{"guid": "ussr:643c8d61-ca83-4437-90b9-39001de46147", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.17.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 17/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 17/2018 z 11. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. januára 2018, sp. zn. II. ÚS 17/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.17.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-01-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/643c8d61-ca83-4437-90b9-39001de46147", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.17.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.17.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.17.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 17/2018-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. januára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátska kancelária, Gelnická 33, Košice,\nvo veci namietaného porušenia čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského\nsúdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 20 S 14/2016 a jeho uznesením z 9. októbra\n2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n19. decembra 2017 osobne do podateľne doručená sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Krajského\n\nsúdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 S 14/2016 a jeho\nuznesením z 9. októbra 2017.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom krajského súdu sp. zn. 20 S 14/2016\nzo 6. decembra 2016 bolo na základe žaloby sťažovateľa ako žalobcu zrušené rozhodnutie\nFinančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „riaditeľstvo“) z 18. decembra\n2015. Následne sťažovateľ požiadal o priznanie všetkých trov súdneho konania podľa\n§ 250k ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Požiadavku odôvodnil tým, že Daňový úrad\nŽilina v rozpore s právnym záverom predchádzajúceho (skoršieho) rozsudku krajského súdu\nsp. zn. 20 S 89/2009 z 20. novembra 2012 bez toho, aby došlo k zmene skutkového alebo\nprávneho stavu rozhodnutím zo 17. júna 2015 vyrubil sťažovateľovi z rovnakých dôvodov\na v rovnakej výške rozdiel dane za IV. štvrťrok 2007.\nUznesením krajského súdu sp. zn. 20 S 14/2016 vydaným vyšším súdnym úradníkom\nboli sťažovateľovi priznané trovy právneho zastúpenia advokátom podľa tarifnej odmeny.\nPožiadavku, aby súd uložil riaditeľstvu nahradiť sťažovateľovi všetky trovy súdneho\nkonania podľa § 250k ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teda popri tarifnej odmene aj\nzmluvnú odmenu, krajský súd neakceptoval. Podľa jeho názoru ustanovenie § 250k ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku po 30. júni 2016 nie je možné v danej veci vôbec aplikovať,\na to ani s poukazom na § 491 ods. 2 druhú vetu Správneho súdneho poriadku. Napadnuté\nrozhodnutie riaditeľstva bolo zrušené podľa § 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho\nporiadku z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia riaditeľstva pre nedostatok dôvodov,\nteda z odlišného dôvodu, než z akého došlo k zrušeniu skoršieho rozhodnutia rozsudkom\nsp. zn. 20 S 89/2009 pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku.\nKrajský súd poukázal aj na uznesenie ústavného súdu č. k. II. ÚS 466/2011-14, v zmysle\nktorého odmena advokáta, ktorej náhrada sa priznáva proti inej fyzickej osobe alebo\nprávnickej osobe, sa určuje vždy podľa ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) o tarifnej odmene.\nS poukazom na vyhlášku dospel k záveru, že ako trovy právneho zastúpenia je možné\npriznať len jeden druh odmeny, a to tarifnú odmenu.\n\n2\n\nProti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 20 S 14/2016 z 26. júna 2017 bola podaná\nsťažnosť. Sťažovateľ namietal, že krajský súd prechodné ustanovenie § 491 ods. 2\nSprávneho súdneho poriadku vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 250k ods. 2 Občianskeho\nsúdneho poriadku po právnej stránke posúdil nesprávne. Sťažovateľ pritom poukazoval na\nprávny názor ústavného súdu (sp. zn. I. ÚS 238/04), podľa ktorého na vznik právnych\nvzťahov existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej normy, resp. na právne\nnároky, ktoré z týchto vzťahov vznikli, sa použije zrušená právna norma. Aplikuje sa tu\nprincíp ochrany právnych vzťahov, ktoré vznikli v minulosti, a dôsledkom opačnej\ninterpretácie stretu právnych noriem by bola pravá retroaktivita. Trovy konania, náhrady\nktorých sa sťažovateľ domáha, sa vzťahujú k úkonom, ktoré nastali pred nadobudnutím\núčinnosti Správneho súdneho poriadku a účinky týchto právnych úkonov musia zostať\nzachované. Sťažovateľ ďalej namietal, že podmienky pre uplatnenie postupu podľa § 250k\nods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sú splnené tým, že správny orgán bez toho, aby došlo\nk zmene skutkového alebo právneho stavu, sa odchýlil od právneho názoru vysloveného\nv skoršom rozsudku krajského súdu, a nie zrušením rozhodnutia z tých istých dôvodov.\nPodľa sťažovateľa závery z uznesenia ústavného súdu č. k. II. ÚS 466/2011-14 nemožno\nv jeho právnej veci aplikovať, pretože ústavný súd neriešil problematiku trov konania podľa\nustanovenia § 250k ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Daná úprava je totiž osobitnou\núpravou, ktorá sa vzťahuje len na rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom\nsprávnych orgánov, teda na konanie podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho\nporiadku.\nUznesením krajského súdu sp. zn. 20 S 14/2016 z 9. októbra 2017 vydaným sudcom\nbola sťažnosť zamietnutá. Podľa názoru krajského súdu v zmysle § 491 ods. 2 Správneho\nsúdneho poriadku zostal zachovaný právny účinok úkonu, ktorý urobil právny zástupca\nsťažovateľa za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, t. j. samotný úkon právnej služby\nadvokáta, no o nároku na náhradu trov bolo rozhodnuté už za účinnosti Správneho súdneho\nporiadku, a preto je potrebné aj o výške náhrady za tento úkon rozhodovať podľa Správneho\nsúdneho poriadku, teda podľa právnej úpravy účinnej ku dňu rozhodovania o výške trov.\nS úkonom právnej služby vykonaným za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku ešte\n\n3\n\nautomaticky nevzniká ďalší nárok, a to nárok na náhradu trov v súvislosti s týmto úkonom.\nTento nárok totiž vzniká až rozhodnutím súdu o náhrade trov konania.\nAko to zo sťažnosti vyplýva, platný Správny súdny poriadok neumožňuje priznať\núplnú náhradu trov konania v prípade, ak po súdnom zrušení rozhodnutia správneho orgánu\ndošlo k vydaniu nového rozhodnutia, ktoré súd na základe novej žaloby opäť zrušil preto, že\nsa správny orgán odchýlil od právneho názoru vysloveného v prvom rozsudku súdu. Súd\nv takom prípade môže podľa § 191 ods. 6 druhej vety Správneho súdneho poriadku uložiť\norgánu verejnej správy pokutu, no ani v tom prípade nemožno priznať ako úplnú náhradu\ntrov zmluvnú odmenu.\nKrajský súd uvádza, že uzavretím zmluvy o poskytnutí právnej pomoci sa zakladá\nprávny vzťah medzi klientom a advokátom, teda dohoda klienta s advokátom o poskytnutí\nprávnej pomoci honorovanej zmluvnou odmenou sa môže dotýkať len účastníkov týmto\núkonom založeného právneho vzťahu. Správny súd však na priznanie nároku na náhradu\ntrov konania používa iné kritériá, a to zásadu úspechu v konaní, resp. zrušenie napadnutého\nrozhodnutia a nie je viazaný dohodou o zmluvnej odmene uzavretou medzi účastníkom\na jeho právnym zástupcom. Tento procesný postup súdu sa vzťahuje nielen na priznávanie\nnáhrady trov podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ale aj podľa § 167 ods. 2\nSprávneho súdneho poriadku, teda aj na prípady, v ktorých súd prizná úplnú náhradu trov\nkonania. Právne irelevantný je tiež predmet prieskumu (či ide o poskytnutie právnej služby\nv konaní o žalobe alebo v inom type konania v správnom súdnictve), pretože konkrétny\npredmet prieskumu tú skutočnosť, že dohoda o zmluvnej odmene za stanovených\npodmienok zaväzuje len účastníkov tejto dohody, žiadnym spôsobom neovplyvňuje.\nPodľa názoru sťažovateľa uznesením krajského súdu sp. zn. 20 S 14/2016\nz 9. októbra 2017 došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa podľa ústavy, dohovoru\na dodatkového protokolu.\nPodľa ustanovenia § 250k ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak po zrušení\nrozhodnutia správneho orgánu došlo k vydaniu nového rozhodnutia, ktoré sa k novej žalobe\nopäť zrušilo preto, že sa správny orgán odchýlil od právneho názoru vysloveného v prvom\n\n4\n\nrozsudku bez toho, aby došlo k zmene skutkového alebo právneho stavu, uloží súd\nsprávnemu orgánu, aby žalobcovi nahradil všetky trovy súdneho konania. Keďže krajský\nsúd v uznesení sp. zn. 20 S 14/2016 z 9. októbra 2017 nepopiera tvrdenie sťažovateľa, že\npodmienkou pre postup podľa § 250k ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nie je, že\nrozhodnutie orgánu verejnej správy sa musí zrušiť z tých istých dôvodov, sťažovateľ toto\nsvoje tvrdenie považuje za nesporné.\nUstanovenie § 250k ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ako súčasť jeho piatej\nčasti bolo zaradené do Občianskeho súdneho poriadku s účinnosťou od 1. januára 1992.\nAk by zámerom novely Občianskeho súdneho poriadku bolo ponechať aj pre účely\nsprávneho súdnictva všeobecnú úpravu trov konania uvedenú v ustanoveniach § 137 a § 151\nods. 5 Občianskeho súdneho poriadku, potom by nebolo potrebné osobitne riešiť náhradu\ntrov konania v prípadoch, keď po zrušení rozhodnutia správneho orgánu došlo k vydaniu\nnového rozhodnutia, ktoré sa na základe novej žaloby opäť zrušilo preto, že sa správny\norgán odchýlil od právneho názoru vysloveného v prvom rozsudku súdu bez toho, aby došlo\nk zmene skutkového alebo právneho stavu.\nSťažovateľ namieta, že krajský súd ustanovenie § 18 ods. 1 vyhlášky vo vzťahu\nk ustanoveniu § 250k ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nesprávne právne posúdil.\nPodľa tohto ustanovenia odmena advokáta, ktorej náhrada sa priznáva proti inej fyzickej\nosobe alebo právnickej osobe, sa určuje vždy podľa ustanovení vyhlášky o tarifnej odmene,\nna čo je právny zástupca povinný klienta vopred upozorniť. Zo znenia ustanovenia § 250k\nods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že súd v prípade postupu podľa tohto\nustanovenia neurčuje výšku odmeny advokáta, ale ukladá správnemu orgánu povinnosť, aby\nžalobcovi nahradil všetky trovy súdneho konania. Z uvedených dôvodov pojem „všetky\ntrovy súdneho konania“ nemožno spájať výlučne s určením odmeny advokáta podľa\nustanovenia vyhlášky o tarifnej odmene. Podľa názoru sťažovateľa z § 250k ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku jednoznačne vyplýva povinnosť nahradiť sťažovateľovi\nvšetky trovy súdneho konania a pri takomto znení pri žiadnej možnej interpretácii tohto\nustanovenia nemožno prijať záver, že „všetky trovy súdneho konania“ sú len trovy konania\nurčené tarifnou odmenou. Ak súd v zmysle ustanovenia § 250k ods. 2 Občianskeho súdneho\nporiadku má povinnosť uložiť žalobcovi nahradiť všetky trovy súdneho konania a súčasťou\n5\n\ntejto náhrady bude aj zmluvná odmena advokáta dohodnutá v súlade s vyhláškou, potom\nsúd nepostupuje v rozpore s ustanovením § 250k ods. 2 ani v rozpore s iným ustanovením\nObčianskeho súdneho poriadku, ale naopak, v súlade s ním. Krajský súd toto ustanovenie\nvyložil\n\na aplikoval\n\nv extrémnom\n\nrozpore\n\ns jeho\n\nznením\n\na posúdil\n\nústavne\n\nneakceptovateľným spôsobom.\nAk pojem „všetky trovy súdneho konania“ z ustanovenia § 250k ods. 2 Občianskeho\nsúdneho poriadku je možné interpretovať tak, že ide len o tarifnú odmenu, potom ide\no nejasný právny predpis, ktorý nemožno aplikovať v neprospech zákonom zaručených\nsubjektívnych práv sťažovateľa.\nV ustanovení § 250k ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ide o sankciu za to, že\nsprávny orgán nerešpektoval právny názor súdu vyslovený v jeho skoršom rozsudku. Ak by\nsa akceptoval výklad krajského súdu, potom by v uvedenom ustanovení nešlo o žiadnu\nsankciu, pretože aj v prípade splnenia podmienok pre postup podľa tohto ustanovenia by\nsúd uložil povinnosť uhradiť trovy konania len vo výške tarifnej odmeny, teda podľa § 151\nods. 5 Občianskeho súdneho poriadku, čím by sa úplne poprel účel, podstata a zmysel\nustanovenia § 250k ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.\nPodľa ustanovenia § 491 ods. 2 Správneho súdneho poriadku právne účinky úkonov,\nktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú\nzachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli\nv neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.\nZ uznesenia krajského súdu sp. zn. 20 S 14/2016 z 9. októbra 2017 vyplýva, že\nzásadnou právnou formuláciou, na ktorej krajský súd založil záver o neaplikovateľnosti\nustanovenia § 491 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, je tvrdenie, že s úkonom právnej\nslužby vykonaným za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku automaticky nevzniká\nnárok na náhradu trov konania. Tento nárok vznikol podľa krajského súdu až jeho\nrozhodnutím podľa Správneho súdneho poriadku, a preto bolo potrebné o výške náhrady za\n\n6\n\ntento úkon rozhodovať podľa Správneho súdneho poriadku, teda podľa právnej úpravy\núčinnej ku dňu rozhodovania o výške trov.\nSťažovateľ namieta, že krajský súd ustanovenie § 491 ods. 2 Správneho súdneho\nporiadku vo vzťahu k ustanoveniu § 250k ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nesprávne\nprávne posúdil. Nie je totiž možné zamieňať vznik právneho vzťahu a rozhodovanie\no právnom nároku. Nárok sťažovateľa nevznikol až rozhodnutím súdu podľa Správneho\nsúdneho poriadku, ale za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, preto aj napriek novej\nprávnej úprave zostávajú jeho účinky zachované, čím sťažovateľovi zostalo zachované\nprávo na rozhodnutie o ňom. Z ustanovenia § 491 ods. 2 Správneho súdneho poriadku síce\nvyplýva, že tento platí aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ale to nebráni súdu rozhodnúť podľa\n§ 250k ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keďže právne úkony a ich účinky zostávajú\nzachované.\nPrávny záver vyplývajúci z uznesenia krajského súdu sp. zn. 20 S 14/2016\nz 9. októbra 2017 je v extrémnom rozpore s niektorými nálezmi ústavného súdu\n(PL. ÚS 3/09, PL. ÚS 11/2010, I. ÚS 238/04), pretože zásadne mení režim právnych\nvzťahov, ktoré vznikli v minulosti, a nepriznaním právnych nárokov z týchto právnych\nvzťahov zakladá systém pravej retroaktivity, ktorá je v rozpore s princípmi právneho štátu.\nVýklad ustanovenia § 250k ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku zo strany\nkrajského súdu popiera účel, podstatu a zmysel tohto ustanovenia, ktoré sledovalo\npriznaním nároku na náhradu všetkých trov konania osobitne riešiť trovy konania\nv prípadoch, keď po zrušení rozhodnutia správneho orgánu došlo k vydaniu nového\nrozhodnutia, ktoré sa na základe novej žaloby opäť zrušilo preto, že sa správny orgán\nodchýlil od právneho názoru vysloveného v prvom rozsudku súdu bez toho, aby došlo\nk zmene skutkového alebo právneho stavu. Obdobne aj výklad ustanovenia § 491 ods. 2\nSprávneho súdneho poriadku zo strany krajského súdu popiera účel, podstatu a zmysel tohto\nustanovenia, je v extrémnom rozpore s nálezom ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 238/04\na svojím obsahom zakladá pravú retroaktivitu.\n\n7\n\n2.1 Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 20S/14/2016 z 09.10.2017 porušil\nzákladné právo sťažovateľa\n\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\n\nods. 1 Ústavy SR.\n2. Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 20S/14/2016 z 09.10.2017 porušil základné\nprávo sťažovateľa\n\nna spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\n\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n3. Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 20S/14/2016 z 09.10.2017 porušil základné\nprávo sťažovateľa\n\nvlastniť majetok zaručeného v čl. 20 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a v čl. 1 dodatkového protokolu.\n4. Uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/14/2016 z 09. 10. 2017 sa zrušuje\na vec vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n5. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia podľa ustanovenia\n§ 11 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za 2 úkony právnej služby vo výške 294, 66 € (2 x 147,\n33 €) a 2 x za režijný paušál vo výške 17, 68 € (2 x 8, 84 €), spolu 312, 34 € a DPH 62, 47\n€. Spolu s DPH 374, 81 €.“\nII.\n3. Z podania právneho zástupcu sťažovateľa z 15. februára 2017 adresovaného\nkrajskému súdu vyplýva, že vo veci sp. zn. 20 S 14/2016 požaduje náhradu trov konania\nv celkovej výške 15 015,69 €. Trovy právneho zastúpenia podľa tarifnej odmeny vyčísľuje\nna 454,74 €, daň z pridanej hodnoty na 90,95 € a súdne poplatky na 70 €, teda celkom\n615,69 €. Trovy zmluvnej odmeny vyčísľuje na 12 000 €, ako aj daň z pridanej hodnoty\nvo výške 2 400 €, celkom 14 400 €.\n4. Z uznesenia krajského súdu sp. zn. 20 S 14/2016 z 26. júna 2017 vydaného vyšším\nsúdnym úradníkom vyplýva, že riaditeľstvo je povinné zaplatiť sťažovateľovi sumu 70 €\nsúdneho poplatku a sumu 545,69 € trov právneho zastúpenia advokátom. Podľa názoru\nkrajského súdu Správny súdny poriadok, ktorý nadobudol účinnosť od 1. júla 2016,\npriznanie všetkých trov súdneho konania v prípade, ak po zrušení rozhodnutia správneho\norgánu došlo k vydaniu nového rozhodnutia, ktoré sa na základe novej žaloby opäť zrušilo\n\n8\n\npreto, že sa správny orgán odchýlil od právneho názoru vysloveného v prvom rozsudku\nsúdu (v danom prípade sp. zn. 20 S 89/2009) bez toho, aby došlo k zmene skutkového alebo\nprávneho stavu, neumožňuje. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom súdu a súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy\nz tých istých dôvodov, môže súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu\nverejnej správy pokutu podľa § 191 ods. 6 druhej vety Správneho súdneho poriadku.\nV danom prípade súd uvedené ustanovenie ani neaplikoval (rovnako ako neaplikoval ani\nustanovenie § 250k ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré po 30. júni 2016 nie je\nmožné v danej veci vôbec aplikovať, a to ani s poukazom na § 491 ods. 2 druhú vetu\nSprávneho súdneho poriadku), keďže rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušil podľa § 191\nods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku (z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre\nnedostatok dôvodov), teda z odlišného dôvodu, než v prípade predchádzajúceho rozsudku č.\nk. 20 S 89/2009-102 z 20. novembra 2012 pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho\nsúdneho poriadku (rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádzalo z nesprávneho právneho\nposúdenia veci). O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1\nSprávneho súdneho poriadku. Pokiaľ sťažovateľ požadoval popri tarifnej odmene aj\nzmluvnú odmenu, treba poukázať na uznesenie ústavného súdu č. k. II. ÚS 466/2011-14\nz 20. októbra 2011, v zmysle ktorého súčasťou trov konania je aj odmena advokáta, ktorej\nspôsob výpočtu je upravený v § 18 ods. 1 vyhlášky. Náhrada trov právneho zastúpenia sa\nurčuje vždy podľa ustanovení vyhlášky o tarifnej odmene. Zmluvná odmena sa môže\nvzťahovať iba na právnu pomoc poskytnutú klientovi jeho advokátom pri vymáhaní jeho\nnárokov mimo súdneho konania, a preto túto nemožno zahrnúť do trov súdneho konania.\n5. Z uznesenia krajského súdu sp. zn. 20 S 14/2016 z 9. októbra 2017 vydaného\nsudcom vyplýva, že sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu krajského súdu sp. zn.\n20 S 14/2016 z 26. júna 2017 vydanému vyšším súdnym úradníkom bola zamietnutá. Podľa\nnázoru krajského súdu pokiaľ sťažovateľ namietal, že mu krajský súd nepriznal zmluvnú\nodmenu, treba uviesť, že v zmysle § 491 ods. 2 Správneho súdneho poriadku zostal\nzachovaný právny účinok úkonu, ktorý urobil právny zástupca sťažovateľa za účinnosti\nObčianskeho súdneho poriadku, t. j. samotný úkon právnej služby advokáta. Avšak ak\no nároku na náhradu trov bolo rozhodnuté už po nadobudnutí účinnosti Správneho súdneho\n\n9\n\nporiadku, potom je potrebné aj o výške náhrady za tento úkon rozhodovať podľa Správneho\nsúdneho poriadku, teda podľa právnej úpravy účinnej ku dňu rozhodovania o výške trov.\nS úkonom právnej služby vykonaným za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku ešte\nautomaticky nevzniká ďalší nárok, a to nárok na náhradu trov v súvislosti s týmto úkonom.\nTento nárok totiž vzniká až rozhodnutím súdu o náhrade trov konania. Tento nárok\nvzniknutý za novej právnej úpravy je preto potrebné v súlade so zásadou všeobecného\nzákazu retroaktivity právnych noriem posúdiť podľa novej právnej úpravy. Tento názor je\nv súlade aj s nálezom ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 238/04. V súčasnosti platný Správny\nsúdny poriadok neumožňuje priznať úplnú náhradu trov konania v prípade, ak po súdnom\nzrušení rozhodnutia správneho orgánu došlo k vydaniu nového rozhodnutia, ktoré súd na\nzáklade novej žaloby opäť zrušil preto, že sa správny orgán odchýlil od právneho názoru\nvysloveného v prvom rozsudku súdu. Ak by orgán verejnej správy v ďalšom konaní\nnepostupoval v súlade s právnym názorom súdu a súd by opätovne zrušil rozhodnutie\norgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže súd aj bez návrhu v zrušujúcom\nrozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu podľa § 191 ods. 6 druhej vety Správneho\nsúdneho poriadku. Uzavretím zmluvy o poskytnutí právnej pomoci sa zakladá právny vzťah\nmedzi klientom a advokátom, teda dohoda klienta s advokátom o poskytnutí právnej pomoci\nhonorovanej zmluvnou odmenou sa môže dotýkať len účastníkov týmto úkonom založeného\nprávneho vzťahu. Uzavretím zmluvy o právnej pomoci vzniká nielen povinnosť advokáta\nposkytnúť klientovi právne služby, ale aj jeho právo na odmenu od klienta za vykonanú\nprávnu pomoc. Povinnosť zaplatiť odmenu advokátovi teda vyplýva zo zmluvy o poskytnutí\nprávnej pomoci a pokiaľ sa účastníci takejto zmluvy dohodli na odmene, je povinnosťou\nklienta túto odmenu advokátovi zaplatiť bez ohľadu na výsledok konania či postup advokáta\nv konaní. Súd však na priznanie nároku na náhradu trov konania používa iné kritériá, a to\nzásadu úspechu v konaní, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia a nie je viazaný dohodou\no zmluvnej odmene uzavretou medzi účastníkom a jeho právnym zástupcom. Tento\nprocesný postup súdu sa vzťahuje nielen na priznávanie náhrady trov podľa § 167 ods. 1,\nale aj podľa § 167 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, teda aj na prípady, v ktorých súd\nprizná úplnú náhradu trov konania. Právne irelevantný je tiež predmet prieskumu (či ide\no poskytnutie právnej služby v konaní o žalobe alebo v inom type konania v rámci\nsprávneho súdnictva), pretože konkrétny predmet prieskumu tú skutočnosť, že dohoda\n\n10\n\no zmluvnej odmene zaväzuje len účastníkov tejto dohody, žiadnym spôsobom\nneovplyvňuje.\nIII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n8. Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho\nrozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri\npredbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\n\n11\n\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho\nprijatí na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n9. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n10. Sťažovateľ predovšetkým namieta, že krajský súd pri rozhodovaní o náhrade trov\nkonania nesprávne aplikoval Správny súdny poriadok, hoci výšku trov konania, náhradu\nktorých úspešnému sťažovateľovi priznal, mal posúdiť podľa Občianskeho súdneho\nporiadku, keďže išlo o trovy vzniknuté do 30. júna 2016, teda ešte za účinnosti Občianskeho\nsúdneho poriadku. Okrem toho je toho názoru, že pri správnej aplikácii § 250k ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku mal nárok nielen na tarifnú, ale aj na zmluvnú odmenu\nprávneho zástupcu. Inými slovami, sťažovateľ nastoľuje otázku intertemporality pri\nrozhodovaní o náhrade trov konania v súvislosti so zmenou právnej úpravy, ku ktorej\nv priebehu konania došlo, ako aj otázku správneho výkladu ustanovenia § 250k ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku.\n11. Podľa názoru ústavného súdu vzhľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu\nnehrá otázka intertemporality (či sa má pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupovať\n\n12\n\npodľa Občianskeho súdneho poriadku alebo podľa Správneho súdneho poriadku) relevantnú\núlohu.\nPodľa § 250k ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak po zrušení rozhodnutia\nsprávneho orgánu došlo k vydaniu nového rozhodnutia, ktoré sa k novej žalobe opäť zrušilo\npreto, že sa správny orgán odchýlil od právneho názoru vysloveného v prvom rozsudku\nsúdu bez toho, aby došlo k zmene skutkového alebo právneho stavu, uloží súd správnemu\norgánu, aby žalobcovi nahradil všetky trovy súdneho konania.\n12. Medzi účastníkmi konania sa javí ako nesporné, že rozsudkom krajského súdu\nsp. zn. 20 S 14/2016 zo 6. decembra 2016 bolo rozhodnutie riaditeľstva zrušené ako\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, hoci skorším rozsudkom krajského súdu sp. zn.\n20 S 89/2009 z 20. novembra 2012 bolo skoršie rozhodnutie riaditeľstva zrušené z dôvodu\nnesprávneho právneho posúdenia veci, avšak obe zrušené rozhodnutia riaditeľstva boli\nrovnaké.\nZa uvedeného stavu je sťažovateľ toho názoru, že bola naplnená hypotéza\nustanovenia § 250k ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keďže riaditeľstvo sa neriadilo\nprávnym názorom vysloveným v skoršom rozsudku a v rozpore s ním opätovne rozhodlo\nrovnako ako predtým. Preto by riaditeľstvo malo nahradiť sťažovateľovi všetky vzniknuté\ntrovy konania, čo podľa sťažovateľa predstavuje určitú zákonom predvídanú sankciu za\nnerešpektovanie záväzného právneho názoru vysloveného krajským súdom.\nNaproti tomu krajský súd v uznesení sp. zn. 20 S 14/2016 z 26. júna 2017 vydanom\nvyšším súdnym úradníkom vyslovuje názor, podľa ktorého hypotéza ustanovenia § 250k\nods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nie je v danom prípade naplnená, keďže rozhodnutie\nriaditeľstva bolo neskorším rozsudkom krajského súdu zrušené pre nepreskúmateľnosť\nv dôsledku nedostatku dôvodov, nie teda pre nesprávne právne posúdenie veci, resp. pre\nnerešpektovanie záväzného právneho názoru krajského súdu (ako v skoršom rozsudku).\nSťažovateľ tvrdí, že podmienky pre uplatnenie postupu podľa § 250k ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku sú splnené už tým, že správny orgán bez toho, aby došlo\nk zmene skutkového alebo právneho stavu, sa odchýli od právneho názoru vysloveného\n13\n\nv skoršom rozsudku krajského súdu, nie teda až zrušením rozhodnutia z tých istých\ndôvodov. Keďže krajský súd v uznesení sp. zn. 20 S 14/2016 z 9. októbra 2017 vydanom\nsudcom tento právny názor sťažovateľa nepopiera, sťažovateľ tento právny názor považuje\nza nesporný.\n13. Podľa názoru ústavného súdu s uvedenými závermi sťažovateľa nemožno\nsúhlasiť.\nZ už citovaného ustanovenia § 250k ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku\njednoznačne vyplýva, že neúspešnému správnemu orgánu možno uložiť povinnosť nahradiť\nvšetky trovy súdneho konania úspešnému žalobcovi iba vtedy, ak sa na základe novej\nžaloby opätovne zrušilo rozhodnutie správneho orgánu preto, že sa tento odchýlil od\nprávneho názoru vysloveného v skoršom rozsudku bez toho, aby došlo k zmene skutkového\nalebo právneho stavu. Skutočnosť, že sa správny orgán v novom rozhodnutí neriadil\nskorším rozsudkom súdu, musí zo záverov novšieho rozsudku súdu vyplývať. Za daného\nstavu\n\nvšak\n\nnovšie\n\nrozhodnutie\n\nriaditeľstva\n\nzrušil\n\nkrajský\n\nsúd\n\nvýslovne\n\npre\n\nnepreskúmateľnosť spôsobenú nedostatkom dôvodov, nie teda pre nesprávne právne\nposúdenie, resp. pre nerešpektovanie skôr vysloveného záväzného právneho názoru.\nPokiaľ je sťažovateľ tej mienky, že jeho výklad ustanovenia § 250k ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku je nesporný, pretože krajský súd v uznesení sp. zn.\n20 S 14/2016 z 9. októbra 2017 vydanom sudcom (zrejme na rozdiel od uznesenia sp. zn.\n20 S 14/2016 z 26. júna 2017 vydaného vyšším súdnym úradníkom) toto jeho tvrdenie\nnepopiera, treba uviesť, že uznesenie sudcu krajského súdu je jednoznačne založené na\nnázore, podľa ktorého vec bolo treba posúdiť podľa Správneho súdneho poriadku, a preto\nani nebol dôvod na to, aby sa výkladom ustanovenia § 250k ods. 2 Občianskeho súdneho\nporiadku zaoberal. Nejde teda o to, že by sudca mlčky súhlasil s právnym názorom vyššieho\nsúdneho úradníka.\nNa základe dosiaľ uvedeného je ústavný súd toho názoru, že v danej veci hypotéza\nustanovenia § 250k ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nebola naplnená. Znamená to, že\naj keby sa mala vec posúdiť podľa Občianskeho súdneho poriadku, nebolo by možné\n\n14\n\npožiadavke sťažovateľa o priznanie náhrady trov právneho zastúpenia advokátom podľa\nzmluvy o právnej pomoci vyhovieť.\n14. Napokon je podstatné, že medzi účastníkmi je nesporné aj to, že Správny súdny\nporiadok ustanovenie obdobné ustanoveniu § 250k ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku\nnemá, pretože sankcionovanie správneho orgánu, ktorý nerešpektuje záväzný právny názor\nsúdu, sa nerieši v rámci trov konania, ale pokutou. Inými slovami, pri aplikácii Správneho\nsúdneho poriadku na túto vec by tak isto nebolo možné vyhovieť požiadavke sťažovateľa\no priznanie náhrady trov právneho zastúpenia advokátom podľa zmluvy o právnej pomoci.\n15. Berúc do úvahy všetky uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to\nvyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. januára 2018\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo", "trovy konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:924a2dcb-dac7-485d-afcf-1bdaa7f00901", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2010 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:924a2dcb-dac7-485d-afcf-1bdaa7f00901"}, {"guid": "ussr:6d9c9278-b7a7-4226-b6a3-6cb12d537d68", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 466/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 466/2011 z 20. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-20", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6d9c9278-b7a7-4226-b6a3-6cb12d537d68"}, {"guid": "ussr:4ffd5bc7-7d78-42c5-aa1d-5cae02ca0395", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/09 z 26. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-26", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ffd5bc7-7d78-42c5-aa1d-5cae02ca0395"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:b12a3aab-92b7-4077-be1a-ff8f96a5c76c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2005:1.US.238.2004.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 238/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/04 z 31. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-31", "citacie_n": 193, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2005:1.US.238.2004.1"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}