{"guid": "ussr:282d856f-bdfd-4838-b244-58a398261e41", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.112.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 112/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 112/2018 z 15. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. februára 2018, sp. zn. II. ÚS 112/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.112.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-02-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-4", "nazov": "čl. 20 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/282d856f-bdfd-4838-b244-58a398261e41", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.112.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.112.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.112.2018.1/text", "citacie_n": 16, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 112/2018-25\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. februára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n, a\n, zastúpených\n\nAdvokátskou\n\nkanceláriou\n\nJUDr. Martin Bartko – JUDr. Silvia Bartková, Piaristická 6667, Trenčín, vo veci\nnamietaného porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj\npráv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Co 5/2016\na jeho rozsudkom sp. zn. 19 Co 5/2016 z 19. mája 2016 a postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cdo 212/2016 a jeho uznesením\nsp. zn. 1 Cdo 212/2016 z 31. októbra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. januára\n2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej aj „sťažovateľ v 1. rade“) a\n\n(ďalej aj „sťažovateľ v 2. rade“, spolu aj „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie\nčl. 1 ods. 1, čl. 2, ods. 2 a čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\nsvojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy, základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“)\n\na\n\npráva\n\nna\n\núčinný\n\nprostriedok\n\nnápravy\n\npodľa\n\nčl. 13\n\ndohovoru\n\npostupom Krajského súdu Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 19 Co 5/2016 a jeho rozsudkom sp. zn. 19 Co 5/2016 z 19. mája 2016 (ďalej len\n„rozsudok krajského súdu“) a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cdo 212/2016 a jeho uznesením\nsp. zn. 1 Cdo 212/2016 z 31. októbra 2017 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia 17. apríla 2008 doručili\nOkresnému súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) návrh na začatie konania (ďalej len\n„žaloba“), na základe ktorého sa domáhali proti\n\na\n\n(ďalej aj „žalovaní“) určenia, že sťažovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností\nnachádzajúcich sa v katastrálnom území Trenčianska Turná bližšie špecifikovaných\nv žalobe (ďalej len „sporné pozemky“), ktoré sú založené na základe geometrického plánu\nč. 244-08368-071-93 vyhotoveného geodetom Ing. Dušanom Bloudekom a overeného\nvtedajšou Správou katastra Trenčín pod č. 688/93 z 29. septembra 1993 (ďalej len\n„geometrický plán“) oddelením od pôvodnej pozemkovo-knižnej parcely č. 768 (roľa\no výmere 10 776 m²) zapísanej v pozemkovo-knižnej vložke č. 274 (ďalej len „pôvodná\npozemkovo-knižná parcela“) a pri ktorých boli v zmysle zákona Slovenskej národnej rady\nč. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení\núčinnom do 30. novembra 2000 (ďalej len „zákon č. 293/1992 Zb.“) na základe osvedčenia\n\n2\n\nnotára vo forme notárskej zápisnice sp. zn. N 222/93, NZ 4/94 zo 4. januára 1994 spísanej\nnotárkou JUDr. Adrianou Lackovou (ďalej len „notárska zápisnica“) za vlastníkov\ndo evidencie (katastra) nehnuteľností zapísaní právni predchodcovia žalovaných. V právnej\nveci žaloby sa konanie na okresnom súde viedlo pod sp. zn. 26 C 57/2008.\n3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 26 C 57/2008 zo 4. novembra 2015 (ďalej len\n„rozsudok okresného súdu“) z dôvodu, že žalovaní, resp. ich právni predchodcovia\nk sporným pozemkom nadobudli vlastnícke právo najneskôr k 1. januáru 2005 vydržaním,\nžalobu v celom rozsahu zamietol.\n4. Na základe riadne a včas podaného odvolania (riadneho opravného prostriedku)\nsťažovateľov, ktorým namietali nesplnenie podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva\nvydržaním, a to najmä pokiaľ ide o podmienku dobromyseľnosti, bol rozsudkom krajského\nsúdu rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdený.\n5. Sťažovatelia však podali proti právoplatnému rozsudku krajského súdu dovolanie\n(mimoriadny opravný prostriedok), ktoré bolo uznesením najvyššieho súdu pre jeho\nneprípustnosť odmietnuté. Uznesenie najvyššieho súdu podľa zistenia ústavného súdu\nnadobudlo právoplatnosť 23. novembra 2017.\n6. Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli:\n„... V konaní pred Okresným súdom... bolo bez pochybností preukázané, že v danom\nprípade sa jednalo o spoluvlastníctvo viacerých spoluvlastníkov k pôvodne veľkému\npozemku označenému ako parcela č.\n\nv kat. úz.\n\nrozdelenému na parc. č.\n\n. Zároveň bolo preukázané, že niektorí\n\na\n\na neskôr\n\nzo spoluvlastníkov túto parcelu aj skutočne užívali v určitých jej častiach (väčšinou podľa\nrodín), avšak k reálnej deľbe týchto pozemkov medzi jednotlivých spoluvlastníkov nikdy\nnedošlo!\nOkrem\n\ntoho\n\nk\n\nrovnakému\n\nzáveru\n\ndospel\n\nOkresný\n\nsúd...\n\naj\n\nv konaní...\n\nsp. zn. 12C/155/2008, ktorý spis bol ku tomuto konaniu pripojený, a ktorý prípad bol\nrovnako posudzovaný aj Krajským súdom... a to pod sp. zn. 19Co/238/2010. V konaní\n\n3\n\nsp. zn. 12C/155/2008 teda Okresný súd... rovnako riešil právny vzťah k pôvodnej parcele\nč.\n\nv kat. úz.\n\n, pričom aj z tam vykonaného dokazovania úplne\n\njednoznačne, vyplynulo že k reálnej deľbe tejto parcely č.\n\n(resp.\n\n) medzi\n\njednotlivých spoluvlastníkov nikdy nedošlo!!!\nAko je teda možné, že jeden a ten istý súd dospel v dvoch veľmi podobných prípadoch\ntýkajúcich sa toho istého pozemku, k rozdielnym skutkovým a právnym zisteniam ohľadne\nreálnej deľby pare. č.\npráva k tejto parcele č.\n\nv kat. úz.\n\n? To, že k reálnej deľbe vlastníckeho\n\nnikdy nedošlo, sťažovatelia od počiatku konania zhodne tvrdili\n\na táto skutočnosť vyplynula aj z dokazovania pred Okresným súdom... Tvrdená reálna deľba\ntejto nehnuteľnosti... vôbec preukázaná nebola, napriek tomu ju, ako Okresný súd... tak aj\nKrajský súd... mali za preukázanú. Z tejto nepreukázanej reálnej deľby potom oba súdy\nurobili právny titul pre podporu podmienok vydržania, čo je však úplne arbitrárne...\nOkrem toho z vykonaného dokazovania pred súdom I. st. jasne vyplynulo nielen to, že\nv pôvodnej parcele č.\n\nsťažovateľ 1/ mal spoluvlastnícky podiel 14/224 a sťažovateľ 2/\n\nmal najväčší spoluvlastnícky podiel vo výške 80/224, ale aj to ako bolo postupované\npri rozdelení tejto parcely vyčlenením reálnych pozemkov v prospech právnych\npredchodcov odporcov. Pred samotným odčlenením pozemkov odporcov zo spoločnej\nnehnuteľnosti sťažovateľa 2/ právni predchodcovia odporcov, a to\n\na\n\n, oslovili s možnosťou na reálne rozdelenie tohto pozemku. Sťažovateľ 2/ však\ns týmto rozdelením nesúhlasil a toto výslovne odmietol. Táto skutočnosť bola v konaní jasne\npreukázaná. Ako vyplynulo z výpovede odporcu 1/ na súdnom pojednávaní konanom pred\nsúdom I. st. dňa 15.10.2008, odporca 1/ výslovne potvrdil, že ako jeho otec\n\n,\n\ntak aj on odporca 1/, vedeli, že sťažovateľ 2/ s akýmkoľvek odčlenením pozemkov z tejto\nveľkej parcely č.\nodporcov,\n\nnesúhlasí. Vedeli aj o tom, že aj druhá právna predchodkyňa\n,\n\nsťažovateľa\n\n2/\n\noslovila\n\nza\n\núčelom\n\nodčlenenia\n\nspoluvlastníckych podielov a ani tejto sťažovateľ 2/ na takýto postup súhlas nedal...\nNa základe uvedeného tak nemôže byť o dobromyseľnosti odporcov a ich právnych\npredchodcov ani reč, pretože evidentne dobromyseľní neboli...\n... odporca 1/ a jeho právni predchodcovia úmyselne a cielene zneužili ustanovenie\n§ 2 zákona č. 293/1992 Zb., aby dosiahli reálne rozdelenie pozemku v spoluvlastníctve, hoci\nsťažovateľ 2/ s takýmto postupom výslovne nesúhlasil. Je zrejmé, že svojim konaním právni\n\n4\n\npredchodcovia odporcov zároveň úmyselne obišli ustanovenia § 142 Občianskeho\nzákonníka, ktoré presne upravujú postup spoluvlastníkov pri zrušení a vyporiadaní\npodielového spoluvlastníctva v prípade, že medzi spoluvlastníkmi nedôjde v tejto otázke\nk dohode. Postup zvolený odporcami a ich právnymi predchodcami je nielenže v rozpore\ns § 3 Občianskeho zákonníka, ale jeho dôsledky sú protiústavné...\nV konkrétnom prípade tak nie je možné právne inštitúty určené na usporiadanie\nvlastníckeho práva... vypracované pre prípady neevidovaných alebo nedostatočne\nevidovaných právnych vzťahov k pôde, používať na zrušenie a rozdelenie spoluvlastníctva\nk pozemku. A to dokonca ešte k takému pozemku, ktorého právny režim je zrejmý, na liste\nvlastníctva dostatočne preukázateľne evidovaný a účastníci tohto spoluvlastníckeho vzťahu\nsú známi. Sťažovatelia sú toho názoru, že Okresný súd Trenčín a aj Krajský súd v Trenčíne\ntu neprípustným spôsobom prehliadli účelové a ústavne nekonformné konanie právnych\npredchodcov odporcov, ktorým dosiahli odčlenenie časti pozemkov z pôvodnej parcely\nč. 768 a zapísanie týchto odčlenených častí na svoje meno v celosti, bez súhlasu ostatných\nspoluvlastníkov, napriek tomu, že mali postupovať podľa § 142 Občianskeho zákonníka.\nVýsledkom takéhoto nesprávneho postupu je nielen to, že odporcovia sa stali\nvlastníkmi vyčlenených pozemkov o výmere väčšej, než aká by pripadala ich právnym\npredchodcom podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, ale dokonca, že ich právni\npredchodcovia a rodinní príbuzní, ktorých spoluvlastnícke právo je determinované\nspoločným spoluvlastníckym právom jedného právneho predchodcu, sú aj naďalej zapísaní\nvo zvyšnej časti pôvodnej parcely č.\nJe tak zrejmé, že týmto nezákonným postupom došlo zároveň k neprípustnému\nzvýšeniu výmery pozemku pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel právneho predchodcu\nodporcov, pretože tento podiel tvorí teraz nielen základ vlastníctva odporcov v sporných\nodčlenených pozemkoch, ale tento podiel zostal aj vo zvyšnej časti pozemku parc. č.\na teraz rozdrobené patrí viacerým právnym nástupcom pôvodných vlastníkov (rodinným\npríbuzným odporcov), a to všetko na úkor spoluvlastníckych podielov sťažovateľov.\nTakýmto spôsobom sťažovateľ 1/ prišiel o viac ako 500 m2 výmery pripadajúcej na jeho\nspoluvlastnícky podiel v pôvodnej parcele 768 a sťažovateľ 2/ o viac ako 1000 m2 výmery\npripadajúcej na jeho spoluvlastnícky podiel, čo pri súčasnej minimálnej cene 35,- Eur\nza 1 m2 predstavuje až 35.000,- EUR škody.\n\n5\n\nUvedené skrátenie spoluvlastníckych podielov sa tak zároveň rovná vyvlastneniu\nvlastníckeho práva sťažovateľov, ku ktorému naviac došlo bez náhrady. Odporcovia si\nvyššie uvedeným postupom uzurpovali spoluvlastnícke podiely sťažovateľov v svojvoľne\nodčlenenej časti pozemku, a to bez náhrady. Namiesto toho, aby Okresný súd Trenčín\na Krajský súd v Trenčíne takýto spôsob nadobudnutia spoluvlastníckych podielov\nsťažovateľov odporcami ako neústavný reprobovali, oba súdy ho vyhlásili za originálne\n(pôvodné) nadobudnutie vlastníckeho práva. Sťažovatelia sú však jednoznačne toho názoru,\nže k takémuto nadobudnutiu vlastníckeho práva, ktoré je v priamom rozpore s Ústavou SR\nvšak súd nemôže vôbec priznať právnu (súdnu) ochranu...\n... Ak by sme aj akceptovali právny názor Okresného súdu Trenčín, že ustanovenie\n§ 2 zák. č. 293/1992 Zb. založilo oprávnenú držbu zo zákona, a to aj v prípade, že držiteľ\nbol preukázateľne nedobromyseľný v držbe (ako to preukazuje prípad sťažovateľov), účinky\ntohto ustanovenia pominuli dňa 30.11.2000. Od tejto doby sa podmienky vydržania\nposudzujú výlučne podľa § 134 Obč. zák. Z vykonaného dokazovanie je však zrejmé, že\nodporca 1/ ako aj jeho právni predchodcovia vedeli o tom, že sťažovateľ 2/ výslovne\ns rozdelením spoluvlastnícka a odčlenením časti pozemku pre právnych predchodcov\nodporcov nesúhlasil a tým samým nesúhlasil s nadobudnutím výlučného vlastníckeho práva\nodporcami, resp. ich právnymi predchodcami k odčlenenej časti spoločnej nehnuteľnosti.\n... je... vylúčené, aby bol odporca 1/ dobromyseľný aj k 01.01.2005... konštatovanie\nKrajského súd... v napadnutom rozsudku č. k. 19Co/5/2016-303 zo dňa 19.05.2016\no nepretržitej dobromyseľnosti odporcu 1/, resp. jeho právnych predchodcov, nemá oporu\nvo vykonanom dokazovaní, práve naopak, je s ním v rozpore. Ani z tohto dôvodu tak\nna strane odporcov nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním ku dňu\n01.01.2005, nakoľko k tomuto dňu nespĺňali podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva,\na to minimálne v otázke dobromyseľnosti, že im toto vlastnícke právo patrí, odhliadnuc\nod nepreukázanej reálnej deľby.\nNa margo celej situácie sa potom sťažovatelia pýtajú, či je ústavné, keď už nie\nmorálne, aby zákon založil dobromyseľnú držbu niekomu, kto preukázateľne nie je\ndobromyseľný. Sťažovatelia sú toho názoru, že ani zákon č. 293/1992 Zb. nemal za cieľ\na nebolo jeho účelom legalizovať protiprávne stavy a zakladať dobromyseľnosť tam, kde\n\n6\n\ntáto od počiatku preukázateľne nebola. Jedine takýto výklad zákona je ústavne\nkonformný...“\n7. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľov 1/, 2/ na súdnu a inú právnu ochranu zaručené\nv čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ich základné právo vlastniť majetok zaručené v čl. 20 ods. 1 a 4\nÚstavy SR a právo na spravodlivé prejednanie ich záležitosti zaručené v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na účinný prostriedok\nnápravy zaručené v čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na zároveň ich základné právo na právnu istotu zaručené čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a v čl. 2\nods. 2 Ústavy SR a v čl. 12 ods. 1 Ústavy SR, postupom postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky vo veci sp. zn. 1 Cdo 212/2016 a jeho uznesením č. k. 1 Cdo 212/2016\nzo dňa 31.10.2017 porušené bolo.\n2. Základné právo sťažovateľov 1/, 2/ na súdnu a inú právnu ochranu zaručené\nv čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ich základné právo vlastniť majetok zaručené v čl. 20 ods. 1 a 4\nÚstavy SR a právo na spravodlivé prejednanie ich záležitosti zaručené v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na účinný prostriedok\nnápravy zaručené v čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na zároveň ich základné právo na právnu istotu zaručené čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a v čl. 2\nods. 2 Ústavy SR a v čl. 12 ods. 1 Ústavy SR, postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní\nvedenom pod sp. zn. 19Co/5/2016 a jeho rozsudkom č. k. 19Co/5/2016-303 zo dňa\n19.05.2016 porušené bolo.\n3. Zrušuje sa uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1 Cdo 212/2016\nzo dňa 31.10.2017 a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie.\n4. Zrušuje sa rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19Co/5/2016-303 zo dňa\n19.05.2016 a vec sa vracia Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n3. (správne mal byť bod 5, pozn.) Sťažovateľovi 1/ sa p r i z n á v a primerané\nfinančné zadosťučinenie v sume 1.500,- EUR (slovom jedentisícpäťsto eur), ktoré sú\nKrajský súd v Trenčíne a Najvyšší súd SR p o v i n n í vyplatiť mu do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n\n7\n\n4. (správne mal byť bod 6, pozn.) Sťažovateľovi 2/ sa priznáva primerané finančné\nzadosťučinenie v sume 3.000,- EUR (slovom tritisíc eur), ktoré sú Krajský súd v Trenčíne\na Najvyšší súd SR povinní vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. (správne mal byť bod 7, pozn.) Sťažovateľom 1/ a 2/ sa priznáva náhradu trov\nprávneho zastúpenia v sume 374,80 EUR (slovom tristosedemdesiatštyri eur osemdesiat\ncentov), ktorú je Krajský súd v Trenčíne povinný vyplatiť na účet ich spoločného právneho\nzástupcu JUDr. Martina Bartka do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n10. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický\na právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\n\n8\n\n11. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n12. Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.\nZákladné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\n13. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n14. Podľa čl. 20 ods. 4 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho\npráva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona\na za primeranú náhradu.\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n17. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom\nboli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj\nkeď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\nIII.\n18. Ako to z obsahu sťažnosti vyplýva, sťažovatelia namietajú porušenie čl. 1 ods. 1,\nčl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 ústavy, ako aj označených základných práv podľa ústavy a práv\npodľa dohovoru:\n\n9\n\n18.1 rozsudkom krajského súdu a postupom, ktorý mu predchádzal tým, že:\n- krajský súd rovnako ako okresný súd v rozpore s vykonaným dokazovaním v tejto\nveci, ako aj v inej veci právnych pomerov vo vzťahu k pôvodnej pozemkovo-knižnej\nparcele vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 155/2008 považoval za preukázanú jej\nreálnu deľbu medzi jej podielovými spoluvlastníkmi,\n- krajský súd napriek tomu, že k oddeleniu sporných pozemkov od pôvodnej\npozemkovo-knižnej parcely došlo bez súhlasu sťažovateľa v 2. rade, resp. proti jeho vôli,\no čom mali právni predchodcovia žalovaných vedomosť, sa stotožnil s nesprávnym\nnázorom okresného súdu, podľa ktorého boli žalovaní, resp. ich právni predchodcovia\npo celú vydržaciu dobu dobromyseľnými držiteľmi sporných pozemkov,\n- ak by sa aj podľa názoru sťažovateľov akceptoval názor, podľa ktorého oprávnená\ndržba žalovaných, resp. ich právnych predchodcov bola založená zo zákona iba notárskou\nzápisnicou v zmysle zákona č. 293/1992 Zb., na základe ktorej boli títo zapísaní\ndo evidencie (katastra) nehnuteľností za vlastníkov sporných pozemkov, keďže § 2 až § 9\ntohto zákona boli jeho novelizáciou – zákonom č. 393/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa\nzákon Slovenskej národnej rady č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov\nk nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 1. decembra 2000\nzrušené, požiadavka v zmysle § 134 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení\núčinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „Občiansky zákonník“), podľa ktorej držiteľ\nmusí byť nepretržite po celú (10-ročnú) vydržaciu dobu dobromyseľný, vzhľadom\nna uvedené najmä u žalovaného\n\nsplnená nebola,\n\n- napriek tomu, že právni predchodcovia žalovaných podľa názoru sťažovateľov\nzneužijúc § 2 zákona č. 293/1992 Zb., účelom ktorého bolo okrem iného upraviť podmienky\na postup pri zápise neevidovaných vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam do evidencie\n(katastra) nehnuteľností, obišli § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúceho zrušenie\na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, krajský súd iba na základe notárskej zápisnice\nustálil, že držba sporných pozemkov žalovanými, resp. ich právnymi predchodcami bola\noprávnená,\n- žalovaní sú podľa záveru o nadobudnutí vlastníckeho práva k sporným pozemkom\nvydržaním\n\nvlastníkmi\n\nväčšej\n\nvýmery,\n\n10\n\nnež\n\naká\n\nby\n\nzodpovedala\n\nveľkosti\n\nich\n\nspoluvlastníckych podielov na výmere pôvodnej pozemkovo-knižnej parcely. O to viac, že\nžalovaní, ako aj ďalší potomkovia právnych predchodcov žalovaných sú v evidencii\nnehnuteľností zapísaní aj ako podieloví spoluvlastníci pozemkov (parciel) zriadených\nna ostatnej neoddelenej časti pôvodnej pozemkovo-knižnej parcely,\n- došlo tak v podstate k vyvlastneniu majetku sťažovateľov, keď podľa veľkosti ich\nspoluvlastníckych podielov na pôvodnej pozemkovo-knižnej parcele je sťažovateľ v 1. rade\nukrátený o plochu o výmere viac ako 500 m² a sťažovateľ v 2. rade o plochu o výmere viac\nako 1 000 m², a to bez náhrady,\n- podľa názoru sťažovateľov teda krajský súd rovnako ako okresný súd na základe\nvykonaných dôkazov dospel k neúplným a nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj\nnesprávne právne posúdil,\n18.2 uznesením najvyššieho súdu a postupom, ktorý mu predchádzal tým, že:\n- najvyšší súd dovolanie sťažovateľov proti rozsudku krajského súdu ako neprípustné\nodmietol a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo neodôvodnil, čím bolo sťažovateľom ich\nvlastnícke právo k sporným pozemkom arbitrárne odňaté.\nIV.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n19. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n20. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva\nna spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také\n\n11\n\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\nkonania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je\nplne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované\nso zreteľom na konkrétny prípad (porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997,\nRecueil III/1997).\nK rozsudku krajského súdu a postupu, ktorý mu predchádzal\n21. Pokiaľ ide o sťažovateľom napadnutý rozsudok krajského súdu, ústavný súd\nv prvom rade podotýka, že v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva [ďalej\nlen „ESĽP“ (napr. rozsudok ESĽP z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká\nrepublika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 52, 53 a 54)], podľa ktorej dvojmesačná lehota\nna podanie sťažnosti ústavnému súdu začne plynúť dňom doručenia rozhodnutia\no mimoriadnom opravnom prostriedku (dovolaní) a je považovaná za zachovanú\naj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, ústavný súd považoval\nlehotu na podanie sťažnosti ústavnému súdu aj v tomto prípade za zachovanú aj proti\noznačenému rozsudku krajského súdu (napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 69/2010, II. ÚS 91/2011).\n22. V zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 293/1992 Zb. na základe osvedčenia notára (ďalej\nlen „osvedčenie“) vydaného za podmienok uvedených v tomto zákone sa v evidencii\nnehnuteľností zapíše za vlastníka nehnuteľnosti osoba uvedená v tomto osvedčení.\n23. V zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. ak do 10 rokov odo dňa zápisu\ndo evidencie nehnuteľností podľa odseku 1 neuplatní na súde alebo v konaní\n\n12\n\no pozemkových úpravách vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích\npomerov vlastnícke právo k nehnuteľnosti takto zapísanej iná osoba, stáva sa zapísaná\nosoba vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na základe vydržania; to platí aj pre prípad, keď\nnehnuteľnosť v tejto lehote bola prevedená na inú osobu, než ktorá je uvedená v osvedčení.\n24. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 293/1992 Zb. po dobu uvedenú v odseku 2 má osoba\nzapísaná v evidencii nehnuteľností alebo nadobúdateľ zapísanej nehnuteľnosti postavenie\noprávneného držiteľa.\n25. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. osvedčenie možno vydať len\npre držiteľa nehnuteľnosti.\n26. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 293/1992 Zb. ak boli pozemkovoknižné operáty\nzničené, stratené alebo poškodené, a nie je možné inak preukázať spôsob nadobudnutia\nvlastníctva alebo predchádzajúceho vlastníka, preukazuje sa len držba nehnuteľnosti.\n27. V zmysle § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom\nna všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom\noprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.\n28. V zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva\nvlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť,\na po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.\n29. V zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší\npodielové spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd.\n30. Vzhľadom na charakter námietok sťažovateľov ústavný súd tiež zdôrazňuje svoju\nstabilnú judikatúru, podľa ktorej odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho\nsúdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05), pretože prvostupňové a odvolacie\nkonanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok.\n\n13\n\n31. Na citovaný právny názor nadväzuje § 219 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) v znení účinnom do 30. januára 2016,\npodľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozhodnutia ďalšie dôvody.\n32. Ústavný súd poukazuje aj na relevantnú časť odôvodnenia rozsudku okresného\nsúdu:\n„... V predmetnej veci súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 47/2012 zo dňa\n30.04.2013, z ktorého je zrejmé, že účelom zákona č. 293/1992 Zb., účinného od 11. júna\n1992, bolo okrem iného upraviť podmienky a postup pri zápise neevidovaných vlastníckych\nvzťahov k nehnuteľnostiam (§ 1 písm. a/). Cieľom tejto právnej úpravy bolo usporiadanie\nneevidovaných právnych vzťahov k nehnuteľnostiam v urýchlenom a pokiaľ možno najmenej\nformálnom\n\nkonaní.\n\nTento\n\ncieľ\n\nbol\n\nreakciou\n\nna\n\nskutočnosť,\n\nže\n\nvtedajšia\n\nevidencia nehnuteľností neodrážala skutočné vlastnícke pomery k nehnuteľnostiam. Postup\na podmienky zápisu za vlastníka do evidencie nehnuteľností upravovala druhá časť\nuvedeného zákona v § 2 až 9. Citované ustanovenie § 2 ods. 1 zák. č. 293/1992 Zb.\numožňovalo, aby na základe notárskeho osvedčenia o držbe (vydaného za podmienok\nstanovených zákonom) sa v evidencii (v katastri) nehnuteľností zapísal za držiteľa\nnehnuteľnosti ten, kto bol uvedený v tomto osvedčení. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia\nak do desiatich rokov od zápisu neuplatní v konaní na súde alebo v konaní o pozemkových\núpravách vlastnícke právo iná osoba, stáva sa zapísaná osoba vlastníkom na základe\nvydržania. Zároveň v zmysle § 2 ods. 3 uvedeného zákona zapísaná osoba nadobudla\npostavenie oprávneného držiteľa, a to po dobu desiatich rokov od zápisu, pričom toto\nustanovenie odkazovalo na § 129 a nasl. Občianskeho zákonníka (o držbe a oprávnenej\ndržbe).\nNovelou vykonanou zákonom č. 393/2000 Z. z. boli s účinnosťou od 1. decembra\n2000 zo zák. č. 293/1992 Zb. vypustené ustanovenia § 2 až 9. Právne postavenie osôb\nzapísaných v katastri nehnuteľností nebolo novelou výslovne riešené. Podľa názoru NS SR\nustanovenie § 2 ods. 2 zák. č. 293/1992 Zb. bolo vo vzťahu k § 134 Občianskeho zákonníka\n\n14\n\nšpeciálnou úpravou, ktorá umožňovala vydržanie ako originálny spôsob nadobudnutia\nvlastníckeho práva za jednoduchších podmienok, než aké stanovovala všeobecná úprava.\nVydržanie vlastníckeho práva podľa § 2 ods. 2 zák. č. 293/1992 Zb. vyžadovalo splnenie\npodmienok, a to že išlo o osobu zapísanú v katastri nehnuteľností za vlastníka na základe\nnotárskeho osvedčenia o držbe, a že do desiatich rokov od zápisu tejto osoby neuplatnila\nvlastnícke právo k nehnuteľnosti v konaní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách\niná osoba. Zrušenie uvedeného ustanovenia k 30. novembru 2000, t. j. po ôsmych rokoch\na šiestich mesiacoch od jeho účinnosti, malo za následok, že u žiadnej osoby zapísanej\nv katastri nehnuteľností na základe notárskeho osvedčenia o držbe, nemohlo dôjsť\nk zavŕšeniu podmienok vydržania podľa tejto špeciálnej úpravy (pre neuplynutie\ndesaťročnej doby plynúcej odo dňa zápisu za vlastníka). Tým však nebola u takejto osoby\ndotknutá možnosť vydržania vlastníckeho práva splnením podmienok vydržania\nvyplývajúcich z § 134 Občianskeho zákonníka. Týmito podmienkami boli: a) spôsobilý\npredmet vydržania, b) oprávnená držba a c) nepretržité trvanie oprávnenej držby po dobu\ndesiatich rokov, ak išlo o nehnuteľnosť. Podmienka oprávnenej držby bola u osoby\nzapísanej v katastri nehnuteľností na základe notárskeho osvedčenia o držbe splnená\nbez ďalšieho. Vyplývala zo zákona ako právny účinok zápisu notárskeho osvedčenia o držbe\ndo katastra nehnuteľností. Takáto osoba nadobudla totiž postavenie oprávneného držiteľa,\nzaručené po dobu desiatich rokov odo dňa zápisu do katastra. Zrušenie ustanovení,\nna základe ktorých takéto postavenie získala, nemalo na vznik a trvanie práva oprávnenej\ndržby žiaden vplyv...\nV prejednávanej veci je rozhodujúce, že dňa 04.01.1994 bolo vo forme notárskej\nzápisnice č. N 222/93, NZ 4/94 vydané notárkou Mgr. Adrianou Lackovou na základe\npredložených listín a na základe toho, že počas 60-dňovej vyhláškovej lehoty neboli\nvznesené žiadne námietky, osvedčenie podľa § 2 zákona č. 293/1992 Zb., že žiadatelia\n,\n\na\n\nsú vlastníkmi nehnuteľností ... Následne\n\nzámennou zmluvou zo dňa 11.03.1997 uzatvorenou medzi\na\n\n,\n\núčastníci zmluvy vzájomne zamenili pozemky tak, že\ndo výlučného vlastníctva nadobudla pare. č.\n\na ornú pôdu o výmere 266 m² a\n\nzasa pare. č.\n\nost. plocha o výmere\no výmere 795 m². Pokiaľ\n\ndošlo k zámene predmetných parciel táto skutočnosť neovplyvnila uplynutie vydržacej doby.\n\n15\n\nV priebehu 10 rokov od vydania uvedenej notárskej zápisnice nedošlo k spochybneniu v nej\nuvedených skutočností...\n... V konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, v dôsledku ktorých by v dobe 10-tich\nrokov (plynúcej odo dňa zápisu do katastra Z 125/94, a to najneskôr odo dňa 31.12.1994)\ndošlo k prerušeniu vydržacej doby pre stratu dobromyseľnosti, a tým aj oprávnenej držby.\nOdporcovia, resp. ich právny predchodca nemali po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti\no tom, že im vec alebo právo patrí. Navrhovatelia do 10-tich rokov od zápisu do katastra\nnehnuteľností neuplatnili vlastnícke právo k nehnuteľnosti v konaní na súde, ani v konaní\no pozemkových úpravách. So zreteľom na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že boli\nsplnené podmienky podľa ust. § 134 Občianskeho zákonníka a odporcovia nadobudli\nvlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním. Vzhľadom na uvedené považoval\nsúd námietky navrhovateľov o tom, že... právny predchodca odporcov\n\nnebol\n\ndobromyseľný v držbe predmetných pozemkov, ale konal v úmysle získať vlastnícke právo\nk daným pozemkom aj proti vôli ostatných spoluvlastníkov, o tom, že právny úkon právneho\npredchodcu odporcov\n\n... obchádza zákon, konkrétne Občiansky zákonník\n\nv jeho ustanovení § 142 ods. 1, kedy v prípade, že sa spoluvlastníci nedohodnú na rozdelení\nsvojho spoluvlastníctva, môže o tomto rozdelení rozhodnúť len súd, keďže v predmetnej veci\nk reálnej deľbe žalovaných parciel medzi spoluvlastníkmi nikdy nedošlo, považoval súd\nza irelevantné s poukazom na to, že právny predchodca odporcov zapísaný v katastri\nnehnuteľností na základe osvedčenia, nadobudol týmto zápisom právne postavenie\noprávneného držiteľa zo zákona. Preto v konaní odporcovia neboli povinní tvrdiť, a teda\nani preukazovať nadobudnutie oprávnenej držby v čase predchádzajúcom tomuto zápisu.\nNavrhovatelia spochybňovali dobromyseľnosť právneho predchodcu odporcov i tým, že ich\nprávny predchodca prestal byť vznesením námietky navrhovateľom 1/ v rámci pozemkových\núprav dobromyseľný, a to v tom, že nehnuteľnosti drží ako vlastník. S týmto názorom sa súd\nnestotožnil, nakoľko obsahom tejto námietky boli úplne iné skutočnosti ako sú predmetom\ntohto konania. Navyše žalované parcely neboli predmetnom pozemkových úprav...\nVzhľadom na uvedené skutkové zistenia a právne zdôvodnenie súd návrh ako nedôvodný\nzamietol...“\n\n16\n\n33. Z rozsudku krajského súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu,\nvyplýva, že krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi\nokresného súdu. Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia ďalej\nokrem iného uviedol:\n„... Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že\nrozsudok okresného súdu... je potrebné potvrdiť ako vecne správny. Vo veci bolo\nrozhodnuté bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p...\n... Odvolacie námietky navrhovateľov vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré\nboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, súd prvého stupňa sa s týmito riadne\nv odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal a tieto preto nemohli privodiť zmenu\nnapadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré\nby mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu odvolací súd si\nosvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.\nodkazuje.\nNa doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd\ndodáva:\n... navrhovatelia v podanom odvolaní vytýkajú súdu prvého stupňa, že dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, čím uplatnili odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2\npísm. d), f) O.s.p...\n... Nedôvodná je... námietka odvolateľov, že súd prvého stupňa neprípustným\nspôsobom prehliadol účelové konanie právnych predchodcov odporcov, ktorým dosiahli\nodčlenenie časti pozemkov z pôvodnej pkn. parcely č. 768 a zapísanie týchto odčlenených\nčastí na svoje meno v celosti, napriek tomu, že mali postupovať podľa § 142 Občianskeho\nzákonníka. Rovnako je nedôvodná námietka, že ak súd prvého stupňa aplikoval v prospech\nodporcov v napadnutom rozhodnutí zásady právneho štátu, tak v prvom rade mal aplikovať\ntú zásadu, podľa ktorej nie je možné obchádzať zákon a vôľu vlastníkov pomocou právnych\ninštitútov, ktoré sú určené k riešeniu úplne iných právnych situácií...\nÚvahy, z ktorých súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal, zodpovedajú\nhmotnému právu a súdnej praxi. Odporcovia tak, ako vyplýva z výsledkov vykonaného\ndokazovania pred súdom prvého stupňa, resp. ich právni predchodcovia, boli v držbe\n\n17\n\npredmetných pozemkov dobromyseľní... Odvolatelia v odvolaní neopodstatnene namietajú,\nže konštatovanie súdu prvého stupňa o nepretržitej dobromyseľnosti odporcu 1), resp. jeho\nprávnych predchodcov, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, práve naopak, je s ním\nv rozpore... navrhovatelia... v celom konaní neponúkli žiadny dôkaz na preukázanie\ntvrdenia, ktorými by bola dobromyseľnosť odporcov, resp. ich právnych predchodcov\nspochybnená. Pokiaľ namietali, že právny predchodca odporcu 1) prestal byť vznesením\nnámietky navrhovateľom 1) v rámci pozemkových úprav dobromyseľný, k tomuto zaujal\nstanovisko súd prvého stupňa, keď uviedol, že obsahom námietky v rámci pozemkových\núprav boli iné skutočnosti, ako sú predmetom tohto súdneho konania. Ako vyplýva\nz oznámenia o prešetrení námietky voči výpisu ROEP Komisie pre obnovu evidencie\npozemkov a právnych vzťahov k nim, námietky navrhovateľa 1) sa týkali prehodnotenia\nvýmery parciel.\nZ uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že právne posúdenie uplatneného\nžalobného návrhu je vecne správne. Závery súdu prvého stupňa sú v súlade s aktuálnou\nrozhodovacou činnosťou, od ktorej nebol dôvod sa v danej veci odkloniť. Vzhľadom k tomu,\nže odvolacie námietky navrhovateľov neboli dôvodné, krajský súd rozsudok okresného súdu\npotvrdil...“\n34. Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu ústavný súd\nargumentáciu sťažovateľov, podľa ktorej sa krajský súd v napadnutom rozhodnutí\nnevysporiadal, resp. nesprávne vysporiadal s jeho odvolacími námietkami, nevyhodnotil ako\nspôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu.\nOdôvodnenie rozsudku krajského súdu je v súlade s § 219 ods. 2 OSP, keďže krajský\nsúd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením, ktoré formuloval okresný súd, a to je\npodľa názoru ústavného súdu presvedčivé a zrozumiteľné a konanie nevykazuje znaky\npodstatných pochybení procesného charakteru. Navyše, krajský súd s poukazom na § 219\nods. 2 OSP uviedol aj ďalšie dôvody, ktoré ho viedli k potvrdeniu rozsudku okresného súdu,\npreto ústavný súd nevidí žiadny relevantný dôvod na prehodnocovanie záverov rozhodnutí\nvšeobecných súdov. Ustanovením § 219 ods. 2 OSP bola totiž odvolaciemu súdu daná\nmožnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia a táto možnosť bola\npodmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi rozhodnutia súdu\n\n18\n\nprvého stupňa, a to po skutkovej, ako aj právnej stránke. Uvedené je v posudzovanej veci\nnesporné. Skutočnosť, že sťažovatelia sa s názorom krajského súdu nestotožňujú,\nnepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého\nrozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97)\nrešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným\núspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým\na právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\n35. Napokon podľa názoru ústavného súdu už okresný súd dal jasnú, zrozumiteľnú\na vyčerpávajúcu odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, keď okrem iného vychádzajúc z právnych záverov rozsudku\nnajvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 47/2012 z 30. apríla 2013 v inej obdobnej právnej veci\na najmä s poukazom na notársku zápisnicu (verejnú listinu) zakladajúcu oprávnenosť držby\nprávnych predchodcov žalovaných, na základe ktorej boli títo zapísaní do evidencie\n(katastra) nehnuteľností ako vlastníci sporných pozemkov majúci postavenie oprávnených\ndržiteľov, a tiež na to, že za obdobie počnúc dňom zápisu do evidencie nehnuteľností ako\nvlastníkov, t. j. najneskôr od 31. decembra 1994 v trvaní desiatich rokov (do 31. decembra\n2004), počas ktorej žiadna tretia osoba vrátane sťažovateľov si právne významným\nspôsobom, t. j. v konaní na príslušnom súde ani v konaní o pozemkových úpravách,\nvlastnícke právo k týmto pozemkov neuplatnila, ustálil, že žalovaní, resp. ich právni\npredchodcovia boli počas celej desaťročnej vydržacej doby dobromyseľní v tom, že ich\ndržba, ktorou sporné pozemky držali ako svoje a pre seba, bola oprávnená, a uzavrel, že\nžalovaní splnili všetky podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.\n36. V súvislosti s námietkou sťažovateľov, že krajský súd rovnako ako okresný súd\nv rozpore s vykonaným dokazovaním v preskúmavanej veci (ako aj v inej právnej veci\nvedenej na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 155/2008 o právnych pomeroch vo vzťahu\nk pôvodnej pozemkovo-knižnej parcele) považoval za preukázanú reálnu deľbu pôvodnej\npozemkovo-knižnej parcely medzi jej podielovými spoluvlastníkmi, ústavný súd uvádza, že\naj keď podľa odôvodnenia rozsudku okresného súdu sp. zn. 12 C 155/2008 z 11. decembra\n2013 nebolo možné ustáliť, že podielové spoluvlastníctvo pôvodnej pozemkovo-knižnej\n\n19\n\nparcely bolo zrušené reálnou deľbou, samotný sťažovateľ v 1. rade v procesnom postavení\nžalovaného v 1. rade v rámci svojej účastníckej výpovede uviedol „... Predtým než bola\npôda vložená do družstva, písomná dohoda o rozčlenení parcely nebola, spoluvlastníci sa\nlen ústne dohodli, kto bude ktorú časť užívať. Medze neboli, ani kolíky. Každý vedel, koľko\nkrokov je jeho a každý si svoju časť sám užíval.“ a podľa výpovede žalovaného v 4. rade\n„... pôvodná pozemkovo-knižná parcela pred vložením do družstva bola medzi\nspoluvlastníkmi ústne rozdelená iba ohľadom užívania, nie vlastníctva...“.\n37. V nadväznosti na uvedené ústavný súd nad rámec vlastnej argumentácie už iba\npre úplnosť veci dodáva, že ešte podľa uhorského obyčajového práva, ktoré i mimo zápisu\nv pozemkovej knihe ako právny titul nadobudnutia vlastníctva uznávalo aj reálnu deľbu\nspočívajúcu v dlhotrvajúcom užívaní podielovými spoluvlastníkmi fakticky reálne\nrozdelených samostatných častí spoločnej nehnuteľnosti, a aj podľa rozhodnutia\nuverejneného v Úradnej sbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu Československej republiky\nvo veciach občianskych z právnej oblasti Slovenska a Podkarpatskej Rusi, roč. I.-VI.,\nč. 911/1932 Sb. (pozri tiež Úr. sb. 1201) takúto dohodu medzi podielovými spoluvlastníkmi\ntreba považovať za dohodu nielen čo sa týka držby, ale aj čo sa týka vlastníckeho práva\nmajúcu za následok zrušenie podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou. Nesprávne je\nteda stotožňovať takýto dlhotrvajúci stav s vydržaním.\n38. Podľa zistenia ústavného súdu základom pre rozsudok krajského sudu v spojení\ns rozsudkom okresného súdu, podľa ktorého žalovaní, resp. ich právni predchodcovia\nnadobudli vlastnícke právo k sporným pozemkom vydržaním k 1. januáru 2005, bola už\nnotárska zápisnica o osvedčení, že právni predchodcovia žalovaných splnili všetky\npodmienky v zmysle § 2 až § 9 zákona č. 293/1992 Zb., resp. ich zápis do evidencie\nnehnuteľností ako vlastníkov na jej základe, čím nadobudli postavenie držiteľov\noprávnených, ako aj preukázanie splnenia všetkých podmienok vydržania. Základom\npre vydanie notárskej zápisnice (zo 4. januára 1994) popri splnení ostatných zákonných\npodmienok pre jej vydanie bola domnienka právnych predchodcov žalovaných (vzhľadom\nna už uvedené, pozn.), že vlastnícke právo s plochou zodpovedajúcou sporným pozemkom\n\n20\n\nnadobudli reálnou deľbou pôvodnej pozemkovo-knižnej parcely podľa dlhodobého\nfaktického stavu jej užívania.\n39. Už okresný súd v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia napriek zrušeniu § 2 až\n§ 9 zákona č. 293/1992 Zb. jeho zmenou (novelizáciou) s účinnosťou od 1. decembra 2000,\nz dôvodu ktorého nemohlo dôjsť k zavŕšeniu vydržania v zmysle tohto zákona, s odvolaním\nsa na základnú intertemporálnu zásadu súkromného práva zakazujúcu tzv. pravú\nretroaktivitu spočívajúcu v tom, že novou právnou úpravou sa spravujú aj právne vzťahy\nvzniknuté pred účinnosťou novej právnej úpravy, avšak vznik týchto právnych vzťahov\na nároky z nich vzniknuté sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej v čase ich vzniku,\npoukázal na to, že oprávnenosť držby sporných pozemkov je založená u právnych\npredchodcov žalovaných ich zápisom ako vlastníkov na základe notárskej zápisnice\ndo evidencie nehnuteľností, t. j. najneskôr do 31. decembra 1994. Pretože oprávnenosť tejto\ndržby a dobromyseľnosť právnych predchodcov žalovaných, ktorá bola vydaním notárskej\nzápisnice ešte posilnená (umocnená), neboli zo strany tretích osôb vrátane sťažovateľov\nza obdobie do 17. apríla 2008, t. j. do podania žaloby, právne významným spôsobom\nzvrátené, ale ani spochybnené, dospel k záveru, podľa ktorého žalovaní, resp. ich právni\npredchodcovia splnili všetky podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním\n(1. januára 2005) v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka majúceho vo vzťahu k zákonu\nč. 293/1992 Zb. ako lex specialis postavenie lex generalis. Podľa názoru ústavného súdu je\ntento záver okresného súdu plne ústavne konformný.\n40. Okrem toho účelom vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníckeho práva\ndržiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, a dobrá viera\n(dobromyseľnosť) je podľa platnej právnej úpravy daná so zreteľom na všetky okolnosti.\nOpakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Právni predchodcovia\nžalovaných, ako to z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, práve z dôvodu,\nže napriek dlhodobému faktickému stavu užívania tej-ktorej plochy pôvodnej pozemkovoknižnej parcely tým-ktorým jej podielovým spoluvlastníkom o výmere zodpovedajúcej\nveľkosti\n\njeho\n\nspoluvlastníckeho\n\npodielu\n\nrešpektovaného\n\nvšetkými\n\nostatnými\n\nspoluvlastníkmi, t. j. podľa faktickej reálnej deľby, k zápisu ktorej do evidencie\n\n21\n\nnehnuteľností nedošlo, s cieľom uvedenia faktického stavu užívania tejto parcely\nžalovanými, resp. ich právnymi predchodcami v súlade so stavom právnym požiadali\nv zmysle zákona č. 293/1992 Zb. o vydanie osvedčenia, že sú oprávnenými držiteľmi nimi\nfakticky užívanej plochy zodpovedajúcej sporným pozemkom založeným geometrickým\nplánom ich oddelením od pôvodnej pozemkovo-knižnej parcely. Iba samotná okolnosť, že\nsťažovateľ v 2. rade k oddeleniu sporných pozemkov odmietol dať svoj súhlas, resp.\ns oddelením nesúhlasil nie je ani podľa názoru ústavného súdu spôsobilá zvrátiť naplnenie\nvšetkých podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním vrátane podmienky\ndobromyseľnosti, obzvlášť ak sťažovatelia za obdobie viac ako trinástich rokov po zápise\nžalovaných, resp. ich právnych predchodcov do evidencie nehnuteľností na základe\nnotárskej zápisnice ako vlastníkov, t. j. najneskôr od 31. decembra 1994, boli z hľadiska\nochrany svojich práv nečinní.\n41. V danej súvislosti ústavný súd tiež dodáva, že keďže sporné pozemky založené\ngeometrickým plánom ich oddelením od pôvodnej pozemkovo-knižnej parcely evidovanej\nv pozemkovej knihe (evidencia nehnuteľností do 31. marca 1964, pozn.) a právni\npredchodcovia žalovaných boli do evidencie (katastra) nehnuteľností v zmysle zákona\nSlovenskej národnej rady č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností v Slovenskej republike\núčinného od 1. januára 1993 (evidencia nehnuteľností od 1. januára 1993, pozn.) ako\nvlastníci sporných pozemkov zapísaní až na základe notárskej zápisnice, zjavne išlo o zápis\ndovtedy v evidencii (katastri) nehnuteľností (nie v pozemkovej knihe, pozn.) neevidovaného\nvlastníckeho vzťahu k nehnuteľnostiam, z čoho plynie, že námietka sťažovateľov,\npodľa ktorej právni predchodcovia žalovaných, keď požiadali o vydanie osvedčenia\n(notárskej zápisnice) v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 293/1992 Zb., ktorého účelom\nbolo upraviť podmienky a postup pri zápise neevidovaných vlastníckych vzťahov\nk nehnuteľnostiam do evidencie nehnuteľností, obišli § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka\nupravujúci zrušenie podielového spoluvlastníctva, nie je nijako dôvodná.\n42. Vzhľadom tiež na tú skutočnosť, že sporné pozemky neboli predmetom konania\no obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (boli mimo projektu\npozemkových úprav, pozn.) v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky\n\n22\n\nč. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z. z.“) a námietky sťažovateľa v 1. rade\nvznesené v konaní podľa tohto zákona sa sporných pozemkov nijako netýkali, ako to už\nz odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, tieto námietky neboli spôsobilé zvrátiť\noprávnenosť a dobromyseľnosť držby žalovaných, resp. ich právnych predchodcov.\nBez ohľadu na to, či súhrnná výmera sporných pozemkov presne zodpovedá\nsume spoluvlastníckych\n\npodielov\n\nprávnych\n\npredchodcov\n\nžalovaných\n\nna pôvodnej\n\npozemkovo-knižnej parcele, prípadne podľa tvrdenia sťažovateľov ich výšku presahuje\n(zo sťažnosti ako ani z jej príloh nevyplýva o koľko, pozn.), podľa názoru ústavného súdu je\naj tento čiastkový záver okresného súdu ústavne plne udržateľný.\n43. Ústavný súd zdôrazňuje, že nie je možné zamieňať vydržanie ako inštitút\nsúkromného práva spočívajúci v nadobudnutí vlastníckeho práva originálnym spôsobom\nza splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok majúceho celkom prirodzene\nza následok jeho stratu u pôvodného vlastníka (v danom prípade u sťažovateľov)\na vyvlastnenie ako inštitút verejného (správneho) práva, ktoré sa môže uskutočniť iba\nv nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.\nAk teda dôjde k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním, čoho podmienkou inak nijako\nnie je poskytnutie peňažnej náhrady, plne ústavne súladným spôsobom, znamená to, že\ntakéto vydržanie nemôže súčasne zakladať arbitrárne odňatie (stratu) vlastníckeho práva\nu toho, na úkor koho k vydržaniu došlo.\n44. Navyše, keď krajský súd v plnej miere stotožniac sa so skutkovými a právnymi\nzávermi okresného súdu na zvýraznenie správnosti týchto záverov okrem iného s poukazom\nna to, že držba žalovaných, resp. ich právnych predchodcov na základe notárskej zápisnice\nbola počas celej desaťročnej vydržacej doby nepretržite oprávnená a dobromyseľná,\nže právni predchodcovia žalovaných, keď požiadali o vydanie osvedčenia v zmysle zákona\nč. 293/1992 Zb., § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka neobišli a námietka sťažovateľa\nv 1. rade vznesená v rámci pozemkových úprav v zmysle zákona č. 180/1995 Z. z. nebola\nnijako schopná zvrátiť oprávnenosť a dobromyseľnosť držby žalovaných, resp. ich\nprávnych predchodcov (pozri spomínanú argumentáciu), uzavrel, že okresný súd riadne\n\n23\n\na dostatočne odôvodnil nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, podľa názoru\nústavného súdu nijako nemožno tento záver považovať za svojvoľný či arbitrárny.\n45. Ako už bolo uvedené, právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby\npríslušný súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní.\nStačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku\nsúdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (rozsudok vo veci Ruiz Torijo\nc. Španielsko z 9. 12. 1994, Annuaire č. 303 – B).\n46. Ústavný súd už vo veci sp. zn. III. ÚS 44/2011 uviedol, že (v okolnostiach tam\nposudzovanej veci, pozn.) „nebolo úlohou ústavného súdu skúmať, či na zásadné argumenty\nsťažovateľov bola zo strany krajského súdu poskytnutá vecne správna odpoveď, ale či\nnastolené otázky relevantného charakteru krajský súd zodpovedal, a ak áno, či odpoveď\nmala dostatočne vyčerpávajúci charakter“. V okolnostiach danej veci treba zdôrazniť, že\nv prípade rozhodnutí súdov opravnej inštancie si môže opravný súd osvojiť dôvody\nnapadnutého rozhodnutia pod podmienkou, že napadnuté rozhodnutie skutočne preskúmal\nv intenciách dôvodov predostretých uplatneným opravným prostriedkom.\nEurópsky súd pre ľudské práva v tomto smere judikoval: „Súd podčiarkuje, že pojem\nspravodlivý proces vyžaduje, aby vnútroštátny súd, ktorý odôvodnil svoje rozhodnutie\nstručne buď tak, že odkázal na dôvody nižšej inštancie, alebo iným spôsobom, skutočne\npreskúmal rozhodujúce otázky, ktoré boli pred ním vznesené, a neuspokojil sa s tým, že\njednoducho prevzal závery nižšieho súdu.“ (rozhodnutie ESĽP vo veci Helle c. Fínsko\nz 19.12.1997).\n47. V nadväznosti na sťažovateľmi deklarovaný prejav nespokojnosti s napadnutým\nrozhodnutím ústavný súd konštatuje, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnie je záruka, že rozhodnutie (odvolacieho) súdu bude spĺňať očakávania a predstavy\núčastníkov konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol\nústavne akceptovateľný, aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné,\n\n24\n\npreskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať\ndo postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr.\nI. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).\n48. S odvolaním sa na tieto skutočnosti a právne závery ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosť sťažovateľov v tejto časti (proti rozsudku krajského súdu) z dôvodu\njej zjavnej neopodstatnenosti odmietol (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n49. Pokiaľ sťažovatelia na základe svojich sťažnostných námietok namietajú\nporušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nielen rozsudkom krajského súdu, ale aj postupom, ktorý mu\npredchádzal, ústavný súd uvádza, že vzhľadom na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje\niný súd“), ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, môže ústavný súd poskytnúť\nochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa\nich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní\npred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.\n50. Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu\nochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou\ninštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96),\n\nústavný\n\nsúd\n\nsťažnosť\n\nsťažovateľov\n\nv tejto\n\nčasti\n\n(vo\n\nvzťahu\n\nk postupu predchádzajúcemu rozsudku krajského súdu) po jej predbežnom prerokovaní\nodmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde).\nK uzneseniu najvyššieho súdu a postupu, ktorý mu predchádzal\n51. K namietanému porušeniu označených práv uznesením najvyššieho súdu\na postupom, ktorý mu predchádzal, malo podľa sťažovateľov dôjsť tým, že najvyšší\n(dovolací) súd, napriek vytýkaným nesprávnostiam a vadám rozsudku krajského súdu,\nv ktorých sťažovatelia videli naplnenie dovolacích dôvodov v zmysle § 420 písm. f) a § 421\n\n25\n\nods. 1 písm. a), b) a c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ich dovolanie ako neprípustné odmietol\na uznesenie najvyššieho súdu nie je riadne a presvedčivo odôvodnené.\n52. Ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že právo na súdnu ochranu sa\nv občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné\npodmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci\nsamej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom vrátane dovolacích\nkonaní.\n53. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,\nmutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\n54. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také\nrozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, a skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\n55. Ústavný súd z tohto hľadiska preskúmal aj napadnuté uznesenie najvyššieho súdu\na nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu\nnemajúci oporu v zákone.\n\n26\n\n56. Ústavný súd zdôrazňuje, že otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené\npodmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia\nsúdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva,\nže ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd\n(mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\n57. Ako to z obsahu sťažnosti a jej príloh zjavne vyplýva, sťažovatelia vo svojom\ndovolaní uviedli dovolacie dôvody v zmysle § 420 písm. f) CSP a § 421 ods.1 písm. a), b)\na c) CSP a za ich naplnenie považovali nedostatočné a nesprávne zistenie skutkového stavu,\na tiež nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom.\n58. Právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti dovolania je v napadnutom\nrozhodnutí zdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom a presvedčivo vo vzťahu k všetkým\nnámietkam\n\nsťažovateľov.\n\nV\n\nodôvodnení\n\nnapadnutého\n\nrozhodnutia\n\nnajvyšší\n\nsúd\n\ndostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré bolo potrebné dovolanie sťažovateľov\nodmietnuť ako procesne neprípustné.\n59. Za situácie, keď najvyšší súd dospel ústavne konformným spôsobom k záveru\no neprípustnosti dovolania, nebol povinný vecne preskúmať v ňom obsiahnuté argumenty\nsťažovateľov.\n60. Pokiaľ sa sťažovatelia s právnym názorom najvyššieho súdu v otázke akceptácie\nvyslovenej neprípustnosti nimi podaného dovolania nestotožňujú, ústavný súd dodáva, že\notázka posúdenia podmienok dovolacieho konania je otázkou zákonnosti a jej riešenie\nnemôže viesť k záveru o porušení sťažovateľmi označených práv.\n61. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľov v tejto časti\n(proti uzneseniu najvyššieho súdu a postupu, ktorý mu predchádzal) odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n27\n\nK namietanému porušeniu čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 12 ods. 1 ústavy, ako aj\nzákladného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy a práva na účinný\nprostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru\n62. Keďže sťažovatelia namietané porušenie čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 12 ods. 1\nústavy, ako aj základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy\nodôvodňovali porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nresp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nrozsudkom krajského súdu a jemu predchádzajúcim postupom, a tiež uznesením\nnajvyššieho súdu a jemu predchádzajúcim postupom, ústavný súd uvádza, že keďže ústavný\nsúd nepovažuje závery týchto rozhodnutí za arbitrárne ani za zjavne neodôvodnené\na skutočnosti, ktoré sťažovatelia uviedli vo svojej sťažnosti, ich porušenie nijako\nnesignalizujú, je sťažnosť sťažovateľov aj v tejto časti zjavne neopodstatnená.\n63. Pokiaľ ide o namietané porušenie práva sťažovateľov podľa čl. 13 dohovoru,\nústavný súd považuje za potrebné uviesť, že podľa judikatúry ESĽP sa čl. 13 dohovoru\nvzťahuje iba na prípady, v ktorých sa jednotlivcovi podarí preukázať pravdepodobnosť\ntvrdenia, že sa stal obeťou porušenia práv zaručených dohovorom (Boyle a Rice proti\nSpojenému kráľovstvu, rozsudok z 27. 4. 1988, séria A, č. 131, bod 52). V danom prípade\nvšak ústavný súd k takému záveru nedospel.\n64. Vo vzťahu k uvedenému (namietanému) porušeniu práva ústavný súd pripomína,\nže ak orgán štátu aplikuje platný právny predpis, jeho účinky (dôsledky) použitia nemožno\npovažovať za porušenie základného práva alebo slobody (m. m. II. ÚS 81/00, II. ÚS 63/03).\n65. Právo na účinný právny prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru nemôže\nvšeobecný súd porušiť vtedy, ak koná vo veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi\nupravujúcimi postupy v občianskoprávnom konaní (m. m. IV. ÚS 36/04).\n66. Skutočnosť, že sťažovatelia neboli v konaní pred krajským súdom aj najvyšším\nsúdom úspešní, nie je podstatná, keďže účinnosť prostriedkov nápravy pre účely čl. 13\n\n28\n\ndohovoru nezávisí na istote, že bude rozhodnuté v prospech sťažovateľa (napr. Vilvarajah\na ďalší proti Spojenému kráľovstvu – 1991, Soering proti Spojenému kráľovstvu – 1989).\nNapadnutý rozsudok krajského súdu ani napadnuté uznesenie najvyššieho súdu preto\nnesignalizujú žiadnu možnosť priamej príčinnej súvislosti s možným porušením práva\nsťažovateľov mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom podľa čl. 13\ndohovoru.\n67. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľov aj v tejto\n(prevyšujúcej) časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\n68. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. februára 2018\n\n29", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "vlastníctvo-obmedzenie", "dovolanie-prípustnosť", "držba-oprávnená", "vydržanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:47d0b197-5fad-49a1-8f93-b5c2f452da74", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 44/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 44/2011 z 26. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-26", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:47d0b197-5fad-49a1-8f93-b5c2f452da74"}, {"guid": "ussr:0677b44d-c9bf-4f21-805d-ecb9c4009f51", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 91/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 91/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0677b44d-c9bf-4f21-805d-ecb9c4009f51"}, {"guid": "ussr:7234c158-dca5-4a47-8d49-5326a95bd171", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 69/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 69/2010 z 31. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-31", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7234c158-dca5-4a47-8d49-5326a95bd171"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 904, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:339ae40f-f25a-4f40-8d61-8ee29d54f739", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 36/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 36/04 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:339ae40f-f25a-4f40-8d61-8ee29d54f739"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1d43be04-76c7-41c5-a0c1-43f0e1cdd97a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 63/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 63/03 z 28. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-28", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d43be04-76c7-41c5-a0c1-43f0e1cdd97a"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 81/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/00 z 6. 9. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-09-06", "citacie_n": 490, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "e652f44f-4bf5-4c6a-8e72-12832047957a:6d436894-6207-44a6-9f05-36fe59a536ba", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3108208967.1", "spisova_znacka": "19Co/5/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/5/2016 z 18. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-05-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3108208967.1"}, {"guid": "1ff114f1-3663-41d3-9886-58b3aa5d61dc:910218f6-6099-44c4-9533-82bfb249ff77", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3108214064.1", "spisova_znacka": "19Co/238/2010", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/238/2010 z 23. 5. 2012", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2012-05-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3108214064.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:de30493b-5079-4c67-ab99-ce6fb43b005b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.211.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 211/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2024 z 17. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.211.2024.1"}, {"guid": "ussr:959ce294-ef6a-473c-a86f-c49075002b26", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.367.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 367/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 367/2023 z 26. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.367.2023.1"}, {"guid": "ussr:804df87f-7346-4d8f-9128-4bec23ecb707", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.505.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 505/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 505/2022 z 9. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.505.2022.1"}, {"guid": "ussr:c459cfeb-6634-4f3a-a146-ef997c221d67", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.494.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 494/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 494/2022 z 26. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.494.2022.1"}, {"guid": "ussr:af445196-9a42-4bb0-9ab3-c3076dcc54a0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.576.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 576/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 576/2021 z 2. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.576.2021.1"}, {"guid": "ussr:294c73c8-4b0c-4e26-9dcb-be9208c1e23e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.368.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 368/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 368/2021 z 9. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.368.2021.1"}, {"guid": "ussr:49b5ad91-3b17-4715-a69b-706dc4bf7796", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.226.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 226/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 226/2021 z 6. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-06", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.226.2021.1"}, {"guid": "ussr:37c08f28-053c-45d4-a8c8-1339e6244c1d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.329.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 329/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 329/2019 z 7. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.329.2019.1"}, {"guid": "ussr:357ba827-f0d5-4752-9ce3-4791975107e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.153.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 153/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/2019 z 18. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-18", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.153.2019.1"}, {"guid": "ussr:a4023dc3-7cf2-4dad-9c7b-a1d20cb1d715", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.142.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 142/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 142/2019 z 13. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.142.2019.1"}, {"guid": "ussr:1666928d-ba9f-41f6-8d3c-a1ef0ac4a669", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.104.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 104/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 104/2019 z 29. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-29", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.104.2019.1"}, {"guid": "ussr:c540e999-4199-405d-b07e-891b957a3dfc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.32.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 32/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/2019 z 31. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.32.2019.1"}, {"guid": "ussr:3bbef5e8-8e9d-4b42-b277-1cb5fe495dc0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.500.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 500/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 500/2018 z 17. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-17", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.500.2018.1"}, {"guid": "d6646102-fa11-4233-b6f5-d3f94549b797:14303a2d-3f0b-4998-9d3f-eaab4e1f9d3b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:4115214216.1", "spisova_znacka": "3Cdo/10/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/10/2021 z 24. 8. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-08-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:4115214216.1"}, {"guid": "f2b899b5-6fe6-49fd-bea5-272eb1296dbe:fb96134b-db82-4ca0-8101-e71063a19df7", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:6018200693.1", "spisova_znacka": "4Sžrk/4/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sžrk/4/2021 z 26. 8. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:6018200693.1"}, {"guid": "6aa83896-68c1-4648-9435-8e5df57d7512:9748e301-1ef7-496b-bb7b-b5a5912e0f98", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1018201044.1", "spisova_znacka": "4Asan/22/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Asan/22/2020 z 14. 4. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-04-14", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1018201044.1"}]}