{"guid": "ussr:091187b9-b024-460f-ae03-b74d96387571", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.118.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 118/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 118/2018 z 15. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. februára 2018, sp. zn. II. ÚS 118/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.118.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-02-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-1", "nazov": "čl. 26 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-4", "nazov": "čl. 26 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-17.odsek-4", "nazov": "čl. 17 ods. 4 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-17.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "nazov": "čl. 36 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-1", "nazov": "čl. 10 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-2", "nazov": "čl. 10 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 17 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 17 ods. 4", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 17 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 17 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-26", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-17", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-10", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/091187b9-b024-460f-ae03-b74d96387571", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.118.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.118.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.118.2018.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 118/2018-24\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. februára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Škubla & Partneri s. r. o., Digital\nPark II, Einsteinova 25, Bratislava, a\n\n,\n\n,\n\nzastúpených advokátskou kanceláriou JP Legal, s. r. o., Digital Park II, Einsteinova 25,\nBratislava, v mene ktorej koná advokát Mgr. Ján Piešťanský, vo veci namietaného porušenia\nčl. 26 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 17 ods. 1 a 4 a čl. 36\nods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 a čl. 10 ods. 1 a 2 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sžo 121/2015, 3 Sžo 122/2015 a jeho rozsudkom\nz 26. apríla 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Škubla & Partneri s. r. o. a\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. augusta\n2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Škubla & Partneri s. r. o. a\n(ďalej len „sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia čl. 26 ods. 1 a 4 a čl. 46\nods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 17 ods. 1 a 4 a čl. 36 ods. 1\n\na 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 a čl. 10 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sžo 121/2015, 3 Sžo 122/2015\na jeho rozsudkom z 26. apríla 2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský\nsúd“) rozsudkom č. k. 6 S 178/2013-127 z 31. októbra 2014 (ďalej len „rozsudok krajského\nsúdu“) zamietol žalobu sťažovateľov ako žalobcov, ktorou sa títo domáhali preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia Slovenskej informačnej služby (ďalej aj „SIS“) ako žalovanej\nč. 77/33-4-4/2013-SINF z 23. mája 2013, ktorým SIS zamietla rozklad a potvrdila\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu SIS č. 77/33-4-2/2013-SINF z 19. apríla\n2013, ktorý odmietol sprístupniť interný predpis Slovenskej informačnej služby podľa § 8\nods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o slobode informácií“) v spojení s § 17 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení účinnom ku dňu vydania\nnapadnutých administratívnych rozhodnutí (ďalej len „zákon o SIS“) a nevyhovel žiadosti\nsťažovateľov o jeho sprístupnenie podľa § 17 ods. 8 zákona o SIS (ak bol vydaný), a to jeho\nznenia v celom rozsahu alebo aspoň jeho ustanovení dotýkajúcich sa ochrany informačného\nsystému alebo evidencie, v ktorej sa spracúvajú osobné údaje, oprávnenosti prístupu k nim,\nsprístupňovania a poskytovania údajov z nich, ako aj rozsahu, spôsobu a lehoty zničenia\núdajov v tomto informačnom systéme alebo evidencii v časti týkajúcej sa poskytnutia\nznenia predmetného interného predpisu alebo jeho ustanovení.\nZ rozsudku krajského súdu vyplýva, že prvostupňovým rozhodnutím SIS č. 77/33-42/2013-SINF z 19. apríla 2013 SIS žiadosti sťažovateľov nevyhovela v časti týkajúcej sa\nposkytnutia znenia predmetného interného predpisu alebo jeho ustanovení a požadované\ninformácie im v uvedenej časti neposkytla z dôvodu, že poskytnutie akejkoľvek časti\ninterného predpisu, ktorý je utajovanou písomnosťou, by bolo vyhotovením kópie\nuvedeného interného predpisu, či už formou výpisu alebo odpisu, ktorú by SIS musela\noznačiť podľa § 20 ods. 8 vyhlášky Národného bezpečnostného úradu č. 453/2007 Z. z.\no administratívnej bezpečnosti v znení neskorších predpisov rovnakým stupňom utajenia\n\n2\n\nako samotný interný predpis. Túto okolnosť preto vyhodnotila ako obmedzenie prístupu\nk informáciám v súlade s § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií a sťažovateľom ju\nnesprístupnila.\nKrajský súd konštatoval, že jedným zo zákonom definovaných trvalých obmedzení\nprístupu k informáciám je obmedzenie prístupu k informáciám, ktoré sa týkajú utajovaných\nskutočností podľa osobitných predpisov. Pokiaľ oprávnená osoba žiada o sprístupnenie\ninformácií týkajúcich sa utajovaných skutočností môže povinná osoba žiadosti vyhovieť len\ndo tej miery, že sprístupní informáciu (v danom prípade oznámila žiadateľovi, že interný\npredpis existuje), avšak len za predpokladu, že sprístupnenie takejto informácie nezakazujú\nosobitné predpisy. Krajský súd uviedol, že z obsahu žiadosti je zrejmé, že obchodná\nspoločnosť Škubla & Partneri s. r. o. v čase jej podávania disponovala informáciou o tom,\nže bol vydaný interný normatívny akt. Bola teda informovaná o konkrétnej veci, o ktorú sa\nzaujímala, a to do takej miery, v akej jej právo na prístup k informáciám tohto druhu\ngarantujú ustanovenia zákona o slobode informácií. Krajský súd bol toho názoru, že\nsprístupnenie obsahu tejto utajovanej skutočnosti prekračuje rámec zákona.\n2.1 Na odvolanie sťažovateľov najvyšší súd napadnutým rozsudkom potvrdil\nrozsudok krajského súdu s týmto odôvodnením:\n«Zásadnou právnou otázkou v konaní bolo, či materiálny charakter obmedzenia\nprístupu k informáciám, možno aplikovať i pri ochrane utajovaných skutočností. Materiálny\nznak spočíva v tom, že formálne obmedzenie prístupu k informáciám je nevyhnutné podrobiť\ntestu podľa § 12 zákona o slobode informácií.\nPodľa § 12 zák č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám všetky\nobmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované\ninformácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to\nustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým\ntrvá dôvod nesprístupnenia.\nV prípade ochrany utajovaných skutočností materiálny znak obmedzenia prístupu\nk informáciám nemožno cez ustanovenia § 12 zákona o slobode informácii aplikovať. V\ntejto časti sa senát stotožňuje s vyjadrením žalovaného, že „materiálne dôvody, resp.\nsprávna úvaha, pre ktoré pôvodca rozhoduje o utajení určitej skutočnosti a o určení stupňa\n\n3\n\njej utajenia je súčasťou iného konania podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č.\n215/2004 Z.z., nie konania podľa zákona č. 211/2000 Z.z.“. Senát poukazuje na\nprejudikatúru, ktorú tvorí rozsudok NS vo veci 3 Sži/29/2013 zo dňa 11.02.2014 Danko c/a\nMinisterstvo vnútra SR, kde najvyšší súd uviedol, že „pokiaľ je písomnosť označená\nstupňom utajenia tak spôsob zabezpečovania aplikácie § 12 zák č. 211/2000 Z.z. je vždy\nsúčasne „manipuláciou s utajovanou písomnosťou“ v zmysle § 2 vyhlášky č. 453/2007 Z.z.\no administratívnej bezpečnosti“. Je potrebné zdôrazniť, že uvedený pojem je vymedzený\ndemonštratívne, preto významne zasahuje do možnosti aplikácie § 12 zákona č. 211/2000\nZ.z. v oblasti ochrany utajovaných skutočností.\nSystém právnych predpisov SR tvorí nielen formálne, ale aj materiálne jednotný\ncelok, v ktorom si právne predpisy neodporujú, ale sa vo svojich odkazoch dopĺňajú.\nMateriálna jednota právneho poriadku vylučuje vykladať právny predpis izolovane.\nVzhľadom na to i ustanovenia zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám\nsú obmedzené osobitnými právnymi predpismi, ktoré určujú špeciálny právny režim pre\nposkytovanie informácii v osobitných prípadoch.\nPoskytovanie informácií sa uskutočňovalo v režime administratívneho konania podľa\nzákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Žalobca 2/ je konateľom\nžalobcu 1/. Obsah vnímanej informácie preto žalobca 2/ nadobudol z prejavu vôle\nžalovaného 2/. Vzhľadom na to, najvyšší súd vyhodnotil, že krajský súd nepochybil keď\npreskúmal i žalobu žalobcu 2/. Potenciálna procesná vada spočívajúca v prieskume\nzákonnosti voči obom žalobcom nemá vplyv na zákonnosti jeho rozhodnutia.\nJe potrebné zdôrazniť, že ust. § 4 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom\nprístupe k informáciám upravuje sprístupňovania informácií vo všeobecnom právnom\nrežime a žiadateľom môže byť ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba. Vzhľadom na to\nsa neskúma aktívna legitimácia žiadateľa vo vzťahu k žiadanej informácii. Pokiaľ by bola\nkonkrétna osoba dotknutá nezákonným zásahom pri nakladaní s informáciami v evidencii\nžalovaného ide o osobitné konania a rozhodne v individuálnych prípadoch súd, na základe\nžaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy.\nPodľa § 17 ods. 6 zákona č. 46/1993 Z.z. ak údaje uchovávané v evidenciách už nie\nsú na plnenie ustanovených úloh potrebné, alebo ak je na to iný zákonný dôvod, je\n\n4\n\ninformačná služba oprávnená tieto údaje uložiť spôsobom, ktorý zabráni každému, okrem\nsúdu, v prístupe k nim.»\n3. Sťažovatelia uvádzajú, že najvyšší súd mal v prvom rade povinnosť preskúmať, či\nsťažovateľmi požadovaná informácia je utajovanou skutočnosťou (teda či spĺňa zákonné\nznaky utajovanej skutočnosti), a teda, či jej poskytnutie odmietla SIS ako žalovaná\noprávnene. Na túto úlohu však najvyšší súd podľa sťažovateľov úplne rezignoval. Pokiaľ\ntotiž zákon o slobode informácií v § 8 ods. 1 umožňuje zamietnuť sprístupnenie informácie\nz dôvodu, že ide o utajovanú skutočnosť, a v tejto súvislosti odkazuje na zákon č. 215/2004\nZ. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o utajovaných skutočnostiach“), ktorý v § 2 písm. a)\nurčuje formálnu podmienku utajenia (označenie za utajovanú skutočnosť v súlade\ns nariadením a podľa zoznamu, ako sú zadefinované v bode 45) a materiálnu podmienku\nutajenia (skutočná existencia záujmu Slovenskej republiky, resp. jeho pôvodcu na ochrane\npožadovanej informácie), je podľa sťažovateľov zrejmé, že odôvodnenie rozhodnutia podľa\n§ 18 ods. 2 zákona o slobode informácií musí presvedčivo reflektovať na obe tieto\npodmienky.\n3.1 Podľa sťažovateľov najvyšší súd sa vôbec nevyrovnal (v rozpore so svojou\nvlastnou judikatúrou, ako aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a judikatúrou\nústavného súdu) s tak významnou otázkou, či je požadovaná informácia naozaj utajovanou\nskutočnosťou (t.j. či interný predpis SIS spĺňa materiálny a formálny znak utajenia), a ak\náno, tak v rámci testu proporcionality odmietol preskúmať, či treba dať prednosť záujmu\nštátu na utajení (ak takýto záujem existuje, čo sťažovatelia popierajú, keďže materiálna ani\nformálna podmienka utajenia interného predpisu SIS nie je daná) alebo záujmu verejnosti\nna zverejnení a v akom rozsahu možno interný predpis SIS verejnosti zastúpenej\nsťažovateľmi sprístupniť.\n3.2 K porušeniu práva na súdnu ochranu a práva na informácie tak došlo podľa\nsťažovateľov tým, že najvyšší súd sa fakticky odmietol vecou zaoberať, keďže posúdenie\nzákonnosti\n\nodmietnutia\n\nposkytnutia\n\npožadovanej\n\n5\n\ninformácie\n\nzredukoval\n\nlen\n\nna formalistickú úvahu, že požadovaná informácia je utajovanou skutočnosťou a keďže sa\ntakáto informácia nesprístupňuje, nemožno ju ani sťažovateľom poskytnúť.\n3.3 Sťažovatelia dodávajú, že v žiadnom prípade nespochybňujú oprávnenie\nvedúceho orgánu verejnej moci určiť, ktoré skutočnosti vznikajúce v jeho pôsobnosti budú\npodľa zákona o utajovaných skutočnostiach označené za utajené a ktoré nie. Postup\nvedúceho však musí byť v súlade so zákonom, čo podľa mienky sťažovateľov znamená, že\nza utajené môžu byť označené len také skutočnosti, ktoré je (okrem iného) vzhľadom\nna záujem Slovenskej republiky treba skutočne chrániť pred ich vyzradením, zneužitím,\npoškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením, teda\nneoprávnenou manipuláciou. Práve preto v prípade (v danom prípade domnelého) stretu\ndvoch záujmov, t. j. záujmu štátu o ochranu utajovanej skutočnosti a záujmu verejnosti\no prístup k informáciám, ktorý zastupujú sťažovatelia ako žiadatelia o sprístupnenie\ninformácie, je to podľa presvedčenia sťažovateľov v konečnom dôsledku súd, nie pôvodca\nutajovanej skutočnosti, ktorý preskúma, či rozhodnutie pôvodcu o tom, že existuje záujem\nštátu o ochranu požadovanej informácie, je správne. Takéto preskúmanie stretu dvoch\nzáujmov (či už skutočných alebo domnelých), resp. test proporcionality záujmu štátu\nchrániť isté informácie a záujmu verejnosti o prístup k týmto informáciám však najvyšší súd\npodľa názoru sťažovateľov vykonať odmietol, a to svojím formalistickým prístupom.\n4. Sťažovatelia navrhli vydať tento nález:\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 3Sžo/121/2015\na 3Sžo/122/2015 svojím postupom a rozsudkom sp. zn. 3Sžo/121/2015 a 3Sžo/122/2015\nzo dňa 26.4.2017 porušil základné práva Sťažovateľov podľa čl. 26 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1\na 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 17 ods. 1 a 4 a čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv\na slobôd, a to všetko v spojení s čl. 6 ods. 1 a čl. 10 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd;\nRozsudok\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp.\n\nzn.\n\n3Sžo/121/2015\n\na 3Sžo/122/2015 zo dňa 26.4.2017 sa zrušuje;\nVec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie;\n\n6\n\nSťažovateľom sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktorú je Najvyšší súd\nSlovenskej republiky povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu Sťažovateľov do jedného\nmesiaca od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu SR.“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením\nalebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\n\n7\n\npo jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\nIII.\n7. Predmetom sťažnosti je námietka sťažovateľov proti napadnutému rozsudku\nnajvyššieho súdu, v zmysle ktorej nesprístupnením informácie SIS došlo k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľov na informácie a toto pochybenie SIS neodstránil\nnapadnutým rozsudkom ani najvyšší súd. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu a jeho\npostup v konaní je navyše podľa sťažovateľov arbitrárny a najvyšší súd sa fakticky odmietol\nvecou sťažovateľov zaoberať, keďže posúdenie zákonnosti odmietnutia poskytnutia\npožadovanej informácie zredukoval len na formalistickú úvahu, že požadovaná informácia\nje utajovanou skutočnosťou a keďže sa takáto informácia nesprístupňuje, nemožno ju ani\nsťažovateľom poskytnúť.\n7.1 Úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti tak bolo posúdiť,\nči postup, výrok a odôvodnenie napadnutého rozsudku najvyššieho súdu (tzn. aplikácia\na interpretácia aplikovateľných právnych noriem) môžu byť vzhľadom na právny\na skutkový stav veci zlučiteľné s garanciami vyplývajúcimi zo sťažovateľom označených\nústavných práv, najmä práva na informácie, resp. či vzhľadom na závery najvyššieho súdu\nv spojení s námietkami sťažovateľov sa nejaví sťažnosť ako zjavne neopodstatnená.\n8. Ústavný súd už v náleze sp. zn. II. ÚS 830/2016 z 2. februára 2017 (v bode 9)\nvyslovil, že právo na informácie je nepochybne jedným z najpodstatnejších výdobytkov\ntransformácie Slovenskej republiky na slobodnú demokratickú spoločnosť (režim). Právo\nna informácie a ústavné garancie nerušeného výkonu tohto práva tvoria bariéru proti\nkabinetnému výkonu verejnej moci (zo strany súdov nevynímajúc) a umožňujú podrobiť\nvýkon verejnej moci kontrole zo strany verejnosti (v širšom občianskej spoločnosti).\n8.1 Súčasťou práva na informácie je tak nepochybne právo slobodne vyhľadávať\na získavať informácie. Takto formulované právo sa pritom vzťahuje aj na informácie, ktoré\nsa týkajú alebo súvisia s činnosťou štátu či akýchkoľvek iných subjektov vykonávajúcich\nštátnu moc. Na túto skutočnosť napokon opakovane nepriamo poukázal aj ústavný súd, keď\n8\n\nvo viacerých svojich rozhodnutiach akcentoval význam zákona o slobode informácií\nso základným právom na informácie (napr. nálezy sp. zn. III. ÚS 169/03 z 19. decembra\n2003 a sp. zn. I. ÚS 236/06 z 28. júna 2007).\n8.2 Moderný štát je však veľmi komplexným telesom a subjekty moci sa prejavujú\nmnohorakým spôsobom. Z tohto pohľadu je často náročné posúdiť rozmanité situácie\npri žiadostiach o poskytnutie informácií, pretože zákon o slobode informácií je z tohto\npohľadu relatívne lakonický. To však nič nemení na citlivosti ústavného súdu k prípadnej\nnetransparentnosti moci (porov. II. ÚS 482/2013, tiež PL. ÚS 1/09).\n8.3 Ústavný súd vychádza z toho, že zákon o slobode informácií je konkretizáciou\nčl. 26 ods. 5 ústavy, je zákonodarcovým vyvážením medzi právom na informácie\na funkčnosťou mechanizmu štátu, ktorá jednoducho vyžaduje diskrétnosť niektorých\ninformácií.\n8.4 Hovoriac o jednotlivých článkoch v súkolí tvoriacom mechanizmus štátu je\npotom špecifickým výsekom výkonu verejnej moci oblasť informačných služieb či činnosť\nspravodajských služieb alebo orgánov vojenskej/obrannej (resp. národnobezpečnostnej)\npovahy.\n8.4.1 Bezpečnosť štátu je ústavou chránená hodnota (porov. čl. 1 ods. 1 ústavného\nzákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného\nstavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov; čl. 7 ods. 3 ústavy). V tomto duchu\nzákonodarca často pristupuje k právnej úprave konkrétnych oblastí spoločenských vzťahov\ndotýkajúcich sa bezpečnosti štátu, kde nie sporadicky priamo v texte právnej úpravy vyváži\nústavne chránenú hodnotu bezpečnosti štátu na jednej strane a ústavou chránené základné\npráva a slobody subjektov práva akcentujúc bezpečnosť štátu na strane druhej (k tomu\nporov. napr. bod 46 nálezu sp. zn. II. ÚS 480/2014). Zákonodarca často uprednostní\nbezpečnosť nielen z hľadiska jej samej, ale aj z hľadiska utajenosti spravodajských\ninformácií. V tomto smere je v ríši práva možné stretnúť sa s právnou úpravou, kde\nv konfrontácii s bezpečnosťou štátu zákonodarca uprednostní napr. len ochranu života\n\n9\n\na zákaz mučenia (porov. čl. 16 ods. 2 ústavy, kde zákaz mučenia je reglementovaný ako\nabsolútne ľudské právo, ktoré nie je možné obmedziť ani v záujme bezpečnosti štátu).\n8.4.2 Zákonná úprava z oblasti bezpečnosti štátu býva postavená v podstate\nna dôvere\n\nv spravodajské poznatky Slovenskej\n\ninformačnej služby a z ústavného,\n\ninštitucionálneho hľadiska ostáva dôverovať jej politickej kontrole. Ochrana správnymi\nsúdmi býva v predmetnej oblasti značne limitovaná, a preto môže vzbudzovať u adresátov\nprávnych noriem pocit nedostatočnej ochrany ich práv. Treba však priznať, že oblasť\nbezpečnosti štátu sa blíži otázkam politickým, kde býva súdna diskrécia obmedzená (porov.\nbod 47 nálezu sp. zn. II. ÚS 480/2014, ako aj mutatis mutandis II. ÚS 675/2017,\nIV. ÚS 308/2011).\n8.4.3 Premenné zdôraznené v predchádzajúcich dvoch bodoch sa týkajú aj právnej\núpravy pôsobnosti informačných služieb (porov. zákon o SIS) či oblasti utajovaných\nskutočností (porov. zákon o utajovaných skutočnostiach) a rovnako sú zohľadnené v rámci\nposkytovania informácií verejnosti a slobodného prístupu k nim zo strany verejnosti\nsamotným zákonom o slobode informácií (pozri § 8 ods. 1, podľa ktorého „ak požadovaná\ninformácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona... ku ktorým žiadateľ nemá\noprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny\npredpis“). Zákonodarca na podklade § 8 zákona o slobode informácií vyvážil záujem\no ochranu utajovaných skutočností (v širšom o bezpečnosť štátu) a právo na informácie\nv prospech ochrany utajovaných skutočností (resp. v prospech bezpečnosti štátu; k tomu\nporov. čl. 26 ods. 4 ústavy), avšak s tým dôvetkom, že nesprístupnenie informácie sa musí\nv zmysle § 12 zákona o slobode informácií (ktorému ako „podklad“ slúži už spomínaný\nčl. 26 ods. 4 ústavy) realizovať len v nevyhnutnej miere potrebnej na ochranu utajovaných\nskutočností (podľa § 12 zákona o slobode informácií: „Všetky obmedzenia práva na\ninformácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane\nsprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon.\nOprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod\nnesprístupnenia.“).\n\n10\n\n9. Prevedené na skutkový a právny stav vo veci sťažovateľov bola kľúčovou\nodpoveď na otázku, či nesprístupnenie sťažovateľmi požadovanej informácie zo strany SIS\ns odkazom na utajovanú skutočnosť má oporu v aplikovateľnej právnej úprave utajovaných\nskutočností a oblasti bezpečnosti štátu a či nesprístupnenie takejto informácie zo strany SIS\nsa udialo v miere nevyhnutnej pre ochranu utajovaných skutočností tak, ako to predpokladá\n§ 8 ods. 1 v spojení § 12 zákona o slobode informácií v spojení s čl. 26 ods. 4 ústavy.\nVyhodnotiť položenú otázku bolo povinnosťou primárne všeobecných súdov, na ktoré sa\nsťažovatelia s vyslovenou otázkou s dôverou obrátili, avšak s ohľadom na zákonom\nstanovenú diskréciu správnych súdov v oblasti utajovaných skutočností (bezpečnosti štátu)\na práva na informácie a s vedomím, že zákonodarca sám vyvážil najmä na pôdoryse § 8\nods. 1 zákona o informáciách stret záujmu o ochranu utajovaných skutočností (resp.\nbezpečnosti štátu) a záujmu o ochranu práva na informácie zo strany verejnosti v prospech\nochrany utajovaných skutočností (resp. bezpečnosti štátu; pozri bod 8.4.3).\n9.1 Slovenská informačná služba žiadosti sťažovateľov o sprístupnenie informácie\nnevyhovela v časti týkajúcej sa poskytnutia znenia predmetného interného predpisu alebo\njeho ustanovení, a to z dôvodu, že poskytnutie akejkoľvek časti interného predpisu\nSlovenskej informačnej služby (jeho znenia v celom rozsahu alebo jeho ustanovení\ndotýkajúcich sa ochrany informačného systému alebo evidencie), ktorý je utajovanou\npísomnosťou, by bolo vyhotovením kópie uvedeného interného predpisu, či už formou\nvýpisu alebo odpisu, ktorú by rovnako SIS muselo označiť podľa § 20 ods. 8 vyhlášky\nNárodného bezpečnostného úradu č. 453/2007 Z. z. o administratívnej bezpečnosti v znení\nneskorších predpisov rovnakým stupňom utajenia ako samotný interný predpis. Túto\nokolnosť preto SIS vyhodnotila ako obmedzenie prístupu k informáciám v súlade s § 8\nods. 1 zákona o slobode informácií a sťažovateľom ju nesprístupnila.\n9.2 Citovanú interpretáciu aplikovateľných právnych noriem vzhľadom na žiadosť\no sprístupnenie informácie zo strany sťažovateľov si osvojili i správne súdy a svoje závery\nodôvodnili odkazmi na zákon o SIS, zákon o utajovaných skutočnostiach v spojení\ns aplikáciou § 8 ods. 1 a § 12 zákona o slobode informácií.\n\n11\n\n9.3 Na tomto mieste ústavný súd podotýka, že v tejto súvislosti poukazuje na povahu\na špecifiká správneho súdnictva, ktorého úlohou nie je nahradzovať činnosť orgánov\nverejnej správy, ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej\nsprávy, teda preskúmať to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok\nvymedzených v návrhu rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy.\nTreba preto vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý\nposudzuje iba právne otázky napadnutých rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy,\nteda orgánov inej ako súdnej sústavy (porov. IV. ÚS 127/2012, II. ÚS 737/2015,\nII. ÚS 784/2015).\n9.4 Ústavný súd konštatuje, že závery SIS a všeobecných súdov k aplikácii\na interpretácii\n\npríslušných\n\nprávnych\n\nnoriem\n\nvzhľadom\n\nna\n\nžiadosť\n\nsťažovateľov\n\no sprístupnenie informácie sú pre ústavný súd uspokojivé. Pokiaľ orgány verejnej moci\npodradili nesprístupnenie interného predpisu Slovenskej informačnej služby pod\nustanovenia o nesprístupňovaní utajovaných informácií (resp. pod obmedzenie prístupu\nk informáciám) podľa zákona o slobode informácií v spojení so zákonom o utajovaných\nskutočnostiach a zákonom o SIS, nemožno takémuto postupu a interpretácii nič vytknúť.\n9.5 Interný predpis Slovenskej informačnej služby a jeho ustanovenia dotýkajúce sa\nochrany informačného systému alebo evidencie sú utajovanou písomnosťou. Pri tejto\nkonštatácií je potrebné vychádzať zo zákona o utajovaných skutočnostiach, ako aj zákona\no SIS a podzákonných právnych noriem.\n9.6 Podľa § 2 písm. a) zákona o utajovaných skutočnostiach je utajovanou\nskutočnosťou informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú\nvzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím,\npoškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením (ďalej len\n„neoprávnená manipulácia“) a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda\nSlovenskej republiky svojím nariadením.\nPodľa § 2 písm. g) zákona o utajovaných skutočnostiach je nepovolanou osobou\nfyzická osoba, ktorá nie je oprávnená oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami alebo\n\n12\n\nktorá nie je oprávnená oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami nad rozsah, ktorý jej\nje určený.\nPodľa § 6 ods. 1 zákona o utajovaných skutočnostiach utajovaná skutočnosť musí\nbyť chránená pred nepovolanou osobou a cudzou mocou spôsobom ustanoveným v tomto\nzákone, v predpisoch vydaných na jeho vykonanie a v ďalších osobitných predpisoch.\nPodľa § 1 písm. i) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 216/2004 Z. z., ktorým sa\nustanovujú oblasti utajovaných skutočností (ďalej len „nariadenie vlády“) môže utajovaná\nskutočnosť vzniknúť v oblasti organizácie, foriem, metód a výsledkov činnosti\nspravodajských služieb, ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených\nzborov a Národného bezpečnostného úradu a prostriedkov ich utajenia.\nPodľa bodu 45 zoznamu utajovaných skutočností Slovenskej informačnej služby sú\ninterné predpisy, ak by neoprávnenou manipuláciou s nimi mohlo byť zapríčinené\npoškodenie právom chránených záujmov Slovenskej informačnej služby, ktoré by mohlo\nbyť nevýhodné pre záujmy Slovenskej republiky, utajovanými skutočnosťami stupňa\nutajenia „Vyhradené“.\nPodľa bodu 45 zoznamu utajovaných skutočností Slovenskej informačnej služby sú\ninterné predpisy, ak by neoprávnenou manipuláciou s týmito skutočnosťami mohli vzniknúť\nnenahraditeľné škody v oblasti obrany štátu, bezpečnosti štátu, ekonomických záujmov\nštátu, zahraničnej politiky štátu alebo v oblasti medzinárodných vzťahov a tým by mohla\nvzniknúť mimoriadne vážna ujma na záujmoch Slovenskej republiky, utajovanými\nskutočnosťami stupňa utajenia „Prísne tajné“.\nPodľa § 17 ods. 1 zákona o SIS informačná služba je na účely plnenia úloh podľa\ntohto zákona alebo osobitného zákona v rozsahu svojej pôsobnosti oprávnená vytvárať a\nprevádzkovať informačné systémy a spracúvať v nich osobné údaje fyzických osôb a údaje\no veciach alebo skutočnostiach, ktoré priamo súvisia s plnením úloh podľa tohto zákona\nalebo úloh podľa osobitných zákonov, a v tomto rozsahu je oprávnená viesť informačné\nsystémy a evidencie takýchto údajov.\n\n13\n\nPodľa § 17 ods. 3 zákona o SIS informačná služba zabezpečí ochranu osobných\núdajov spracúvaných v jej informačných systémoch a evidenciách pred vyzradením,\nzneužitím, poškodením, neoprávneným zničením, odcudzením alebo stratou.\nPodľa § 17 ods. 8 zákona o SIS riaditeľ upraví interným predpisom podrobnosti o\ninformačných systémoch a evidenciách, najmä o\na) ich ochrane,\nb) oprávnenosti prístupu k nim,\nc) sprístupňovaní a poskytovaní údajov z nich,\nd) rozsahu, spôsobe a lehote zničenia údajov v informačných systémoch a\nevidenciách informačnej služby.\nPodľa § 17 ods. 9 zákona o SIS na spracúvanie osobných údajov informačnou\nslužbou, na evidencie a informačné systémy informačnej služby a na sprístupňovanie údajov\nz nich sa nevzťahujú osobitné predpisy2b [2b): zákon o slobode informácií ].\nPodľa § 2 (úlohy informačnej služby) ods. 1 písm. b) zákona o SIS informačná\nslužba v rozsahu svojej pôsobnosti získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie o činnosti\nsmerujúcej proti bezpečnosti Slovenskej republiky.\n9.7 Ako je z citovaných právnych noriem zjavné, interné predpisy SIS týkajúce sa\nevidencie a informačných systémov (§ 17 ods. 8 zákona o SIS) priamo súvisia s plnením\núloh SIS (§ 17 ods. 1 zákona o SIS), a teda aj otázok bezpečnosti Slovenskej republiky (§ 2\nods. 1 zákona o SIS). Potvrdením významnosti takýchto interných predpisov je zaradenie\ninterného predpisu SIS medzi utajované skutočnosti v zmysle bodu 45 zoznamu\nutajovaných skutočností Slovenskej informačnej služby vydaného na základe nariadenia\nvlády, ktoré bolo vládou vydané na základe § 2 písm. a) zákona o utajovaných\nskutočnostiach.\n9.8 Z dosiaľ uvedenej sumarizácie právneho stavu vo veci sťažovateľov je zrejmé, že\nSIS, ako aj správne súdy správne postupovali, keď konštatovali nemožnosť sprístupnenia\ninterného predpisu SIS alebo jeho ustanovení dotýkajúcich sa ochrany informačného\nsystému alebo evidencie, keďže ide o utajovanú písomnosť, ktorá sa dotýka otázok plnenia\núloh SIS a tým sekundárne otázok bezpečnosti štátu. Správne súdy správne poukázali\n\n14\n\nna aplikáciu § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií pri nesprístupnení interného predpisu\nSIS ako utajovanej písomnosti.\n9.9 K sťažovateľmi namietanému nevykonaniu testu proporcionality zo strany\nnajvyššieho súdu ústavný súd na dôvažok dopĺňa, že si je vedomý pestrosti (aj právneho)\nživota a uvedomuje si, že môže nastať situácia, že na sprístupnenie určitých informácií\ntýkajúcich sa utajovaných skutočností bude existovať pálčivý verejný (alebo súkromný)\nzáujem a občianska spoločnosť (či jednotlivec) sa bude odôvodnene dožadovať pri kontrole\nvýkonu verejnej moci sprístupnenia istých informácií týkajúcich sa utajovaných skutočností.\nI v takomto hypotetickom prípade však právna úprava nesprístupnenia utajovaných\nskutočností (§ 8 ods. 1 zákona o slobode informácií alebo § 2 a § 6 zákona o utajovaných\nskutočnostiach) nedovoľuje samotnú utajovanú skutočnosť sprístupniť, avšak bolo by\núlohou konajúcich orgánov verejnej moci (a teda aj súdov) riadne a vyčerpávajúco, napr.\nna podklade § 12 zákona o slobode informácií odôvodniť, aké informácie súvisiace\nso žiadateľmi požadovanou vecou a do akej miery je možné či nie je možné sprístupniť pre\núčely dostátia prítomného záujmu na sprístupnení určitých informácií.\n9.9.1 V prerokovávanom prípade však sťažovatelia ani v konaní pred ústavným\nsúdom netvrdili a neargumentovali, že by pri svojej žiadosti o sprístupnenie informácií\nvystupovali ako zástupcovia občianskej spoločnosti pri pre demokraciu esenciálnej kontrole\nvýkonu verejnej moci alebo zástupcovia médií (v najširšom možnom zmysle slova)\nplniacich v liberálnej demokracii nezastupiteľnú úlohu „strážneho psa“. Sťažovatelia sami\nuvádzajú, že vystupovali pri žiadosti o sprístupnenie interného predpisu SIS ako zástupcovia\nverejnosti (ako podnikateľský subjekt z oblasti poskytovania právnych služieb, pozn.),\na neodôvodňujú existenciu eminentného verejného (či súkromného) záujmu na sprístupnení\nurčitých informácií súvisiacich s činnosťou SIS a vydávaním interných predpisov (ktoré sú\nutajovanou písomnosťou), kde by boli práve sťažovatelia ústami tohto verejného záujmu,\nktorého prítomnosť by si vyžadovala zo strany súdov rozsiahlejšie odôvodnenie ústavnej\nsúladnosti obmedzenia takéhoto verejného záujmu na sprístupnení určitých (akýchkoľvek)\ninformácií z opísaných činností SIS nevyhnutnou aplikáciou citovaných právnych noriem\nzákona o SIS, zákona o utajovaných skutočnostiach, zákona o slobode informácií alebo\niných aplikovateľných právnych noriem.\n15\n\n9.9.2 Ako už bolo ústavným súdom jasne definované, sám zákonodarca vyvážil\nv rámci práva na informácie v § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií obmedzenie tohto\npráva vo vzťahu k utajovaným skutočnostiam akcentujúc bezpečnosť štátu. Súdy sú povinné\ntakúto právnu úpravu rešpektovať a v zmysle nej postupovať (a nie za zákonodarcu nanovo\nvyvažovať). Sťažovateľom nebola sprístupnená práve a len utajovaná písomnosť,\nsprístupnenia ktorej sa sťažovatelia predovšetkým dožadovali a nesprístupnenie ktorej\nnamietajú. Najvyšší súd, ako aj krajský súd uvedené princípy zohľadnili a riadne aplikovali\na hutnosť odôvodnenia ich rozhodnutí je v danom prípade ústavne udržateľná a postačujúca\npre spravodlivé rozhodnutie vo veci.\n9.10 Ústavný súd uzatvára, že postupom a napadnutým a rozsudkom najvyššieho\nsúdu nemohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľmi označených ústavných práv a na tomto\nkonštatovaní by nič nezmenilo ani prípadné prijatie sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný\nsúd preto odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. februára 2018\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – politické-sloboda prejavu a právo na informácie", "informácie-poskytovanie", "ochrana utajovaných skutočností", "interný predpis", "informačný systém"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:dd34f28c-011b-4838-a0cf-e508d5351c8a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.675.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 675/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 675/2017 z 10. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-10", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.675.2017.1"}, {"guid": "ussr:8b1e701a-8ac3-4750-af1f-2b837d296527", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.830.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 830/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 830/2016 z 2. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-02", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.830.2016.1"}, {"guid": "ussr:4ddd7044-36f0-4727-ab79-b646c25881c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.784.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 784/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 784/2015 z 2. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-02", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.784.2015.1"}, {"guid": "ussr:e464a924-12d9-4ca5-a552-629e34536bb6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.737.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 737/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 737/2015 z 11. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-11", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.737.2015.1"}, {"guid": "ussr:aefba63e-6175-4dba-be50-136d8728217a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.480.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 480/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 480/2014 z 12. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-12", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.480.2014.1"}, {"guid": "ussr:6d2de8e5-7825-4e12-a6aa-4a642731b1cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 482/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 482/2013 z 3. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-03", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6d2de8e5-7825-4e12-a6aa-4a642731b1cc"}, {"guid": "ussr:6a4c5a98-7bee-45f5-8cb4-bbde146f27b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 127/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 127/2012 z 8. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-08", "citacie_n": 196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a4c5a98-7bee-45f5-8cb4-bbde146f27b5"}, {"guid": "ussr:7859f22b-ff32-4986-b2d3-902ac960ba33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 308/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 308/2011 z 25. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-25", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7859f22b-ff32-4986-b2d3-902ac960ba33"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:08a9f291-6666-48ee-a06c-7d580f9cd719", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/09 z 21. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-21", "citacie_n": 114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08a9f291-6666-48ee-a06c-7d580f9cd719"}, {"guid": "ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 236/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06 z 28. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-28", "citacie_n": 717, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:f54483cf-cee9-4183-a9b8-4841e8bf4722", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 169/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 169/03 z 19. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-19", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f54483cf-cee9-4183-a9b8-4841e8bf4722"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c1f337aa-3310-43e3-8bc5-c0a3526b7835", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.108.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 108/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 108/2023 z 16. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.108.2023.1"}, {"guid": "ussr:938d897a-cfed-4603-b606-2f26949b9fa5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.404.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 404/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 404/2022 z 8. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-08", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.404.2022.1"}, {"guid": "8d80f28b-7cbd-46e1-8aba-5dd4f6a5dfd3:f8ce1483-624e-4d58-b655-cbab6a2ff22e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:1021201247.1", "spisova_znacka": "1Svk/14/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/14/2025 z 26. 3. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:1021201247.1"}]}