{"guid": "ussr:fe8196ae-f0ea-4129-bce7-331309b6c5bb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.688.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 688/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 688/2016 z 18. 7. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 18. júla 2018, sp. zn. I. ÚS 688/2016, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.688.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-07-18", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fe8196ae-f0ea-4129-bce7-331309b6c5bb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.688.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.688.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.688.2016.1/text", "citacie_n": 12, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 688/2016-27\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. júla 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka\nprerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti\n,\n\nzastúpenej\n\nadvokátom\n\n,\n\n, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa\nčl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 8 Co 407/2015-454 z 28. januára 2016 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo spoločnosti\n\nvlastniť\n\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 8 Co 407/2015-454 z 28. januára vo výroku, ktorým bolo\npotvrdené uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 10 C 94/2011-445 z 2. marca 2015\no povinnosti zaplatiť súdny poplatok, p o r u š e n é b o l i .\n\n2.\n\nUznesenie\n\nKrajského\n\nz 28. januára vo výroku,\n\nktorým\n\nsúdu\n\nv\n\nbolo\n\nBratislave\n\nč.\n\nk.\n\n8\n\npotvrdené\n\nuznesenie\n\nCo\n\n407/2015-454\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nBratislava I č. k. 10 C 94/2011-445 z 2. marca 2015 o povinnosti zaplatiť súdny poplatok,\nz r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Spoločnosti\n\np r i z n á v a náhradu trov\n\nkonania v sume 363,79 € (tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť centov), ktorú\nKrajský súd v Bratislave\n\np ovin n ý\n\nj e\n\nzaplatiť na účet advokáta\n\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“)\nč. k. I. ÚS 688/2016-12 z 9. novembra 2016 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosť\nspoločnosti\n\n(ďalej\n\nlen ,,sťažovateľka“), zastúpenej advokátom\n\n,\n\n, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) uznesením\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 8 Co 407/2015-454 z 28. januára 2016 (ďalej len ,,krajský\nsúd“ a ,,uznesenie krajského súdu“). Súčasne bola odložená vykonateľnosť napadnutého\nuznesenia krajského súdu.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že v súdenej veci bola\npredmetom konania pôvodne poddlžnícka žaloba podaná 6. mája 2011, v konaní o ktorej\nboli pôvodní navrhovatelia oslobodení od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. j)\n\n2\n\nzákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis\nz registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o súdnych poplatkoch“).\nŽalobou sa spoločnosť\n\n(ďalej aj ,,pôvodný navrhovateľ v 1. rade“),\n\nktorá bola oprávneným v exekučnom konaní vedenom proti spoločnosti\n(ďalej aj ,,pôvodný navrhovateľ v 2. rade“), proti spoločnosti\n(ďalej aj ,,odporca“), domáhali zaplatenia sumy 4 281 151,07 € s prísl. V priebehu konania\nna okresnom súde bol na navrhovateľa v 2. rade vyhlásený konkurz, v dôsledku čoho bolo\nzastavené exekučné konanie, ktoré bolo predpokladom uplatnenia poddlžníckej žaloby.\nSťažovateľka do konania vstúpila po tom, ako na základe zmluvy o predaji o podniku\nuzavretej so správcom navrhovateľa v 2. rade ako úpadcu nadobudla aj pohľadávku proti\nodporcovi, ktorá bola predmetom konania. Zmena účastníkov, kde sťažovateľka vstúpila\ndo konania na miesto pôvodnej navrhovateľky v 2. rade, bola pripustená uznesením\nkrajského súdu č. k. 6 Co 227/2013-276 zo 17. júna 2013 a zámena účastníkov, kde\nsťažovateľka vstúpila do konania aj na miesto pôvodnej navrhovateľky v 1. rade, bola\npripustená uznesením okresného súdu č. k. 10 C 94/2011-384 zo 16. júna 2014.\n3. Žaloba sťažovateľky bola zamietnutá právoplatným rozsudkom okresného\nsúdu z 9. septembra 2014. Následným uznesením Okresného súdu Bratislava I\nč. k. 10 C 94/2011-445 z 2. marca 2015 (ďalej aj ,,okresný súd“ a ,,uznesenie okresného\nsúdu“) tento zaviazal sťažovateľku zaplatiť na účet súdu súdny poplatok v sume\n16 596,50 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Konštatoval pritom, že sťažovateľka\nako neúspešný účastník konania má povinnosť zaplatiť súdny poplatok, keďže v spore bola\nneúspešná a na jeho úhradu nebola vyzvaná. Na odvolanie sťažovateľky krajský súd\nuznesením napadnutým touto sťažnosťou (i) nepriznal sťažovateľke oslobodenie\nod súdnych poplatkov a (ii) uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti zaplatiť\nsúdny poplatok potvrdil. Záver o povinnosti sťažovateľky zaplatiť súdny poplatok krajský\nsúd odôvodnil tým, že vstup sťažovateľky do konania nemal za následok jej vstup\ndo postavenia navrhovateľa v konaní o poddlžníckej žalobe, ale mal účinky podania návrhu\npriamo proti odporcovi, v dôsledku čoho jej vstupom do konania (16. júna 2014) vznikla\npoplatková povinnosť a právo vyrubiť poplatok nezaniklo ani uplynutím zákonnej trojročnej\nlehoty podľa § 13 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch.\n\n3\n\n4. Sťažovateľka v sťažnosti rozsiahlo namieta závery všeobecných súdov\na v podstatnom uviedla:\n,,... súdy ustálili, že podanie návrhu na zmenu účastníka konania na strane\nnavrhovateľa, resp. pripustenie vstupu sťažovateľky na miesto pôvodného navrhovateľa má\nvo vzťahu k vzniku poplatkovej povinnosti rovnaké účinky ako podanie návrhu vo veci\nsamej.\nTakýto záver však nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona o súdnych poplatkoch ...\nNavyše pokiaľ súd uloží poplatkovú povinnosť účastníkovi, ktorý nepodal žiaden návrh\n(návrh na zmenu účastníkov konania na strane žalobcu podával pôvodný žalobca), takýto\npostup zákonom neprípustným spôsobom rozširuje poplatkovú povinnosť aj za úkony\núčastníkov konania, ktoré nie sú v zmysle zákona o súdnych poplatkoch spoplatnené...\nV súdenom prípade bol návrh doručený súdu 6.5.2011 a týmto momentom vznikla\npoplatková povinnosť... poplatok bol splatný v roku 2011 a lehota na jeho vyrubenie\nuplynula 31. decembra 2014. Napadnuté uznesenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok\nbolo vydané dňa 2.3.2015, teda po uplynutí 3 ročnej lehoty na jeho vyrubenie...\nPri vyrubovaní súdneho poplatku sa analógia legis nepripúšťa, pretože to vylučuje\nčl. 59 ods. 2 ústavy, podľa ktorého dane a poplatky možno ukladať len zákonom alebo\nna základe zákona a neplatí ani § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého\nobčianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa\nspravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im\nnajbližšie.\nVzhľadom na skutočnosť, že poplatková povinnosť nie je upravená v Občianskom\nzákonníku, nie je možné použiť analógiu legis. To znamená, že nie je možné odkázať\nna podobné použitie inej normy na daný prípad, nakoľko pri vstupe iného navrhovateľa\ndo konania, ktorý nespĺňa podmienky pre oslobodenie, zákon takúto situáciu nerieši.\nZ uvedeného dôvodu je povinnosťou súdu prísne rešpektovať vznik poplatkovej povinnosti,\nktorým je deň podania žaloby. V zákone o súdnych poplatkoch neexistuje úprava, že by\nnavrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatenia súdneho poplatku z návrhu dňom vstupu\ndo konania...\n\n4\n\nPorušovateľ a súd prvého stupňa nesprávne, bez toho, aby na to existovali zákonné\npredpoklady, v súdenom prípade vzhliadli naplnenie podmienok pre vznik poplatkovej\npovinnosti na strane sťažovateľa, o poplatkovej povinnosti rozhodli po uplynutí trojročnej\nlehoty na jeho vyrubenie...\nNapadnuté uznesenie vybočuje z doterajšej rozhodovacej činnosti tak porušovateľa,\nako aj ostatných súdov a je celkom zjavne arbitrárne.“\n5. V petite sťažnosti v rozsahu jej prijatia na ďalšie konanie sťažovateľka navrhuje\nústavnému súdu, aby nálezom vyslovil porušenie označených práv napadnutým uznesením\nkrajského súdu, toto zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Súčasne žiada priznať aj náhradu\ntrov konania pred ústavným súdom.\nII.\n6. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval krajský súd, aby sa\nk prijatej sťažnosti vyjadril a oznámil, či trvá na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom.\nPredseda krajského súdu vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 28. decembra 2016\nv podstatnom uviedol:\n,,Predsedníčka senátu 8Co k veci poukázala na odôvodnenie rozhodnutia\nodvolacieho súdu, v ktorom sú bližšie uvedené dôvody, pre ktoré tento odvolací súd dospel\nk svojmu právnemu záveru.\nPreto predsedníčka senátu 8Co na námietky sťažovateľa uvádzané v sťažnosti\npovažovala za nadbytočné reagovať nad rámec záverov vyslovených už v napadnutom\nrozhodnutí.“\nPredseda krajského súdu vo vyjadrení zároveň uviedol, že netrvá na tom, aby sa\nvo veci konalo ústne pojednávanie.\n7. Sťažovateľka zastúpená advokátom vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu\n17. januára 2017 uviedla, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania\nv tejto veci.\n\n5\n\n8. Keďže účastníci konania oznámili, že netrvajú na ústnom pojednávaní, a ústavný\nsúd dospel k záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci,\nboli splnené podmienky pre upustenie od ústneho pojednávania podľa § 30 ods. 2 zákona\nNárodnej\n\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\n\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a sťažnosť bola prejednaná a rozhodnutá\nna neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu.\n9. Po podrobnom posúdení sťažnosti, uznesenia krajského súdu a vyjadrenia\nk sťažnosti dospel ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu k záveru, že sťažnosť\nsťažovateľky je dôvodná.\nIII.\n10. Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy).\nJe teda garantom ústavnosti a súdnym orgánom, ktorý je povinný chrániť dodržiavanie\na rešpektovanie ústavy všetkými orgánmi verejnej moci, vrátane všeobecných súdov.\nGenerálna interpretačná a realizačná klauzula ustanovuje, že výklad a uplatňovanie\nústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí\nbyť v súlade s ústavou (čl. 152 ods. 4 ústavy). Výklad každej právnej normy (právneho\npredpisu) musí byť konformný s ústavou ako základným zákonom štátu s najvyššou\nprávnou silou. V prípade, že vec pripúšťa rôzny výklad, orgán aplikujúci právo je\nv konkrétnej veci povinný uprednostniť ústavne konformný výklad, čo platí aj pri\ninterpretácii právnych noriem z oblasti poplatkového práva patriaceho do verejného práva\na majúceho podklad aj v samotnej ústave.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n6\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok.\nPodľa čl. 59 ods. 2 ústavy dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe\nzákona.\n12. Pokiaľ ide o medze zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov, ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že mu\nneprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia veci\nvšeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani\nochrancom zákonnosti. Súdna moc je v Slovenskej republike rozdelená medzi všeobecné\nsúdy a ústavný súd, čo vyplýva aj z vnútornej štruktúry ústavy (siedma hlava má dva\noddiely, kde prvý upravuje ústavné súdnictvo a druhý všeobecné súdnictvo). Pri uplatňovaní\nsvojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ústavný súd nemôže\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť princípy spravodlivého\n\n7\n\nprocesu na zákonnej úrovni. Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnosti pre\nporušenie základného práva na súdnu ochranu (práva na spravodlivé súdne konanie)\nrozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie\nzákonných predpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne\nodôvodnené, či nie sú arbitrárne alebo svojvoľné s priamym dopadom na niektoré\nzo základných práv a slobôd (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\n13. Podstatnou sťažnostnou námietkou, ktorá bola určujúca pre prijatie sťažnosti\nna ďalšie konanie, bola argumentácia, že vyrubenie súdneho poplatku v konaní, do ktorého\nsťažovateľka vstúpila na miesto pôvodných navrhovateľov, ktorí boli oslobodení\nod súdneho poplatku, nemalo z vecného ani časového hľadiska oporu v zákone o súdnych\npoplatkoch a analógia pri vyrubení súdneho poplatku je neprípustná.\n14. Pre účely posúdenia ústavnej súladnosti napadnutého uznesenia krajského súdu\nsa ústavný súd oboznámil s jeho písomným odôvodnením, kde tento v podstatnom uviedol:\n,,Navrhovateľ vo svojom odvolaní požiadal o priznanie oslobodenia od súdnych\npoplatkov, avšak svoje majetkové pomery žiadnym spôsobom nekonkretizoval ani\nnezdokladoval a neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti týkajúce sa jeho majetkových\npomerov. Všeobecné konštatovanie, že jeho majetkové pomery a finančná situácia sú\ndlhodobo nepriaznivé a neumožňujú mu uhradiť súdny poplatok v stanovenej výške, ktorými\nodôvodnil svoju žiadosť, nie je dostatočné pre posúdenie splnenia zákonných podmienok\npre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov navrhovateľovi. Vzhľadom na to, že\nnavrhovateľ, ktorého ako žiadateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov zaťažuje dôkazné\nbremeno... nepreukázal existenciu zákonom stanovených podmienok pre priznanie\noslobodenia od súdnych poplatkov, a teda, že je osobou, ktorej je potrebné priznať\noslobodenie od súdnych poplatkov, posúdil odvolací súd jeho návrh ako nedôvodný.\nOdvolací súd ďalej dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď\nuložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh a nie sú dôvodné\nnámietky, že tento poplatok mu vyrubil po uplynutí zákonom stanovenej lehoty uvedenej\nv § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.\n\n8\n\nV prejednávanej veci sa poddlžníckou žalobou, v konaní, o ktorej je navrhovateľ\nv zmysle § 4 ods. 2 písm. j) cit. zákona oslobodený od súdnych poplatkov, domáhal pôvodný\nnavrhovateľ v 1. rade spoločnosť\n\nproti odporcovi zaplatenia žalovanej\n\nistiny návrhom doručeným 6.5.2011, ktorým sa zároveň pôvodný navrhovateľ v 2. rade,\nspoločnosť\n\ndomáhal proti odporcovi zaplatenia úroku z omeškania.\n\nV priebehu konania došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok pôvodného\nnavrhovateľa v 2. rade a vzhľadom na to, že na základe Zmluvy o predaji podniku uzavretej\n12.4.2013 medzi\n\n, správcom úpadcu\n\npredávajúcim a spoločnosťou\n\nako\n\nako kupujúcim, prešla na spoločnosť\n\nokrem iného aj pohľadávka úpadcu (pôvodný navrhovateľ v 2. rade)\nvoči dlžníkovi - odporcovi, pripustil Krajský súd v Bratislave uznesením zo 17.6.2013\nč. k. 6Co/227/2013-276 zmenu účastníkov konania na strane navrhovateľa v 2. rade,\nna základe ktorej z konania vystúpil\núpadcu\nvstúpila spoločnosť\n\n, správca konkurznej podstaty\n\nv konkurze a na jeho miesto ako navrhovateľ v 2. rade\n– terajší navrhovateľ...\n\nSpoločnosť\n\nt.j. terajší navrhovateľ vstúpil do konania aj\n\nna miesto navrhovateľa v 1. rade, keď súd prvého stupňa vyhovel návrhu navrhovateľa\nv 1. rade na zámenu účastníkov konania na strane navrhovateľa v 1. rade uznesením\nzo 16.6.2014 č. k. 10C/94/2011-384, a to z dôvodu, že Zmluvou o predaji podniku získal aj\npohľadávku uplatňovanú z titulu poddlžníckej žaloby...\nVyhovením návrhu navrhovateľa v 1. rade na zámenu účastníkov na strane\nnavrhovateľa v 1. rade vstúpila spoločnosť\n\n., t.j. terajší navrhovateľ\n\ndo konania aj na miesto navrhovateľa v 1. rade, ale nie do jeho postavenia navrhovateľa\nv konaní o poddlžníckej žalobe, pretože došlo k uplatneniu pohľadávky terajšieho\nnavrhovateľa ako veriteľa voči odporcovi ako jeho priamemu dlžníkovi, teda nie titulom\npoddlžníckej žaloby, a preto vstup terajšieho navrhovateľa do konania\n\na uplatnenie\n\npohľadávky, získanej od pôvodného navrhovateľa proti odporcovi, priamo žalobou proti\ndlžníkovi, má účinky podania návrhu proti odporcovi, ale nie v konaní o poddlžníckej\nžalobe, v dôsledku čoho jeho vstupom do konania mu vznikla v zmysle § 5 ods. 1 písm. a),\n§ 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť za podanie návrhu.\n\n9\n\nTomuto záveru nasvedčuje aj skutočnosť, že pokiaľ by na základe návrhu\nnavrhovateľa v 1. rade nedošlo k zámene navrhovateľa v 1. rade, a teda k vstupu terajšieho\nnavrhovateľa na miesto pôvodného navrhovateľa v 1. rade do konania, musel by si terajší\nnavrhovateľ svoju pohľadávku proti odporcovi ako dlžníkovi uplatniť samostatnou žalobou,\nresp. rozšírením pôvodného návrhu, ktorým sa pôvodný navrhovateľ v 2. rade domáhal\nproti odporcovi len úrokov z omeškania, avšak v obidvoch prípadoch by mu taktiež vznikla\npoplatková povinnosť za návrh.\nVzhľadom na to, že terajší navrhovateľ, ktorý si uplatnil svoju pohľadávku ako\nveriteľ proti odporcovi ako dlžníkovi, vstúpil do konania na miesto navrhovateľa v 1. rade,\nktorý sa pôvodne domáhal zaplatenia žalovanej istiny proti odporcovi poddlžníckou\nžalobou, a to pripustením jeho vstupu do konania uznesením súdu prvého stupňa\nzo 16.6.2014 na základe návrhu na zámenu navrhovateľa v 1. rade podaného 18.2.2014\na súd prvého stupňa vyrubil navrhovateľovi súdny poplatok za návrh uznesením z 2.3.2015,\nvyrubil tento súdny poplatok v lehote uvedenej v § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., v ktorej\nsúd má možnosť tento poplatok vyrubiť aj v prípade, ak nevyzval poplatníka na zaplatenie\nsúdneho poplatku v zmysle § 10 ods. 1 cit. zákona, a preto odvolací súd posúdil ako\nnedôvodné námietky navrhovateľa, že súd prvého stupňa nedodržal postup podľa § 10\nods. 1 cit. zákona, keď táto skutočnosť nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, ktorým\nsúd prvého stupňa vyrubil súdny poplatok, keď tento poplatok vyrubil v zákonom stanovenej\nlehote.“\n15. Ústavnoprávne východiská ukladania súdnych poplatkov (resp. daní a poplatkov\nvšeobecne) nachádzame v čl. 59 ods. 2 ústavy, ktorý ustanovuje, že tieto, ako verejnoprávne\nplatobné povinnosti možno ukladať len zákonom alebo na základe zákona. Ústavou\nvyžadovaný zákonný podklad ukladania súdnych poplatkov je konkretizáciou všeobecnej\nústavnej normy obsiahnutej v čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy, ktorá tiež vyžaduje zákonný\npodklad pre ukladanie povinností.\n16. Ústavný súd vo všeobecnosti konštatuje, že dane a poplatky predstavujú ústavne\naprobované obmedzenie práva vlastniť majetok, pričom ich prostredníctvom sú\nzabezpečované príjmy štátneho rozpočtu, ktoré sú nevyhnutným predpokladom na to, aby\n\n10\n\nštát mohol efektívnym spôsobom plniť svoje úlohy. Základný pojmový rozdiel medzi nimi\nspočíva v tom, že kým zmyslom daní je alokácia peňažných prostriedkov na plnenie\nverejných úloh verejnoprávnych subjektov bez toho, aby tomu zodpovedalo ekvivalentné\nprotiplnenie, v prípade poplatkov je peňažná platba chápaná ako istý ekvivalent činnosti\norgánu štátu alebo iného verejnoprávneho subjektu. Uvedené rozlíšenie však nemení nič\nna tom, že vo vzťahu k ustanoveniu daní, poplatkov, odvodov či iných obdobných\npovinností sa uplatnia v zásade rovnaké ústavnoprávne požiadavky.\n17. K ustanoveniu daní a poplatkov môže v zmysle čl. 59 ústavy dôjsť len zákonom\nalebo na základe zákona. Len zákon môže vymedziť konkrétne náležitosti predmetného\nprávneho vzťahu, v rámci ktorého vzniká na strane štátu právny nárok na daň či poplatok\na na strane jednotlivca určitá tomu zodpovedajúca povinnosť. V tejto súvislosti pritom\nnemožno opomenúť, že zákonodarca má široké uváženie v tom, akým spôsobom tieto\npovinnosti vymedzí, či už ide napr. o určenie predmetu, výšky či poplatníka poplatku.\nSamotný už uvedený základný účel daňovej či poplatkovej povinnosti ho v tomto smere\nžiadnym spôsobom neobmedzuje (m. m. PL. ÚS 109/2011). Úvaha zákonodarcu však\nnemôže byť bezhraničná, pričom jej medze možno vyvodiť z niektorých ústavných noriem,\nktoré musia byť rešpektované i v oblasti daní a poplatkov. Zo zásady právneho štátu, ktorej\nnormatívne vyjadrenie je obsiahnuté v čl. 1 ods. 1 ústavy, vyplýva totiž tiež požiadavka, aby\nbola daňová či poplatková povinnosť vymedzená jasne a určito (I. ÚS 464/2010).\n18. Uloženie poplatkovej povinnosti v občianskoprávnych veciach nemožno samo\nosebe považovať za rozporné s právom na prístup k súdu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy alebo\nčl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. I. ÚS 176/03, I. ÚS 45/09, I. ÚS 464/2010, porovnaj tiež\nnapr. rozsudok ESĽP Tolstoy-Miloslavsky proti Spojenému kráľovstvu, § 61 a nasl.,\nrozsudok ESĽP z 19. 6. 2001 vo veci sťažnosti č. 28249/95 – Kreuz proti Poľsku, § 54).\nV tomto smere predstavujú súdne poplatky všeobecne akceptovateľný zásah, pričom\nz hľadiska naplňovania uvedenej funkcie štátu sledujú spravidla dva základné, hoci nie\nvýlučné ciele. Prvý je fiskálny a jeho podstatou je aspoň čiastočná náhrada výdavkov, ktoré\nna strane štátu v súvislosti s konkrétnym súdnym konaním vznikli. Tým druhým je\nzamedzenie preťaženia súdov v dôsledku podávania zjavne neúspešných žalôb a z toho\n\n11\n\nplynúcich negatívnych dôsledkov pre účastníkov súdnych konaní (porovnaj rozsudok ESĽP\nz 12. 7. 2007 vo veci sťažnosti č. 68490/01 – Stankov proti Bulharsku, § 57).\n19. Požiadavka určitosti má v prípade ukladania a vyrubovania súdnych poplatkov\nzásadný význam. Ich ustanovením totiž dochádza vždy prinajmenšom k zásahu\ndo vlastníckeho práva poplatníka, a to na účel zabezpečenia príjmov štátneho rozpočtu,\nktorý je natoľko všeobecný, že je ním možné odôvodniť povinnosť platiť poplatok\nu rôznych subjektov a v rôznych výškach. Práve z dôvodu, že podstatné a ostatné náležitosti\nnemožno vyvodiť, ale len autoritatívne ustanoviť zákonodarcom, nie je predstaviteľné, aby\no nich rozhodoval správny orgán alebo súd. Musel by totiž rozhodovať na základe uváženia,\nktorého hlavným kritériom by bola účelnosť z hľadiska vlastných preferencií. Takýto druh\nrozhodovania pritom nielenže nenáleží súdom vo všeobecnosti, ale v prípade predmetnej\nmatérie ho výslovne vylučuje aj čl. 59 ods. 2 ústavy, podľa ktorého je Národná rada\nSlovenskej republiky jediným orgánom oprávneným originárne ustanoviť zákonom dane\na poplatky (porovnaj PL. ÚS 109/2011).\n20. Procesná situácia sťažovateľky v konaní pred všeobecnými súdmi bola\ndeterminovaná tým, že sťažovateľka návrh na začatie konania nepodala, ale vstúpila do skôr\nzačatého konania na miesto pôvodných navrhovateľov v 1. a 2. rade. Na navrhovateľa\nv 1. rade sa pritom v čase podania návrhu na začatie konania vzťahovalo osobné\noslobodenie od súdnych poplatkov.\n21. Podľa § 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch účinného v rozhodnom čase súdne\npoplatky (ďalej len „poplatky“) sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa\nvykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len\n„poplatkový úkon“) uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra\ntrestov (ďalej len „sadzobník“), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.\nPodľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatníkom je navrhovateľ\npoplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.\n\n12\n\nPodľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona o súdnych poplatkoch od poplatku je oslobodený\nnavrhovateľ v konaní o poddlžníckej žalobe.\nPodľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká\npodaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu,\nak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.\nPodľa § 8 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch poplatok za podanie návrhu alebo\nžiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo\nreštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je\nsplatný vznikom poplatkovej povinnosti.\nPodľa § 13 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch poplatok alebo doplatok poplatku\nnemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal\nsplatným.\nPodľa položky 1 v časti I prílohy zákona o súdnych poplatkoch (Sadzobníka súdnych\npoplatkov) je súdny poplatok z návrhu na začatie konania ustanovený z ceny (z úhrady)\npredmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu ustanovený v sadzbe 6 %, najmenej\n16,50 eur, najviac 16 596,50 eur v obchodných veciach najviac 33 193,50 eur.\n22. Rešpektujúc už uvedené ústavnoprávne východiská ukladania súdnych poplatkov,\nje prima facie zjavné, že sťažovateľkou napadnuté uznesenie krajského súdu v teste jeho\nústavnej udržateľnosti nemôže obstáť z viacerých dôvodov. Krajský súd napadnuté\nuznesenie vo výroku, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie (v čase jeho\nrozhodovania súdu prvého stupňa, pozn.) o povinnosti sťažovateľky zaplatiť súdny\npoplatok, odôvodnil ustanoveniami § 5 ods. 1 písm. a) a § 8 ods. 1 zákona o súdnych\npoplatkoch. Konkrétne krajský súd uviedol, že vstup sťažovateľky do prebiehajúceho\nkonania má účinky podania návrhu na začatie konania, a z odôvodnenia jeho uznesenia\nimplicitne vyplýva, že podľa názoru krajského súdu až od vstupu do konania plynie\ntrojročná prekluzívna lehota na vyrubenie súdneho poplatku. Sťažovateľke bol pritom\n\n13\n\nvyrubený poplatok podľa položky 1 v časti I prílohy zákona o súdnych poplatkoch, teda\nsúdny poplatok z návrhu na začatie konania.\n23. Z citovaných ustanovení zákona o súdnych poplatkoch v ich vzájomných\nsúvislostiach vyplýva, že poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, a poplatok\nza podanie návrhu je splatný vznikom poplatkovej povinnosti. Sťažovateľke bol pritom\nvyrubený poplatok podľa položky 1 v časti I prílohy zákona o súdnych poplatkoch, teda\nsúdny poplatok z návrhu na začatie konania. Zo žiadneho ustanovenia zákona o súdnych\npoplatkov naopak nevyplýva, že návrhom sa rozumie aj návrh na zámenu účastníkov,\na rovnako zo žiadneho ustanovenia zákona o súdnych poplatkov nevyplýva, že by bola\nustanovená poplatková povinnosť za vstup do skôr začatého konania.\n24. Sťažovateľka v súdenej veci nepodala návrh na začatie konania, teda poplatková\npovinnosť z návrhu na začatie konania jej nemohla vzniknúť [§ 2 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1\npísm. a) v spojení s položkou 1 v časti I prílohy zákona o súdnych poplatkoch]. Navyše,\nv čase vzniku poplatkovej povinnosti a splatnosti poplatku [§ 5 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1\nzákona o súdnych poplatkoch] sťažovateľka nebola účastníkom konania v procesnom\npostavení navrhovateľa, keďže týmto sa stala až v rokoch 2013, resp. 2014. Extenzívny\nvýklad krajského súdu, ktorý dospel k záveru, že vstup do konania má účinky podania\nnávrhu na začatie konania, preto, vychádzajúc z ústavnoprávnych súvislostí (čl. 152 ods. 4\nústavy a závery uvedené v bodoch 16 až 19 tohto nálezu), nie je ústavne udržateľný.\nVo svojej podstate totiž krajský súd dotváral zákon o súdnych poplatkoch, keď svoje\nrozhodnutie o vzniku poplatkovej povinnosti založil na neexistujúcom zákonnom\nustanovení. Vyrubenie súdneho poplatku bez zákonného podkladu (čl. 59 ods. 2 ústavy) je\npritom zjavne protiústavné.\n25. Napadnuté uznesenie krajského súdu je z rovnakých dôvodov ústavne\nneobhájiteľné aj pokiaľ ide o výklad § 13 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, podľa\nktorého poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov\nod konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. V súdenej veci nie je sporné, že\npoplatková povinnosť aj splatnosť poplatku nastali podaním návrhu na začatie konania\n\n14\n\n(6. mája 2011), pričom zákonné oslobodenie pôvodného navrhovateľa v 1. rade\nod poplatkovej povinnosti na tomto závere nič nemení. Opäť možno konštatovať, že\ncitovaný § 13 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, ale ani žiadne iné ustanovenie tohto\nzákona, neviaže začatie plynutia prekluzívnej lehoty na vyrubenie súdneho poplatku\nod momentu vstupu do konania. Krajský súd však aj v tejto otázke dotváral zákon, keď\nv otázke začatia plynutia prekluzívnej lehoty na vyrubenie poplatku vychádzal\nz neexistujúceho ustanovenia.\n26. Ústavný súd na tomto mieste pripomína, že analógia vo veciach daní a poplatkov\nv neprospech povinných subjektov týchto platieb nie je ústavne prípustná, keďže by tým\npriamo odporovala ústavnému princípu zákonnosti ukladania daní a poplatkov (čl. 59 ods. 2\nústavy). Ukladanie súdnych poplatkov, ktoré samo osebe predstavuje zásah do práva\núčastníka na súdnu ochranu (na spravodlivý proces), sa môže realizovať iba v zákonom\njasne, určite a zrozumiteľne stanovenom rozsahu a obsahu; potreba reštriktívneho\nvýkladového prístupu v súvislosti s ukladaním povinnosti platiť súdny poplatok vyplýva už\nzo samotnej povahy ústavnej možnosti ukladať poplatky. Aj keď nejde o daňovú, ale\no poplatkovú\n\npovinnosť,\n\nmožno\n\nv\n\ntejto\n\nsúvislosti\n\npoukázať\n\nna\n\naplikovateľný\n\nzáver Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, ktorý vyslovil v rozsudku\nsp. zn. 2 Afs 24/2005:\n,,Krajský soud přitom neopomene dbát některých základních principů daňového\npráva (a veřejného práva obecně), které jsou v daných souvislostech relevantní, zejména\nprincipu legální licence a enumerativnosti státních pretenzí, principu právní jistoty\na principu předvídatelnosti právní regulace, z nichž plyne zákaz analogie v neprospěch\ndaňového subjektu a zásada, že v případě, že daňový zákon z důvodu své nejasnosti,\nnesrozumitelnosti či nepřesnosti nebo „mezery v zákoně“ umožňuje vícero rovnocenně\npřesvědčivých výkladů, je nutno použít takový z nich, který je vůči daňovému subjektu\nmírnější (neboť je věcí státu, aby formuloval své daňové zákony natolik jednoznačně,\nsrozumitelně, přesně a úplně, aby minimalizoval výkladové nejasnosti; v opačném případě\nby se jednalo o nepřípustnou libovůli zákonodárce).“\n\n15\n\n27. Z uvedených dôvodov ústavný súd týmto výrokom 1 tohto nálezu vyslovil\nporušenie základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jej\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu\nvo výroku, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu o povinnosti zaplatiť súdny\npoplatok. Keďže je nepochybné, že vyrubenie súdneho poplatku, resp. uloženie\nneexistujúcej poplatkovej povinnosti by bez uznesenia ústavného súdu o odklade\nvykonateľnosti uznesenia krajského súdu malo priamy dopad na majetok sťažovateľky\na predstavovalo by odňatie majetku bez zákonnej opory, ústavný súd vyslovil aj porušenie\nzákladného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy.\n28. Pokiaľ ide o výrok uznesenia krajského súdu, ktorým tento nepriznal\nsťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov, v tejto časti ústavný súd sťažnosti\nnevyhovel (výrok 4 nálezu). Ani samotná sťažovateľka totiž v sťažnosti neidentifikovala\nzásadné skutočnosti, pre ktoré by tento výrok nemal byť ústavne konformný, a z dôvodov\nuznesenia krajského súdu vo vzťahu k tomuto výroku vyplýva, že samotná sťažovateľka\nnepreukázala splnenie podmienok pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.\n29. Druhým výrokom tohto nálezu ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu\nvo výroku, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu o povinnosti sťažovateľky\nzaplatiť súdny poplatok a vrátil mu vec na ďalšie konanie [čl. 127 ods. 2 ústavy, § 56 ods. 3\npísm. b) zákona o ústavnom súde], v ktorom tento opätovne rozhodne o odvolaní\nsťažovateľky. V ďalšom konaní bude krajský súd viazaný vysloveným právnym názorom\nústavného súdu (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde).\nIV.\n30. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky\n(výrok 3 nálezu). S poukazom na § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde a vyhlášku\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb jej bola priznaná náhrada trov konania pred\nústavným súdom v sume 363,79 € (2 úkony právnej pomoci po 143 €, t. j. prevzatie\n\n16\n\na príprava zastúpenia, sťažnosť podaná ústavnému súdu, 2 x paušálna náhrada hotových\nvýdavkov po 8,58 €, daň z pridanej hodnoty 60,63 €), ktorú je krajský súd povinný zaplatiť\nna účet advokáta\n\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. júla 2018\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "účastník konania-zmena", "poplatok-súdny", "poplatok-oslobodenie", "poplatok-sadzobník", "poplatok-súdny", "analógia-legis/zákona"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "8Co/407/2015", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "10C/94/2011", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:49e407d5-1dd8-4552-8bfe-8f9e2f2fb735", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 464/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 464/2010 z 10. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-10", "citacie_n": 125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49e407d5-1dd8-4552-8bfe-8f9e2f2fb735"}, {"guid": "ussr:96c6e8b2-41c0-42ca-af8b-a4f2ef563c3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 45/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 45/09 z 27. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-27", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96c6e8b2-41c0-42ca-af8b-a4f2ef563c3c"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "3dc52b1f-42df-4a5e-a80a-c28df101b313:6dcd3d14-7b96-4506-8a56-d0e75e75df44", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8711214095.1", "spisova_znacka": "6Co/227/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/227/2013 z 3. 11. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-11-03", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8711214095.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c81d6385-5d5b-4799-a9c2-a3306173a873", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.38.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 38/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 38/2026 z 28. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.38.2026.1"}, {"guid": "ussr:2831a6d2-7bc2-4ebc-896e-196bb2d960e4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.78.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2024 z 19. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.78.2024.1"}, {"guid": "ussr:9bb79b40-14fc-4dae-b120-340075b448c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.128.2024.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/2024 z 15. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-15", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.128.2024.2"}, {"guid": "ussr:d2a3c920-ab49-4fe8-9305-202a41d43600", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.362.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 362/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 362/2019 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.362.2019.1"}, {"guid": "ussr:3f47fe84-1236-4331-b8b5-9ff31f4bb718", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.177.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 177/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 177/2019 z 30. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.177.2019.1"}, {"guid": "ussr:9821afba-198c-43ba-9924-1af2a158d4cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.694.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 694/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 694/2017 z 10. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.694.2017.1"}, {"guid": "ussr:cc3f6be6-0ee9-4bb3-b484-becae308bf2a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.588.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 588/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 588/2017 z 6. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-06", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.588.2017.1"}, {"guid": "ussr:22e32dea-27d6-4888-a65b-5a3dbc0049af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.585.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 585/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 585/2017 z 5. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.585.2017.1"}, {"guid": "ussr:b00bdc36-28e2-47e4-b5ed-46efb77e987f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.582.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 582/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 582/2017 z 5. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.582.2017.1"}, {"guid": "dab23e7b-b5e9-4d31-8c1e-bccde80ce835:0ea9ad28-c042-469b-a58a-071e3d42aafa", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6111219272.1", "spisova_znacka": "2CoE/212/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/212/2019 z 29. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-10-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6111219272.1"}, {"guid": "57a2ed59-477e-4dd3-aa1a-76f2b4c93fd2:2b35a155-eb41-4b31-8c6c-7c0beb920440", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6114202503.1", "spisova_znacka": "2CoE/107/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/107/2019 z 15. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-07-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6114202503.1"}, {"guid": "0e13b0d9-7f11-4009-a6ea-dd98319b157a:ee8b9d98-3151-481f-bf7a-dfd41634bfea", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6113207574.1", "spisova_znacka": "2CoE/117/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/117/2019 z 15. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-07-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6113207574.1"}]}