{"guid": "ussr:779f594a-7de0-4256-891e-510cefd39792", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.92.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 92/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 92/2018 z 5. 9. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 5. septembra 2018, sp. zn. I. ÚS 92/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.92.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-09-05", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "nazov": "čl. 11 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/779f594a-7de0-4256-891e-510cefd39792", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.92.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.92.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.92.2018.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 92/2018-60\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. septembra 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a sudcov Milana Ľalíka a Petra\nBrňáka prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,a\n\nzastúpených advokátkou\n\n,\n\n,\n\n,\n, vo veci\n\nnamietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,\nako aj čl. 1 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11 Co 231/2015 z 11. mája 2016 a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 163/2016 z 28. septembra 2017\na takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\na\n\nna súdnu ochranu podľa\n\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\na právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n7 Cdo 163/2016 z 28. septembra 2017 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 163/2016\nz 28. septembra 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky\na\n\nj e p ovin ý\n\nuhradiť\n\nnáhradu trov konania v sume 475,05 € (slovom štyristosedemdesiatpäť eur\n\na päť centov) na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Tatiany Madajovej do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)\nč. k. I. ÚS 92/2018-25 z 28. marca 2018 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosť\na\n\n(ďalej len „sťažovatelia“) v časti namietaného porušenia\n\nich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej\nlen „listina“), ako aj čl. 1 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 11 Co 231/2015 z 11. mája 2016 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 Cdo 163/2016 z 28. septembra 2017. Ústavný\nsúd zároveň vyhovel návrhu sťažovateľov a odložil vykonateľnosť rozsudku krajského súdu\nsp. zn. 11 Co 231/2015 z 11. mája 2016 až do právoplatného rozhodnutia o sťažnosti.\nV časti, ktorá smerovala proti rozsudku Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“)\nsp. zn. 31 C 47/2006 z 12. novembra 2014, ústavný súd sťažnosť odmietol pre nedostatok\nprávomoci na jej prerokovanie.\n\n2\n\n2. Konanie pred všeobecnými súdmi sa týkalo nehnuteľností zapísaných na\n, katastrálne územie\n\n, ako parcely\n\nparcelné\n\nčíslo\na\n(ďalej len „nehnuteľnosti“), ktoré nadobudli sťažovatelia na základe kúpnej zmluvy\nuzavretej 4. júna 2007. Pôvodný vlastník týchto nehnuteľností uzavrel ešte 12. augusta 2005\nzmluvu o úvere\nvo výške\n\n, na základe ktorej bol pôvodnému vlastníkovi poskytnutý úver\nSk, ako aj zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva\n\nk nehnuteľnostiam (ďalej len „zmluva“) so spoločnosťou\nZ dôvodu, že pôvodný vlastník nehnuteľností nesplnil dohodnuté zmluvné povinnosti,\nrealizoval výkon zabezpečovacieho\n\n‒\n\nprevodu práva a odpredal predmetné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou 6. februára 2007\nkupujúcemu –\n\n, ktorý ich následne predal sťažovateľom. Pôvodný\n\nvlastník sa žalobou podanou na okresnom súde 5. mája 2006 domáhal vydania rozhodnutia,\nktorým by súd určil, že je vlastníkom nehnuteľností, a zároveň žiadal, aby súd určil, že\nzmluva o úvere\n\n, ako aj zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva\n\nk nehnuteľnostiam z 12. augusta 2005 je absolútne neplatná. Konanie bolo vedené\nna okresnom súde pod sp. zn. 31 C 47/2006, jeho účastníkmi bol pôvodný vlastník\nnehnuteľností ako žalobca a na strane žalovaných spoločnosť\nako žalovaný 1, sťažovatelia ako žalovaní 2 a 3 a\n\nako žalovaný 4. V priebehu\n\nkonania na okresnom súde bola spoločnosť\n\nvymazaná\n\nz obchodného registra z dôvodu jej zlúčenia so spoločnosťou\n\n, ktorá sa\n\ntak stala účastníkom konania ako žalovaný 1.\n\nbola\n\n16. júna 2013 vymazaná z obchodného registra, právnym nástupcom bola spoločnosť\n, ktorá bola zrušená bez likvidácie a 29. augusta 2013 vymazaná\nz obchodného registra.\n3. Okresný súd v rámci predbežnej otázky posúdil zmluvu uzavretú medzi\nžalobcom a žalovaným 1 z 12. augusta 2005 ako absolútne neplatnú z dôvodu absencie\ndojednania, akým spôsobom malo byť dlžníkovi, t. j. pôvodnému vlastníkovi zabezpečené\nvydanie\n\n, a z dôvodu rozporu z dobrými mravmi, pretože predmet\n\n3\n\nzabezpečenia úveru ‒ nehnuteľnosti boli hodnotnejšie ako poskytnutý úver. S poukazom\nna uvedené boli posúdené ako neplatné aj ostatné nadväzujúce zmluvy, t. j. kúpna zmluva\nmedzi žalovaným 1 a žalovaným 4, ako aj kúpna zmluva medzi žalovaným 4 a\nsťažovateľmi, pretože žalovaný 1 sa nestal vlastníkom nehnuteľností, a preto nemohol ďalej\npreviesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom\nsp. zn. 31 C 47/2006 z 12. novembra 2014 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) tak, že\nprvým a druhým výrokom konanie proti žalovanému 1 a konanie o vzájomnom návrhu\nžalovaného 1 proti žalobcovi zastavil, tretím výrokom zamietol žalobu proti žalovanému\nvo 4. rade, štvrtým výrokom určil, že vlastníkom nehnuteľností je žalobca, piatym výrokom\nžalobu vo zvyšnej časti zamietol a šiestym výrokom rozhodol o trovách konania.\n4. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 11 Co 231/2015 z 11. mája 2016 (ďalej len\n„rozsudok krajského súdu“) na odvolanie sťažovateľov rozsudok okresného súdu\nv napadnutej časti vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam potvrdil. Sťažovatelia podali proti\nrozsudku odvolacieho súdu dovolanie, ktoré najvyšší súd uznesením sp. zn. 7 Cdo 163/2016\nz 28. septembra 2017, ktoré bolo sťažovateľom doručené 4. novembra 2017, odmietol\nz dôvodu neprípustnosti podľa § 447 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej aj\n„CSP“). Sťažovatelia prípustnosť dovolania vyvodzovali podľa § 420 f) CSP a § 421 ods. 1\npísm. c) CSP, najvyšší súd vzhľadom na závery veľkého senátu občianskoprávneho kolégia\nnajvyššieho súdu (ďalej len „veľký senát“) vyjadrené v uznesení sp. zn. 1 V Cdo 2/2017\nz 19. apríla 2017 posudzoval prípustnosť dovolania podľa § 420 f) CSP. Najvyšší súd sa\nk otázke posúdenia dobromyseľnosti sťažovateľov pri nadobúdaní nehnuteľnosti vyjadril\nv závere napadnutého uznesenia takto: „... Prvoinštančný ako aj odvolací súd sa zhodli\nna právnom závere o absolútnej neplatnosti právneho úkonu – zmluvy o zabezpečovacom\nprevode vlastníckeho práva a v nadväznosti na to vysvetlili, prečo je tvrdenie žalovaných\n2/ a 3/ o ich dobromyseľnosti bez právneho významu. Neposudzovali teda otázku\ndobromyseľnosti nadobúdateľov.“\n5. Sťažovatelia v sťažnosti namietajú, že všeobecné súdy sa otázkou ich\ndobromyseľnosti pri nadobudnutí nehnuteľností nezaoberali, resp. ju považovali\nza irelevantnú.\n\nSťažovatelia\n\nnadobudli\n\nnehnuteľnosti\n\n4\n\nkúpnou\n\nzmluvou\n\nuzavretou\n\n4. júna 2007. V čase jej uzavretia vychádzali zo zápisov na\n\na nemali\n\nžiadne informácie, ktoré by spochybňovali vlastníctvo žalovaného 4, od ktorého\nnehnuteľnosti kúpili, prípadne ktoré by jeho vlastníctvo spochybňovali. Predaj\nnehnuteľností bol sprostredkovaný realitnou kanceláriou, kúpna cena zodpovedala\nvtedajším trhovým cenám nehnuteľností, a preto nebola v nápadnom nepomere k hodnote\nnehnuteľností. Kúpnu cenu\n\nSk sťažovatelia z opatrnosti uhradili realitnej\n\nkancelárii, ktorá ju mala uhradiť v prospech žalovaného 4 ako predávajúceho až po zápise\nvlastníckeho práva sťažovateľov do katastra nehnuteľností, ak v časti\nnebudú evidované žiadne ťarchy. Všetky tieto okolnosti objektívneho aj subjektívneho\ncharakteru založili od počiatku u sťažovateľov ako nadobúdateľov nehnuteľností\ndobromyseľnosť, že kúpnu zmluvu uzatvorili s vlastníkom nehnuteľností a že sa stali ich\nvlastníkmi. Nehnuteľnosti boli vo veľmi zanedbanom stave, preto ihneď po kúpe začali\ns ich rekonštrukciou. Žalobcovia boli prvýkrát konfrontovaní s tvrdením o vlastníctve\nžalobcu až po tom, ako bolo ich vlastníctvo zapísané do katastra nehnuteľností a začali\ns rekonštrukčnými prácami. Žalobca ich navštívil s tvrdením, že vlastníkom nehnuteľností\nje v skutočnosti on.\n6. Podstatou sťažnosti je posúdenie otázky, či sa všeobecné súdy dostatočnými\na ústavne konformným spôsobom vysporiadali s tým, či sťažovateľom ako nadobúdateľom\nnehnuteľností nesvedčila v situácii, v ktorej sa ocitli, dobromyseľnosť, hoci nehnuteľnosti\nnadobudli od nevlastníka. Sťažovatelia vyjadrili názor, že by nemali niesť riziko\nnedostatočnej hodnovernosti údajov katastra, naopak, mala by byť zaručená ochrana\ndobromyseľnosti v hodnovernosť údajov a zápisov v katastri nehnuteľností. Súdy však\npri rozhodovaní na tieto aspekty vôbec neprihliadali a rigidne zotrvali na právnej\nargumentácii, že nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam\nod nevlastníka. Sťažovatelia sa tak bez toho, aby priebeh udalostí mohli zásadne ovplyvniť,\ndostali do situácie, že na základe popísaných rozhodnutí súdov prišli o vlastnícke právo\nk nehnuteľnostiam, za ktoré riadne zaplatili kúpnu cenu a ktoré na vlastné náklady\nzrekonštruovali.\n\nOproti\n\ntomu\n\nžalobca\n\nzískal\n\nvlastnícke\n\nnehnuteľnostiam a dlh voči žalovanému 1 zo zmluvy o úvere\n\nprávo\n\nk zhodnoteným\ndo dnešného dňa\n\nneuhradil. Z dôvodu zániku žalovaného 1, ako aj jeho právnych nástupcov tento dlh už\n\n5\n\nnie je povinný uhradiť. Za neopatrnosť či v istom zmysle rizikové správanie žalobcu by\nvšak nemali byť postihovaní sťažovatelia.\n7. Sťažovatelia v petite sťažnosti navrhli, aby ústavný súd vyslovil, že ich označené\npráva boli porušené rozsudkom okresného súdu z 12. novembra 2014, rozsudkom krajského\nsúdu z 11. mája 2016, ako aj uznesením najvyššieho súdu z 28. septembra 2017 a zároveň\naby ústavný súd zrušil uvedené rozhodnutia a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie\na rozhodnutie. Sťažovatelia tiež požiadali, aby im bol priznaný nárok na náhradu trov\nprávneho zastúpenia advokátkou.\nII.\n8. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vo vymedzenom rozsahu ústavný súd vyzval\nnajvyšší súd a krajský súd, aby sa k prijatej sťažnosti vyjadrili a zároveň aby oznámili, či\ntrvajú na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom.\n9. Predseda krajského súdu vo vyjadrení k sťažnosti zo 17. apríla 2018 v podstatnom\nuviedol:\n«K námietke odvolateľov, že súd prvej inštancie ustálil prednosť žalobcovho\nzákladného práva vlastniť majetok oproti ich základnému právu, odvolací súd uviedol, že\nna základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu\nvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a teda nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho\npráva, hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu\nuprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred\nzásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám...\nKrajský súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v danom prípade právny názor\nprezentovaný v náleze Ústavného súdu SR zo dňa 16.3.2016, sp. zn. I.ÚS 549/2015\npredstavuje odklon od doposiaľ vzácne jednotnej judikatúry tak Najvyššieho súdu SR, ako\naj Ústavného súdu SR (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 107/2001,\n2 MCdo 20/2011, rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 50/2010, III.ÚS 468/2010).\n\n6\n\nNemožno tiež dospieť k záveru, že nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 549/2015\ndošlo k prelomeniu zásady „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“\n(nikto nemôže previesť viac práv, ako sám má) v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu,\nkeď z uznesenia Ústavného súdu zo dňa 20.4.2016, sp. zn. I. ÚS 239/2016 vyplýva, že\nprávna zásada „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“ sa dá vyjadriť\naj slovami „z nepráva nemôže vzniknúť právo“, a teda žalovaná 2/ podobne ako žalovaný\n1/ nemohli platne nadobudnúť vlastnícke právo z dôvodu, že ani ich právni predchodcovia,\nteda subjekt, od ktorého svoje vlastnícke právo odvodzovali, toto právo k predmetným\nnehnuteľnostiam nikdy nenadobudli, teda ho nemohli na žalovaných ani platne previesť,\npričom dobrá viera žalovanej 2/ je rozhodná iba potiaľ, že jej možno priznať všetky práva\na povinnosti oprávneného držiteľa tak, ako vyplývajú z ust. § 129 a nasl. Občianskeho\nzákonníka. Dobrá viera nie je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti\núčinne uplatňovať svoje absolútne právo. Inak povedané, pokiaľ zápis v katastri\nnehnuteľnosti nezodpovedá skutočnosti, má táto prevahu nad katastrom, čo je vyjadrené\ntým, že údaje zapísané v katastri nehnuteľností sa považujú za platné, len pokiaľ sa\nnepreukáže opak.»\n10. Predseda krajského súdu vyjadril v závere názor, že postupom súdov nedošlo\nk porušeniu označených práv sťažovateľov, preto navrhol sťažnosť ako „nedôvodnú\nzamietnuť“. Zároveň predseda krajského súdu vo vyjadrení uviedol, že súhlasí, aby ústavný\nsúd upustil od ústneho prejednania sťažnosti.\n11. K sťažnosti sa vyjadrila aj predsedníčka najvyššieho súdu, ktorá sa vo vyjadrení\nk sťažnosti z 2. mája 2018 zaoberala predovšetkým otázkou prípustnosti súbežného\nuplatnenia dovolacích dôvodov s ohľadom na závery veľkého senátu najvyššieho súdu\nvyjadrené v uznesení sp. zn. 1 V Cdo 2/2017 z 19. apríla 2017. Sťažovatelia prípustnosť\ndovolania vyvodzovali podľa § 420 f) CSP a § 421 ods. 1 písm. c) CSP, najvyšší súd\nvzhľadom na závery uvedeného veľkého senátu občianskoprávneho kolégia posudzoval\nprípustnosť dovolania predovšetkým podľa § 420 f) CSP. V tejto súvislosti predsedníčka\nnajvyššieho súdu uviedla:\n\n7\n\n„Absencia výslovného zákazu kumulácie dôvodov prípustnosti dovolania nie je\nmedzerou C. s. p., ale naopak je zámerom zákonodarcu, aby i po zmene právnej úpravy\nprijatím nového procesného kódexu bola naďalej akceptovaná všeobecne uznávaná\na nespochybňovaná zásada procesného práva umožňujúca účinnú ochranu subjektívnych\npráv, t. j. zásada o možnosti uplatňovania tejto ochrany in eventum.“\nV závere predsedníčka najvyššieho súdu uviedla, že súhlasí s upustením od ústneho\npojednávania.\n12. Sťažovatelia vo vyjadrení z 20. apríla 2018 uviedli prostredníctvom právnej\nzástupkyne, že súhlasia s tým ,aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania vo veci.\n13. Po rozhodnutí o prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd upovedomil\no podanej sťažnosti aj\n\n, ktorý bol v procesnom postavení žalobcu\n\núčastníkom konania, v ktorom boli vydané napadnuté rozhodnutia.\nvo vyjadrení, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 23. júla 2018, opísal priebeh konaní\nvo veci a vyjadril názor, že práva sťažovateľov neboli porušené. Tiež uviedol, že podal\nnávrh na predbežné opatrenie, ktorým by sa zabránilo prevodom s nehnuteľnosťou. Pre\nneho z nepochopiteľných dôvodov však krajský súd predbežné opatrenie zrušil. Tiež\nvyjadril názor, že sťažovatelia by si mali finančné nároky na zaplatenie kúpnej ceny sa\nnehnuteľnosti uplatňovať voči\n\n, ktorý im nehnuteľnosti predal.\n\n14. Vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania, ktorý sa vyjadrili, že netrvajú na\nústnom pojednávaní, ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,\nže od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\n\n8\n\n15. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n16. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 11 ods. 1 listiny každý má právo vlastniť\nmajetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať zákonom\nustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch\nustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 1 dohovoru vysoké zmluvné strany priznávajú každému, kto podlieha ich\njurisdikcii práva a slobody uvedené v hlave I tohto dohovoru.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n17. V konaní o ústavných sťažnostiach sťažovateľov podľa čl. 127 ústavy a § 49\na nasl. zákona o ústavnom súde sa ústavný súd ako súdny orgán ochrany ústavnosti (čl. 124\nústavy) obmedzuje na posúdenie, či rozhodnutiami všeobecných súdov alebo postupom\npredchádzajúcim ich vydaniu neboli porušené ústavou zaručené základné práva a slobody.\nTo znamená, že ich ochrana je jediným dôvodom, ktorý otvára priestor pre zásah\ndo rozhodovacej činnosti týchto súdov, čo platí i pre prípadné prehodnotenie ich skutkových\nzistení alebo právnych záverov. Ústavný súd totiž nie je v postavení ich ďalšej inštancie,\na teda jeho zásah nemožno odôvodniť len tým, že sa všeobecné súdy dopustili pochybenia\npri aplikácii podústavného práva či inej nesprávnosti.\n\n9\n\n18. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už uviedol,\nže formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise\nSlovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym\nrežimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n19. Podstata základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany\nsvojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne\nvo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana\nv medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu\nvykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy). Do obsahu tohto základného práva\npatrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej\nnormy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo\nv takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené\nspôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v\njeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá\npoužitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\n20. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo na prístup k súdu.\nSlovenská republika, ako aj všetky jej orgány verejnej moci má pozitívny záväzok aktívnym\nspôsobom zabezpečiť, aby práva a slobody garantované jej právnym poriadkom neboli\noprávneným subjektom pod jej jurisdikciou len formálne garantované, ale aby tieto práva\na slobody boli „prakticky a efektívne“ dosiahnuteľné. Z konštantnej judikatúry ústavného\nsúdu vyplýva, že do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\npatrí aj ochrana, ktorá sa účastníkovi poskytuje v konaní o opravných prostriedkoch.\nAk účastník konania splní predpoklady vyžadované zákonom pre poskytnutie ochrany\nv opravnom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí poskytnúť (napr. II. ÚS 78/05,\nII. ÚS 249/05).\n\n10\n\n21. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také\nrozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré im predchádzali, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne\nzávery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\n22. Podľa sťažovateľov vzhľadom na konkrétnu situáciu, ktorá nastala, bolo potrebné\nposúdiť otázku, či im ako nadobúdateľom nehnuteľnosti nesvedčila dobromyseľnosť, hoci\nnehnuteľnosť nadobudli od nevlastníka. Priznaním vlastníckeho práva žalobcovi bol podľa\nsťažovateľov rozvrátený celý reťazec kúpnych zmlúv o prevode vlastníckeho práva\nk nehnuteľnostiam, ktoré pritom vychádzali z dôvery v hodnovernosť údajov katastra.\nVšeobecné súdy, ktoré vo veci rozhodovali, otázku ich dobromyseľnosti neposudzovali,\nprípadne ju považovali za irelevantnú.\nK namietanému porušeniu práv sťažovateľov uznesením najvyššieho súdu\nz 28. septembra 2017\n23. Sťažovatelia podali proti rozsudku krajského súdu dovolanie, ktorého prípustnosť\nodôvodnili dôvodmi podľa § 420 písm. f) CSP, ako aj podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP.\nVzhľadom na závery veľkého senátu najvyššieho súdu vyjadrené v uznesení sp. zn. 1 V\nCdo 2/2017 z 19. apríla 2017 sa najvyšší súd zaoberal v rozhodujúcej miere prípustnosťou\ndovolania podľa § 420 písm. f) CSP a dospel k záveru, že dovolanie nie je podľa tohto\nustanovenia prípustné. Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia okrem iného\nuviedol:\n„... 31. K námietke žalovaných 2/ a 3/ o tom, že súd prvej inštancie a odvolací súd\nk hodnoteniu ich dobromyseľnosti pri nadobúdaní nehnuteľnosti vôbec nepristúpili, najvyšší\nsúd uvádza, že ide o nedôvodnú námietku, nakoľko odvolací súd sa vyjadril\nk dobromyseľnosti nadobúdateľa, keď uviedol, že na základe absolútne neplatného\nprávneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,\n\n11\n\na teda nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného\nnadobúdateľa.\n32.\n\nNa podklade vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie\n\nžalovaných 2/ a 3/ nie je podľa § 420 písm. f/ CSP prípustné.“\n24. Najvyšší súd prihliadol na skutočnosť, že dovolanie bolo podané v medziobdobí\nod nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku do vydania rozhodnutia veľkého\nsenátu, zaujal stanovisko aj k uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. c)\nCSP. Vo vzťahu k tomuto dôvodu dovolania najvyšší súd uviedol:\n„... aj za predpokladu prípustnosti kumulácie dovolacích dôvodov podľa ustanovenia\n§ 420 a § 421 CSP, dovolateľmi uplatnený dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. c/ CSP\nnie je daný. V danom prípade nedošlo k riešeniu právnej otázky, ktorá by bola dovolacím\nsúdom rozhodovaná rozdielne. Prvoinštančný ako aj odvolací súd sa zhodli na právnom\nzávere o absolútnej neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o zabezpečovacom prevode\nvlastníckeho práva a v nadväznosti na to vysvetlili, prečo je tvrdenie žalovaných 2/ a 3/\no ich dobromyseľnosti bez právneho významu. Neposudzovali teda otázku dobromyseľnosti\nnadobúdateľov.\n34.\n\nZ vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd odmietol dovolanie žalovaných\n\n2/ a 3/ podľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP.“\n25. Sťažovatelia pritom na preukázanie dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1\npísm. c) CSP poukázali na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 71/2011\nz 27. februára 2013, kde v inej, avšak skutkovo obdobnej veci najvyšší súd poskytol\nochranu dobromyseľnému držiteľovi nehnuteľnosti nadobudnutej od nevlastníka. Zároveň\nv dovolaní sťažovatelia uviedli aj nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo 16. marca\n2016, v ktorom ústavný súd výslovne uložil všeobecným súdom požiadavku posudzovania\ndobrej vôle nadobúdateľov vlastníckych práv. Obdobný právny názor vyjadril ústavný súd\naj v náleze sp. zn. I. ÚS 151/2016 z 3. mája 2017, na ktorých ústavný súd zotrváva.\n26. Ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd aj napriek rozhodnutiu veľkého senátu\npristúpil k posúdeniu prípustnosti dovolania aj z druhého uplatneného dôvodu podľa § 421\n\n12\n\nods. 1 písm. c) CSP, dospel však k nesprávnemu záveru o jeho absencii. Z odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia sa tiež ústavnému súdu javí, že najvyšší súd vyhodnotil zhodu\nv právnom názore medzi prvoinštančným súdom a odvolacím súdom o absolútnej\nneplatnosti právneho úkonu – zmluvy a o tom, že dobromyseľnosť sťažovateľov je bez\nprávneho významu. Vo vzťahu k uzneseniu sp. zn. 6 Cdo 71/2011 z 27. februára 2013,\nv ktorom zaujal najvyšší súd iný právny názor k otázke dobromyseľnosti nadobúdateľov\nnehnuteľnosti, najvyšší súd napadnuté uznesenie vôbec neodôvodnil. Tiež sa vôbec\nnevyjadril ani k nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo 16. marca 2016, na ktorý\nsťažovatelia v dovolaní tiež poukazovali. Dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP,\nktorým sťažovatelia odôvodňovali prípustnosť dovolania, je založený na rozdielnosti\nv rozhodovaní dovolacím súdom. Preto aj prípadný súlad v právnom názore medzi\nprvoinštančným súdom a odvolacím súdom nemohol odôvodňovať záver o tom, že\ndovolanie nemohlo byť prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP. Z uvedeného vyplýva,\nže najvyšší súd nesprávne aplikoval ustanovenie relevantnej právnej normy (Civilného\nsporového poriadku) vo vzťahu k situácii rozdielnej judikatúry, na ktorú poukazovali\nsťažovatelia.\n27. Ako nedostatok napadnutého rozhodnutia považuje ústavný súd aj postup,\nktorým najvyšší súd aj napriek záveru o neprípustnosti dovolania skúmal dovolacie dôvody.\nPokiaľ najvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia pristúpil k posúdeniu dôvodnosti\nnámietky dobromyseľnosti sťažovateľov pri nadobudnutí nehnuteľností ako dovolacieho\ndôvodu, mal dovolanie zamietnuť podľa § 448 CSP.\n28. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd uvádza, že pokiaľ sťažovatelia uplatnili\ndovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP a najvyšší súd sa obmedzil iba na zhodu\nv právnom názore medzi prvoinštančným a odvolacím súdom o tom, že ich dobromyseľnosť\nje bez právneho významu, pričom vôbec nezohľadnil odlišné rozhodnutie najvyššieho súdu\nv skutkovo obdobnej veci a ani judikatúru ústavného súdu, rozhodol arbitrárne, čím porušil\nzákladné právo sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1\nlistiny a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n13\n\n29. Keďže napadnutým uznesením najvyššieho súdu došlo k porušeniu základného\npráva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, ústavný súd toto uznesenie zrušil (čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 56\nods. 2 zákona o ústavnom súde) a vrátil mu vec na ďalšie konanie [čl. 127 ods. 2 v spojení\ns § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde; bod 2 výroku tohto nálezu]. V ďalšom\nkonaní bude najvyšší súd viazaný vysloveným právnym názorom ústavného súdu (§ 56\nods. 6 zákona o ústavnom súde).\n30. Vecným zaoberaním sa sťažnosťou vo vzťahu k namietanému rozsudku\nkrajského súdu ústavnému súdu bráni princíp subsidiarity vyjadrený v čl. 127 ods. 1 in fine\nústavy, a preto rešpektujúc zásadu vlastného sebaobmedzenia a zdržanlivosti (PL. ÚS 3/09,\nI. ÚS 76/2011, PL. ÚS 95/2011) ústavný nepovažoval za potrebné zaoberať sa namietaným\nrozsudkom krajského súdu, ktorý bude predmetom posúdenia zo strany najvyššieho súdu\npo vrátení veci na ďalšie konanie. Najvyšší súd sa relevantnými právnymi otázkami, ktoré\nsťažovatelia uplatnili aj v dovolaní, bude zaoberať po vrátení veci. Ústavný súd v tejto\nsúvislosti prihliadol aj na zásadu minimalizovania zásahov do právomoci iných orgánov\nverejnej moci, keďže nálezom zrušujúcim rozhodnutie o poslednom procesnom prostriedku,\nktorý zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje, sa vytvoril priestor na ochranu\nnamietaného porušenia týchto práv v rámci sústavy všeobecných súdov (obdobne pozri\nnapr. IV. ÚS 128/07).\n31. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd sťažnosti vo zvyšnej časti nevyhovel\n(bod 4 výroku tohto nálezu).\n32. V časti namietajúcej porušenie základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\na čl. 11 ods. 1 listiny sťažnosti tiež nebolo vyhovené, pretože vec bude opätovne riešiť\nnajvyšší sud, ktorého úlohou bude posúdiť aj opodstatnenosť ochrany vlastníckeho práva\nsťažovateľov. Ústavný súd pripomína, že jeho kompetencia overovať súlad rozhodnutia\nvšeobecného sudu s ústavou je obmedzená a že nie je jeho úlohou tieto súdy nahradzovať\n\n14\n\nv takej otázke, akou je skúmanie dobrej viery nadobúdateľov nehnuteľností, o ktorých má\nv prvom rade rozhodovať všeobecný súd.\n33. Ústavný súd sťažnosti nevyhovel ani v časti namietaného porušenia čl. 1\ndohovoru. Ústavný súd dáva do pozornosti, že čl. 1 dohovoru (nazvaný „záväzok\ndodržiavať ľudské práva“) vyjadruje pozitívny záväzok štátu priznať každému, kto podlieha\njeho jurisdikcii, práva a slobody uvedené v hlave I tohto dohovoru (čl. 1 pritom nespadá\ndo hlavy I dohovoru nazvanej „práva a slobody“ – spadajú do nej čl. 2 až čl. 18). Uvedený\nčlánok je teda východiskom pre určenie pôsobnosti dohovoru ratione personae a ratione\nloci. Prihliadajúc na prezentované východiská, ako aj na systematické zaradenie čl. 1\nv rámci dohovoru nemožno dospieť k záveru, že by čl. 1 dohovoru primárne upravoval\nsubjektívne právo fyzických osôb a právnických osôb, ktorého porušenia by sa mohli tieto\nsubjekty domáhať v rámci konania o sťažnostiach pred ústavným súdom. Preto ústavný súd\nsťažnosti ani v tejto časti nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).\nIV.\n34. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy. Sťažovatelia si v sťažnosti uplatnili nárok na náhradu trov\nkonania z dôvodu právneho zastúpenia, ktorých výšku však nevyčíslili. Z uvedeného\ndôvodu ústavný súd v súlade s § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 262 CSP\nrozhodol iba o náhrade trov konania, ktoré vyplynuli so spisu.\n35. Sťažovateľom, ktorí boli vo veci namietaných porušení práv úspešní, vznikli\ntrovy konania z dôvodu ich právneho zastúpenia advokátkou v súlade s § 1 ods. 3, § 11\nods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a), c) a g) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov. Ústavný súd priznal odmenu za tri úkony právnej\nslužby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti a podanie návrhu na odklad\nvykonateľnosti), a to za dva úkony vykonané v roku 2017; 2 x 147,33 € a paušálnou\n\n15\n\nnáhradou niektorých hotových výdavkov 2 x 8,84 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2018\nsumu 153,50 € a paušálnu náhradu 9,21 €, čo spolu predstavuje sumu 475,05 €.\n36. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 475,05 € je najvyšší\nsúd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom\nsúde v spojení s § 263 ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu\n(§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).\n37. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. septembra 2018\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "vykonateľnosť-odklad", "právny úkon-neplatnosť absolútna", "dobrá viera", "dobrá viera", "dovolanie-prípustnosť", "nehnuteľnosť", "dovolanie-dovolacie dôvody", "vlastníctvo"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "7Cdo/163/2016", "guid": "c53c1645-e04b-4a0e-a6f3-86a8970fb9f7:05dbc6ce-3076-4bb5-95dc-ad1d6f66b468", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fc11689c-38e3-4162-ad82-5d35391833ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.151.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 151/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 151/2016 z 3. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-03", "citacie_n": 320, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.151.2016.1"}, {"guid": "ussr:b1c6d98f-8e8b-42ab-b347-3a15bbb31ba0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.239.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 239/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/2016 z 20. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-20", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.239.2016.1"}, {"guid": "ussr:64339766-e7b9-4a21-a009-450a8c8bbd58", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.549.2015.3", "spisova_znacka": "I. ÚS 549/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 z 16. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-16", "citacie_n": 697, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.549.2015.3"}, {"guid": "ussr:9fcd5ff8-72ef-4815-b65d-178077b4da16", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 76/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9fcd5ff8-72ef-4815-b65d-178077b4da16"}, {"guid": "ussr:517e46f8-e753-4fe9-8170-b827986b5b81", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 468/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 468/2010 z 7. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-07", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:517e46f8-e753-4fe9-8170-b827986b5b81"}, {"guid": "ussr:fec84f05-baa0-4876-9ee5-5feb6f460bff", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/2010 z 10. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-10", "citacie_n": 439, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fec84f05-baa0-4876-9ee5-5feb6f460bff"}, {"guid": "ussr:2cbcd924-fdcb-41a6-92a7-7665416e83d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/07 z 5. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-05", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cbcd924-fdcb-41a6-92a7-7665416e83d1"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/05 z 18. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-18", "citacie_n": 199, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "c53c1645-e04b-4a0e-a6f3-86a8970fb9f7:65bc9479-3dbe-4697-9307-f5f3a5a9317b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:2106210592.1", "spisova_znacka": "7Cdo/163/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/163/2016 z 27. 9. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-09-27", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:2106210592.1"}, {"guid": "dfcfa931-c3e1-4989-b55f-5144db866b60:4aefb082-288f-4ddc-ac27-5ca879c6c911", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:2107209406.1", "spisova_znacka": "2MCdo/20/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/20/2011 z 18. 12. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-12-18", "citacie_n": 162, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:2107209406.1"}, {"guid": "4d433b51-88e5-4600-9574-1009892daa36:0c2408f4-4981-4252-94b0-ee8b1e7697c6", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8111236503.1", "spisova_znacka": "11Co/231/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 11Co/231/2015 z 21. 12. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-12-21", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8111236503.1"}], "citovane_v": []}