať sťažovateľka, pričom od pojednávania 02.08.2017, kedy sa súd o ukončení\npracovného pomeru odporcu dozvedel, mal k dispozícii dostatočný časový priestor.\nNeefektívny postup súdu spočíval aj v tom, že súd sťažovateľke ukladal povinnosti\npreukazovať skutočnosti, ktorých preukazovanie ani nebolo súdu prvej inštancie uložené\nv rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 31.01.2017, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok súdu\nprvej inštancie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Navyše predkladanie\ntýchto dôkazov nemalo žiaden význam pre rozhodnutie vo veci samej a ich predloženie\nnevyžaduje Zákon o rodine ani iné právne predpisy Slovenskej republiky.\nTakisto sme toho názoru, že v priebehu celého konania prebiehajúceho na Okresnom\nsúde Košice I bolo porušené jedno zo základných práv sťažovateľky, a to právo na rovnaké\npostavenie v konaní, ktoré je garantované čl. 47 ods. 3 ústavného zákona č. 460/1992 Zb.\nÚstava Slovenskej republiky a ktoré je súčasťou práva na súdnu a inú právnu ochranu.\nK porušeniu tohto základného práva sťažovateľky došlo postupom Okresného súdu Košice\nI, a to tým spôsobom, že zo strany súdu boli sťažovateľke opakovane ukladané povinnosti\nna podrobné preukazovanie jej majetkových pomerov a odôvodnených potrieb dieťaťa,\npričom odporcovi takéto povinnosti ukladané neboli, navyše súd nezaviazal odporcu\nna preukázanie jeho tvrdení ani v takých prípadoch, kedy išlo o jasné a zreteľné znižovanie\na zatajovanie príjmov za účelom nepriznania výživného pre maloletú v požadovanej výške.\nTakisto by sme chceli poukázať na skutočnosť, že dĺžka súdneho konania prispela aj\nku skutočnosti, že odporca mal priestor a čas postupne vykonávať úkony smerujúce\nk zníženiu svojich príjmov, resp. majetku (napr. v marci 2016 daroval spoluvlastnícky\npodiel k predmetnej nehnuteľnosti na\n\nulici svojej matke, pričom svoje počínanie\n\nodôvodnil slovami: „... potom, ako sa moja matka dozvedela o požadovanej výške výživného\nzo strany navrhovateľky, trvala na prepise spoluvlastníckeho podielu odporcu na ňu,\nnakoľko reálne výnosy z prenájmu tejto nehnuteľnosti stále patrili iba jej a nechcela, aby\nbol otec z toho dôvodu zaťažený zvýšeným platením výživného... až napokon odporca\nbez objektívnych dôvodov ukončil svoj pracovný pomer vo\n\ndohodou o skončení\n\npracovného pomeru.\nAj napriek týmto skutočnostiam však porušovateľ základného práva svojím postupom\nneustále poskytuje ochranu odporcovi a nie maloletej, ktorej záujmy by mali byť v tomto\nkonaní prvoradé. Týmto poukazujeme na nerovné postavenie účastníkov pred súdom.\n\n8\n\nPorušovateľ základného práva a slobody v celom konaní takisto neberie do úvahy\nani nami uvádzaný argument, že výživné má v zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o\nrodine prednosť pred inými výdavkami rodičov. Z tohto dôvodu sme boli nútení neustále sa\nzaoberať vo svojich podaniach a na pojednávaniach poukazovaním na nadštandardné\nvýdavky odporcu... Skutočnosť, že takéto výdavky v žiadnom prípade nemôžu mať prednosť\npred výživným vyplýva priamo zo Zákona o rodine, a teda súd by ju mal v zmysle zásady\n„iura novit curia“ poznať.\nTakisto by sme na záver chceli opätovne zdôrazniť, že v tomto konaní ide o záujem\nmaloletej, ktorý má byť za každých okolností na prvom mieste, čo je ustanovené nie len\nZákonom o rodine či inými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ale aj takým\ndokumentom medzinárodného významu, akým je Dohovor o právach dieťaťa (1989). Máme\nza to, že všetky odôvodnené potreby maloletej boli v tomto konaní podrobne preukázané,\nnavyše z dôvodu nesústredenej a neefektívnej činnosti súdu a predlžovania konania\nsťažovateľka je v zásade každý jeden rok stavaná do pozície, že musí preukazovať výdavky\nna maloletú, čo sťažovateľka už považuje prinajmenšom za šikanózne.\nNapriek vyššie uvedeným skutočnostiam, ako aj napriek tomu, že všetky právne\npredpisy a takisto aj judikatúra sú na strane sťažovateľky a maloletej, sťažovateľka sa nevie\ndomôcť svojich práv, dochádza k prevrátenej aplikácii právnych predpisov, kde ochrana je\nposkytovaná odporcovi, a to tak postupom súdu, ako aj jeho nečinnosťou, pričom ochrana\ndieťaťa je ohrozená.»\nPrávna zástupkyňa sťažovateľky ústavnému súdu navrhla, aby priznal sťažovateľke\nnáhradu trov právneho zastúpenia, a to za 3 úkony právnej služby spolu v sume 585,75 €.\nTaktiež vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania v danej veci.\n5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n9\n\nII.\n6. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania\na z prehľadu vo veci vykonaných úkonov v období po náleze ústavného súdu\nč. k. III. ÚS 210/2016-35 zo 17. augusta 2016 vyplýva:\n- dňa 17. augusta 2016 bol spis s opravným prostriedkom predložený krajskému\nsúdu, ktorý uznesením z 31. januára 2017 zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil\nna nové konanie,\n- pojednávanie nariadené na 23. máj 2017 bolo zrušené bez uvedenia dôvodu,\n- pojednávanie nariadené na 6. jún 2017 bolo odročené z dôvodu predloženia\ndôkazov zo strany sťažovateľky,\n- pojednávanie nariadené na 2. august 2017 bolo odročené z dôvodu predloženia\ndôkazov zo strany právnej zástupkyne otca maloletej,\n- pojednávanie nariadené na 26. september 2017 bolo odročené z dôvodu neúčasti\nsťažovateľky a jej právnej zástupkyne na 7. november 2017,\n- pojednávanie nariadené na 7. november 2017 bolo odročené na 12. december 2017\nz dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne,\n- pojednávanie nariadené na 12. december 2017 bolo zrušené z dôvodu vykonania\ndôkazu, a to vyžiadania dokladov od bankových inštitúcií,\n- pojednávanie nariadené na 24. apríl 2018 bolo odročené z dôvodu nahlásenej\nbomby na okresnom súde na 27. jún 2018,\n- pojednávanie nariadené na 27. jún 2018 bolo odročené z dôvodu vyžiadania si\nstanoviska okresného súdu od bývalého zamestnávateľa otca maloletej.\nIII.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n10\n\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n8. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 21 P 95/2013 dochádza k porušovaniu základného práva\nsťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napriek tomu,\nže ústavný súd už svojím nálezom č. k. III. ÚS 210/2016-35 zo 17. augusta 2016 vyslovil\nporušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru v napadnutom konaní a prikázal\nokresnému súdu konať v danej veci bez prieťahov.\n9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\n10. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03,\nIV. ÚS 90/2010).\n11. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že\núčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej\n\n11\n\nneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu\n(napr. II. ÚS 26/95).\n12. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti\nkaždého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,\nsprávanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj\nna predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný\nsúd aj v danom prípade.\n13. Ešte pred samotným preskúmaním a vyhodnotením posudzovanej veci\nz pohľadu uvedených kritérií treba poznamenať, že keďže ústavný súd nálezom\nč. k. III. ÚS 210/2016-35 zo 17. augusta 2016 už vyslovil porušenie základného práva\nsťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\npostupom okresného súdu v napadnutom konaní, v danom prípade do úvahy prichádza\nposudzovanie prípadného ďalšieho porušenia tohto základného práva (ale aj práva\nna prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) len za časové obdobie\nod ostatného rozhodnutia ústavného súdu, t. j. od 17. augusta 2016 (I. ÚS 11/00).\n14.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konanie\no zvýšenie výživného pre maloleté dieťa nie je po faktickej ani právnej stránke zložité, ide\no štandardnú a stabilnú súčasť rozhodovacej činnosti prvostupňových súdov.\n14.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky\nv preskúmavanom konaní po rozhodnutí ústavného súdu č. k. III. ÚS 210/2016-35\nzo 17. augusta 2016, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť\nosobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo\nv napadnutom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľka neprispela v tomto období\nsvojím správaním k prieťahom v konaní.\n\n12\n\n14.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom\nkonaní a predovšetkým poukazuje na to, že celkové trvanie tohto konania viac ako 5 rokov\nje už samo osebe neprimerané, a to napriek tomu, že ústavný súd už svojím nálezom\nč. k. III. ÚS 210/2016-35 zo 17. augusta 2016 prikázal okresnému súdu konať v danej veci\nbez prieťahov.\nZ hľadiska prieťahov v konaní ústavný súd konštatuje, že z prehľadu procesných\núkonov síce na prvý pohľad nevyplývajú žiadne markantné obdobia nečinnosti okresného\nsúdu, ktoré by bolo možné pripočítať na jeho ťarchu, s výnimkou obdobia od decembra\n2017 do apríla 2018 (4 mesiace), keď okresný súd nevykonal žiadny úkon smerujúci\nk rozhodnutiu veci.\nÚstavný súd však v postupe okresného súdu v posudzovanom období zistil\nopakovanú neefektívnu a nesústredenú činnosť, kvôli ktorej sa konanie tiež neúmerne\npredĺžilo. Okresný súd síce na prvý pohľad nariaďoval vo veci pojednávania, avšak aj\nnapriek tomu, že konal o zvýšení výživného, podkladom pre rozhodnutie ktorého je aj\nzistenie majetkových a príjmových pomerov rodičov maloletej, okresný súd bez toho, aby si\ntieto ich pomery zisťoval a v dôsledku plynutia času ich aktualizoval ešte pred\npojednávaním vyžiadaním príslušných správ či už od samotných účastníkov konania, alebo\nod ich zamestnávateľov, nariaďoval pojednávania, ktoré následne práve kvôli nezisteniu\naktuálneho stavu príjmov účastníkov konania na účely tohto došetrenia potom odročoval\n(napr. pojednávanie konané 6. júna 2017, 2. augusta 2017, 12. decembra 2017, ale aj\n27. júna 2018), v dôsledku čoho sa konanie tiež predĺžilo.\nOkresný súd sám uznal, že jeho postup v napadnutom konaní javí známky\nnesústredenosti a neefektívnosti, čo napokon bolo aj jedným z dôvodov zrušenia rozsudku\nokresného súdu z 21. júna 2016 krajským súdom.\n15. Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen\nnečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže\nzapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).\n\n13\n\n16. Uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných\ndôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho\naspektu netolerovateľné, pretože k uvedenej nečinnosti, a teda k prieťahom, nedošlo\nv dôsledku zložitosti veci ani správania sťažovateľky, ale predovšetkým v dôsledku\nnečinnosti okresného súdu. Ústavný súd pritom už opakovane uviedol, že ústava v čl. 48\nods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné\nopatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných\nprieťahov.\n17. Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva\nsťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného\nv čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku\ntohto rozhodnutia v bode 1.\n18. Vzhľadom na to, že ústavný súd už svojím nálezom č. k. III. ÚS 210/2016-35\nzo 17. augusta 2016 prikázal okresnému súdu konať v danej veci bez zbytočných prieťahov,\nneprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a)\nzákona o ústavnom súde. Na základe uvedeného ústavný súd o tomto návrhu rozhodol tak,\nako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 4.\nIV.\n19. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.\nSťažovateľka požadovala priznať finančné zadosťučinenie v sume 6 000 €.\nVzhľadom na okolnosti danej veci, najmä že v napadnutom konaní ide\no rodinnoprávnu vec, ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\nnie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku.\nÚstavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa\ncitovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti\n\n14\n\ns prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä aj\nna povahu veci, považuje za primerané priznať sumu 2 000 €. Okrem uvedeného ústavný\nsúd osobitne prihliadol aj na to, že v napadnutom konaní už raz musel vysloviť porušenie\nčl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru a prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2\nústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných\nprieťahov, napriek tomu postup v danej veci nebol organizovaný tak, aby vec bola čo\nnajrýchlejšie prerokovaná a skončená.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia v bode 2.\n20. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri\núkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti a podanie\npísomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu z 29. júna 2018). Za tri úkony vykonané\nv roku 2018 patrí odmena v sume trikrát po 153,50 € a režijný paušál v sume trikrát\npo 9,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov).\nNa základe uvedeného preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú\nsumu 488,13 €. K uvedenej sume bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 97,62 €,\na preto celkové trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 585,75 €\n(bod 3 výroku tohto rozhodnutia).\n\n15\n\n21. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. septembra 2018\n\n16", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-opakované", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-opakované", "vyživovacia povinnosť-výživné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6f415f19-66b9-4e75-bcf7-196dfd8bd733", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.210.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 210/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 210/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.210.2016.1"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:f164e97f-c9f9-4ed1-b800-ad41ec66e081", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.11.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 11/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 11/00 z 28. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-28", "citacie_n": 586, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.11.2000.1"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}, {"guid": "90cec351-b0f3-44b5-9c8f-78c98d21dd80:6135f9f6-6fd2-4cea-9e82-20bc334e56ab", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7113218803.4", "spisova_znacka": "7CoP/182/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/182/2016 z 30. 1. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-01-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7113218803.4"}, {"guid": "ddd6c740-e815-4e9f-9bf0-d561c416f4e0:0c0e0907-b8c2-4709-9286-ee81a9e38b2c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7113218803.1", "spisova_znacka": "8CoP/355/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/355/2014 z 26. 2. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-02-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7113218803.1"}], "citovane_v": []}