{"guid": "ussr:6440acd9-dff7-4a17-9c26-1b27924a0fa1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.1.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/2018 z 11. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. januára 2018, sp. zn. II. ÚS 1/2018, ECLI:SK:USSR:2018:2.US.1.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-01-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6440acd9-dff7-4a17-9c26-1b27924a0fa1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.1.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.1.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.1.2018.1/text", "citacie_n": 10, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 1/2018-8\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. januára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného Advokátskou kanceláriou Bugala – Ďurček, s. r. o., Miletičova 5B, Bratislava,\nv mene ktorej koná advokát JUDr. Peter Ďurček, vo veci namietaného porušenia základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.\n8 Cob 171/2014-82 z 26. júna 2014 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 3 Obdo 68/2014 z 30. novembra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca\n2016 včas doručená sťažnosť\n\n(ďalej aj „sťažovateľ“), ktorou namieta\n\nporušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského\n\nsúdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) č. k. 8 Cob 171/2014-82 z 26. júna 2014 (ďalej aj\n„napadnuté uznesenie krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „najvyšší súd“, spolu aj „súdy“) sp. zn. 3 Obdo 68/2014 z 30. novembra\n2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“), ktorými nebolo vyhovené\nsťažovateľovmu návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku č. k. II/20116378 z 30. apríla 2012 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Stály rozhodcovský súd Slovenskej\nbankovej asociácie rozhodcovským rozsudkom vyslovil, že sťažovateľ ako ručiteľ spolu\ns dlžníčkou a ďalším ručiteľom sú povinní zaplatiť sumu 29 991,38 €, pretože dlžníčka\nnevrátila veriteľovi (banke) v dojednanom termíne poskytnuté peňažné prostriedky. Proti\ntomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ na Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“)\nžalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a žiadal odklad jeho vykonateľnosti.\n3. Okresný súd uznesením č. k. 30 Cb 153/2012-63 z 11. marca 2014 odložil\nvykonateľnosť rozhodcovského rozsudku na základe toho, že sťažovateľ podal formálne\nkorektnú žalobu a vzhľadom na výšku pohľadávky by po exekúcii mohlo dôjsť k ujme na\nstrane sťažovateľa, pretože navrátenie do predošlého stavu v rámci exekúcie nie je možné.\n4. Krajský súd na základe odvolania odporcu (banky) napadnutým uznesením\nrozhodnutie okresného súdu č. k. 30 Cb 153/2012-63 z 11. marca 2014 zmenil a návrh na\nodloženie vykonateľnosti zamietol. Odporca zdôraznil, že krajský súd rozhodnutím\no prikázaní veci sp. zn. 1 Ncb 24/2012 z 19. októbra 2012 ustálil miestnu príslušnosť na\nzáklade toho, že sťažovateľ nie je spotrebiteľ, a poukázal na rozsudok Súdneho dvora\nEurópskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) C-419/11 – Česká spořitelna, a. s., proti Geraldovi\nFeichterovi, z ktorého odvodil, že ručenie za dlh „vlastnej“ obchodnej spoločnosti nemôže\nmať spotrebiteľský charakter. Na námietku sťažovateľa, že ide o ručiteľský vzťah\nspoločníka s. r. o. za nesplatený vklad, odporca zdôraznil, že zmluvu o ručení neuzavrel\nv režime spoločníka, ale tretej osoby. Krajský súd pri zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal\nz nutnosti\n\nchrániť\n\nvykonateľnosť\n\nrozhodnutia\n\na z (ne)pravdepodobnosti\n\núspechu\n\nsťažovateľa. Stotožnil sa s argumentáciou odporcu a navyše uviedol, že odporca je silným\n\n2\n\npodnikateľským subjektom, čo sťažovateľovi garantuje vrátenie prostriedkov v prípade\núspechu v konaní o žalobe. Vzhľadom na zmeňujúce uznesenie bolo vo veci priamo\nprípustné dovolanie, čo sťažovateľ využil. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie\nmeritórne zamietol, pretože sa plne stotožnil s právnym posúdením krajským súdom.\n5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti argumentuje nesprávnym právnym posúdením\nveci, ďalej tým, že sa krajský súd a najvyšší súd nevysporiadali s jeho argumentmi zvlášť\ns jeho postavením ako spotrebiteľom (rozhodnutie ESD – Asturcom). Sťažovateľ naznačuje,\nže splnil všetky právne podmienky na odklad vykonateľnosti, takže mal naň v podstate\nnárok. Sťažovateľ namieta, že krajský súd a najvyšší súd prekročili petit tým, že brali do\núvahy pravdepodobnosť úspechu žaloby. Napokon namieta, že nedostatky v odôvodnení\nnapĺňajú svojou intenzitou vadu odňatia možnosti konať pred súdom. Z týchto dôvodov\nmalo dôjsť k porušeniu jeho práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n6. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho\nsťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„Základné práva\n\n..., podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky a článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: 8Cob/171/2014-82 zo dňa\n26.06.2014, porušené boli.\nZákladné práva\n\n... podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky a článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 3Obdo/68/2014 zo dňa\n30.11.2015, porušené boli.\nUznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: 8Cob/171/2014-82 zo dňa\n26.06.2014 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 3Obdo/68/2014 zo dňa\n30.11.2015 sa zrušuje.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť\n\n... trovy\n\nprávneho zastúpenia vo výške 353,49 EUR na účet Advokátskej kancelárie Bugala Ďurček, s.r.o., do pätnásť dní od právoplatnosti tohto nálezu.“\n\n3\n\nII.\n7. Z napadnutého uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Obdo 68/2014 z 30. novembra\n2015 vyplynulo:\n„Dovolanie žalobcu smeruje... proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým zmenil\nuznesenie súdu prvého stupňa, ide teda o rozhodnutie, proti ktorému je dovolanie prípustné.\nŽalobca podal dovolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia (§ 241 ods. 2\npísm. c/ O. s. p.) a namietal i vadu konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p.\n1/ Námietka nesprávneho právneho posúdenia:\nPokiaľ ide o posúdenie vysloveného právneho záveru o zamietnutí návrhu na\nodloženie vykonateľnosti rozhodnutia namietnuté v dovolaní podľa ust. § 241 ods. 2 písm. c/\nO. s. p., dovolací súd uvádza, že nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri\naplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), okrem iného aj vtedy, ak súd\npoužil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo súd aplikoval správny\nprávny predpis, ale ho nesprávne vyložil...\nKeďže zákon podmienky, za ktorých môže súd odložiť vykonateľnosť napadnutého\nrozhodnutia rozhodcovského súdu, bližšie nešpecifikuje, je takéto rozhodnutie ponechané na\núvahe súdu. Jedným z dôvodov prečo by malo byť na mieste vykonateľnosť napadnutého\nrozhodnutia môže byť aj vysoká pravdepodobnosť, že žalobe bude vyhovené. Posúdenie\npravdepodobnosti vyhovenia žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku patrí vždy súdu,\nktorý k záveru o pravdepodobnosti dospeje na základe obsahu spisu, vychádzajúc najmä\nz obsahu žaloby a v ňom uvedených dôvodov. Ak dôvody na odloženie vykonateľnosti\nnapadnutého rozhodnutia rozhodcovského súdu nezistí, návrh účastníka na odloženie\nvykonateľnosti zamietne.\nZ odôvodnenia dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že\nodvolací súd sa pri posudzovaní opodstatnenosti dôvodov na odklad vykonateľnosti\nrozhodcovského rozsudku dôsledne zaoberal skutočnosťami uvádzanými žalobcom v žalobe,\nako aj prípadným pravdepodobným úspechom žalobcu v konaní a dospel k záveru, že\ndoterajší priebeh konania nenasvedčuje jeho prípadnému úspechu v konaní.\nDovolací súd je toho názoru, že odvolací súd sa neodchýlil od zmyslu a účelu\nustanovenia § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní a pri rozhodovaní o návrhu na\n4\n\nodklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku rozhodol v rámci medzí\nzverených uvedeným ustanovením.\nZároveň je potrebné dodať, že v predmetnom prípade nie je úlohou dovolacieho súdu\nvysloviť záväzný právny názor, ohľadne posudzovania skutočností, ktoré majú byť\npredmetom\n\nrozhodovania\n\nvo\n\nveci\n\nsamej\n\n(platnosť\n\n-\n\nneplatnosť\n\nnapadnutého\n\nrozhodcovského rozsudku). Dovolací súd po preskúmaní dovolania v tejto časti dospel k\nzáveru, že nie je dôvodné.\n2/ Námietka vady konania podľa § 237 písm. f/:\nDovolací súd sa zameral aj na posúdenie, či konanie nie je zaťažené vadou podľa\n§ 237 písm. f/ O. s. p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému\nrozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa preukáže, že sa účastníkovi konania postupom súdu\nodňala možnosť -konať pred súdom.\nOdňatím možnosti konať pred súdom sa vo všeobecnosti rozumie taký nežiaduci\npostup súdu v prejednávanej veci, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých\npráv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok za účelom zabezpečenia spravodlivej\nochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/\nO. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,\nprípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, a týmto postupom odňal\núčastníkovi jeho procesné práva, ktoré by inak mohol v priebehu konania realizovať (ide\nnapríklad o právo zúčastniť sa pojednávania, právo vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy,\npodávať opravné prostriedky, etc.).\nZ obsahu žalobcom podaného dovolania však vyplýva, že odňatie možnosti konať\npred súdom vidí v skutočnosti, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu\nje nedostatočne odôvodnené, t. j. nepreskúmateľné.\nVzhľadom na uvedenú námietku žalobcu bolo potrebné zaujať právny záver o tom, či\nnedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia zakladá procesnú vadu konania v zmysle\n§ 237 písm. f/ O. s. p., alebo či má za následok (len) procesnú vadu konania v zmysle § 241\nods. 2 písm. b/ O. s. p.\nJe potrebné uviesť, že vada konania uvedená v § 237 písm. f/ O. s. p. znamená vždy\nporušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a slobôd (napr. II. ÚS 261/06). To však neznačí, že by zároveň nevyhnutne\n\n5\n\nplatil aj opak, teda to, že každé porušenie práva na spravodlivý súdny proces dosahuje až\nintenzitu vady konania v zmysle § 237 O. s. p..\nÚstava Slovenskej republiky neupravuje, aké dôsledky majú jednotlivé procesné\nnesprávnosti, ku ktorým v praxi dochádza v konaní pred súdmi, ani nestanovuje\npredpoklady ich možnej nápravy v opravnom konaní. Bližšiu úpravu ústavne garantovaného\npráva na súdnu ochranu obsahuje Občiansky súdny poriadok, ktorý vo svojich\nustanoveniach predpokladá aj možnosť vzniku určitých procesných pochybení súdu\nv občianskom súdnom konaní. V nadväznosti na podstatu, význam a procesné dôsledky\ntýchto pochybení upravuje Občiansky súdny poriadok aj predpoklady a podmienky,\nza ktorých možno v dovolacom konaní napraviť procesné nesprávnosti konania na súdoch\nnižších stupňov. Najzávažnejším procesným vadám konania, ktoré sú taxatívne vymenované\nv § 237 O. s. p., pripisuje Občiansky súdny poriadok osobitný význam - vady tejto povahy\npovažuje za okolnosť zakladajúcu prípustnosť dovolania (§ 237 O. s. p.) a zároveň tiež za\nprípustný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p.). Aj niektorým ďalším procesným\nvadám konania nedosahujúcim stupeň závažnosti procesných vád v zmysle § 237 O. s. p.\npripisuje Občiansky súdny poriadok význam. Iné vady, ktoré mali za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci, na rozdiel od procesných vád vymenovaných v § 237 O. s. p., považuje\nsíce za relevantný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), nie však za dôvod\nzakladajúci prípustnosť dovolania. V danej veci však dovolanie je prípustné podľa § 239\nods. 1 písm. a/ O. s. p. z iného dôvodu a preto sa zaoberal aj posudzovaním odôvodnenia\nuznesenia a dospel k záveru, že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia dalo\nodpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, keď v dostatočnom rozsahu\nzodpovedalo, prečo bolo uznesenie prvého stupňa zastúpenia zmenené. Rozhodnutie\nodvolacieho súdu nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne\nnekonformné, pretože odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov\nneodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam...\nŽalobca procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. netvrdil a\nexistencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto\nz týchto ustanovení nevyplýva.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v zmysle uvedených dôvodov\ndovolanie žalobcu s odkazom na ustanovenie § 243b ods. 1 O. s. p. zamietol.“\n\n6\n\nIII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\n\n7\n\n10. Skôr ako ústavný súd pristúpi k posúdeniu prijateľnosti sťažnosti na ďalšie\nkonanie,\n\nresp.\n\nk preskúmaniu\n\nprípadnej\n\nprítomnosti\n\ndôvodov\n\nospravedlňujúcich\n\nodmietnutie sťažnosti pri jej predbežnom prerokovaní, dáva do pozornosti, že v čase\nrozhodovania najvyššieho súdu o predmetnom dovolaní (23. septembra 2015) bol účinný\na platný Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla\n2016 nahradený novými procesnými kódexmi, konkrétne Civilným sporovým poriadkom,\nCivilným mimosporovým poriadkom a Správnym súdnym poriadkom. Ústavný súd tak musí\nvychádzať pri posudzovaní prijateľnosti sťažnosti aj z tejto skutočnosti a prihliadať na\nv rozhodujúcom čase účinnú a platnú legislatívu vzťahujúcu sa na vec sťažovateľa\na rozhodovaciu činnosť ústavného súdu.\n11. Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že (i) nesprávnym právnym\nposúdením a (ii) nedostatočným odôvodnením napadnutých rozhodnutí najvyššieho súdu\na krajského súdu, ktorými nebolo vyhovené sťažovateľovmu návrhu na odklad\nvykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, boli porušené jeho práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\n13. Z princípu subsidiarity vyplýva, že ústavný súd poskytuje ochranu základným\nprávam a slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné\nsúdy. Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o sťažnosti riadi zásadou, že\nvšeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je\nochrana základných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom ústavou a\nzákonom o ústavnom súde upraveného konania o sťažnosti subsidiárna a nastupuje až\nvtedy, ak o tejto ochrane nerozhodujú všeobecné súdy (porov. mutatis mutandis II. ÚS\n13/01, IV. ÚS 102/09). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že\n\n8\n\nsťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu\ndostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť\nodmietnuť (porov. I. ÚS 20/02, III. ÚS 152/03).\n14. Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá pre porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 6 ods. 1 dohovoru smeruje proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k.\n8 Cob 171/2014-82 z 26. júna 2014, nie je daná právomoc ústavného súdu.\nAko to z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, právomoc ústavného súdu\nposkytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,\nkeď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.\nProti napadnutému uzneseniu krajského súdu bolo prípustné dovolanie ako\nmimoriadny opravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam\nsťažovateľa mal najvyšší súd v rámci dovolacieho konania. Tým je zároveň v danom\nrozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu. Treba tiež poznamenať, že sťažovateľ\nmožnosť podania dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku proti predmetnému\nuzneseniu krajského súdu aj využil.\n15. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, ústavný súd tiež\npoznamenáva, že v predmetnej veci vzhľadom na skutočnosť, že najvyšší súd rozhodoval\no uznesení krajského súdu podľa § 239 OSP, sa predmet (pôdorys) konania na obidvoch\nsúdoch úplne prekrýval, a preto ústavný súd vzhľadom na plný prienik predmetu konania\nbude vychádzať rovnako z obsahu uznesenia krajského súdu, ako aj najvyššieho súdu.\n16. K prieskumu rozhodnutí predbežného či dočasného typu možno uviesť, že\nuniverzálnosť ústavnej sťažnosti umožňuje prieskum rôznych paralelných konaní a aj\nčiastkové rozhodnutia v konaniach, pre ktoré sú typické pomerne autonómne fázy a ktoré\nešte nie sú celkovo ukončené (II. ÚS 50/2015, II. ÚS 356/2016). Ústavná sťažnosť tak\nchráni jednotlivcov aj v konaní o predbežnom opatrení, ale s limitmi vychádzajúcimi\nz dočasnosti daného rozhodnutia. Ústavný súd v náleze sp. zn. II. ÚS 866/2014 uviedol, že\nopakovane zdôrazňuje, že aj v konaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia musia\nbyť rešpektované minimálne požiadavky, ktoré tvoria podstatu základného práva na súdnu\n9\n\nochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie\npredbežného opatrenia musí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný\npodklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí\nbyť primeraným spôsobom odôvodnené. Možno tu akcentovať „minimálnosť“ procesných\npožiadaviek. Nie je dôvod, aby uvedená perspektíva neplatila aj pre suspendáciu\nvykonateľnosti právoplatného rozhodnutia napadnutého (i) žalobou o neplatnosť\nrozhodcovského rozsudku alebo (ii) dovolaním (§ 243 OSP; porov. II. ÚS 660/2017).\nV klasickom predbežnom konaní je však chránený stav v čase podania žaloby, zatiaľ čo\nv predmetnej veci ide už o vykonateľné rozhodnutie, a tak o vyváženie medzi ochranou\nprávoplatnosti a vykonateľnosti na jednej strane a (právnou) pozíciou žalobcu na strane\ndruhej.\n17. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) účinného v čase\nrozhodovania súdov ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde,\nnapadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe,\nmôže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť\n(v súčasnosti ide o § 40 ods. 3 tohto zákona, pozn.).\n18. Pred novelou zákona o rozhodcovskom konaní zákonom č. 521/2005 Z. z.,\nktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a o zmene\nzákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky\nporiadok) v znení neskorších predpisov, samotné podanie žaloby spôsobovalo ex lege\npozastavenie vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. V dôvodovej správe tejto\nnovely, ktorá zaviedla fakultatívne pozastavenie, sa uvádza, že žalobcovia podávali žaloby\nčasto len kvôli oddialeniu exekúcie a po novom má súd posúdiť možnosť pozastavenia na\nzáklade toho, či dôvody podľa § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní svedčia o tom,\nže napadnutý rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený.\n19. Sťažovateľ v argumentácii akcentoval, že vo veci vystupoval ako spotrebiteľ a že\nexekúcia proti nemu by bola nezvratná na základe § 61 Exekučného poriadku. Ústavný súd\nkonštatuje, že najvyšší súd a krajský súd zreteľne argumentovali, že sťažovateľ je zo svojho\n\n10\n\nslobodného rozhodnutia zmluvným ručiteľom za úver pre obchodnú spoločnosť, ktorej je\nspoločníkom, čo podľa citovanej judikatúry Súdneho dvora C-419/11 vylučuje status\nspotrebiteľa. To potvrdzuje aj rozhodnutie, ktorým bola vymedzená miestna príslušnosť.\nÚstavný súd tu tiež upozorňuje aj na judikát najvyššieho súdu sp. zn. R 18/2017 (Fyzická\nosoba, ktorá ako konateľka a spoločníčka má úzke väzby k obchodnej spoločnosti, sa\nnepovažuje za spotrebiteľku v ručiteľskom vzťahu, v ktorom zabezpečuje záväzok tejto\nobchodnej spoločnosti zaplatiť kúpnu cenu z kúpnej zmluvy medzi podnikateľmi.) a bod 29\nuznesenia Súdneho dvora C-74/15 – Dumitru Tarcău, Ileana Tarcău proti Banca Comercială\nIntesa Sanpaolo România SA a i. (V prípade fyzickej osoby, ktorá sa zaručila za splnenie\nzáväzkov obchodnej spoločnosti, je teda vnútroštátny súd povinný preukázať, či táto osoba\nkonala v rámci obchodu, podnikania alebo povolania, alebo z dôvodu funkčného vzťahu\nk tejto spoločnosti, ako je jej riadenie alebo nezanedbateľná účasť na jej základnom imaní,\nalebo či konala za súkromným účelom – pri konaní za súkromným účelom, by osoba bola\npovažovaná za spotrebiteľa, pozn.), z ktorých tiež nevyplýva, že by mohol byť sťažovateľ\npovažovaný za spotrebiteľa. Vo veci podľa krajského súdu a najvyššieho súdu ide o ručenie,\nktoré nemá nič spoločné s ručením za nesplatený vklad do základného imania podľa § 106\nObchodného zákonníka, čím chcel sťažovateľ naznačiť, že zmluva bola obchádzaním\nObchodného zákonníka. Súdy tiež rozumne a akceptovateľne uviedli, že žalobca je banka,\nčo garantuje navrátenie finančných prostriedkov v prípade úspechu v konaní.\n20. Úvaha krajského súdu a najvyššieho súdu o tom, či samotná žaloba má nádej na\núspech, je legitímna a bola vyjadrená citlivým spôsobom (s dôvetkom, že nejde\no prejudikovanie) a podľa ústavného súdu skutočnosť, že je súčasťou odôvodnenia\nrozhodnutia je prejavom úprimnosti a nesvojvôle. Súdy tu nijako neprekročili petit\na vychádzali z dôvodovej správy, ktorá tu nie je v napätí s predpismi civilného procesu.\nPodobne aj Centrum právnej pomoci a súdy môžu podľa zákona č. 327/2005 Z. z.\no poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona\nč. 586/2003\n\nZ.\n\nz.\n\no advokácii\n\na o zmene\n\na doplnení\n\nzákona\n\nč.\n\n455/1991\n\nZb.\n\no živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení\nzákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov skúmať bezúspešnosť uplatňovania\npráva, čo je ešte prísnejší štandard úvah o meritórnom výsledku veci. Súdy správne\n\n11\n\nuvádzajú, že pri rozhodovaní musia brať do úvahy aj pozíciu druhej, procesne rovnej strany,\na takto vyvažovať ich pozície.\n21. Ústavný súd k tomu ešte dodáva, že ustanovenie § 61 Exekučného poriadku\nneznamená, že exekvované peniaze už nemôžu byť vrátené pôvodnému povinnému (porov.\nNOVOTNÝ, M. Ako išlo vajce na vandrovku – alebo o živote jedného § 61 Exekučného\nporiadku [online]. Dostupné na internete: http://www.lexforum.cz/279. [cit.]). Je potrebné\ntiež uviesť, že sťažovateľovi boli poskytnuté tri inštancie plného prieskumu s tým, že súdy\nsa vecou ne-mechanicky zaoberali a navyše mu bol poskytnutý ešte prieskum\nústavnoprávny, čo je pre tento typ konania veľmi silný procesný komfort. (Sťažovateľ tiež\nžiadal o pozastavenie aj prostredníctvom § 243 OSP v režime dovolania.). Teoreticky\ndokonca prichádza do úvahy aj odklad exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku (porov.\nGYARFÁŠ, J. Zákon o rozhodcovskom konaní. Bratislava : Komentár, C. H. Beck, 2017.\n576 s. ISBN 978-80-7400-636-4).\n22. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenia krajského súdu a najvyššieho\nsúdu sú vecne správne a dostatočne odôvodnené. V predmetnej veci preto niet relevantnej\nsúvislosti medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu a označenými právami, a preto\nbolo nutné sťažnosť v tejto časti odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.\n23. Berúc do úvahy všetky uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. januára 2018\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodcovské konanie", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:34010ed8-9bc1-447b-9b91-1b32ed644a2b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.660.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 660/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 660/2017 z 24. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.660.2017.1"}, {"guid": "ussr:354a60f8-8f65-4ae0-8110-ea1ec680b905", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.356.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 356/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 356/2016 z 26. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-26", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.356.2016.1"}, {"guid": "ussr:17676c0b-798a-4a27-9c38-d3e433832755", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 866/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 866/2014 z 20. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-20", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17676c0b-798a-4a27-9c38-d3e433832755"}, {"guid": "ussr:f16dd63c-6532-48cd-8b33-20233efd7d84", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.50.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 50/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 50/2015 z 22. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-22", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.50.2015.1"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d"}, {"guid": "ussr:3d6c2227-5fbb-4a53-838c-258c8dfe162f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 261/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 261/06 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 182, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d6c2227-5fbb-4a53-838c-258c8dfe162f"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 152/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00"}, {"guid": "ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "68ccabf2-e36c-46fa-a6d1-30cf87da0712:9a0d656c-15c8-4c8a-8186-12f91103eb2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Cob/171/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Cob/171/2014 z 26. 6. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-06-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/68ccabf2-e36c-46fa-a6d1-30cf87da0712:9a0d656c-15c8-4c8a-8186-12f91103eb2e"}, {"guid": "28e04ebe-d7c0-4d99-b07b-9d97c4ec8e1d:d3a25f45-c2d4-48d1-bc2b-dbbcc0b42549", "ecli": null, "spisova_znacka": "30Cb/153/2012", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 30Cb/153/2012 z 13. 8. 2014", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2014-08-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/28e04ebe-d7c0-4d99-b07b-9d97c4ec8e1d:d3a25f45-c2d4-48d1-bc2b-dbbcc0b42549"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:596485e2-e910-4a57-a302-38ba9ff66581", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.148.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 148/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 148/2020 z 9. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-09", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.148.2020.1"}, {"guid": "ussr:b149ad05-8b88-4c9e-974a-8882c68b80a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.265.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 265/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/2020 z 15. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-15", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.265.2020.1"}, {"guid": "ussr:bf4c1d39-6d6b-4217-9441-d93984187500", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.43.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 43/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 43/2020 z 28. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.43.2020.1"}, {"guid": "ussr:81701416-67f8-491a-a8be-de52c3aecde0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.381.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 381/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 381/2019 z 17. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-17", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.381.2019.1"}, {"guid": "00b8a06a-95ab-4c2c-b5f3-96125aa9157b:dc477b2b-c66f-401e-b89d-357b7f0511cb", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:6123343651.1", "spisova_znacka": "2Cob/9/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/9/2025 z 26. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:6123343651.1"}, {"guid": "e6337a8e-136a-460e-8c91-bf56d8fb369c:6d2e0b1a-754a-4985-b09b-b80e8e562100", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1025200022.1", "spisova_znacka": "3CoR/1/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoR/1/2025 z 18. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1025200022.1"}, {"guid": "50c40f50-bcb6-4ef7-bdc0-8ff5ab50556f:363955f2-94e1-46e1-b2d6-baff1d4b4eef", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1517217157.1", "spisova_znacka": "3CoR/4/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoR/4/2019 z 5. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-11-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1517217157.1"}, {"guid": "50c40f50-bcb6-4ef7-bdc0-8ff5ab50556f:08c5dfe9-bf99-4963-8300-57f153332ea4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1517217157.1", "spisova_znacka": "3CoR/4/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoR/4/2019 z 5. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-11-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1517217157.1"}, {"guid": "085402b4-8f3b-470a-bccb-912d18187421:c2642cd7-8d21-4fb0-bd6b-9a22c9fd0892", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3817203231.1", "spisova_znacka": "19CoE/72/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoE/72/2018 z 26. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-12-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3817203231.1"}, {"guid": "03c1a808-e2de-48f8-aa44-22a9cf29a53c:edd83242-65fe-4fbf-b110-fd3e7ddaafd7", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2024:6123343651.5", "spisova_znacka": "26Cb/31/2023", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 26Cb/31/2023 z 13. 9. 2024", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2024-09-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2024:6123343651.5"}]}