{"guid": "ussr:46377733-1067-4058-9d83-2b66517e84d2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.76.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 76/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/2018 z 7. 3. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. marca 2018, sp. zn. I. ÚS 76/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.76.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2018-03-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "nazov": "čl. 47 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/46377733-1067-4058-9d83-2b66517e84d2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.76.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.76.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.76.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 76/2018-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. marca 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n, zastúpenej advokátom\n\nJUDr. Erikom Šablatúrom, Holíčska 13, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky postupom a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 9 C 119/2012-45 z 26. mája\n2014, postupom a uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 23 Co 488/2014-60\nz 25. februára 2015 a postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5 Cdo 11/2017 z 29. novembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. februára\n2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou\n\nnamieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom a uznesením Okresného súdu Senica\n(ďalej len „okresný súd“) č. k. 9 C 119/2012-45 z 26. mája 2014 (ďalej len „uznesenie\n\nokresného súdu“), postupom a uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský\nsúd“) č. k. 23 Co 488/2014-60 z 25. februára 2015 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“)\na postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 5 Cdo 11/2017 z 29. novembra 2017 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že napadnutým uznesením okresného súdu\nbol zamietnutý návrh sťažovateľky na obnovu konania vedeného okresným súdom pod\nsp. zn. 7 C 211/2007, ktoré bolo právoplatne skončené 26. marca 2009, a to z dôvodu, že\nneboli splnené podmienky na pripustenie obnovy konania podľa ustanovení Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej aj „OSP“). Okresný súd v dôvodoch svojho uznesenia uviedol, že\nzákon ustanovuje trojmesačnú subjektívnu lehotu na podanie návrhu na obnovu konania,\nktorá začína plynúť od toho času, keď sa účastník o dôvode obnovy dozvedel, a trojročnú\nobjektívnu lehotu od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia s taxatívne stanovenými\nvýnimkami (§ 230 ods. 2 OSP). Okresný súd zistil, že v danom prípade návrh na obnovu\nkonania bol podaný 23. júla 2012, objektívna lehota na podanie návrhu začala plynúť od\nprávoplatnosti rozhodnutia od 26. marca 2009 a uplynula 26. marca 2012, preto bol návrh\npodaný oneskorene po uplynutí objektívnej lehoty, pričom zmeškanie týchto zákonných\nlehôt na uplatnenie návrhu na obnovu konania nemožno odstrániť.\n3. Krajský súd napadnutým uznesením na odvolanie sťažovateľky potvrdil,\nstotožniac sa s jeho dôvodmi, uznesenie okresného súdu ako vecne správne v plnom\nrozsahu.\n4. Proti potvrdzujúcemu uzneseniu krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie,\no ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením tak, že dovolanie sťažovateľky\nodmietol z dôvodu neprípustnosti. Najvyšší súd konštatoval, že prípustnosť dovolania\nvzhľadom na čas jeho podania posudzoval podľa Občianskeho súdneho poriadku, pričom\nnezistil sťažovateľkou namietanú vadu konania podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP, ktorá by\nmohla založiť prípustnosť dovolania proti potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu.\nNajvyšší súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi okresného súdu a krajského súdu pri\nposúdení zmeškania lehoty na podanie návrhu na obnovu konania.\n\n2\n\n5. V konaní, ktorého obnovu sťažovateľka navrhovala, okresný súd rozsudkom č. k.\n7 C 211/2007-77 z 28. apríla 2008 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) zamietol žalobu\nsťažovateľky, ktorou sa domáhala voči žalovanej strane určenia práva zodpovedajúceho\nvecnému bremenu a jeho trpenie. Krajský súd na odvolanie sťažovateľky rozsudkom č. k.\n24 Co 199/2008-146 z 18. februára 2009 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) potvrdil\nrozsudok okresného súdu a právoplatnosť nadobudol 26. marca 2009. Najvyšší súd\nrozhodnutím sp. zn. 3 M Cdo 1/2010 z 15. decembra 2011 zamietol mimoriadne dovolanie\ngenerálneho prokurátora Slovenskej republiky podané proti právoplatnému rozsudku\nkrajského súdu z podnetu sťažovateľky. Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 154/2012-23\nz 22. marca 2012 odmietol sťažnosť sťažovateľky, ktorou namietala porušenie svojich práv\nokrem iných právoplatným rozsudkom krajského súdu.\n6. Podstatou sťažnostnej argumentácie je nesúhlas sťažovateľky so skutkovými\na právnymi závermi konajúcich súdov, ktoré podľa nej učinili nesprávne a neodôvodnené\nzávery o oneskorenom podaní návrhu na obnovu konania. Podľa sťažovateľky objektívna\ntrojročná lehoty na podanie návrhu na obnovu konania mala začať plynúť až od konečného\nrozhodnutia v jej veci, za ktoré považovala uznesenie ústavného súdu č. k.\nIV. ÚS 154/2012-23 z 22. marca 2012, a nie od právoplatnosti rozsudkov všeobecných\nsúdov vo veci, t. j. od právoplatnosti rozsudku okresného súdu v spojení s potvrdzujúcim\nrozsudkom krajského súdu. Sťažovateľka vidí porušenie svojich základných práv\nnapadnutými postupmi a uzneseniami konajúcich súdov aj v tom, že konajúce súdy samy\nnevykonali ňou navrhnutý dôkaz výsluchom svedka (ktorým novoobjaveným dôkazom\nodôvodňovala svoj návrh na obnovu konania), na ten účel nenariadili pojednávanie\na obmedzili sa len na záver o zmeškaní objektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu\nkonania.\n7. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým\nvysloví porušenie ňou označených základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48\nods. 2 ústavy uznesením okresného súdu, uznesením krajského súdu a uznesením\nnajvyššieho súdu, tieto rozhodnutia zruší a vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie,\nprizná sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € a náhradu trov konania.\n\n3\n\n8. Sťažovateľka zároveň ústavnému súdu navrhla, aby dočasným opatrením odložil\nvykonateľnosť uznesenia okresného súdu, uznesenia krajského súdu a uznesenia\nnajvyššieho súdu.\nII.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú\ndané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na\nďalšie konanie.\n12. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv sťažovateľky\npodľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy postupom a napadnutými\nrozhodnutiami najvyššieho súdu, krajského súdu a okresného súdu (ktorými konajúce súdy\n\n4\n\nzamietli návrh sťažovateľky na povolenie obnovy konania a následne bolo odmietnuté aj\ndovolanie sťažovateľky proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu krajského súdu) z dôvodov\nzhrnutých v bode 6 tohto uznesenia.\nK namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu,\nkrajského súdu a najvyššieho súdu\n13. Sťažovateľka neuviedla žiadnu argumentáciu na podporu ňou namietaného\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v ňou\noznačených konaniach, čo samo osebe zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti v tejto časti\npre jej zjavnú neopodstatnenosť. Napriek tomu ústavný súd konštatuje, že možnosť\nporušenia tohto základného práva sťažovateľky je objektívne vylúčená tým, že v čase\ndoručenia sťažnosti ústavnému súdu konanie o návrhu na obnovu konania ako i dovolacie\nkonanie boli právoplatne skončené. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky v tejto časti\nodmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nK namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu\npodľa č. 46 ods. 1 ústavy, na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 ústavy a na verejné\nprerokovanie jej veci v jej prítomnosti s možnosťou vyjadriť sa ku všetkým\nvykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom a uznesením okresného\nsúdu\n14. Pokiaľ sťažovateľka namieta porušenie ňou označených práv uznesením\nokresného súdu, proti ktorému bol prípustný a sťažovateľkou aj využitý riadny opravný\nprostriedok – odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd, ústavný súd konštatuje, že\nprávomoc iného súdu poskytnúť ochranu základným a iným právam sťažovateľky vylučuje\nprávomoc ústavného súdu v tej istej veci. Preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.\n\n5\n\nK namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu\npodľa č. 46 ods. 1 ústavy, na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 ústavy a na verejné\nprerokovanie jej veci v jej prítomnosti s možnosťou vyjadriť sa ku všetkým\nvykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom a uznesením krajského súdu\na postupom a uznesením najvyššieho súdu\n15. Ústavný súd vzhľadom na sťažovateľkou podané dovolanie proti uzneseniu\nkrajského súdu a uzneseniu najvyššieho súdu, ktorým najvyšší súd rozhodol o tomto\ndovolaní, považoval za zachovanú lehotu na podanie sťažnosti smerujúcej proti uzneseniu\nkrajského súdu [porovnaj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“)\nvo veci Zvolský a Zvolská v. Česká republika z 12. 11. 2002, sťažnosť č. 46129/99].\n16. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým\nvtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa\nnamietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia\nalebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,\npretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04,\nII. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).\n17. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na\nkontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\ns medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,\nmutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\n\n6\n\n18. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také\nrozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných\nrozhodnutiach došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne\nzávery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00,\nI. ÚS 17/00) a tiež by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého\nprocesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.\n19. Ústavný súd zvýrazňuje, že súčasťou práva na spravodlivé konanie je aj právo\núčastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne\ndáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (m. m.\nIV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy\nposudzované so zreteľom na konkrétny prípad (porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko\nz 29. 5. 1997, Recueil III/1997).\n20. Ústavný súd poukazuje aj na svoju judikatúru, v súlade s ktorou otázka\nposúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí (v zásade) do výlučnej právomoci najvyššieho súdu, nie do právomoci\nústavného súdu.\n21. Ústavný súd spravujúc sa svojou už uvedenou stabilizovanou judikatúrou posúdil\nmožnosť namietaného porušenia sťažovateľkou označených základných práv postupom\na uznesením krajského súdu a postupom a uznesením najvyššieho súdu v nadväznosti na\nsťažovateľkou vymedzené dôvody sťažnosti v merite jej sťažnostnej argumentácie (bod 6\ntohto uznesenia).\n22. Ústavný súd konštatuje, že argumentáciu sťažovateľky nevyhodnotil ako\nspôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu ani najvyššieho súdu,\n\n7\n\na nezistil, že by napadnutý postup a rozhodnutia boli svojvoľné alebo v zjavnom\nvzájomnom rozpore, či urobené v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou,\nči nedostatočne odôvodnené, a tým mohli zakladať dôvod na zásah ústavného súdu v súlade\ns jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy.\n23. Ústavný súd konštatuje, že krajský súd stotožniac sa so závermi okresného súdu\nsa podrobne a dôsledne vysporiadal s odvolacou argumentáciou sťažovateľky a najvyšší súd\nsa dôsledne vysporiadal s dovolacou argumentáciou sťažovateľky (pričom odvolacia\ni dovolacia argumentácia sťažovateľky sa v podstatnej časti zhoduje s jej sťažnostnou\nargumentáciou, pokiaľ ide o splnenie zákonných podmienok na povolenie obnovy konania)\na svoje skutkové i právne závery dostatočne a logicky odôvodnili, ako to je zrejmé\nz odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu, v ktorom sa uvádza:\n«V prejednávanej veci dovolateľka napadla návrhom na obnovu právoplatný\nrozsudok z dôvodu, že sa dozvedela o existencii svedka len niekoľko dní pred podaním\nnávrhu na obnovu konania, pričom jeho výsluchom by jej ako navrhovateľke bolo priznané\nprávo zodpovedajúce vecnému bremenu. Jednou z podmienok povolenia obnovy konania\npodľa predchádzajúcej, ako aj podľa súčasnej právnej úpravy, je včasné podanie návrhu na\nobnovu konania. Súdy preto správne v danej veci skúmali dodržanie objektívnej trojročnej\nlehoty (§ 230 ods. 2 O.s.p.), ktorej navrátenie je neprípustné (§ 230 ods. 3 O.s.p.). Začiatok\nplynutia tejto lehoty posúdili oba súdy jednotne, a to od právoplatnosti napadnutého\nrozhodnutia (Okresného súdu Senica z 28. apríla 2008 č.k. 7C/211/2007-77 v spojení\ns rozsudkom Krajského súdu v Trnave 18. februára 2009 sp.zn. 24Co/199/2008,\nprávoplatného dňa 26. marca.2009), pričom dovolateľka datuje začiatok jej plynutia od\n„konečného rozhodnutia“, ktorým podľa jej názoru je rozhodnutie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky z 22. marca 2012 č.k. IV. ÚS 154/2012-23...\nV preskúmavanej veci sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožňuje so záverom\nodvolacieho súdu a súdu prvej inštancie a na doplnenie uvádza: Občiansky súdny poriadok\nv § 230 stanovil na podanie návrhu na obnovu konania subjektívnu a objektívnu lehotu, tak\nako to správne konštatovali súdy oboch inštancií vo svojich rozhodnutiach. Subjektívna\nlehota na podanie tohto návrhu bola trojmesačná; jej začiatok plynul od času, keď sa ten,\nkto obnovu navrhol, dozvedel o dôvode obnovy, alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť.\n\n8\n\nObjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania bola trojročná a začala plynúť od\nokamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; po uplynutí\ntrojročnej lehoty mohol byť návrh na obnovu podaný len v z dôvodov uvedených v § 230\nods. 2 O.s.p. Obe lehoty (subjektívna i objektívna) boli lehotami zákonnými a nebolo možné\nich predĺžiť, ani skrátiť. Z dikcie predchádzajúcej platnej právnej úpravy v čase\nrozhodovania súdov oboch inštancií zreteľne vyplýva skutočnosť, že začiatok plynutia\nobjektívnej trojročnej lehoty sa počítal od okamihu nadobudnutia právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia a nie od konečného rozhodnutia ako uvádza dovolateľka. Súdy\noboch inštancií správne vyhodnotili, ak dospeli k záveru, že návrh na obnovu konania bol\npodaný oneskorene. Napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Senica z 28. apríla 2008 č.k.\n7C/211/2007-77 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 18. februára 2009 č.k.\n24Co/199/2008-146, nadobudlo právoplatnosť dňa 26. marca 2009, v dôsledku čoho\nobjektívna lehota uplynula dňa 26. marca 2012. V súvislosti s uvedeným dovolací súd\npoukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 285/2015\nz 10. júna 2015, ktorý vo svojom rozhodnutí síce okrajovo ale uviedol, že „Podstatou\nsubjektívnosti lehoty je, že sa začiatok jej plynutia odvodzuje od subjektívneho momentu, t.j.\nod momentu, kedy subjekt, na ktorý sa právna norma viaže, subjektívne vnímal určitú\nskutočnosť vonkajšieho sveta. Zákonodarca v znení právnej normy ani v prípade, že\ndôvodom obnovy konania je rozhodnutie, neviaže začiatok jej plynutia na moment\nnadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktoré je dôvodom obnovy, na rozdiel od lehoty\nobjektívnej, ktorú jednoznačne v znení ustanovenia § 230 ods. 2 Občianskeho súdneho\nporiadku na moment právoplatnosti viaže (v tomto prípade ide o moment právoplatnosti\nrozsudku, o ktorého obnovu ide”). Uvedené vylučuje potom tvrdenie dovolateľky počiatku\nplynutia objektívnej lehoty od právoplatnosti konečného rozhodnutia v konaní v domnienke,\nže podľa nej sa jedná o rozhodnutie ňou uvedeného rozhodnutia ústavného súdu. …\nVzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania\ndovolateľky nemožno vyvodiť z ustanovení § 239 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 ods. 1\npísm. f/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalobkyne podľa § 447\npísm. c/ CSP ako procesné neprípustné odmietol...»\n\n9\n\n24. Ústavný súd zdôrazňuje, že obnova konania je v občianskom súdnom konaní\nmimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý je spôsobilý vyvolať zmenu alebo zrušenie\nprávoplatného rozhodnutia. Predstavuje zákonom povolenú odchýlku od zásadnej\npožiadavky, ktorou je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatných rozhodnutí. Obnova\nkonania však nie je generálne použiteľná a možno ju povoliť len vo výnimočných\nprípadoch. Základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov totiž vychádza z toho, že\nprávna istota a stabilita nastolené právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte (čl. 1\nods. 1 ústavy) narušiteľné len mimoriadne a výnimočne. Účelom zakotvenia obnovy\nkonania do systému mimoriadnych opravných prostriedkov je umožniť účastníkovi konania\nnové konanie s novým rozhodnutím vo veci, v ktorej sa konanie už skončilo právoplatným\nrozhodnutím. Obnova konania má takto umožniť, aby došlo k náprave skutkových omylov,\nz ktorých sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzalo. Jedným z kritérií prípustnosti\nobnovy konania je aj dodržanie zákonnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania.\nPodľa platnej a účinnej zákonnej úpravy možno návrh na obnovu konania podať\nv subjektívnej trojmesačnej lehote, plynúcej od času, keď sa účastník dozvedel o dôvode\nobnovy, alebo od času, keď tento dôvod mohol uplatniť. Objektívna lehota na podanie\nnávrhu na obnovu konania je v zásade trojročná a plynie od právoplatnosti rozsudku.\nUplynutím tejto lehoty je v právnom štáte uprednostnená požiadavka právnej istoty\nnastolenej právoplatným rozhodnutím pred novým konaním (a prípadným novým\nrozhodnutím) vo veci. Teda, ak účastník podá návrh na obnovu konania po uplynutí\nzákonných lehôt na jej podanie, súd jeho návrh obligatórne zamietne. Zákonná úprava\nzvýrazňujúc charakter obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku navyše\nuvádza, že navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné (§ 230 ods. 3 OSP).\n25. Keďže ústavný súd nezistil možnosť porušenia sťažovateľkou označených práv\npostupom a uznesením krajského súdu ani postupom a uznesením najvyššieho súdu, pokiaľ\nide o sťažovateľkou namietané závery o oneskorenom podaní návrhu na obnovu konania,\nodmietol jej sťažnosť v tejto časti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\n\n10\n\n26. Vo vzťahu k námietkam sťažovateľky, že konajúce súdy samy nevykonali ňou\nnavrhnutý dôkaz výsluchom svedka (ktorým novoobjaveným dôkazom odôvodňovala svoj\nnávrh na obnovu konania), na ten účel nenariadili pojednávanie a obmedzili sa len na záver\no zmeškaní objektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania, ústavný súd\nkonštatuje, že z obsahu odvolacej ani dovolacej argumentácie sťažovateľky zhrnutej\nv napadnutých rozhodnutiach nevyplýva, že by sťažovateľka uvedené námietky uplatnila\nv odvolacom či dovolacom konaní.\n27. Zásada subsidiarity právomoci ústavného súdu (čl. 127 ods. 1 ústavy a § 49\nzákona o ústavnom súde) limituje vzťah ústavného súdu ku všeobecným súdom, z ktorej\nzásady okrem iného vyplýva, že v prípade konania pred všeobecnými súdmi musí\nsťažovateľ ochranu svojich základných práv a slobôd vrátane argumentácie s tým spojenej\nuplatniť najskôr v tomto konaní a až následne v konaní pred ústavným súdom, pretože\nv opačnom prípade by ústavný súd nedisponoval právomocou na posúdenie takejto\nargumentácie (III. ÚS 90/03, III. ÚS 135/03, III. ÚS 201/04). Pretože sťažovateľka uplatnila\ntieto námietky až v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmieta\nz dôvodu nedostatku právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n28. Vzhľadom na to, že sťažnosť ako celok bola odmietnutá, bolo už bez právneho\ndôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky formulovanými v petite jej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 7. marca 2018\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "lehota-zmeškanie lehoty", "obnova konania", "dovolanie-prípustnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:45428163-c85b-4d01-a42c-44433bc0e6a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.285.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 285/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 285/2015 z 10. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-10", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.285.2015.1"}, {"guid": "ussr:def54d52-9443-4b71-a75d-1cba82730a94", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 154/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 154/2012 z 22. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-22", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:def54d52-9443-4b71-a75d-1cba82730a94"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:2aad4559-0abe-4150-87d2-2bad891ea2d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 201/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 201/04 z 17. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-17", "citacie_n": 207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2aad4559-0abe-4150-87d2-2bad891ea2d1"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:bc0e0283-c848-4ebd-a83d-a1091bdcb8bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/03 z 11. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-11", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc0e0283-c848-4ebd-a83d-a1091bdcb8bb"}, {"guid": "ussr:3054d71d-01e6-494b-bd1c-c8914f02f284", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 90/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/03 z 26. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-26", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3054d71d-01e6-494b-bd1c-c8914f02f284"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "7054a513-e6af-44d0-8159-5e27a1ab3648:d5743d42-6af4-4068-bd07-a3db761e879a", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2026:7126213427.2", "spisova_znacka": "89P/176/2026", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 89P/176/2026 z 6. 8. 2026", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2026-08-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2026:7126213427.2"}]}