{"guid": "ussr:87035210-e902-4efb-a7b2-855996b9d492", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.126.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 126/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 126/2018 z 15. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. februára 2018, sp. zn. II. ÚS 126/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.126.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2018-02-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "nazov": "čl. 8 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10", "nazov": "čl. 10 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-10", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/87035210-e902-4efb-a7b2-855996b9d492", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.126.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.126.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.126.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 126/2018-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. februára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n, vo veci namietaného porušenia práva podľa čl. 6 ods. 1\n\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva podľa čl. 8 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 10 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom a listom Generálnej prokuratúry Slovenskej\nrepubliky č. k. IV/2 Gn 160/16/1000-10 z 12. júna 2017 a uznesením Krajského súdu\nv Trenčíne č. k. 13 S 47/2016-66 zo 14. septembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. októbra\n2017 doručená sťažnosť\n\n,\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia práva\n\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n\n„dohovor“), práva podľa čl. 8 dohovoru a práva podľa čl. 10 dohovoru postupom a listom\nGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k.\nIV/2 Gn 160/16/1000-10 z 12. júna 2017 (ďalej len „list generálnej prokuratúry“)\na uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. 13 S 47/2016-66\nzo 14. septembra 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Súčasťou sťažnosti bola aj\nžiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa toho času nachádza v Ústave na výkon trestu\nodňatia slobody\n\n, v ktorom bol zaradený do oddielu\n\ns bezpečnostným režimom, kde je dosiaľ držaný. Podľa názoru sťažovateľa v Ústave\nna výkon trestu odňatia slobody\n\npanujú nevyhovujúce, priam až\n\nponižujúce podmienky, čo malo 3. októbra 2016 vyústiť do útoku príslušníkov Zboru\nväzenskej a justičnej stráže na jedného z ďalších odsúdených. V súvislosti s incidentom sa\nsťažovateľ obrátil na bývalého spoluväzňa listom zo 7. novembra 2016 (ďalej len\n„korešpondencia“), v ktorom incident vykreslil ako pomstu a zároveň uviedol: „Plním si\nobčiansku povinnosť a aj keď žijem v strachu, že prídu nejakí zakomplexovaní blbečkovia\ndobiť aj mňa, nenechám sa zastrašiť.“\nDňa 7. novembra 2017 bol sťažovateľ povereným príslušníkom preventívnobezpečnostnej služby oboznámený so zadržaním korešpondencie z dôvodu použitia\nhanlivých\n\nvýrazov\n\n„nejakí\n\nzakomplexovaní\n\nblbečkovia“\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„zadržanie\n\nkorešpondencie“).\nSťažovateľ sa domáhal nápravy na Krajskej prokuratúre v Trenčíne podnetom\nzo 7. novembra 2017, v ktorom dôvodil, že slová označené za hanlivé boli vytrhnuté\nz kontextu, nemali označeného adresáta a vyjadrovali len sťažovateľovu obavu, a preto\npovažuje zadržanie korešpondencie za neproporcionálny zásah do jeho súkromia a slobody\nprejavu.\nPodnet sťažovateľa zo 7. novembra 2016 bol Krajskou prokuratúrou v Trenčíne\nvybavený upovedomením č. k. 3 Kn 266/16/3300-9 z 28. decembra 2017 ako nedôvodný\n\n2\n\ns poukazom na opätovné posúdenie dotknutých výrazov za hanlivé. Proti tomuto\nupovedomeniu Krajskej prokuratúry v Trenčíne podal sťažovateľ opakovaný podnet\nz 1. apríla 2017 (ďalej len „opakovaný podnet“), v ktorom namietal rýdzo formalistický\npostup Krajskej prokuratúry v Trenčíne.\nOpakovaný podnet sťažovateľa bol generálnou prokuratúrou vybavený listom\ngenerálnej prokuratúry ako nedôvodný. Listu generálnej prokuratúry sťažovateľ vytýka, že\ngenerálna prokuratúra sa v ňom vôbec nezaoberala nevyhnutnosťou zásahu do jeho\nzákladných práv.\nV súvislosti s listom generálnej prokuratúry podal sťažovateľ prvú ústavnú sťažnosť\nzo 6. júla 2017 (ďalej len „prvá sťažnosť“), ktorá bola ústavným súdom odmietnutá\nuznesením č. k. I. ÚS 437/2017-13 z 31. augusta 2017 ako neprípustná z dôvodu jej\npredčasnosti, keďže zrušenia zadržania korešpondencie sa sťažovateľ pred podaním prvej\nsťažnosti zároveň domáhal aj správnou žalobou v konaní vedenom na krajskom súde pod\nsp. zn. 13 S 47/2016 (ďalej len „správna žaloba“).\nKonanie o správnej žalobe bolo napadnutým uznesením krajského súdu zastavené\ns odôvodnením, že Ústav na výkon trestu odňatia slobody\n\nnemá\n\npostavenie orgánu verejnej moci, a tak v prejednávanom prípade nešlo o rozhodnutie, ktoré\nby mohlo byť predmetom súdneho prieskumu. Krajský súd zároveň konštatoval, že nie je\nvylúčené, aby sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich práv mimo rámec správneho\nsúdnictva na všeobecnom súde.\nVo vzťahu k zadržaniu korešpondencie sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol:\n«Predmetný zásah do sťažovateľových základných práv nebol legálny, legitímny a ani\nnevyhnutný v demokratickej spoločnosti... Hanlivý obsah bez ďalšieho je však... nespôsobilý\nvyvolať pnutie s rozumnými požiadavkami na chod väzenstva - zadržanie korešpondencie\ns „hanlivým obsahom“, čo je fakticky zásahom do práva na rešpektovanie korešpondencie\na na slobodu prejavu v samotnej ich podstate, nie je vhodným (spôsobilým) prostriedkom\n\n3\n\nna dosiahnutie tohto účelu. Tento prostriedok nie je potrebný (nutný), a ani primeraný\nv relácii k dotknutým právnym statkom.»\nVo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu sťažovateľ v sťažnosti ďalej\nuviedol: „Právomoc správnych súdov v otázkach väzenstva je zrejmá, a ochrana právnej\nsféry väzňov prostriedkami správneho súdnictva je bežným štandardom v civilizovaných\nštátoch Európskej únie, vyžadovaným aj ESĽP, pričom Slovenská republika je výnimkou...\nPokiaľ krajský súd dospel k záveru o nedostatku právomoci na prejednanie veci (čo je\nv súlade s arbitrárnou judikatúrou Ústavného súdu, ktorá je v rozpore s právnymi názormi\nvlády Slovenskej republiky a judikatúrou ESĽP), bol povinný vec postúpiť civilnému súdu,\nkeďže sťažovateľove právo na prístup k súdu je vzhľadom na dotknutie jeho právnej sféry\nzadržaním korešpondencie nespochybniteľné a neodňateľné... Krajský súd nebol oprávnený\nfakticky odňať sťažovateľovi právo na prístup k súdu, k čomu zastavením konania\na postúpením veci na Krajskú prokuratúru však došlo - zastavením konania o správnej\nžalobe tak došlo k stavu denegatio iustitiae.“\nSťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„1. Základné práva sťažovateľa na súkromie, na rešpektovanie korešpondencie,\na na slobodu prejavu čl. 8 a čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nv konaní Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. IV /2 Gn 160/16/1000\nporušené boli.\n2. Základné práva sťažovateľa na súkromie, na rešpektovanie korešpondencie, a na\nslobodu prejavu podľa čl. 8 a čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných\nslobôd, uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 13S 47 / 2016-66 zo dňa 14.9.2017,\nporušené boli.\n3. Základné právo sťažovateľa na prístup k súdu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp.\nzn. 13S 47 /2016-66 zo dňa 14.9.2017, porušené bolo.\n4. List Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sp. n. IV /2Gn160/16/1000-10\nzo dňa 12.6.2017, sa zrušuje a vec sa vracia Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky\nna ďalšie konanie.\n\n4\n\n5. Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky sa zakazuje pokračovať v porušovaní\noznačených základných práv sťažovateľa.\n6. Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 13S 47 /2016-66 zo dňa 14.9.2017,\nsa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.\n7. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 3 000 EUR,\nktoré mu je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky povinná vyplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n8. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné\nzadosťučinenie peňažnú sumu 3 000 EUR, ktorú mu je povinný zaplatiť Krajský súd\nv Trenčíne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n5\n\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu\nmožno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr.\nI. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09, IV. ÚS 35/02).\n1. K namietanému porušeniu čl. 8 a čl. 10 dohovoru postupom a listom\ngenerálnej prokuratúry\nÚstavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou zdôrazňuje, že v zásade\nnie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory príslušného orgánu verejnej\nmoci, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani\npreskúmavať, či v konaní pred orgánmi verejnej moci bol náležite zistený skutkový stav\na aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu príslušný orgán verejnej moci vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách (porov. I. ÚS 17/01, II. ÚS 137/08, III. ÚS 328/08,\nIV. ÚS 11/2010).\nÚstavný súd teda nie je prieskumným súdom a úlohou ústavného súdu nie je\nsuplovať orgány verejnej moci, ktorým prislúcha interpretácia zákonov v rámci ich právnym\nporiadkom upravenej pôsobnosti a právomoci. Z ústavného postavenia ústavného súdu\nvyplýva, že môže preskúmavať len také rozhodnutia orgánov verejnej moci,\nprostredníctvom ktorých došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, resp. také, kde\nk porušeniu základného práva alebo slobody došlo v konaní, ktoré vydaniu samotného\nrozhodnutia predchádzalo. Skutkové a právne závery príslušného orgánu verejnej moci\nmôžu byť teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\n\n6\n\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(porov. I. ÚS 12/05, II. ÚS 410/06, III. ÚS 119/03, IV. ÚS 238/07).\nSúčasťou judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, že právu dotknutej osoby\npožiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom\npodnetu, alebo opakovaného podnetu v zmysle § 31 a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z.\no prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) zodpovedá\npovinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto\npodnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť, avšak\nsúčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je aj právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej\npodnetu (podaniu) aj vyhoveli v súlade s jej predstavami (porov. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03,\nIII. ÚS 133/06).\nZo sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že generálna prokuratúra vo svojom liste\nvyhodnotila inkriminovanú časť zadržanej korešpondencie „nejakí zakomplexovaní\nblbečkovia“ ako použitie hanlivých výrazov, čo v zmysle § 25 ods. 2 zákona č. 475/2005\nZ. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o výkone trestu odňatia slobody“) zakladá zákonnú\nlicenciu na jej zadržanie. V zmysle uvedeného sa dá konštatovať, že generálna prokuratúra\nreagovala na opakovaný podnet sťažovateľa zákonným spôsobom, čím si riadne splnila\nsvoje povinnosti vyplývajúce zo zákona o prokuratúre. Opakovaný podnet generálna\nprokuratúra vybavila listom generálnej prokuratúry, ktorý spĺňa náležitosti predpokladané\nzákonom o prokuratúre a v ktorom vyjadrila odôvodnený právny názor na zistený skutkový\nstav. Skutočnosť, že právny záver generálnej prokuratúry je odlišný od záveru sťažovateľa,\nnie je dôvodom na spochybňovanie zákonnosti a ústavnosti vybavenia tohto opakovaného\npodnetu.\n\n7\n\n2. K namietanému porušeniu čl. 6 ods. 1, čl. 8 a čl. 10 dohovoru napadnutým\nuznesením krajského súdu\nVo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu sťažovateľ namietal\npredovšetkým to, že krajský súd sa nesprávne vysporiadal s otázkou svojej právomoci\nna preskúmanie zadržania korešpondencie v rámci správneho súdnictva, v dôsledku čoho sa\nmeritórne nezaoberal jeho argumentáciou vzťahujúcou sa k dôvodom zadržania\nkorešpondencie, resp. proporcionalite zásahu ako takého. Podstata sťažovateľovej námietky\nteda súvisí s právnym názorom krajského súdu o nedostatku jeho právomoci na prejednanie\na rozhodnutie sťažovateľovej správnej žaloby.\nVo vzťahu k nedostatku právomoci krajský súd v napadnutom uznesení uvádza:\n„23. Predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva môžu byť len\nrozhodnutia vydané orgánmi verejnej správy. Právomoc správneho súdu v zmysle ust. § 2\nzák.č. 162/2015 Z.z. (ďalej len SSP) v spojení s ust. § 4 a 6 tohto zákona je priamo viazaná\nna rozhodovanie (či už vo forme formálneho rozhodnutia, resp. opatrenia) orgánu verejnej\nsprávy. V § 2 SSP je stanovené, že v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu\nprávam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti\nverejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Z uvedeného je\nzrejmé, že základným predpokladom súdneho prieskumu a poskytnutie ochrany súdom\nv správnom súdnictve je existencia rozhodnutia, opatrenia resp. zásahu orgánu verejnej\nsprávy, ktoré sa dotýka práv a právom chránených záujmov v oblasti verejnej správy.\nVzhľadom na uvedené sa správny súd musel zaoberať otázkou, či rozhodnutie, ktoré\nžalobca žiadal preskúmať je rozhodnutím vydaným pri výkone svojej právomoci orgánom\nverejnej správy.\n24. SSP v ust. § 4 uvádza, kto je orgánom verejnej správy a súčasne právne\npostavenie žalovaného upravuje zákon č. 4/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov. V zmysle\nust. § 4 ods. 1 písm. a) až s) tohto zákona zbor v rámci svojej pôsobnosti predovšetkým\nzabezpečuje výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody, ochranu objektov zboru a objektov\ndetenčného ústavu, stráženie obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu\nodňatia slobody, zabezpečuje penitenciárnu starostlivosť o odsúdených vo výkone trestu\n\n8\n\nodňatia slobody, taktiež činnosti zamerané na zamestnávanie obvinených a odsúdených,\nvybavuje sťažnosti obvinených a odsúdených podľa tohto zákona a sťažnosti podané podľa\nosobitného zákona. Ide teda o činnosti, ktoré súvisia s plnením funkcii na úseku výkonu\ntrestu odňatia slobody a väzby v zmysle § 1 tohto zákona. Napokon v ust.§ 4 ods. 1 až pod\npísmenom t) zákon ustanovuje, že žalovaný plní aj úlohy orgánu štátnej správy a iné úlohy,\nak tak ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. Správny súd je toho názoru, že\nsamotný zákon č. 4/2001 Z.z. neobsahuje ustanovenie, ktoré by stanovovalo pre zbor takéto\núlohy na úseku štátnej správy. Pokiaľ ide o osobitné predpisy, tak zákon príkladmo uvádza,\nže ide o zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví\na náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, zákon č. 278/1993 Z.z. o správe\nmajetku štátu v znení neskorších predpisov, zákon č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi\nv znení neskorších predpisov, zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov\na vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon\nč. 475/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce\na o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 221/2006\nZ.z. v znení neskorších predpisov. Z uvedeného je možné dovodiť, že zbor, ktorého je\nžalovaný súčasťou vystupuje v postavení orgánu štátnej správy, napr. v prípade, ak\nvykonáva úkony ako správca majetku štátu, resp. pri výkone povinností na úseku sociálneho\nzabezpečenia svojich príslušníkov. Z príkladmého výpočtu zákonov v poznámke 5a je\nzrejmé, že ide o zákony, ktoré upravujú iné oblasti správy rozdielnej od výkonu na úseku\npri výkone trestu odňatia slobody a väzby, ktoré tvoria primárnu pôsobnosť zboru, resp.\nžalovaného. Skutočnosť, že zbor a teda aj žalovaný nie sú primárne orgánom štátnej správy,\nje možné dovodiť aj zo samostatného uvedenia tejto pôsobnosti, ako aj jej začlenenia až\nna koniec ust. § 4, a pričom nie je možné uzavrieť priamu súvislosť s pôsobnosťami\nuvedenými pod písmenami a) až s), ktoré sú vyjadrením jeho primárnych úloh pri výkone\ntrestu odňatia slobody. Z uvedeného je možné vyvodiť právny záver, že žalovaný, ktorý je\nv zmysle ust. § 2 zákona č. 4/2001 Z.z. súčasťou organizácie zboru, pri zabezpečení úloh pri\nvýkone trestu odňatia slobody nemá postavenie orgánu štátnej správy. Správny súd je toho\nnázoru, že ak žalovaný pri kontrole pošty žalobcu, ktorý v ústave žalovaného odpykáva trest\nodňatia slobody, túto poštu zadržal, nemal postavenie orgánu verejnej správy\n\n9\n\na neuplatňoval pri tomto úkone svoju právomoc v oblasti verejnej správy, nešlo teda\no rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho\nsúdnictva.\n25. Naopak správny súd je toho názoru, že rozhodovací proces, ktorého výsledkom je\nvydanie vyššie uvedeného rozhodnutia (resp. vyššie uvedený postup) patrí do právnej\núpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a nie je možné takéto rozhodovanie\npovažovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy. Správny súd\npoukazuje na to, že ide o rozhodovaciu právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona\nč. 475/2005 Z.z. a týka sa veci, ktorá súvisí s výkonom trestu, ktorý bol žalobcovi uložený\nv zmysle ustanovení Trestného zákona a podľa Trestného poriadku a jeho účelom je\nprimárne zabezpečenie riadneho a bezpečného chodu výkonu trestu odňatia slobody\nv zariadení žalovaného.\n26. Vyššie uvedené skutočnosti, vrátane zákonom zvereného prieskumu takéhoto\nrozhodnutia prokuratúre, podmieňujú záver o tom, že nejde o rozhodnutie žalovaného\nv rámci výkonu verejnej správy, ale naopak záver o trestnoprávnom charaktere takéhoto\nrozhodnutia, keď vo veciach tohto druhu príslušný ústav na výkon trestu odňatia slobody\npostupuje podľa zákona č. 475/2005 Z.z. (v spojení s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 368/2008 Z.z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia\nslobody). Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v tzv. vykonávacom konaní, ktoré je\nposledným štádiom trestného konania, rámcovo upraveného v štvrtej časti Trestného\nporiadku a zákon č. 475/2005 Z.z. je osobitným vykonávacím predpisom k Trestnému\nporiadku.\n27. Pri zabezpečovaní výkonu trestu odňatia slobody Zbor väzenskej a justičnej\nstráže nie je orgánom verejnej správy (orgánom verejnej moci), pretože nerozhoduje\nv oblasti verejnej správy, ale zabezpečuje výkon trestu uloženého v trestnom konaní.\nRozhodovacia činnosť jednotlivých Ústavov na výkon trestu odňatia slobody, týkajúca sa\npodmienok a spôsobu výkonu trestu odňatia slobody resp. aj zaobchádzania z väzňami,\nv zmysle úpravy zákona č. 475/2005 Z.z. patrí do oblasti právnej úpravy verejného práva\ntrestnoprávneho charakteru a nie je možné ju považovať za rozhodovanie orgánu verejnej\nsprávy. Správny súd poukazuje na to, že takéto rozhodnutia a postupy, prijaté v rámci\nvýlučnej právomoci týkajúcej sa realizácie výkonu trestu odňatia slobody majú normatívny\n\n10\n\nzáklad v trestnej oblasti a sú len pokračovaním výkonu trestnej politiky štátu voči\npáchateľom trestných činov, ktorá sa formalizovane prejavuje počnúc prípravným konaním,\npokračujúc konaním pred súdom, prijatím právoplatného rozsudku o vine a treste, ktorý sa\nv prípade trestu odňatia slobody vykonáva za zákonom ustanovených podmienok v určených\nzariadeniach. Podradenie takéhoto rozhodovania pod správne právo a jeho následné\npreskúmavanie správnymi súdmi by z dogmatického hľadiska znamenalo nesprávnu\nunifikáciu dvoch dichotomických právnych odvetví s odlišnými právnymi zásadami\na odlišným spoločenským účelom.“\nPo oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia ústavný súd konštatuje, že\nkrajský súd konal v medziach svojej právomoci a v súlade s príslušnými ustanoveniami\nzákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, zákona o výkone\ntrestu odňatia slobody, vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 368/2008 Z. z., ktorou sa vykonáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení\nneskorších predpisov, a zákona o prokuratúre, ktoré interpretoval a aplikoval v súlade s ich\nobsahom. Úvahy krajského súdu sú logické, legitímne a právne akceptovateľné, jeho postup\nbol v súlade s citovanými právnymi normami a ústavne konformný, a tak ústavný súd\nnezistil príčinnú súvislosť so sťažovateľom namietaným porušením jeho označených práv,\nčo zakladá dôvod odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej\nzjavnú neopodstatnenosť. Inými slovami, krajský súd vzal na vedomie podstatu argumentov\nsťažovateľa vyjadrených v jeho správnej žalobe a dospel k záveru o nedostatku svojej\nprávomoci, ktorý podporil aj konkrétnymi odkazmi na právnu úpravu vzťahujúcu sa na vec.\nV závere svojej argumentácie ústavný súd zdôrazňuje, že rovnako rozhodol aj napr.\nvo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 715/2016, ako aj sp. zn. I. ÚS 226/2017,\nI. ÚS 278/2017, III. ÚS 507/2017 a sp. zn. I. ÚS 468/2017 týkajúcich sa výslovne\nsťažovateľa a identických skutočností\nKeďže sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia je podmienené vyslovením porušenia práva alebo\n\n11\n\nslobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa uvedeným nárokom\nsťažovateľa nezaoberal.\nZ dôvodu odmietnutia sťažnosti ako celku bolo tiež bez právneho významu\nrozhodovať o žiadosti sťažovateľa ustanoviť mu v konaní pred ústavným súdom právneho\nzástupcu z radov advokátov.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. februára 2018\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "preskúmanie rozhodnutia súdov", "výkon trestu", "základné ľudské práva a slobody-obmedzenie", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na ochranu listového a obdobného tajomstva", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na nedotknuteľnosť osoby, súkromia", "trest-odňatia slobody"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f1735628-069e-46c2-a492-a923a23f72c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.468.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 468/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 468/2017 z 20. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-20", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.468.2017.1"}, {"guid": "ussr:624f0c25-1b2a-43b5-82b7-b0f04ccc46ca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.437.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 437/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 437/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.437.2017.1"}, {"guid": "ussr:696cdded-f4ab-468b-beeb-8e3812daa8bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.507.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 507/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 507/2017 z 1. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-01", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.507.2017.1"}, {"guid": "ussr:858b405e-cdca-411e-b8f4-35f7836f3adb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.278.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 278/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 278/2017 z 24. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-24", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.278.2017.1"}, {"guid": "ussr:813e0274-bdd7-421c-be87-2ffc00a32df7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.226.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 226/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/2017 z 3. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-03", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.226.2017.1"}, {"guid": "ussr:4f1002a7-9a4f-47b0-9e8d-aef0fa35cbb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.715.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 715/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 715/2016 z 18. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-18", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.715.2016.1"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:4b36d91a-0427-488a-b04d-782eb8346508", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 11/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 11/2010 z 16. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-16", "citacie_n": 297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4b36d91a-0427-488a-b04d-782eb8346508"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:0a6d4cea-e879-411e-a33a-8076496eb284", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/08 z 14. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-14", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0a6d4cea-e879-411e-a33a-8076496eb284"}, {"guid": "ussr:1ed462cb-4251-44e7-8326-8cc2a22f2272", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 137/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 137/08 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ed462cb-4251-44e7-8326-8cc2a22f2272"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/06 z 10. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-10", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f77fafb7-777c-4c7b-b962-319b8b5e851e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 168/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 168/03 z 10. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-10", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f77fafb7-777c-4c7b-b962-319b8b5e851e"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:8247d828-1461-4c05-8c85-56494bea8a43", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/01 z 29. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-29", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8247d828-1461-4c05-8c85-56494bea8a43"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3177a549-636a-4312-9e86-cb55be09af55", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.315.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 315/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 315/2020 z 23. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.315.2020.1"}]}