{"guid": "ussr:2f9c069e-803d-4afd-9ee4-77602e3939e7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.641.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 641/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 641/2017 z 7. 3. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 7. marca 2018, sp. zn. I. ÚS 641/2017, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.641.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-03-07", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2f9c069e-803d-4afd-9ee4-77602e3939e7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.641.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.641.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.641.2017.2/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 641/2017-40\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. marca 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka\nprerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátkou Mgr. Evou Braxatorisovou, Trenčianska 17, Bratislava, vo veci namietaného\nporušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 47\nCharty základných práv Európskej únie postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní\nvedenom pod sp. zn. 38 P 396/2015 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 7 Cdo 9/2017 z 19. apríla 2017 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III\nv konaní vedenom pod sp. zn. 38 P 396/2015 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 7 Cdo 9/2017 z 19. apríla 2017 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 9/2017\nz 19. apríla 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Bratislava III a Najvyšší súd Slovenskej republiky s ú p o v i n n é\nspoločne a nerozdielne uhradiť\n\ntrovy konania v sume 312,34 €\n\n(slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu na účet jeho právnej zástupkyne advokátky Mgr. Evy Braxatorisovej, Trenčianska\n17, Bratislava.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nz 12. decembra 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.\nz. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietal\nporušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\na základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej\núnie (ďalej len „charta“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 38 P 396/2015 (ďalej len „namietaný postup“) a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 Cdo 9/2017\nz 19. apríla 2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Sťažovateľ v podanej sťažnosti uvádza, že napadnutým uznesením najvyšší súd\nrozhodol o odmietnutí sťažovateľom podaného dovolania z dôvodu jeho oneskoreného\n\n2\n\npodania. Najvyšší súd tak rozhodol po tom, ako prihliadol na osobne doručené podanie\nz 20. januára 2017. Sťažovateľ uvádza, že rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave (ďalej\nlen „krajský súd“) sp. zn. 20 CoP 102/2016 z 28. septembra 2016 (ďalej len „rozsudok\nkrajského súdu“), proti ktorému dovolanie smerovalo, mu bolo doručené 16. novembra\n2016. Posledný deň lehoty na podanie dovolania bol 16. január 2017. Sťažovateľ uvádza, že\nlehotu na podanie dovolania nezmeškal, keďže dovolanie podal riadne a včas\nelektronickými prostriedkami (mailom) 16. januára 2017 a podanie doručené okresnému\nsúdu osobne 20. januára 2017 v listinnej podobe bolo len doplnením elektronického podania\nv zmysle § 125 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). O odoslaní správy\nelektronickými prostriedkami (mailom) predložil sťažovateľ dôkaz, a to vytlačený obsah\nmailovej správy adresovaný adresátovi podatelnaosba3@justice.sk, ako aj náhľad obsahu\npriečinka odoslanej pošty v programe Outlook.\nSťažovateľ je toho názoru, že okresný súd nepostupoval v súlade so zákonom\na Spravovacím a rokovacím poriadkom súdov, pretože nezaevidoval elektronicky podané\ndovolanie, nevykonal úkony v zmysle § 436 CSP, a teda postupoval svojvoľne, čím\nsťažovateľovi odoprel právo konať pred súdom.\nK odňatiu práva sťažovateľa na prístup k súdu došlo podľa sťažovateľa aj\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu, ktorý neprihliadol na elektronicky doručené\npodanie a nesprávne interpretoval dovolanie doručené osobne v listinnej podobe ako\noneskorene podané, a preto odmietol dovolanie bez vecného preskúmania správnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\nV tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva\n(rozsudok Hornáček proti Slovenskej republike zo 6. 12. 2005, rozsudok Mikulová proti\nSlovenskej republike zo 6. 12. 2005) a ústavného súdu (II. ÚS 263/2015, IV. ÚS 445/2013),\nktorá takýto postup súdov považuje za rozporný s čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n3. Sťažovateľ na základe skutočností uvedených v sťažnosti navrhuje, aby ústavný\nsúd prijal sťažnosť na ďalšie konanie a nálezom vyslovil porušenie sťažovateľom\noznačených práv (bod 1) postupom okresného súdu a napadnutým uznesením najvyššieho\nsúdu, napadnuté uznesenie najvyššieho súdu zrušil, priznal sťažovateľovi primerané\n\n3\n\nfinančné zadosťučinenie v sume 6 000 eur, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia na účet\njeho právneho zástupcu.\n4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti svojím\npodaním sp. zn. Spr. 383/2017 z 5. októbra 2017. Vo vyjadrení okresného súdu doručenom\nústavnému súdu 16. októbra 2017 sa okrem iného uvádza:\n«Senát „38P“ tunajšieho súdu prejednával a rozhodoval v nasledovných veciach,\nv ktorých bol sťažovateľ účastníkom konania:\n38P/396/2015 - konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv\na povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode\n37P/21/2015 - konanie o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností\nk maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva\nNa tunajšom súde je v senáte „19C“ vedené aj konanie o vyporiadanie\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov.\nSťažovateľ namieta postup súdu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.\n38P/396/2015, t. j. konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv\na povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode. Z obsahu súdneho spisu sp. zn.\n38P/396/2015 je zrejmé, že právna zástupkyňa sťažovateľa podala vo veci dovolanie voči\nrozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave z 28.09.2016, č. k. 20CoP/102/2016-103.\nPredmetný rozsudok súdu druhej inštancie bol právnej zástupkyni sťažovateľa doručený\ndňa 16.11.2016 (viď. doručenka založená na č. l. 110), lehota na podanie dovolania jej teda\nv zmysle § 427 CSP uplynula dňa 16.01.2017. Dňa 20.01.2017 bolo prostredníctvom\npodateľne tunajšieho súdu osobne doručené dovolanie sťažovateľa voči predmetnému\nrozsudku. Žiadne iné podanie (či už podané elektronicky, telefaxom, či v akejkoľvek inej\npodobe), ktorého obsahom by bolo predmetné dovolanie, nie je súčasťou súdneho spisu\na súd o takomto nemá ani vedomosť. Na základe uvedeného tunajší súd nedoručoval\ndovolanie na vyjadrenie ostatným účastníkom konania a toto predložil na rozhodnutie\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky s poznámkou, že bolo podané oneskorene. Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky vec preskúmal a dovolanie uznesením z 19.04.2017, č. k.\n7Cdo 9/2017-122 odmietol ako podané oneskorene, pričom postup tunajšieho súdu žiadnym\nspôsobom nenamietal.\n\n4\n\nNa základe podanej sťažnosti a v súlade so žiadosťou Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky tunajší súd vykonal šetrenie, za účelom preverenia informácií uvádzaných\nprávnou zástupkyňou sťažovateľa o podaní dovolania elektronicky dňa 16.01.2017 a zistil\nnasledovné:\nDňa\n\n16.01.2017\n\no\n\n18:54\n\nhod.\n\nbol\n\ntunajšiemu\n\nsúdu\n\nna\n\nadresu:\n\npodatelnaosba3@justice.sk doručený e-mail od právnej zástupkyne sťažovateľa, ktorý sa\nvzťahoval ku konaniu vedenému na tunajšom súde pod sp. zn. 37P/21/2015 (viď predmet emailu a následne i jeho obsah). Nadôvažok sa predmetný e-mail týkal neprevzatia zásielky\nprávnou zástupkyňou sťažovateľa v odbernej lehote, teda nie zásielok, ktoré by právna\nzástupkyňa sťažovateľa adresovala súdu.\nDňa\n\n16.01.2017\n\no\n\n18:59\n\nhod.\n\nbola\n\ntunajšiemu\n\nsúdu\n\nna\n\nadresu:\n\npodatelnaosba3@justice.sk doručený e-mail od právnej zástupkyne sťažovateľa, ktorý\nnadväzoval na vyššie uvedený e-mail a obsahoval identifikačné údaje dvoch zásielok, ktoré\nboli právnej zástupkyni sťažovateľa doručované zo strany tunajšieho súdu a ktoré si\nneprevzala v odbernej lehote. Hoci sa uvedené nevzťahovalo na sťažovateľom namietaný\npostup tunajšieho súdu. obe tieto zásielky súd preveril a zistil nasledovné:\nZásielka s číslom: UC117741865SK sa vzťahovala ku konaniu, vedenému na\ntunajšom súde pod sp. zn. 19C/674/2015.\nZásielka s číslom: UC117760136SK sa vzťahovala ku konaniu, vedenému na\ntunajšom súde pod sp zn. 37P/21/2015.\nZ uvedeného vyplýva, že ani jedna z e-mailových správ doručených tunajšiemu súdu\nzo strany právnej zástupkyne sťažovateľa dňa 16.01.2017 v rozmedzí od 17:00 hod. do\n23:59 hod. sa netýkala konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 38P/396/2015 a ich\nobsahom nebolo dovolanie.\nV prílohe tohto vyjadrenia Vám predkladáme správy doručené tunajšiemu súdu na\nadresu podatelnaosba3@justice.sk, právnou zástupkyňou sťažovateľa a taktiež záznamy\no odoslaných zásielkach, ktorých nedoručenie bolo predmetom jej e-mailov.\nZároveň zdôrazňujeme, že tunajšiemu súdu neboli dňa 16.01.2017 zo strany právnej\nzástupkyne sťažovateľa doručené žiadne podania (v akejkoľvek podobe), ktoré by mali\nsúvislosť s konaním, vedeným na tunajšom súde pod sp. zn. 38P/396/2015.»\n\n5\n\n5. Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril aj najvyšší súd, ktorý vo\nsvojom stanovisku č. k. KP 3/2017-64, Cpj 33/2017 z 10. októbra 2017 uviedol:\n«Najvyšší súd uznesením z 19. apríla 2017 sp. zn. 7 Cdo 9/2017 odmietol dovolanie\nodporcu (§ 447 písm. a/ Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) ako podané\noneskorene (dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým tento súd potvrdil rozsudok\nsúdu prvej inštancie).\nSťažovateľ v podanej sťažnosti uvádza, že najvyšší súd pri posudzovaní včasnosti\npodania opravného prostriedku nesprávne zistil moment podania dovolania, keď opomenul\njeho včasné podanie realizované elektronicky. K tomuto procesnému stavu došlo\nnečinnosťou Okresného súdu Bratislava III vo vzťahu k podaniu zo dňa 16. januára 2017,\nprijatého do podateľne elektronickým spôsobom, keď ho v súlade s CSP a Spravovacím\na kancelárskym poriadkom pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy\nnezaevidoval a nepripojil do spisu ani nezaslal dovolanie na vyjadrenie druhému\núčastníkovi konania; spis predložil dovolaciemu súdu bez vykonania týchto úkonov, čím\nspôsobil, že dovolací súd odmietol podanie ako oneskorené.\nNajvyšší súd bližšie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že podľa § 427 ods. 1\nCSP dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho\nsúdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak holo vydané\nopravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu\nvykonanej opravy. Vysvetlil, že podľa § 121 ods. 1 až 5 CSP lehota podľa tohto zákona\nmôže byť určená podľa hodín, dni, týždňov, mesiacov a rokov. Do plynutia lehoty určenej\npodľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Lehoty\nurčené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojim\noznačením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho\nv mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň\npracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota\nje zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá\norgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené\nelektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. V preskúmavanej veci\nje z obsahu súdneho spisu zrejmé, že dovolaním napadnuté rozhodnutie, t.j. rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave z 28. septembra 2016 sp. zn. 20 CoP 102/2016, bolo odporcovi\n\n6\n\ndoručené 16. novembra 2016. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade nebolo vydané\nopravné uznesenie (do úvahy neprichádza použitie ustanovenia § 427 ods. 1 veta druhá\nCSP), pripadol koniec dvojmesačnej lehoty na podanie dovolania na 16. januára 2017\n(pondelok). Dovolanie odporcu bolo podané osobne až 20. januára 2017, teda zjavne po\nuplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd\ndovolanie odporcu podľa §447 písm. a/ CSP ako podané oneskorene odmietol bez toho, aby\nskúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.\nZ dôvodov uvedených vyššie najvyšší súd - po oboznámení sa s obsahom predmetnej\nsťažnosti - ponecháva rozhodnutie o sťažnosti na úvahe ústavného súdu a pre prípad\nďalšieho konania súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.»\n6. Okresný súd vo svojom vyjadrení z 27. decembra 2017 a najvyšší súd vo svojom\nstanovisku z 10. októbra 2017 súhlasili s upustením od ústneho pojednávania. Podobne sa\nvyjadril aj sťažovateľ, ktorý vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo svojom\nvyjadrení zo 7. februára 2018.\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich\nvyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n7\n\nK namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom.\n9. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská, na\nzáklade ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom\noznačeným právam v zásade identické (IV. ÚS 147/08).\n10. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti\nmedzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe\nsubsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany\nzákladným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1\nústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,\nale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy).\n11. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\n\n8\n\nZ tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie\nvšeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím\ndošlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného\nsúdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a zároveň by mali za následok porušenie\nzákladného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00,\nI. ÚS 17/01).\n12. Uvedené zásady vzťahov ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane\nústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli\nrelevantné aj v danej veci, pričom úlohou ústavného súdu bolo zistiť, či napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu a postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, sú z ústavného\nhľadiska akceptovateľné a udržateľné.\n13. Sťažovateľ zakladá svoj názor o tom, že najvyšší súd napadnutým uznesením\na okresný súd postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, porušili ním označené práva (bod\n1), na tom, že najvyšší súd pri preskúmavaní splnenia zákonnej požiadavky včasnosti ním\npodaného dovolania proti rozsudku krajského súdu neprihliadal na ním (v posledný deň\nlehoty, pozn.) vykonané elektronické podanie. Sťažovateľ tvrdí, že podal a doručil svoje\ndovolanie v súlade s platnými procesnoprávnymi pravidlami okresnému súdu a podanie\ndoručené okresnému súdu v listinnej podobe bolo len doplnením elektronického podania\nv zmysle § 125 CSP. Tým, že najvyšší súd neprihliadol na elektronicky doručené podanie\na nesprávne interpretoval dovolanie doručené osobne v listinnej podobe ako oneskorene\npodané, odmietnuc dovolanie bez vecného preskúmania správnosti napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu, odmietol prístup sťažovateľa k súdu.\n14. Podľa § 125 ods. 1 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe\nalebo v elektronickej podobe.\nPodľa § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez\nautorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo\nv elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí\n\n9\n\nsúdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania\nnevyzýva.\nPodľa § 121 ods. 1 CSP lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín,\ndní, týždňov, mesiacov a rokov.\nPodľa § 121 ods. 2 CSP do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň,\nkeď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.\nPodľa § 121 ods. 3 CSP lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa\nkončia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala\nskutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.\nPodľa § 121 ods. 5 CSP lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon\nna súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy,\nak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.\nPodľa § 427 ods. 1 prvej vety CSP dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov\nod doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\n15. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že rozsudok krajského súdu sp. zn.\n20 CoP 102/2016 z 28. septembra 2016 nadobudol právoplatnosť 16. novembra 2016, keď\nbolo toto rozhodnutie doručené sťažovateľovi, pričom dovolanie proti tomuto rozhodnutiu\nbolo možné podať v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia odvolacieho\nsúdu sťažovateľovi. Posledným dňom lehoty na podanie dovolania bol 16. január 2017.\nZ napadnutého uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že dovolanie sťažovateľa\nnajvyšší súd odmietol ako oneskorene podané, keďže považoval za preukázané, že\ndovolanie bolo podané osobne až 20. januára 2017, teda po uplynutí zákonom ustanovenej\ndvojmesačnej lehoty.\nOkresný súd vo svojom vyjadrení uviedol, že 16. januára 2017 neboli tomuto súdu zo\nstrany právnej zástupkyne sťažovateľa doručené žiadne podania (v akejkoľvek podobe),\nktoré by mali súvislosť s konaním vedeným na tomto súde pod sp. zn. 38 P 396/2015.\nVo svojom vyjadrení najvyšší súd uvádza, že dovolanie sťažovateľa odmietol ako\npodané oneskorene, keďže v súdnom spise sa nachádzalo len podanie podané sťažovateľom\n\n10\n\nosobne do podateľne súdu 20. januára 2017, teda zjavne po uplynutí zákonom ustanovenej\ndvojmesačnej lehoty.\nSťažovateľ trval na tom, že lehotu na podanie dovolania nezmeškal, keďže dovolanie\npodal riadne a včas elektronickými prostriedkami (mailom) 16. januára 2017 a podanie\ndoručené okresnému súdu osobne 20. januára 2017 v listinnej podobe bolo len doplnením\nelektronického podania v zmysle § 125 ods. 2 CSP. Pre účely preukázania podania\ndovolania elektronickými prostriedkami (mailom) predložil sťažovateľ dôkaz, a to\nvytlačený obsah mailovej správy adresovaný adresátovi podatelnaosba3@justice.sk, ktorá je\ndatovaná 16. januára 2017 (pondelok) s uvedeným časom 18:14 h a v ktorej predmete je\nuvedené: „dovolanie – 38P/396/2015“. Obsahom správy je text „Vážený súd, v prílohe\npredkladám dovolanie\n\n, ktoré v lehote 10 dní doplním predložením\n\noriginálu.“ a podpis právnej zástupkyne sťažovateľa. Správa obsahuje prílohu vo formáte\npdf označenú ako „dovolanie“.\nSťažovateľ predložil ako dôkaz aj náhľad obsahu priečinka odoslanej pošty\nv programe Outlook, ktorý obsahuje podanie s prílohou a s predmetom „dovolanie –\n38P/396/2015“ adresované adresátovi podatelnaosba3@justice.sk s dátumom 16. januára\n2017. Pre účely stotožnenia mailovej správy a jej prílohy sťažovateľ predložil ústavnému\nsúdu aj náhľad obrazovky z programu Outlook, ktorý zobrazuje predmetnú mailovú správu\nspolu s obsahom pripojenej prílohy, z ktorej je zrejmé, že ide o dovolanie vo veci sp. zn.\n38 P 396/2015 datované k 16. januáru 2017, ktoré je totožné s dovolaním doručeným\nv listinnej podobe osobne do podateľne okresného súdu. Na ten istý účel preposlal\nsťažovateľ pôvodnú mailovú správu zo 16. januára 2017 adresovanú podateľni okresného\nsúdu na mailovú adresu ústavného súdu, čím v zásade preukázal aj autenticitu správy, ako\naj jej obsah. Zo sťažovateľom predloženého dokladu o vlastnostiach mailovej správy\nvyplýva, že mailová správa bola odoslaná z adresy: eva.braxatorisova@hotmail.com\nadresátovi: podatelnaosba3@justice.sk s predmetom: „dovolanie – 38P/396/2015“,\ndátumom 16. január 2017 a časom 18:14:49 h.\n16. Ústavný súd považuje za potrebné najprv uviesť, že samotná otázka, či dovolanie\nsťažovateľa smerujúce proti rozsudku krajského súdu bolo podané včas, a teda v súlade\n\n11\n\ns procesnoprávnymi predpismi, je skutková otázka, ktorej preskúmavanie ústavným súdom\nje vo všeobecnosti limitované jeho ústavným postavením.\nÚstavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už uviedol, že v konaní o sťažnosti podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy v zásade nie je skutkovým súdom, ktorý by vykonával dokazovanie na\nzistenie skutkového stavu, ktorým by mohol či mal odhaľovať pravdivosť skutkových\ntvrdení (I. ÚS 200/2011).\n17. Vychádzajúc z uvedených skutočností a s prihliadnutím na to, že ústavný súd\nv konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy zásadne nie je súdom skutkovým, ústavný\nsúd dospel k záveru, že skutočnosti, ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, a dôkazy,\nktoré predložil na podporu svojich tvrdení o podaní dovolania elektronicky 16. januára\n2017, sú v zásade spôsobilé spochybniť právny záver najvyššieho súdu v napadnutom\nuznesení z 19. apríla 2017 o tom, že sťažovateľ podal dovolanie oneskorene. Napriek\ntvrdeniu okresného súdu vo vyjadrení z 5. októbra 2017, že podateľňa okresného súdu\nneeviduje žiadne elektronické podanie sťažovateľa zo 16. januára 2017, ktoré by malo súvis\ns konaním vedeným na okresnom súde pod sp. zn. 38 P 396/2015, ústavný súd vzhľadom\nna už uvedené (bod 15) vyhodnotil uvedené skutočnosti na ťarchu okresného súdu\na najvyššieho súdu.\n18. Skutočnosti uvádzané sťažovateľom podporené ním predloženými dôkazmi\nnaznačujú, že pokiaľ najvyšší súd pri posudzovaní včasnosti podaného dovolania\nsťažovateľa vychádzal len z podania urobeného v listinnej podobe doručeného osobne do\npodateľne okresného súdu, mohol sa dopustiť takého procesného pochybenia, ktoré mohlo\nzbaviť sťažovateľa prístupu k súdu, teda možnosti, aby najvyšší súd ako dovolací súd\npreskúmal ním podané dovolanie, pričom v konkrétnych okolnostiach posudzovaného\nprípadu môže ísť o také závažné pochybenie, ktoré je z ústavného hľadiska\nneakceptovateľné a neudržateľné. Z týchto dôvodov je zároveň potrebné považovať záver\nnajvyššieho súdu o tom, že dovolanie sťažovateľa bolo podané po uplynutí lehoty, za\nnepreskúmateľný a zjavne neodôvodnený, a preto ústavne neudržateľný. Ústavný súd preto\nrozhodol, že najvyšší súd napadnutým uznesením, ako aj okresný súd postupom v konaní\nvedenom pod sp. zn. 38 P 396/2015, ktorý predchádzal jeho vydaniu, porušili základné\n\n12\n\nprávo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho právo na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\n19. Na uvedený právny záver nemá vplyv skutočnosť, že najvyšší súd pri\nrozhodovaní o dovolaní nemal k dispozícii elektronické podanie dovolania sťažovateľa.\nPrípadné pochybenie súdu nižšieho stupňa procesného charakteru (sťažovateľ tvrdí, že\nelektronické podanie urobil na podateľni okresného súdu, pozn.) nemôže byť pričítané na\nťarchu účastníka konania, ktorý sa ochrany svojich práv a oprávnených záujmov domáha\nspôsobom ustanoveným zákonom, teda ak v okolnostiach namietaného prípadu v súlade\ns procesnoprávnymi predpismi podá mimoriadny opravný prostriedok na okresnom súde\n(k tomu pozri napr. IV. ÚS 445/2013, II. ÚS 263/2015).\nK namietanému porušeniu základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 47\ncharty\n20. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 47\ncharty postupom okresného súdu v napadnutom konaní a uznesením najvyššieho súdu,\nústavný súd v tejto časti sťažnosti nevyhovel.\nPodľa čl. 47 charty každý, koho práva a slobody zaručené právom únie sú porušené,\nmá za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy\npred súdom.\nKaždý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej\nlehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.\nÚstavný súd sa zaoberal povahou charty z hľadiska rozsahu jej pôsobnosti a jej\naplikovateľnosťou v posudzovanom prípade. Je nepochybné, že na základe tzv. Lisabonskej\nzmluvy (ako jej súčasť, pozn.) sa charta stala právne záväznou súčasťou primárneho práva\nEurópskej únie (ďalej len „únia“) s rovnakou právnou silou, ako sú zakladajúce zmluvy,\n1. decembra 2009.\nPodľa čl. 51 ods. 1 charty ustanovenia tejto charty sú pri dodržaní zásady subsidiarity\nurčené pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry únie, a tiež pre členské štáty výlučne vtedy,\nak vykonávajú právo únie.\n\n13\n\nPodľa čl. 52 ods. 7 charty súdy únie a členských štátov náležite prihliadajú\nna vysvetlivky vypracované s cieľom poskytnúť usmernenia pri výklade tejto charty.\nZ citovaných článkov charty vyplýva, že čl. 47 charty je potrebné interpretovať\nv súlade s čl. 51 ods. 1 charty s prihliadnutím na vysvetlivky k charte, ktoré boli\n14. decembra 2007 publikované pod 2007/C303/02, ako aj na existujúcu judikatúru\nSúdneho dvora Európskej únie (rozsudok z 13. 6. 1989 vo veci 5/88 Wachauf, Zb. 1989,\ns. 2609; rozsudok z 18. 6. 1991 vo veci ERT, Zb. 1991 s. I-2925; rozsudok z 18. 12. 1997\nvo veci C-309/96 Annibaldi, Zb. 1997, s. I-7493). Súdny dvor Európskej únie potvrdil túto\njudikatúru týmto spôsobom: „Navyše, je potrebné si uvedomiť, že požiadavky vyplývajúce\nz ochrany základných práv v právnom poriadku Spoločenstva sú rovnako záväzné pre\nčlenské štáty, pokiaľ vykonávajú právne akty Spoločenstva...“ (rozsudok z 13. 4. 2000 vo\nveci C-292/97, Zb. 2000, s. I-2737, bod 37).\nPodľa názoru ústavného súdu, prihliadajúc na citované ustanovenia charty, ako aj\nna vysvetlivky k charte ako nástroja výkladu, je aplikácia charty v posudzovanej veci\nvylúčená. Z citovaných ustanovení charty totiž vyplýva, že charta sa v prvom rade vzťahuje\nna inštitúcie a orgány únie. V prípade členských štátov, teda aj Slovenskej republiky, je\nzáväzná výlučne vtedy, ak konajú v rámci rozsahu pôsobnosti práva únie.\nZ uvedeného vyplýva, že v prípade sťažovateľa, kedy má všeobecný súd rozhodnúť\no jeho veci na základe vnútroštátneho práva, ktoré nepatrí do pôsobnosti práva únie, nejde\no žiaden z prípadov, v ktorých dochádza k implementácii právneho aktu únie\n(rozsudok z 13. 7. 1989 vo veci Wachauf, Zb. 1989, s. 2609) alebo k tomu, že by sa\nSlovenská republika chcela odchýliť od práva únie (rozsudok z 18. 6. 1991 vo veci ERT,\nZb. 1991 s. I-2925) alebo že by tu existovalo materiálne pravidlo práva únie, ktoré by\nsa malo v posudzovanom prípade aplikovať (rozsudok z 25. 3. 2004, Karner, C-71/02,\nZb. s. I-3025).\nZ uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosti sťažovateľa v tejto časti nevyhovel\na rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto nálezu (pozri aj III. ÚS 426/2016,\nIII. ÚS 646/2016, II. ÚS 45/2017).\n\n14\n\nIII.\n21. V zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd\nmôže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\nV zmysle § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo\nsloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo\nopatrenie zruší.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd právoplatné rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n22. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu\nv namietanom konaní a uznesením najvyššieho súdu bolo porušené základné právo\nsťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo\npotrebné zároveň v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nrozhodnúť o zrušení uznesenia najvyššieho súdu a v záujme efektívnej ochrany práv\nsťažovateľa aj vrátiť vec v zmysle § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde\nnajvyššiemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie (bod 2 výroku tohto nálezu).\nPo zrušení napadnutého uznesenia najvyššieho súdu a vrátení veci na ďalšie konanie\nbude najvyšší súd povinný opätovne rozhodnúť o dovolaní proti rozsudku krajského súdu,\npričom bude viazaný právnymi názormi ústavného súdu vyjadrenými v časti II tohto nálezu\n(§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde).\n\n15\n\nIV.\n23. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, finančné\nzadosťučinenie.\n24. Sťažovateľ požadoval finančné zadosťučinenie v sume 6 000 eur z dôvodov\nuvedených vo svojej sťažnosti. Ústavný súd však finančné zadosťučinenie sťažovateľovi\nnepriznal, pričom vychádzal z toho, že okrem vyslovenia porušenia označených práv\nsťažovateľa sa v konaní náprava dosiahne najmä zrušením napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu a vrátením veci na ďalšie konanie (bod 4 výroku tohto nálezu).\n25. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním advokátkou Mgr. Evou Braxatorisovou.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd\npri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy\nzamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016, ktorá bola 884 €.\nSťažovateľovi, ktorý bol vo veci namietaných porušení práv úspešný, vznikli trovy konania\nz dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a\nods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004\nZ. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení\nneskorších predpisov. Ústavný súd priznal odmenu za dva úkony právnej služby (prevzatie\na prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti), a to za každý úkon po 147,33 €, čo spolu\ns paušálnou náhradou niektorých hotových výdavkov 2 x 8,84 € za každý úkon právnej\nslužby predstavuje sumu 312,34 €. Ústavný súd nepriznal sťažovateľovi odmenu za úkon –\nvyjadrenie z 29. novembra 2017, ktorý nepovažoval za účelný, keďže v ňom neuviedla\nžiadnu inú argumentáciu, okrem tej už uvedenej v sťažnosti.\nPriznanú úhradu trov právneho zastúpenia sú okresný súd a najvyšší súd spoločne\na nerozdielne povinné uhradiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona\n\n16\n\no ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).\n26. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou nálezu uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. marca 2018\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "lehota-zmeškanie lehoty", "dovolanie", "doručenie, doručovanie-písomností (zásielok)", "doručenie, doručovanie-písomností (zásielok)", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "dovolanie", "lehota-zmeškanie lehoty"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "38P/396/2015", "guid": "d56bbb55-c4a2-4051-811b-49dc4fb7854f:d1912466-f999-4199-956a-06325f79b9d3", "vztah": "porusene"}, {"sz": "7Cdo/9/2017", "guid": "120bc162-37a7-49e7-b715-c314975c5566:c8d383d1-a314-4697-af0f-eca91f9b3e8a", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2f71da40-8682-4fa6-ad75-eb7c2b64e502", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.45.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 45/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 45/2017 z 9. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-09", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.45.2017.2"}, {"guid": "ussr:d53f21a4-18d8-48e0-b0d0-00bbcb0a76a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.646.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 646/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 646/2016 z 11. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-11", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.646.2016.1"}, {"guid": "ussr:52e8bd91-680a-48c4-b864-140d915ba840", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.426.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 426/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 426/2016 z 29. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.426.2016.1"}, {"guid": "ussr:e3f140dd-8b78-48dc-a602-f809216bab1a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.263.2015.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 263/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 263/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.263.2015.2"}, {"guid": "ussr:d155dc57-35c3-4e3a-87f7-035dbfe3f86a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 445/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 445/2013 z 28. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-28", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d155dc57-35c3-4e3a-87f7-035dbfe3f86a"}, {"guid": "ussr:4aef277f-2727-4498-aa8d-b5d1c9209c9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 200/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 200/2011 z 7. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-07", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aef277f-2727-4498-aa8d-b5d1c9209c9b"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "120bc162-37a7-49e7-b715-c314975c5566:c8d383d1-a314-4697-af0f-eca91f9b3e8a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1315222682.1", "spisova_znacka": "7Cdo/9/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/9/2017 z 18. 4. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-04-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1315222682.1"}, {"guid": "3679123e-1d63-46ce-9f48-28c28aafe603:79defb1e-ea04-4f07-a2cd-93c3c2513768", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1315222682.1", "spisova_znacka": "20CoP/102/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/102/2016 z 27. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-09-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1315222682.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:77b90da7-6e53-40d4-9729-662c871eeef5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.16.2026.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/2026 z 24. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.16.2026.2"}, {"guid": "ussr:58debeb2-4a5c-473c-8742-d45851851ada", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.488.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 488/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 488/2021 z 16. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.488.2021.1"}, {"guid": "ussr:2dbbd16d-54cd-4129-83db-fdbfbd4ea57a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.96.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 96/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 96/2019 z 12. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.96.2019.1"}]}