{"guid": "ussr:d9f2121e-03c3-4b12-80bc-8a0ba0f53e57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.182.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 182/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 182/2018 z 12. 4. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. apríla 2018, sp. zn. II. ÚS 182/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.182.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-04-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "nazov": "čl. 8 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d9f2121e-03c3-4b12-80bc-8a0ba0f53e57", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.182.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.182.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.182.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 182/2018-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej\n\nadvokátom Mgr. Petrom Arendackým, advokátska kancelária, Železničiarska 13, Bratislava,\nvo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práv zaručených\nv čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 11 CoP 99/2015 zo 14. júna 2016 a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 205/2016 z 22. novembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. februára\n2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“) vo veci\n\nnamietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\n\na práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský\nsúd“) sp. zn. 1 CoP 99/2015 (správne má byť sp. zn. 11 CoP 99/2015, pozn.) zo 14. júna\n2016 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n7 Cdo 205/2016 z 22. novembra 2017.\nV sťažnosti sťažovateľka namietala, že Okresný súd Bratislava IV (ďalej len\n„okresný súd“) rozsudkom sp. zn. 13 P 141/2014 z 25. novembra 2014 zamietol jej návrh na\nzverenie maloletej\n\n,\n\n, do náhradnej osobnej starostlivosti\n\ns odôvodnením, že v súčasnosti je jednoznačne v záujme maloletej\n\n, aby zostala\n\nnaďalej v rodinnom prostredí, v ktorom sa už dlhšiu dobu nachádza, v ktorom ju majú radi\na v ktorom jej vytvorili všetky riadne podmienky pre jej riadny, normálny, detský život\nškoláčky.\n\nMaloletá\n\nje\n\nv\n\nprostredí\n\nstabilizovaná,\n\nkonečne\n\npo\n\nniekoľkoročných\n\nneusporiadaných rodinných vzťahoch v jej biologickej rodine našla svoje zázemie a okresný\nsúd v predmetnom konaní nenašiel žiadny dôvod ako v predchádzajúcom rozhodnutí\nna zmenu výchovného prostredia tohto dieťaťa.\nPestúnka podľa okresného súdu spĺňa všetky predpoklady ďalšej riadnej starostlivosti\no maloletú. Po vykonanom dokazovaní okresný súd považoval za preukázané, že v útlom\nveku maloletej zomrel jej otec, pričom matka maloletej, jej stará matka ani jej teta –\nsťažovateľka sa nevedeli a nechceli o ňu postarať. Dostala sa opakovane do detského\ndomova.\nSituácia sa vyriešila v prospech maloletej\n\ntak, že sa ocitla v starostlivosti\n\npestúnky, ktorá jej vytvorila a stále vytvára pokojný domov.\nProti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol\nkrajský súd rozsudkom sp. zn. 11 CoP 99/2015 zo 14. júna 2016 tak, že prvostupňový\nrozsudok potvrdil.\nSvoje rozhodnutie odvolací súd odôvodnil tým, že v záujme maloletej\n\nje\n\nzachovanie stabilného citového zázemia a rodinného prostredia, ktoré jej vytvorila v čase\nnezáujmu rodičov a blízkych príbuzných pestúnka a ktoré jej so všetkou starostlivosťou\na láskou poskytuje naďalej. Ako z vykonaného dokazovania vyplýva, maloletá\n\nmá\n\nk pestúnke vytvorený intenzívny a blízky citový vzťah, ktorý jej dáva pocit istoty\n\n2\n\na bezpečia, zabezpečuje jej zdravý psychický a sociálny vývoj. Maloletá prostredie\nu pestúnky považuje za svoj domov a pestúnku za svoju matku, ktorú aj takto oslovuje.\nProti rozsudku odvolacieho súdu podala sťažovateľka dovolanie, o ktorom rozhodol\nnajvyšší súd uznesením sp. zn. 7 Cdo 205/2016 z 22. novembra 2017 tak, že dovolanie\nodmietol.\nSvoje rozhodnutie dovolací súd odôvodnil tým, že k namietanému porušeniu práva\nsťažovateľky na spravodlivý proces nedošlo a dovolanie tak nie je prípustné.\nSťažovateľka\n\nv sťažnosti\n\nústavnému súdu\n\n„namieta jednak\n\nhmotnoprávne\n\npochybenie pri posudzovaní veci samej a jednak závažné procesné pochybenie znamenajúce\nzásah do práva na spravodlivý proces“.\nSťažovateľka nie je spokojná s formuláciou všeobecných súdov, ktoré vo svojich\nzamietavých rozhodnutiach poukázali „na potrebu zachovania stability - t.j. zachovania\ndoterajšieho výchovného prostredia u pestúnky, vychádzajúc z právneho záveru, že\npredpoklad stability výchovného prostredia (zrejme v predstave súdu zamedzenie\nakejkoľvek zmene, hoci sám život prináša neustále zmeny) má prednosť pred čo najširším\nrozvíjaním pokrvných rodinných väzieb, t.j. že rozvíjanie pokrvných príbuzenských zväzkov\nnemá pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti o maloleté deti prioritu“.\nSťažovateľka namieta, že závery všeobecných súdov neobstoja v rámci judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), pretože podľa nej „v konaní bol\npreukázaný silný citový vzťah maloletej\nbratovi mal.\n\nk sťažovateľke a k maloletému\n\n-\n\n. ktorý je zverený do osobnej starostlivosti sťažovateľky. Rovnako je\n\nnepochybný biologický príbuzenský vzťah sťažovateľky a mal.\n\n. Súdy taktiež nijako\n\nnerozporovali schopnosť sťažovateľky zabezpečiť plnohodnotnú riadnu starostlivosť\no maloletú\n\n.“.\n\nK porušeniu sťažovateľkinho práva na spravodlivý proces došlo tým, že spôsob\nvýsluchu maloletej\n\nsúdom bol vykonaný bez jej účasti a bez účasti jej právneho\n\nzástupcu. Domnieva sa, že za tých okolností „nie je možné skutočne vychádzať z tvrdení\nuvedených v zápisnici, napr. o spôsobe vystupovania maloletej, ale napokon ani o obsahu\njej výpovede a nie je možné ani potvrdiť, či bolo zaprotokolované všetko, čo maloleté\npovedala“.\n\n3\n\nPokiaľ najvyšší súd poukazuje na svoju judikatúru, ktorá konštatuje, že takéto\nobmedzenie práv účastníka, a teda aj právneho zástupcu je prípustné, musí sťažovateľka\nkonštatovať, že „ide o výklad porušujúci jej základné práva na spravodlivý proces. Podľa\nnázoru sťažovateľky Najvyšší súd SR vo svojej doterajšej rozhodovacej praxi nedostatočne\nzohľadnil tú skutočnosť, že právo účastníka konania zúčastniť sa osobne (prípadne\nprostredníctvom právneho zástupcu) konania, resp. jednotlivých úkonov súdu. nevychádza\niba z umožnenia účastníkovi vlastnými zmyslami vnímať vykonávaný úkon, ale aj\nz umožnenia vykonania kontroly. Právo účastníka byť prítomný na úkone súdu je tak\nnástrojom ochrany občana proti svojvôli štátu“.\nSťažovateľka navrhla, „aby Ústavný súd Slovenskej republiky vychádzajúc\nz popísaného skutkového stavu, prípadne v priebehu konania pred ústavným súdom\ndoplneného, vydal nález o porušení základných práv sťažovateľky garantovaných jej čl. 46\nods. 1 a čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, a zrušil rozsudok Krajského\nsúdu v Bratislave zo dňa 14. júna 2016. sp. zn. 1CoP/99/2015 (správne má byť sp. zn.\n11 CoP 99/2015, pozn.), ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. novembra 2017,\nsp. zn. 7Cdo/205/2016 a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.“.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\n\n4\n\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\nNajvyšší súd uznesením sp. zn. 7 Cdo 205/2016 z 22. novembra 2017 z dôvodu\nneprípustnosti odmietol dovolanie sťažovateľky proti rozsudku krajského súdu sp. zn.\n11 CoP 99/2015 zo 14. júna 2015.\nRozhodnutie odôvodnil takto:\n«... Podľa § 420 písm. f/ C. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane (tu rozumej aj účastníkovi konania podľa C. m. p. pozn. najvyššieho súdu), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces...\n\n5\n\n... Najvyšší súd... posudzoval prípustnosť dovolania navrhovateľky... z hľadiska\nvýskytu ňou tvrdenej procesnej vady.\n... Základným (a spoločným) znakom rozhodnutí odvolacích súdov, proti ktorým je\ndovolanie prípustné podľa § 420 C. s. p., je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej alebo\no rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V prejednávanej veci bola dovolaciemu súdu\npredložená vec s dovolaním proti rozsudku, teda rozhodnutiu vo veci samej.\n... K právu na spravodlivý súdny proces, ktorého upretie bolo dovolateľkou\nnamietané, je na úvod potrebné uviesť, že je jedným zo základných ľudských práv\na do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov.\nPodstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv\nna nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty\na záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale\npre účastníka (v spore stranu sporu) nevyplýva jeho právo na to, aby sa všeobecný súd\nstotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predpokladaným\nvýkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami,\nale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom\na dožadovať sa nim navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napríklad\nrozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04,\nII. ÚS 3/97 či II. ÚS 251/03).\n... Najvyšší súd sa vzhľadom na špecifický argument dovolateľky, týkajúci sa\nnespravodlivosti procesu, zaoberal osobitne dôvodnosťou námietky neúčasti ostatných\núčastníkov konania (okrem maloletej a jej opatrovníka) na výsluchu maloletej počas\npojednávania.\n... Podľa § 43 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (v znení neskorších zmien a doplnení) má maloleté dieťa právo vyjadriť samostatne\na slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa\nrozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť\nvypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca\njeho veku a rozumovej vyspelosti.\n... V čase posudzovania vykonaného dokazovania odvolacím súdom bola platnou\núprava procesného práva, tvoriaca súčasť § 100 ods. 3 O. s. p. (od 1. júla 2016 takmer\n\n6\n\ntotožne premietnutého do ustanovenia § 38 C. m. p.), podľa ktorého ak je účastníkom\nkonania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť\nsamostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje\nprostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí\na sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo\niných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.\n... Výsluch maloletého dieťaťa v čase uskutočnenia výsluchu na pojednávaní súdom\nprvej inštancie dňa 25. novembra 2014 (pojednávaní bezprostredne predchádzajúcom\nvyhláseniu rozsudku zamietajúceho návrh navrhovateľky - pozn. najvyššieho súdu) bol\nvykonaný v súlade s právnymi predpismi. K. výsluchu maloletého dieťaťa sa najvyšší súd\nvyjadroval už aj vo svojich skorších rozhodnutiach (tu por. napr. uznesenie z 9. augusta\n2017 sp. zn. 5 Cdo 47/2017), v ktorých zdôrazňuje právo dieťaťa vyjadriť sa v každom\nsúdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho týka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom\nzástupcu alebo príslušného orgánu. Niet pritom pochýb, že maloleté dieťa má právo\nvyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach (konaniach), ktoré sa ho\ntýkajú. Akékoľvek rozhodnutie, ktoré nezohľadnilo názory dieťaťa alebo im nevenovalo\nprimeranú pozornosť zodpovedajúcu veku a úrovni rozumovej vyspelosti dieťaťa, upiera\ndieťaťu možnosť ovplyvniť určenie jeho najlepšieho záujmu (tu por. tiež uznesenie\nnajvyššieho súdu z 22. júna 2016 sp. zn. 5 Cdo 492/ 2015). Najvyšší súd tu upozorňuje, že\nnie je možné, aby všeobecné súdy stanovisko maloletého dieťaťa bez ďalšieho prevzali a\naby založili svoje rozhodnutia iba na jeho prianí a nie na starostlivom a komplexnom\nposudzovaní jeho záujmov (rozsudok ESĽP vo veci C. c/a Fínsko z 9. mája 2006\nč. 18249/02, body 57 - 59). Súčasne môže nastať aj situácia, kedy súd po starostlivom\nzvážení okolností konkrétneho prípadu dospeje k záveru, že osobné vypočutie dieťaťa nie je\nvhodné a nepôjde pritom o porušenie Dohovoru (rozsudok veľkého senátu ESĽP vo veci\nSahin c/a Nemecko z 8. júla 2003 č. 30943/96, § 74 - 77), tu ale o taký prípad nešlo.\n... Obdobne k požiadavke účasti maloletého dieťaťa s rozumovou vyspelosťou\npristupoval najvyšší súd už aj v uznesení z 25. júna 2008 sp. zn. 4 Cdo 136/2008, ktoré bolo\nzverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky\npod č. R 34/2014. Toto rozhodnutie objasnilo pôvod ustanovenia § 100 ods. 3 O. s. p.,\ndoplneného do O. s. p. zákonom č. 353/2003 Z. z. s účinnosťou od 1. septembra 2003\n\n7\n\n(v tejto súv. por. čl. I bod 42 a čl. III novelizujúceho zákona), vyvolané súdno-aplikačnou\npraxou, ktorá vyžadovala, aby v záujme riadneho zistenia skutkového stavu, predovšetkým\nv konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti, bolo vypočuté i maloleté dieťa. Išlo\ntak o zavedenie základného procesného rámca na tento úkon, ktorý je v súlade s článkami 3\na 12 Dohovoru o právach dieťaťa (príloha oznámenia Federálneho ministerstva\nzahraničných veci ČSFR Č. 104/1991 Zb.). Z doplneného ustanovenia je možné vyvodiť, že\nak má súd zákonnú možnosť pri zisťovaní názoru maloletého dieťaťa jeho výsluchom\nv konaní vylúčiť rodičov, prípadne iné osoby zodpovedné za výchovu maloletého dieťaťa\nz takéhoto úkonu, vzťahuje sa možnosť vylúčenia z tohto úkonu aj na zástupcov rodičov\nalebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa bez ohľadu na to, že\nv ustanovení § 100 ods. 3 O. s. p. tieto osoby uvedené nie sú. Splnomocnený zástupca rodiča\nmaloletého dieťaťa v súdnom konaní nemá postavenie účastníka konania, ale len osoby\nzúčastnenej na konaní a (i za použitia logického právneho argumentu „a maiore ad mnius“\n- čiže od väčšieho k menšiemu) mu nemožno v konaní priznať viac práv, ako samotnému\núčastníkovi. Preto nie je odňatím možnosti účastníka konať pred súdom, ak súd zisťuje\nnázor maloletého dieťaťa jeho výsluchom bez prítomnosti rodičov aj bez prítomnosti ich\nzástupcov. Preto na túto námietku nebolo možné prihliadnuť, a teda prípustnosť dovolania\nzaloženého na tvrdení o výskyte vady podľa § 420 písm. f/ C. s. p. prostredníctvom nej\nvyvodiť nešlo.»\nSťažovateľka najvyššiemu súdu vyčíta, že vo vzťahu k jej námietke k vyhodnoteniu\nneprítomnosti jej právneho zástupcu na výsluchu maloletej najvyšší súd urobil výklad\nporušujúci jej základné právo na spravodlivý proces, pretože „vo svojej doterajšej\nrozhodovacej praxi nedostatočne zohľadnil tú skutočnosť, že právo účastníka konania\nzúčastniť sa osobne (prípadne prostredníctvom právneho zástupcu) konania, resp.\njednotlivých úkonov súdu nevychádza iba z umožnenia účastníkovi vlastnými zmyslami\nvnímať vykonávaný úkon, ale aj z umožnenia vykonania kontroly. Právo účastníka byť\nprítomný na úkone súdu je tak nástrojom ochrany občana proti svojvôli štátu...\nUstanovenie § 100 ods. 3 O. s. p. ale umožňuje obmedziť iba právo účastníka\nzúčastniť sa osobne úkonu súdu (výsluchu maloletého), ale neumožňuje obmedziť právo\núčastníka na to, aby bol pri úkone zastúpený právnym zástupcom.“.\n\n8\n\nK námietke porušenia základných práv najvyšším súdom:\nÚstavný súd preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu a nezistil žiadnu\nskutočnosť, ktorá by signalizovala, že by postup najvyššieho súdu nemal oporu\nv ustanoveniach aplikovaného právneho predpisu. Jeho závery nie sú zjavne svojvoľné\nalebo nelogické či z iného dôvodu ústavne neudržateľné a ústavný súd nemá dôvod\ndo právomoci\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nv otázke\n\nustálenia\n\nprípustnosti\n\ndovolania\n\nna základe prítomnosti zákonom predpokladaného dovolacieho dôvodu zasahovať.\nÚstavný súd uzatvára, že právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti dovolania\nje v napadnutom uznesení zdôvodnený ústavne udržateľným spôsobom, preto v tejto časti\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol sťažnosť sťažovateľky ako zjavne\nneopodstatnenú.\nK námietke porušenia základných práv krajským súdom:\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie označených práv aj\nrozsudkom krajského súdu sp. zn. 11 CoP 99/2015 zo 14. júna 2016, ktorému vyčíta, že sa\nstotožnil s právnym záverom okresného súdu, ktorý marginalizoval potrebu rozvíjania\npokrvných zväzkov, keď pri rozhodovaní, komu bude maloletá zverená do náhradnej\nosobnej starostlivosti, uprednostnil stabilitu dovtedajšieho výchovného prostredia\nv pestúnskej starostlivosti pred zverením jej biologickým príbuzným.\nPri rozhodovaní orgánov verejnej moci o právach a povinnostiach fyzických osôb\na právnických osôb v konkrétnom právom upravenom procese je nevyhnutné akcentovať\nprincípy demokratického právneho štátu formujúce každé konanie. Tieto princípy\nnachádzame v ústave v čl. 46 a nasl. (právo na súdnu a inú právnu ochranu), ako aj v čl. 6\nods. 1 dohovoru (právo na spravodlivý proces). Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu\nje účelom základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj práva\nna spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť každému prístup k súdu, čomu\nzodpovedá povinnosť všeobecného súdu viazaného procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi\npredpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu, vo veci konať\na rozhodnúť (II. ÚS 88/01). Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym\n\n9\n\nnázorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené\nprocesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným\nspôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle\nIV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07).\nSúčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií\nprocesnej povahy je taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany a z ktorého musí byť bez ohľadu na to, či sa odvolací\n(prípadne dovolací) súd stotožní a inkorporuje odôvodnenie rozhodnutí inštančne nižších\nsúdov, zrejmé, že sa zaoberal a vyjadril k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na ním\nprejednávanú vec a neuspokojil sa bez ďalšieho so závermi inštančne nižších súdov (pozri\nnapr. Helle v. Fínsko, č. 20772/92, rozsudok ESĽP z 19. 12. 1997, bod 60; Rajkovič\nv. Chorvátsko, č. 50943/99, rozhodnutie z 3. 5. 2001, bod 2). Rozhodnutie všeobecného\nsúdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov a tieto závery nesmú byť\nsvojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.\nÚlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti bolo posúdiť, či\nrozhodnutie napadnutého rozsudku krajského súdu signalizuje potenciálnu arbitrárnosť\nv interpretácii a aplikácii príslušných právnych noriem vzťahujúcich sa na vec sťažovateľky\na s tým spojené možné porušenie ňou označených ústavných práv.\nÚstavný súd konštatuje, že krajský súd vo veci sťažovateľkinho odvolania konal\nzákonom predpísaným procesným postupom. Postup krajského súdu plne korešpondoval\nso zákonnými požiadavkami kladenými na postup odvolacieho súdu a požiadavkami\nkladenými ústavou a dohovorom na procesný postup všeobecného súdu.\nVo vzťahu ku skutkovým a právnym záverom a interpretácii a aplikácii ustanovení\nzákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov krajským súdom ústavný súd uzatvára, že v nich nezistil nič ústavne\nnekonformné, nasvedčujúce ich arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti. Krajský\nsúd nijako nevybočil ani z medzí určených čl. 46 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavne\n\n10\n\nakceptovateľným spôsobom odôvodnil skutkové zistenia a svoj právny názor. Aplikoval\na interpretoval príslušné právne normy v súlade s ich znením, obsahom i duchom.\nRozhodnutie krajského súdu nemožno považovať za arbitrárne a nesignalizuje žiadnu\nmožnosť porušenia sťažovateľkou označených práv. Krajský súd postačujúcim spôsobom\nodpovedal na sťažovateľkou vznesené skutkové tvrdenia a zdôvodnil aj svoje úvahy, ktoré\nho viedli k potvrdeniu rozsudku okresného súdu.\nZ namietaného uznesenia krajského súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by\nzakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.\nZ týchto dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť aj v tejto časti podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. apríla 2018\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rodičovské práva, rodina", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na nedotknuteľnosť osoby, súkromia", "maloletý"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "fd2a177e-665d-40c3-b7bf-a107c83e9e9f:8b101407-7950-45bc-b0d7-e16737068488", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1414210001.1", "spisova_znacka": "7Cdo/205/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/205/2016 z 21. 11. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-11-21", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1414210001.1"}, {"guid": "847b5663-0ca7-419a-8222-eb1385f66251:f5faf764-5dbb-4673-81cd-14594b370066", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1213233496.1", "spisova_znacka": "5Cdo/492/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/492/2015 z 21. 6. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-06-21", "citacie_n": 101, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1213233496.1"}, {"guid": "cc14573e-4e91-44d6-9bb9-75c583009643:ba58907b-d3df-433c-b3b6-a8c4db85d531", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1414210001.2", "spisova_znacka": "11CoP/99/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/99/2015 z 13. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-06-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1414210001.2"}], "citovane_v": []}