{"guid": "ussr:a1818557-0803-4bc6-9682-e33781595bce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.177.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 177/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 177/2018 z 22. 3. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. marca 2018, sp. zn. II. ÚS 177/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.177.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-03-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "nazov": "čl. 50 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "nazov": "čl. 38 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-2", "nazov": "čl. 6 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a1818557-0803-4bc6-9682-e33781595bce", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.177.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.177.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.177.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 177/2018-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. marca 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátkou Mgr. Katarínou Pastorkovou, advokátska kancelária, Skuteckého 6, Banská\nBystrica, vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 1 a 2 a čl. 50\nods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 a 2 Listiny základných\npráv a slobôd, ako aj čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. b), c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.\n5 To 123/2016 a jeho uznesením z 9. marca 2017 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Tdo 72/2017 a jeho uznesením z 13. decembra\n2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca\n2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného\n\nporušenia čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 1 a 2 a čl. 50 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 a 2 Listiny základných práv\na slobôd (ďalej len „listina“), ako aj čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. b), c) a d) Dohovoru o ochrane\n\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu\nv Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 To 123/2016 a jeho\nuznesením z 9. marca 2017 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Tdo 72/2017 a jeho uznesením\nz 13. decembra 2017. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 2. marca 2018.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný\nsúd“) č. k. 1 T 44/2014-397 zo 6. júla 2016 bol sťažovateľ uznaný vinným zo zločinu lúpeže\npodľa § 188 ods. 1 a 2 písm. b) a c) v spojení s § 138 písm. a) Trestného zákona, za čo mu\nbol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov so zaradením do ústavu na\nvýkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.\nProti rozsudku okresného súdu, a to proti jeho výroku o uloženom treste, podal\nsťažovateľ odvolanie s tým, že sa pri ukladaní trestu mal aplikovať § 39 ods. 1 Trestného\nzákona.\nUznesením krajského súdu č. k. 5 To 123/2016-428 z 9. marca 2017 bolo odvolanie\nsťažovateľa proti rozsudku okresného súdu zamietnuté.\nProti uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie z dôvodu, že bolo\nzásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, ako aj z dôvodu, že krajský súd\nrozhodol v nezákonnom zložení.\nUznesením najvyššieho súdu sp. zn. 6 Tdo 72/2017 z 13. decembra 2017 bolo\ndovolanie sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu odmietnuté.\nPodľa názoru sťažovateľa uzneseniami najvyššieho súdu a krajského súdu, ale aj\npostupom okresného súdu bolo porušené jeho právo na obhajobu tým, že sa nevykonali\ndôkazy ním navrhnuté, a to výsluch znalcov MUDr.\n\na MUDr.\n\n, výsluch\n\nsťažovateľa ako obvineného navrhnutý na hlavnom pojednávaní 19. januára 2015, ako aj\ndôkazy v zmysle podanej obžaloby. Vykonanie dôkazov a vyjadrenie sťažovateľa k nim\npritom mohlo prispieť k dosiahnutiu objektívneho a spravodlivého výsledku trestného\nkonania.\nNa hlavnom pojednávaní konanom 1. decembra 2014 bol sťažovateľ poučený\no svojom práve urobiť niektoré z vyhlásení v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) až c) Trestného\n\n2\n\nporiadku. Sťažovateľ však využil svoje právo a žiadne z uvedených vyhlásení neurobil.\nZároveň využil aj právo nevypovedať.\nVyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku urobil až na ďalšom\nhlavnom pojednávaní konanom 19. januára 2015. Z tohto dôvodu je možné takéto\nvyhlásenie považovať len za jeho výpoveď. Nebolo na mieste, aby súd takéto vyhlásenie\nprijal v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku a malo sa vykonať dokazovanie v celom\nrozsahu, teda aj dokazovanie týkajúce sa preukázania viny (nielen dokazovanie v súvislosti\ns výrokom o treste a náhrade škody). Mali byť vykonané všetky dôkazy v zmysle obžaloby\na dôkazy navrhované obhajobou s tým, aby sa k nim sťažovateľ mohol následne vyjadriť.\nNajvyšší súd v uznesení uviedol, že bez akýchkoľvek pochybností je preukázané, že\nprávo sťažovateľa na obhajobu nebolo v žiadnom smere porušené. Sťažovateľ, aj keď menil\nobhajcov, v každom štádiu trestného konania mal obhajcu, tento sa aktívne zúčastňoval na\núkonoch a sťažovateľovi poskytol právnu pomoc. O všetkých návrhoch sťažovateľa\na obhajcu bolo ešte pred vyhlásením rozsudku rozhodnuté. Najvyšší súd považuje prijaté\nvyhlásenie sťažovateľa, ako aj vykonané dokazovanie za zákonné.\nSťažovateľ je však opačného názoru. V dovolacom konaní napádal to, že okresný súd\nnemal prijať jeho vyhlásenie postupom podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku, ale mal\nvykonať dokazovanie v celom rozsahu, teda aj dokazovanie týkajúce sa preukázania viny.\nPo tom, čo na začiatku prvého hlavného pojednávania konaného 1. decembra 2014\nsťažovateľ žiadne z vyhlásení podľa § 257 Trestného poriadku neurobil a ani nevypovedal,\ndošlo následne k čítaniu jeho výpovede z prípravného konania a jeho obhajca navrhol\nvypočuť jedného zo znalcov a prečítať ich znalecké posudky. Následne okresný súd\ns cieľom vypočutia svedkov odročil hlavné pojednávanie na 19. január 2015. Práve\nna tomto ďalšom hlavnom pojednávaní urobil sťažovateľ vyhlásenie podľa § 257 ods. 1\npísm. b) Trestného poriadku, ktoré podľa jeho názoru okresný súd nemal prijať. Nedošlo\nteda k vráteniu veci prokurátorovi na konanie o dohode o vine a treste, ako uvádza najvyšší\nsúd v dovolacom uznesení, pretože v skutočnosti sťažovateľ urobil vyhlásenie podľa § 257\nods. 1 písm. b) Trestného poriadku.\nDokazovanie na hlavnom pojednávaní sa v zmysle Trestného poriadku začína\nvýsluchom obvineného a pokiaľ tento odmietne vypovedať, prečíta sa zápisnica o jeho\n3\n\nvýpovedi z prípravného konania tak, ako to bolo aj v tomto prípade. Z toho je teda zrejmé,\nže vyhlásenie sťažovateľa podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku sa uskutočnilo až\npo začatom dokazovaní a nemožno sa preto stotožniť s konštatovaním najvyššieho súdu, že\nvyhlásenie bolo urobené ešte pred dokazovaním.\nNajvyšší súd konštatuje, že vzhľadom na prijaté vyhlásenie sťažovateľa bol tento\nuznaný vinným zo spáchania skutku a po vykonaní dôkazov k výroku o treste bol odsúdený.\nSťažovateľ s týmto názorom nesúhlasí a trvá na tom, že jeho vyhlásenie okresný súd nemal\nprijať, a preto neobstojí ani názor najvyššieho súdu, podľa ktorého proti takémuto výroku\no vine nie je dovolanie prípustné. V skutočnosti výrok o vine bol napadnuteľný dovolaním,\na to vo vzťahu k všetkým uplatneným dovolacím dôvodom.\nHoci najvyšší súd v odôvodnení dovolacieho uznesenia uvádza, že dovolanie bolo\nodmietnuté ako neprípustné [§ 382 písm. f) Trestného poriadku], zatiaľ z výroku uznesenia\nvyplýva, že dovolanie bolo odmietnuté podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku, teda preto,\nže je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku.\nV rámci odvolacieho konania vedeného krajským súdom pod sp. zn. 5 To 123/2016\ndošlo aj k porušeniu práva sťažovateľa na zákonného sudcu v zmysle čl. 48 ods. 1 ústavy\na čl. 38 ods. 1 listiny.\nPredkladacia správa s odvolaním sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu bola\nkrajskému súdu doručená 26. októbra 2016. Sudkyňa Mgr. Ferencziová 28. októbra 2016\noznámila, že je vylúčená z rozhodovania v odvolacom konaní, lebo v tejto veci rozhodovala\nešte ako sudkyňa okresného súdu.\nDňa 16. februára 2017 sa konalo verejné zasadnutie o odvolaní na krajskom súde\nv senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Tencera a sudcov JUDr. Žovinca a JUDr.\nKresla. Verejné zasadnutie bolo odročené. Na ďalšom verejnom zasadnutí konanom\n9. marca 2017 bolo rozhodnuté o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu, a to\nv senáte zloženom z predsedu JUDr. Tencera a sudcov JUDr. Žovinca a JUDr. Klčovej.\nSťažovateľ poukazuje na bod 15 všeobecných zásad a pravidiel zapisovania\na prideľovania vecí platných na všetkých úsekoch krajského súdu pre rozvrh práce na rok\n2016 (účinný ku dňu oznámenia Mgr. Ferencziovej o jej vylúčení), podľa ktorého\nzastupovanie predsedu senátu a sudcov príslušného trestného oddelenia, ak tomu nebudú\n4\n\nbrániť okolnosti uvedené v niektorom z bodov 1 až 12 všeobecných zásad, sa bude riadiť\npodľa číselného poradia sudcov nachádzajúceho sa v príslušnej tabuľke tvoriacej súčasť\nrozvrhu práce na trestnom úseku. Rovnaká úprava platila aj ku dňu konania verejného\nzasadnutia 16. februára 2017 a 9. marca 2017.\nNa základe uvedeného ustanovenia sa malo určiť zákonné zloženie senátu, kde\nprvým zastupujúcim sudcom za Mgr. Ferencziovú mala byť JUDr. Stanislavská. Podľa\nnázoru sťažovateľa totiž bolo treba vychádzať zo stavu ku dňu vzniku zákonnej prekážky na\nstrane Mgr. Ferencziovej a k tomuto dňu určiť zákonné zloženie senátu.\nNapriek tomu senát 16. februára 2017 konal v zložení JUDr. Tencer, JUDr. Žovinec\na JUDr. Kresl, postupujúc podľa bodu 17 všeobecných zásad a pravidiel zapisovania\na prideľovania vecí platných na všetkých úsekoch krajského súdu pre rozvrh práce na rok\n2017, keďže v tom čase bol prvým zastupujúcim sudcom v poradí JUDr. Kresl. Takýto\npostup považuje sťažovateľ za nesprávny.\nPokiaľ aj krajský súd určil zákonné zloženie senátu ku dňu verejného zasadnutia\n16. februára 2017 (nie teda ku dňu oznámenia o vylúčení Mgr. Ferencziovej), takéto\nzloženie senátu opätovne 9. marca 2017 zmenil a rozhodoval v senáte zloženom z JUDr.\nTencera, JUDr. Žovinca a JUDr. Klčovej, hoci zákonný senát by mal byť zložený z JUDr.\nTencera, JUDr. Žovinca a JUDr. Kresla.\nDôvod nahradenia JUDr. Kresla JUDr. Klčovou v spise nebol zo strany riadiaceho\npredsedu senátu uvedený, čo sťažovateľovi neumožnilo preveriť, či jeho vec bola pridelená\nzákonnému sudcovi.\nV tejto súvislosti najvyšší súd v dovolacom uznesení uvádza, že na nezákonnosť\nzloženia senátu, ktorému bola vec generátorom pridelená, nemožno usudzovať iba z toho, že\no zmene v zložení senátu nie je v spise žiadne rozhodnutie. Aj podľa najvyššieho súdu táto\nzmena mala byť v spise vyznačená na podklade rozhodnutia riadiaceho predsedu senátu,\navšak ide o formálny nedostatok administratívneho charakteru.\nS takýmto názorom najvyššieho súdu sťažovateľ nesúhlasí, lebo pokiaľ nie je v spise\nzaložené rozhodnutie o zmene v zložení senátu a jeho dôvody, nie je možné zmenu zloženia\nsenátu preskúmať a preveriť, či bol dodržaný ústavný princíp zákonného sudcu, ktorý\npredstavuje pre strany konania záruku v tom, že na rozhodnutie veci sú povolané súdy\n\n5\n\na sudcovia podľa vopred určených zásad tak, aby bola zachovaná zásada pevného\nprideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený výber súdu a sudcov na konkrétny prípad.\nPrvoradým účelom základného práva na zákonného sudcu je zabrániť tomu, aby súd, ktorý\nmá konkrétnu vec prerokovať a rozhodnúť, bol obsadený spôsobom, ktorý by sa dal označiť\nza svojvoľný alebo za účelový.\nPokiaľ najvyšší súd uvádza, že nezákonnosť zloženia senátu musí byť podložená\nzistením, že k takémuto zloženiu došlo s cieľom dosiahnuť iné než zákonné rozhodnutie\nvo veci samej, treba uviesť, že to je už materiálne preukazovanie nezákonnosti\nnovozloženého senátu. Takýto postoj najvyššieho súdu je popretím ústavného práva na\nzákonného sudcu, pretože zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu\npráce na konanie a rozhodovanie v senáte, a preto nie je potrebné materiálne preukazovať\nnezákonné zloženie senátu.\nPokiaľ najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie ústavného súdu sp. zn.\nIII. ÚS 459/2017 zo 4. júla 2017, sťažovateľ uvádza, že rozhodujúce okolnosti veci\nposudzovanej ústavným súdom boli iné, než v teraz pertraktovanom prípade.\nNajvyšší súd si vyžiadal rozhodnutia o zmenách v senáte a ich dôvody. Zo stanoviska\npredsedu senátu JUDr. Tencera z 28. novembra 2017 vyplýva, že senát postupoval v zmysle\nrozvrhu práce k 16. februáru 2017, kedy JUDr. Kresl bol prvý zastupujúci sudca,\na k 9. marcu 2017, kedy JUDr. Klčová bola ako druhá zastupujúca. O zastupovaní sa\nnerozhodovalo opatrením, ale vychádzalo sa z § 32 tretej vety a § 31 ods. 3 Trestného\nporiadku, k čomu bol predložený zoznam pojednávaní v uvedených dňoch. Tieto\nustanovenia však riešia iba vylúčenie Mgr. Ferencziovej, čo konštatuje aj najvyšší súd, ale\nbližšie sa k zákonnosti zloženia senátu nevyjadruje.\nPokiaľ krajský súd určil zákonné zloženie senátu ku dňu verejného zasadnutia\n16. februára 2017 (JUDr. Tencer, JUDr. Žovinec, JUDr. Kresl), potom zákonným senátom\nmal byť tento senát aj 9. marca 2017.\nPodľa názoru sťažovateľa dôvod nahradenia JUDr. Kresla JUDr. Klčovou (náhla\nprekážka zákonného sudcu, dlhodobá prekážka zákonného sudcu, jeho vylúčenie a pod.) sa\nmal nachádzať v spise. Zákonné dôvody zmeny zloženia senátu nesmie rozvrh práce\nobchádzať a zo stanoviska JUDr. Tencera z 28. novembra 2017 sa nedajú jednoznačne\n6\n\nurčiť. JUDr. Tencer sa bez ďalšieho odvoláva len na rozvrh práce k 16. februáru 2017\na k 9. marcu 2017 a poukazuje na § 32 tretiu vetu a § 31 ods. 3 Trestného poriadku, ktoré\nvšak riešia iba vylúčenie Mgr. Ferencziovej. Vzhľadom na zákonnú úpravu, ktorá stanovuje\nrôzny procesný postup v prípadoch rôznych prekážok, nesmie rozvrh práce tento zákonný\npostup obchádzať. JUDr. Tencerom predložený zoznam pojednávaní v uvedených dňoch\nbez riadneho odôvodnenia a preukázania zákonnej zmeny v zložení senátu podľa\nsťažovateľa nepostačuje.\nZo spisu, zo stanoviska JUDr. Tencera, ale ani z dovolacieho uznesenia najvyššieho\nsúdu nevyplýva (v rozpore s požiadavkou spravodlivosti a transparentnosti súdneho konania\na právom obvineného na zákonného sudcu), aká zákonná prekážka bránila JUDr. Kreslovi\nv účasti na verejnom zasadnutí 9. marca 2017, resp. z akého dôvodu bol nahradený iným\nsudcom.\nPodľa názoru sťažovateľa v dôsledku nepreukázania opodstatnenosti dôvodov na\nvykonanie zásahu do rozvrhu práce je možné prijať záver, že cieľom tohto zásahu bolo\núčelovo „vymeniť“ člena senátu a takýto zásah do rozvrhu práce je ústavne nekonformný.\nSťažovateľ ďalej zdôrazňuje, že najvyšší súd sa vôbec nevysporiadal s otázkou, prečo sa\nJUDr. Stanislavská nestala zákonnou sudkyňou, keď podľa neho ku dňu vzniku zákonnej\nprekážky na strane Mgr. Ferencziovej bolo treba určiť zákonné zloženie senátu. Rovnako\nnajvyšší súd nedostatočne zdôvodnil, prečo sa JUDr. Kresl nestal napokon zákonným\nsudcom.\n2.1 Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\npodľa čl. 47 ods. 3 Ústavy SR , čl. 50 ods. 2, 3 Ústavy SR, základné právo nebyť odňatý\nzákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1, 2 Ústavy SR a podľa čl. 38 ods. 1, 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1, 2, 3 písm. b/, c/, d/ Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, uznesením a konaním Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 6Tdo 72/2017 z 13.12.2017 porušené boli.\n2. Základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\npodľa čl. 47 ods. 3 Ústavy SR, čl. 50 ods. 2, 3 Ústavy SR, základné právo nebyť odňatý\n7\n\nzákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1, 2 Ústavy SR a podľa čl. 38 ods. 1, 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1, 2, 3 písm. b/, c/, d/ Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, uznesením a konaním Krajského súdu v Trnave sp. zn.\n5To/123/2016 z 09. 03. 2017 porušené boli.\n3. Ústavný súd SR zrušuje Rozhodnutia – 1. Najvyššieho súdu SR 6Tdo 72/2017\nz 13.12.2017 2. Uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 5To 123/2016 zo dňa\n09.03.2017 a vracia im vec na ďalšie konanie a prikazuje, aby sťažovateľ bol neodkladne\nprepustený z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu.\n4. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € (slovom šesťtisíc\neur), ktoré je Najvyšší súd SR/Krajský súd v Trnave povinný zaplatiť mu do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti nálezu.“\nII.\n3. Z rozsudku okresného súdu č. k. 1 T 44/2014-397 zo 6. júla 2016 vyplýva, že ním\nbol sťažovateľ uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 a 2 písm. b) a c)\nv spojení s § 138 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia\nslobody vo výmere 7 rokov.\nSkutok, za ktorý bol odsúdený, spočíva v tom, že 3. júna 2013 o 14.52 h prišiel do\npobočky Tatra banky v\n\n, kde najprv pristúpil k priehradkám č. 1 a č. 2 a pištoľou\n\nnamieril na pracovníčky pobočky\n\na\n\n, ktoré vyzval na vydanie finančnej\n\nhotovosti. Keď mu oznámili, že hotovosťou nedisponujú, prešiel k priehradke rýchlej\nobsluhy, kde tiež namieril pištoľ na pracovníčku\n\na vyzval ju na vydanie celej\n\nfinančnej hotovosti z pokladne. Na to mu táto po aktivovaní časového spínača zámku\npokladne a zároveň aj signalizácie prepadu z pokladne vydala hotovosť vo výške 7 800 €\nv bankovkách rôznych nominálnych hodnôt. Tieto si vložil do prinesenej igelitovej tašky\na následne chcel priestory pobočky banky opustiť príchodovou cestou, avšak vtedy vstúpili\ndo bankového priestoru členovia zásahovej jednotky, ktorí ho spacifikovali. Odcudzením\nfinančnej hotovosti bola Tatra banke spôsobená škoda vo výške 7 800 €.\nZ odôvodnenia rozsudku vyplýva, že sťažovateľ na hlavnom pojednávaní urobil\nvyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že sa cíti byť vinný\n8\n\nzo spáchania skutku uvedeného v obžalobe s tým, že trestný čin oľutoval. Keďže okresný\nsúd prijal vyhlásenie sťažovateľa, dokazovanie týkajúce sa skutku uvedeného v obžalobe\nnevykonal, vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Sťažovateľ sa na hlavnom\npojednávaní ku skutku bližšie nevyjadril. Okresnému súdu však zaslal list, v ktorom\nuviedol, že nevie popísať, čo sa stalo, a nevie si to vysvetliť. Uviedol tiež, že sa nechce\nzbaviť zodpovednosti a že kvôli svojim dvom synom by už nič podobné neurobil.\n4. Z uznesenia krajského súdu č. k. 5 To 123/2016-428 z 9. marca 2017 vyplýva, že\nním bolo zamietnuté odvolanie sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu sp. zn.\n1 T 44/2014 zo 6. júla 2016.\nPodľa konštatovania krajského súdu sťažovateľ podal odvolanie týkajúce sa výroku\no uloženom treste a domáhal sa uloženia trestu v nižšej výmere podľa § 39 ods. 1 Trestného\nzákona, keďže podľa neho použitie tohto zmierňovacieho ustanovenia je plne opodstatnené.\nPodľa názoru krajského súdu okresný súd pri ukladaní trestu nepochybil, keď\nrozhodol po zvážení všetkých kritérií, náležitým spôsobom sa vysporiadal s možnosťou\nuloženia trestu za použitia zmierňujúceho § 39 ods. 1 Trestného zákona.\n5. Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 6 Tdo 72/2017 z 13. decembra 2017 vyplýva,\nže ním podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku bolo odmietnuté dovolanie sťažovateľa\nproti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 5 To 123/2016 z 9. marca 2017.\nPodľa konštatovania najvyššieho súdu sťažovateľ podal dovolanie z dôvodov\nuvedených v § 371 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku. Dovolacia námietka, že krajský\nsúd rozhodol v nezákonnom zložení [písm. b)] spočívala v tom, že v zmysle rozvrhu práce\nkrajského súdu na rok 2016 ku dňu oznámenia o vylúčení Mgr. Ferencziovej sa namiesto\nnej mala stať členkou senátu ako prvá zastupujúca v poradí JUDr. Stanislavská. Napriek\ntomu na verejnom zasadnutí 16. februára 2017 rozhodoval senát v zložení JUDr. Tencer,\nJUDr. Žovinec a JUDr. Kresl a na ďalšom verejnom zasadnutí 9. marca 2017 už namiesto\nJUDr. Kresla bola v senáte JUDr. Klčová. Pritom dôvod zmeny v zložení senátu zo spisu\nnevyplýva. Dovolacia námietka, že postupom okresného súdu bolo zásadným spôsobom\nporušené právo sťažovateľa na obhajobu [písm. c)] spočívala v tom, že okresný súd\nnevykonal dôkazy navrhnuté obhajcom sťažovateľa, hoci sťažovateľ až na druhom hlavnom\npojednávaní (teda už po vykonaní niektorých dôkazov) urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1\n9\n\npísm. b) Trestného poriadku, a preto okresný súd takéto vyhlásenie nemal v zmysle § 257\nods. 7 Trestného poriadku prijať. Bolo preto nevyhnuté vykonať dokazovanie v celom\nrozsahu, teda aj dokazovanie týkajúce sa preukázania viny (nielen týkajúce sa trestu či\nnáhrady škody).\nPodľa ďalšieho konštatovania najvyššieho súdu zo spisu okresného súdu sp. zn.\n1 T 44/2014 vyplýva, že od vznesenia obvinenia (4. júna 2013) sťažovateľa obhajoval ním\nzvolený obhajca JUDr.\nJUDr.\n\n, potom v ďalšom ho obhajovala JUDr.\n\na napokon\n\n. Na hlavnom pojednávaní 1. decembra 2014 sťažovateľ uviedol, že nechce\n\nuzatvoriť dohodu o vine a treste, momentálne nechce zaujať stanovisko k obžalobe, nebude\nsa vyjadrovať k otázkam podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku a nebude vypovedať.\nNa hlavnom pojednávaní 19. januára 2015 v prítomnosti všetkých procesných strán na\nnávrh obhajcov a so súhlasom prokurátora okresný súd umožnil sťažovateľovi urobiť\nvyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Sťažovateľ v rámci neho uviedol, že sa\ncíti byť vinný a úprimne ľutuje, čo sa stalo. Na všetky otázky podľa § 333 ods. 3 Trestného\nporiadku odpovedal „áno“. Prokurátor, obhajca a zástupca poškodeného zhodne navrhli\nvyhlásenie sťažovateľa prijať. Následne okresný súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku\nvyhlásenie prijal s tým, že vykoná iba dokazovanie týkajúce sa výroku o treste. Na hlavnom\npojednávaní 6. júla 2016 obhajca sťažovateľa v záverečnej reči uviedol, že vzhľadom na\nvyjadrenia sťažovateľa a jeho priznanie sa nebude vyjadrovať k otázke viny a v ďalšom sa\nzaoberal len skutočnosťami majúcimi vzťah k výroku o treste, k čomu sa pripojil aj\nsťažovateľ. Po vyhlásení rozsudku sťažovateľ po porade s obhajcom podal odvolanie, avšak\nbez toho, aby to bližšie konkretizoval. V dôvodoch odvolania z 27. septembra 2016\npodaných prostredníctvom obhajkyne napadol len výšku trestu s poukazom na to, že\npredtým urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Spis okresného\nsúdu spolu s odvolaním bol 26. októbra 2016 zaslaný krajskému súdu a vec bola\nelektronicky pridelená do senátu 5 To a vedená pod sp. zn. 5 To 123/2016. Sudkyňa tohto\nsenátu Mgr. Ferencziová 28. októbra 2016 oznámila, že je z prejednania a rozhodovania\ntejto veci vylúčená, lebo ju na prvom stupni ako sudkyňa prejednala a rozhodla. Verejné\nzasadnutie krajského súdu 16. februára 2017 sa konalo pred senátom v zložení JUDr.\nTencer, JUDr. Žovinec a JUDr. Kresl a bolo odročené. Na ďalšom verejnom zasadnutí\n9. marca 2017 senát zložený z JUDr. Tencera, JUDr. Žovinca a JUDr. Klčovej rozhodol\n\n10\n\no zamietnutí odvolania sťažovateľa. Stalo sa tak po tom, čo sa k veci vyjadrili prokurátor,\nobhajca a sťažovateľ a obhajoba poukázala iba na dôvody odvolania a nič viac neuviedla.\nPodľa názoru najvyššieho súdu uvedené fakty preukazujú bez akýchkoľvek\npochybností, že právo sťažovateľa na obhajobu nebolo v žiadnom smere porušené. Aj keď\nmenil obhajcov, v každom štádiu trestného konania mal obhajcu, ktorý sa aktívne\nzúčastňoval úkonov a poskytoval sťažovateľovi právnu pomoc. Súd nie je oprávnený\nhodnotiť kvalitu a kvantitu tejto obhajoby (to prislúcha výlučne sťažovateľovi). O všetkých\nnávrhoch sťažovateľa a obhajcu bolo ešte pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej\nrozhodnuté. Prijaté vyhlásenie sťažovateľa je zákonné a rovnako tak aj vykonané\ndokazovanie. Ustanovenie § 257 Trestného poriadku je do zákona včlenené ihneď po začatí\nhlavného pojednávania a pred výsluchom obvineného. Na začiatku prvého hlavného\npojednávania sa sťažovateľ odmietol vyjadriť k obžalobe a k poučeniu podľa § 257\nTrestného poriadku a zároveň sa rozhodol nevypovedať. Na ďalšom hlavnom pojednávaní\nobhajca uviedol, že sťažovateľ chce urobiť vyhlásenie, čo okresný súd akceptoval. Udialo sa\nto ešte pred dokazovaním a tomuto postupu okresného súdu nemožno nič vytknúť, naopak,\nv maximálnej možnej miere poskytol sťažovateľovi priestor na uplatnenie práva na\nobhajobu. Podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní\nvyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, je toto vyhlásenie\nneodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ale ani dovolaním okrem\ndovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. V zmysle § 371 ods. 4 Trestného\nporiadku dôvody dovolania podľa ods. 1 písm. a) až g) nemožno použiť, ak táto okolnosť\nbola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr\nv konaní pred odvolacím súdom. Podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku dovolací súd na\nneverejnom zasadnutí bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak bolo podané proti\nrozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. V posudzovanom prípade je\ndovolaním napadnutý rozsudok okresného súdu v spojení s uznesením krajského súdu,\nktorým bol sťažovateľ po prijatí jeho vyhlásenia v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku\nuznaný vinným. Zákon proti takémuto výroku o vine nepripúšťa dovolanie.\nNapriek uvedenému najvyšší súd konštatuje, že vec sťažovateľa na krajskom súde\nbola elektronicky zákonne pridelená do senátu 5 To, čo sťažovateľ v dovolaní ani\nnenamietal. Argumentoval iba tým, že sudkyňa JUDr. Klčová bola v jeho veci do senátu\n\n11\n\nnesprávne zaradená. Ide o mylný názor. Uvedená sudkyňa ako členka senátu 5 T vo veci\nsťažovateľa rozhodovala o jeho sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu o vzatí do väzby,\nčo zo strany obhajoby nebolo namietané. JUDr. Klčová podľa rozvrhu práce krajského súdu\nna rok 2016 bola zaradená do senátov 5 T rozhodujúcich o sťažnostiach, ale aj\no odvolaniach procesných strán. Vec teda nebola do senátu 5 T zaradená účelovo, ale\nnáhodným výberom – generátorom, ako to zákon predpokladá. Na nezákonnosť zloženia\nsenátu, ktorému bola vec generátorom pridelená, nemožno usudzovať iba z toho, že\no zmene v zložení senátu nie je v spise žiadne rozhodnutie. Aj podľa najvyššieho súdu táto\nzmena mala byť v spise vyznačená na podklade rozhodnutia riadiaceho predsedu senátu. Ide\nvšak o formálny nedostatok administratívneho charakteru. Nezákonnosť zloženia senátu\nmusí byť podložená zistením, že k takémuto zloženiu senátu došlo s cieľom dosiahnuť iné,\nnež zákonné rozhodnutie vo veci samej. V takom prípade by už išlo o materiálne\npreukázanie nezákonnosti takéhoto novozloženého senátu. Tieto závery sú súladné\ns rozhodovacou praxou ústavného súdu (napr. uznesenie sp. zn. III. ÚS 459/2017 zo 4. júla\n2017).\nNajvyšší súd si vyžiadal rozhodnutia a dôvody zmien v senáte. Zo stanoviska\npredsedu senátu JUDr. Tencera z 28. novembra 2017 vyplýva, že senát postupoval v zmysle\nrozvrhu práce k 16. februáru 2017, kedy JUDr. Kresl bol ako prvý zastupujúci sudca,\na k 9. marcu 2017, kedy JUDr. Klčová bola ako druhá zastupujúca. O zastupovaní sa\nnerozhodovalo opatrením, ale sa vychádzalo z § 32 tretej vety a § 31 ods. 3 Trestného\nporiadku, k čomu bol predložený zoznam pojednávaní v uvedených dňoch. Tieto\nustanovenia však riešia iba vylúčenie sudkyne Mgr. Ferencziovej.\nIII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n12\n\n7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n8. Sťažovateľ predovšetkým namieta, že okresný súd pochybil, keď postupom podľa\n§ 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal jeho vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b)\nTrestného poriadku, pretože k tomuto vyhláseniu nedošlo na prvom hlavnom pojednávaní\npred začatím dokazovania, ale až na ďalšom hlavnom pojednávaní už po vykonaní\nniektorých dôkazov. Z tohto dôvodu bolo povinnosťou okresného súdu vykonať všetky\ndôkazy potrebné pre posúdenie viny sťažovateľa, teda nielen dôkazy potrebné v súvislosti\ns rozhodovaním o treste, resp. o náhrade škody. Ďalej namieta, že krajský súd nerozhodol\nv správnom zložení senátu, lebo po oznámení Mgr. Ferencziovej o jej vylúčení mala sa\nnamiesto nej ako prvá náhradníčka stať členkou senátu JUDr. Stanislavská, a nie JUDr.\nKresl, ktorý bol prvým náhradníkom až neskôr (v čase konania verejného zasadnutia\no odvolaní). Celkom bez vysvetlenia zostalo, prečo na ďalšom verejnom zasadnutí namiesto\nJUDr. Kresla bola v senáte JUDr. Klčová. Pritom zo súdneho spisu vôbec nevyplývajú\ndôvody zmeny senátu medzi prvým a druhým verejným zasadnutím.\n9. Tú časť sťažnosti, ktorá pre porušenie označených práv sťažovateľa podľa ústavy,\nlistiny a dohovoru smeruje proti postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n5 To 123/2016 a jeho uzneseniu z 9. marca 2017, treba považovať za neprípustnú.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\n\n13\n\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,\naj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku\nnesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.\nPodľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku po prednesení obžaloby predseda senátu\npoučí obžalovaného o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení, že a) je nevinný, b) je vinný\nzo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, c) nepopiera\nspáchanie skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe.\nPodľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní\nvyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených\nv obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje\nprimerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) a zároveň obžalovaného poučí, že\nsúdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie\nskutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné\nodvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c).\nPodľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku súd po vyhlásení obžalovaného podľa odseku\n5 rozhodne uznesením, či toto vyhlásenie obžalovaného prijíma alebo neprijíma.\nV zásade platí, že pokiaľ obžalovaný v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného\nporiadku vyhlási, že je vinný a súd toto jeho vyhlásenie prijme, nemôže už toto vyhlásenie\nodvolať a proti výroku o vine nemôže podať odvolanie, ale ani dovolanie okrem dovolania\npodľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\nHoci sťažovateľ v dovolaní a v sťažnosti podanej ústavnému súdu namietal, že s jeho\noneskoreným vyhlásením okresný súd nesmel súhlasiť, a preto proti výroku rozsudku\nokresného súdu o vine bolo správne prípustné odvolanie, ako aj dovolanie, v skutočnosti\nodvolanie nepodal, pretože podané odvolanie smerovalo iba proti výroku o treste\ns výslovným poukazom na to, že svoju vinu uznal. Sťažovateľ teda v riadnom opravnom\nprostriedku, ktorý podľa jeho vlastného presvedčenia mal k dispozícii, nenamietal uznanie\nviny na základe vyhlásenia podľa § 257 Trestného poriadku a rovnako nenamietal\nnedostatočné zistenie skutkového stavu nevykonaním všetkých ním a obžalobou\n14\n\nnavrhnutých dôkazov. Znamená to, že sťažovateľ nevyužil účinný prostriedok nápravy\nnamietaného porušenia práv v konaní pred všeobecnými súdmi, ktorý podľa vlastného\npresvedčenia mal k dispozícii. To zakladá neprípustnosť tejto časti sťažnosti. Treba tiež\ndodať, že sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukazoval), že odvolanie proti výroku\no vine rozsudku okresného súdu nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa a preto ani\nneprichádzal do úvahy prípadný možný postup ústavného súdu podľa § 53 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nRovnaké závery sa vzťahujú aj na námietku nesprávneho obsadenia senátu krajského\nsúdu rozhodujúceho o odvolaní sťažovateľa. Sťažovateľ zastúpený obhajcom ako\nkvalifikovaným právnym zástupcom už na verejnom zasadnutí 16. februára 2017 musel\nzistiť, že v senáte nezasadá sudkyňa JUDr. Stanislavská, ale sudca JUDr. Kresl. Tak isto na\nďalšom verejnom zasadnutí 9. marca 2017 musel zistiť, že namiesto JUDr. Kresla zasadá\nv senáte JUDr. Klčová. Sťažovateľovi preto nič nebránilo nesprávne zloženie senátu na\nniektorom z týchto verejných zasadnutí namietať, čo sa však nestalo, a preto ani v tomto\nprípade sťažovateľ nevyužil zákonnú možnosť namietať proti porušeniu práva na\nzákonného sudcu s obdobnými následkami, ako sú už uvedené.\n10. Sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu najvyššieho súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 6 Tdo 72/2017 a jeho uzneseniu z 13. decembra 2017 treba považovať za zjavne\nneopodstatnenú.\n10.1 O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho\nrozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri\npredbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho\nprijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n\n15\n\n10.2 Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n10.3 Podľa § 371 ods. 4 Trestného poriadku dôvody podľa odseku 1 písm. a) až g)\nnemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom\nkonaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie\npodáva minister spravodlivosti. Podnet podľa odseku 3 nemožno použiť na podanie\ndovolania, ak ho podala osoba uvedená v § 369 ods. 2 alebo 5, namietaná okolnosť bola\ntejto osobe známa už v pôvodnom konaní a nebola namietaná najneskôr v konaní pred\nodvolacím súdom.\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí\nuznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené\ndôvody dovolania podľa § 371.\nPodľa § 382 písm. f) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí\nuznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu,\nproti ktorému dovolanie nie je prípustné.\n10.4 Z už uvedených skutočností je zrejmé, že sťažovateľ uviedol ako dôvody\ndovolania § 371 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku. V oboch týchto prípadoch platí, že\n\n16\n\ntakéto dôvody nemožno použiť, ak namietané okolnosti boli dovolateľovi známe už\nv pôvodnom konaní, no napriek tomu ich najneskôr v odvolacom konaní nenamietal.\nJe nepochybné, že namietané nesprávne prijatie vyhlásenia o vine a z toho plynúce\nnevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov bolo sťažovateľovi známe už v pôvodnom\nkonaní, no napriek tomu to v odvolacom konaní nenamietal. Rovnako je zrejmé aj to, že už\nv priebehu odvolacieho konania mu muselo byť tvrdené nesprávne obsadenie odvolacieho\nsenátu známe, avšak ani v tomto prípade to pred krajským súdom nenamietal.\nZa uvedeného stavu podľa názoru ústavného súdu obstojí záver najvyššieho súdu,\npodľa ktorého dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné\n[§ 382 písm. f) Trestného poriadku]. Uplatnené dovolacie dôvody totiž nebolo možné\npoužiť, čo zakladá neprípustnosť podaného dovolania.\nMožno urobiť záver, že argumentácia najvyššieho súdu je dostatočná a presvedčivá\na nejaví známky arbitrárnosti či zjavnej neodôvodnenosti.\nNa uvedených záveroch nič nemení skutočnosť, že medzi výrokom uznesenia\nnajvyššieho súdu a jeho odôvodnením je rozpor, pretože podľa výroku uznesenia bolo\ndovolanie odmietnuté podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku (pre nesplnenie dôvodov\ndovolania), zatiaľ čo podľa odôvodnenia bolo dovolanie odmietnuté podľa § 382 písm. f)\nTrestného poriadku (ako neprípustné). Z argumentácie najvyššieho súdu je nepochybné, že\nv skutočnosti bolo dovolanie odmietnuté pre neprípustnosť podľa § 382 písm. f) Trestného\nporiadku a zrejme len technickou chybou je vo výroku uznesenia uvedené ustanovenie\n§ 382 písm. c) Trestného poriadku.\n11. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva\nz výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. marca 2018\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na zákonného sudcu", "sudca-zákonný"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6c036875-b178-491c-b0d7-ce119a025729", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.459.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 459/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 459/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.459.2017.1"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "62497130-0981-4f7a-beec-71241aa51f57:c7dcbd13-878f-4214-95b9-a92eaf27760f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2314010261.1", "spisova_znacka": "5To/123/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 5To/123/2016 z 8. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-03-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2314010261.1"}], "citovane_v": []}