{"guid": "ussr:970c0809-8fc0-40a4-b00d-e2417fb5b0e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.179.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 179/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 179/2018 z 22. 3. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. marca 2018, sp. zn. II. ÚS 179/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.179.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2018-03-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "nazov": "čl. 39 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-39", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/970c0809-8fc0-40a4-b00d-e2417fb5b0e1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.179.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.179.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.179.2018.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 179/2018-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. marca 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom Mgr. Petrom Troščákom, advokátska kancelária, Hlavná 50,\nPrešov, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 39 ods. 1 a čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n9 So 244/2015 z 25. októbra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca\n2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného\n\nporušenia základných práv podľa čl. 39 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 9 So 244/2015 z 25. októbra 2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\n\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že najvyšší súd napadnutým rozsudkom\npotvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 3 Sp 33/201521 z 22. júla 2015, ktorým krajský súd potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia\nako odporkyne (ďalej aj „odporkyňa“) č. 14239-7/2015-BA z 28. apríla 2015, ktorým\nrozhodla, že sťažovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu\n24. januára 2002, má nárok na úrazovú rentu podľa § 272 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z.\no sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“)\nod 1. januára 2014 v sume 42 eur mesačne s príslušnou valorizáciou od 1. júla 2005.\nOdporkyňa rozhodnutie odôvodnila § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. a poukázala\nna viaceré rozhodnutia všeobecných súdov, ktorými bola sťažovateľovi priznaná (i) náhrada\nza stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti v sume 27 223,13 eur, (ii) náhrada za\nstratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, t. j. od 24. januára 2003, a ktorými\n(iii) bolo preskúmané rozhodnutie o zvýšení čiastočného invalidného dôchodku sťažovateľa.\n2.1 Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol:\n„Pri vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu,\nnajvyšší súd s prihliadnutím na § 219 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa\nodchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu s právnou\ncitáciou právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského\nsúdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.\nPreto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov\nznáme fakty preskúmavanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa najvyšší súd\nv odôvodnení svojho rozsudku len obmedzil na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozsudku.\nMedzi účastníkmi konania nebolo sporné, že v danom prípade ide o plnenie\nvyplývajúce z náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom.\nTaktiež nie je sporné, že navrhovateľovi bola k 31.12.2003 vyplácaná náhrada za\nstratu na zárobku a že nárok na jej výplatu trval aj po tomto dni.\n\n2\n\nSpornou medzi navrhovateľom a odporkyňou bola otázka, či náhrada za stratu na\nzárobku, ktorá navrhovateľovi patrila do 31.12.2003, a ktorá sa od 01.01.2004 považuje za\núrazovú rentu, má byť vyjadrená vo výške, v akej bola k 31.12.2003 skutočne vyplácaná. ...\nZ obsahu rozhodnutí OS PO č.k. 28C/279/2005-358 z 27.11.2013 v spojení\ns rozsudkom KS PO č.k. 4CoPr/2/2014-383 z 15.10.2014 vyplýva, že týmito bola uložená\npovinnosť zodpovednému zamestnávateľovi vyplatiť navrhovateľovi ako poškodenej osobe\nnáhradu za stratu na zárobku po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, t.j.\nod 24.01.2003 (v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 24.01.2002, kedy došlo k vzniku\nškodovej udalosti) za obdobie do 31.12.2003. Od 01.01.2004 sa strata na zárobku\npretransformovala na úrazovú rentu a patrí do rozhodovacej kompetencie Sociálnej\npoisťovni.\nZ uvedených rozhodnutí ďalej vyplýva, že sa zaoberali priznaním úroku z omeškania\nplatenia náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti (6%), ktorú\nstanovili uhradiť od 30.05.2005. Tento 6% úrok z omeškania odvodili z istiny v sume\n615,16. V tejto súvislosti KS PO vydal opravné uznesenie 4 CoPr/6/2014-396 dňa\n16.12.2014, kde z dôvodu pisárskej chyby doplnil výrokovú časť aj o výšku istiny z ktorej\n6% úrok z omeškania priznal. Samotný výpočet istiny je súčasťou obsahu rozsudku OS PO\nč.k. 28C/279/2005-358 z 27.11.2013.\nTieto rozhodnutia, nadobudli právoplatnosť v časti istiny 20.12.2013 a v časti úroku\nv spojení s opravným uznesením dňa 13.01.2015.\nZ uvedeného je zrejmé, že náhrada za stratu na zárobku po skončení\npráceneschopnosti bola právoplatne určená spolu so stanovenou výškou (istina plus úroky\nz určenej istiny) a pokiaľ túto skutočnosť rešpektovala aj odporkyňa, potom postupovala\nv súlade s § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.\nV odvolacom konaní také skutočnosti, ktoré by správnosť skutkových zistení\na právnych záverov krajského súdu spochybňovali, zistené neboli. Navrhovateľ totiž ani\nv odvolacom konaní nepreukázal, že mu bola ku dňu 31. decembru 2003 vyplácaná náhrada\nza stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti v inej výške, než výplatu ktorých by\nneprevzala odporkyňa od 1. januára 2004.\nOdvolací súd preto rozsudok krajského súdu, ktorý je vecne správny, podľa § 219\nO.s.p. potvrdil.“\n3\n\n3. Sťažovateľ dáva do pozornosti, že najvyšší súd sa žiadnym spôsobom\nnevysporiadal s viacerými podstatnými odvolacími námietkami uvedenými v jeho odvolaní\na zároveň ako rozhodujúcu súd aplikoval nesprávnu právnu normu.\n3.1 Sťažovateľ považuje napadnutý rozsudok za neodôvodnený, nepreskúmateľný,\nzjavne svojvoľný a arbitrárny, pretože hrubo nerešpektuje aplikovateľnú právnu úpravu\na rozhodovaciu prax najvyššieho súdu a ústavného súdu v otázke rozsahu a kvality\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia.\n3.2 Sťažovateľ ďalej považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že najvyšší súd aplikoval\npodľa jeho názoru nesprávnu právnu normu, a to § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.,\nktorý na posudzovanú vec nebol podľa mienky sťažovateľa vôbec použiteľný. Ak najvyšší\nsúd na zdôraznenie správnosti rozsudku krajského súdu uvádza, že Sociálna poisťovňa,\nústredie postupovala v súlade s § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., je podľa názoru\nsťažovateľa nepochybné, že na posudzovanú vec bola na každom jednom stupni konania\naplikovaná nesprávna právna norma, a to § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., a správne\nmala byť aplikovaná iná právna norma, a to § 272 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., pretože\ntáto je v pomere špeciality k § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.\n3.3 Sťažovateľ považuje napadnutý rozsudok najvyššieho súdu za svojvoľný\na v extrémnom rozpore s ideou spravodlivosti.\n4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:\n„Právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie garantované v článku 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj\nprávo na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu garantované\nv článku 39 ods. 1 Ústavy SR rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/244/2015 zo dňa\n25.10.2017 porušené bolo.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n9So/244/2015 zo dňa 25.10.2017 a vec vracia Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.\n4\n\nOdporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\n5\n\nIII.\n7. Predmetom sťažnosti je námietka sťažovateľa, že napadnutý rozsudok najvyššieho\nsúdu je neodôvodnený, nepreskúmateľný, zjavne svojvoľný a arbitrárny. Sťažovateľ\nnamieta, že najvyšší súd aplikoval na jeho vec nesprávnu právnu normu, čím došlo\nk porušeniu ním označených ústavných práv.\n8. Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych\ngarancií procesnej povahy je taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné (ťažiskové) otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany (porov. právnu vetu nálezu sp. zn. III. ÚS 260/07;\nďalej napr. aj II. ÚS 439/2016).\n8.1 V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na povahu a špecifiká správneho\nsúdnictva, ktorého úlohou nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy, ale len\npreskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, teda preskúmať to, či\nkompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených v návrhu rešpektovali\npríslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Treba preto vziať do úvahy, že\nsprávny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky\nnapadnutých rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej\nsústavy (porov. II. ÚS 683/2017, IV. ÚS 127/2012).\n8.2 K formálnej stránke postupu a vydania napadnutého rozsudku najvyššieho súdu\nústavný súd uvádza, že najvyšší súd postupoval podľa procesnoprávnych predpisov\nvzťahujúcich sa na rozhodovanie o odvolaní (t. j. podľa príslušných ustanovení v tom čase\nplatného a účinného Občianskeho súdneho poriadku), aplikoval na vec sa vzťahujúce\nprávne normy, napadnutý rozsudok bol vydaný vo forme predpokladanej zákonom\na obsahuje zákonom predpísané náležitosti.\n8.3 K materiálnej stránke napadnutého rozsudku najvyššieho súdu ústavný súd\nkonštatuje, že pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil v skutkových a právnych\n6\n\nzáveroch napadnutého rozsudku nič ústavne nekonformné, čo by nasvedčovalo ich\narbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti.\n8.4 Najvyšší súd sa pri odôvodňovaní svojich právnych záverov zaoberal ťažiskovou\notázkou, či náhrada za stratu na zárobku, ktorá sťažovateľovi patrila do 31. decembra 2003\na ktorá sa od 1. januára 2004 považuje za úrazovú rentu, má byť vyjadrená vo výške, v akej\nbola k 31. decembru 2003 skutočne vyplácaná.\n8.5 Ústavný súd hodnotí, že najvyšší súd odpovedal na ťažiskové premenné vo veci\nsťažovateľa. Najvyšší súd jasne poukázal, že rozhodnutiami súdov bola zodpovednému\nzamestnávateľovi uložená povinnosť vyplatiť sťažovateľovi ako poškodenej osobe náhradu\nza stratu na zárobku po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, t. j. od 24. januára 2003\n(v súvislosti s pracovným úrazom z 24. januára 2002, kedy došlo k vzniku škodovej\nudalosti) za obdobie do 31. decembra 2003, a že od 1. januára 2004 sa strata na zárobku\npretransformovala na úrazovú rentu a patrí do rozhodovacej kompetencie Sociálnej\npoisťovne. Správne potom najvyšší súd odkázal, že odporkyňa potom postupovala v súlade\ns § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý sa aj podľa ústavného súdu vzťahoval na vec\nsťažovateľa, a to vzhľadom na ustálený skutkový stav.\n8.6 Uvedené závery najvyššieho súdu nemožno z pohľadu ústavného súdu považovať\nvzhľadom na skutkový a právny stav vo veci za zjavne nelogické, arbitrárne či\nneodôvodnené alebo vzhľadom na princípy práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé\nsúdne konanie ústavne neudržateľné. Závery najvyššieho súdu a ich odôvodnenie je preto\nnutné považovať za výraz autonómneho súdneho rozhodovania, do ktorého ústavný súd nie\nje oprávnený v tomto prípade zasahovať.\n8.7 Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. marca 2018\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práca, pracovný pomer-nároky", "práca, pracovný pomer-pracovný úraz", "zamestnanec", "sociálna poisťovňa"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a2fa1e2a-6b0b-4954-a6fd-a31e9d7fdc62", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.683.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 683/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 683/2017 z 10. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.683.2017.1"}, {"guid": "ussr:6a4c5a98-7bee-45f5-8cb4-bbde146f27b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 127/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 127/2012 z 8. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-08", "citacie_n": 196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a4c5a98-7bee-45f5-8cb4-bbde146f27b5"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:5363c5e5-2505-4dc6-9656-43effd872afa", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 260/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 260/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5363c5e5-2505-4dc6-9656-43effd872afa"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:cb37c848-97bc-4afb-bc34-902009448306", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.666.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 666/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 666/2022 z 19. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.666.2022.1"}, {"guid": "ussr:372c0849-ec53-45c9-923d-7fb72eaff3b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.204.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2022 z 6. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.204.2022.1"}, {"guid": "ussr:9ad51355-df2f-436e-af9a-6a7e3bcee021", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.509.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 509/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 509/2021 z 12. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.509.2021.1"}, {"guid": "ussr:bfef9d2a-f4ce-422d-b653-5d7e412cede0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.181.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 181/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 181/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.181.2020.1"}, {"guid": "ussr:69e345b4-e0a7-45b4-995e-9ea3321a38d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.136.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 136/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 136/2020 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.136.2020.1"}]}