{"guid": "ussr:2c1eb119-a57b-4fee-bff0-e9ec7d80ca6b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.151.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 151/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 151/2018 z 8. 3. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. marca 2018, sp. zn. II. ÚS 151/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.151.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-03-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2c1eb119-a57b-4fee-bff0-e9ec7d80ca6b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.151.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.151.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.151.2018.1/text", "citacie_n": 20, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 151/2018-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti One Title s. r. o., Ružinovská 42,\nBratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Four Legal s. r. o., Trnavská cesta 27/B,\nBratislava, za ktorú koná advokát JUDr. Tomáš Lysina, PhD., vo veci namietaného\nporušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, základného práva na vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu\nBratislava II č. k. 39 Er 3472/2014-189 z 9. marca 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť One Title s. r. o. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n10. mája 2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti One Title s. r. o., Ružinovská 42,\nBratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva na vlastníctvo podľa čl. 20\nods. 1 ústavy a práva na majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného\nsúdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) č. k. 39 Er 3472/2014-189 z 9. marca 2017,\nktorou žiada vydať nález:\n„Základné práva sťažovateľky spoločnosti One Title s. r. o., so sídlom\nRužinovská 42, Bratislava – mestská časť Ružinov 821 01, IČO: 47 644 303 na súdnu\nochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s vlastníckym právom podľa čl. 20\nods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj vlastnícke právo podľa čl. 1 Protokolu\nč. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu\nBratislava II zo dňa 09. 03. 2017 vydaným v konaní vedenom pod sp. zn. 39 Er 3472/2014\nporušené boli.\nUznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 09. 03. 2017 vydaným v konaní\nvedenom pod sp. zn. 39 Er 3472/2014 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu\nBratislava II na ďalšie konanie.\nOkresný súd Bratislava II je povinný uhradiť sťažovateľke náhradu trov právneho\nzastúpenia 1 236,12 EUR.“\n2. Ako zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplynulo, sťažovateľka\nako postupník\n\nuzatvorila\n\nso\n\n,\n\nako\n\npostupcom\n\n15. decembra 2015 zmluvu o postúpení pohľadávky z úverovej zmluvy č. 250/AUOC/08\nz 26. júna 2008 v znení dodatkov voči dlžníkovi\n\n,\n\n, vo výške ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky 1 797 117,81 €\n(istina 1 644 962,73 €, riadne úroky 150 583,82 € a poplatky 1 571,26 €) za odplatu\nvo výške 900 000 € (ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávky“). Na vymoženie\npohľadávky viedla v čase uzatvorenia zmluvy o jej postúpení\n\n,\n\nako oprávnený (ďalej len „pôvodný oprávnený“) proti spoločnosti\n\n,\n\nako povinnému (ďalej len „povinný“) exekučné konanie na Exekútorskom úrade Levice\n\n2\n\nJUDr. Ing. Jozefa Buriho, LL.M. – súdneho exekútora (ďalej len „súdny exekútor“)\npod sp. zn. EX 6416/14 (ďalej len „exekučné konanie“).\n3. Exekučné konanie sa začalo na základe návrhu pôvodného oprávneného\nz 10. júna 2014 pre vymoženie istiny 1 644 962,73 € na základe exekučného titulu, ktorým\nbola notárska zápisnica o uznaní dlhu a súhlase s vykonaním exekúcie spísaná\n11. mája 2012 notárkou JUDr. Ľubicou Bičanovou. Pôvodný oprávnený požiadal súdneho\nexekútora podaním z 24. marca 2015 o zriadenie exekučného záložného práva\nna nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného zapísané na liste vlastníctva č.\nobec\n\n, mestská časť\n\n, okres\n\n, katastrálne územie\n\n(ďalej len „nehnuteľnosť“) a rovnakým podaním udelil súdnemu exekútorovi súhlas\ns predajom nehnuteľnosti.\n4. Následne po tom, ako pôvodný oprávnený doručil 13. januára 2016 súdnemu\nexekútorovi oznámenie o zmene účastníka exekučného konania na strane oprávneného,\nku ktorému došlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, súdny exekútor navrhol\nexekučnému súdu 1. februára 2016 zmenu účastníka v exekučnom konaní tak,\naby na miesto pôvodného oprávneného pripustil vstup sťažovateľky. K návrhu súdny\nexekútor pripojil oznámenie pôvodného oprávneného o prevode a prechode práv\na povinností z exekučného titulu. Okresný súd uznesením č. k. 39 Er 3472/2014-88\nz 26. augusta 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20. septembra 2016, pripustil navrhnutú\nzmenu\n\nv osobe\n\noprávneného.\n\nProti\n\ntomuto\n\nuzneseniu\n\npodal\n\nsúdny\n\nexekútor\n\n19. septembra 2016 sťažnosť, v ktorej uviedol, že okresný súd rozhodol na základe\nnedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože súčasťou spisu nebola zmluva\no postúpení pohľadávky, avšak jeho sťažnosť bola uznesením okresného súdu č. k. 39 Er\n3472/2014-117 z 13. októbra 2016 odmietnutá ako sťažnosť podaná neoprávnenou osobou.\n5. Sťažovateľka doručila okresnému súdu medzičasom 18. augusta 2016, t. j. ešte\npred vydaním uznesenia okresného súdu o zmene v osobe povinného, návrh na zastavenie\nexekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)\n\n3\n\na o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný\nporiadok“), podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten,\nkto navrhol jej vykonanie. Bližšie dôvody, pre ktoré sťažovateľka navrhuje exekúciu\nzastaviť, neuviedla. Rovnaký návrh zároveň doručila súdnemu exekútorovi mailom\n18. augusta 2016 a poštou 19. augusta 2016 a pripojila k nemu aj odvolanie súhlasu\noprávneného na predaj nehnuteľnosti a požiadala súdneho exekútora o odblokovanie\nmajetku povinného. Odvolanie súhlasu s predajom nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného\ndoručil súdnemu exekútorovi mailom 5. októbra 2016 (a následne aj poštou) i pôvodný\noprávnený s poukazom na § 136 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého súhlas\ns predajom nehnuteľnosti môže oprávnený odvolať alebo podať návrh na zastavenie\nexekúcie len do uverejnenia dražobnej vyhlášky.\n6. Súdny exekútor vydal 3. októbra 2016 vyhlášku o dražbe nehnuteľnosti, ktorá sa\nbude konať 23. novembra 2016. Oznámenie o dražbe bolo zverejnené 21. októbra 2016\ni v Obchodnom vestníku. Pôvodný oprávnený v liste adresovanom súdnemu exekútorovi\nz 15. novembra 2016 uviedol, že svoj súhlas s predajom nehnuteľnosti odvolal\npred uverejnením dražobnej vyhlášky, a to aj s poukazom na skutočnosť, že na úradnej\ntabuli obce, v obvode ktorej sa dražená nehnuteľnosť nachádza, bola dražobná vyhláška\nuverejnená až 24. októbra 2016. Ďalej uviedol, že za týchto okolností nie je možné\npokračovať vo výkone exekúcie predajom nehnuteľnosti okrem prípadu, že potrebný súhlas\nudelí sťažovateľka. Sťažovateľka listom z 20. októbra 2016 opätovne oznámila súdnemu\nexekútorovi, že súhlas s predajom nehnuteľnosti odvoláva.\n7. Súdny exekútor 20. októbra 2016 doručil okresnému súdu návrh sťažovateľky\nna zastavenie exekučného konania. Okresný súd o návrhu sťažovateľky na zastavenie\nexekúcie rozhodol uznesením č. k. 39 Er 3472/2014-134 zo 7. novembra 2016 tak,\nže exekúciu zastavuje a povinnému náhradu trov konania proti oprávnenému nepriznáva.\nV odôvodnení okresný súd konštatoval, že zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol\njej vykonanie, a preto exekúciu zastavil. Vo výroku o zastavení exekúcie nadobudlo\nrozhodnutie právoplatnosť 18. novembra 2016.\n\n4\n\n8. Súdny exekútor si prípisom zo 4. januára 2017 uplatnil trovy exekúcie a požiadal\nokresný súd o ich priznanie v celkovej výške 41 038,57 € (č. l. 187 spisu). Táto suma\npozostávala z čiastky 39 832,70 € vrátane dane z pridanej hodnoty uplatnenej ako odmeny\nsúdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti podľa § 4 ods. 1 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych\nexekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) určenej ako 20 %\nzo základu na jej určenie, ďalej z odmeny za zriadenie záložného práva podľa § 6 vyhlášky\nvo výške 358,45 € vrátane dane z pridanej hodnoty a z náhrad hotových výdavkov účelne\nvynaložených v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti podľa § 22 vyhlášky, a to náhrad\npoštovného vo výške 178,08 €, cestovného vo výške 395,62 € a znalečného vo výške 273,72\n€ vrátane dane z pridanej hodnoty. Spôsob vyčíslenia odmeny súdny exekútor odôvodnil\ntým, že vychádza z upovedomenia o začatí exekúcie, a poukázal na to, že v priebehu\nexekučného konania zjavne došlo medzi oprávneným a povinným k vysporiadaniu\nich vzájomných nárokov, v dôsledku čoho sa trovy exekúcie počítajú tak, akoby došlo\nk plneniu. Ak totiž počas exekučného konania dôjde na základe dohody účastníkov\nexekučného konania k akejkoľvek zmene záväzku podľa hmotného práva, resp. k zníženiu\nalebo odpusteniu vymáhaného nároku, ktorú exekútor nevie ovplyvniť, účastníci musia\nzodpovedať za zavinenie ukončenia exekučného konania mimo exekúcie, a to vo forme\nuloženia náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Dohoda medzi účastníkmi\nexekučného konania bez zainteresovania súdneho exekútora nemôže požívať právnu\nochranu, pretože jej účelom bolo obchádzanie ustanovení o náhrade trov exekúcie.\nUvedenému nasvedčuje i to, že výška vymáhaného nároku predstavovala v čase vydania\nupovedomenia o začatí exekúcie 1 685 120,36 € a všeobecná hodnota nehnuteľnosti\nvo vlastníctve povinného určená znaleckým posudkom bola 1 700 000 €. Vo veci bol\n3. októbra 2016 nariadený termín dražby nehnuteľnosti povinného, ktorej výsledkom\nby bolo plné uspokojenie oprávneného. Oprávnený preto nemohol mať objektívny dôvod\npre dohodu s povinným, a to aj preto, že pohľadávku oprávnený nadobudol za odplatu\nvo výške 900 000 €.\n9. Okresný súd uznesením č. k. 39 Er 3472/2014-189 z 9. marca 2017 súdnemu\nexekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 41 038,57 € a uložil sťažovateľke tieto trovy\n\n5\n\nzaplatiť súdnemu exekútorovi do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Okresný súd\nsa stotožnil so spôsobom vyčíslenia odmeny súdnym exekútorom a poukázal na to,\nže k zastaveniu exekúcie došlo v jej pokročilom štádiu, keď všetko nasvedčovalo\núspešnému vymoženiu pohľadávky, v dôsledku čoho by súdnemu exekútorovi nepochybne\npatrila odmena z vymoženej sumy, konaním sťažovateľky došlo k poškodeniu súdneho\nexekútora, keď sťažovateľka zavinila zastavenie exekúcie, konala účelovo v snahe zmariť\nnárok súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie, ktoré by mu patrili z vymoženej sumy,\na navyše sťažovateľka navrhla zastavenie exekúcie, ktorá by zjavne viedla k vymoženiu\njej pohľadávky,\n\nčo nasvedčuje\n\nexistencii\n\njej\n\ndohody\n\ns povinným\n\no riešení\n\nich\n\nvzájomného vzťahu mimo exekúcie. Uznesenie okresného súdu č. k. 39 Er 3472/2014-189\nz 9. marca 2017 nadobudlo právoplatnosť 16. marca 2017.\n10. Ako to z príloh sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, sťažovateľka\nsúdnemu exekútorovi trovy exekúcie uhradila 16. marca 2017. Ako to z výpisu z katastra\nnehnuteľností vyplýva, podľa stavu v čase rozhodovania ústavného súdu ako vlastník\nnehnuteľnosti bola zapísaná spoločnosť\n\n,\n\n,\n\ns titulom nadobudnutia, ktorým je kúpna zmluva č. V-36744/16 zo 14. decembra 2016.\nZáložné právo na nehnuteľnosť je zapísané v prospech sťažovateľky na základe záložnej\nzmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. V-19097/08 z 1. júla 2008 s uvedením zmluvy\no postúpení pohľadávky z 12. decembra 2015.\n11. Sťažovateľka sťažnosť doručenú ústavnému súdu na porušenie jej základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu č. k. 39 Er 3472/2014-189\nz 9. marca 2017 odôvodnila tým, že toto uznesenie je nedostatočne odôvodnené, ale najmä\ntým, že okresný súd pri aplikácii ustanovení Exekučného poriadku a vyhlášky poprel ich\núčel a zmysel, keď súdnemu exekútorovi priznal proti sťažovateľke trovy exekúcie vo výške\nurčenej takým spôsobom, akoby došlo k vymoženiu sumy, ktorá bola predmetom exekúcie,\nhoci exekúcia bola zastavená. Sťažovateľka označila rozhodnutie okresného súdu\nza arbitrárne a svojvoľné. Okresný súd si osvojil bez akejkoľvek opory v obsahu spisu názor\nsúdneho exekútora, podľa ktorého medzi sťažovateľkou a povinným došlo v priebehu\n\n6\n\nexekučného konania k vysporiadaniu ich vzájomných nárokov. Sťažovateľka tento názor\noznačuje za nesprávne domnienky, ktoré neboli nijako preukázané a boli iba umelo\nvykonštruované. Medzi sťažovateľkou a povinným k žiadnej dohode, v dôsledku ktorej\nby si sťažovateľka vysporiadala svoje nároky voči povinnému, nedošlo. Pokiaľ navrhla\nexekúciu zastaviť, iba realizovala svoje zákonné právo. Urobila tak v čase, keď súdny\nexekútor ešte nevykonal s úspechom žiadne kroky smerujúce k uspokojeniu sťažovateľky.\nSťažovateľka ďalej uviedla, že pohľadávku voči povinnému naďalej eviduje a pretrváva\naj jej zabezpečenie záložným právom na nehnuteľnosť, ktorá bola pôvodne vo vlastníctve\npovinného. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie\nzavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.\nPodľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak exekúciu súd zastaví, odmena exekútora za výkon exekučnej\nčinnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, ktorá\nje v zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky 3,32 € (najmenej 33,19 €). Pokiaľ okresný súd posudzoval\nsprávanie sťažovateľky a označil ho za neekonomické a neúčelné, okresnému súdu\nposudzovať dôvody konania sťažovateľky nepatrilo, pretože sťažovateľka iba využila svoje\nprávo poskytnuté jej zákonom navrhnúť zastavenie exekúcie. Naopak, neekonomickým\na neúčelným bolo správanie sa súdneho exekútora, ktorý predlžoval trvanie exekučného\nkonania a vykonával úkony iba s cieľom získať odmenu, pretože už 18. augusta 2016 mu\nbol sťažovateľkou doručený návrh na zastavenie exekúcie. Ostatne aj sťažnosť\nproti uzneseniu okresného súdu o zmene v osobe oprávneného podal súdny exekútor\núčelovo. Pokiaľ sťažnosť odôvodnil tým, že okresný súd nemal k dispozícii zmluvu\no postúpení pohľadávky, spôsobil to súdny exekútor sám, pretože jemu zmluva o postúpení\npohľadávky bola predložená pôvodným oprávneným. Súdny exekútor nekomunikoval\nso sťažovateľkou a zásielky si preberal v posledný deň úložnej lehoty. Navyše dražbu\nnehnuteľnosti vyhlásil v čase, keď vedel, že sťažovateľka ani pôvodný oprávnený\ns exekúciou predajom nehnuteľnosti nesúhlasia a sťažovateľka navrhla zastavenie exekúcie.\nAk súdny exekútor vyvodil existenciu dohody sťažovateľky s povinným z údajnej dohody\núčastníkov konania vyjadrenej v kúpnej zmluve, táto bola uzatvorená medzi povinným\na subjektom odlišným od sťažovateľky. Pokiaľ § 203 ods. 1 Exekučného poriadku hovorí\no nevyhnutných trovách exekúcie, nepochybne nimi nie je odmena súdneho exekútora,\nktorá by mu patrila v prípade vymoženia predmetu exekučného konania. Opačný výklad\n\n7\n\nje neracionálny a ústavne neudržateľný. Tvrdené porušenie základného práva na vlastníctvo\npodľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu uznesením\nokresného súdu č. k. 39 Er 3472/2014-189 z 9. marca 2017 sťažovateľka odôvodnila tým,\nže podľa tohto rozhodnutia vyplatila súdnemu exekútorovi súdom priznané trovy exekúcie,\nv dôsledku čoho sa zmenšil jej majetok v príčinnej súvislosti s rozhodnutím okresného súdu,\nčím došlo k zásahu do základného práva sťažovateľky na vlastníctvo.\nII.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\n14. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n15. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1\nzákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n8\n\n16. Sťažovateľka namieta porušenie týchto základných práv:\nPodľa čl. 46 ods.1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods.1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu k dohovoru každá fyzická alebo právnická osoba\nmá právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\n17. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,\nak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\nprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože\nuvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nII. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).\n18. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti\npre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným\n\n9\n\nprávom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom\norgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej\nmožnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06,\nIII. ÚS 300/06).\n19. Ústavný súd považuje za potrebné tiež pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne\nzávery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Z rozdelenia súdnej moci v ústave\nmedzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02,\nIII. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06).\n20. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody. Ústavný súd poukazuje i na skutočnosť, že nie\nje a ani nemôže byť súdom skutkovým, t. j. jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť\nvšeobecných súdov.\n21. Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé\nkonanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\n\n10\n\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné\nprávo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).\n22. Okresný súd uznesenie č. k. 39 Er 3472/2014-189 z 9. marca 2017 odôvodnil\npo tom, ako uviedol obsah podania, ktorým si uplatnil súdny exekútor trovy exekúcie,\na po tom, ako odcitoval ustanovenia Exekučného poriadku (§ 200 ods. 1, § 203 ods. 1)\na vyhlášky (§ 4 ods. 1, § 5 ods. 1, § 6, § 22), takto:\n«Z konania oprávneného, najmä z podania návrhu na zastavenie exekúcie, je možné\nvyvodiť, že úmyslom oprávneného bolo obchádzať zákon v tom smere, aby nebol zaviazaný\nznášať trovy exekúcie spojené s núteným výkonom exekúcie. Pokiaľ by aj došlo k samotnej\ndohode medzi oprávneným a povinným v priebehu exekučného konania, jej predmetom by\nmali byť aj trovy exekúcie, čím by boli v plnom rozsahu riešené práva všetkých\nzúčastnených strán. Tu by sa jednoznačne oprávnený s povinným dojednal, kto a v akej\nvýške je povinný znášať náhradu týchto trov. Samozrejme nie je možné očakávať v tomto\nsmere aktivitu povinného, keďže v zásade jeho jediným cieľom je minimalizácia\nvymáhaného\n\nnároku.\n\nOprávnený\n\nvšak\n\nuž\n\nuvedenú\n\nsituáciu\n\nmal\n\npredvídať,\n\na to aj s prihliadnutím na to, že bol právne zastúpený. Ak bol teda oprávnený v tomto smere\nnečinný, sám si zavinil procesné postavenie, v ktorom je potrebné ho ako osobu, ktorá\nzavinila zastavenie konania, sankcionovať tým spôsobom, že musí znášať trovy konania\nsama.\nNa výsledku exekučného konania mal záujem nepochybne oprávnený, keďže\nz nehnuteľných vecí mohli byť uspokojené nielen trovy exekúcie, ale aj celý nárok\noprávneného. Dohodou medzi oprávneným a povinným mimo súdneho exekútora došlo\nk situácii, kedy oprávnený v konečnom dôsledku postupoval sám proti sebe a exekútor\ndo tohto postupu nemohol zasiahnuť, či ochrániť záujmy oprávneného, ako aj svoje vlastné.\n\n11\n\nZ konania oprávneného je možné vyvodiť účelovosť, zameranú proti súdnemu exekútorovi\nzmariť jeho nárok na vymôžeme trov exekučného konania.\nAko už bolo niekoľkokrát precizované zo strany súdov aj účastníkov: „Len\nvýnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil\ntrovy; súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelne vymáhanie nároku\na či mohol pri náležitej starostlivosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Ustanovenie\n§ 203 Exekučného poriadku umožňuje súdu prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 ods. 1\nExekučného poriadku, t. j. že náklady súdneho exekútora uhrádza povinný a povinnosť\nnahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. Podmienkou takéhoto postupu je určitá forma\nprocesného zavinenia oprávneného“ (uznesenie Najvyššieho sudu SR zo dňa 06. 10. 2016,\n6 MCdo 4/2010).\nAko to vyplýva z konštantnej judikatúry súdov, uvedenú situáciu nie je možné\nposudzovať izolovane, ale vo vzťahu k celkovým okolnostiam takéhoto postupu oprávneného\na to tak z hľadiska procesnoprávneho ako aj hmotnoprávneho. Dôležitou je tá skutočnosť,\nže k uspokojeniu oprávneného došlo v dôsledku činnosti exekútora v rámci exekučného\nkonania, s čím zákon spája právo na odmenu exekútora ako jeho základné majetkové\nústavné právo.\nNavyše je potrebné poukázať na to, že zákon definuje striktný postup účastníkov\nexekučného konania, ako aj exekučného súdu. Podľa Najvyššieho súdu SR (uznesenie\n3 Cdo 195/2011): „Exekučné konanie je postup súdu, súdneho exekútora a účastníkov\nkonania pri nútenom výkone judikovaného práva. Ide o osobitný typ občianskeho súdneho\nkonania. Exekučné konanie je upravené Exekučným poriadkom a subsidiárne Občianskym\nsúdnym poriadkom.“ Jediným možným postupom po doručení návrhu oprávneného\nna zastavenie exekúcie súdnemu exekútorovi, bolo jeho predloženie exekučnému súdu\na s tým spojené následné zastavenie konania v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného\nporiadku. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (5 Cdo 91/2004), „ak bola exekúcia\nzastavená pokračovanie vo výkone exekúcie súdnym exekútorom za účelom vymoženia trov\nexekúcie a akceptácia tohto stavu je nezákonná“. V tomto smere je potom jednoznačný\nkonflikt medzi ústavným nárokom na odmenu za činnosť súdneho exekútora (Ústavný súd\nSR, sp. zn. II. ÚS 12/05, II. ÚS 241/2011) a zo strany súdneho exekútora ireverzibilným\nvýkonom dispozičného práva oprávneného s návrhom.\n\n12\n\nZavinenie oprávneného je preto potrebné z hľadiska procesnoprávneho posudzovať\nnielen vo vzťahu k späťvzatiu, ale aj vo vzťahu k ďalším úkonom, ktoré vykonal účastník\nexekučného konania. Poukazujeme pritom na vyššie popísané konanie pri uzatváraní\ndohody oprávneného s povinným.\nZastavenie konania je na strane oprávneného, nakoľko z jeho podnetu sa začalo\nexekučné konanie a z jeho podnetu sa skončilo. Preto musí znášať trovy, ktoré v exekučnom\nkonaní vznikli exekútorovi. V prípade návrhu na zastavenie exekúcie sa prelomí zásada,\nže trovy znáša povinný.\nK návrhu na zastavenie došlo v pokročilom štádiu exekučného konania, keď všetko\nnasvedčovalo tomu, že bude pohľadávka úspešne vymožená. Preto je správanie\noprávneného neekonomické. Navyše v čase chystania dražby, ktorá keby bola úspešná by\nexekútor získal odmenu v maximálnej výške stanovenej výške. Konaním oprávneného došlo\nk poškodeniu exekútora, ktorý v súlade s právnymi predpismi vykonával úkony smerujúce\nk uspokojeniu pohľadávky. Návrhom na zastavenie v štádiu pred dražbou došlo k ukráteniu\nsúdneho exekútora o odmenu, ktorú by získal, keby sa pohľadávka vymohla. Preto je súd\nnázoru, že je potrebné exekútorovi priznať odmenu vo výške ako keby došlo k vymoženiu.\nOdmenu súdnemu exekútorovi súd priznáva v súlade s ustanoveniami § 4 ods. 1 a § 5\nods. 1 vyhlášky. Odmena, ktorá sa priznáva je vo výške 33.193,92 EUR.»\n23. Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia uznesenia okresného\nsúdu dospel k záveru, že okresný súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli\nk priznaniu trov exekúcie súdnemu exekútorovi v danej výške. Ako z jeho odôvodnenia\nvyplýva, dospel k záveru, že vec je potrebné posúdiť podľa § 203 ods. 1 Exekučného\nporiadku a § 5, § 6 a § 22 vyhlášky, a to s ohľadom na špecifické okolnosti veci tak,\nže súdnemu exekútorovi patrí odmena určená rovnakým spôsobom ako v prípade\nvymoženia pohľadávky. Rozhodujúce okolnosti veci uviedol okresný súd v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia a popísal i svoje úvahy vedúce k jeho rozhodnutiu. Odôvodnenie\nrozhodnutia okresného súdu preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného\npráva na súdnu ochranu a spravodlivý proces vo vzťahu k odôvodneniu súdneho\nrozhodnutia.\n\n13\n\n24. Sťažovateľka však ďalej namietala, že okresný súd vykladal ustanovenia\nExekučného poriadku a vyhlášky spôsobom, ktorým poprel ich účel a zmysel, a to najmä\npokiaľ vykladal pojem nevyhnutných trov exekúcie v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku\ntak, že tento zahŕňa aj odmenu súdneho exekútora určenú podľa § 5 ods. 1 vyhlášky,\na naopak, nezohľadnil § 14 ods. 1 vyhlášky.\n25. Dotknuté ustanovenia Exekučného poriadku a vyhlášky v znení rozhodnom\npre posúdenie veci sťažovateľky boli formulované takto:\nPodľa § 200 ods. 1 prvej a druhej vety Exekučného poriadku trovami exekúcie\nsú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní\nexekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné\nvymáhanie nároku.\nPodľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením\noprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.\nPodľa § 5 ods. 1 vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej\nurčenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.\nPodľa § 4 ods. 1 vyhlášky základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon\nexekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky,\nak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).\nPodľa § 6 vyhlášky odmena za zriadenie exekučného záložného práva\nna nehnuteľnosti je 33,19 eura za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť.\nPodľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie\nalebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa\nurčuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.\nPodľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada\nhotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti;\ntáto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky,\nznalecké náhrady a poplatky.\n26. Ústavný súd sa už viackrát mal možnosť vyjadriť k spôsobu hľadania a výkladu\npráva v konkrétnych právnych veciach. V náleze sp. zn. III. ÚS 341/07 ústavný súd uviedol,\n\n14\n\nže pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať\nprvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia\nviazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho\ntextu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona,\nsystematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v\ntakýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu\nprávnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo\nnezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií\ninterpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného\nustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad\ne ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. V ďalšom náleze\nsp. zn. I. ÚS 243/07 (kde nešlo o výklad zákona, ale zmluvy) ústavný súd uzavrel,\nže všeobecný súd musí prihliadať na vzájomné vzťahy jednotlivých do úvahy pripadajúcich\nargumentov a ich úlohu v konkrétnom prípade vyvážiť s ohľadom na špecifikum danej\nkauzy, a nie tieto kritériá iba mechanicky aplikovať. Takýto prístup je zároveň prístupom\nmodernej judikatúry, ktorá postupne nahrádza formálne legalistický pohľad na právo\npohľadom, ktorým sa sudca usiluje poskytnúť najlepšie vyargumentovanú odpoveď\nna právne a skutkové otázky, ktoré pred neho strany sporu predložia.\n27. Ako zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, sťažovateľka zdôrazňuje\nsvoje právo kedykoľvek navrhnúť zastavenie exekúcie a popiera potrebu skúmať takýto\njej úkon exekučným súdom z hľadiska jeho hospodárskeho účelu, t. j. zaoberať sa jeho\nkauzou. Vychádza z toho, že bez ohľadu na dôvody, ktoré viedli oprávneného k podaniu\nnávrhu na zastavenie exekúcie, a bez ohľadu na štádium exekučného konania, v ktorom\ntakýto úkon opravený urobí, a rovnako bez ohľadu na to, či okolnosti veci nasvedčujú tomu,\nže pohľadávka uplatnená v exekučnom konaní bude reálne vymožená alebo nie, je namieste\nvykladať § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 14 ods. 1 vyhlášky tak,\nže súdnemu exekútorovi vždy patrí odmena za výkon exekučnej činnosti určená paušálnou\nsumou.\n\n15\n\n28. Takýto výklad na vec dopadajúcich ustanovení jednoduchého práva považuje\nústavný súd za natoľko formalistický, že nemôže v teste ústavnosti obstáť. Naopak,\nako z požiadavky spravodlivosti súdneho rozhodovania vyplýva, všeobecné súdy sú\nvo svojej činnosti povinné vždy dôsledne zohľadňovať individuálne okolnosti prejednávanej\nveci a rovnako tak i všeobecné princípy, na ktorých spočíva právna úprava. Jedným z týchto\nprincípov, ktorými je ovládané procesné právo, je i princíp zodpovednosti za zavinenie\nvzniku trov v konaní, ktoré je skončené v dôsledku jednostranného späťvzatia návrhu\nžalobcom, či ako v tomto prípade návrhom oprávneného na zastavenie exekúcie.\nHoci niet pochýb o tom, že oprávnenému patrí právo navrhnúť zastavenie exekúcie\nv ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, na druhej strane rovnako niet pochýb\nani o tom, že s týmto právom je spojená povinnosť náhrady trov v konaní, ktoré iným\núčastníkom konania, resp. v tomto prípade súdnemu exekútorovi, vznikli. Ak je zmyslom\nexekučného konania dosiahnuť nútené splnenie povinnosti uloženej povinnému\nv exekučnom titule, potom konanie oprávneného, ktorý naplnenie účelu exekučného\nkonania, ktorý by inak nepochybne bol dosiahnutý, zmarí, musí so sebou prinášať\npovinnosť náhrady trov konania. Pokiaľ sťažovateľka svoje rozhodnutie navrhnúť\nzastavenie exekúcie v štádiu exekučného konania bezprostredne smerujúceho k vymoženiu\npohľadávky žiadnym spôsobom neodôvodnila, nemohla presvedčiť exekučný súd o tom,\nže jej konanie nie je dôsledkom dohody s povinným či iným subjektom, ktoré jej\nv konečnom dôsledku prinesie efekt, prospech či výhodu obdobne ako samotné vymoženie\npohľadávky.\n29. Ústavný súd je preto toho názoru, že uznesenie\n\nokresného súdu\n\nč. k. 39 Er 3472/2014-189 z 9. marca 2017 vyriešilo vzťahy medzi oprávneným, povinným\na súdnym\n\nexekútorom\n\nspôsobom\n\nzodpovedajúcim\n\núčelu\n\nExekučného\n\nporiadku,\n\nsystematickým súvislostiam právnej úpravy vo vzťahu k riešenej otázke, ako aj v súlade\ns požiadavkou ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných\nprávnych predpisov. Okresný súd uprednostnil výklad na vec sa vzťahujúcich ustanovení\nExekučného poriadku a vyhlášky e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým)\nvýkladom s ohľadom na špecifikum danej kauzy, a naopak, nepostupoval spôsobom iba\nich mechanickej aplikácie, ako to žiada v sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľka.\n\n16\n\n30. Ústavný súd nepovažuje preto právne názory okresného súdu, ktorými odôvodnil\nuznesenie č. k. 39 Er 3472/2014-189 z 9. marca 2017 za také, ktoré by boli založené\nna výklade aplikovaného jednoduchého práva spôsobom, ktorý by popieral jeho účel\na zmysel. Ústavný súd preto nezistil príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením\nzákladného práva sťažovateľky na súdnu ochranu a spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy,\nčl. 6 dohovoru) a postupom a rozhodnutím okresného súdu a sťažnosť sťažovateľky v tejto\nčasti odmietol podľa § 25 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\n31. Pokiaľ sťažovateľka osobitne namietala porušenie čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1\ndodatkového protokolu uznesením okresného súdu, dôvodila tým, že porušenie týchto práv\nvyplýva z porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nrovnakým rozhodnutím. Vzhľadom na to, že ústavný súd považoval sťažnosť sťažovateľky\nv časti namietajúcej porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru za zjavne\nneopodstatnenú, odmietol i s ohľadom na argumentáciu samotnej sťažovateľky jej sťažnosť\naj v časti namietajúcej porušenie čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu,\na to rovnako podľa § 25 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\n32. Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. marca 2018\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia-trovy exekúcie", "pohľadávka-postúpenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ea65200d-8414-4a7d-be21-cdc766f53d6d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 241/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 241/2011 z 2. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-02", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ea65200d-8414-4a7d-be21-cdc766f53d6d"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 344/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 344/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/05 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:d9748e1c-cab9-4a4f-a984-a334d18e90e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 12/05 z 13. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-13", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d9748e1c-cab9-4a4f-a984-a334d18e90e6"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "bda95a70-9799-465f-a02a-a469ccf27f87:49fc19ad-f2f2-4e79-af89-eb0b3bbf3ba9", "ecli": null, "spisova_znacka": "39Er/3472/2014", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 39Er/3472/2014 z 7. 11. 2016", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2016-11-07", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/bda95a70-9799-465f-a02a-a469ccf27f87:49fc19ad-f2f2-4e79-af89-eb0b3bbf3ba9"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:30d32eb5-966c-498d-aff2-690034dae49f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.16.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 16/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/2020 z 23. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.16.2020.1"}, {"guid": "ussr:5a504478-6f31-4f9e-9a14-ff37268c9b81", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.207.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 207/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 207/2020 z 10. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.207.2020.2"}, {"guid": "ussr:954911ee-b4c1-4bdb-997f-dbada4d26fed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.185.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 185/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 185/2019 z 17. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.185.2019.1"}, {"guid": "b203cd74-0bef-42ad-b18a-a0864d6de12c:27c7c301-5b82-43d4-b8b6-b2ec57b8ff70", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1020200389.1", "spisova_znacka": "4Co/2/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Co/2/2021 z 24. 11. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-11-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1020200389.1"}, {"guid": "b203cd74-0bef-42ad-b18a-a0864d6de12c:b23b7d5f-7b7e-4f21-b7e5-dbf5a4347ec8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1020200389.1", "spisova_znacka": "4Co/2/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Co/2/2021 z 23. 11. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-11-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1020200389.1"}, {"guid": "c14e915a-2856-4cc3-b56e-1a0caeda76b3:9cf5ff8e-b47a-44bd-9466-4b8a612f5d50", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8212201756.1", "spisova_znacka": "18CoE/21/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 18CoE/21/2019 z 18. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8212201756.1"}, {"guid": "7df35d4d-932e-4065-b398-9e4bd8722674:b2ce0708-6b8b-4393-8408-7f94c2b529de", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7508209801.1", "spisova_znacka": "6CoE/113/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6CoE/113/2018 z 25. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-11-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7508209801.1"}, {"guid": "cfa47cb7-1696-4479-8cca-c6ac4132a81d:c5092a2f-fe5b-4559-92ba-ce2b6bc08c91", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1118208552.2", "spisova_znacka": "20CoP/171/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/171/2018 z 25. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-11-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1118208552.2"}, {"guid": "f3c8f37c-5660-4aba-b85d-0174abf04976:6a3d428d-83ce-4ab8-99b0-c12a1d6722fd", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7508209797.1", "spisova_znacka": "17CoE/113/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 17CoE/113/2018 z 24. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-10-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7508209797.1"}, {"guid": "134cc5b3-96ad-4dd5-a42d-369a6f4c8c12:79848d80-41a6-4f8d-9e8d-26f1d417d2b8", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7508209784.1", "spisova_znacka": "7CoE/113/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoE/113/2018 z 25. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-09-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7508209784.1"}, {"guid": "550c6a51-ddba-4de0-be7c-23373e93054a:cc95e375-5a7d-48c3-9fd2-6aedeebfe46c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7508216376.1", "spisova_znacka": "14CoE/112/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 14CoE/112/2018 z 24. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7508216376.1"}, {"guid": "51c3dedf-60dc-4104-b1e9-55dfad047d59:fd699d96-71d7-4dd9-9d13-ca612ee888b0", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7509204094.1", "spisova_znacka": "7CoE/112/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoE/112/2018 z 27. 8. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-08-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7509204094.1"}, {"guid": "6736f649-fc21-456b-ace9-e5c82000ddef:dd3f5efd-7f7c-4899-ba7d-a7afd4dd2ba6", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6124392831.6", "spisova_znacka": "52Ek/2074/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/2074/2024 z 1. 7. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-07-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6124392831.6"}, {"guid": "ae1edeb0-3178-48a7-8c3b-812b51446aff:949679c4-0468-4e52-aefc-641b019ca7f2", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6124392833.4", "spisova_znacka": "36Ek/2305/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/2305/2024 z 26. 5. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6124392833.4"}, {"guid": "1232c599-84ce-42af-a824-117cdc4931e1:75d05772-3ec9-463c-99e6-3d3355ecf044", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6120453120.4", "spisova_znacka": "63Ek/2178/2020", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/2178/2020 z 21. 5. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-05-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6120453120.4"}, {"guid": "cd7539ac-8fb1-4313-ac5f-743d63bc6958:0707c8c5-274b-4d54-902b-d48d53b7e48b", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6123295082.2", "spisova_znacka": "51Ek/1052/2023", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 51Ek/1052/2023 z 10. 11. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-11-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6123295082.2"}, {"guid": "f3779ae9-5b23-4f99-9061-c19105677b4c:7e95ac28-e85e-4e7b-83af-bb1f50a85752", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6123289189.3", "spisova_znacka": "52Ek/990/2023", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/990/2023 z 22. 5. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-05-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6123289189.3"}, {"guid": "a11400ba-66bb-443e-878e-e7a240bb8203:8509eeca-08a4-4352-8258-a76050adf349", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6121579031.2", "spisova_znacka": "7Ek/4421/2021", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/4421/2021 z 29. 4. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6121579031.2"}, {"guid": "5b5ae354-f3a0-4c33-9aa8-726e196b313e:38218fcd-d75f-40a2-93e5-6e7282d44f2a", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6123313425.2", "spisova_znacka": "68Ek/805/2023", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/805/2023 z 10. 1. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-01-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6123313425.2"}, {"guid": "a797093c-9c7e-4db9-929f-6eac88df6e57:278b3317-6ed8-431d-85db-a1da3c3d0624", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6120378655.3", "spisova_znacka": "22Ek/1396/2020", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/1396/2020 z 26. 11. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-11-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6120378655.3"}]}