{"guid": "ussr:352caeae-5270-4c32-8687-086f3ab9c88e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.201.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 201/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 201/2018 z 26. 4. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. apríla 2018, sp. zn. II. ÚS 201/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.201.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-04-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "nazov": "čl. 41 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-41", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/352caeae-5270-4c32-8687-086f3ab9c88e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.201.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.201.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.201.2018.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 201/2018-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. apríla 2018\npredbežne\n\nprerokoval\n\nsťažnosť\n, zastúpeného advokátskou kanceláriou\n\nAZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, v mene ktorej koná\nJUDr. Róbert Ružbašán, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 19\nods. 2, čl. 41 ods. 4 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nBardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Em 1/2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n21. decembra 2017 doručená sťažnosť\n(ďalej aj „sťažovateľ“ alebo „otec“), ktorou\nnamietal porušenie základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním\n\ndo súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy, základného práva na starostlivosť o deti a ich výchovu podľa čl. 41\nods. 4 ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nOkresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n3 Em1/2016 (ďalej len „napadnuté konanie“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ (v procesnom postavení\noprávneného, pozn.) sa návrhom na nariadenie výkonu rozhodnutia, doručeným okresnému\nsúdu 18. novembra 2016, domáhal proti\n\n(ďalej aj\n\n„povinná“ alebo „matka“), nariadenia výkonu rozsudku súdu (prvého stupňa) v\nŠpanielske kráľovstvo, zo 17. marca 2014 (ďalej len\n„rozsudok súdu Španielskeho kráľovstva“) v časti výroku o úprave styku sťažovateľa s jeho\ntohto času deväťročným synom\n\n(ďalej len „maloleté dieťa“).\n\nNa základe návrhu sťažovateľa z 18. novembra 2016 na nariadenie výkonu rozsudku súdu\nŠpanielskeho kráľovstva v časti výroku o úprave styku (ďalej len „cudzí exekučný titul“)\nprebieha dosiaľ napadnuté konanie.\n3. Sťažovateľ v sťažnosti medzi inými uviedol:\n«... rozsudkom zo dňa 17.3.2014 bol upravený aj styk otca, t. j. oprávneného,\ns maloletým, a to nasledujúco:\n- „každý druhý víkend od piatku 16:00 do nedele 21:00. Uvedené víkendy v rámci\njedného štvrťroka možno nahromadiť a v tomto štvrťroku spojiť do nepretržitého obdobia,\nktoré otec musí osobne stráviť so svojim synom\n\ntak, aby nenarušil jeho školskú\n\ndochádzku, resp. vzdelávanie. Matka bude informovaná o akejkoľvek návšteve dva týždne\nvopred. V prípade, ak je piatok pred uvedeným víkendom, resp. pondelok po takomto\nvíkende sviatkom v mieste, kde žije maloleté dieťa, návšteva, ktorá sa má v tento víkend\nkonať, sa predĺži od štvrtka ak je sviatok v piatok, resp. do pondelka, ak sviatok pripadne\nna pondelok. Čas začiatku a konca návštevy v takom prípade je rovnaký, ako bolo uvedené\npredtým. V každom prípade je však čas ustanovený pre víkendové návštevy pohyblivý\n\n2\n\nv závislosti od možnosti leteckej dopravy otca. Ak otec nemôže uvedený čas dodržať, musí\nza týmto účelom uviesť matke dôvod, prečo môže byť potrebný iný čas na vyzdvihnutie\na vrátenie maloletého dieťaťa.\n- Vianoce sa delia na dve obdobia: prvé začína 21. decembra o 10:00 a končí\n31. decembra o 20:00 a druhé začína 31. decembra o 20:00 a konči 7. januára o 20:00.\nMatka bude mať syna vždy počas druhého vianočného obdobia, kým otec ho bude mať cez\nVianoce počas... obdobia prvého. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené\ndo starostlivosti, je oprávnený vziať svojho syna do svojej materskej krajiny alebo návštevu\nvykonať v krajine, v ktorej maloleté dieťa žije.\n- Otcovi sa udeľuje právo mať svojho syna počas mesiaca august plus počas\nďalšieho pätnásťdňového obdobia od 15. júla, 10:00 až do konca prázdninového obdobia\n31. augusta do 8:00. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti, je\noprávnený vziať svojho syna do svojej materskej krajiny alebo vykonať návštevu v krajine, v\nktorej maloleté dieťa žije.\n- Veľká noc: Kontakt so svojím synom je v celom tomto prázdninovom období\nvyhradený otcovi vzhľadom na to, že otec je rodičom, ktorému nebolo maloleté dieťa\nzverené do starostlivosti, a že má menej možnosti na styk s maloletým. Rodič, ktorému\nnebolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti, je oprávnený vziať svojho syna do svojej\nmaterskej krajiny alebo vykonať návštevu v krajine, v ktorej maloleté dieťa žije “ ...\nAj napriek existencii súdneho rozhodnutia o úprave styku sťažovateľa s maloletým\na úprave pobytu maloletého v\n\nŠpanielsko, matka maloletého súdne\n\nrozhodnutie nerešpektuje. Matka maloletého v rozpore so súdnym rozhodnutím zobrala\nmaloletého na územie Slovenskej republiky, a to bez súhlasu sťažovateľa ako otca\nmaloletého, čím zmarila resp. podstatne sťažila výkon rozhodnutia.\nUvádzame, že napriek súdnemu rozhodnutiu, ktoré detailne upravuje styk\nsťažovateľa s maloletým, matka toto rozhodnutie, aj navzdory niekoľkým výzvam otca a jeho\nsnahe o stretnutie sa s maloletým synom aj na rôznych miestach, či pokutám udeleným zo\nstrany španielskych orgánov, nerešpektuje...\nPo podaní návrhu na súdny výkon rozsudku súdu v\n\n, Španielsko\n\nzo dňa 17.3.2014 sme sa opakovane snažili telefonicky zistiť stav konania. Následne sme\nopakovane písomne kontaktovali aj súd, avšak bez akejkoľvek odozvy...\n\n3\n\nAko vyplýva z vyššie popísaného skutkového stavu v tejto sťažnosti, v postupe\nOkresného súdu Bardejov sú obdobia, kedy nevykonáva žiadnu činnosť, ktorá by smerovala\nk skončeniu konania alebo nevykonáva dostatočne potrebnú aktivitu a úkony realizáciu\npráv sťažovateľa a uskutočnenie výkonu.\nPodľa nášho názoru sú prieťahy v konaní spôsobené jednak nečinnosťou súdu ako aj\njeho nesprávnym postupom.\n... sťažovateľ využil prostriedky na nápravu a sťažnosťou adresovanou predsedovi\nOkresného súdu Bardejov sa domáhal odstránenia prieťahov v konaní. Predseda\nOkresného súdu Bardejov listom zo dňa 09.11.2017, doručený právnemu zástupcovi\nsťažovateľa dňa 15.11.2017, oznámil výsledok prešetrenia sťažnosti vo veci sp. zn.\n3Em/1/2016, t. j. sťažovateľ sa týmto listom dozvedel o porušení svojho práva.\nZ odpovede predsedu Okresného súdu Bardejov „S ľútosťou konštatujem, že vo veci\nvedenej na Okresnom súde... pod spisovou značkou 3Em/1/2016 došlo k určitým prieťahom,\navšak nešlo zo strany zákonného sudcu ani jemu prideleného vyššieho súdneho úradníka\nk subjektívne zavineným prieťahom; zdržanie vyplynulo z enormného množstva vecí,\npredovšetkým exekučných veci (niekoľko tisíc) v senáte vybavujúceho sudcu, jeho vysokého\npracovného zaťaženia aj v iných jemu pridelených agendách a tak nebolo objektívne možné\no návrhu oprávneného na súdny výkon rozhodnutia vo veci úpravy styku s maloletým...\nTýmto považujem Vašu dôvodnú sťažnosť zo dňa 17.10 2017 za vybavenú. “\n... vzhľadom na skutočnosť, že otec maloletého, t. j. sťažovateľ, žije v Nemecku\na maloletý na Slovenku, potreba zabezpečenia styku a jeho pravidelná, intenzívna a dlhšia\nčasová realizácia je nevyhnutná, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že môže dôjsť\nk odcudzeniu maloletého a sťažovateľa aj z dôvodu zabúdania nemeckého jazyka a vzniku\njazykových bariér.\n... konanie súdu nesmeruje k rýchlemu ukončeniu veci, resp. k rýchlemu výkonu,\nnaopak je bez opory v zákone. Okresný súd Bardejov... umožňuje a spôsobuje nedôvodné\nprieťahy v konaní a zároveň výrazne negatívne zasahuje do súkromného a rodinného života\nsťažovateľa a do práva na starostlivosť a výchovu rodiča o dieťa ...»\n\n4\n\n4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„I. Základné právo sťažovateľa na verejné prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR, základné právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, základné právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného\na rodinného života podľa čl. 19 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo\nna starostlivosť o deti a ich výchovu podľa čl. 41 odsek 4 Ústavy Slovenskej\nrepubliky postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vo veci starostlivosti o maloletú\npod sp. zn. 3Em/1/2016 bolo porušené.\nII. Okresnému súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp.zn. 3Em/1/2016 prikazuje\nkonať bez zbytočných prieťahov a aby použil všetky účinné prostriedky na realizáciu práv\nsťažovateľa.\nIII. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 8.000,00 €,\nktoré je Okresný súd Bardejov povinný do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu\nvyplatiť sťažovateľovi na účet právneho zástupcu sťažovateľa.\nIV. Okresný súd Bardejov je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške\n374,80 € do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu IBAN: ...“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\n\n5\n\n7. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením\nalebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\n9. Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného\npráva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života\npodľa čl. 19 ods. 2 ústavy, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, základného práva na starostlivosť o deti a ich výchovu\npodľa čl. 41 ods. 4 ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní z dôvodu,\nže okresný súd je nečinný, pretože dosiaľ nezabezpečil, aby sa sťažovateľ mohol stýkať\nso svojim maloletým dieťaťom podľa cudzieho exekučného titulu.\n10. Podľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\n\n6\n\n11. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n12. Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov;\ndeti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť\na maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu\nna základe zákona.\n13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\nIII.\nK namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n14. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\n15. Ústavný súd z obsahu na napadnuté konanie vzťahujúceho sa spisu okresného\nsúdu, ktorý si vyžiadal, zistil, že napadnuté konanie bolo začaté 18. novembra 2016, keď bol\nokresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na nariadenie výkonu cudzieho exekučného\ntitulu. Okresný súd výzvou z 23. októbra 2017 vyzval v zmysle § 379 ods. 1 a 2 zákona\nč. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP“ alebo „Civilný\nmimosporový poriadok“) povinnú (matku) na dobrovoľné splnenie povinností, resp. aby sa\ncudziemu exekučnému titulu o úprave styku sťažovateľa s maloletým dieťaťom dobrovoľne\npodrobila, a to pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty až do výšky 1 000 € aj opakovane\nza každý povinnou (matkou) zmarený styk sťažovateľa s maloletým dieťaťom a tiež\n\n7\n\npozastavenia výplaty rodičovského príspevku povinnej, prípadne prídavku na dieťa\na príplatku k prídavku na dieťa povinnej [táto výzva bola súčasne zaslaná na vedomie aj\nsťažovateľovi a Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bardejov (ďalej len „úrad práce“),\npozn.]. Okresný súd zároveň 23. októbra 2017 požiadal úrad práce o poskytnutie súčinnosti,\nt. j. aby v lehote do 7 dní prešetril pomery v rodine maloletého dieťaťa so zameraním\nna zistenie dôvodov, pre ktoré bol už viackrát zmarený styk sťažovateľa s ním. Povinná sa\nk výzve z 23. októbra 2017 vyjadrila písomným podaním, doručeným okresnému súdu\n16. novembra 2017, v ktorom medzi inými uviedla, že „... otcovi nebránim v styku\ns maloletým dieťaťom... aby sa s ním stretol, stretával na území SR tak, ako mu to ukladá\nneodkladné opatrenie tunajšieho súdu...“ (pozri neskôr uvedené uznesenie okresného súdu\nsp. zn. 4 P 219/2016 z 22. septembra 2016 o neodkladnom opatrení). Okresnému súdu bola\n22. novembra 2017 doručená správa úradu práce o výsledku prešetrenia pomerov v rodine\nmaloletého dieťaťa. Následne okresný súd výzvou z 24. novembra 2017 vyzval sťažovateľa,\nresp. jeho právnu zástupkyňu na oznámenie, či si povinná (matka) už plní svoje povinnosti\nvyplývajúce z cudzieho exekučného titulu o úprave styku sťažovateľa s maloletým\ndieťaťom dobrovoľne. Pretože oprávnený na výzvu z 24. novembra 2017 nijako nereagoval,\nokresný súd 29. januára 2018 výzvou s identickým obsahom vyzval oprávneného\nopakovane. Na základe žiadosti okresného súdu z 8. februára 2018 bola 26. februára 2018\nokresnému súdu opäť doručená správa úradu práce o výsledku prešetrenia pomerov, v ktorej\nsa medzi inými uvádza, že „Matka nebráni v styku otca so synom, avšak otec ani raz\nnevyužil svoje právo a nevyzdvihol si maloleté dieťa v bydlisku matky v čase určenom\npre styk, ako to nariaďuje Uznesenie o neodkladnom opatrení vydané Okresným súdom\nBardejov pod sp. zn. č. k. 4 P 219/2016 zo dňa 22.09.2016“. Sťažovateľ na výzvu\nokresného sudu z 24. novembra 2017 a následne z 29. januára 2018 až do predloženia\nna napadnuté konanie vzťahujúceho sa súdneho spisu ústavnému súdu, t. j. do 15. marca\n2018, nijako nereagoval.\n16. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu vyjadrenia predsedníčky okresného súdu\nsp. zn. 1 SprO 314/2018 k sťažnosti, doručeného ústavnému súdu 15. marca 2018,\na preskúmajúc aj obsah súvisiacich spisov týkajúcich sa styku sťažovateľa s jeho maloletým\ndieťaťom, predložených okresným súdom spolu so spisom vzťahujúcim sa na napadnuté\n\n8\n\nkonanie, v záujme úplnosti veci a presvedčivosti svojej rozhodovacej činnosti považoval\nza potrebné tiež uviesť aj svoje ďalšie zistenia.\n17. Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 11 P 175/2015 z 25. januára 2016 návrh\nsťažovateľa na nariadenie návratu maloletého do miesta jeho obvyklého pobytu na území\nŠpanielskeho kráľovstva [na adrese:\npozn.] zamietol. Toto uznesenie (po tom, čo bolo ako vecne správne uznesením\nKrajského súdu v Košiciach sp. zn. 7 Cop 81/2016 z 2. mája 2016 potvrdené, pozn.)\nnadobudlo právoplatnosť 25. mája 2016.\n18. Následne na základe návrhu sťažovateľa (otca) na nariadenie neodkladného\nopatrenia z 23. augusta 2016 okresný súd uznesením sp. zn. 4 P 219/2016 z 22. septembra\n2016 (ďalej aj „uznesenie o neodkladnom opatrení“ alebo „tuzemský exekučný titul“)\nupravil styk sťažovateľa s maloletým dieťaťom tak, že „Otec je oprávnený stýkať sa\ns maloletým\n\nkaždý párny rok od 22.12. od 10.00 hod. do 2.1. bezprostredne\n\nnasledujúceho kalendárneho roka do 16.00 hod, každý nepárny kalendárny rok počas\njarných prázdnin od pondelka od 10.00 hod. do nedele do 16.00 hod., každý párny rok\npočas Veľkonočných sviatkov od Veľkonočného štvrtka od 16.00 hod. do Veľkonočného\npondelka do 16.00 hod., každý kalendárny rok počas letných prázdnin od 1.8. od 10.00 hod.\ndo 15.8. do 16.00 hod.“, pričom „Otec si maloletého vyzdvihne v mieste bydliska\nmaloletého (u matky, pozn.) v čase určenom pre začiatok styku s ním, kde ho po uplynutí\ndoby určenej pre styk vráti. Matka je povinná maloletého s otcom na styk riadne\npripraviť.“, t. j. inak ako v cudzom exekučnom titule.\n19. Okresný súd v rámci odôvodnenia uznesenia o neodkladnom opatrení\ns poukazom na § 330 ods. 2 a § 336 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok v znení neskorších predpisov (v spojení s § 2 ods. 1 CMP, pozn.) medzi inými tiež\nuviedol, že „Súd osobitne poučuje všetkých účastníkov tohto konania, že môžu podať návrh\nna začatie konania vo veci samej, ktorého... predmetom... by bola úprava styku otca\ns maloletým. V prípade, ak tak neučinia, bude toto neodkladné opatrenie trvať aj\npo nadobudnutí jeho právoplatnosti dovtedy, kým ho súd nezruší.“.\n\n9\n\n20. Uznesenie o neodkladnom opatrení sa stalo vykonateľným 5. októbra 2016\na [po tom, čo bolo ako vecne správne uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len\n„krajský súd“) sp. zn. 6 Cop 27/2016 z 22. novembra 2016 potvrdené, pozn.] nadobudlo\nprávoplatnosť 7. decembra 2016.\n21. Sťažovateľ sa ďalším návrhom doručeným okresnému súdu 14. júla 2017\ndomáhal proti povinnej (matke) nariadenia výkonu uznesenia o neodkladnom opatrení –\ntuzemského exekučného titulu. Avšak okresný súd uznesením sp. zn. 6 Em 1/2017\nz 12. októbra 2017 tento návrh sťažovateľa zo 14. júla 2017 zamietol, keďže ako to okresný\nsúd v rámci jeho odôvodnenia uviedol „... Súd nemal za preukázané... že by sa oprávnený\ndostavil do miesta bydliska maloletého v čase určenom pre začiatok styku s ním, teda že by\nrealizoval svoje oprávnenie vyplývajúce mu z uznesenia o nariadenom neodkladnom\nopatrení... Nebolo preukázané, že matka... si rodičovské povinnosti neplní, a že riadne\nnepripravila maloletého na styk s otcom, preto nemožno voči nej uplatniť sankčné\nprostriedky...“. Uznesenie o neodkladnom opatrení bolo na základe riadne a včas\npodaného odvolania – riadneho opravného prostriedku otca uznesením krajského súdu\nsp. zn. 1 CoE 32/2017 z 1. februára 2018 ako vecne správne potvrdené.\n22. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sa ústavný súd sústredil na posúdenie,\nči sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu\no zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu\nnemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to\nbuď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov (I. ÚS 66/98). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej\nneopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna\nintenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní\npríslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami\nprípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).\n23. Z prehľadu procesných úkonov okresného súdu v napadnutom konaní vyplýva, že\nokresný súd bol neodôvodnene nečinný v zásade až dovtedy, kým sťažovateľ nepodal\n10\n\npredsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní podľa § 62 a nasl.\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), ktorú predsedníčka okresného súdu\nv liste sp. zn. Spr. 90/2017 z 9. novembra 2017 vyhodnotila ako dôvodnú. I keď dodala,\nže prieťahy v napadnutom konaní nijako neboli spôsobené subjektívnym zavinením\nzákonného sudcu, či jemu prideleného vyššieho súdneho úradníka.\n24. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej\nmnohokrát zdôraznil, že v prípade, ak aj orgán štátnej správy súdov uzná sťažnosť\nna prieťahy v konaní za dôvodnú, nemusí to viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti\nna to podanej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy (§ 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde) na ďalšie\nkonanie, pretože ústavný súd považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový\npriestor na prijatie opatrení s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu\nzapríčineného nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08,\nIV. ÚS 27/09).\n25. Pre posúdenie opodstatnenosti sťažnosti tak bolo podstatné vyhodnotiť ďalší\npostup okresného súdu, potom ako jeho predsedníčka v prípise sp. zn. Spr. 90/2017\nz 9. novembra 2017 kvalifikovala sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v napadnutom konaní\nako dôvodnú. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na opatrenie predsedníčky okresného\nsúdu z toho istého dňa, ktorým uložila vo veci konajúcemu zákonnému sudcovi konať\nbez zbytočných prieťahov a dozornej úradníčke okresného súdu, aby na napadnuté konanie\nvzťahujúci sa súdny spis predložila 30. novembra 2017 na kontrolu stavu konania a potom\nvždy k poslednému dňu nasledujúceho mesiaca až do jeho právoplatného skončenia.\nRešpektujúc tento príkaz, vyšší súdny úradník (po vykonaní predchádzajúcich procesných\núkonov, pozn.) výzvou z 24. novembra 2017 a následne výzvou z 29. januára 2018 vyzval\nsťažovateľa na oznámenie, či si povinná už plní svoje povinnosti vyplývajúce z cudzieho\nexekučného titulu o úprave styku sťažovateľa s maloletým dieťaťom dobrovoľne.\nZ uvedeného vyplýva, že sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch\nsa v napadnutom konaní prejavila ako účinný prostriedok nápravy, resp. ochrany\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Sumarizujúc svoje zistenia, ústavný súd\nkonštatuje, že postup okresného súdu v napadnutom konaní sa v období od 18. novembra\n11\n\n2016, keď bol okresnému súdu doručený návrh na nariadenie výkonu cudzieho exekučného\ntitulu, do 23. októbra 2017, keď okresný súd vyzval povinnú (matku) na dobrovoľné\nsplnenie povinností, resp. aby sa cudziemu exekučnému titulu o úprave styku sťažovateľa\ns maloletým dieťaťom dobrovoľne podrobila, vyznačoval rozsiahlymi zbytočnými\nprieťahmi, keď okresný súd za obdobie v trvaní viac ako 11 mesiacov nevykonal žiadny\nrelevantný procesný úkon. K zásadnej náprave došlo až na základe sťažnosti na prieťahy\nv konaní podľa zákona o súdoch, po podaní ktorej už okresný súd konal bez zbytočných\nprieťahov a jednotlivé procesné úkony uskutočňoval v primeraných lehotách (pozri\nargumentáciu v bode 33 tohto uznesenia).\n26. V nadväznosti na tieto zistenia ústavný súd poukazuje na svoj ustálený právny\nnázor, podľa ktorého v prípade, ak sa náprava vo veci sťažovateľa vykoná (zabezpečí)\nv rámci všeobecného súdnictva, ústavný súd v zásade nemôže vysloviť porušenie\noznačeného základného práva sťažovateľa (m. m. I. ÚS 191/06, IV. ÚS 263/08). Aplikujúc\ncitovaný právny názor na vec sťažovateľa, ústavný súd uvádza, že v doterajšom postupe\nokresného súdu v napadnutom konaní síce došlo k zbytočným prieťahom, ale keďže\npo podaní sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch už okresný súd\nkonal, resp. koná bez akýchkoľvek prieťahov a v primeranej lehote, pričom práve\nsťažovateľ je ten, ktorý na výzvu okresného súdu z 24. novembra 2017 a následne na výzvu\nz 29. januára 2018 až do predloženia na napadnuté konanie vzťahujúceho sa súdneho spisu\nústavnému súdu, t. j. do 15. marca 2018 nijako nereagoval, tieto zbytočné prieťahy\nv napadnutom konaní, ku ktorým došlo ešte v období pred podaním sťažnosti na prieťahy\nv konaní podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, t. j. pred 19. októbrom 2017, v kontexte aj\ns ostatnými zisteniami nemožno považovať za také, pre ktoré by bolo možné dospieť\nk záveru o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa dohovoru.\n27. V ďalšom ústavný súd poukazuje na existujúcu judikatúru ESĽP, ktorý\nv obdobnej veci uviedol, že pokiaľ je preukázaná existencia rodinného vzťahu v zmysle\nčl. 8 dohovoru, mal by štát v zásade konať tak, aby umožnil rozvoj tohto vzťahu, a mal by\npritom prijať vhodné opatrenia k nadviazaniu styku medzi dotyčným rodičom a dieťaťom\n12\n\n(Kutzner proti Nemecku, č. 46544/99, bod 61, ESĽP 2002-I). Povinnosť štátnych orgánov\nprijať opatrenia, ktoré umožnia kontakt rodiča s dieťaťom, ktorí nežijú v spoločnej\ndomácnosti, nie je absolútna. Porozumenie a spolupráca všetkých zúčastnených osôb vždy\npredstavuje dôležitý faktor. Štátne orgány síce majú vyvíjať snahu, aby tejto spolupráci\nnapomohli, ale ich povinnosť využívať donucovacie prostriedky nemôže byť neobmedzená.\nMusia brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a hlavne na najvyšší záujem\ndieťaťa a jeho práva, ktoré mu priznáva čl. 8 dohovoru (Volský proti Českej republike, bod\n118). Článok 8 dohovoru v žiadnom prípade neoprávňuje rodiča na to, aby vyžadoval\nprijatie opatrení, ktoré by poškodzovali zdravie a rozvoj dieťaťa [Elsholz proti Nemecku\n(Veľký senát), č. 25735/94, body 49  50, ESĽP 2000-VIII]. Rozhodujúce je zistiť, či štátne\norgány prijali na účely uľahčenia styku všetky nevyhnutné opatrenia, ktoré od nich bolo\nmožné v danom prípade rozumne očakávať (Nuutinen proti Fínsku, č. 32842/96, bod 128,\nESĽP 2000-VIII). Vnútroštátne súdy zabezpečujúce výkon rozhodnutia sú povinné zaistiť\nvhodnú rovnováhu medzi záujmom dieťaťa žiť v pokojnom prostredí a záujmami otca,\nktorými bol vedený pri podnikaní svojich krokov. Pokiaľ súdom prijaté opatrenia, ktoré je\nmožné od neho očakávať s cieľom zabezpečiť výkon práva na styk s dieťaťom, neviedli\nk uspokojivému\n\nvýsledku,\n\npozitívne\n\npovinnosti\n\nštátu\n\nvyplývajúce\n\nz dohovoru\n\nnespočívajú v povinnosti dosiahnuť určitý výsledok, ale iba v povinnosti vynaložiť na to\nprostriedky; súdy totiž nie sú všemocné, najmä ak sa v záležitostiach v oblasti rodinného\nživota dostávajú do stretu s rodičmi, ktorí nie sú schopní prekonať svoju nevraživosť\na nehľadia pritom na záujmy vlastného dieťaťa (Pedovič proti Českej republike, č. 27145/03\nz 18. 7. 2006, body 109 a 115).\n28. Výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí je tak spojený s viacerými\nšpecifickými skutočnosťami, ktoré je každý súd povinný rešpektovať pri tomto type\nkonania.\n29. Pri hodnotení toho, či okresný súd v napadnutom konaní o výkon cudzieho\nexekučného titulu o úprave styku s maloletým dieťaťom v období nasledujúcom po podaní\nsťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, t. j. po 19. októbri 2017,\nkonal bez zbytočných prieťahov a či konal sústredene a efektívne, je potrebné zohľadniť\n\n13\n\nuvedené špecifiká. Nemožno preto automaticky vychádzať z dĺžky konania, početnosti\nprocesných úkonov súdu alebo z efektivity, akú jeho postup (činnosť) dosiahol.\n30. V prvom rade je potrebné v každej fáze konania o výkon rozhodnutia o výchove\nmaloletých dôsledne prihliadnuť na záujem maloletého dieťaťa (porovnaj napríklad odlišné\nstanovisko sudcov Zupančič, Pantru a Tűrmen k rozsudku ESĽP vo veci Nuutinen proti\nFínsku z 27. 6. 2000). Vzhľadom na záujem maloletého dieťaťa a na skutočnosť, že tento\nzáujem sa môže v priebehu času meniť, je súd vykonávajúci rozhodnutie o výchove\nmaloletých povinný v závislosti od okolností prípadu zisťovať dôvody, prečo sa povinný\nnepodrobil vykonateľnému rozhodnutiu súdu (porovnaj § 380 CMP) a vykonať šetrenie\no pomeroch maloletého, pričom môže na tento účel nariadiť pojednávanie (§ 379 ods. 1\nCMP), vyzvať príslušné orgány na poskytnutie súčinnosti (§ 380 CMP) a podobne. Súd\nnemôže len mechanicky vychádzať z úpravy výkonu rodičovských práv a povinností\nvo vykonateľnom rozhodnutí, je povinný neustále vyhodnocovať, či nútený výkon\nrozhodnutia je v záujme maloletého.\n31. Mimoriadny význam v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletých má\nplynutie času, čo kladie osobitnú požiadavku na rýchlosť a plynulosť konania súdu\n(porovnaj rozsudok ESĽP vo veciach Nuutinen proti Fínsku z 27. 6. 2000, bod 110;\nHokkanen proti Fínsku z 23. 9. 1994, bod 72; Voleský proti Českej republike z 29. 6. 2004;\nbod 106; Kříž proti Českej republike z 9. 1. 2007, bod 74; Hub proti Nemecku z 9. 4. 2009,\nbod 48).\n32. Ďalším špecifikom je samotný predmet konania o výchove maloletých.\nVzhľadom na povahu vymáhanej povinnosti, resp. na povahu práva, ktorého realizácia sa\nnútene vykonáva, zákon neustanovuje konkrétne a výlučné spôsoby výkonu rozhodnutia\no výchove maloletých detí (porovnaj § 378 CMP). Zákon ustanovuje len niektoré právne\nnástroje, ktoré majú viesť k dobrovoľnému plneniu rozhodnutia, prípadne k podrobeniu sa\nrozhodnutiu, napr. písomná výzva na plnenie, upozornenie a nariadenie pojednávania\n(§ 379 CMP), ukladanie pokuty (§ 382 CMP), výzva na zastavenie výplaty príslušných\ndávok (§ 383 CMP) a upravuje odňatie dieťaťa (§ 386 CMP) ako priamy spôsob\nuskutočnenia výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí. Zákon teda neupravuje\n14\n\nvyčerpávajúco všetky spôsoby výkonu rozhodnutia a tiež všetky nástroje, prípadne iné\nformy pôsobenia súdu vedúce ku skutočnému výkonu rozhodnutia o výchove maloletých\ndetí.\nV súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu (IV. ÚS 452/2013) konkrétny\npostup súdu v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí bude v zásade vždy\nodlišný a bude závisieť od konkrétnych okolností veci. Zároveň je nevyhnutné zohľadniť\nskutočnosť, že realizácia rozhodnutia o výchove maloletých detí bude od určitého veku\ndieťaťa takmer vždy závislá nielen od vôle rodičov, ale aj od maloletého dieťaťa. V týchto\nprípadoch tak príslušný súd len vytvára, prípadne zabezpečuje vhodné predpoklady\nna realizáciu rozhodnutia, nemá však vo svojej moci dosiahnuť to, aby jeho pôsobenie vždy\nviedlo k výkonu rozhodnutia. Ústavný súd zároveň poznamenáva, že s účinnosťou od 1. júla\n2016 podrobnosti výkonu rozhodnutia bližšie upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu\nrozhodnutia vo veciach maloletých, ktorá dáva príslušnému súdu ďalšie zákonné možnosti\n(skúmanie existencie ospravedlniteľných dôvodov, uloženie povinnosti podrobiť sa\nsociálnemu\n\nporadenstvu,\n\npsychologickému\n\nporadenstvu\n\nalebo\n\ninému\n\nodbornému\n\nporadenstvu neodkladným opatrením, možnosť uložiť účastníkom zúčastniť sa mediácie),\nktoré majú uľahčiť dosiahnutie cieľa, a to zabezpečiť riadnu výchovu maloletých\npri zachovaní najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa.\n33. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd v období po podaní sťažnosti na prieťahy\nv konaní podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, t. j. po 19. októbri 2017, až do 8. februára\n2018, keď okresný súd vykonal posledný procesný úkon (žiadosť adresovaná úradu práce\no prešetrenie pomerov v rodine maloletého), konal o návrhu sťažovateľa na nariadenie\nvýkonu cudzieho exekučného titulu plynulo a bez zbytočných prieťahov. Jednotlivé\nprocesné úkony okresný súd vykonával priebežne, pritom využíval prostriedky upravené\nv Civilnom mimosporovom poriadku pre tento druh konania. Ústavný súd nemôže hodnotiť\nvýber jednotlivých právnych prostriedkov okresným súdom ani ich vzájomné poradie.\nAko to však zo zistenia ústavného súdu vyplynulo, obdobie nečinnosti od 8. februára 2018\naž dosiaľ je treba už pričítať práve na ťarchu sťažovateľa, ktorý na výzvy okresného sudu\nz 24. novembra 2017 a následne z 29. januára 2018 nijako nereagoval. Za štádium\n\n15\n\nnapadnutého konania, počnúc od 19. októbra 2017 až do 8. februára 2018, v trvaní necelých\n4 mesiacov preto nemožno posúdiť, či postup okresného súdu bol sústredený a efektívny.\nMožno dospieť iba k záveru, že sťažnosť podľa zákona o súdoch splnila svoj účel\na po podaní sťažnosti okresný súd začal vykonávať jednotlivé procesné úkony priebežne.\nSkutočnosť, že sa od podania návrhu nerealizoval styk sťažovateľa s maloletým ani\nv jednom prípade nemožno pripísať na ťarchu okresného súdu, obzvlášť ak aj návrh\nsťažovateľa na nariadenie výkonu uznesenia o neodkladnom opatrení – tuzemského\nexekučného titulu bol právoplatne zamietnutý (pozri bod 21 tohto uznesenia).\n34. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou\nčinnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu\nv napadnutom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako\nporušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n35. Napokon, ústavný súd, plne rešpektujúc, že „pánmi zákonov“ aj pokiaľ ide\no postup a v rámci uplatňovania (využívania) zákonných prostriedkov smerujúcich\nk nútenému uskutočneniu výkonu vykonateľných rozhodnutí o úprave styku s maloletým\nv zmysle § 370 a nasl. CMP sú všeobecné súdy, z hľadiska ďalšieho postupu v napadnutom\nkonaní nad rámec vlastnej argumentácie dáva okresnému súdu do pozornosti, že už v čase\nzačatia napadnutého konania o nariadenie výkonu (pôvodného) cudzieho exekučného titulu\no úprave styku sťažovateľa so svojím maloletým dieťaťom, t. j. 18. novembra 2016, bol\n(počnúc od 5. októbra 2016) vykonateľný tuzemský exekučný titul (uznesenie\no neodkladnom opatrení), ktorý nadobudol právoplatnosť 7. decembra 2016, pričom\nv zmysle § 390 CMP súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon rozhodnutia zastaví\nmedzi inými vtedy, ak exekučný titul bol po nariadení výkonu rozhodnutia zrušený alebo ak\nokolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti.\n36. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti pri predbežnom\nprerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n\n16\n\nK namietanému porušeniu základného práva na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy\na základného práva na starostlivosť o deti a ich výchovu podľa čl. 41 ods. 4 ústavy\n37. Keďže sťažovateľ namietané porušenie základného práva na ochranu pred\nneoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy,\nako aj základného práva na starostlivosť o deti a ich výchovu podľa čl. 41 ods. 4 ústavy\nodôvodňoval porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, ústavný súd\nuvádza, že keďže namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,\nresp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nezistil, je sťažnosť sťažovateľa aj v tejto\nzostávajúcej časti zjavne neopodstatnená.\n38. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť aj v časti namietaného porušenia\nzákladných práv podľa čl. 19 ods. 2 a čl. 41 ods. 4 ústavy po predbežnom prerokovaní\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\n39. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd už ďalšími návrhmi\nsťažovateľa nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. apríla 2018\n\n17", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "preskúmanie rozhodnutia súdov", "rodičovské práva, rodina", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "dieťa-záujem dieťaťa", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo na ochranu manželstva, rodičovstva a rodiny"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:db876f26-d7f5-46f9-8e09-dd991b24796f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 452/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 452/2013 z 24. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-24", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db876f26-d7f5-46f9-8e09-dd991b24796f"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:744d5406-3737-4066-bb77-57beebd640ca", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/09 z 5. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-05", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:744d5406-3737-4066-bb77-57beebd640ca"}, {"guid": "ussr:5f68c647-2460-45c4-8860-1a5883d14969", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 263/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 263/08 z 30. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-30", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5f68c647-2460-45c4-8860-1a5883d14969"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:cda0db64-d851-45ec-b5f5-56492a765207", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 59/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 59/08 z 14. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-14", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cda0db64-d851-45ec-b5f5-56492a765207"}, {"guid": "ussr:dfed75e1-1041-4f56-978b-064baa785176", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 191/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 191/06 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 107, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dfed75e1-1041-4f56-978b-064baa785176"}, {"guid": "ussr:628a6f86-ce4a-4292-bfb5-c55ed94ae380", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:628a6f86-ce4a-4292-bfb5-c55ed94ae380"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "6a74b73b-2b81-4e17-a58f-16174b7aaa41:3480b605-bf6d-434a-8876-d59b8fbef200", "ecli": null, "spisova_znacka": "1CoE/32/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 1CoE/32/2017 z 29. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-06-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6a74b73b-2b81-4e17-a58f-16174b7aaa41:3480b605-bf6d-434a-8876-d59b8fbef200"}, {"guid": "c7e68976-7cb6-4b27-aa6b-7d611422f744:b2563e6d-5ab6-4453-a0ed-9fc494d3359a", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Em/1/2017", "nazov": "Rozhodnutie Okresného súdu Senica sp. zn. 6Em/1/2017 z 9. 3. 2017", "sud": "Okresný súd Senica", "datum_vydania": "2017-03-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c7e68976-7cb6-4b27-aa6b-7d611422f744:b2563e6d-5ab6-4453-a0ed-9fc494d3359a"}, {"guid": "49270295-fad8-4ed2-bf24-c03c0da7d75e:e6502e5e-2912-4987-96b7-ccef2f5fe72d", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Em/1/2016", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Bánovce n/B sp. zn. 3Em/1/2016 z 20. 9. 2016", "sud": "Okresný súd Bánovce n/B", "datum_vydania": "2016-09-20", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/49270295-fad8-4ed2-bf24-c03c0da7d75e:e6502e5e-2912-4987-96b7-ccef2f5fe72d"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4c889527-0460-4892-91c2-f985d3d8121b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.113.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 113/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 113/2020 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.113.2020.1"}, {"guid": "ussr:536b387a-a8a6-4ca5-85ed-edaf5acd08d8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.80.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 80/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 80/2019 z 13. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.80.2019.1"}]}