{"guid": "ussr:1a70a4cc-10fc-4e09-974f-ba38959c9164", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.100.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 100/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 100/2018 z 8. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. februára 2018, sp. zn. II. ÚS 100/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.100.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2018-02-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-1", "nazov": "čl. 41 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "nazov": "čl. 41 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "nazov": "čl. 8 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-1", "nazov": "čl. 3 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-2", "nazov": "čl. 3 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-41", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-3", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1a70a4cc-10fc-4e09-974f-ba38959c9164", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.100.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.100.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.100.2018.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 100/2018-24\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. februára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\nSpojené štáty americké, zastúpeného advokátskou\n\nkanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava,\nv mene ktorej koná advokát JUDr. Juraj Bizoň, vo veci namietaného porušenia základných\npráv podľa čl. 19. ods. 2, čl. 41 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a práv podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa uznesením Okresného súdu\nBratislava I č. k. 1 P 266/2010-1454 zo 16. marca 2016 a uznesením Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 11 CoP 223/2016-1538 z 21. decembra 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. marca\n2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“)\n\nvo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 19. ods. 2, čl. 41 ods. 1 a 4, čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6\n\nods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\na práv podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa uznesením Okresného súdu\nBratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k. 1 P 266/2010-1454 zo 16. marca 2016 (ďalej len\n„napadnuté uznesenie okresného súdu“) a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“) č. k. 11 CoP 223/2016-1538 z 21. decembra 2016 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie krajského súdu“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd napadnutým uznesením zastavil\nkonanie o nariadenie návratu maloletých detí do cudziny pri neoprávnenom premiestnení\nalebo zadržaní. Svoje rozhodnutie odôvodnil čl. 12 ods. 3 Dohovoru o občianskoprávnych\naspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej aj „Haagsky dohovor“) a § 103, § 104 ods. 1,\n§ 146 ods. 1 písm. c), § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku dôvodiac, že dospel\nk záveru, že v danom prípade boli splnené podmienky na zastavenie konania podľa čl. 12\nods. 3 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí. Okresný súd\npovažoval za preukázané, že maloletým deťom bolo udelené maďarské štátne občianstvo,\nnavštevujú školské zariadenia v meste\n\n, matka poberá v Maďarsku rodinné prídavky na\n\nmaloleté deti a žije s nimi v rodinnom dome na adrese\n\n, Maďarsko.\n\n2.1 Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu podal prostredníctvom zvoleného\nprávneho zástupcu odvolanie sťažovateľ ako otec maloletých detí navrhujúc, aby odvolací\nsúd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie,\nalternatívne rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.\nKrajský súd potvrdil napadnuté uznesenie okresného súdu a v odôvodnení svojho\nnapadnutého uznesenia uviedol:\n„Z obsahu spisu vyplynulo, že dňa 25.11.2010 bola Okresnému súdu Bratislava I\nprostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, doručená\nžiadosť otca maloletých detí, o návrat maloletých detí... do krajiny ich obvyklého pobytu do Spojených štátov amerických. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 20.01.2011,\nč.k. 1P 266/2010-323 nariadil návrat maloletých deti... do krajiny ich obvyklého pobytu do Spojených štátov amerických. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28.04.2011,\nč.k. 11CoP/86/2011-374 predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Na základe\nnálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky II US 584/2011-65 zo dňa 16.05.2012, Krajský\n2\n\nsúd v Bratislave uznesením zo dňa 21.09.2012, č.k. 11CoP/419/2012-460 zrušil uznesenie\nsúdu prvej inštancie zo dňa 20.1.2011, č.k. 1 P/266/2010-323 a vec vrátil na ďalšie konanie\ns poukazom na vek maloletých detí bude povinnosťou súdu prvej inštancie zistiť ich názor\nspôsobom zodpovedajúcim veku a stupňu vyspelosti detí. Okresný súd Bratislava I\nuznesením zo dňa 07.12.2012, čk. 1P/266/2010-570, právoplatným dňa 06.03.2013, nariadil\nneodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletými deťmi. Krajský súd\nv Bratislave uznesením zo dňa 29.01.2013, č.k. 11CoP/36/2013-609, právoplatným dňa\n06.03.2013, predmetné uznesenie potvrdil. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa\n21.03.2013, č.k. 1P/266/2010-735 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal matke\na maloletým deťom vycestovať mimo územia Slovenskej republiky, s výnimkou dochádzky do\nškolského zariadenia\n\n, Maďarsko, a to až do právoplatného\n\nskončenia konania vo veci samej.\nDňa 20.01.2014 sa matka návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I\ndomáhala zastavenia konania, nakoľko sa s deťmi nezdržiava na území Slovenskej\nrepubliky, svoj pobyt mimo územia Slovenskej republiky súdu nepreukázala. Následne súd\nprvej inštancie zisťoval pobyt matky jednak prostredníctvom Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru v Bátorových Kosihách a jednak prostredníctvom Centra pre\nmedzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Zo správy Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru v Bátorových Kosihách súd zistil, že matka sa s maloletými deťmi\npresťahovala do Maďarska a na adrese\n\n,\n\nsa už nezdržiava. Dňa\n\n21.03.2014 Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže oznámilo súdu prvej\ninštancie, že na základe šetrenia zistil, že matka má s maloletými deťmi od 09.01.2014\nnahlásený trvalý pobyt na adrese\n\n, Maďarsko, kde maloleté deti aj\n\nnavštevujú školu. Na základe uvedeného Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa\n28.11.2014, č.k. 1P/266/2010-1113 konanie vo veci zastavil. O trovách konania rozhodol\ntak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a súd štátu náhradu trov\nkonania nepriznal. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 16.03.2015, č.k.\n11CoP/100/2015-1275 predmetné uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie. Následne Okresný súd Bratislava I vo veci doplnil dokazovanie, opätovne\nrozhodol a jeho rozhodnutie je teraz predmetnom odvolacieho konania.\n\n3\n\nAko prvoradé odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na fakt, že predmetom konania je\nnávrh otca na nariadenie návratu maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu - do\nSpojených štátov amerických, súd prvej inštancie ako justičný orgán dožiadaného štátu\nv danej veci správne postupoval v zmysle článku 12 ods. 3 Dohovoru o občianskoprávnych\naspektov medzinárodných únosov detí a v tejto súvislosti správne vyhodnotil, že maloleté\ndeti boli premiestnené na územie iného štátu, do Maďarska. Uvedené vyplynulo z celého\nvykonaného dokazovania, preto so záverom súdu prvej inštancie sa v tomto smere stotožnil\naj odvolací súd, ktorý námietky otca prezentované v jeho odvolaní smerujúce\nk spochybneniu procesného postupu súdu prvej inštancie, právneho posúdenia, ako aj\nzískaniu maďarského štátneho občianstva maloletými deťmi, vyhodnotil ako nedôvodné.\nZ doplneného dokazovania súdom prvej inštancie totiž vyplynul trvalejší charakter ich\npobytu na území Maďarska a to vzhľadom na návštevu školských zariadení deťmi v\n\n,\n\npoberanie maďarských príspevkov, maďarské občianstvo detí ako aj skutočnosť, že matka\ns deťmi býva v rodinnom dome v\n\n, ktorý je vlastníctve rodičov matky maloletých detí.\n\nV rámci vysporiadania sa s odvolacími dôvodmi otca je potrebné uviesť, že odvolací\nsúd nemá povinnosť odpovedať na každú námietku alebo argument v odvolaní, ale iba na\ntie, ktoré zostali sporné, majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú\nnevyhnutné pre takéto rozhodnutie. Jednou z otázok, ktorej posúdenie nemá relevanciu pre\nkonanie je otázka spôsobu nadobudnutia maďarského občianstva deťmi a ich následná\nstrata slovenského. Je nesporné, že v danom prípade aplikácia čl. 12 ods. 3 Dohovoru nie je\nspájaná s otázkou štátneho občianstva maloletých detí, ale jeho podstatou je reálna,\ntrvalejšia fyzická prítomnosť dieťaťa na území iného štátu, ktorá v danom prípade naplnená\nbola, preto možno uzavrieť, že súd prvej inštancie zastavením konania v danom prípade\npostupoval správne. Aj keby otec maloletých detí bol oboznámený o získaní maďarského\nobčianstva maloletými deťmi, nič by to nezmenilo na posúdení veci, ako aj na správností\nrozhodnutia. Na rozhodnutie nemá vplyv ani odvolacia námietka otca o nedoručení\npredmetných listín, keďže v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol otec zastúpený\nprávnym zástupcom, ktorý mal právo a mohol nahliadať do spisu a oboznámiť sa s listinami\ntvoriacimi súčasť spisu.\nNa výtku otca o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti, v ktorej súd prvej inštancie\nneodôvodnil, prečo zastavil konanie, keďže to v zmysle čl. 12 ods. 3 Dohovoru nebola jeho\n\n4\n\npovinnosť, odvolací súd neprihliadal, keďže z obsahu spisového materiálu jednoznačne\nvyplynulo, že deti sa na území iného štátu reálne nachádzajú, čím sa vo svojom rozhodnutí\ndostatočne zaoberal a dodáva, že na zastavenie konania by dokonca v zmysle predmetného\nčlánku Dohovoru postačovala už len vyvrátiteľná domnienka o pobyte detí na území iného\nštátu.\nPokiaľ otec dôvodil, že súd prvej inštancie aplikoval nesúvisiace ustanovenia\nvnútroštátneho predpisu s článkom 12 ods. 3 Dohovoru, odvolací súd poznamenáva, že\nčlánok 12 Dohovoru tvorí významnú časť dohovoru, keďže špecifikuje tie prípady, v ktorých\nsú justičné alebo správne orgány štátu, kde sa dieťa nachádza povinné nariadiť jeho návrat.\nTretí odsek predmetného článku pritom obsahuje úplne logické ustanovenie, inšpirované\núvahami o hospodárnosti konania, na základe ktorého môžu orgány, ktoré poznajú prípad,\nzastaviť konanie alebo zamietnuť žiadosť o návrat dieťaťa, ak majú dôvod domnievať sa, že\ndieťa bolo premiestnené na územie iného štátu. Prostriedky, ktorými môžu dospieť k tomuto\nzáveru, nie sú v článku uvedené, závisia preto na vnútroštátnom právnom poriadku daného\nštátu. V danom prípade týmto vnútroštátnym predpisom bol Občiansky súdny poriadok\nv znení účinnom do 30.06.2016, ktorý problematiku nedostatku podmienok konania\nupravoval v ustanoveniach § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd\ndospel zhodne s názorom súdu prvej inštancie o použití vyššie citovaných zákonných\nustanovení.\nV spojitosti s námietkou otca týkajúcou sa možnosti súdu postupovať v zmysle čl. 15\nods. 1 Nariadenia Brusel IIa, je potrebné uviesť, že podľa Nariadenia Brusel IIa môžu\npostupovať len členské štáty Európskej únie, ako aj to, že samotný článok 15 ods. 1\nNariadenia Brusel IIa o prenesení právomoci súdu v návratovom konaní nemožno použiť,\nkeďže predmetný článok sa vzťahuje výlučne na konania vo veci samej, t.j. konania\no rodičovských právach a povinnostiach, v ktorých právomoc na meritórne konanie bola\nzaložená na základe článkov 8 - 10, resp. na základe článkov 12 a 13 Nariadenia Brusel IIa.\nV danom prípade však ide o návrat maloletých detí, ktoré nie je konaním o rodičovských\nprávach a povinnostiach, ale konaním o vrátení maloletých detí neoprávnene\npremiestnených pod jurisdikciu štátu, ktorého súdy majú právomoc meritórne rozhodnúť\no rodičovských právach a povinnostiach, ktorými je i rozhodovanie o podstatných veciach\ntýkajúcich sa maloletých detí v prípade nesúhlasu jedného z rodičov. Odvolacia námietka\n\n5\n\notca vo vzťahu k prihláseniu detí do inej školy a skutočnosť, že matka vybavila deťom\nmaďarskú štátnu príslušnosť bez súhlasu otca, je v predmetnom konaní irelevantná...“\nSťažovateľ rozdelil svoje námietky do niekoľkých celkov, ktoré ústavný súd\nrekapituluje v týchto bodoch:\n3.1 Prvá námietka – porušenie rovnosti zbraní a zásady kontradiktórnosti súdneho\nkonania.\n3.1.1 Sťažovateľ uvádza, že okresný súd si pred vydaním napadnutého uznesenia\nzabezpečil listinné dôkazy, ktoré nedoručoval na vyjadrenie účastníkom konania a ani pred\nvydaním rozhodnutia vo veci s nimi účastníkov konania neoboznamoval. Na základe\nuvedeného bola sťažovateľovi podľa jeho slov odňatá možnosť uplatňovať v konaní svoje\nprocesné práva, keďže sťažovateľ nemal vedomosť o zmene štátneho občianstva jeho detí\na nevedel súdu podať možné dôkazy odporujúce záverom súdu o obvyklom pobyte detí,\nnavštevovaní škôl na území Maďarska či poberaní rodinných prídavkov a iné. Ak by boli\núčastníkom konania o návrat doručené listiny, na základe ktorých vo veci konajúce súdy\nzaložili svoje rozhodnutie o zastavení konania, mal by sťažovateľ podľa jeho názoru\nmožnosť vyjadriť sa k nim, sporovať ich vierohodnosť, vyvrátiť ich obsah a ovplyvniť tak\nnásledné rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení konania. Sťažovateľ uvádza, že\nv tomto prípade súd prvej inštancie zabezpečil do konania listinné dôkazy, od ktorých\nodvinul svoje rozhodnutie o zastavení konania, a práve tieto mali zásadný vplyv na\nvynesenie konečného rozhodnutia vo veci samej. Tým, že nebolo v konaní o nariadenie\nnávratu vykonané dokazovanie prostredníctvom oboznámenia listinných dôkazov\nzabezpečených súdom priamo, resp., že s týmito dôkazmi súd neoboznámil účastníkov\nkonania pred vydaním rozhodnutia vo veci samej ich doručením a nedal im možnosť sa\nk ich obsahu vyjadriť, došlo podľa mienky sťažovateľa k porušeniu jeho práva na\nspravodlivý proces. Sťažovateľ namieta, že krajský súd sa uchýlil len k strohému\nkonštatovaniu, že sťažovateľ mal prostredníctvom svojho právneho zástupcu možnosť\nnahliadať do spisu a s jeho obsahom sa tak následne oboznamovať. Právna argumentácia\nodvolacieho súdu v tejto súvislosti je podľa sťažovateľa arbitrárna a ústavne\nneakceptovateľná, pretože právo účastníka byť v súdnom konaní zastúpený zástupcom samo\n\n6\n\nosebe neznamená zbavenie povinnosti súdu vykonať v konaní dokazovanie, doručovať\núčastníkom konania dôkazy zabezpečené v konaní na vyjadrenie, resp. vyjadrovať sa\nk návrhom na vykonanie dokazovania. Právo nahliadať do súdneho spisu neznamená podľa\nnázoru sťažovateľa to, že vo veci konajúci súd nemusí doručovať účastníkom konania ním\nzabezpečené listinné dôkazy len preto, že sa spolieha, že účastníci konania sa s nimi\noboznámia sami.\n3.2 Druhá námietka – napadnuté uznesenia sa opierajú o dôkazy z rokov 2013\na 2015.\n3.2.1 V tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje na to, že listinné dôkazy, na základe\nktorých došlo k zisteniu, že maloleté deti sa údajne viac nenachádzajú na území Slovenskej\nrepubliky, boli pre rozhodnutie o skúmaní podmienok konania neaktuálne, pretože boli\nvyhotovené v rokoch 2013 a 2015. Len jeden listinný dôkaz bol z januára 2016, a pritom\nnapadnuté uznesenie okresného súdu bolo vydané 16. marca 2016. Z januára 2016 mal\nokresný súd podľa sťažovateľa zabezpečený len dôkaz týkajúci sa maďarského štátneho\nobčianstva maloletých detí, ktorý však podľa napadnutého uznesenia krajského súdu nemal\nvýznam pre rozhodnutie vo veci samej, keďže vo veci konajúce súdy sa údajne riadili len\nfyzickým premiestnením detí, a nie ich štátnym občianstvom. Sťažovateľ uvádza, že podľa\nustálenej právnej teórie platí, že súd pri rozhodovaní veci nemôže brať do úvahy\nskutočnosti, ktoré nastali v minulosti, avšak v čase vyhlásenia rozhodnutia už netrvajú, ako\nani anticipovať (predvídať) skutočnosti, ktoré v čase vyhlásenia ešte nenastali. Skutkový\na právny stav v čase vyhlásenia rozhodnutia je podľa slov sťažovateľa pre súd záväzný\na rozhodujúci v sporových i nesporových konaniach v prípadoch, keď sa rozhoduje\nkonštitutívne alebo deklaratórne. Vo veci konajúce súdy pri vydávaní napadnutých uznesení\no zastavení konania vychádzali podľa mienky sťažovateľa z podmienok, ktoré boli v čase\nvydania rozhodnutí vyše pol roka staré. To sa podľa presvedčenia sťažovateľa týkalo tak\nstavu navštevovania školských zariadení maloletými deťmi a ich fyzického pobytu na území\nMaďarska, ako aj údajného zamestnania matky v Maďarsku, ktorý vyplýval\nz jednostranného vyhlásenia matky uvedenej v jej vlastnej žiadosti o rodinné prídavky\nvystavenej z roku 2013.\n\n7\n\n3.3 Tretia námietka – nesprávny výklad aplikovaných právnych noriem, ktorým\ndošlo k bráneniu práva na výkon rodičovských práv k maloletým.\n3.3.1 Sťažovateľ uvádza, že súdne konanie o návrat maloletých detí do miesta ich\nobvyklého pobytu k dnešnému dňu trvalo 7 rokov a vo veci konajúce súdy rozhodovali\nv prevažnej väčšine svojich rozhodnutí v prospech návratu maloletých detí na územie\nSpojených štátov amerických, v prospech zabezpečenia styku otca s maloletými deťmi\na tak, že zakazovali maloletým deťom vycestovať z územia Slovenskej republiky\ns pomocou matky alebo akýchkoľvek iných tretích osôb. Sťažovateľ namieta, že napadnuté\nuznesenie okresného súdu a napadnuté uznesenie krajského súdu nemajú žiadnu oporu\nv na vec sa vzťahujúcich vnútroštátnych, ako aj medzinárodných právnych predpisoch\na na základe ich nesprávneho výkladu došlo k popretiu celého účelu a podstaty návratového\nkonania v zmysle jeho regulácie určenej v Haagskom dohovore a nariadení Rady (ES)\nč. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov\nv manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje\nnariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „nariadenie Brusel IIa“), a tak aj k odňatiu možnosti\nsťažovateľa osobne sa starať o svoje deti. Sťažovateľ poukazuje predovšetkým na to, že\naplikácia čl. 12 ods. 3 Haagskeho dohovoru nie je obligatórna a nezakladá povinnosť\nvo veci konajúceho súdu zastaviť súdne konanie, predovšetkým nie v stave, keď sa od roku\n2010 vykonalo rozsiahle dokazovanie a konanie speje k vydaniu konečného rozhodnutia.\nV tomto prípade to bol práve čl. 12 ods. 3 Haagskeho dohovoru a ostatné všeobecné\nustanovenia, predovšetkým čl. 1, čl. 2 a čl. 11 ods. 3 Haagskeho dohovoru, ktoré podľa\nsťažovateľa bránili v tom, aby vo veci konajúce súdy konanie zastavili. Ustanovenia\noznačených článkov Haagskeho dohovoru majú podľa sťažovateľa prednosť pred\nvnútroštátnou úpravou. Podľa sťažovateľa nebolo povinnosťou vo veci konajúcich súdov\nkonania zastavovať, a to predovšetkým aj vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania,\nna ktorú poukázal sám krajský súd vo svojom napadnutom uznesení. Sťažovateľ vyvodzuje\nzáver, že napadnutými uzneseniami okresného súdu a krajského súdu boli porušené jeho\npráva na ochranu pred neoprávneným zásahom do súkromného a rodinného života,\nna ochranu rodičovstva, na starostlivosť o deti a ich výchovu, na rešpektovanie svojho\nsúkromného a rodinného života, ako aj na zohľadnenie záujmu dieťaťa pri činnosti súdu.\n\n8\n\n4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:\n„Okresný súd Bratislava uznesením zo dňa 16.03.2016, sp. zn. 1P/266/2010-1454\na Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 21.12.2016 sp. zn. 11CoP/223/2016-1538\nporušili právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie zaručené v článku 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 48 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky, právo sťažovateľa na ochranu pred neoprávneným zásahom do\nsúkromného a rodinného života zaručené v čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo\nsťažovateľa na ochranu rodičovstva zaručené v čl. 41 ods. 1 Ústavy SR, právo sťažovateľa\nna starostlivosť o deti a ich výchovu zaručené v čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, právo sťažovateľa\nna rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života zaručené v čl. 8 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo sťažovateľa na zohľadnenie záujmu\ndieťaťa pri činnosti súdu v zmysle článku 3 ods. 1, 2 Dohovoru o právach dieťaťa.\nUznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.12.2016 sp. zn. 11CoP/223/20161538 sa zrušuje a vec a mu vracia na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie, ktoré mu je Krajský\nsúd v Bratislave povinný vyplatiť v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\n\n9\n\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\nIII.\nK namietanému\n\nporušeniu\n\noznačených\n\npráv\n\nsťažovateľa\n\nnapadnutým\n\nuznesením okresného súdu\n7. Sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia jeho ústavných práv aj napadnutým\nuznesením okresného súdu.\n7.1 Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd a ochranu základných práv\na slobôd poskytuje v zmysle ústavy primárne všeobecné súdnictvo („ak o ochrane týchto\npráv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a ústavný súd až subsidiárne.\n7.2 V zmysle princípu subsidiarity ústavný súd poskytuje ochranu základným právam\na slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.\n\n10\n\nÚstavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o sťažnosti riadi zásadou, že všeobecné\nsúdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Ochrana základných\npráv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom ústavou a zákonom\no ústavnom súde upraveného konania o sťažnosti je preto subsidiárna a nastupuje až vtedy,\nak o tejto ochrane nerozhodujú všeobecné súdy (porov. mutatis mutandis II. ÚS 13/01,\nIV. ÚS 102/09). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ\nsa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných\na účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť (porov.\nI. ÚS 20/02, III. ÚS 152/03).\n7.3 Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná,\nak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon\nna ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je\nsťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.\n7.4 Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ využil svoje právo podať proti napadnutému\nuzneseniu okresného súdu odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť\nkrajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa v danom prípade\nnepripúšťa možnosť ústavného súdu rozhodovať o napadnutom uznesení okresného súdu,\nkeďže odvolanie predstavuje účinný opravný prostriedok ochrany práv sťažovateľa\nvo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného súdu. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný\nsúd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení\ns § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde pre neprípustnosť.\nK sťažovateľom (otcom) namietanému porušeniu práva podľa čl. 3 ods. 1 a 2\nDohovoru o právach dieťaťa napadnutým uznesením krajského súdu\n8. K namietanému porušeniu čl. 3 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa je potrebné\nv úvode uviesť, že tento upravuje princíp, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým\nhľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, a to aj pri rozhodovaní súdu v ich\nveciach alebo veciach, ktoré sa dotýkajú ich záujmu.\n\n11\n\n8.1 Tento princíp bol v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky\ntransponovaný (explicitne, ako aj implicitne) do jednotlivých noriem Civilného\nmimosporového poriadku (porov. napr. § 117, § 119, § 146 ods. 1, § 147 ods. 2), ako aj\nzákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (porov. napr. čl. 5, § 23 ods. 2, § 24 ods. 4, § 44 ods. 4 a ďalšie).\nNa ústavnej úrovni sa princíp povinnosti prihliadať na najlepší záujem dieťaťa (maloletého)\nv konaní pred všeobecným súdom spája najmä so základným právom dieťaťa (maloletého)\nna súkromie podľa čl. 16 ods. 2 ústavy, na ochranu pred neoprávneným zasahovaním\ndo súkromného a rodinného života v zmysle čl. 19 ods. 2 ústavy, na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, so základným právom dieťaťa (maloletého), aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohlo vyjadriť\nku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\n8.2 V konaní pred ústavným súdom je však sťažovateľom otec maloletých, a nie sami\nmaloletí. Len deti (maloletí) primárne benefitujú z princípu upraveného čl. 3 ods. 1\nDohovoru o právach dieťaťa, ktorý našiel v právnom poriadku vyústenie do subjektívnych\nhmotných a procesných ústavných práv dieťaťa (maloletého) alebo subjektívnych hmotných\na procesných zákonných práv dieťaťa (maloletého). Na základe uvedeného tak chýba medzi\nv sťažnosti namietaným porušením čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a osobou\nsťažovateľa príčinná súvislosť (kauzálny nexus) a námietka porušenia čl. 3 ods. 1 Dohovoru\no právach dieťaťa zo strany sťažovateľa (otca) je zjavne neopodstatnená, keďže namietať\nporušenie ústavných práv spojených s princípom vyjadreným v čl. 3 ods. 1 Dohovoru\no právach dieťaťa je aktívne legitimované dieťa (maloletý).\n8.3 Navyše ústavný súd v súvislosti s čl. 3 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa\nodkazuje na svoje uznesenie sp. zn. II. ÚS 596/2014 z 30. septembra 2014 (publikované\nv Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 2014 pod č. 57/2014),\nv ktorom uviedol, že na úrovni doktríny medzinárodného práva, ako aj na úrovni samotnej\nOrganizácie Spojených národov prevládol (dnes už konštantný) právny názor, že medzi\nčlánky Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré upravujú všeobecné zásady/princípy (general\nprinciples) a nie sú priamo vykonateľné, ale je potrebné tieto zásady inkorporovať do\npríslušnej vnútroštátnej legislatívny a aplikačnej praxe, možno zaradiť najmä čl. 2, čl. 3,\n12\n\nčl. 6 a čl. 12 (pozri HODGKIN, R., NEWELL, P. Implementation Handbook for the\nConvention on the Rights of the Child. Fully revised third edition. Ženeva : UNICEF\nRegional Office for Europe, 2007, p. 39, 83, 158; k tomu porov. aj Committee on the Rights\nof the Child: General Comment No. 5, CRC/GC/2003/5, body 19, 20 a 22). Tento záver\npodporuje i samotný text týchto článkov Dohovoru o právach dieťaťa („štáty sa zaväzujú“,\n„štáty zabezpečujú“, „dieťaťu sa poskytuje“). Naopak, k priamo vykonateľným právnym\nnormám Dohovoru o právach dieťaťa je možné zaradiť napr. čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2,\nčl. 13, čl. 16 a pod.\n8.4 Na základe týchto konklúzií ústavný súd odmietol sťažnosť vo veci sp. zn.\nII. ÚS 596/2014 v časti namietajúcej porušenie čl. 3 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú, keďže táto označená\nreferenčná právna norma Dohovoru o právach dieťaťa neobsahuje priamo aplikovateľné\nsubjektívne právo, ale je všeobecnou proklamáciou (princípom), ktorú je zmluvný štát\npovinný inkorporovať do svojho právneho poriadku, a orgány aplikácie práva sú povinné\ntento princíp zohľadňovať pri aplikácii príslušných vnútroštátnych normatívnych právnych\naktov.\n8.5 Ústavný súd nevidí potrebu nič na uvedenom názore meniť a aj s týmto vedomím\nkonštatuje, že sťažnosť v časti namietaného porušenia čl. 3 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach\ndieťaťa\n\nnapadnutým\n\nuznesením\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nje\n\naj\n\nz\n\ndôvodov\n\npopísaných\n\nv predchádzajúcich bodoch zjavne neopodstatnená.\nK sťažovateľom (otcom) namietanému porušeniu ostatných označených práv\npodľa ústavy a dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu\n9. Ústavnému súdu sa opäť dostalo príležitosti vyjadriť sa k štandardom\npožadovaným\n\nvo\n\nveciach\n\nmedzinárodného\n\npráva\n\nsúkromného,\n\nmedzinárodného\n\na európskeho práva ľudských práv a v neposlednom rade ochrany práv dieťaťa zastrešených\nkonkrétnymi okolnosťami prerokovávanej veci a ústavným poriadkom Slovenskej\nrepubliky.\n\n13\n\n9.1 V širšom meradle možno poukázať na to, že ústavný súd bol v ostatných\nmesiacoch vyzvaný k preskúmaniu rozhodnutí všeobecných súdov vo veciach týkajúcich sa\nmedzinárodných únosov detí (porov. napr. II. ÚS 361/2014, IV. ÚS 100/2014,\nII. ÚS 294/2015, II. ÚS 282/2017), konkrétne rozhodnutí vydaných v tzv. návratovom\nkonaní v zmysle Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí,\nale aj nariadenia Brusel IIa. Tým možno demonštrovať, že téma medzinárodných únosov\ndetí je nanajvýš aktuálna aj v prostredí súkromných vzťahov v rámci slovenskej spoločnosti\na ústavnému súdu nie je cudzia.\n9.2 Krátkym odbočením od hlavnej línie sťažnosti možno na úvod ozrejmiť, že\ndôvodom, prečo sa štáty medzinárodného spoločenstva, resp. členské štáty Európskej únie\nodhodlali k prijatiu Haagskeho dohovoru a nariadenia Brusel IIa bola vidina ochrany detí na\nmedzinárodnej úrovni pred škodlivými účinkami ich neoprávneného premiestnenia alebo\nzadržania a vôľa stanoviť postup na zabezpečenie ich urýchleného návratu do štátu ich\nobvyklého pobytu (porov. preambulu Haagskeho dohovoru, preambulu nariadenia Brusel\nIIa, ako aj čl. 1 Haagskeho dohovoru). Najlepší záujem dieťaťa v návratovom konaní podľa\nHaagskeho dohovoru a nariadenia Brusel IIa je vždy prvoradý. K naplneniu tejto axiómy\nHaagsky dohovor a nariadenie Brusel IIa pracujú s vyvrátiteľnou domnienkou, že návrat\ndieťaťa do krajiny obvyklého pobytu je pri neoprávnenom premiestnení dieťaťa alebo jeho\nneoprávnenom zadržaní v krajine únosu (alebo tretej krajine) v najlepšom záujme dieťaťa\n(keďže miestom obvyklého pobytu dieťaťa je miesto, kde má dieťa rodinné, sociálne,\nosobnostné a kultúrne zázemie a väzby) s výnimkou tých prípadov, na ktoré pamätajú\nčl. 12, 13 a 20 Haagskeho dohovoru.\n9.3 Aj keď je Haagsky dohovor primárne právnym predpisom určujúcim\nprostredníctvom kolíznych noriem právomoc súdov členských štátov, v rámci jeho\nnormatívneho textu nezostáva bez odozvy otázka zabezpečenia ochrany najlepšieho záujmu\ndieťaťa a jeho hmotných práv, pre účely ktorého upravuje výnimky z nariadenia návratu\ndieťaťa stanovené v čl. 12 a 13 Haagskeho dohovoru, resp. zohľadňuje ľudské práva\na slobody dieťaťa v zmysle čl. 20 Haagskeho dohovoru. Inak povedané, samotný Haagsky\ndohovor pamätá na ústavné práva dieťaťa, ktoré je potrebné brať vážne vo veciach\nmedzinárodných únosov detí.\n14\n\n10. Vec sťažovateľa nie je ústavnému súdu neznáma. Pôdorys pre viacnásobné\nobrátenie sa sťažovateľa s jeho vecou na ústavný súd možno nachádzať práve v konaní\no návrat maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu pred všeobecnými súdmi\nSlovenskej republiky. Vo veci sťažovateľa ústavný súd už viackrát rozhodol uzneseniami\nsp. zn. III. ÚS 537/2013, II. ÚS 569/2013, III. ÚS 516/2015, II. ÚS 829/2016, ako aj\nnálezom sp. zn. II. ÚS 584/2011.\n10.1 Momentálne prejednávaná vec sťažovateľa sa však netýka otázky meritórneho\nzáveru všeobecných súdov o návrate maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu, ale\nrozhodovania všeobecných súdov o zastavení súdneho návratového konania. Túto podstatnú\npremennú je potrebné akcentovať pri hľadaní odpovede na otázku, či sa sťažnosť\nsťažovateľa javí v časti namietaného porušenia ním označených práv napadnutým\nuznesením krajského súdu pri predbežnom prerokovaní ako opodstatnená a je potenciálne\nmožné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv\nsťažovateľa.\n11. Kľúčovou je odpoveď na otázku možnej aplikácie a správnej interpretácie čl. 12\nods. 3 Haagskeho dohovoru krajským súdom (resp. všeobecnými súdmi). Podľa tohto\nustanovenia „ak justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu má dôvod domnievať sa, že\ndieťa bolo premiestnené na územie iného štátu, môže zastaviť konanie alebo zamietnuť\nžiadosť o návrat dieťaťa“.\n11.1 Citované ustanovenie Haagskeho dohovoru je právna norma umožňujúca\nkonajúcemu súdu v návratovom konaní zastaviť konanie alebo zamietnuť žiadosť o návrat,\nak považuje za preukázané, že dieťa (maloletý) sa nachádza na území iného štátu v čase\nkonania pred konajúcim súdom. Ide o ustanovenie sledujúce na prvý pohľad efektívnosť\na hospodárnosť konania, avšak nie samoúčelne, ale s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa,\na teda aby rozhodovanie o navrátení dieťaťa prebehlo pred príslušnými orgánmi verejnej\nmoci v čo možno najkratšom čase a aby boli ústavné práva tak dieťaťa, ako aj rodičov\ndotknuté čo možno najmenej vzhľadom na dĺžku konania pred orgánmi verejnej moci.\n\n15\n\nV procesnom „šate“ sa tak rieši meritórna otázka rozhodovania o návrate dieťaťa s ohľadom\nna miesto jeho premiestnenia a aktuálneho zdržiavania sa.\n11.2 S týmto náhľadom na opísané ustanovenie Haagskeho dohovoru nemožno jeho\nvýkladu a aplikácii spôsobom, ktorý podal krajský súd, nič vytknúť. Krajský súd a okresný\nsúd postupovali v súlade s čl. 12 ods. 3 Haagskeho dohovoru, keď zastavili konanie\nz dôvodu, že považovali za preukázané, že maloletí boli premiestnení matkou do Maďarska,\nkde sa v čase konania pred všeobecnými súdmi Slovenskej republiky trvalo zdržiavali.\n12. Čo sa týka sťažovateľových námietok, že všeobecné súdy pri konštituovaní\nuvedeného záveru vychádzali z dôkazov o pobyte maloletých v Maďarsku, s ktorými\nneoboznámili sťažovateľa a ktoré boli staršieho dáta v porovnaní s prebiehajúcim konaním,\nústavný súd zastáva túto pozíciu: Po prvé, namietaná záťaž sa týkala konania pred okresným\nsúdom a sťažovateľ mal možnosť túto namietať v odvolacom konaní a uviesť argumenty na\nsvoju obranu. Po druhé, dôkazy, z ktorých súdy vychádzali pri preukazovaní zdržiavania sa\nmaloletých v Maďarsku si zaobstaral súd ex officio, čiže nešlo o dôkazy protistrany,\npri ktorých by sťažovateľ v prípade nevedomosti o nich bol postavený do nevýhodnejšej\nprocesnej pozície oproti tejto protistrane. Po tretie, išlo o dôkazy staršieho dáta a konanie\npred okresným súdom bolo opakovaným konaním po vrátení veci krajským súdom na\nďalšie konanie v minulosti v rámci tejto jednej veci sťažovateľa. Inak povedané, nemožno\nhovoriť o prekvapivosti konania zo strany súdu, keďže ten už v minulosti (aj) vo veci samej\nbol nútený pre účely rozhodovania o návrate maloletých zisťovať pobyt maloletých s ich\nmatkou v Slovenskej republike alebo ich prípadné zdržiavanie sa v zahraničí (pozri k tomu\naj rozhodovanie okresného súdu uznesením č. k. 1 P 266/2010-735 z 21. marca 2013,\nktorým nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal matke a maloletým deťom\nvycestovať mimo územia Slovenskej republiky s výnimkou dochádzky do školského\nzariadenia\n\n). Po štvrté, krajský súd správne poukázal na\n\nto, že sťažovateľ zastúpený advokátom mal možnosť nahliadnuť do spisu počas celého\nkonania a oboznámiť sa so spisovým materiálom (resp. listinnými dôkazmi v ňom\nžurnalizovanými). Tu ústavný súd poukazuje na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j.\nbdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o účastníkov konania riadne zastúpených osobou\npráva znalou (t. j. advokáta). Po piate, opísané dôkazy slúžili na preukázanie právne\n16\n\nrelevantnej skutočnosti, ktorú by akékoľvek sťažovateľovo vyjadrenie nemalo spôsobilosť\nzvrátiť, keďže nebolo sporné a objektívny skutočný stav bol taký, že maloletí sa s matkou\nnachádzajú\n\ndlhodobo\n\nv Maďarsku,\n\nkde\n\nnavštevujú\n\nškolské\n\nzariadenie\n\na bývajú\n\nv domácnosti s ich matkou.\n12.1 Ústavný súd si uvedomuje, že by bolo dobré a spravodlivé, resp. priateľskejšie\nk procesným právam sťažovateľa, keby okresný súd vyvinul aktivitu smerom k účastníkom\nkonania a s dotknutými dôkazmi (zaobstaranými samotným súdom) účastníkov konania\nv dostatočnom časovom predstihu pred zastavením konania oboznámil. Avšak toto\npochybenie okresného súdu, ktoré mu nevytkol krajský súd, nedosahuje vzhľadom na\nv predchádzajúcom bode pertraktované závery ústavného súdu intenzitu porušenia\nústavných práv sťažovateľa.\n13. Akcentujúc už komunikované závery ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa\nv tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n14. Na záver ústavný súd na poli obiter dicta uvádza, že jeho pozornosti neušiel\nrozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) č. 383/13 z 21. júla 2015\nv sťažovateľovej veci, ktorým ESĽP konštatoval porušenie čl. 8 dohovoru nedostatkom\nprocesnej ochrany sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom vo veci sp. zn.\nII. ÚS 584/2011. Ústavný súd deklaruje, že v prejednávanej veci sťažovateľa sa oboznámil\nso závermi ESĽP vyplývajúcimi z citovaného rozsudku, avšak tieto nebolo možné\ntransponovať do prejednávanej veci, keďže rozsudok ESĽP a jeho závery v ňom uvedené sa\ntýkali otázky možnosti intervencie sťažovateľa do konania pred ústavným súdom v pozícii\nvedľajšieho účastníka, možnosti oboznámiť sa ako vedľajší účastník po prijatí sťažnosti na\nďalšie konanie so spisom a vyjadriť sa k podanej sťažnosti (vec sp. zn. II. ÚS 584/2011 sa\ntýkala sťažnosti matky maloletých detí sťažovateľa, ktorá napadla sťažnosťou rozhodnutia\nvšeobecných súdov o nariadení návratu maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. februára 2018\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "maloletý-záujem dieťaťa", "medzinárodné právo-súkromné", "rodičovské práva, rodina", "maloletý-práva dieťaťa", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "maloletý-obvyklý pobyt", "kolízna norma"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b227746b-9ec0-46cf-8aa0-9b6587f1a434", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.282.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 282/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 282/2017 z 26. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-26", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.282.2017.1"}, {"guid": "ussr:745e6f9b-6db2-4126-a96b-5d8a9e557435", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.829.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 829/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 829/2016 z 10. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.829.2016.1"}, {"guid": "ussr:0572925a-206d-4bcd-a1c6-fc2678224790", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.516.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 516/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 516/2015 z 20. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.516.2015.1"}, {"guid": "ussr:ecf1248e-0a10-4e54-9442-556147c2606e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.361.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 361/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 361/2014 z 27. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-27", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.361.2014.1"}, {"guid": "ussr:e2dcab98-276f-443e-8bc8-f25246cc6f66", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 596/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 596/2014 z 30. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-30", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2dcab98-276f-443e-8bc8-f25246cc6f66"}, {"guid": "ussr:8421171f-00ce-40df-b1e6-76ec0c68a5d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 100/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 100/2014 z 23. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-23", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8421171f-00ce-40df-b1e6-76ec0c68a5d1"}, {"guid": "ussr:da37836d-126a-45c6-84a7-37da9a8015bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 537/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 537/2013 z 5. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-05", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da37836d-126a-45c6-84a7-37da9a8015bd"}, {"guid": "ussr:0340980d-8202-4406-8f8d-b72d42b23cd3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 569/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 569/2013 z 30. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0340980d-8202-4406-8f8d-b72d42b23cd3"}, {"guid": "ussr:94993a3d-ca80-4571-9d2b-2be116e2bf9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 584/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 584/2011 z 16. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-16", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:94993a3d-ca80-4571-9d2b-2be116e2bf9b"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 152/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00"}, {"guid": "ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "811066e1-e668-4cba-8c62-6f89e42e913d:2594f92b-72a0-4cab-8ef8-f9abef8c57cb", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1110246139.15", "spisova_znacka": "11CoP/223/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/223/2016 z 20. 12. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-12-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1110246139.15"}, {"guid": "054ae721-35dd-4b22-84b2-ea4bd8c5d5e2:a97a2856-b015-479a-a56c-67cdf6a7bebc", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1110246139.9", "spisova_znacka": "11CoP/100/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/100/2015 z 15. 3. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-03-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1110246139.9"}, {"guid": "4a5035d3-3af0-457e-bf6e-39220a1f2e87:292b9636-162e-418d-b202-c50fd7a6cd97", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5713210574.1", "spisova_znacka": "11CoP/36/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 11CoP/36/2013 z 6. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-10-06", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5713210574.1"}, {"guid": "730e89f2-a077-44e1-8d1c-cbc393da7c93:a578a521-b06e-44cf-afad-9c1d41d1f77b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1110246139.1", "spisova_znacka": "11CoP/419/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/419/2012 z 20. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-09-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1110246139.1"}, {"guid": "a445a979-d7cc-4e56-ab6d-924c07a188d7:fca404fd-5a91-487e-847b-82d7555254b2", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2011:2311200460.1", "spisova_znacka": "11CoP/86/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoP/86/2011 z 6. 12. 2011", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2011-12-06", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2011:2311200460.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:24ae340d-2b03-48f5-aad6-7fc7c9bd5efd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.101.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 101/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/2022 z 10. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-10", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.101.2022.2"}, {"guid": "ussr:9ab4e615-68ff-42cd-a895-7809ae6bcc0e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.361.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 361/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 361/2021 z 6. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-06", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.361.2021.1"}, {"guid": "ussr:17b786f3-d95e-4704-a0d4-2b1b758345e7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.201.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 201/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 201/2021 z 11. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.201.2021.1"}, {"guid": "ussr:0d747377-cda5-4b3c-8d2b-6bad00283702", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.528.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 528/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 528/2020 z 22. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-22", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.528.2020.1"}, {"guid": "ussr:d27fdbf1-6554-4641-b327-943169418cf8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.213.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 213/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 213/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.213.2020.1"}, {"guid": "ussr:d4ebd1e7-9154-49be-95f3-2509f2884932", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.332.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 332/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 332/2018 z 23. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-23", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.332.2018.1"}]}