{"guid": "ussr:3a3ab382-48c3-4116-a608-aa0c4d61a34c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.184.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 184/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/2018 z 11. 7. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 11. júla 2018, sp. zn. II. ÚS 184/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.184.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-07-11", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3a3ab382-48c3-4116-a608-aa0c4d61a34c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.184.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.184.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.184.2018.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 184/2018-33\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júla 2018 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Sergeja\nKohuta (sudca\n\nspravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej spoločnosťou AKAK s. r. o., Slowackého 4702/56,\nBratislava, v mene ktorej koná advokátka doc. JUDr. Alexandra Kotrecová, PhD., LL.M.,\nvo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 256/2013\na takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom\npod sp. zn. 2 Co 256/2013 p o r u š e n é b o l i .\n\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €\n\n(slovom tisíc eur), ktoré jej j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 585,75 € (slovom päťstoosemdesiatpäť eur a sedemdesiatpäť centov)\nna účet spoločnosti AKAK s. r. o., Slowackého 4702/56, Bratislava, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. II. ÚS 184/2018-10 z 12. apríla 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského\nsúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 256/2013\n(ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že v jej právnej veci ako žalobkyne proti\nžalovanému\n\n(ďalej len „žalovaný“) vedenej Okresným súdom\n\nPezinok (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 5 C 83/2008 rozhodol okresný súd rozsudkom\nč. k. 5 C 83/2008-212 zo 6. februára 2013 tak, že určil, že sporné nehnuteľnosti patria\ndo podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného pre každého v podiele 1/2 k celku.\nProti uvedenému rozsudku okresného súdu podal žalovaný odvolanie. Dňa 1. marca 2017\n\n2\n\nbola sťažovateľke krajským súdom doručená výzva, že má možnosť vyjadriť sa k doplneniu\nodvolania žalovaného zo 7. mája 2014. Sťažovateľka sa k predmetnému doplneniu\nodvolania žalovaného vyjadrila. Odvolacie konanie je vedené na krajskom súde, ktorý\no podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu zo 6. februára 2013 dosiaľ nerozhodol.\n3. Sťažovateľka je toho názoru, že krajský súd svojím nesprávnym postupom,\nresp. nečinnosťou porušil čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ako aj § 157 ods. 1 CSP.\n4. K odôvodneniu sťažnosti sťažovateľka tiež uvádza, že vzhľadom na už uvedené\nje zrejmé, že krajský súd dosiaľ nerozhodol o odvolaní podanom proti rozsudku okresného\nsúdu zo 6. februára 2013, čiže „porušovateľ nerozhodol ani po piatich rokoch od vydania\nprvoinštančného rozhodnutia“.\n5. Sťažovateľka poukázala aj na to, že „porušovateľ doručil dňa 01. 03. 2017\nsťažovateľovi výzvu na vyjadrenie sa k doplneniu odvolania žalovaného zo dňa\n07. 05. 2014, t. j. len samotné doručovanie doplnenia odvolania žalovaného (bez toho,\naby sa porušovateľ vôbec zaoberal meritom veci) trvalo porušovateľovi takmer tri roky“.\n6. Ku kritériám, ktoré ústavný súd zohľadňuje pri posudzovaní, či v konaní došlo\nk zbytočným prieťahom, sťažovateľka uvádza, že pokiaľ ide o zložitosť veci, „... v prípade\njeho žaloby sa jedná o typickú vec spadajúcu do agendy civilného konania, ktorá\nneodôvodňuje primeranú a odôvodnenú zdĺhavosť konania“. Pokiaľ ide o správanie sa\núčastníka konania, „... svojím konaním sťažovateľ v žiadnom prípade nespôsobil zdĺhavý\npostup v konaní. Sťažovateľ bol počas celého konania v plnej miere súčinný a na výzvy súdu\nreagoval bez zbytočného odkladu.“. Pokiaľ ide o postup krajského súdu, „postup\nporušovateľa\n\nv\n\nžiadnom\n\nprípade\n\nnemožno\n\npovažovať\n\nza\n\npostup\n\nv\n\nsúlade\n\nso základnými zásadami civilného konania (najmä so zásadou rýchlosti konania), ktorý by\nzároveň spĺňal požiadavku na vedenie konania bez zbytočných prieťahov“.\n7. Sťažovateľka s ohľadom na uvedené navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:\n\n3\n\n„a/ Základné právo sťažovateľa na prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, bolo nečinnosťou a postupom Krajského\nsúdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2Co/256/2013 porušené.\nb/ Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané finančné\nzadosťučinenie vo výške 3.000,- EUR.\nc/ Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho\nzastúpenia vo výške 382,66 EUR.“\n8. Na výzvu ústavného súdu zaslal krajský súd k ústavnej sťažnosti svoje vyjadrenie\nsp. zn. 1 Spr V 182/2018 z 11. mája 2018, v ktorom predovšetkým uviedol:\n«Žalobkyňa\n\nsa po zmene žaloby so súhlasom súdu domáhala\n\nurčenia, že nehnuteľnosti... patria do podielového spoluvlastníctva jej a bývalého manžela\n, u oboch v podiele 1/2 k celku. Rozsudkom zo dňa 06.02.2013,\nč. k. 5C/83/2008-212, Okresný súd Pezinok žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť\nnahradiť žalobkyni trovy konania. V dôsledku podaného odvolania žalovaným bola vec\npredložená Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.05.2013 pod sp. zn. 2Co/256/2013.\nOdvolací súd, v rámci prípravy veci na rozhodnutie, zistil však závažné nedostatky\nnapadnutého rozsudku, bez odstránenia ktorých nemohol o odvolaní rozhodnúť. Podaním\nzo dňa 15.11.2017 preto vec vrátil súdu prvej inštancie bez rozhodnutia o odvolaní\n(na odvolacom súde vec vedená pod sp. zn. 2Co/256/2013 bola teda vybavená „inakom“),\nkeďže vo výroku napadnutého rozsudku absentovalo presne označenie nehnuteľností...\nzároveň absentovalo presné označenie strán sporu... Odvolací súd uložil súdu prvej\ninštancie tieto zrejmé nesprávnosti odstrániť opravným uznesením podľa ustanovenia § 224\nC.s.p. nadväzne na ustanovenie § 470 ods. 1 C.s.p. Spis prevzal súd prvej inštancie\ndňa 21.11.2017 a opravným uznesením zo dňa 21.12.2017, č. k. 5C/83/2008-274, ktoré\nnadobudlo právoplatnosť dňa 18.01.2018 (teda ešte pred podaním ústavnej sťažnosti),\nvytýkané zrejmé nesprávnosti odstránil.\nPo vrátení veci odvolaciemu súdu dňa 01.02.2018 bola vec vedená pod sp. zn.\n15Co/32/2018. Dňa 22.02.2018 odvolací súd vytýčil termín verejného vyhlásenia rozsudku\nna deň 28.02.2018; odvolací súd rozsudkom zo dňa 28.02.2018, č. k. 15Co/32/2018-286,\n\n4\n\npotvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia vo výroku I,\nktorým súd žalobe vo veci samej vyhovel; vo výroku II. o náhrade trov konania napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia odvolací súd zmenil a žalobkyni\npriznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %\na priznal jej tiež nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Rozsudok\nodvolacieho súdu právna zástupkyňa žalobkyne prevzala dňa 20.04.2018. O termíne\nverejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, ich právni zástupcovia upovedomení\nzákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.).\n... konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2 Co 256/2013 bolo\nskončené v mesiaci november 2017 a konanie o odvolaní proti rozsudku v mesiaci február\n2018. Tým bol odstránený stav právnej neistoty a k porušeniu práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov po tomto období už nedochádzalo. Počas súdneho konania\nsťažovateľka prieťahy daného konania nenamietala, urobila tak až po jeho skončení\na nevysvetlila, prečo sa tak nestalo skôr. Inými slovami po skončení konania vedeného pod\nsp. zn. 2Co/256/2013, 15Co/32/2018, už nie je možné údajné prieťahy v ňom reparovať.\nTým, že odvolací súd rozhodol o odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie ešte\npred podaním ústavnej sťažnosti (dňa 28.02.2018; vo veci vedenej pod sp. zn.\n2 Co 256/2013 v mesiaci november 2017), bol odstránený stav právnej neistoty, k porušeniu\npráva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov už nedochádzalo; tým\nskončilo aj možné porušovanie práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. V tejto\nsúvislosti predsedníčka senátu odkázala na ustálenú prax Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky..., z ktorej vyplýva, že podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Tento účel spravidla nie je\nmožné dosiahnuť po právoplatnom skončení konania. Ústavný súd poskytuje ochranu\ntomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase,\nkeď porušenie namietaného práva ešte trvalo.\n... ústavná sťažnosť podaná sťažovateľkou v súčasnosti nie je spôsobilým ochranným\nprostriedkom pred porušovaním práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\na práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, nakoľko k porušovaniu namietaných\nzákladných práv postupom odvolacieho súdu v čase podania ústavnej sťažnosti (ku dňu\n12.03.2018) už nedochádzalo, keďže odvolací súd v konaní sp. zn. 2Co/256/2013 a následne\n\n5\n\nsp. zn. 15Co/32/2018 rozhodol, resp. vybavil právnu vec žalobkyne - sťažovateľky pred\npodaním ústavnej sťažnosti.»\n9. Ústavný súd doručil vyjadrenie krajského súdu právnej zástupkyni sťažovateľky,\nktorá k nemu zaujala stanovisko svojím vyjadrením doručeným ústavnému súdu 7. júna\n2018:\n„... nečinnosť odvolacieho súdu považuje predsedníčka senátu za nečinnosť vyvolanú\nobjektívnymi dôvodmi, a to predovšetkým vzhľadom na viacnásobnú zmenu v zložení senátu\na počtom nevybavených vecí napadnutých skôr.\nV tejto súvislosti však poukazujeme na to, že Ústavný súd SR vo svojich\nrozhodnutiach už viackrát zdôraznil, že je povinnosťou súdu a sudcu organizovať prácu tak,\naby nedochádzalo k neodôvodneným prieťahom v konaní.\nMáme za to, že v konkrétnom prípade nesprávna organizácia práce, ako aj iné\nnedostatky v činnosti súdu, ktoré boli príčinou neprimeranej lehoty prerokovania\n(vybavenie) konkrétnej veci, majú za následok porušenie základného práva sťažovateľa,\naby jeho vec bola prerokovaná bez zbytočných prieťahov.\n... od predloženia veci krajskému súdu dňa 20.05.2013 až do vrátenia veci súdu prvej\ninštancie bez rozhodnutia o odvolaní dňa 15.11.2017, uplynuli viac ako 4 roky. V rámci\ntohto obdobia krajský súd nielenže nebol schopný meritórne rozhodnúť, ale krajskému súdu\ntrvalo viac ako štyri roky uskutočniť procesne jednoduchý úkon vrátenia veci súdu prvej\ninštancie na odstránenie zrejmých nesprávností rozsudku.\nVo vzťahu k podaniu ústavnej sťažnosti sťažovateľa zdôrazňujeme, že sťažnosť bola\nústavnému súdu doručená pred tým, ako bol rozsudok odvolacieho súdu doručený\nsťažovateľovi, t.j. pred tým, ako bola vec právoplatne skončená.\n... je však potrebné uviesť, že funkciou konania pred Ústavným súdom SR z dôvodu\nnamietania zásahu do základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie\nje len odstránenie stavu právnej neistoty, ale toto konanie plní tiež satisfakčnú funkciu\na tzv. reparačnú (resp. zmierňujúcu) funkciu.\n... sťažovateľ zotrváva na tom, aby ústavný súd nálezom rozhodol o porušení jeho\noznačených práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru v zmysle jeho ústavnej\nsťažnosti a priznal sťažovateľovi navrhované primerané finančné zadosťučinenie.“\n\n6\n\n10. Ústavný súd vlastnou činnosťou (kontaktovaním okresného súdu) zistil,\nže rozsudok krajského súdu č. k. 15 Co 32/2018-286 z 28. februára 2018 nadobudol\nprávoplatnosť a vykonateľnosť 20. apríla 2018, keď bol doručený sťažovateľke.\n11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení\nsa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nII.\n12. Z obsahu sťažnosti, jej príloh, vyjadrení účastníkov konania a obsahu na vec\nsa vzťahujúceho súdneho spisu krajského súdu ústavný súd zistil takýto priebeh\na stav konania vedeného pod sp. zn. 2 Co 256/2013 v spojení s konaním vedeným\npod sp. zn. 15 Co 32/2018:\n- Krajskému súdu bolo 20. mája 2013 predložené odvolanie proti rozsudku okresného\nsúdu č. k. 5 C 83/2008-212 zo 6. februára 2013, pričom konanie pred krajským súdom bolo\nzaevidované pod sp. zn. 2 Co 256/2013.\n- Krajský súd vydal 18. januára 2017 výzvu, ktorá bola sťažovateľke doručená\n1. marca 2017 a ktorou ju vyzval, aby sa vyjadrila k doplneniu odvolania žalovaného\nzo 7. mája 2014, ku ktorému sťažovateľka zaujala stanovisko vyjadrením z 8. marca 2017.\n- Krajský súd prípisom z 15. novembra 2017 vrátil vec bez rozhodnutia okresnému\nsúdu, aby odstránil nesprávnosti vo výroku odvolaním napadnutého rozsudku, ktoré bránili\njeho neskoršej vykonateľnosti, a aby doručil žalovanému vyjadrenie sťažovateľky\nz 8. marca 2017 k doplneniu odvolania žalovaného z 5. mája 2014 a umožnil mu sa k nemu\nvyjadriť.\n- Okresný súd prevzal spis 21. novembra 2017.\n\n7\n\n- Okresný súd vydal 21. decembra 2017 opravné uznesenie č. k. 5 C 83/2008-274,\nktoré sťažovateľka prevzala 2. januára 2018 a ktoré nadobudlo právoplatnosť\n18. januára 2018.\n- Krajskému súdu bola vec opätovne vrátená 1. februára 2018 a bola zaevidovaná\npod novou sp. zn. 15 Co 32/2018.\n- Dňa 22. februára 2018 nariadil krajský súd termín verejného vyhlásenia rozsudku\nna 28. február 2018.\n- Dňa 28. februára 2018 krajský súd vyhlásil rozsudok č. k. 15 Co 32/2018-286, ktorý\nbol sťažovateľke doručený 20. apríla 2018, keď nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.\nIII.\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n14. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či v odvolacom\nkonaní krajského súdu vedenom pod sp. zn. 2 Co 256/2013 v spojení s konaním vedeným\npod sp. zn. 15 Co 32/2018 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n8\n\n14.1 Ústavný súd poznamenáva, že predmet tohto konania bol vymedzený uznesením\no prijatí predmetnej sťažnosti na ďalšie konanie, teda skutočnosťou je, že na ďalšie konanie\nbolo prijaté konanie krajského súdu vedené pod sp. zn. 2 Co 256/2013, avšak treba\nkonštatovať, že uvedené konanie na krajskom súde nebolo ukončené meritórnym\nrozhodnutím,\n\npričom\n\ntoto\n\nodvolacie\n\nkonanie\n\nbolo\n\n„obživené\n\nkonaním“\n\nsp. zn. 15 Co 32/2018, ktoré v čase prijatia veci na ďalšie konanie nebolo ešte právoplatne\nukončené. To znamená, že ešte aj doručovaním rozsudku č. k. 15 Co 32/2018-286\nz 28. februára 2018 mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom v danej veci, preto námietky\npredsedu krajského súdu týkajúce sa ukončenia veci iným spôsobom sú z hľadiska\nmateriálnej ochrany ústavnosti nedôvodné.\n15. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\nÚstavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\n16. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru,\nže účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\nprávnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu\n(napr. II. ÚS 26/95).\n17. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantované v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru sa skúma vždy s ohľadom\nna konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných\n\n9\n\nkritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02).\nV súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,\nII. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.\n17.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka\nposudzovaného konania nebola závislá od skutkovej zložitosti veci. Po právnej stránke\nmožno danú vec považovať za štandardnú, ktorá sa osobitne nelíši od obdobných konaní\ntohto druhu.\n17.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky\nv preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť\nosobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo\nv tomto konaní k zbytočným prieťahom.\n17.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom krajského súdu v napadnutom\nodvolacom konaní a predovšetkým poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania\ndo vrátenia spisu okresnému súdu (prípisom z 15. novembra 2017), teda v rozmedzí\nštyri a pol roka, treba už samo osebe považovať za neprimerané. Možno konštatovať, že\nkrajský súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov\nnečinný minimálne po dobu troch rokov. Krajský súd teda dlhodobo vo veci nevykonal\nžiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako\nnavrhovateľka počas napadnutého súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom\npráva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K prieťahom pritom\nnedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu\nsúdu.\nV okolnostiach danej veci nebolo možné súhlasiť s názorom, podľa ktorého\n„nečinnosť odvolacieho súdu považuje predsedníčka senátu za nečinnosť vyvolanú\nobjektívnymi dôvodmi, a to predovšetkým vzhľadom na viacnásobnú zmenu v zložení senátu\na počtom nevybavených vecí napadnutých skôr“. Ústavný súd už v podobných súvislostiach\nviackrát vyslovil (pozri napr. sp. zn. I. ÚS 23/03 a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru\n\n10\n\nústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí,\nv ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté\nprieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na tento účel prijali včas adekvátne opatrenia.\nÚstava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali\npríslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez\nzbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa\nnachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové\nnedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho\nkonania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním\nna dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).\nOkrem uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo\nporušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval\npostup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom\nkonkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti preto\nnemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení krajského\nsúdu (I. ÚS 6/06).\nVzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva\nsťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného\nv čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku\ntohto nálezu v bode 1.\n18. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda boli porušené, aj primerané finančné zadosťučinenie.\nSťažovateľka\n\nžiadala\n\npriznať\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie\n\nv\n\nsume\n\n3 000\n\n€\n\ns odôvodnením, že zbytočné prieťahy v konaní spôsobili u nej pretrvávajúci stav právnej\nneistoty, beznádeje a nespravodlivosti.\nVzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\n\n11\n\nods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením\npre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné\nzadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad\nspravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky,\nako aj vzhľadom na povahu veci považuje za primerané vo výške 1 000 €. Ústavný súd\npritom prihliadol aj na to, že cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie\nbez pokračujúceho porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04), ako aj na to,\nže predmetná vec už bola právoplatne skončená.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia v bode 2.\n19. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou\nza tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti\nz 12. marca 2018 a písomné stanovisko k vyjadreniu krajského súdu zo 7. júna 2018).\nZa tri úkony vykonané v roku 2018 patrí odmena v sume trikrát po 153,50 € a režijný paušál\nv sume trikrát po 9,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho\nzastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 488,13 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 %\nDPH, teda sumu 97,62 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove\nsumu 585,75 €.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.\n\n12\n\n20. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. júla 2018\n\n13", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "spoluvlastníctvo-podielové", "odvolanie-odvolacie konanie", "konanie-rýchlosť", "spoluvlastníctvo-podielové", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Co/256/2013", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d7c91a1f-df3e-4792-a057-a0cd3c12805f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/06 z 19. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-19", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7c91a1f-df3e-4792-a057-a0cd3c12805f"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0"}, {"guid": "ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/03 z 5. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-05", "citacie_n": 244, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}, {"guid": "7b0ed33c-9ef7-4c13-8cd1-3ec80e79b483:4d3e6c92-68a4-49b2-92c0-dbfe132e2041", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1704112696.1", "spisova_znacka": "15Co/32/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/32/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1704112696.1"}, {"guid": "64793970-2b75-483f-b334-c9d0003cda83:5f3237ab-0904-4e9d-8868-ba06f051dcd7", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7212207249.1", "spisova_znacka": "2Co/256/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/256/2013 z 30. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-01-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7212207249.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:74446f2e-d343-4255-b6cb-fdf9bdd1de7a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.529.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 529/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 529/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.529.2018.1"}]}