{"guid": "ussr:d6f5519d-81ad-4e08-9259-b34d2326a42b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.135.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 135/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 135/2018 z 23. 5. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 23. mája 2018, sp. zn. II. ÚS 135/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.135.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-05-23", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d6f5519d-81ad-4e08-9259-b34d2326a42b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.135.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.135.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.135.2018.2/text", "citacie_n": 14, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 135/2018-51\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. mája 2018 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť\n, zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Troščákom,\nHlavná 50, Prešov, vo veci namietaného porušenia čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, ako aj čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Tp 113/2017, ale tiež\npostupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tpo 31/2017\nv súvislosti s právom na urýchlené rozhodnutie o vzatí do väzby a takto\nrozhodol:\n1. Okresný súd Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Tp 113/2017 p o r u š i l\nzákladné právo\n\nna osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy\n\nSlovenskej republiky, ako aj jeho právo na slobodu podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd v súvislosti s právom na urýchlené rozhodnutie o vzatí\ndo väzby.\n\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 €\n\n(slovom tisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý vyplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti nálezu.\n3. Sťažnosti\n\npre namietané porušenie čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy\n\nSlovenskej republiky, ako aj čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tpo 31/2017\nv súvislosti s právom na urýchlené rozhodnutie o vzatí do väzby, ale tiež v časti požadujúcej\npriznanie finančného zadosťučinenia v sume prevyšujúcej 1 000 € od Okresného súdu\nPrešov a v sume 1 500 € od Krajského súdu v Prešove n e v y h o v u j e .\n4.\n\np r i z n á v a úhradu trov konania v sume 650,84 € (slovom\n\nšesťstopäťdesiat eur a osemdesiatštyri centov), ktorú j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý\nvyplatiť na účet advokáta Mgr. Petra Troščáka, advokátska kancelária, Hlavná 50, Prešov,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)\nč. k. II. ÚS 135/2018-16 z 8. marca 2018 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len\n„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Tp 113/2017, ako aj postupom Krajského\nsúdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tpo 31/2017 v\nsúvislosti s právom na urýchlené rozhodnutie o vzatí do väzby.\n2. Podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov ústavný súd prerokoval túto vec na neverejnom\n\n2\n\nzasadnutí, keďže sťažovateľ v podaní zo 6. apríla 2018, okresný súd vo vyjadrení\nzo 6. apríla 2018 a krajský súd vo vyjadrení z 28. marca 2018 vyslovili súhlas, aby sa\nupustilo od ústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov\na vyjadrení nachádzajúcich sa v jeho spise.\n3. Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Obvodného oddelenia\nPolicajného zboru Prešov-Juh ČVS: ORP-1509/JU-PO-2017 z 28. októbra 2017 (ďalej\nlen „uznesenie o vznesení obvinenia“) bolo proti sťažovateľovi vznesené obvinenie\npre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 246 ods. 1 Trestného zákona na základe toho,\nže 28. októbra 2017 o 8.25 h popísal vnútornú stenu objektu podchodu vedúceho\nzo železničnej stanice na autobusovú stanicu na Masarykovej ulici v Prešove, kde čiernou\nfixkou nakreslil neidentifikovateľný nápis s rozmermi 25 × 15 cm, čím spôsobil škodu\nv dosiaľ nezistenej výške.\n4. Uznesením okresného súdu sp. zn. 33 Tp 113/2017 z 30. októbra 2017 bol\nsťažovateľ vzatý do väzby z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\n5. Uznesením krajského súdu sp. zn. 2 Tpo 31/2017 z 12. decembra 2017 bola\nzamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu okresného súdu. Uznesenie\nkrajského súdu bolo obhajcovi sťažovateľa doručené 29. decembra 2017.\nSťažovateľ poukazuje na to, že uznesenie krajského súdu je zjavne arbitrárne, pretože\nprávne závery uvedené v jeho odôvodnení sú v extrémnom nesúlade s vykonanými\nskutkovými zisteniami, resp. z nich v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Krajskému\nsúdu boli predostreté sťažnostné námietky v piatich okruhoch.\nPodľa názoru sťažovateľa uznesenie o vznesení obvinenia je nezákonné a arbitrárne,\npretože neobsahuje náležitosti vyžadované § 206 ods. 3, ako aj § 176 ods. 2 Trestného\nporiadku, keďže z odôvodnenia uznesenia nevyplývajú konkrétne skutočnosti, ktoré\nodôvodňujú vznesenie obvinenia, ani úvahy, ktorými sa vyšetrovateľ spravoval\npri hodnotení vykonaných dôkazov, resp. právne úvahy, na základe ktorých posudzoval\ndokázané skutočnosti. Vzhľadom na to treba uznesenie o vznesení obvinenia považovať\nza ničotný právny akt, ktorý navonok nevyvoláva žiadne práve účinky.\n\n3\n\nSťažovateľ ďalej namieta, že zo samotnej skutkovej vety uznesenia o vznesení\nobvinenia je zrejmé, že opísaný skutok nemôže byť v žiadnom prípade trestným činom,\npretože ide zjavne nanajvýš o priestupok proti majetku, a to obzvlášť s poukazom\nna materiálny korektív vyplývajúci z § 10 ods. 2 Trestného zákona.\nPodľa názoru sťažovateľa je osobitne potrebné zdôrazniť skutočnosť, že bol zadržaný\nnezákonným spôsobom, čo vyplýva z úradného záznamu o zadržaní č. 336/2017\nz 28. októbra 2017. Členovia hliadky Železničnej polície výslovne uvádzajú, že sťažovateľa\nobmedzili na osobnej slobode podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku v čase o 8.30 h a toho\nistého dňa o 11.00 h ho odovzdali poverenému príslušníkovi Obvodného oddelenia\nPolicajného zboru Prešov-Juh (ďalej len „príslušník obvodného oddelenia“).\nSťažovateľ zároveň namietal, že napadnuté uznesenie okresného súdu vydal\nnezákonný sudca pre prípravné konanie, ktorému k 30. októbru 2017 skončila služba\nv zmysle rozvrhu služieb, ktorý je prílohou č. 2 rozvrhu práce okresného súdu a vychádza\nz toho, že ide o týždňové služby (od pondelka do nedele). Dňa 30. októbra 2017 už začala\nslužba inému sudcovi pre prípravné konanie a len on jediný mohol byť považovaný\nv danom prípade za zákonného sudcu pre prípravné konanie.\nSťažovateľ tiež namieta, že jeho obhajcovi bolo písomné vyhotovenie uznesenia\nokresného súdu doručené až 29. novembra 2017, a preto je nepochybné, že konanie\no sťažnosti podanej 30. októbra 2017, ktorou sa sťažovateľ domáha prepustenia z väzby,\ntrvá už ku dňu podania sťažnosti (15. januára 2018) viac ako jeden mesiac na jednom\nstupni, čím došlo k hrubému porušeniu práva sťažovateľa na urýchlené rozhodnutie\no sťažnosti, ktorou sa domáha prepustenia z väzby.\nĎalej sťažovateľ poukazuje na to, že krajský súd sa nedostatočne a aj v rozpore\nso zistenými skutkovými okolnosťami vysporiadal s podstatnou sťažnostnou námietkou\nspočívajúcou v tom, že sťažovateľ bol zadržaný nezákonným spôsobom. Krajský súd sa\ns touto námietkou nestotožnil. Uviedol, že je síce možné vytknúť nepresnosť v úradnom\nzázname o zadržaní v tom, že k zadržaniu malo dôjsť na základe § 85 ods. 2 Trestného\nporiadku, avšak zo zápisnice o zadržaní jednoznačne vyplýva, že sa zadržanie uskutočnilo\npodľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku.\nV nadväznosti na zistené skutkové okolnosti (vyplývajúce priamo z vyšetrovacieho\nspisu), ktoré vyvracajú tento záver krajského súdu, je podľa sťažovateľa potrebné zdôrazniť,\n\n4\n\nže bol zadržaný nezákonným spôsobom, keďže členovia hliadky, ktorí zadržanie vykonali,\nvýslovne v úradnom zázname uvádzajú, že sa tak stalo podľa § 85 ods. 2 Trestného\nporiadku. Zápisnica o zadržaní bola spísaná povereným príslušníkom obvodného oddelenia\n, ktorý sťažovateľa ako službukonajúci len prevzal od členov hliadky\nŽelezničnej polície, ktorí zadržanie realizovali. Pritom je nesprávne uvedené, že k zadržaniu\ndošlo podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku, pretože príslušník obvodného oddelenia\nsám zadržanie nerealizoval (ani pri ňom nebol). V ďalšej časti zápisnice sa už\nsprávne uvádza, že k zadržaniu došlo podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku\nbez predchádzajúceho\n\nsúhlasu\n\nprokurátora.\n\nV uvedených\n\nsúvislostiach\n\nsťažovateľ\n\npoukazuje na niektoré rozhodnutia súdov, ktoré potvrdzujú ním zastávaný právny názor.\nSťažovateľ dáva do pozornosti aj to, že krajský súd sa rovnako nedostatočne\nvysporiadal aj s ostatnými podstatnými sťažnostnými námietkami.\nV súvislosti s namietaným porušením práva sťažovateľa na urýchlené rozhodnutie\no sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu o vzatí do väzby sťažovateľ uvádza, že jeho\nobhajcovi bolo písomné vyhotovenie uznesenia okresného súdu doručené až 29. novembra\n2017, a preto konanie o sťažnosti podanej ešte 30. októbra 2017 trvá už viac ako jeden\nmesiac na jednom stupni súdu. Dodáva tiež, že okresný súd predložil spis krajskému súdu\nna rozhodnutie o sťažnosti, avšak tento bol 29. novembra 2017 vrátený ako predčasne\npredložený (bez vykázania doručenia uznesenia stranám konania). Okresný súd odovzdal\nna poštovú prepravu zásielku s napadnutým uznesením adresovanú obhajcovi až\n27. novembra 2017 a zásielka bola doručená obhajcovi 29. novembra 2017.\nPodľa názoru krajského súdu uznesenie okresného súdu nebolo vyhotovené v lehote\n10 pracovných dní (teda v súlade s § 172 ods. 3 a § 180 Trestného poriadku), avšak\nslužbukonajúci sudca požiadal o predĺženie tejto lehoty do 28. novembra 2017, čomu bolo\nzo strany predsedu okresného súdu vyhovené. Takýto postup § 172 ods. 3 časť vety\nza bodkočiarkou Trestného poriadku umožňuje. Nešlo preto o nezákonný alebo svojvoľný\nprocesný postup, ktorý by bol dôvodom na okamžité prepustenie sťažovateľa na slobodu.\nSťažovateľ konštatuje, že k jeho zadržaniu došlo 28. októbra 2017. Uznesením\nokresného súdu z 30. októbra 2017 bol vzatý do väzby. V súdnom spise sa nachádza žiadosť\nsudcu z 13. novembra 2017, ktorou žiada predsedu okresného súdu o predĺženie lehoty\n\n5\n\nna napísanie uznesenia do 28. novembra 2017, a to z dôvodu nadmernej pracovnej\nzaneprázdnenosti, a ktorej predseda okresného súdu vyhovel. Písomné vyhotovenie\nuznesenia okresného súdu bolo obhajcovi sťažovateľa doručené 29. novembra 2017,\nna poštovú prepravu bolo odovzdané 27. novembra 2017. V sťažnosti podanej ústne\ndo zápisnice ihneď po vyhlásení uznesenia 30. októbra 2017, ktorú sťažovateľ písomne\nodôvodnil podaním z 1. decembra 2017, poukázal okrem iného aj na to, že došlo\nk zjavnému porušeniu jeho práva na urýchlené rozhodnutie o sťažnosti proti uzneseniu\nokresného súdu o vzatí do väzby, a preto žiadal, aby ho krajský súd bezodkladne prepustil\nz väzby.\nZo správy krajského súdu sp. zn. 2 Tpo 29/2017 z 28. novembra 2017 vyplýva, že\nvrátil spis okresnému súdu ako predčasne predložený, pretože v ňom neboli doručenky.\nPo odstránení vytýkaných pochybení a oneskorenom doručovaní uznesenia obhajcovi bol\nspis opätovne predložený krajskému súdu 7. decembra 2017. Písomné vyhotovenie\nuznesenia krajského súdu bolo obhajcovi sťažovateľa doručené 29. decembra 2017.\nPodľa názoru sťažovateľa z uvedených časových súvislostí je možné uzavrieť\nvo vzťahu ku konaniu vedenému okresným súdom, že písomné vyhotovenie uznesenia\nv rozsahu približne dvoch strán trvalo až 23 kalendárnych dní. Podstatné je aj to, že aj keď\n§ 172 ods. 3 a § 180 Trestného poriadku umožňujú predĺžiť lehotu na napísanie uznesenia\nvo väzobnej veci, je zrejmé, že takým dôvodom by musela byť značná rozsiahlosť spisu,\nresp. väčší počet obvinených či skutková a právna zložitosť veci. Takýmto dôvodom určite\nnemôže byť nadmerná pracovná zaneprázdnenosť sudcu, pretože v takomto prípade mohol\nsudca požiadať o predĺženie lehoty na vyhotovenie rozhodnutí v neväzobných veciach.\nNemožno totiž pripustiť, aby boli prednostne vybavované iné veci ako väzobné. V tomto\nsmere pochybil aj predseda okresného súdu tým, že žiadosti vyhovel.\nKonanie o sťažnosti podanej sťažovateľom proti uzneseniu okresného súdu o vzatí\ndo väzby trvalo celkom 38 dní a celkové konanie o väzbe sťažovateľa trvalo až 40 dní\n(od momentu obmedzenia osobnej slobody).\nVzhľadom na to, že podľa sťažovateľa došlo k zjavnému porušeniu jeho práva\nna urýchlené rozhodnutie o jeho sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu o vzatí do väzby\n\n6\n\na konanie na okresnom súde trvalo 38 dní, bol krajský súd povinný uznesenie okresného\nsúdu zrušiť a sťažovateľa bezodkladne prepustiť z väzby.\n6. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„Právo sťažovateľa\n- nebyť pozbavený slobody inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon\ngarantovaného v čl. 17 ods. 2 Ústavy SR,\n- byť vzatý do väzby iba z dôvodov ustanovených zákonom a na základe rozhodnutia\nsúdu garantovaného v čl. 17 ods. 5 Ústavy SR,\n- na zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia\npred príslušný súdny orgán garantovaného v čl. 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd,\n- byť predvedený pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom\nna výkon súdnej právomoci a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený\npočas konania garantovaného v čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd,\n- podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho\npozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné\ngarantovaného v čl. 5 ods. 3 (správne má byť zrejme čl. 5 ods. 4, pozn.) Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd,\n- uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Tpo/31/2017 zo dňa 12. 12. 2017\na jeho postupom v tomto konaní, ako aj uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn.\n33Tp/113/2017 zo dňa 30. 10. 2017 a jeho postupom v tomto konaní, bolo porušené.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n2Tpo/31/2017 zo dňa 12. 12. 2017, ako aj uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn.\n33Tp/113/2017 zo dňa 30. 10. 2017.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Prešov a Krajskému\nsúdu v Prešove pokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľa.\nÚstavný súd Slovenskej republiky prikazuje bezodkladne prepustiť sťažovateľa\nna slobodu.\n\n7\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie\nvo výške 1 500 €, ktoré mu je Okresný súd Prešov povinný zaplatiť.\nÚstavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie\nvo výške 1 500 €, ktoré mu je Krajský súd v Prešove povinný zaplatiť.\nOdporcovia sú povinní nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“\n7. Z vyjadrenia predsedu okresného súdu sp. zn. 1 SprO 517/2018 zo 6. apríla 2018,\ndoručeného ústavnému súdu 20. apríla 2018, vyplýva, že prokurátorov návrh na vzatie\nsťažovateľa do väzby bol okresnému súdu doručený 29. októbra 2017. Dňa 30. októbra\n2017 sa uskutočnil výsluch sťažovateľa a došlo k jeho vzatiu do väzby z dôvodu uvedeného\nv § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Dňa 13. novembra 2017 predseda súdu\nna žiadosť konajúceho sudcu predĺžil lehotu na napísanie uznesenia do 28. novembra 2017.\nZákladná lehota na napísanie uznesenia uplynula 14. novembra 2017 a uznesenie bolo\nvypracované 21. novembra 2017, resp. expedované 22. novembra 2017. Ako posledný\nprevzal uznesenie obhajca sťažovateľa 29. novembra 2017. Spis bol predložený krajskému\nsúdu na rozhodnutie o opravnom prostriedku 28. novembra 2017, avšak 29. novembra 2017\nkrajský súd spis vrátil ako predčasne predložený, lebo nebola pripojená doručenka\nod obhajcu sťažovateľa. Obhajca sťažnosť odôvodnil podaním z 1. decembra 2017\na následne 7. decembra 2017 bol spis opäť predložený krajskému súdu, ktorý uznesením\nsp. zn. 2 Tpo 31/2017 z 12. decembra 2017 sťažnosť podanú sťažovateľom zamietol.\nDňa 18. januára 2018 okresný súd rozhodol o prepustení sťažovateľa z väzby, avšak\nuznesením krajského súdu zo 6. februára 2018 bol verdikt okresného súdu zrušený a žiadosť\no prepustenie sťažovateľa z väzby bola zamietnutá. Novým uznesením okresného súdu\nsp. zn. 33 Tp 113/2017 z 15. marca 2018 bol sťažovateľ právoplatne prepustený z väzby.\nOkresný súd na základe uvedených skutočností konal vo veci riadne a včas. Konanie\nna okresnom súde prebiehalo od 29. októbra 2017 do 7. decembra 2017. Mohlo byť\nukončené už 28. novembra 2017 (keď bola vec prvýkrát predložená krajskému súdu), avšak\nspis bol 29. novembra 2017 vrátený z administratívneho dôvodu (chýbajúce doručenky).\nObdobie od 29. novembra do 7. decembra 2017 preto nemožno pričítať na ťarchu okresného\nsúdu, pretože ten musel čakať, kým sa mu vrátia doručenky od strán, čo svojím konaním\nnemohol ovplyvniť. Čo sa týka obdobia od 30. októbra 2017 do 22. novembra 2017, počas\n\n8\n\nktorého sa vyhotovovalo písomné znenie uznesenia o vzatí sťažovateľa do väzby, treba\nuviesť, že vzhľadom na značnú pracovnú vyťaženosť sudcu bola táto doba primeraná.\nSudca využil svoje oprávnenie podľa § 172 ods. 3 Trestného poriadku a z dôvodu jeho\nnadmernej pracovnej zaneprázdnenosti mu predseda okresného súdu predĺžil lehotu na\nvyhotovenie uznesenia do 28. novembra 2017.\n8. Z vyjadrenia predsedníčky krajského súdu sp. zn. Spr 35/2018 z 28. marca 2018,\ndoručeného ústavnému súdu 5. apríla 2018, vyplýva, že návrh na vzatie sťažovateľa\ndo väzby bol okresnému súdu predložený 29. októbra 2017, spis na rozhodnutie o sťažnosti\nbol krajskému súdu predložený 7. decembra 2017 a rozhodnutie krajského súdu bolo\nobhajcovi sťažovateľa doručené 29. decembra 2017. Znamená to, že konanie o väzbe\nsťažovateľa na oboch stupňoch nepresiahlo dobu dvoch mesiacov. Krajský súd rozhodol\no sťažnosti proti uzneseniu o vzatí sťažovateľa do väzby na tretí pracovný deň, uznesenie\nkrajského súdu bolo vypracované 20. decembra 2017, teda v lehote šiestich pracovných dní,\nna poštovú prepravu bolo dané 22. decembra 2017, pričom k jeho doručeniu došlo až\n29. decembra 2017 aj z dôvodu, že po dátume 22. decembra 2017 nasledoval víkend\na vianočné sviatky. Vychádzajúc z už uvedeného, podľa názoru predsedníčky krajského\nsúdu nedošlo k porušeniu práva sťažovateľa na urýchlené rozhodnutie o väzbe. Čo sa týka\nvrátenia veci okresnému súdu prípisom krajského súdu z 28. novembra 2017 na účely\nskompletizovania spisu a jeho predloženia aj s doručenkami, treba uviesť, že okrem toho,\nže je povinnosťou okresného súdu predložiť spis na sťažnostné konanie v kompletnej\npodobe, vychádzajúc z § 192 ods. 3 prvej vety Trestného poriadku, krajský súd je povinný\no sťažnosti proti uzneseniu o vzatí do väzby rozhodnúť do piatich pracovných dní\nod predloženia veci na rozhodnutie. V dôsledku toho krajský súd v rámci tak krátkej lehoty\nnemôže čakať na doručenky nepredložené okresným súdom a spoliehať sa na to, že okresný\nsúd ich naozaj (tak, ako je to v predkladacej správe uvedené) ihneď za spisom doručí. Práve\nv dôsledku opakovaného zistenia, že okresné súdy v obvode krajského súdu po predložení\nnekompletného spisového materiálu (bez doručeniek) vo väzobných veciach už krajskému\nsúdu dodatočne doručenky nepredkladali (napriek uisteniu v predkladacej správe),\ntrestnoprávne kolégium krajského súdu sa zjednotilo na postupe, že v záujme zachovania aj\npäťdňovej lehoty na rozhodnutie o sťažnosti proti uzneseniu o vzatí obvineného do väzby je\n\n9\n\npotrebné krajskému súdu zo strany okresných súdov predkladať kompletný spisový materiál\naj s doručenkami, s čím boli všetci sudcovia vybavujúci trestné veci v obvode krajského\nsúdu opakovane oboznámení na poradách a závery z týchto porád boli v písomnej podobe\nelektronicky všetkým sudcom vybavujúcim trestnú agendu v obvode krajského súdu\nzaslané. V ďalšom je potrebné prisvedčiť sťažovateľovi, že konanie na okresnom súde\ntrvalo 39 dní, pričom nejde o vec právne či fakticky zložitú. Na druhej strane v osobe\nsťažovateľa ide o špeciálneho recidivistu. Ako to aj z uznesenia krajského súdu vyplýva,\nsťažovateľ je už štvrtýkrát trestne stíhaný pre trestný čin poškodzovania cudzej veci\npodľa § 246 ods. 1 Trestného zákona a okrem toho sa obdobným (piatym) protiprávnym\nkonaním (postriekal rušeň farbou) dopustil priestupku. Navyše, v teraz prejednávanej veci\nsa mal skutku dopustiť v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia. Sťažovateľovi preto\nhrozí v prípade uznania viny s vysokou pravdepodobnosťou trest odňatia slobody skôr\nv hornej polovici trestnej sadzby. V súvislosti s námietkou nevypracovania písomného\nvyhotovenia uznesenia okresného súdu v lehote desiatich pracovných dní krajský súd už\nvo svojom uznesení konštatoval, že išlo o postup v súlade s § 172 ods. 3 časti vety\nza bodkočiarkou v spojení s § 180 Trestného poriadku, v zmysle ktorých je možné lehotu\ndesiatich pracovných dní na písomné vyhotovenie rozhodnutia vo väzobných veciach\npredsedom súdu predĺžiť (najviac na dvojnásobok). V zmysle stabilnej judikatúry ústavného\nsúdu ak orgán štátu aplikuje platný právny predpis, jeho účinky (dôsledky) nemožno\npovažovať za porušenie základného práva alebo slobody. Námietku sťažovateľa, podľa\nktorej predseda okresného súdu predĺžením lehoty na vyhotovenie uznesenia uprednostnil\npred vybavením jeho väzobnej veci neväzobné, je nutné považovať len za ničím\nnepodloženú domnienku, keďže sťažovateľ túto námietku neoprel o žiaden podklad,\nz ktorého by čerpal. Z týchto dôvodov predsedníčka krajského súdu žiada, aby ústavný súd\nsťažnosti nevyhovel.\n9. Z vyjadrenia predsedu senátu krajského súdu (bez označenia dátumu), ktoré bolo\npripojené k vyjadreniu predsedníčky krajského súdu, vyplývajú obdobné tvrdenia, ako\nz vyjadrenia predsedníčky krajského súdu.\n10. Z repliky právneho zástupcu sťažovateľa z 20. apríla 2018, doručenej\nelektronicky toho istého dňa a poštou 26. apríla 2018, ktorou reaguje na vyjadrenie\n\n10\n\npredsedníčky krajského súdu, vyplýva, že čiastočne súhlasí s vyjadrením, a to čo sa týka\ntvrdenia, že konanie o väzbe trvalo na okresnom súde 39 dní, pričom nešlo o vec právne\nči fakticky zložitú, ako aj v tom, že konanie na okresnom súde nebolo celkom urýchlené\na presiahlo dobu jedného mesiaca o deväť dní. V ďalšom sťažovateľ opäť uvádza fakty\ntýkajúce sa priebehu konania o jeho vzatí do väzby na okresnom súde a na krajskom súde.\nNásledne poukazuje na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva a ústavného\nsúdu v daných súvislostiach. Dôvodom na predĺženie lehoty na vyhotovenie uznesenia\nvo väzobnej veci nemôže byť nadmerná pracovná zaneprázdnenosť sudcu, pretože ak by\nbola takáto okolnosť skutočne daná, potom by mal sudca požiadať predsedu okresného súdu\no predĺženie lehoty na vyhotovenie rozhodnutí v neväzobných veciach. Predseda okresného\nsúdu preto pochybil, keď žiadosti sudcu o predĺženie lehoty na vyhotovenie uznesenia\nvyhovel. Konanie o vzatí do väzby trvalo na okresnom súde 39 dní, resp. až 40 dní, ak sa\nvezme do úvahy čas zadržania (28. október 2017) ako moment obmedzenia osobnej\nslobody. Pokiaľ predsedníčka krajského súdu „ospravedlňuje“ neprimeranú dĺžku\nrozhodovania na okresnom súde tým, že sťažovateľ je „špeciálny recidivista“, dopúšťajúci\nsa tzv. sprejerstva, treba zdôrazniť, že takouto priam bagateľnou činnosťou nemohlo byť\nnikomu ublížené na zdraví alebo ohrozený život, či iná nenavrátiteľná hodnota. S poukazom\nna uznesenie ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 541/13 z 23. septembra 2013 zdôrazňuje\nnesprávnosť postupu krajského súdu, ktorý 28. novembra 2017 vrátil spis okresnému súdu\nako predčasne predložený, pretože v ňom neboli doručenky, čím spôsobil ďalšie nedôvodné\npredĺženie už aj tak zbytočne predĺženého konania pred okresným súdom o ešte desať dní,\na to konkrétne od 29. novembra 2017 do 7. decembra 2017, keď bol spis opätovne\npredložený krajskému súdu. Krajský súd teda reálne spisom disponoval najneskôr\nod 28. novembra 2017, a preto konanie pred krajským súdom trvalo 32 dní.\nSťažovateľ napokon oznamuje, že 15. marca 2018 bol uznesením okresného súdu\nč. k. 33 Tp 113/2017-92 z 15. marca 2018 prepustený z väzby. Uplatňuje tiež náhradu trov\nprávneho zastúpenia advokátom za štyri úkony právnych služieb v roku 2018 (prevzatie\na príprava zastupovania, sťažnosť, ďalšia porada medzi sťažovateľom a advokátom, replika\nna vyjadrenie predsedníčky krajského súdu), ako aj za štyri režijné paušály v sume\npo 9,21 €, v celkovej výške 650,84 €.\n\n11\n\nII.\n11. Z úradného záznamu o zadržaní osoby z 28. októbra 2017 spísaného hliadkou\nŽelezničnej polície vyplýva, že toho dňa o 8.30 h bol sťažovateľ podľa § 85 ods. 2\nTrestného poriadku obmedzený na osobnej slobode ako podozrivý hliadkou Železničnej\npolície, ktorá si v rámci hliadkovej služby vo vestibule Železničnej stanice Prešov všimla\nskupinku mladých ľudí stojacich pri schodoch vedúcich na zastávku miestnej hromadnej\ndopravy a všimla si tiež, že jeden z nich (muž s čiernou pletenou čiapkou v tmavej\ntrojštvrtinovej bunde) niečo píše na stenu. Hliadka sa rozbehla a použila výzvu „Stoj –\npolícia!“. Osoby ostali stáť na mieste a člen hliadky zistil, že nápis na stene je čerstvý, lebo\nho rozmazal prstom, na ktorom mu zostala farba. Prítomná osoba, ktorá nápis vytvorila,\nbola stotožnená ako sťažovateľ. Následne o 9.15 h bola vyrozumená službukonajúca\nprokurátorka. Sťažovateľa ako podozrivú osobu prevzal 28. októbra 2017 o 11.00 h\npoverený príslušník obvodného oddelenia.\n12. Zo zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby\nz 28. októbra 2017 spísanej príslušníkom obvodného oddelenia vyplýva, že 28. októbra\n2017 o 8.30 h bol podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku zadržaný sťažovateľ ako podozrivý,\na to na základe obmedzenia osobnej slobody podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku\nbez predchádzajúceho súhlasu prokurátora, keďže bol bezprostredne pristihnutý po trestnom\nčine a súhlas nebolo možné vopred dosiahnuť. K obmedzeniu osobnej slobody podľa § 85\nods. 2 Trestného poriadku došlo 28. októbra 2017 o 8.30 h na Masarykovej ulici v Prešove\nbezprostredne po spáchaní prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 246 ods. 1 Trestného\nzákona. Príslušník obvodného oddelenia sťažovateľa prevzal toho istého dňa o 11.00 h.\nK zadržaniu došlo z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, lebo bola\ndôvodná obava, že sťažovateľ bude pokračovať v trestnej činnosti.\n13. Z uznesenia o vznesení obvinenia vyplýva, že vyšetrovateľ začal trestné stíhanie\na súčasne vzniesol obvinenie proti sťažovateľovi pre prečin poškodzovania cudzej veci\npodľa § 246 ods. 1 Trestného zákona za to, že 28. októbra 2017 o 8.25 h popísal vnútornú\nstenu objektu podchodu vedúceho zo železničnej stanice na autobusovú stanicu\n\n12\n\nna Masarykovej ulici v Prešove a čiernou fixkou nakreslil neidentifikovateľný nápis\ns rozmermi 25 × 15 cm, čím spôsobil škodu pre obchodnú spoločnosť\n, v dosiaľ nezistenej výške. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že sťažovateľ bol\nzadržaný bezprostredne na mieste spáchania prečinu, kde pred zadržaním pomaľoval fasádu\nv podchode pri vestibule železničnej stanice. Mal pri sebe fixky, ktorými pomaľoval fasádu\nbudovy, a k skutku sa odmietol vyjadriť, aby si neprivodil nebezpečenstvo trestného\nstíhania. Výška škody dosiaľ nebola zistená, avšak z právneho hľadiska nie je rozhodujúca.\n14. Z prípisu predsedu senátu okresného súdu z 13. novembra 2017 adresovaného\npredsedovi okresného súdu vyplýva, že predseda senátu žiada predsedu okresného súdu\no predĺženie lehoty na napísanie rozhodnutia sp. zn. 33 Tp 98/16 z 30. októbra 2017, a to\ndo 28. novembra 2017 s tým, že lehota na napísanie rozhodnutia uplynie 13. novembra\n2017. Dôvodom žiadosti je nadmerná pracovná zaneprázdnenosť predsedu senátu. Predseda\nokresného súdu 13. novembra 2017 s predĺžením lehoty súhlasil.\n15. Z prípisu krajského súdu sp. zn. 2 Tpo 29/2017 z 28. novembra 2017\nadresovaného okresnému súdu k sp. zn. 33 Tp 113/2017 vyplýva, že krajskému súdu bola\npredložená vec sťažovateľa na rozhodnutie o jeho sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu\nsp. zn. 33 Tp 113/2017 z 30. októbra 2017. V predkladacej správe okresný súd uviedol, že\ndoručenky preukazujúce doručenie uznesenia okresného súdu budú krajskému súdu zaslané\nihneď po ich vrátení okresnému súdu. Krajský súd vec vracia s tým, aby okresný súd spis\npredložil krajskému súdu kompletný, teda aj s doručenkami od prokurátora, sťažovateľa\na jeho obhajcu.\n16. Z uznesenia krajského súdu č. k. 2 Tpo 31/2017-54 z 12. decembra 2017 vyplýva,\nže ním bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu okresného súdu\nsp. zn. 33 Tp 113/2017 z 30. októbra 2017.\nPodľa názoru krajského súdu je záver okresného súdu správny - skutok sa stal, má\nznaky prečinu poškodzovania cudzej veci a je dôvodné podozrenie, že sa skutku dopustil\nsťažovateľ, ktorý bol bezprostredne po skutku zadržaný hliadkou Železničnej polície.\n\n13\n\nRovnako je správny záver okresného súdu o existencii konkrétnych skutočností\nodôvodňujúcich obavu uvedenú v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Táto je daná\nnajmä osobou sťažovateľa a charakterom spáchanej trestnej činnosti. Z priestupkovej\na trestnej minulosti sťažovateľa (ktorý má 3 záznamy) je zrejmé, že nešlo o ojedinelé\nvybočenie z riadneho spôsobu života. Sťažovateľ sa v minulosti už trikrát dopustil\nrovnakého trestného činu (poškodzovania cudzej veci podľa § 246 ods. 1 Trestného\nzákona), v prvom prípade prokurátor trestné stíhanie podmienečne zastavil (sťažovateľ sa\nosvedčil v skúšobnej dobe) a v druhom prípade došlo k upusteniu od potrestania (v\ndôsledku čoho sa na sťažovateľa hľadí, ako by nebol odsúdený, ale aj napriek tomu sa\nnezahladzuje samotné spáchanie trestného činu). Teraz stíhanej trestnej činnosti sa mal\nsťažovateľ dopustiť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženej mu trestným\nrozkazom okresného súdu sp. zn. 0 T 77/17 zo 17. mája 2017 taktiež za prečin\npoškodzovania cudzej veci podľa § 246 ods. 1 Trestného zákona spočívajúci v tom, že\npostriekal fasádu určitého objektu. Za to mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody\nv trvaní 4 mesiacov so skúšobnou dobou do 17. mája 2018. Z výpisu z Ústrednej evidencie\npriestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že okrem iných priestupkov\nbol sťažovateľ postihnutý pokutou vo výške 15 € za úmyselné postriekanie rušňa čiernym\nsprejom 20. decembra 2013. Z uvedeného je možné vyvodiť záver o tom, že sťažovateľ je\nosobou náchylnou k páchaniu takejto trestnej činnosti (špeciálna recidíva). Tieto zistenia sú\npreto tými konkrétnymi skutočnosťami, ktoré odôvodňujú obavu, že v prípade ponechania\nsťažovateľa na slobode by tento mohol pokračovať v páchaní rovnakej alebo obdobnej\nprotiprávnej činnosti.\nVo vzťahu k sťažnostným námietkam obhajcu sťažovateľa treba poukázať na to, že\nv tomto štádiu trestného stíhania sa nerozhoduje o vine a treste sťažovateľa. Postačí preto aj\ndôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu. Námietka, podľa ktorej skutok nie je\ntrestným činom, neobstojí, keďže na podklade dosiaľ zabezpečených dôkazov je možné\nvyvodiť záver o spáchaní skutku, a hodnota poškodenej veci nie je rozhodujúca, a to ani\npri posudzovaní materiálneho korektívu pri tomto prečine. Uznesenie o vznesení obvinenia\nv žiadnom prípade nemožno považovať za nezákonné, arbitrárne, nepreskúmateľné a pod.,\nako sa mylne domnieva obhajoba. Je v ňom zreteľne a jasne vyložené, na podklade akých\nskutočností bolo začaté trestné stíhanie a prečo je zo spáchania skutku obvinený sťažovateľ.\n\n14\n\nUznesenie o vznesení obvinenia spĺňa všetky atribúty naň kladené v zmysle príslušných\nustanovení Trestného poriadku a vznesená námietka o neprimeranosti rozsahu odôvodnenia\nuznesenia je právne irelevantná. Možno konštatovať, že požiadavka náležitého odôvodnenia\nrozhodnutia sa zásadne spravuje parametrom kvality, a nie parametrom kvantity.\nKrajský súd sa nestotožnil ani s tým, že sťažovateľ bol zadržaný nezákonne. Je síce\nmožné vytknúť v úradnom zázname o zadržaní obvineného nepresnosť v tom, že sa tak\nmalo udiať na základe § 85 ods. 2 Trestného poriadku, avšak zo zápisnice o zadržaní\na obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby jednoznačne vyplýva, že zadržanie\nsťažovateľa sa uskutočnilo 28. októbra 2017 o 8.30 h podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku.\nČo sa týka námietky, že na okresnom súde nekonal zákonný sudca, treba uviesť, že\npri pozornejšom štúdiu spisu by obhajoba zistila, že konajúci sudca prevzal návrh na vzatie\nsťažovateľa do väzby v nedeľu 29. októbra 2017 o 14.55 h a podľa príslušných ustanovení\nrozvrhu práce okresného súdu na rok 2017 o návrhu koná sudca, ktorý ho prevzal.\nVo vzťahu k rýchlosti konania a rozhodovania v tejto väzobnej veci možno uviesť, že\nuznesenie okresného súdu nebolo vyhotovené v súlade s § 172 ods. 3 a § 180 Trestného\nporiadku, teda v lehote 10 pracovných dní, avšak službukonajúci sudca zákonným\nspôsobom požiadal o predĺženie lehoty do 28. novembra 2017, čomu bolo zo strany\npredsedu okresného súdu vyhovené. Takýto postup Trestný poriadok umožňuje (§ 172\nods. 3 časť vety za bodkočiarkou). Uznesenie bolo odosielané 22. novembra 2017, teda ešte\npred skončením tejto lehoty. V žiadnom prípade preto nešlo o nezákonný alebo svojvoľný\nprocesný postup sudcu okresného súdu a aj napriek obsiahlej judikatúre ústavného súdu\nuvádzanej obhajcom sťažovateľa nebol krajský súd toho názoru, že by došlo\nk neprimeranému zásahu do práva sťažovateľa na osobnú slobodu, v dôsledku čoho by bolo\npotrebné ho okamžite prepustiť z väzby.\nV závere treba dodať, že v danom prípade namiesto mnohostránkových citácií\nrozhodnutí ústavného súdu, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a krajského súdu (súd\npozná právo) bolo vhodnejšie zaoberať sa podstatnými dôvodmi, pre ktoré obhajoba\npovažuje uznesenie okresného súdu za nezákonné.\n\n15\n\nIII.\n17. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže\nzároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv\na slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nalebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,\nobnovil stav pred porušením.\n18. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len\npre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\nPodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody,\nmá právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti\npozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.\n19. Sťažovateľ zdôrazňuje, že konanie o jeho vzatí do väzby na okresnom súde trvalo\n39 dní (od 29. októbra 2017, keď bol návrh prokurátora na vzatie do väzby doručený\nokresnému súdu, do 7. decembra 2017, keď bol spis už opätovne predložený krajskému\nsúdu na rozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku). Hoci okresný súd rozhodol o väzbe\n\n16\n\nuž 30. októbra 2017, teda na druhý deň po doručení návrhu, vyhotovenie písomného znenia\nuznesenia sa neprimerane zdržalo, keďže sudca 13. novembra 2017 požiadal predsedu\nokresného súdu o predĺženie lehoty na napísanie uznesenia do 28. novembra 2017 z dôvodu\nnadmernej pracovnej zaneprázdnenosti. Tejto žiadosti bolo vyhovené, hoci sa tak nemalo\nstať, pretože správne mal sudca požiadať o predĺženie lehoty na vypracovanie rozhodnutí\nv neväzobných veciach, resp. predseda okresného súdu nemal preto jeho žiadosti vyhovieť.\nPísomné vyhotovenie uznesenia okresného súdu bolo obhajcovi sťažovateľa doručené\nnapokon 29. novembra 2017. Okresný súd 28. novembra 2017 predložil spis krajskému\nsúdu na rozhodnutie o sťažnosti, no krajský súd 29. novembra 2017 spis vrátil z dôvodu\njeho neúplnosti\n\n(chýbali doručenky\n\npreukazujúce\n\ndoručenie\n\nuznesenia\n\nstranám,\n\nresp. obhajcovi). Potom bol spis opätovne krajskému súdu predložený 7. decembra 2017.\nSťažovateľ je presvedčený, že krajský súd postupoval nesprávne, keď 29. novembra 2017\nvrátil spis pre jeho neúplnosť okresnému súdu, pretože takýto postup bol v rozpore\ns označenou judikatúrou ústavného súdu. V dôsledku toho pri posudzovaní dĺžky konania\npred krajským súdom treba podľa neho vychádzať z toho, že krajský súd mal spis\nk dispozícii už od 28. novembra 2017, o sťažnosti rozhodol 12. decembra 2017 a jeho\nuznesenie bolo doručené obhajcovi sťažovateľa 29. decembra 2017, a preto konanie\nna krajskom súde trvalo vlastne až 31 dní.\n20. Predseda okresného súdu je presvedčený, že sa vo veci konalo riadne a včas.\nHoci konanie prebiehalo od 29. októbra do 7. decembra 2017, mohlo byť ukončené už\n28. novembra 2017, keď bola vec prvýkrát predložená krajskému súdu, avšak spis bol\n29. novembra 2017 vrátený krajským súdom pre chýbajúce doručenky. Obdobie\nod 29. novembra do 7. decembra 2017 preto nemožno pričítať na ťarchu okresného súdu,\nktorý musel čakať na vrátenie doručeniek, čo nemohol svojím konaním ovplyvniť. Čo sa\ntýka obdobia od 30. októbra 2017 do 22. novembra 2017, počas ktorého sa vyhotovovalo\npísomné znenie uznesenia, treba uviesť, že vzhľadom na značnú pracovnú vyťaženosť\nsudcu bola táto doba primeraná. Sudca využil § 172 ods. 3 Trestného poriadku a na základe\njeho žiadosti mu predseda okresného súdu lehotu na vyhotovenie uznesenia predĺžil\ndo 28. novembra 2017.\n\n17\n\n21. Predsedníčka krajského súdu je toho názoru, že konanie na krajskom súde\ntrvajúce od 7. decembra 2017 do 29. decembra 2017 bolo dostatočne urýchlené, a preto\nnedošlo k porušeniu označených práv sťažovateľa. Pokiaľ ide o vrátenie veci okresnému\nsúdu prípisom krajského súdu z 28. novembra 2017 na účely skompletizovania spisu, treba\nuviesť, že bolo povinnosťou okresného súdu predložiť kompletný spis tak, aby krajský súd\nv lehote piatich pracovných dní mohol o sťažnosti rozhodnúť. Krajský súd v rámci tak\nkrátkej lehoty nemôže čakať na doručenky nepredložené okresným súdom a spoliehať sa\nna to, že ich okresný súd dodatočne predloží. Trestnoprávne kolégium krajského súdu preto\nzaujalo stanovisko o povinnosti prvostupňového súdu predkladať kompletný spisový\nmateriál aj s doručenkami. Treba súhlasiť so sťažovateľom, že konanie na okresnom súde\ntrvalo 39 dní a že nešlo o právne či fakticky zložitú vec, avšak treba vziať do úvahy aj to, že\nsťažovateľ je špeciálnym recidivistom. V súvislosti s predĺžením lehoty na písomné\nvyhotovenie uznesenia okresného súdu je podstatné, že zo strany sudcu a predsedu\nokresného súdu išlo o zákonom ustanovený postup, pričom platí, že ak orgán štátu aplikuje\nplatný právny predpis, jeho účinky (dôsledky) nemožno považovať za porušenie základného\npráva alebo slobody. Námietku, podľa ktorej predseda okresného súdu predĺžením lehoty\nna vyhotovenie uznesenia uprednostnil pred vybavením väzobnej veci sťažovateľa\nvybavovanie iných, neväzobných vecí, je nutné považovať len za ničím nepodloženú\ndomnienku, keďže sťažovateľ túto námietku neoprel o žiaden podklad, z ktorého by čerpal.\n22. O väzbe musí súd rozhodnúť urýchlene („bref délai“, „speedily“). Lehota začína\npodaním návrhu alebo žiadosti a končí vydaním konečného rozhodnutia súdu, prípadne\ndoručením tohto rozhodnutia, ak sa rozhodlo v neprítomnosti obvineného. Neexistuje nijaká\npevne ustanovená lehota, v ktorej by súd musel rozhodnúť. Či sa rozhodlo urýchlene,\nposudzuje sa podľa všetkých okolností prípadu. Spravidla však lehoty rátané na mesiace sú\npríliš dlhé a nevyhovujú požiadavke rýchlosti v zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru (Bezicheri\nv. Taliansko, Sanchez – Reisse v. Švajčiarsko, II. ÚS 432/2013, II. ÚS 193/2014,\nII. ÚS 80/2015).\n\n18\n\n23. Zo zhodných tvrdení účastníkov konania a z listinných dôkazov považuje ústavný\nsúd za preukázané, že návrh prokurátora na vzatie sťažovateľa do väzby bol okresnému\nsúdu doručený 29. októbra 2017, okresný súd sťažovateľa vypočul a o návrhu rozhodol\n30. októbra 2017. Uznesenie o vzatí sťažovateľa do väzby bolo vypracované 21. novembra\n2017 (keď predtým predseda okresného súdu 13. novembra 2017 predĺžil sudcovi na jeho\nžiadosť z dôvodu zaneprázdnenosti lehotu na napísanie rozhodnutia do 28. novembra 2017),\nexpedované bolo 22. novembra 2017 a doručené bolo (obhajcovi sťažovateľa ako\nposlednému) 29. novembra 2017. Spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie\no sťažnosti 28. novembra 2017 a 29. novembra 2017 bol vrátený ako predčasne predložený\n(nebola pripojená doručenka od obhajcu sťažovateľa). Obhajca svoju sťažnosť odôvodnil\npodaním z 1. decembra 2017 a následne bol spis opäť predložený krajskému súdu\n7. decembra 2017 na rozhodnutie o sťažnosti. Uznesením krajského súdu sp. zn.\n2 Tpo 31/2017 z 12. decembra 2017 bola sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu\nzamietnutá a toto uznesenie bolo obhajcovi sťažovateľa doručené 29. decembra 2017.\n24. Dosiaľ uvedené možno zhrnúť tak, že konanie na okresnom súde trvalo 39 dní\n(od 29. októbra 2017 do 7. decembra 2017). Konanie na krajskom súde trvalo 22 dní\n(od 7. decembra 2017 do 29. decembra 2017). Uvedená dĺžka konania na všeobecných\nsúdoch sa javí medzi účastníkmi ako nesporná. Napriek tomu je však sťažovateľ toho\nnázoru, že obdobie od 28. novembra 2017 (prvé predloženie spisu krajskému súdu)\ndo 7. decembra 2017 (druhé predloženie spisu krajskému súdu) nemožno v skutočnosti\npričítať na ťarchu okresného súdu, pretože vzhľadom na právny názor ústavného súdu bolo\nvrátenie spisu kvôli chýbajúcej doručenke nesprávne. Podľa sťažovateľa preto treba\nvychádzať z toho, ako keby krajský súd konal o sťažnosti v opravnom konaní\nod 28. novembra 2017 do 29. decembra 2017, teda 31 dní. Obdobne aj okresný súd\nzdôrazňuje, že za prieťah súvisiaci s nepredložením doručenky nezodpovedá, lebo rýchlosť\ndoručovania zásielky nemohol ovplyvniť. Hoci to sťažovateľ explicitne neuvádza,\npri právnom názore, ktorý zaujal, by konanie pričítateľné na ťarchu okresného súdu trvalo\nod 29. októbra 2017 do 28. novembra 2017, teda 30 dní.\n\n19\n\n25. Ústavný súd bez toho, aby sa zaoberal otázkou správnosti či nesprávnosti postupu\nkrajského súdu, ktorý obratom 28. novembra 2017 spis vrátil pre nekompletnosť okresnému\nsúdu, vychádza z toho, že v deň vrátenia spisu (29. novembra 2017) došlo k doručeniu\nuznesenia okresného súdu obhajcovi sťažovateľa, no napriek tomu spis bol krajskému súdu\nznova predložený až 7. decembra 2017, hoci sa tak malo a mohlo stať okamžite po vrátení\ndoručenky okresnému súdu.\n26. Ďalej je podstatné, že nepochybne na vrub okresnému súdu prichodí pričítať\nneprimerane dlhý čas spotrebovaný na písomné vyhotovenie uznesenia okresného súdu\nv rozsahu niečo vyše dvoch strán. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že uznesenie\nbolo písomne vyhotovené v predĺženej lehote povolenej predsedom okresného súdu.\nÚstavný súd považuje za správne stanovisko sťažovateľa, podľa ktorého ak bol sudca\npracovne zaneprázdnený, potom opodstatnené by bolo povoliť mu predovšetkým predĺženie\nlehoty na vyhotovenie rozhodnutia v neväzobnej veci, keďže väzobné veci sa musia\nvybavovať s osobitnou starostlivosťou a urýchlením na rozdiel od neväzobných vecí.\nNázor predsedníčky krajského súdu, podľa ktorého ide len o ničím nepodloženú\ndomnienku sťažovateľa, treba odmietnuť. V rámci odbornej verejnosti je všeobecne známe,\nže trestní sudcovia vybavujú zvyčajne výrazne menší počet väzobných trestných vecí než\nneväzobne riešených trestných vecí. Námietku sťažovateľa opierajúcu sa o profesionálnu\nobhajcovskú skúsenostnú úvahu preto nemožno považovať za nedôvodnú. Zároveň\nsťažovateľa nemožno zaťažiť takým dôkazným bremenom, ktoré sa nedá uniesť. Nesmelo\nsa teda od neho požadovať, aby predložil dôkaz o tvrdenej pracovnej zaneprázdnenosti\nsudcu nielen väzobnými, ale aj neväzobnými vecami, pretože nemal žiadnu legálnu\nmožnosť zistiť, aké konkrétne veci (väzobné a neväzobné) riešil sudca v kritickom čase.\nTakýto dôkaz mohol totiž predložiť iba príslušný súd a predložením takéhoto dôkazu mohol\nvyvrátiť\n\ntvrdenie\n\nsťažovateľa\n\no\n\nuprednostnení\n\nvybavovania\n\nneväzobnej\n\nagendy\n\npred väzobnou agendou v dôsledku rozhodnutia predsedu okresného súdu.\n27. Za neakceptovateľný považuje napokon ústavný súd v danom konkrétnom\nprípade aj inak v zásade správny argument predsedníčky krajského súdu, podľa ktorého\nak orgán štátu aplikuje platný právny predpis, jeho účinky nemožno považovať za porušenie\n\n20\n\nzákladného práva alebo slobody. Táto téza nepochybne platí v prípade, ak orgán štátu\naplikuje platný právny predpis v súlade s jeho obsahom a zmyslom, teda ak ho aplikuje\nsprávne. V danom prípade podľa názoru ústavného súdu postup predsedu okresného súdu,\nktorý predĺžil lehotu sudcovi na vyhotovenie písomného znenia uznesenia, nemožno\nbez ďalšieho (pre absenciu potrebných informácií týkajúcich sa štruktúry zaneprázdnenosti\nsudcu) považovať za správny.\n28. Možno uzavrieť, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu práva\nsťažovateľa na urýchlené rozhodnutie o vzatí do väzby podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a čl. 5\nods. 4 dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 33 Tp 113/2017 (bod 1\nvýroku nálezu).\n29. Sťažovateľ požadoval priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nvo výške 1 500 € od okresného súdu ako satisfakciu za ujmu utrpenú pomalým\nrozhodovaním o jeho vzatí do väzby.\nÚstavný súd považoval túto požiadavku za primeranú do výšky 1 000 € (bod 2\nvýroku nálezu). Vychádzal pritom z časového rozsahu zistených prieťahov v konaní, ako aj\nzo zásady spravodlivosti. V prevyšujúcej časti, teda čo sa týka sumy 500 €, z dôvodov už\nuvedených sťažnosti nevyhovel (bod 3 výroku nálezu).\n30. Naproti tomu pri aplikácii už citovaných právnych zásad sťažnosti v časti\nnamietaného porušenia práva sťažovateľa na urýchlené rozhodnutie o vzatí do väzby podľa\nčl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru v konaní vedenom krajským súdom\npod sp. zn. 2 Tpo 31/2017 nebolo možné vyhovieť. Čas spotrebovaný v opravnom konaní\ntreba totiž považovať za primeraný (bod 3 výroku nálezu).\n31. Rovnako nebolo možné vyhovieť ani požiadavke na priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia od krajského súdu vo výške 1 500 € z dôvodu porušenia práva\nna urýchlené rozhodnutie o vzatí do väzby (bod 3 výroku nálezu).\n\n21\n\n32. Sťažovateľ požadoval náhradu trov právneho zastúpenia advokátom vo výške\n650,84 €.\nPodľa zistenia ústavného súdu sťažovateľovi patrí odmena za štyri úkony právnych\nslužieb v roku 2018 (prevzatie a príprava zastúpenia, sťažnosť, ďalšia porada medzi\nsťažovateľom a advokátom, replika na vyjadrenie predsedníčky krajského súdu) v sume\npo 153,50 €, ako aj štyri režijné paušály v sume po 9,21 €. Celková suma trov právneho\nzastúpenia sťažovateľa predstavuje čiastku 650,84 € (bod 4 výroku nálezu).\n33. Vzhľadom na to, že sťažovateľ bol v priebehu konania prepustený z väzby\n15. marca 2018, nebolo už potrebné zaoberať sa požadovaným výrokom zakazujúcim\nokresnému súdu a krajskému súdu pokračovať v porušovaní označených práv sťažovateľa,\nale ani výrokom, ktorým by sa prikázalo bezodkladne prepustiť sťažovateľa z väzby.\n34. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti\ntohto rozhodnutia.\n35. Vzhľadom na čl. 133 časť vety pred bodkočiarkou ústavy, podľa ktorého\nproti rozhodnutiu\n\nústavného\n\nsúdu\n\nnemožno\n\npodať\n\nopravný\n\nprostriedok,\n\ntreba\n\npod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť\njeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. mája 2018\n\n22", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-rýchlosť rozhodovania", "väzba-vzatie do väzby", "väzba-dôvody väzby", "väzba-väzba v prípravnom konaní", "väzba-vzatie do väzby", "väzba-rýchlosť rozhodovania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9fb143b4-ee88-4213-b26e-960a9d620130", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/2014 z 30. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-30", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9fb143b4-ee88-4213-b26e-960a9d620130"}, {"guid": "ussr:4b719957-951b-4780-a988-cfe07148659f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 432/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 432/2013 z 15. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-15", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4b719957-951b-4780-a988-cfe07148659f"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:913911bd-dbe5-413e-8acb-4433dc5397a7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.390.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 390/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 390/2026 z 1. 7. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-07-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.390.2026.1"}, {"guid": "ussr:e5a0f91b-f4a7-4393-9065-053106b66388", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.28.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 28/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 28/2026 z 27. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.28.2026.1"}, {"guid": "ussr:71c4e2f0-1dd0-43dd-8e46-36161d80c036", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.390.2025.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 390/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 390/2025 z 30. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.390.2025.2"}, {"guid": "ussr:2f9492eb-39f6-4c2c-ae29-d39629986812", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.660.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 660/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 660/2023 z 28. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-28", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.660.2023.1"}, {"guid": "ussr:01ce0de9-4452-4128-8044-295e68c9969e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.487.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 487/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 487/2023 z 7. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-07", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.487.2023.2"}, {"guid": "ussr:7bd76bfc-3556-498f-88fa-471ed447f17c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.452.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 452/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 452/2021 z 17. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.452.2021.2"}, {"guid": "ussr:08885fd6-2841-47da-99ad-a10b609baa2c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.533.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 533/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 533/2021 z 14. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.533.2021.1"}, {"guid": "ussr:18aa65a8-72c6-487c-8b6e-9e18d4dbf9f7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.335.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 335/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 335/2021 z 9. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.335.2021.2"}, {"guid": "ussr:c85133d5-8a37-481b-ab40-77388688a259", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.336.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 336/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 336/2021 z 9. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.336.2021.2"}, {"guid": "ussr:e283f629-fdc6-401c-8df6-7015a39ad08b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.428.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 428/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 428/2020 z 28. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-28", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.428.2020.1"}, {"guid": "ussr:441c7848-c283-4c05-9d14-ee39416538e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.301.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 301/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 301/2020 z 23. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.301.2020.1"}, {"guid": "ussr:0d6fc93f-de3b-4685-b7af-c4f3a8d684aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.171.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 171/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 171/2020 z 13. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.171.2020.1"}, {"guid": "0b56ed36-ed9d-4f81-877d-ed5a4ae088af:36aca6c2-8859-4914-9ad8-31db51025341", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1112208414.1", "spisova_znacka": "5Cdo/160/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/160/2021 z 30. 9. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-09-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1112208414.1"}, {"guid": "3296d5ed-a3e9-4142-9de3-04d98c74e080:888cbeb2-cdae-4428-8cd5-c2d355be064a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:8112216860.3", "spisova_znacka": "4Cob/42/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/42/2025 z 27. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:8112216860.3"}]}