{"guid": "ussr:4a92042a-c202-4926-ab14-5ec3a0b04cf7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.148.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 148/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/2018 z 14. 6. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 14. júna 2018, sp. zn. II. ÚS 148/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.148.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-06-14", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4a92042a-c202-4926-ab14-5ec3a0b04cf7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.148.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.148.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.148.2018.2/text", "citacie_n": 15, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 148/2018-100\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. júna 2018 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany Laššákovej\na sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Garom, advokátska kancelária, Štefánikova 14,\nBratislava, vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.\n3 P 91/2017 a takto\nrozhodol:\n1. Okresný súd Bratislava I postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 3 P 91/2017\np o r u š i l základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Návrhu\n\nna zrušenie dočasného opatrenia č. k.\n\nII. ÚS 148/2018-44 z 8. marca 2018 (bodu 2 výroku) n e v y h o v u j e .\n3.\n\np r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 637,76 €\n\n(slovom šesťstotridsaťsedem eur a sedemdesiatšesť centov), ktorú j e\n\nOkresný súd\n\nBratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta JUDr. Andreja Garu, advokátska\nkancelária, Štefánikova 14, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.\nII. ÚS 148/2018-44 z 8. marca 2018 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47\nods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nOkresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n3 P 91/2017.\n2. Podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prerokoval\nústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ v podaní z 25. mája 2018\na okresný súd vo vyjadrení z 13. apríla 2018 vyslovili súhlas, aby sa upustilo od ústneho\npojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrení\nnachádzajúcich sa v jeho spise.\n3. Zo sťažnosti vyplýva, že\n\n(ďalej len „matka“), trvale\n\nbytom v Ekvádorskej republike (ďalej len „Ekvádor“), podala okresnému súdu návrh\nna nariadenie návratu jej maloletej dcéry a dcéry sťažovateľa\n\n,\n\n(ďalej len „maloletá“), do krajiny obvyklého pobytu, teda do Ekvádora.\n4. Uznesením okresného súdu č. k. 3 P 91/2017-276 z 29. júna 2017 bolo návrhu\nmatky vyhovené.\n5. Proti uvedenému uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote\nodvolanie, avšak do dňa spísania sťažnosti (13. novembra 2017) mu nebolo ako účastníkovi\n\n2\n\nkonania doručené odvolacie rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský\nsúd“). Sťažovateľ nemá vedomosť o tom, akým spôsobom krajský súd rozhodol.\n6. Okresný súd pôvodne doručoval sťažovateľovi zásielku č. UC196792195SK\nprostredníctvom poštového podniku v zmysle § 105 a nasl. Civilného sporového poriadku\n(ďalej len „CSP“). Sťažovateľ sa na základe oznámenia pošty o uložení zásielky dozvedel\no tom, že mu okresný súd zasiela zásielku a z dôvodu nemožnosti jej prevzatia priamo od\ndoručovateľa bola uložená na pošte, kde si ju môže prevziať v 18-dňovej odbernej lehote.\nVzhľadom na uvedené sa sťažovateľ 14. októbra 2017 dostavil na poštu, pracovníčke pošty\nodovzdal oznámenie o uložení zásielky a požiadal o jej vydanie. Následne pracovníčka\npošty upovedomila sťažovateľa o tom, že zásielka už bola vrátená odosielateľovi a na pošte\nsa už nenachádza. Keďže sťažovateľ si bol vedomý toho, že odberná lehota na doručenie\nzásielky ešte nemohla uplynúť (na pobočku pošty sa dostavil v 17. deň odbernej lehoty),\npožiadal pracovníčku pošty o vysvetlenie a poskytnutie bližších informácií, prečo nebola\ndodržaná 18-dňová odberná lehota na prevzatie zásielky a prečo túto po 6 dňoch vrátili\nodosielateľovi späť. Pracovníčka pošty situáciu preverila a sťažovateľovi oznámila, že\npracovníkov pošty telefonicky kontaktovala neznáma osoba zo súdu a dožadovala sa\nposkytnutia informácií o doručovaní predmetnej zásielky. Po tom, ako pracovníčka pošty\nneznámu osobu upovedomila o tom, že zásielka nebola do daného dňa (6. dňa uloženia\nzásielky na pošte) prevzatá, neznáma osoba z okresného súdu pracovníčke pošty tvrdila, že\nna zásielke nemala byť štandardná 18-dňová odberná lehota, ale len 5-dňová a že preto\nžiada o vrátenie zásielky. Na pokyn neznámej osoby z okresného súdu bola teda zásielka\nvrátená odosielateľovi, čo vyústilo do objektívnej nemožnosti adresáta zásielku prevziať,\nčím bolo sťažovateľovi ako účastníkovi konania znemožnené konať pred súdom.\nSťažovateľ nemá možnosť dozvedieť sa o obsahu zásielky, resp. reagovať na práva\na povinnosti, ktoré mu z nej vyplývajú a nemôže ani zvoliť ďalší zákonný postup vo veci.\nIde o zmarenie doručovania rozhodnutia, pričom po zásahu okresného súdu do doručovania\nvyžiadaním si späť nedoručenej zásielky sa na zásielku hľadí, akoby nebola doručovaná\na doručená. Ani rozhodnutie, na podklade ktorého zahájil okresný súd výkon rozhodnutia,\npreto nemôže byť právoplatné a vykonateľné.\n\n3\n\n7. Sťažovateľ dopytom na okresnom súde zistil, že v zásielke sa údajne malo\nnachádzať rozhodnutie krajského súdu o odvolaní sťažovateľa v návratovom konaní. Iné\ndoručovanie rozhodnutia zo strany okresného súdu sťažovateľ neregistruje.\n8. V zmysle § 223 ods. 1 CSP sa rozsudok doručuje na adresu evidovanú\nvo verejnom registri, a to v súlade s § 106 ods. 1 CSP. Nestalo sa tak, lebo zásielka bola\nadresovaná na adresu\ntrvalého bydliska\n\n, hoci sťažovateľ má registrovanú adresu\n. Okresný súd si teda nesplnil zákonom danú povinnosť\n\ndoručiť zásielku na miesto trvalého bydliska.\n9. Sťažovateľ poukazuje na to, že vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mu bolo\npostupom okresného súdu znemožnené prevziať zásielku a oboznámiť sa s jej obsahom, a to\naj napriek tomu, že mu stále plynula odberná lehota vyznačená na oznámení o uložení\nzásielky. Pritom okresný súd ako odosielateľ mal možnosť zadať pošte požiadavku\nna vlastnú odbernú lehotu (napr. na 5 dní), čo sa však nestalo. Sťažovateľ preto namieta, že\nide o závažné porušenie jeho procesných práv zo strany súdu.\n10. Pre účely nápravy pri doručovaní zásielky podal sťažovateľ na postup okresného\nsúdu 16. októbra 2017 sťažnosť a žiadal o zabezpečenie riadneho doručenia zásielky. Toto\npodanie bolo okresnému súdu doručené osobne do podateľne 17. októbra 2017.\nPo niekoľkých dňoch sa sťažovateľ prostredníctvom sekretárky predsedníčky okresného\nsúdu dozvedel, že okresný súd toto podanie neeviduje, a tak ho opätovne okresnému súdu\ndoručil ako opakovanú sťažnosť 7. novembra 2017.\n11. Z prípisu Slovenskej pošty, a. s., z 9. novembra 2017, ktorý bol reakciou\nna reklamáciu sťažovateľa z 20. októbra 2017, sťažovateľ zistil, že okresný súd ako\nodosielateľ využil dispozičnú službu „Uložiť 18 dní“, čo znamená, že v prípade\nneúspešného pokusu o doručenie zásielky adresátovi táto bude uložená na pošte 18 dní\n(štandardná odberná lehota). Napriek tomu sa stalo, že už 4. októbra 2017 bola zásielka\npoštou omylom vrátená okresnému súdu s poznámkou, že adresát zásielku v odbernej lehote\nneprevzal. Pošta na základe vyjadrenia jej zamestnancov zistila, že zatelefonovala osoba,\nktorá sa predstavila ako zamestnanec okresného súdu (odosielateľa) a požadovala zmeniť\n\n4\n\n18-dňovú odbernú lehotu na 5-dňovú odbernú lehotu. Hoci v zmysle platných poštových\npodmienok nie je takýto postup možný, zamestnanci Pošty Malacky 1 tejto telefonickej\npožiadavke vyhoveli a v rozpore s platnými poštovými podmienkami vrátili zásielku späť\nodosielateľovi, čím došlo podľa sťažovateľa zo strany príslušných zamestnancov\nk porušeniu ich pracovných povinností.\n12. Dňa 25. októbra 2017 sťažovateľ v doobedňajších hodinách kontaktoval\ninfocentrum okresného súdu a dožadoval sa informácie o stave konania (či už krajský súd\nrozhodol o podanom odvolaní). Pracovníčka okresného súdu ho informovala, že krajský súd\nuž rozhodol a že jeho rozhodnutie je právoplatné.\n13. Matka maloletej na základe v skutočnosti neprávoplatného a nevykonateľného\nrozhodnutia podala okresnému súdu návrh na výkon rozhodnutia v zmysle § 370 a nasl.\nCivilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). Návrh bol okresnému súdu\ndoručený 24. októbra 2017 a je vedený pod sp. zn. 7 Em 3/2017. Následne na základe tohto\nnávrhu došlo 9. novembra 2017 k pokusu odňať maloletú zo starostlivosti sťažovateľa, hoci\ntento ešte nemal vedomosť o tom, ako rozhodol krajský súd o jeho odvolaní, nevedel,\nna podklade akého rozhodnutia je nariadený výkon rozhodnutia a ako je možné, že súd\npristúpil\n\nk výkonu\n\nrozhodnutia,\n\nak\n\nnedisponoval\n\nprávoplatným\n\na vykonateľným\n\nrozhodnutím.\n14. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„Právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky postupom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn.: 3P/91/2017 porušené bolo.\nPrávo sťažovateľa na rovnosť účastníkov súdneho konania podľa čl. 47 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn.: 3P/91/2017\nporušené bolo.\nPrávo sťažovateľa vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn.: 3P/91/2017\nporušené bolo.\n\n5\n\nPrávo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I,\nsp. zn.: 3P/91/2017 porušené bolo.\nPrávo sťažovateľa na to, aby štátne orgány konali iba na základy ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn.: 3P/91/2017porušené\nbolo.\nOkresnému súdu Bratislava I sa prikazuje, aby konanie vedené pod sp. zn.:\n7Em/3/2017 na Okresnom súde Bratislava I zastavil a obnovil stav pred porušením\nzákladného práva a slobody.\nOkresný súd Bratislava I je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania a trovy\nprávneho zastúpenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky JUDr. Andreja Garu...“\n15. Sťažovateľ napokon žiadal, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť uznesenia\nokresného súdu č. k. 3 P 91/2017-276 z 29. júna 2017 v spojení s uznesením krajského súdu\nsp. zn. 20 CoP 46/2017 z 18. septembra 2017.\n16. Z doplnenia ústavnej sťažnosti zo 16. januára 2018 vyplýva, že 12. januára 2018\ndošlo k pokusu odňať maloletú sťažovateľovi, a to v škole.\n17. V ďalšom doplnení sťažnosti z 19. januára 2018 sťažovateľ opakovane uvádza\nrozhodujúce skutkové a právne argumenty prípadu.\n18. Na základe výzvy ústavného súdu v rámci predbežného prerokovania sťažnosti\npredsedníčka okresného súdu vo vyjadrení sp. zn. 1 SprV 246/2017 z 19. januára 2018\nuviedla, že sťažnosť podaná sťažovateľom 16. októbra 2017 bola vyhodnotená ako\nneprípustná, keďže smerovala najmä proti procesnému postupu v individuálnom súdnom\nkonaní. Sťažnosť je v správnom registri okresného súdu vedená pod sp. zn.\n1 SprV 173/2017 a bola vybavená prípisom zo 6. novembra 2017. Tento prípis spolu\ns prílohami (vyjadrením zákonnej sudkyne, vyjadrením dozornej úradníčky a vyjadrením\nsúdnej tajomníčky) pripája. Pre úplnosť uvádza, že sťažnosť podaná sťažovateľom\n\n6\n\n7. novembra 2017 bola obsahovo totožná so sťažnosťou zo 16. októbra 2017. Keďže\npredsedníčke súdu neprináleží posudzovať zákonnosť zvoleného procesného postupu\nvo veci sp. zn. 3 P 91/2017, vyjadrila sa zákonná sudkyňa, a to 15. januára 2018\na 19. januára 2018. Predsedníčka okresného súdu poukazuje na tieto vyjadrenia zákonnej\nsudkyne. V súvislosti so žiadosťou ústavného súdu o informáciu o spôsobe rozhodnutia\no návrhu sťažovateľa na zastavenie výkonu rozhodnutia z 10. novembra 2017 treba uviesť,\nže o návrhu dosiaľ nebolo rozhodnuté. K tomu treba doplniť, že proti uzneseniu okresného\nsúdu č. k. 7 Em 3/2017-62 z 8. novembra 2017 a uzneseniu okresného súdu č. k.\n7 Em 3/2017-66 z 8. novembra 2017, ktorými bol výkon rozhodnutia nariadený, podal\nsťažovateľ 29. novembra 2017 odvolanie.\n19. V následnom doplnení sťažnosti z 12. februára 2018 sťažovateľ poukazuje na to,\nže bolo povinnosťou doručovateľa nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom\nupovedomiť, kedy príde písomnosť opakovane doručiť s uvedením dňa a hodiny.\nDoručovateľ síce vyznačil na doručenke v bode č. 1, že zásielka sa mala doručovať\n27. septembra 2017 a následne 28. septembra 2017 sa malo uskutočniť opakované\ndoručenie, no sťažovateľovi bolo oznámené len uloženie zásielky, kde bol oboznámený\ns tým, že sa zásielka od 28. septembra 2017 nachádza na pošte a vyzdvihnúť si ju môže\nv 18-dňovej lehote. Doručovateľ zásielku doručoval sťažovateľovi zrejme raz, keďže\nsťažovateľa o opätovnom doručení nijako neupovedomil. Sťažovateľ teda bol zo strany\ndoručovateľa oboznámený iba s tým, že si môže zásielku na pošte prevziať v odbernej\nlehote 18 dní, pričom ale po 6. dňoch bola zásielka vrátená okresnému súdu na jeho\nvyžiadanie. Sťažovateľ zdôrazňuje, že súd je objektívne zodpovedný za doručovanie\na doručenie zásielok určených do vlastných rúk účastníkom konania a je bez právneho\nvýznamu, či súd doručuje sám alebo prostredníctvom ním zvoleného doručovateľa (napr.\npošty). Z toho vyplýva, že v prípade, ak doručovateľ akýmkoľvek spôsobom zlyhá pri\ndoručovaní zásielky, následkom čoho dôjde k neprevzatiu zásielky účastníkom konania\nz dôvodu na strane doručovateľa, je to situácia, akoby zlyhal a zásielku nedoručil samotný\nsúd, ktorý má zodpovedať za to, aby bola každá jedna zásielka riadne doručovaná\núčastníkovi konania. Je zrejmé, že okresný súd zaujal veľmi nesprávny a ústavne\nnekonformný postoj, lebo po tom, ako odovzdal zásielku na doručovanie pošte, považuje\n\n7\n\nvec z jeho strany za uzavretú spôsobom, že sa ho doručenie zásielky netýka a že z jeho\nstrany došlo k riadnemu splneniu všetkých zákonných povinností, hoci opak je pravdou.\nSkutočnosť, že došlo k pochybeniu na strane doručujúceho orgánu nie je a za žiadnych\nokolností ani nemôže byť daná na ťarchu účastníka konania s dôsledkami účinného\ndoručenia zásielky, keďže ide o porušenie zákonnej povinnosti súdu pri doručovaní\nzásielky. Súd je zodpovednou osobou za riadne doručovanie písomností účastníkovi\nkonania a ak zistí, že pri doručovaní došlo k pochybeniu na strane súdu alebo ním\nzvoleného doručujúceho orgánu, je jeho povinnosťou pochybenie odstrániť a zabezpečiť,\naby zásielka bola adresátovi doručená. Toto však okresný súd z neznámeho dôvodu odmieta\na zaujíma pozíciu orgánu, ktorého sa vzniknutá situácia netýka. Týmto postojom okresný\nsúd spôsobil, že doručovaná zásielka nie je dodnes doručená, pričom fikcia doručenia\nzásielky nemohla z už uvedených dôvodov nastať a rozhodnutie, na podklade ktorého sa\nvedie výkon rozhodnutia, nie je právoplatné a vykonateľné. Sťažovateľ sa do dňa napísania\nvyjadrenia (12. februára 2018) nemal možnosť nijako s obsahom jemu doručovanej zásielky\noboznámiť.\n20. Z vyjadrenia zákonnej sudkyne z 15. januára 2018 vyplýva, že zásielka bola\nsťažovateľovi adresovaná do vlastných rúk s opakovaným doručením na adresu\n. Vzhľadom na predmet a výsledok konania bola zvolená dispozičná\nslužba tak, že na doručenke sa uviedla úložná doba zásielky 5 dní. Tento postup sa využíva\naj v iných prípadoch konaní týkajúcich sa maloletých detí. Požiadavka súdu na poskytnutie\núložnej doby uvedenej na súdnej zásielke podľa doterajších skúseností a využívania tejto\nslužby je poštou považovaná za zvolenú dispozičnú službu. Bolo teda povinnosťou\npoštového úradu uviesť predmetnú dobu uloženia zásielky aj na oznámení o uložení\nzásielky adresovanom a doručenom sťažovateľovi. Čo sa týka údajného telefonátu\n„neznámej osoby z Okresného súdu Bratislava I“ Poštovému úradu v Malackách, treba\nuviesť, že táto informácia sa nezakladá na pravde. Zákonná sudkyňa nemá vedomosť o tom,\nže by niekto z pracovníkov okresného súdu konal neprofesionálne a vyvinul iniciatívu na\nkontrolovanie práce Poštového úradu v Malackách a vyžiadal si telefonicky späť uloženú\nzásielku. Toto tvrdenie je účelové s cieľom vyviniť sa z vlastnej nepozornosti. Skutočnosť,\nči takýto telefonát v inkriminovanej dobe prebehol, je možné si overiť u operátora. Podľa\n\n8\n\nokresným súdom vyznačeného dátumu vrátenia zásielky späť je zrejmé, že pošta túto úložnú\ndobu akceptovala. Bolo však chybou poštového úradu, že uvedenú úložnú dobu neoznámil\nsťažovateľovi. Sťažnosť je neopodstatnená a nedôvodná. Sťažovateľ mal o predmetnom\nkonaní vedomosť, zásielka mu bola odoslaná na adresu, ktorú uvádzal v konaní. Zásielka\nbola poštovým úradom doručovaná a uložená podľa požiadaviek súdu, avšak za uvedenie\nnesprávnej úložnej doby na oznámení o uložení zásielky adresátovi nezodpovedá súd.\nNa strane sťažovateľa ide o účelové konanie v snahe oddialiť účinky rozhodnutia, o čom\nsvedčí ním samým uvádzané tvrdenie, že na poštu sa dostavil v 17. deň lehoty, pričom je\npotrebné si uvedomiť, že predmetom konania bolo nariadenie návratu maloletého dieťaťa\npri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, v ktorom je daná povinnosť súdu vydať\nrozhodnutie spravidla do 6 týždňov od začatia konania, z čoho je zrejmé, že na priebeh\ntakéhoto súdneho konania je kladená požiadavka osobitnej rýchlosti. Naplnenie uvedenej\npovinnosti súdu nie je možné za predpokladu, že na prevzatie súdnej zásielky bude mať\núčastník úložnú dobu 18 dní.\n21. Z doplnenia vyjadrenia zákonnej sudkyne sp. zn. 1 SprV 246/2017 z 19. januára\n2018 vyplýva, že zásielka bola zo strany pošty vrátená súdu 6. októbra 2017 ako neprevzatá\nv odbernej lehote a týmto dňom nadobudlo rozhodnutie krajského súdu právoplatnosť,\nkeďže ostatní účastníci prevzali rozhodnutie krajského súdu skôr. Ak sa sťažovateľ\nspravoval nesprávnym vyznačením úložnej doby poštou, potom pochybila pošta, proti ktorej\nsi sťažovateľ môže uplatniť svoj nárok podľa príslušných právnych predpisov. Z toho je\nzrejmé, že v danom prípade je potrebné skúmať postup pošty pri doručovaní zásielky\na nejde o prípad pochybenia okresného súdu, postup ktorého je oprávnený skúmať ústavný\nsúd. Treba tiež uviesť, že sťažovateľ ustanovil právnu zástupkyňu aj maloletej, ktorá\nprevzala rozhodnutie krajského súdu 28. septembra 2017, hoci na doručenke je mylne\nuvedený dátum 28. november 2017. Sťažovateľ ako zákonný zástupca maloletej mal už teda\nv tom čase možnosť rozhodnutie prevziať a oboznámiť sa s ním, keďže nemožno\npredpokladať, že právna zástupkyňa maloletej konala priamo s maloletou, ktorá nemá\nvzhľadom na vek spôsobilosť na právne úkony.\n22. Z vyjadrenia súdnej tajomníčky sp. zn. 1 SprV 173/2017 z 9. novembra 2017\nvyplýva, že zásielka obsahujúca rozhodnutie krajského súdu č. k. 20 CoP 46/2017-487 bola\n9\n\nsťažovateľovi adresovaná okresným súdom do vlastných rúk s opakovaným doručením na\nadresu\n\n. Vzhľadom na predmet a výsledok konania okresný súd\n\nzvolil dispozičnú službu tak, že na doručenke uviedol úložnú dobu zásielky 5 dní. Tento\npostup sa využíva aj v iných prípadoch konaní týkajúcich sa maloletých detí a vzhľadom na\npredmet konania bol použitý aj v tomto prípade. Táto požiadavka okresného súdu je\npoštovým úradom akceptovaná a považuje sa za zvolenú dispozičnú službu. Bolo\npovinnosťou dodacieho poštového úradu uviesť predmetnú dobu uloženia zásielky aj na\noznámení o uložení zásielky adresovanom a doručenom sťažovateľovi. Ku sťažovateľom\nuvádzanému údajnému telefonátu „neznámej osoby z Okresného súdu Bratislava I“ treba\nuviesť, že táto informácia sa nezakladá na pravde. Nie je pravdou, že by súdna tajomníčka\nalebo iný zamestnanec oddelenia majúci oprávnenie so spisom pracovať telefonicky žiadali\npoštu o vrátenie zásielky späť z dôvodu uplynutia úložnej doby. Tvrdenie pošty je účelové,\nso snahou vyviniť sa z vlastnej nepozornosti. Skutočnosť, či takýto telefonát\nv inkriminovanej dobe prebehol, je možné overiť si u operátora. Podľa okresným súdom\nvyznačeného dátumu vrátenia zásielky späť okresnému súdu je zrejmé, že pošta túto úložnú\ndobu akceptovala. Bolo chybou pošty, že uvedenú úložnú dobu neoznámila adresátovi.\n23. Z vyjadrenia matky z 10. apríla 2018, doručeného ústavnému súdu 16. apríla\n2018, podaného advokátkou JUDr. Danielou Ježovou, LL.M., PhD., advokátska kancelária,\nJavorinská 13, Bratislava, vyplýva, že podľa jej názoru sťažovateľ spĺňa znaky zneužitia\npráva, čo nepožíva právnu ochranu. Sťažovateľ zneužíva rodičovské práva k maloletej,\nktorú neoprávnene zadržal na území Slovenskej republiky v apríli 2017, bráni jej aj\nv kontakte s matkou osamote, berie zákon do vlastných rúk, keď svojmocne bráni\nakémukoľvek styku matky s maloletou. Pritom matka je preferenčným rodičom maloletej,\ns ktorou táto strávila celý svoj život. Takéto správanie sťažovateľa narúša práva maloletej,\nnajmä právo na rodinný život s matkou. V ďalšom matka podrobne uvádza celý doterajší\nskutkový a právny stav veci a vymenúva všetky dosiaľ vo veci vydané súdne rozhodnutia.\nOsobitne zdôrazňuje, že po tom, ako krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu\no návrate maloletej (o čom sťažovateľ údajne nemá dosiaľ vedomosť), sťažovateľ vykonal\nviaceré závažné kroky zhrnuté v siedmich bodoch. Tieto sa týkajú školskej dochádzky\nmaloletej. Konečným cieľom sťažovateľa je zmariť návrat maloletej do Ekvádoru tak, aby\n\n10\n\ntáto zostala na území Slovenskej republiky bez samostatného kontaktu s matkou aj napriek\nexistujúcim súdnym rozhodnutiam. Súdne rozhodnutia a ich obsah nebudú zmenené ani\nv prípade plného úspechu sťažovateľa v konaní vedenom ústavným súdom, keďže\nsťažovateľ zmenu týchto rozhodnutí nepožaduje. Jeho cieľ je zrejmý a nie je legitímny.\nPovolenie odkladu vykonateľnosti súdnych rozhodnutí poskytlo ochranu takémuto zneužitiu\npráva. Zo správania sťažovateľa je zrejmé, že sa súdnemu rozhodnutiu dobrovoľne nikdy\nnepodrobí. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a správanie sťažovateľa spĺňajúce znaky\nzneužitia práva, na skutočnosť, že ani v prípade jeho úspechu v konaní vedenom ústavným\nsúdom nedôjde k zmene alebo zrušeniu rozhodnutia o návrate a vzhľadom na ochranu\nrodinného života maloletej je potrebné dočasné opatrenie, ktorým bola odložená\nvykonateľnosť rozhodnutia o návrate maloletej do Ekvádoru, zrušiť. Matka vytýka, že jej\nneboli doručené žiadne prílohy, ktoré sťažovateľ predložil spolu so sťažnosťou a jej\ndoplneniami, ale ani videá založené do spisu ústavného súdu. Žiada týmto o ich doručenie.\nVýrok o odklade vykonateľnosti trpí vadou spočívajúcou v tom, že neobsahuje časový\nfaktor, teda údaj, dokedy má byť vykonateľnosť odložená, hoci aj samotný sťažovateľ\npožadoval limitovať tento výrok do rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej. K tvrdeniu\nsťažovateľa o porušení jeho práv treba najprv uviesť, že obsahom žiadneho základného\npráva sťažovateľa nie je právo na doručenie zásielky s 18-dňovou úložnou lehotou, ako sa\ndomnieva sťažovateľ. V spise okresného súdu sa nachádza originál obálky, ktorým sa\ndoručovalo uznesenie krajského súdu v konaní o návrat sťažovateľovi, pričom z obálky\njednoznačne vyplýva úložná lehota určená súdom na vyzdvihnutie zásielky v trvaní 5 dní.\nTáto lehota je vyznačená na obálke zelenou fixkou (ako to tvrdí aj sám sťažovateľ). Zároveň\nz obálky vyplýva, že sťažovateľovi bola doručovaná 27. septembra 2017 a opakovane\n28. septembra 2017. Odosielateľovi bola odoslaná späť 4. októbra 2017 z dôvodu, že nebola\nprevzatá v odbernej lehote. Odosielateľovi (okresnému súdu) sa zásielka vrátila 6. októbra\n2017. Na doručenke, ktorá je verejnou listinou, je uvedená 5-dňová odberná lehota.\nK námietke sťažovateľa o údajnom nedoručení uznesenia krajského súdu, v dôsledku čoho\nsa podľa neho nestalo vykonateľným, treba poukázať na § 105, § 106, § 107 a § 111 CSP.\nVyplýva z nich, že uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľovi riadne a v súlade\nso zákonom doručené, a preto nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 6. októbra 2017\n(teda dňom vrátenia zásielky okresnému súdu). Zásielka bola pritom doručovaná na adresu\n\n11\n\n, ktorú označil sťažovateľ (§ 106 ods. 1 CSP). Sťažovateľ\nnavyše všetky informácie o výsledku konania mal aj od matky, ktorá zásielku prevzala\na so sťažovateľom o veci diskutovala. Informáciu dostal aj od príslušníkov Policajného\nzboru 30. septembra 2017 pri riešení odobratia maloletej sťažovateľom cez okno detskej\nizby. V neposlednom rade sťažovateľ v konaní o návrat udelil v mene maloletej plnú moc\nAdvokátskej kancelárii Laliková s. r. o. Tejto advokátskej kancelárii bolo uznesenie\nkrajského súdu doručené 28. novembra 2017, pričom bola povinná vo veci komunikovať\nso sťažovateľom. Dôležitým faktom je, že uznesenie krajského súdu v konaní o návrat bolo\nkonečným rozhodnutím, čo znamená, že sťažovateľovi nezačali plynúť žiadne lehoty na\npodanie opravných prostriedkov, ktoré by mohol zmeškať a utrpieť tak ujmu na právach.\nProti uzneseniu odvolacieho súdu v návratovom konaní nie je prípustný žiadny opravný\nprostriedok vrátane dovolania a dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky\n(§ 76 a § 79 ods. 2 CMP). Napokon matka namieta, že sťažovateľ v podanej sťažnosti\nvlastne ani neuviedol, proti ktorému zásahu a ktorému súdu sťažnosť smeruje a akým\nkonaním mal údajný porušovateľ zasiahnuť do základných práv sťažovateľa. Matka sa môže\niba domnievať, že za zásah do svojich práv pokladá sťažovateľ prebiehajúce vykonávacie\nkonanie. Navyše v petite sťažnosti sa ani nežiada, aby okresný súd doručil zásielku\ns uznesením krajského súdu ešte raz.\n24. Z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu sp. zn. 1 SprV 182/2018 z 13. apríla\n2018, doručeného ústavnému súdu 23. apríla 2018 (v reakcii na výzvu ústavného súdu\nvyjadriť sa vo veci samej po doručení uznesenia č. k. II. ÚS 148/2018-44 z 8. marca 2018),\nvyplýva, že s poukazom na jej predchádzajúce vyjadrenie z 20. januára 2018 so sťažnosťou\na jej doplneniami oboznámila zákonnú sudkyňu, keďže jej ako predsedníčke okresného\nsúdu v postavení orgánu riadenia a správy súdu neprináleží posudzovať zákonnosť\nzvoleného procesného postupu v danej veci. Zákonná sudkyňa vo vyjadrení z 11. apríla\n2018 uviedla, že sa pridržiava doterajšieho vyjadrenia z 15. januára 2018 v znení jeho\ndoplnenia s tým, že viac k veci neuvádza. Čo sa týka žiadosti o zapožičanie spisu sp. zn.\n3 P 91/2017, oznamuje, že tento sa od 26. marca 2018 nachádza na najvyššom súde, lebo\nbol pripojený k spisu okresného súdu sp. zn. 3 P 188/2017, v ktorom sťažovateľ podal\ndovolanie proti neodkladnému (vhodnému) opatreniu.\n\n12\n\n25. Z pripojeného vyjadrenia zákonnej sudkyne z 11. apríla 2018 vyplýva, že sa\npridržiava doterajšieho písomného vyjadrenia z 15. januára 2018 v znení jeho doplnenia\na viac k veci neuvádza.\n26. Z ďalšieho podania právnej zástupkyne matky zo 16. mája 2018, doručeného\nústavnému súdu 21. mája 2018, vyplýva, že matka opakuje svoj návrh na zrušenie\ndočasného opatrenia č. k. II. ÚS 148/2018-44 z 8. marca 2018, ktorým bola odložená\nvykonateľnosť uznesenia okresného súdu v spojení s uznesením krajského súdu, keďže\no návrhu nebolo rozhodnuté. Oznamuje tiež, že uznesením okresného súdu sp. zn.\n7 Em 3/2017 z 3. mája 2018 bol výkon uznesenia okresného súdu č. k. 3 P 91/2017-276\nz 29. júna 2017 v spojení s uznesením krajského súdu č. k. 20 CoP 46/2017-487\nz 18. septembra 2017 odložený do času zániku alebo zrušenia dočasného opatrenia\nústavného súdu.\n27. Z repliky právneho zástupcu sťažovateľa z 21. mája 2018, doručenej ústavnému\nsúdu elektronicky toho istého dňa, ktorou reaguje na vyjadrenie matky, vyplýva, že sa\nvyjadruje predovšetkým ku kritickým tvrdeniam matky vo vzťahu k jeho počínaniu, pričom\npravdivosť tvrdení matky popiera. Okresný súd nikdy neurčil 5-dňovú odbernú lehotu na\nzásielke, ktorou sa doručovalo uznesenie krajského súdu sťažovateľovi, a túto zrejme\nvyznačil až dodatočne, a to po tom, čo mu bola zásielka vrátená. Okresný súd teda nevyužil\ndispozičnú službu pošty. Odhliadnuc od uvedeného, ak dôjde pri doručovaní zásielky\nurčenej do vlastných rúk k pochybeniu na strane súdu alebo doručovateľa povereného\nsúdom, nemôže byť takéto pochybenie vykladané na ťarchu účastníka konania. Okresný súd\nsi nesplnil svoju základnú povinnosť a s poukazom na pochybenie na strane povereného\ndoručovateľa sa snaží vyviniť a ospravedlniť zlyhanie pri doručovaní zásielky\nsťažovateľovi. Okresný súd uzatvoril s poštou ako doručovateľom zmluvu, ktorou ho\npoveril doručením zásielky sťažovateľovi. Ide o zmluvný vzťah, ktorý sa sťažovateľa nijako\nnedotýka a nie je jeho účastníkom. Doručovateľ pochybil pri doručovaní takým spôsobom,\nže celý proces doručovania zásielky sťažovateľovi zmaril. Došlo teda k porušeniu\nzmluvných podmienok vo vzťahu medzi okresným súdom a doručovateľom, čo je mimo\ndispozícií a dosahu vôle sťažovateľa. Z porušenia zmluvných dojednaní medzi okresným\n\n13\n\nsúdom a doručovateľom môžu vzniknúť následky výlučne len účastníkom zmluvného\nvzťahu. Už prvé vyjadrenie pošty ako doručovateľa k reklamácii sťažovateľa jasne\nzadefinovalo porušenie zmluvy. Pošta pochybenie pri vrátení zásielky uznala, v dôsledku\nčoho nedošlo k splneniu povinnosti okresného súdu doručiť uznesenie krajského súdu\nsťažovateľovi ako účastníkovi konania. Vyznačenie úložnej doby na obálke bolo neznámou\nosobou dodatočne dopísané, a to po vrátení zásielky z pošty. Po dôkladnom obhliadnutí\nobálky je celkom zrejmé, že tam nie je zelenou fixkou vyznačená úložná doba tak, ako to\nuvádza okresný súd, ale ide len o dodatočné dopísanie krátkeho textu neznámou osobou.\nSťažovateľ považuje za podstatné v tejto súvislosti, že z doručeniek adresovaných právnej\nzástupkyni matky, právnej zástupkyni maloletej a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny\nMalacky (ďalej len „kolízny opatrovník“) úložná doba 5 dní nevyplýva, pretože takýto text\nje uvedený výlučne na zásielke adresovanej sťažovateľovi. Sťažovateľ nebol zo strany\nAdvokátskej kancelárie Laliková s. r. o. oboznámený s uznesením krajského súdu. Je tiež\npodstatné, že matka 10. októbra 2017 odvolala splnomocnenie na zastupovanie maloletej,\nudelené sťažovateľom 30. augusta 2017. Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd vôbec\nnemal odvolacie uznesenie doručovať Advokátskej kancelárii Laliková s. r. o. Sťažovateľ\nnapokon popiera tvrdenie, podľa ktorého si mal zvoliť adresu na doručovanie\n, pretože nikdy okresnému súdu neoznámil požiadavku, aby sa mu\nzásielky doručovali práve na túto adresu. Zavádzajúce je aj tvrdenie, podľa ktorého došlo\nk dvom pokusom o doručenie uznesenia krajského súdu, a to 27. septembra 2017 a\n28. septembra 2017, v skutočnosti sa tak stalo iba raz.\n28. Ústavný súd doručil sťažnosť spolu s doplňujúcimi podaniami, uznesenie č. k.\nII. ÚS 148/2018-44 z 8. marca 2018, ako aj vyjadrenia okresného súdu a matky aj\nkolíznemu opatrovníkovi ako procesnému zástupcovi maloletej s tým, aby sa aj on mohol\nvyjadriť vo veci samej, keďže rozhodnutím ústavného súdu by maloletá mohla byť dotknutá\nna svojich právach. Kolízny opatrovník toto právo nevyužil a nijaké vyjadrenie nezaslal.\nII.\n29. Z uznesenia okresného súdu č. k. 3 P 91/2017-276 z 29. júna 2017 vyplýva, že\nním bol nariadený návrat maloletej do Ekvádoru ako krajiny jej obvyklého pobytu, pričom\n\n14\n\nsťažovateľovi sa nariadilo maloletú navrátiť na územie Ekvádoru do 15 dní od\nprávoplatnosti uznesenia. Ak by sťažovateľ maloletú na územie Ekvádoru nenavrátil, je\nmatka oprávnená po uplynutí stanovenej lehoty maloletú prevziať pre účely jej navrátenia\nna územie Ekvádoru.\n30. Z oznámenia o uložení zásielky Slovenskej pošty, a. s., z 28. septembra 2017\nadresovaného sťažovateľovi vyplýva, že sa mu oznamuje uloženie zásielky od odosielateľa\n„Okr. súd“ podacie číslo UC196792195SK z pošty „BA 17“ s tým, že ide o úradnú zásielku\ndo vlastných rúk. Dôvodom nedoručenia zásielky je, že adresát nebol zastihnutý. Zásielku si\nmôže adresát prevziať od 28. septembra 2017. Podľa upozornenia odberná lehota na\nvyzdvihnutie zásielky je 18 kalendárnych dní.\n31. Zo sťažností „na postup súdu v právnej veci vedenej na Okresnom súde\nBratislava I, sp. zn.: 3 P 91/2017“ zo 16. októbra 2017 a 7. novembra 2017 (ktoré sú takmer\nidentické) vyplýva, že sťažovateľ zásielku č. UC196792195SK nemohol prevziať, keďže\nv 17. deň odbernej lehoty už bola vrátená okresnému súdu. Sťažovateľ preto žiada\no zjednanie nápravy pri doručovaní zásielky s tým, aby sa zabezpečilo jej riadne doručenie.\n32. Z prípisu Slovenskej pošty, a. s., sp. zn. 86/1030/GR-PRAV z 9. novembra 2017\nvyplýva, že okresný súd ako odosielateľ poštovej zásielky podanej na Pošte Bratislava 17\npod č. UC196792195SK adresovanej sťažovateľovi využil dispozičnú službu „Uložiť 18\ndní“, čo znamená, že v prípade neúspešného pokusu o doručenie zásielky adresátovi táto\nbude uložená na pošte 18 dní (tzv. odberná lehota), pričom oznámenie o uložení zásielky na\npošte je adresátovi oznámené zo strany pošty a tento si ju môže kedykoľvek počas plynutia\nodbernej lehoty prísť prevziať. V danom prípade po neúspešnom pokuse o doručenie\nzásielky bolo sťažovateľovi uloženie zásielky oznámené 28. septembra 2017, avšak\n4. októbra 2017 bola zásielka omylom vrátená okresnému súdu s poznámkou, že adresát\nzásielku v odbernej lehote neprevzal. Na základe vyjadrenia zamestnancov Pošty Malacky 1\nbolo zistené, že tam zatelefonovala osoba, ktorá sa predstavila ako zamestnanec okresného\nsúdu, teda zamestnanec odosielateľa, a táto osoba požadovala zmeniť 18-dňovú odbernú\nlehotu na 5-dňovú odbernú lehotu. V zmysle platných poštových podmienok však takýto\npostup nie je možný, no i napriek tomu zamestnanci Pošty Malacky 1 takejto telefonickej\n\n15\n\npožiadavke vyhoveli a v rozpore s platnými Poštovými podmienkami vrátili zásielku späť\nokresnému súdu, čím došlo zo strany príslušných zamestnancov Pošty Malacky 1\nk porušeniu ich pracovných povinností.\n33. Z prípisu predsedníčky okresného súdu sp. zn. 1 SprV 173/2017 zo 6. novembra\n2017 adresovaného sťažovateľovi a označeného ako „Upovedomenie o spôsobe vybavenia\nsťažnosti“ vyplýva, že s poukazom na zákonné oprávnenia predsedu súdu nie je tento\noprávnený akokoľvek zasahovať do konkrétneho procesného postupu a rozhodovacej\nčinnosti súdu v individuálnej právnej veci. Bolo preto potrebné sťažnosť podanú\nsťažovateľom vyhodnotiť ako neprípustnú.\n34. Z podania právneho zástupcu sťažovateľa z 10. novembra 2017, doručeného\nokresnému súdu 13. novembra 2017, vyplýva, že žiada zastaviť výkon rozhodnutia\nv právnej veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 7 Em 3/2017, a to v zmysle § 390\npísm. a) CMP.\nIII.\n35. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže\nzároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv\na slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\n\n16\n\nalebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,\nobnovil stav pred porušením.\n36. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 4 ústavy podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane\nustanoví zákon.\nPodľa čl. 51 ods. 1 ústavy domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38\naž 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia\nvykonávajú.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o\nakomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\n37. Podľa § 106 ods. 1 CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa\nosobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát\nneuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti a) fyzickej osobe na adresu\nevidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca\nna území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca, b) právnickej osobe na adresu\nsídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri.\nPodľa § 107 ods. 1 CSP doručujúcim orgánom je a) poštový podnik, b) súdny\ndoručovateľ.\nPodľa § 111 ods. 3 CSP ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106,\npísomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy,\nak sa adresát o tom nedozvie.\n38. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nna oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle, nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy\n\n17\n\nvykonávajú (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ústavy). Reálne uplatnenie základného práva na\nsúdnu ochranu teda predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana\nv zákonom\n\npredpokladanej\n\nkvalite\n\nposkytne\n\n(mutatis\n\nmutandis\n\nIV.\n\nÚS\n\n77/02,\n\nIV. ÚS 214/04, II. ÚS 250/2011).\n39. Jadrom sťažnosti je námietka, že hoci sťažovateľovi dosiaľ nebolo doručené\nodvolacie uznesenie krajského súdu, považuje okresný súd vec za právoplatne ukončenú.\nPorušenie označených práv vidí sťažovateľ práve v nedoručení odvolacieho uznesenia\nkrajského súdu, ako aj v tom, že okresný súd s vecou nakladá ako s právoplatne skončenou.\n40. Okresný súd zastáva názor, že došlo k riadnemu doručeniu uznesenia krajského\nsúdu, a to v dôsledku toho, že sťažovateľ v 5-dňovej odbernej lehote zásielku neprevzal,\na preto dňom vrátenia neprevzatej zásielky okresnému súdu sa doručované uznesenie\nkrajského súdu stalo právoplatným.\n41. Matka je rovnakého názoru ako okresný súd. Navyše zdôrazňuje, že kroky\nsťažovateľa treba považovať za zneužitie práva nepožívajúce právnu ochranu.\n42. Kolízny opatrovník sa vo veci nevyjadril.\n43. Z pohľadu ústavného súdu sa javí ako potrebné najprv konštatovať, že hoci\npredmetom konania v zmysle jasného obsahu podanej sťažnosti a jej petitu je otázka, či\ndošlo alebo nedošlo k doručeniu odvolacieho uznesenia krajského súdu, resp. či návratové\nkonanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 3 P 91/2017 bolo alebo nebolo právoplatne\nskončené, tak sťažovateľ, ako aj matka vo svojich rozsiahlych podaniach sa podrobne\nzaoberajú skutkovými okolnosťami, ktoré sa týkajú jednak dôvodnosti požiadavky matky\nna nariadenie návratu maloletej do Ekvádoru, ale tiež správania sa týchto účastníkov a ich\nvzájomných kontroverzií, hoci tieto okolnosti z hľadiska predmetu konania vedeného\nústavným súdom sú irelevantné. Ústavný súd sa preto uvedenými irelevantnými prednesmi\n(ktoré v podrobnostiach ani do tohto nálezu neprevzal) nebude v ďalšom zaoberať a sústredí\nsa výlučne na skutkové a právne okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie predmetu\nkonania. Z rovnakého dôvodu nebolo ani potrebné doručiť matke dôkazy, ktoré sťažovateľ\npredložil ústavnému súdu ako prílohy viacerých svojich podaní a doručenia ktorých sa\n18\n\nmatka domáha. Ústavný súd sa týmito dôkazmi vôbec nezaoberal a pri svojom rozhodovaní\nna ne neprihliadal.\n44. Medzi účastníkmi konania je nesporné, že k skutočnému (fyzickému) doručeniu\nodvolacieho uznesenia krajského súdu sťažovateľovi nedošlo. Rovnako žiaden z účastníkov\nnespochybnil obsah oznámenia o uložení zásielky Slovenskej pošty, a. s., z 28. septembra\n2017 adresovaného sťažovateľovi od okresného súdu s podacím číslom UC196792195SK\nz pošty „BA 17“, podľa ktorého si sťažovateľ úradnú zásielku do vlastných rúk môže\nprevziať od 28. septembra 2017, pričom odberná lehota na vyzdvihnutie zásielky je 18\nkalendárnych dní. Napokon, nesporné je aj to, že v rozpore s textom oznámenia o uložení\nzásielky pošta 4. októbra 2017 (pred uplynutím lehoty 18 kalendárnych dní, teda pred\n16. októbrom 2017) zásielku zaslala späť okresnému súdu, ktorý ju prevzal 6. októbra 2017.\n45. Naproti tomu je medzi účastníkmi konania sporný dôvod, pre ktorý bola zásielka\nvrátená okresnému súdu pred uplynutím 18-dňovej lehoty uvedenej v oznámení o uložení\nzásielky doručenom sťažovateľovi. Sťažovateľ s odvolaním sa na zistenia pošty tvrdí, že\nokresný súd odbernú lehotu v skutočnosti nestanovil, v dôsledku čoho platila 18-dňová\nštandardná lehota vyplývajúca z poštového poriadku, ktorú poštový doručovateľ aj uviedol\nv oznámení. Až na základe telefonickej požiadavky z okresného súdu, podľa ktorej správne\nmalo ísť o 5-dňovú odbernú lehotu, bola zásielka predčasne, po uplynutí 5-dňovej odbernej\nlehoty, avšak ešte pred uplynutím 18-dňovej odbernej lehoty, vrátená okresnému súdu.\nV rozpore s tým okresný súd a matka tvrdia, že na doručenke bola vyznačená zelenou\nfixkou 5-dňová odberná lehota, a preto pochybil poštový doručovateľ, ak v oznámení\no uložení zásielky uviedol lehotu 18 dní. Sťažovateľ je presvedčený, že odberná lehota 5 dní\nbola na doručenke vyznačená až dodatočne po vrátení zásielky okresnému súdu, čoho\ndôkazom má byť, že na doručenkách ďalších zásielok, ktorými sa to isté odvolacie\nuznesenie krajského súdu doručovalo ďalším účastníkom konania, resp. ich právnym\nzástupcom, nie je 5-dňová lehota vyznačená. Ďalej je sporné, či sťažovateľ oznámil adresu\nna doručovanie (a v závislosti na tom otázka, či mu bolo uznesenie krajského súdu\ndoručované na správnu adresu), ale tiež, či došlo k jednému alebo dvom pokusom\npoštového\n\ndoručovateľa\n\nzásielku\n\nobsahujúcu\n\nsťažovateľovi.\n19\n\nuznesenie\n\nkrajského\n\nsúdu\n\ndoručiť\n\n46. Na odstránenie skutkových rozporov v tvrdeniach účastníkov, ktoré sú už\noznačené v tomto náleze, by bolo potrebné vykonať ďalšie, pomerne rozsiahle dokazovanie,\nnapríklad zisťovaním, či došlo k telefonickému hovoru medzi okresným súdom a poštovým\núradom, ako to tvrdí sťažovateľ.\n47. Ústavný súd je toho názoru, že na rozhodnutie vo veci postačujú už dosiaľ zistené\nnesporné skutkové okolnosti, a preto ďalšie dokazovanie pre účely odstránenia existujúcich\nskutkových rozporov nie je potrebné vykonávať.\n48. Za rozhodujúcu skutkovú okolnosť považuje ústavný súd tú nespornú skutočnosť,\nže sťažovateľ bol poštovým doručovateľom informovaný v tom zmysle, že si zásielku\n(ktorú mu pre neprítomnosť nebolo možné osobne doručiť) môže prevziať v odbernej lehote\n18 dní. Napriek tomu v skutočnosti ešte pred uplynutím tejto odbernej lehoty, a to\n4. októbra 2017, bola zásielka zaslaná späť okresnému súdu, v dôsledku čoho nebola\na nemohla byť sťažovateľovi 17. dňa odbernej lehoty, kedy si ju prišiel osobne prevziať,\ndoručená. Je teda nepochybné, že sťažovateľ bol zo strany pošty uvedený do omylu\nv súvislosti s dĺžkou odbernej lehoty, ktorú mal k dispozícii na prevzatie zásielky.\n49. Podľa názoru ústavného súdu všeobecný súd, ktorý ako orgán verejnej moci má\npovinnosť doručiť účastníkovi konania rozhodnutie vo veci samej do vlastných rúk, nemôže\nsa zodpovednosti za splnenie tejto povinnosti zbaviť z dôvodu, že doručením zásielky\npoveril poštový podnik, ktorý pri realizácii doručenia do vlastných rúk pochybil, v dôsledku\nčoho k fyzickému doručeniu zásielky nedošlo. Inými slovami, nesprávny postup poštového\npodniku pri realizácii doručenia zásielky do vlastných rúk nemôže ísť na ťarchu účastníka\nkonania a nemôže zakladať zákonnú fikciu doručenia rozhodnutia vo veci samej do\nvlastných rúk.\n50. Vzhľadom na tento právny názor sa javí ako irelevantné, či uvedenie sťažovateľa\ndo omylu zavinil poštový podnik (ako to tvrdí okresný súd) alebo okresný súd (ako to tvrdí\nsťažovateľ a pošta). Rovnako je nepodstatné, či zásielka bola správne adresovaná a či došlo\nk jednému alebo dvom pokusom poštového doručovateľa zásielku sťažovateľovi doručiť\npred jej uložením na pošte.\n20\n\n51. Vychádzajúc z dosiaľ uvedených argumentov, bolo potrebné dospieť k záveru, že\npostupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 P 91/2017, ktorý doteraz\nnedoručil sťažovateľovi odvolacie uznesenie krajského súdu a napriek tomu nakladá\ns vecou ako s právoplatne ukončenou, došlo k porušeniu práva sťažovateľa na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n52. V ďalšom bude povinnosťou okresného súdu riadiť sa vysloveným právnym\nnázorom ústavného súdu a odvolacie uznesenie krajského súdu sťažovateľovi zákonným\nspôsobom doručiť tak, aby návratové konanie mohlo byť právoplatne ukončené.\n53. Vzhľadom na tento záver už nebolo potrebné, aby sa ústavný súd osobitne\nzaoberal namietaným porušením čl. 2 ods. 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy.\n54. V reakcii na tvrdenie matky, podľa ktorého postup sťažovateľa je zneužitím\npráva, treba uviesť, že účastník konania domáhajúci sa svojho práva na riadne doručenie\nodvolacieho rozhodnutia vo veci samej sa zneužívania práva nedopúšťa, pretože sa iba snaží\ndosiahnuť, aby sa vo vzťahu voči nemu postupovalo v súlade so zákonom. Nie je úlohou\nústavného súdu v tomto konaní zaujímať stanovisko k otázke, či proti právoplatnému\nodvolaciemu rozhodnutiu krajského súdu v návratovom konaní existuje alebo neexistuje\nopravný prostriedok, ktorý by sťažovateľ následne po nadobudnutí právoplatnosti\nrozhodnutia v návratovom konaní mohol prípadne v príslušnej zákonnej lehote použiť. Hoci\nprávo na doručenie zásielky s 18-dňovou odbernou lehotou nie je výslovnou súčasťou\nžiadneho základného práva sťažovateľa (ako na to matka správne poukazuje), vzhľadom na\nčl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy treba prihliadať aj na zákonnú úpravu\npodmienok a podrobností o súdnej ochrane, čo znamená, že v konečnom dôsledku treba za\nsúčasť základného práva na súdnu ochranu považovať aj zákonnú úpravu doručovania\nsúdnych rozhodnutí.\n55. Nebolo možné vyhovieť návrhu matky na zrušenie dočasného opatrenia\nústavného súdu vysloveného v bode 2 výroku uznesenia č. k. II. ÚS 148/2018-44 z 8. marca\n2018 (bod 2 výroku nálezu).\n21\n\nDoručením tohto nálezu dočasné opatrenie zanikne ex lege (§ 52 ods. 3 zákona\no ústavnom súde), a preto neprichádza do úvahy zrušovať ho rozhodnutím ústavného súdu.\nV danej súvislosti (vzhľadom na námietky matky) je potrebné zdôrazniť, že z bodu 2\nvýroku uznesenia ústavného súdu č. k. II. ÚS 148/2018-44 z 8. marca 2018 je zrejmé, že\ndočasné opatrenie odkladom vykonateľnosti uznesení vydaných v návratovom konaní bolo\nvydané na dobu neurčitú, pričom z odôvodnenia uznesenia je nepochybné aj to, že dočasné\nopatrenie zanikne najneskoršie právoplatnosťou rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej.\n56.\n\nSťažovateľ\n\npožadoval\n\nnáhradu\n\ntrov\n\nprávneho\n\nzastúpenia\n\nadvokátom\n\nv nešpecifikovanej výške.\nTrovy právneho zastúpenia pozostávajú z dvoch úkonov právnych služieb v roku\n2017 (prevzatie a príprava zastupovania, spísanie sťažnosti) v sume po 147,33 €, ako aj\nz dvoch úkonov právnych služieb v roku 2018 (vyjadrenia z 12. februára 2018 a z 21. mája\n2018) v sume po 153,50 €. Patrí k nim tiež režijný paušál v sume dvakrát po 8,84 €\na dvakrát po 9,21 €. Úhrnom predstavujú trovy právneho zastúpenia sumu 637,76 € (bod 3\nvýroku nálezu).\nZa vyjadrenia zo 16. januára a z 19. januára 2018 nebolo možné náhradu trov\npriznať, keďže trovy týchto vyjadrení ústavný súd nepovažoval za účelne vynaložené.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti\ntohto rozhodnutia.\n57. Vzhľadom na čl. 133 časť vety pred bodkočiarkou ústavy, podľa ktorého proti\nrozhodnutiu\n\nústavného\n\nsúdu\n\nnemožno\n\npodať\n\nopravný\n\nprostriedok,\n\ntreba\n\npod\n\nprávoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho\ndoručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. júna 2018\n\n22", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "doručenie, doručovanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:90782b7a-24c9-4be8-95fe-fd941210db22", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 250/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 250/2011 z 8. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-08", "citacie_n": 172, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90782b7a-24c9-4be8-95fe-fd941210db22"}, {"guid": "ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/04 z 30. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-30", "citacie_n": 476, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc"}, {"guid": "31d2cb1d-b93e-49eb-a65d-0b2e90a7e484:e999d5b0-1e56-4d12-af63-acdd1f12e337", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1117212625.2", "spisova_znacka": "20CoP/46/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/46/2017 z 17. 9. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-09-17", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1117212625.2"}, {"guid": "dca529d4-fd3f-4e3c-9290-0b3216fc5b99:430272d3-0cb0-4bb0-870c-d975d47b5ecf", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Em/3/2017", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Skalica sp. zn. 7Em/3/2017 z 2. 6. 2017", "sud": "Okresný súd Skalica", "datum_vydania": "2017-06-02", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/dca529d4-fd3f-4e3c-9290-0b3216fc5b99:430272d3-0cb0-4bb0-870c-d975d47b5ecf"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d0305847-9b35-414e-b263-1675e79727d8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.480.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 480/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 480/2025 z 19. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.480.2025.1"}, {"guid": "ussr:39487f44-4528-4896-a949-fd7514bfff20", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.528.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 528/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 528/2024 z 7. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.528.2024.1"}, {"guid": "ussr:08f2aa43-1896-4bb6-9c62-56b127f314b0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.68.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 68/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 68/2021 z 23. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.68.2021.1"}, {"guid": "ussr:67639a8c-96f9-4c96-b2e9-b133d4d96404", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.70.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 70/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 70/2021 z 23. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.70.2021.1"}, {"guid": "ussr:b27d19c6-3093-4ad6-9cbd-912956cd8db5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.575.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 575/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 575/2020 z 15. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.575.2020.1"}, {"guid": "ussr:30b02d94-23c3-4aea-92b3-8e7e6614e1b8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.425.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 425/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 425/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.425.2019.1"}, {"guid": "83efe0a0-6090-4ddc-9551-45ee5b8e2dea:e629749f-5fd4-4b23-8d24-2d7052a78d96", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:7019200242.1", "spisova_znacka": "1Sfk/119/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/119/2022 z 30. 4. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-04-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:7019200242.1"}, {"guid": "07cdc6d1-0fcb-42cc-a9bd-558c09ae1c61:73791a0b-0015-42e0-8113-e034897fa7fd", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:7019200243.1", "spisova_znacka": "4Sfk/113/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/113/2022 z 21. 2. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-02-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:7019200243.1"}, {"guid": "5dee5e83-7323-41aa-99cb-77f1e69a232a:ff6f32f3-b643-4603-aa4b-ede369f8f28f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6126226506.1", "spisova_znacka": "14Co/68/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/68/2026 z 20. 7. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-07-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6126226506.1"}, {"guid": "f22bdf58-6060-4176-858f-5258860b755c:07daadc7-74a1-490f-abc3-f1e69b13aa6d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1323203027.1", "spisova_znacka": "28CoR/2/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 28CoR/2/2025 z 23. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1323203027.1"}, {"guid": "3c993b26-6f52-406c-a7b4-7a504ad8ef13:e825231f-0cf6-4eb1-8896-da0051a007d4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1118203966.1", "spisova_znacka": "18CoE/54/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 18CoE/54/2019 z 28. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-04-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1118203966.1"}, {"guid": "6f00c335-3fb3-475a-8cbe-539ac238685a:00fe7522-797a-47f6-98ce-46cfb7e8b785", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1318202601.1", "spisova_znacka": "11CoP/460/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/460/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1318202601.1"}, {"guid": "6bc4c5a5-ef87-45b8-a872-43472f8e92fc:8d3c3544-3f9c-4bb8-b0e7-1bac2d6aa385", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1018200267.2", "spisova_znacka": "6S/34/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/34/2018 z 2. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-09-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1018200267.2"}, {"guid": "0094331d-1a05-497e-9110-2988a4bf666b:3558967c-b464-4a48-bb19-11d174c7848e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1118208266.1", "spisova_znacka": "11CoP/321/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/321/2018 z 22. 8. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-08-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1118208266.1"}, {"guid": "2345b26a-6af0-4656-9529-2a3dbe542fde:4d7be8c3-bfe1-41fc-a1c2-914e9e8814f7", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6126224128.2", "spisova_znacka": "36Ek/357/2026", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/357/2026 z 19. 8. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-08-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6126224128.2"}]}