{"guid": "ussr:2971a041-3c7c-4e8b-952f-ea9a8e72b9b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.78.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 78/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 78/2018 z 7. 3. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. marca 2018, sp. zn. I. ÚS 78/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.78.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2018-03-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2971a041-3c7c-4e8b-952f-ea9a8e72b9b7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.78.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.78.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.78.2018.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 78/2018-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. marca 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Bernardom Medárom, Dubová 2054/4, Humenné, ktorou\nnamieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 1 S 71/2015-137 z 19. mája 2016 a rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžfk 4/2016 z 23. novembra 2017, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. marca 2018\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Bernardom Medárom, Dubová 2054/4, Humenné, vo veci\nnamietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\n\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej aj\n„krajský súd“) č. k. 1 S 71/2015-137 z 19. mája 2016 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“)\na rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n3 Sžfk 4/2016 z 23. novembra 2017 (ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“).\nZo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva:\n«...V danom prípade ide o spor o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva\nfinancií... číslo: MF/6768/2015-77 zo dňa 13.01.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie\nFinančného riaditeľstva... č. 1100305/1/466870/2014/5056 zo dňa 22.10.2014, ktorým bol\nzamietnutý návrh žalobcu - daňového subjektu\n\n... na obnovu konania\n\nukončeného právoplatným rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR č. 1/225/1285078956/2011/990770-r zo dňa 03.08.2011, ako aj na preskúmanie zákonnosti postupu\nMinisterstva financií... pred vydaním tohto rozhodnutia.\nPritom odôvodnenie rozsudku... Najvyššieho súdu... sp zn. 3 Sžfk 4/2016 zo dňa\n23.11.2017... je absolútne neudržateľné, teda nesprávne, okrem iného preto, že odôvodnenie\nuvedené v právnej vete odôvodnenia tohto rozsudku uvedené na strane 15-tej v druhom,\ntreťom a štvrtom odseku z vrchu je nesprávne lebo je nepravdivé - citujeme: „Odvolaciu\nnámietku, že rozhodnutie žalovaného nie je podpísané\n\n,\n\ngenerálnou riaditeľkou sekcie daňovej a colnej, ale je toto napadnuté rozhodnutie\npodpísané iba nečitateľným podpisom v zastúpení\n\n, generálna\n\nriaditeľka sekcie daňovej a colnej“.\nK týmto dôvodom podanej žaloby sa konajúci súd prvého stupňa vôbec nevyjadril,\ntento dôvod nepreskúmal a nevyhodnotil a tak nespravodlivo rozhodol, nakoľko ide\no nedostatočné zdôvodnenie tohto napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa.\nNajvyšší súd... vo svojom rozsudku... nepravdivo tvrdí..: „Žalobca vo svojom\nodvolaní namietal, že rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné aj z dôvodu že nie je\npodpísané oprávnenou osobou\n\n, generálnou riaditeľkou sekcie\n\ndaňovej a colnej. Z obsahu administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že žalobou\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného je opatrené pečiatkou a podpísané\n, ktorého\n\ndňa 09.01.2015 poverila na svoje zastupovaní, čo\n\n2\n\nje v súlade s vnútorným organizačným poriadkom žalovaného. Predmetná námietka žalobcu\npreto nie je dôvodná.“...\nV skutočnosti žalobca vo svojom predmetnom odvolaní sp. Zn. 733/01S71/2016\nzo dňa 11.07.2016 na strane 10 a 11 namietal vyššie uvedenú skutočnosť takto: citujeme\n„Ďalej tiež napadnuté rozhodnutie Ministerstva financií č.: MF/6768/2015-77 zo dňa\n13.01.2014, vykazuje vadu podľa ust. § 250j, ods. 2 písm. d) O.s.p. nakoľko v konaní\nsprávneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia spočívajúca v tom, že napadnuté rozhodnutie nie je podpísané\noprávnenou osobou konajúcou za Ministerstvo financií SR, ale iba nečitateľným podpisom\nv zastúpení\n\n, generálna riaditeľka sekcie daňovej a colnej.\n\nVyššie uvedeným postupom žalovaného prišlo k porušeniu zákona 563/2009 Z. z.\no správe daní... ako aj... zák. č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty...\nTotiž\n\nnekonal na základe poverenia, ktoré žalovaná strana\n\ndoložila do spisu v prílohe podania žalovaného zo dňa 10. júla 2015, nakoľko pri podpise\npredmetného rozhodnutia MF SR č. MF/6765/2015-77 zo dňa 13.01.2014 neuviedol svoje\nmeno priezvisko a funkciu a skutočnosť, že koná na základe písomného poverenia zo strany\n, generálna riaditeľka sekcie daňovej a colnej, ale je tam uvedený iba\nnečitateľný podpis v zastúpení\n\n, generálna riaditeľka sekcie daňovej\n\na colnej.\nPritom sa vôbec nedá zistiť či osoba, ktorá nečitateľným podpisom podpísala\nrozhodnutie MF SR č. MF6765/2015-77 zo dňa 13.01.2015 je skutočne\na či ide o vedúceho príslušného odboru alebo o osobu v priamej pôsobnosti\n, generálna riaditeľka sekcie daňovej a colnej - čo je v danej veci podstatná\nskutočnosť, ako to vyplýva z Organizačného poriadku MF SR z 02.10.2012...\nRovnako vyjadrenie žalovaného MF SR č. MF/12921/2015-77 zo dňa 25. mája 2015,\nako aj vyjadrenie žalovaného MF SR č. MF/8921/2016-241-1 zo dňa 27.07.2016, ktoré\ndošlo súdu 014.08.2016 podpísal\n\nvedúci služobného úradu MF SF\n\na nedoložil, že tak koná na základe písomného poverenia ministra, keďže vedúci služobného\núradu MF SR pán\n\nzastupuje ministerstvo navonok iba v rámci svojej\n\npôsobnosti.\n\n3\n\nPritom jeho pôsobnosť je vymedzená organizačným poriadkom MF SF z 02.10.2012\nv článku 6 a tam nepatrí sekcia daňová a colná...\nAni s touto o argumentáciou žalobcu sa konajúci Krajský súd v Prešove\nv odôvodnení svojho rozsudku sp. zn. 1 S 71/2015-137 zo dňa 19.05.2016, ale ani Najvyšší\nsúd SR v odôvodnení svojho rozsudku sp. zn. 3 Sžfk/4/2016 zo dňa 23. novembra 2017\nmeritórne nevysporiadal tieto argumenty žalobcu ignoroval, prehliadol ich a tak\nnespravodlivo a nezákonne rozhodol.\nTotiž žalobca vo svojej predmetnej žalobe v tejto veci, sp. zn. 434/02/2015 zo dňa\n23.02.2015 jednoznačne a nespochybniteľné ako dôvod tejto žaloby uviedol argumentáciu,\na to tú skutočnosť uvedenú na strane 18 v druhom odseku zo spodu, označenej ako\nzdôvodnenie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia (súdu prvej inštancie) takto - citujeme\n„Napadnuté rozhodnutie Ministerstva financií č.: MF/6768/2015-77 zo dňa 13.01.2014,\nvykazuje vadu podľa ust. § 250j, ods. 2 písm. d) O.s.p. nakoľko d) v konaní správneho\norgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia spočívajúca v tom, že napadnuté rozhodnutie nie je podpísané oprávnenou\nosobou konajúcou za Ministerstvo financií SR. ale iba nečitateľným podpisom v zastúpení\n. generálna riaditeľka sekcie daňovej a colnej.\nPreto je nepravdivé tvrdenie Najvyššieho súdu... v právnej vete odôvodnenia na\nstrane 9-tej.\nOkrem toho žalobcovi nebolo doručené poverenie vyššie menovanej generálnej\nriaditeľky pre povereného zamestnanca\n\núdajne oprávneného\n\npreskúmavané rozhodnutie v zastúpení podpísať...\n2) Sťažovateľ považuje rozhodnutie... Najvyššieho súdu... v tejto veci za svojvoľné\na arbitrárne nakoľko závery odvolacieho súdu spočívajú v nesprávnom právnom posúdení\nveci...\nOdvolací súd tvrdí v odôvodnení napadnutého rozsudku... že v danej veci po\ndokazovania podľa ust. § 364 C.s.p. zistil že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku\nno základe veci vecne správne. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle\nustanovení § 387 ods. 1) C.s.p.\nPotvrdenie\n\nprvostupňového\n\nrozsudku\n\nodôvodnil\n\njeho\n\nvecnou\n\nsprávnosťou,\n\nstotožňujúc sa so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa, právnym posúdením\n\n4\n\nprejednávanej veci, ako aj dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré v celom\nrozsahu poukázal.\nPritom povinnosťou odvolacieho súdu podľa ust. § 387 ods. 3) C.s.p. bolo, že\nodvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán\nprednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení\nrozhodnutia súd prvej inštancie - čo je daný prípad. Odvolací súd sa musí v odôvodnení\nvysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v žalobe a v odvolaní zo strany\nžalovaného čo sa však nestalo.\nPreto v danom prípade treba rozhodnutie odvolacieho súdu považovať za arbitrárne\na svojvoľné, ktoré nie je riadne odôvodnené...\nOkrem toho v priebehu konania pred súdom prvého stupňa žalobca doložil spolu\nso žalobou do spisu tzv. Súkromný znalecký posudok 09/2014 v zmysle ust. § 209) C.s.p. ,\nvypracovaný znalcom\n\na tento dôkazný prostriedok odvolací súd\n\nvôbec nevyhodnotil, nezaoberal sa s ním a prehliadol ho následkom čoho nesprávne\na nezákonne rozhodol a nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie...»\nV ďalšej časti ťažnosti sťažovateľ cituje celé odvolanie proti rozsudku krajského\nsúdu a v závere uvádza:\n„Vzhľadom na... uvedené... Najvyšší súd SR sa vo svojom rozhodnutí... náležite\na meritórne nevysporiadal a riadne svoje rozhodnutie neodôvodnil a preto nezákonne\na nesprávne vo veci rozhodol.\nTeda s vyššie uvedenou argumentáciou žalobcu sa súd prvého stupňa, ale ani\nodvolací súd náležíte a meritórne v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal a toto svoje\nrozhodnutie riadne nezdôvodnil a preto nezákonne rozhodol na základe nesprávneho\nprávneho posúdenia veci.“\nSťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:\n„1/ Základné právo sťažovateľa\n\n... na súdnu ochranu a na spravodlivé\n\nsúdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a či 46 ods. I Ústavy SR Rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 S 71/201513784 zo dňa 19. mája 2016 a najmä rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3\n\n5\n\nSžfk/40/2016 zo dňa 23.11.2017 porušené bolo - najmä právo sťažovateľa na spravodlivé\nsúdne konanie a uplatnenie princípu rovnosti, na súdnu ochranu, na riadne odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia a na ústavne konformný výklad právnej normy - vyplývajúce z čl. 6\nods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR\n2/ Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžfk/4/2016 zo dňa 23.11.2017... sa\nzrušuje.\n3/ Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 S 71/2015-137 zo dňa 19. mája 2016\nsa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n4/ Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 37.000,-€\n(slovom Tridsaťsedemtisíc eur), ktoré je mu povinný vyplatiť vo výške 37.000,- Eur Najvyšší\nsúd SR, všetko do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu - k rukám sťažovateľa.\n5/ Najvyšší súd SR je povinný nahradiť trovy konania sťažovateľovi do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia...“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\n\n6\n\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu a rozsudkom najvyššieho\nsúdu.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu\nV súvislosti s namietaným porušením základných a iných práv sťažovateľa\nrozsudkom krajského súdu ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v ústave\na v zákone o ústavnom súde má presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané\nna splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127\nods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom\nsúde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne\nuvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa\nprejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou\nsťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého\nrozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím\nzároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na\nposkytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len\no tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu,\nktorý označil za porušovateľa svojich práv (m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09,\nII. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).\nPodľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného\nrozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.\n\n7\n\nÚstavný súd konštatuje, že sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu,\nktorý koncipoval samotný návrh ústavnému súdu, s návrhom nedoručil rozsudok Krajského\nsúdu v Prešove č. k. 1 S 71/2015-137 z 19. mája 2016, ale iba rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 1 S 71/2015-137 z 19. mája 2016.\nÚstavný súd preskúmal sťažnosť a vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 20 ods. 4\na § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde dospel k záveru, že sťažnosť vykazuje nedostatok\nzásadného charakteru spočívajúci v tom, že v petite sťažnosti sťažovateľ žiada vysloviť\nporušenie označených práv rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 1 S 71/2015-137\nz 19. mája 2016, a v odôvodnení sťažnosti opakovane uvádza, že k porušeniu jeho práv\nmalo dôjsť rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 1 S 71/2015-137 z 19. mája 2016,\nktorý však k sťažnosti nepripojil.\nV súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie je\npovinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho\nzastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne\nvyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní\núčastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010,\nII. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010,\nIV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení\nsp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.\no advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní\n(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať\nvšetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto\npovinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je\npovinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen\nzačatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom\nustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti\núkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom“. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva\nv platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť,\nak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).\n\n8\n\nÚstavný súd s poukazom na uvedené konštatuje, že sťažnosť vykazuje také\nnedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len\nprocesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu\nodmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu\nRozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 S 71/2015-137 z 19. mája 2016 bola\nzamietnutá žaloba sťažovateľa proti Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len\n„ministerstvo\n\nfinancií“)\n\no\n\npreskúmanie\n\nzákonnosti\n\na\n\nrozhodnutia\n\nžalovaného\n\nč. MF/6768/2015-77 z 13. januára 2014 (ďalej len „rozhodnutie ministerstva financií“) ako\ni rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „finančné\nriaditeľstvo“) č. 1100305/1/466870/2014/5056 z 22. októbra 2014 (ďalej len „rozhodnutie\nfinančného riaditeľstva“), ktorým finančné riaditeľstvo zamietlo návrh sťažovateľa na\npovolenie obnovy daňového konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Daňového\nriaditeľstva Slovenskej republiky č. I/225/12850-78958/2011/990770-r z 3. augusta 2011.\nRozhodnutím ministerstva financií bolo rozhodnutie finančného riaditeľstva potvrdené.\nO odvolaní sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n1 S 71/2015-137 z 19. mája 2016 rozhodol najvyšší súd napadnutým rozsudkom tak, že\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil.\nK namietanému porušeniu označených práv rozsudkom najvyššieho súdu malo podľa\nsťažovateľa dôjsť tým, že najvyšší súd sa v napadnutom rozsudku\n- nevysporiadal s tvrdením sťažovateľa obsiahnutým v odvolaní, že rozhodnutie\nministerstva financií nie je podpísané\n\n, generálnou riaditeľkou\n\nsekcie daňovej a colnej, ale je podpísané iba nečitateľným podpisom v zastúpení\n, generálnej riaditeľky sekcie daňovej a colnej;\n\n9\n\n- nevysporiadal sa s argumentáciou obsiahnutou v odvolaní, rozsudok riadne\nneodôvodnil, a preto rozhodol nezákonne a na základe nesprávneho právneho posúdenia\nveci;\n- nevysporiadal sa s tvrdením sťažovateľa, že vyjadrenia ministerstva financií\nz 25. mája 2015 a 27. júla 2016 podpísal vedúci služobného úradu ministerstva financií\na nedoložil, že tak koná na základe poverenia ministra financií.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\nÚstavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na\nkontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\ns medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,\nmutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\nZ tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia\nvšeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím\n\n10\n\ndošlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00) a tiež by\nmali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli\nnapravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,\nak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\nnapadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\nprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože\nuvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nII. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).\nVychádzajúc z uvedených právnych názorov ústavný súd na účel posúdenia\nopodstatnenosti sťažnosti preskúmal namietaný rozsudok najvyššieho súdu.\nVo vzťahu k námietke, že najvyšší súd sa nevysporiadal s tvrdením sťažovateľa\nobsiahnutým v odvolaní, že rozhodnutie ministerstva financií nie je podpísané\n, generálnou riaditeľkou sekcie daňovej a colnej, ale je podpísané iba\nnečitateľným podpisom v zastúpení\n\n, generálnou riaditeľkou\n\nsekcie daňovej a colnej, ústavný súd uvádza, že toto tvrdenie sťažovateľa nie je pravdivé.\nNajvyšší súd sa s touto námietkou sťažovateľa vysporiadal, keď v napadnutom rozsudku\nuviedol: „Žalobca vo svojom odvolaní namietal, že rozhodnutie žalovaného považuje za\nnezákonné aj z dôvodu, že nie je podpísané oprávnenou osobou\n\n,\n\ngenerálnou riaditeľkou sekcie daňovej a colnej. Z obsahu administratívneho spisu najvyšší\nsúd zistil, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je opatrené pečiatkou a podpísané\n, ktorého\n\ndňa 09. 01. 2015 poverila na svoje\n\n11\n\nzastupovanie, čo je v súlade s vnútorným organizačným poriadkom žalovaného. Predmetná\nnámietka žalobcu preto nie je dôvodná.“\nVzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd postupoval správne,\nak odvolacie námietky sťažovateľa týkajúce sa podpisu rozhodnutia ministerstva financií\nvyhodnotil ako nepodstatné.\nAk sťažovateľ namieta, že najvyšší súd sa nezaoberal znaleckým posudkom\nč. 09/2014 vypracovaným znalcom\n\n, ktorý vôbec nevyhodnotil\n\na prehliadol ho, následkom čoho nesprávne a nezákonne rozhodol a nedostatočne odôvodnil\nsvoje rozhodnutie, ústavný súd odkazuje na túto relevantnú časť odôvodnenia rozsudku\nnajvyššieho súdu: «Jednou z podmienok na obnovu konania je časové obmedzenie na\npodanie návrhu na obnovu konania, a to 6 mesiacov (subjektívna lehota) odo dňa, kedy sa\núčastník konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do\ntroch rokov (objektívna lehota) odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.\nV danom prípade sa žalobca mal dozvedieť o dôvode na obnovu konania z\npotvrdenia spoločnosti\n\nzo dňa 13. 02. 2014. znaleckého posudku zo dňa\n\n09.05.2014 vypracovaného znalcom na podnet žalobcu, ako i zo zistenia, že tú istú daň\nvymáha správca dane od iného subjektu.\nNa to, aby bolo možné vyhovieť návrhu na obnovu konania sa vyžaduje existencia\naspoň jedného z taxatívne stanovených dôvodov na obnovu konania. V rámci obnovy\nkonania nie sú prípustné iné dôvody, a preto, ak by boli uplatnené takéto dôvody, správny\norgán by musel takýto návrh zamietnuť. Novými skutočnosťami alebo dôkazmi sa rozumejú\ntaké skutočnosti alebo dôkazy, ktoré účastník v pôvodnom konaní nemohol uplatniť vôbec,\npretože ich v tom čase nepoznal, alebo ich bez vlastnej viny nemohol uplatniť, zároveň treba\nzdôrazniť podstatnú okolnosť, že novými skutočnosťami sú len také skutočnosti, ktoré\nnastali do vydania pôvodného rozhodnutia správneho orgánu, pretože len na tieto okolnosti\nmohol správny orgán prihliadať. Súčasne musí byť splnená podmienka, že nové skutočnosti\na dôkazy mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie. Túto okolnosť musí vždy posúdiť\nsprávny orgán podľa konkrétnych okolností prípadu.\n\n12\n\n„Obnova konania z dôvodu, že rozhodnutie holo vydané na základe dôkazov ktoré sa\nukázali ako nepravdivé, nemôže byť z dôvodu subjektívneho tvrdenia alebo pocitu žalobcu.\nNepravdivosť týchto dôkazov musí byť objektívne preukázaná napr. právoplatným\nrozhodnutím súdu o falšovaní dôkazu, alebo o krivej svedeckej výpovedi.“ (rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/68 2014).\nV danom prípade, podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, neboli\nsplnené predpoklady na obnovu konania požadované zákonom. Potvrdenie spoločnosti\nso sídlom vo Fínsku zo dňa 13. 02. 2014, ako aj znalecký posudok zo dňa\n09.05.2014 nemôžu byť považované za nové dôkazy, ktoré sa nemohli v pôvodnom konaní\nuplatniť. Žalobca mal v rámci vykonávania daňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacom\nkonaní možnosť predložiť správcovi dane predmetný dôkaz, mal možnosť si ho vyžiadať\nv čase zisťovania oprávnenosti jeho nároku na odpočet DPH. Daňová kontrola na DPH za\nmesiace január až december 2007 začala dňa 08. 11. 2010 a trvala do 29.03.2011 a\nžalobca mal možnosť do prerokovania protokolu o zisteniach kontroly podať vyjadrenia,\nnavrhovať dôkazy tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 24 daňového poriadku. Navyše,\npredmetné potvrdenie nebolo spôsobilé vyvrátiť zistenia správcu dane. Vyplýva z neho, že\npráce pre fínskeho odberateľa vykonal žalobca, a že odberateľ následne žeriavové mačky\nďalej predal. Z elektronickej korešpondencie je zároveň zrejmé, že tento dôkazný\nprostriedok žalobca mal v dispozícii už pred dňom 13.02.2014, najskôr 18.06.2013, kedy\nbolo potvrdenie vystavené a žalobca ho opätovne požadoval s tým, aby na ňom bol uvedený\nnový dátum vystavenia. Pri tomto „novom“ dôkaze, žalobca nepreukázal splnenie\nsubjektívnej lehoty na jeho uplatnenie pri podaní návrhu na obnovu konania.»\nZ citovanej časti odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu je zrejmé, že najvyšší súd\nsa predloženým znaleckým posudkom zaoberal, avšak nevyhodnotil ho ako taký, ktorý by\nbol relevantným dôkazom a dôvodom na obnovu konania v sťažovateľovej veci.\nVo vzťahu k tvrdeniu sťažovateľa, že najvyšší súd sa nevysporiadal s argumentáciou\nobsiahnutou v odvolaní, rozsudok riadne neodôvodnil, a preto rozhodol nezákonne a na\nzáklade nesprávneho právneho posúdenia veci, ústavný súd upriamuje pozornosť na\nskutočnosť, že sťažovateľ v sťažnosti cituje celé odvolanie proti rozsudku krajského súdu\n\n13\n\na v závere iba vo všeobecnosti konštatuje, že najvyšší súd sa nevysporiadal s argumentáciou\nobsiahnutou v odvolaní. Ústavný súd považuje v súvislosti s takto formulovanými dôvodmi\nsťažnosti za potrebné uviesť, že napriek tomu, že sťažnosť má 30 strán, okrem námietok,\nku ktorým sa ústavný súd už vyjadril, sťažovateľ neuvádza žiadne iné konkrétne námietky,\nktoré boli obsiahnuté v odvolaní a s ktorými sa najvyšší súd v napadnutom rozsudku\nnevysporiadal. Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie svojich práv a žiada ústavný súd\no poskytnutie ochrany, je jeho povinnosťou odôvodniť svoju sťažnosť tak, aby ústavný súd\nmohol na základe konkrétne a jednoznačne formulovaných tvrdení posúdiť možné\nporušenie základných a iných práv sťažovateľa.\nNad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že vzhľadom na odôvodnenie citovaného\nrozsudku najvyššieho súdu je zrejmé, že sťažovateľ nesplnil predpoklady na obnovu\nkonania, keď dôkazy, ktoré predložil, nepovažoval najvyšší súd za také, ktoré nemohol\npredložiť v rámci vyrubovacieho konania. Vzhľadom na túto skutočnosť je potrebné\npovažovať argumentáciu uvedenú v odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 1 S 71/2015-137 z 19. mája 2016 za irelevantnú, keďže táto je založená na takých\ndôkazoch, ktoré nie je možné považovať za „nové dôkazy“, tak ako to správne uvádza\nnajvyšší súd, a tieto teda nemôžu byť podkladom na obnovu konania, a to bez ohľadu na ich\nobsah.\nAk sťažovateľ namieta, že najvyšší súd sa nevysporiadal s jeho tvrdením, že\nvyjadrenia ministerstva financií z 25. mája 2015 a 27. júla 2016 podpísal vedúci služobného\núradu ministerstva financií\n\na nedoložil, že tak koná na základe poverenia\n\nministra financií, ústavný súd konštatuje, že tieto skutočnosti neboli obsahom\nsťažovateľovho odvolania, o ktorom najvyšší súd napadnutým rozsudkom rozhodoval. Je\nteda zrejmé, že s týmto tvrdením sťažovateľa sa najvyšší súd ani vysporiadať nemohol.\nPo preskúmaní rozsudku najvyššieho súdu ústavný súd argumentáciu sťažovateľa\nnevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov najvyššieho súdu.\nÚstavný súd nezistil, že by najvyšším súdom aplikovaný postup a jeho závery mohli\n\n14\n\nzakladať dôvod na zásah ústavného súdu do namietaného rozsudku v súlade s jeho\nprávomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy.\nSkutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nepostačuje\nsama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého\nrozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97,\nI. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu\nstotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať\nv súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov\na námietok.\nKeďže ústavný súd nezistil možnosť porušenia sťažovateľom označených\nzákladných a iných práv rozsudkom najvyššieho súdu, odmietol sťažnosť v tejto časti z\ndôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nVzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa jednotlivými\nnárokmi sťažovateľa uplatňovanými v sťažnosti už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. marca 2018\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "obnova konania-v správnom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 368/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 368/2010 z 21. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-21", "citacie_n": 592, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172"}, {"guid": "ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 1044, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012"}, {"guid": "ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 309/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 309/2010 z 1. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-01", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149"}, {"guid": "ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 234/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 234/2010 z 17. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-17", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 213/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 213/2010 z 20. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-20", "citacie_n": 685, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 162/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 162/2010 z 28. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-28", "citacie_n": 623, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213"}, {"guid": "ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2"}, {"guid": "ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 134/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 134/2010 z 25. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-25", "citacie_n": 606, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf"}, {"guid": "ussr:9771905a-4feb-426c-bb65-633bb357b443", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 415/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 415/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 248, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9771905a-4feb-426c-bb65-633bb357b443"}, {"guid": "ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 355/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 355/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 327, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620"}, {"guid": "ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/08 z 28. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-28", "citacie_n": 668, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 867, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5fbc4580-ffc7-4676-b23f-7f7ebfeffc55", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.572.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 572/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 572/2018 z 6. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.572.2018.1"}, {"guid": "ussr:d1bf71c4-1355-4b63-8248-51f4155d2a72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.501.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 501/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 501/2018 z 17. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.501.2018.1"}]}