{"guid": "ussr:b62780c7-cf63-4af5-bf45-94a299dedb7f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.178.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 178/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 178/2018 z 14. 6. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 14. júna 2018, sp. zn. II. ÚS 178/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.178.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2018-06-14", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b62780c7-cf63-4af5-bf45-94a299dedb7f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.178.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.178.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.178.2018.2/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 178/2018-26\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. júna 2018 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany Laššákovej\na sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n–\n\n, zastúpeného spoločnosťou URBÁNI & Partners s. r. o., Skuteckého 17, Banská\nBystrica, v mene ktorej koná advokát JUDr. Rastislav Urbáni, PhD., LL.M., vo veci\nnamietaného porušenia čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 3 a 4\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu\nv Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tpo 11/2018 a jeho uznesením\nz 8. februára 2018 a takto\nrozhodol:\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tpo 11/2018\npostupom, ako aj uznesením z 8. februára 2018 p o r u š i l základné právo\nna osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo\nna slobodu podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3 Tpo 11/2018 z 8. februára\n2018 z r u š u j e .\n3.\n\np r i z n á v a úhradu trov konania v sume 325,42 € (slovom\n\ntristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov), ktorú j e Krajský súd v Banskej Bystrici\n\np o v i n n ý vyplatiť na účet advokátskej kancelárie URBÁNI & Partners s. r. o.,\nSkuteckého 17, Banská Bystrica, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.\nII. ÚS 178/2018-9 z 22. marca 2018 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Banskej\nBystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tpo 11/2018 a jeho\nuznesením z 8. februára 2018.\n2. Podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prerokoval\nústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ v podaní zo 4. mája 2018\na krajský súd vo vyjadrení z 18. apríla 2018 vyslovili súhlas, aby sa upustilo od ústneho\npojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrení\nnachádzajúcich sa v jeho spise.\n3. Zo sťažnosti vyplýva, že proti sťažovateľovi, ktorý je vo väzbe, je vedené trestné\nstíhanie pre zločin vydierania v spolupáchateľstve podľa § 189 ods. 1 a § 20 Trestného\nzákona.\nSťažovateľ prostredníctvom obhajcu 22. januára 2018 požiadal o prepustenie z väzby\nna slobodu. Vyslovil názor, že už nie sú naďalej splnené podmienky pre jeho väzobné\nstíhanie, resp. že väzobné trestné stíhanie proti nemu nie je vedené v súlade s právnymi\npredpismi.\n\n2\n\nUznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.\n0 Tp 233/2017 z 31. januára 2018 bolo žiadosti sťažovateľa vyhovené a bol z väzby\nprepustený.\nProti uzneseniu okresného súdu podal prokurátor sťažnosť a uznesením krajského\nsúdu sp. zn. 3 Tpo 11/2018 z 8. februára 2018 bolo uznesenie okresného súdu zrušené\na sťažovateľova žiadosť o prepustenie z väzby bola zamietnutá. Uznesenie krajského súdu\nbolo sťažovateľovi doručené 2. marca 2018.\n4. Podľa presvedčenia sťažovateľa postupom krajského súdu a jeho uznesením boli\nzásadným spôsobom porušené jeho označené práva podľa ústavy a dohovoru.\nPo tom, čo okresný súd 31. januára 2018 vyhlásil uznesenie o prepustení sťažovateľa\nz väzby počas konania neverejného zasadnutia (okamžite po vyhlásení uznesenia)\nprokurátor do zápisnice podal proti uzneseniu sťažnosť bez odôvodnenia s tým, že ju v čo\nnajkratšej lehote písomne odôvodní.\nPísomné odôvodnenie zahlásenej sťažnosti prokurátora bolo do spisu doručené\n6. februára 2018. Na základe podanej sťažnosti a jej dôvodov následne krajský súd\n8. februára 2018 o sťažnosti prokurátora rozhodol tak, že jej vyhovel.\nDo dňa spísania sťažnosti (6. marca 2018) sťažovateľovi, ale ani jeho obhajcovi\n(totožnému s jeho právnym zástupcom v konaní vedenom ústavným súdom) nebolo\ndoručené písomné vyhotovenie odôvodnenia sťažnosti prokurátora. Podľa sťažovateľa to\nznamená, že mu nebola daná možnosť sa k obsahu dôvodov sťažnosti vyjadriť a zaujať\nstanovisko pred rozhodnutím krajského súdu. Touto skutočnosťou boli podľa presvedčenia\nsťažovateľa zásadným spôsobom porušené jeho označené práva. Bola mu upretá možnosť\ndomáhať sa zákonným spôsobom ochrany svojich práv a základných slobôd, čo\nv konečnom dôsledku robí v súčasnej dobe jeho väzobné stíhanie nezákonným.\n5. Sťažovateľ namieta, že uvedeným postupom, t. j. nedoručením písomných\ndôvodov sťažnosti prokurátora sťažovateľovi, ale ani jeho obhajcovi, mu bolo znemožnené\nvyjadriť sa ku všetkým okolnostiam trvania väzby, pričom došlo k porušeniu princípu\nrovnosti zbraní, kontradiktórnosti konania, ako aj práva na spravodlivý súdny proces, a to\no to výraznejšie, že krajský súd uznesenie okresného súdu zmenil.\n\n3\n\nV ďalšom sťažovateľ poukazuje na viacero rozhodnutí ústavného súdu, ako aj\nEurópskeho súdu pre ľudské práva a dospieva k záveru, že v jeho prípade nemožno hovoriť\no zákonnom trvaní väzby, resp. o zákonnosti jeho väzby ako takej, čo v konečnom dôsledku\nrobí jeho väzbu nezákonnou.\nSťažovateľ tiež vyjadruje presvedčenie, že na to, aby väzba mohla trvať, musia byť\nsplnené štyri podmienky (existencia uznesenia o vznesení obvinenia, existencia\nkvalifikovaného podozrenia zo spáchania skutku, za ktorý je vznesené obvinenie, existencia\nniektorého z väzobných dôvodov podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku a napokon musí byť\nsplnená podmienka, aby orgány činné v trestnom konaní alebo súd postupovali vo veci\nsamej s osobitnou starostlivosťou a urýchlením). V jeho prípade to však splnené nie je.\nPodľa názoru sťažovateľa bolo povinnosťou krajského súdu v záujme naplnenia,\nresp. zachovania jeho práva na obhajobu presvedčiť sa, či mu bola poskytnutá dostatočná\na primeraná možnosť vyjadriť sa k písomnému odôvodneniu sťažnosti prokurátora, k čomu\nvšak nedošlo. Jedinou možnou konzekvenciou je podľa presvedčenia sťažovateľa jeho\nprepustenie z väzby na slobodu.\n6. Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 3Tpo/11/2018 zo dňa\n08.02.2018 boli porušené moje práva podľa čl. 17 ods. 1, ods. 2 a ods. 5 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 5 ods. 3 a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nkeďže je jasné, že Krajský súd v Banskej Bystrici vydaním napadnutého uznesenia, resp.\nnedoručením písomných dôvodov sťažnosti prokurátorky mne a ani môjmu obhajcovi,\nznemožnil sa vyjadriť ku všetkým okolnostiam trvania mojej väzby a došlo k porušeniu\nzásady rovnosti zbraní, zásady kontradiktórnosti konania, ako aj práva na spravodlivý\nsúdny proces a to o to výraznejšie, že pred krajským súdom došlo k zmene uznesenia\nokresného súdu.\nZároveň žiadam Ústavný súd Slovenskej republiky, aby uznesenie Krajského súdu\nv Banskej Bystrici, sp. zn. 3Tpo/11/2018 zo dňa 08.02.2018 zrušil a vec vrátil Krajskému\nsúdu v Banskej Bystrici, aby vo veci znova konal a rozhodol.\n\n4\n\nPorušovateľ práva je zároveň povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto\nkonania.“\n7. Z vyjadrenia predsedu krajského súdu sp. zn. Spr 328/2018 z 18. apríla 2018, ktoré\nbolo doručené ústavnému súdu 26. apríla 2018, vyplýva, že sťažnosť považuje za oprávnenú\na zároveň sa nestotožňuje s pripojeným stanoviskom predsedu senátu krajského súdu, ktorý\nrozhodoval o sťažnosti prokurátora. Podľa názoru predsedu krajského súdu ani zákonom\npreferovaná rýchlosť konania o väzbe nemôže byť na úkor práva na spravodlivý proces.\nToto právo totiž medzi iným vyžaduje, aby bol sťažovateľ oboznámený s obsahom\nsťažnosti podanej prokurátorom proti uzneseniu okresného súdu a mal možnosť sa k nej\nvyjadriť. Z tohto pohľadu je právne irelevantné tvrdenie predsedu senátu, že ide o obsahovo\ntotožné vyjadrenie, ktoré prokurátor prezentoval už predtým v rámci výsluchu sťažovateľa\nna okresnom súde rozhodujúcom o jeho žiadosti o prepustenie z väzby, ako aj s písomným\nstanoviskom k žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby. K právu oboznámiť sa s obsahom\nvyjadrenia „protistrany“ aj rovnakého obsahu ako boli predchádzajúce sa vyjadroval aj\nEurópsky súd pre ľudské práva napríklad vo veci Trančíková proti Slovenskej republike.\n8. Zo stanoviska predsedu senátu krajského súdu z 12. apríla 2018 (pripojeného\nk vyjadreniu predsedu krajského súdu) vyplýva, že je pravdou (a krajský súd to nijakým\nspôsobom nespochybňuje), že písomná sťažnosť prokurátora, ktorou namietal proti\nprepusteniu sťažovateľa z väzby, nebola sťažovateľovi, ale ani jeho obhajcovi doručená\na krajský súd to považuje za pochybenie. Išlo však len o formálne pochybenie, nie také,\nktoré by malo zásadným spôsobom za následok porušenie sťažovateľom označených práv.\nV prvom rade treba zdôrazniť, že písomné zdôvodnenie sťažnosti prokurátora je identické\ns jeho stanoviskom predneseným v rámci výsluchu sťažovateľa na okresnom súde\nrozhodujúcom o jeho žiadosti o prepustenie z väzby, ako aj s písomným stanoviskom\nk žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby. Komparatívnou metódou možno zistiť, že\nprokurátor v sťažnosti nielenže použil rovnaké výrazové prostriedky ako vo vyjadrení\nk žiadosti sťažovateľa, ale neuviedol ani žiadne iné dôvody, ktoré by po obsahovej stránke\nmenili, resp. rozširovali podstatu jeho argumentácie. Vzhľadom na to, že sťažovateľ, ako aj\njeho obhajca boli so stanoviskom prokurátora pri výsluchu oboznámení a mali možnosť\n\n5\n\nk nemu zaujať aj stanovisko, pričom písomné zdôvodnenie sťažnosti prokurátora je\nidentické, v nijakom prípade nemohlo dôjsť k takému závažnému porušeniu práv\nsťažovateľa, ktoré by malo za následok konštatovanie nezákonnosti jeho väzobného\nstíhania. Každé podanie je potrebné vyhodnotiť z hľadiska jeho obsahu a ak v poradí druhé\npodanie je identické s podaním prvým, je nutné na túto skutočnosť prihliadať. V druhom\nrade je potrebné zdôrazniť, že o väzbe sa musí rozhodnúť bez meškania a neodkladne. Táto\npožiadavka vychádza z toho, aby právna neistota obvineného bola zredukovaná\nna minimum, na čo krajský súd taktiež prihliadal. Svedčí o tom aj to, že predmetná trestná\nvec napadla na krajskom súde 2. februára 2018 a už 8. februára 2018 bolo o nej rozhodnuté.\n9. Z podania právneho zástupcu sťažovateľa zo 4. mája 2018 doručeného ústavnému\nsúdu 9. mája 2018 vyplýva, že sa s vyjadrením predsedu krajského súdu v plnom rozsahu\nstotožňuje a zároveň nesúhlasí so stanoviskom predsedu senátu krajského súdu, ktorého\ntvrdenia nie sú právne konformné, čo de facto jasne uviedol aj predseda krajského súdu.\nII.\n10. Z uznesenia okresného súdu sp. zn. 0 Tp 233/2017 z 31. januára 2018 vyplýva, že\nním bol sťažovateľ (ako aj spoluobvinený) prepustený z väzby.\nPodľa konštatovania okresného súdu proti sťažovateľovi je vedené trestné stíhanie\npre zločin vydierania v spolupáchateľstve podľa § 189 ods. 1 a § 20 Trestného zákona.\nTohto zločinu sa mal dopustiť tým, že 3. júla 2017 po 20.00 h v priestoroch pánskeho\nnočného podniku\n\nv\n\na v priestoroch pridruženej herne\n\nsťažovateľ so spoluobvineným pri rozhovore so\n\nnaliehali, aby im\n\nuviedla mená osôb, s ktorými plánuje otvoriť a prevádzkovať konkurenčný masážny salón.\nOna to najskôr odmietala urobiť a samotný záver otvoriť si masážny salón sa snažila pred\nnimi utajiť. Keď ju spoluobvinený lakťom udrel do oblasti tváre medzi nos a pravé oko\ntakou silou, že temenom hlavy narazila do steny za ňou, povedala im všetko, čo chceli\nvedieť. Následne pod hrozbami ďalšieho ublíženia jej samotnej, resp. jej dcére ju varovali,\naby si masážny salón neotvárala, čím ju do budúcna od otvorenia salónu odradili.\n\n6\n\nPodľa názoru okresného súdu zo štyroch podmienok oprávnenosti ďalšieho trvania\nväzby sťažovateľa nebola splnená podmienka, aby orgány činné v trestnom konaní vo veci\nsamej postupovali s osobitnou starostlivosťou a urýchlením. V ďalšom okresný súd\nkonštatuje tie skutočnosti, z ktorých dospel k záveru, že sa takto nepostupovalo.\n11. Z uznesenia krajského súdu sp. zn. 3 Tpo 11/2018 z 8. februára 2018 vyplýva, že\nním bolo uznesenie okresného súdu sp. zn. 0 Tp 233/2017 z 31. januára 2018 zrušené\na žiadosť sťažovateľa (ako aj spoluobvineného) o prepustenie z väzby bola zamietnutá\ns tým, že sa ponecháva vo väzbe z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného\nporiadku, pričom sa väzba nenahrádza dohľadom probačného a mediačného úradníka.\nPodľa konštatovania krajského súdu proti uzneseniu okresného súdu podal prokurátor\nsťažnosť priamo do zápisnice po výsluchu z 31. januára 2018. Túto sťažnosť písomne\nzdôvodnil podaním doručeným 6. februára 2018. V podaní uviedol, že sa s napadnutým\nuznesením nestotožňuje, žiada ho zrušiť a ponechať sťažovateľa vo väzbe. Poukázal na to,\nže sťažovateľ podal 6. decembra 2017 sťažnosť proti vzneseniu obvinenia s tým, že\nv písomných dôvodoch sťažnosti doručených 13. decembra 2017 namietal zaujatosť\nvyšetrovateľa, o čom sa muselo rozhodnúť. Uznesením vyšetrovateľa z 28. decembra 2017\nbolo rozhodnuté o jeho nevylúčení. Toto uznesenie sa stalo právoplatným 10. januára 2018.\nAž potom 11. januára 2018 bolo možné spis predložiť prokurátorovi na rozhodnutie\no sťažnosti proti vzneseniu obvinenia. Sťažnosť bola 17. januára 2018 zamietnutá.\nVyšetrovateľ hneď pokračoval vo vyšetrovaní, keď ešte 17. januára 2018 vydal opatrenie\no pribratí znalca. V čase od podania námietky zaujatosti do právoplatného rozhodnutia o nej\nnemohol\n\nvyšetrovateľ\n\nvykonávať\n\nžiadne\n\núkony\n\ntrestného\n\nkonania\n\ns výnimkou\n\nneodkladných a neopakovateľných úkonov. Neobstojí preto tvrdenie okresného súdu, že\nneboli vykonané výsluchy svedkov a poškodených po vznesení obvinenia, pretože tieto\nmôžu byť vykonané až po rozhodnutí o sťažnosti proti vzneseniu obvinenia. Prokurátor zasa\nnemohol rozhodovať o sťažnosti proti vzneseniu obvinenia, kým sa právoplatne nerozhodlo\no námietke zaujatosti vyšetrovateľa. Námietka zaujatosti bola obštrukciou zo strany\nobhajoby.\nPodľa názoru krajského súdu v súčasnom štádiu trestného konania dosiaľ\nzabezpečené dôkazy nasvedčujú dôvodnosti trestného stíhania vedeného proti sťažovateľovi\n\n7\n\na pretrváva aj dôvodná obava v zmysle § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku. Pokiaľ\nide o záver okresného súdu o nevyhnutnosti prepustenia sťažovateľa z väzby z dôvodu\nnečinnosti orgánov činných v trestnom konaní, s týmto sa krajský súd nestotožnil.\nZo spisového materiálu je zrejmé, že sťažovateľ podal 6. decembra 2017 sťažnosť proti\nvzneseniu obvinenia, pričom až z jej odôvodnenia bolo zrejmé, že zároveň namieta aj\nzaujatosť vyšetrovateľa. Je nepochybné, že sťažovateľ takýmto spôsobom využil právo,\nktoré mu priznáva Trestný poriadok. Zároveň mu však muselo byť zrejmé, že rýchlosť\nkonania bola objektívne ovplyvnená práve rozhodovaním o uplatnenej námietke zaujatosti.\nVyšetrovateľ totiž nemohol vo veci ďalej konať, kým právoplatne nerozhodne o námietke\nzaujatosti. V nadväznosti na to ani prokurátor nemohol skôr rozhodnúť o podanej sťažnosti\nproti\n\nvzneseniu\n\nobvinenia. Do právoplatného rozhodnutia\n\no námietke\n\nzaujatosti\n\nvyšetrovateľa a o sťažnosti proti vzneseniu obvinenia mohol vyšetrovateľ vykonávať len\nneodkladné a neopakovateľné úkony. Samotný sťažovateľ, resp. jeho obhajca pritom\nprispeli k predĺženiu času vybavenia podanej sťažnosti vrátane námietky zaujatosti, keď jej\nzdôvodnenie predložili vyšetrovateľovi až 13. decembra 2017. Odôvodnenie sťažnosti je\npritom obhajcom datované už 8. decembra 2017, avšak na poštovú prepravu bolo\nodovzdané až 11. decembra 2017 a vyšetrovateľovi bolo doručené 13. decembra 2017. Aj\nvzhľadom na sťažovateľom namietanú potrebu prednostného vybavovania väzobných vecí\ntak mohlo byť odôvodnenie sťažnosti proti vzneseniu obvinenia vyšetrovateľovi\npromptnejšie doručené, keďže Trestný poriadok umožňuje zaslanie podaní aj telefaxom,\nelektronickými prostriedkami a podobne. Vyšetrovateľ o námietke zaujatosti zdôvodnenej\n13. decembra 2017 rozhodol 28. decembra 2017, pričom uznesenie sa stalo právoplatným\n9. januára 2018. Dňa 11. januára 2018 bol spisový materiál predložený prokurátorovi na\nrozhodnutie o sťažnosti proti vzneseniu obvinenia. Vzhľadom na popísaný postup\nvyšetrovateľa nemožno podľa názoru krajského súdu konštatovať jeho nečinnosť a túto\nkrajský súd nevzhliadol ani u prokurátora, ktorý sťažnosť zamietol 17. januára 2018, keď\nbol vo veci vykonaný aj nový vyšetrovací úkon.\n12. Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ bol 19. marca 2018 prepustený\nz väzby.\n\n8\n\nIII.\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže\nzároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv\na slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nalebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,\nobnovil stav pred porušením.\n14. Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.\nPodľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako\nz dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre\nneschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\nPodľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo pozbavený slobody v súlade\ns ustanovením odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred sudcu alebo\ninú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej moci a má právo, aby jeho vec\nbola prejednaná v primeranej lehote alebo byť prepustený počas konania. Prepustenie sa\nmôže podmieniť zárukou, že sa takáto osoba dostaví na pojednávanie.\n\n9\n\nPodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody, má\nprávo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti\npozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.\n15. Sťažovateľ tvrdí a namieta, že krajský súd vyhovel sťažnosti prokurátora\na ponechal sťažovateľa vo väzbe (hoci okresný súd rozhodol opačne) bez toho, aby sa\nsťažovateľ a jeho obhajca mohli oboznámiť s písomnými dôvodmi sťažnosti prokurátora.\n16. Predseda krajského súdu tvrdenie sťažovateľa nespochybňuje a zdieľa aj jeho\nprávny názor, podľa ktorého tým došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa.\nV uvedenom smere odmieta argumentáciu predsedu senátu krajského súdu, podľa ktorého\nide iba o formálne pochybenie, keďže obsah dôvodov sťažnosti prokurátora bol prakticky\ntotožný s jeho stanoviskami v prvostupňovom konaní, o ktorých sťažovateľ a jeho obhajca\nvedeli.\n17. Súdne konanie v súvislosti s rozhodovaním o zákonnosti väzby musí poskytovať\nurčité garancie procesnej povahy, ktoré sú vyjadrené v čl. 6 dohovoru. So zreteľom na to, že\nčl. 6 sa nevzťahuje na konanie o rozhodovanie o väzbe, procesné záruky tu uvedené\nnemožno bez ďalšieho uplatniť aj v prípade čl. 5 ods. 4 dohovoru, no určité základné\nprocesné záruky sa musia poskytovať aj v konaní podľa čl. 5 ods. 4, i keď nemusia byť\nnutne rovnaké ako tie, ktoré vyplývajú z čl. 6 (II. ÚS 108/08, II. ÚS 266/2013).\n18. Právo obvineného na obhajobu ako súčasť práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru treba považovať nepochybne aj za súčasť konania\no väzbe. Treba ho teda považovať za súčasť procesných práv obvineného aj podľa čl. 5\nods. 4 dohovoru, resp. čl. 17 ústavy. Povinnosťou všeobecných súdov je umožniť\nobvinenému uplatnenie práva na obhajobu tak, aby sa zachoval jeho reálny obsah a zmysel.\nInak by totiž toto právo nebolo možné považovať za reálne, ale iba za teoretické, resp.\niluzórne. Výklad príslušných ustanovení dotknutých právnych predpisov musí byť preto\ntaký, aby sa uplatnenie práva na obhajobu v konaní o väzbe obvinenému reálne umožnilo\n(II. ÚS 116/2011, II. ÚS 266/2013).\n\n10\n\n19. Osoba vo väzbe musí mať v každom prípade možnosť predložiť súdu argumenty\na dôvody proti svojmu ponechaniu vo väzbe a vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam\ntýkajúcim sa jej dôvodnosti a zákonnosti (III. ÚS 198/05, II. ÚS 18/2013, II. ÚS 266/2013).\n20. Osoba vo väzbe musí mať možnosť predložiť súdu argumenty a dôvody proti\nponechaniu vo väzbe. Musí jej byť daná možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam prokurátora\no odôvodnenosti trvania väzby a vyvracať ich. Procesný postup súdu musí zabezpečiť, aby\nbola obvinenému v týchto smeroch poskytnutá rozumná príležitosť obhajovať svoje záujmy\nza podmienok, ktoré ho nepostavia do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní\ns druhou stranou (princíp rovnosti zbraní). Zabezpečenie kontradiktórnej povahy konania\na rešpektovanie princípu rovnosti zbraní predstavujú základné procesné garancie\nuplatniteľné vo veciach týkajúcich sa pozbavenia osobnej slobody väzbou (III. ÚS 198/05,\nII. ÚS 18/2013).\n21. Právo strán konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných strán treba\npovažovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Pritom nie je podstatné, či podľa názoru\nprokuratúry alebo súdu ide o podanie skutkovo a právne významné alebo bezvýznamné,\npretože túto skutočnosť posudzuje výlučne druhá strana konania. Tá rozhoduje o tom, aké\nstanovisko zaujme. Porušenie tohto práva treba považovať za porušenie práva na\nspravodlivý súdny proces, ktoré musí byť dodržiavané nielen v konaní vo veci samej, ale aj\nv rámci preskúmavania dôvodnosti väzby (II. ÚS 18/2013).\n22. V prípade, ak prichádza do úvahy paralelná aplikácia viacerých zložiek práva\nna spravodlivé súdne konanie, je povinnosťou všeobecných súdov postupovať tak, aby sa\nposkytla ochrana všetkým do úvahy prichádzajúcim zložkám. Z ústavnoprávneho hľadiska\nje totiž neakceptovateľné, aby niektorá zo zložiek práva na spravodlivé súdne konanie bola\nuprednostnená do tej miery, že tým dôjde k praktickému eliminovaniu inej zložky\n(II. ÚS 76/2011).\n23. Ústavný súd konštatuje, že medzi stranami konania sú nesporné rozhodujúce\nskutkové okolnosti, ako aj právne posúdenie veci. Keďže ústavný súd je vzhľadom na už\ncitovanú ustálenú judikatúru rovnakej mienky, nezostáva mu iné, než konštatovať, že\n\n11\n\npostupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tpo 11/2018 a jeho uznesením\nz 8. februára 2018 došlo k porušeniu čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy, ako aj čl. 5 ods. 3 a 4\ndohovoru, a to v súvislosti s nedoručením dôvodov sťažnosti prokurátora sťažovateľovi\na jeho obhajcovi (bod 1 výroku nálezu).\n24. Podľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo\nsloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo\nopatrenie zruší.\nNa základe citovaného ustanovenia ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu\nsp. zn. 3 Tpo 11/2018 z 8. februára 2018 (bod 2 výroku nálezu).\n25. Podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže vec vrátiť na ďalšie konanie.\nHoci sťažovateľ požadoval, aby ústavný súd takto postupoval, nebolo možné\nsťažnosti v tejto časti vyhovieť (bod 4 výroku nálezu). Sťažovateľ bol podľa zistenia\nústavného súdu medzičasom (19. marca 2018) už z väzby prepustený. O dôvodnosti väzby\nmožno konať a rozhodovať vždy iba pro futuro, nie teda za dobu minulú (II. ÚS 108/08,\nII. ÚS 111/2018).\n26. Sťažovateľ uplatnil nárok na náhradu trov konania, ktorých výšku konkrétne\nnevyčíslil.\nPodľa názoru ústavného súdu sťažovateľovi prislúcha náhrada trov vyplývajúca\nz výdavkov spojených s jeho právnym zastupovaním advokátom. Ide o dva úkony právnych\nslužieb v roku 2018 (prevzatie a príprava zastúpenia, sťažnosť) v sume po 153,50 €, ako aj\no dva režijné paušály v sume po 9,21 €. Celkom mu prislúcha suma 325,42 € (bod 3 výroku\nnálezu).\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti\ntohto rozhodnutia.\n27. Vzhľadom na čl. 133 časť vety pred bodkočiarkou ústavy, podľa ktorého proti\nrozhodnutiu\n\nústavného\n\nsúdu\n\nnemožno\n\npodať\n\n12\n\nopravný\n\nprostriedok,\n\ntreba\n\npod\n\nprávoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho\ndoručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. júna 2018\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "sťažnosť", "obvinenie, obvinený", "prokurátor, prokuratúra", "doručenie, doručovanie", "doručenie, doručovanie", "prokurátor, prokuratúra", "sťažnosť", "obvinenie, obvinený", "väzba"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3Tpo/11/2018", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5927810b-1418-49c6-962b-a3067ad40a2d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.111.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 111/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 111/2018 z 23. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-23", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.111.2018.2"}, {"guid": "ussr:bf714197-755b-44ad-967b-6540e36e0897", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 266/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 266/2013 z 12. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-12", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf714197-755b-44ad-967b-6540e36e0897"}, {"guid": "ussr:c14dcf60-7b04-48b8-8e86-8dad80fe8b93", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 18/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 18/2013 z 22. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-22", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c14dcf60-7b04-48b8-8e86-8dad80fe8b93"}, {"guid": "ussr:f82d5a22-29fd-4a00-b310-f80b8fe1799b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 116/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 116/2011 z 6. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-06", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f82d5a22-29fd-4a00-b310-f80b8fe1799b"}, {"guid": "ussr:6b817690-d36e-4cd7-b00b-5a575c795829", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/2011 z 14. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-14", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6b817690-d36e-4cd7-b00b-5a575c795829"}, {"guid": "ussr:3b6a2b4b-25ca-4c22-a5ef-46c1db5dbc52", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 108/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 108/08 z 16. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-16", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3b6a2b4b-25ca-4c22-a5ef-46c1db5dbc52"}, {"guid": "ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 314, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:da8097ab-befb-4715-b4b5-4a8e5527a806", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.377.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 377/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2022 z 23. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.377.2022.1"}, {"guid": "ussr:05936c8d-a437-4f22-af89-0969795b177d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.649.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 649/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 649/2021 z 24. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.649.2021.2"}, {"guid": "ussr:7d23db57-6d2a-4cd1-9d02-44b397e06acd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.582.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 582/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 582/2021 z 27. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-27", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.582.2021.1"}, {"guid": "ussr:42c6b39f-ac6a-4188-9952-3f289075f6b2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.571.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 571/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 571/2021 z 27. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.571.2021.1"}]}