{"guid": "ussr:9eab3e7a-45f4-45cb-abbf-b58ce15b8675", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.640.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 640/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 640/2017 z 12. 12. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. decembra 2017, sp. zn. I. ÚS 640/2017, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.640.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2017-12-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9eab3e7a-45f4-45cb-abbf-b58ce15b8675", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.640.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.640.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.640.2017.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 640/2017-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. decembra 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátskou kanceláriou KOTRUSZ – BENČÍK, s. r. o., Štefánikova 57, Nitra, v mene\nktorej koná advokát a konateľ JUDr. Juraj Kotrusz, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 181/2015 z 18. mája 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla 2016\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho\n\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\n\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 181/2015\nz 18. mája 2016 (ďalej aj „uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Zo sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že sťažovateľ bol jedným z dvoch žalobcov\nv konaní vedenom na Okresnom súde Topoľčany (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.\n7 C 53/2009 o vypratanie nehnuteľnosti a o zriadenie vecného bremena. Okresný súd\nrozsudkom z 12. decembra 2013 zamietol návrh sťažovateľa na vypratanie nehnuteľnosti\na zriadil vecné bremeno k časti nehnuteľnosti v spoluvlastníctve sťažovateľa, uložil\nžalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť sťažovateľovi a žalobkyni v 2. rade spoločne a nerozdielne\nnáhradu za zriadenie vecného bremena, uložil sťažovateľovi a žalobkyni v 2. rade\npovinnosť nahradiť trovy konania žalovaných v 1. a 2. rade a uložil sťažovateľovi\na žalobkyni v 2. rade povinnosť nahradiť trovy konania štátu. Na základe sťažovateľom\npodaného odvolania rozhodol Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) svojím\nuznesením sp. zn. 5 Co 782/2014 z 12. novembra 2014 tak, že rozsudok okresného súdu\n„... v napadnutej časti výroku týkajúceho sa povinnosti odporcov v 1. a 2. rade zaplatiť\nnavrhovateľom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne náhradu za zriadenie vecného\nbremena v sume 3.833,21 eura, ako aj v časti výrokov o náhrade trov konania a náhrade\ntrov konania zrušuje a vec vracia v rozsahu zrušenia súdu prvého stupňa na ďalšie\nkonanie“. Proti uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, o ktorom rozhodol\nnajvyšší súd napadnutým uznesením tak, že ho ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti\nktorému dovolanie nie je prípustné, odmietol.\n3. Sťažovateľ namieta porušenie označených práv (bod 1) uznesením krajského súdu,\nktorý považoval sťažovateľom podané odvolanie za podané iba v časti týkajúcej sa súdom\nurčenej náhrady za zriadenie vecného bremena vo výške 3 833,21 € a v časti náhrady trov\nkonania, a to napriek tomu, že podľa sťažovateľa z obsahu podaného odvolania je zrejmé,\nže je podané proti všetkým výrokom rozsudku okresného súdu. Odôvodnenie takéhoto\npostupu krajským súdom považuje sťažovateľ za „nedostatočné a nepreskúmateľné,\nnakoľko z jeho obsahu nie je možné zistiť z akých vyjadrení alebo iných skutočností\nk tomuto záveru súdu dospel“. Sťažovateľ je toho názoru, že „pri takejto, pre odvolací súd\nkľúčovej otázke, sa mal súd podrobne vysporiadať s podkladmi a právnymi úvahami, ktoré\n2\n\nho viedli k takému záveru, a to napriek obsahu odvolania“. Sťažovateľ je presvedčený\no tom, že jeho úmysel napadnúť rozsudok okresného súdu vo všetkých jeho výrokoch je\njednoznačne a nespochybniteľne prezentovaný v samotnom odvolaní. Napriek tomu je\nsťažovateľ toho názoru, že pokiaľ jeho podanie vyhodnotil krajský súd ako rozporuplné\nv otázke rozsahu podaného odvolania, mal ho vyzvať na jeho opravu alebo doplnenie\nv zmysle § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“). Postupom krajského\nsúdu, ktorý nepreskúmaval ostatné výroky rozsudku okresného súdu, došlo podľa\nsťažovateľa k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom, čo predstavovalo vadu\nkonania podľa § 237 písm. f) OSP. Najvyšší súd sa týmito argumentmi sťažovateľa\nuvedenými v dovolaní nezaoberal, čo podľa sťažovateľa zakladá nepreskúmateľnosť\nnapadnutého uznesenia. Sťažovateľ v závere sťažnosti namieta aj vadu konania na\nokresnom súde, ktorého rozsudkom zriadené vecné bremeno podľa sťažovateľa «nespĺňa\nzákonné požiadavky na vecné bremeno zriaďované podľa § 135c ods. 3 Občianskeho\nzákonníka (ďalej len „OZ“), keďže nepredstavuje také vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné\nna výkon vlastníckeho práva žalovaných v rozsahu, v akom sa ochrany tohto vlastníckeho\npráva domáhajú». Zriadenie vecného bremena nedosahuje zákonom požadovaný účel\nv zmysle § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, a preto je výrok rozsudku okresného súdu\no zriadení vecného bremena nezákonný. Sťažovateľ namieta aj doručenie rozsudku\nokresného súdu sťažovateľovi a žalobkyni v 2. rade v odlišnom znení, keď k rozsudku\ndoručenému sťažovateľovi bol priložený iný geometrický plán ako ten, ktorý mal v súlade\ns výrokom rozsudku tvoriť jeho neoddeliteľnú súčasť.\n4. Na základe uvedených dôvodov sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom\nvyslovil porušenie sťažovateľom označených práv (bod 1) „v konaní vedenom pod sp. zn. 3\nCdo 181/2015“, napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie\na priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €.\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\n3\n\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n7. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť\nústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti\npetitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127\nústavy), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha\n(§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania\npred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom\nna uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite\nsvojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv.\nPlatí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom\n(m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05). Tvrdenia o porušení práv iným subjektom (okresným\nsúdom, resp. krajským súdom), ktoré sťažovateľ uvádza v texte sťažnosti mimo petitu, je\npodľa názoru ústavného súdu potrebné považovať iba za súčasť jeho argumentácie\n(obdobne III. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07).\n4\n\n8. Ústavný súd sa preto zaoberal namietaným porušením základných práv v rozsahu,\nv akom ich sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, v sťažnosti\npred ústavným súdom vymedzil v petite návrhu, t. j. skúmal, či uznesením najvyššieho súdu\nsp. zn. 3 Cdo 181/2015 z 18. mája 2016 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru.\n9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\n10. Formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom\npredpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu\ns právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu\ntýchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (obdobne napr. II. ÚS 71/97, IV. ÚS 195/07,\nIII. ÚS 24/2010).\n11. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n12. Ústavný súd považuje za potrebné poukázať na svoje ústavné postavenie,\nz ktorého vyplýva, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je\nalternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou. Preto nie je zásadne oprávnený\n5\n\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne\nzávery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na\nkontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia\nústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak\nv konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu\nzákladného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť\nteda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(mutatis mutandis I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).\n13. Z uvedených aspektov preto ústavný súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu.\n14. Najvyšší súd v napadnutom uznesení okrem iného uviedol:\n«Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,\nže dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený v súlade s § 241\nods. 1 O.s.p., skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či\ndovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym opravným\nprostriedkom.\n1. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty\na riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou\nktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov\nv konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konám zaručuje len\nvtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd\nmôže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred\nobčianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).\n\n6\n\nDovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania\nosobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno - iba\nv prípadoch Občianskym súdnym poriadkom výslovne stanovených - napadnúť rozhodnutie\nodvolacieho súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach\ntúto osobitosť dovolania často vysvetľuje konštatovaním, že dovolanie nie je „ďalším\nodvolaním“ a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať\nakékoľvek rozhodnutie (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 113/2012,\n2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012\na 7 Cdo 92/2012).\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to\nzákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).\nV prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle\n§ 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací\nsúd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia\nnávrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. d O.s.p.) na zaujatie\nstanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\nodmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na\nprerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. d O.s.p. Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie\nprípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu\nprvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že dovolanie\nje prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide\no uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej\nrepubliky.\nDovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky žiadneho\nz uvedených uznesení; dovolanie preto podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.\n2. Prípustnosť dovolania navrhovateľa 1/ by v preskúmavanej veci prichádzala do\núvahy, len ak by v konaní došlo k niektorej zo závažných procesných vád taxatívne\nvymenovaných v § 237 ods. 1 O.s.p. Povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či nedošlo k týmto\nvadám, vyplýva z § 242 ods. 1 O.s.p. Podľa ustanovenia § 237 ods. 1 O.s.p. je dovolanie\nprípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí\ndo právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť\n7\n\núčastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne\nzastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv\nzačalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/\núčastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval\nvylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval\nsenát.\nDovolateľ procesné vady konania uvedené v § 237 ods. 1 písm. a/ až d a g/ O.s.p.\nnetvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania\npreto z týchto ustanovení nevyplýva.\n3. Navrhovateľ 1/ v dovolaní uvádza, že v konaní došlo k procesnej vade uvedenej\nv § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.\nOdňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký\nprocesné nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných\noprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú\nvadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval\nv rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto\npostupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 O.s.p. majú\núčastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im\nrovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - viď napríklad právo účastníka vykonávať\nprocesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si\nz neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným\ndôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§115 O.s.p.), na to, aby mu\nbol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].\n3.1. Dovolateľ namieta, že odvolací súd neposúdil zákonnosť prvostupňového\nrozsudku v jeho plnom rozsahu, ale len čo do výroku o náhrade za zriadené vecné bremeno,\npritom z obsahu jeho odvolania je zrejmé, že smeruje voči všetkým výrokom prvostupňového\nrozhodnutia.\nNavrhovateľ 1/ v danom prípade vytýka odvolaciemu súdu absenciu rozhodnutia (t.j.\n„nerozhodnutie“) o časti jeho odvolania. K tomu dovolací súd uvádza, že z ustanovenia\n§ 152 ods. 2 O.s.p. (ktoré platí aj pre odvolacie konanie) vyplýva, že rozsudkom sa má\nrozhodnúť o celej prejednávanej veci. V prípade, že odvolací súd v rozpore so zákonnou\n8\n\npovinnosťou nerozhodol o určitom nároku navrhovateľa 1/ uplatneného v konaní, ide\no čiastočné rozhodnutie, avšak dotknutý účastník sa nemôže domáhať jeho nápravy\nprostredníctvom\n\ndovolania.\n\nPredmetom\n\ndovolania,\n\na\n\ntým\n\naj\n\nmožnej\n\nnápravy\n\nprostredníctvom do volacieho prieskumu, môže byť iba konkrétny (existujúci) výrok, ktorý\ntvorí súčasť výrokovej časti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (porovnaj\nnapríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 236/2004\na sp. zn. 6 Cdo 171/2010). Navrhovateľ 1/ teda neprípustné a nad rámec vymedzený\npredmetom možného dovolacieho prieskumu spochybňuje neexistujúci výrok rozhodnutia\nodvolacieho súdu (vo veci samej) namietaním existencie vady konania podľa § 237 ods. 1\npísm. f/ O.s.p.\n3.2. Dovolateľ považuje zdôvodnenie postupu odvolacieho súdu pri posúdení rozsahu\nodvolania za nedostatočné a nepreskúmateľné. Najvyšší súd k tomu uvádza, že judikatúra\nnajvyššieho súdu (R 111/1998) považuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia za tzv. inú vadu\nkonania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorá prípustnosť dovolania nezakladá. Správnosť\ntakého nazerania na právne dôsledky nepreskúmateľnosti potvrdzujú tiež rozhodnutia\nústavného súdu o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na\nprávnych záveroch súladných s R 111/1998 (viď najmä aktuálne rozhodnutia ústavného\nsúdu sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015 a III. ÚS 288/2015).\nNa rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo\n3. decembra 2015, bolo prijaté stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho\nporiadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné\nvysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá\nprípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Toto\nstanovisko bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky pod č. 2/2016.\nNajvyšší súd, stotožňujúc sa v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva\npredmetné stanovisko, skúmal, či v danej veci ide o taký výnimočný prípad, kedy by\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladala vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/\nO.s.p. Dovolací súd však nezistil, že by o takýto prípad v prejednávanej veci išlo;\n\n9\n\nodôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje vysvetlenie dôvodu, na\nktorom odvolací súd založil svoj postup.\n3.3 Navrhovateľ 1/ v dovolaní vyjadruje presvedčenie, že vecné bremeno zriadené\nprvostupňovým rozsudkom nespĺňa zákonné požiadavky podľa § 135c ods. 3 Občianskeho\nzákonníka. Namieta teda nesprávnosť právneho posúdenia, na ktorom spočíva\nprvostupňové rozhodnutie (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).\nPre uvedené platí výklad obsiahnutý v bode 3.1. tohto odôvodnenia, keďže dovolateľ\nsa domáha nápravy rozhodnutia vo výroku, o ktorom odvolací súd nerozhodoval.\nPredmetom dovolania môže byť iba výrok, ktorý bol vydaný odvolacím súdom. Z tohto\ndôvodu sa dovolací súd nemohol zaoberať vecnou stránkou uvedenej námietky.\n3.4 Dovolanie je navrhovateľom 1/ odôvodnené aj existenciou inej vady, ktorá mala\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.).\nInou vadou konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), na ktorú musí dovolací súd\nprihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od\nvád taxatívne vymenovaných v § 237 ods. 1 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej\ndôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení\nupravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Vada tejto povahy je síce\nrelevantným dovolacím dôvodom, ktorý možno uplatniť v procesné prípustnom dovolaní,\nsama osebe (i keby k nej skutočne došlo) ale prípustnosť dovolania nezakladá. Či už teda\nkonanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bolo alebo nebolo postihnuté\nprocesnou vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (pozn.: dovolací súd napadnuté\nrozhodnutie z tohto aspektu neposudzoval), nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť\ndovolania.\n4. Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie\nnavrhovateľa 1/ v zmysle § 239 O.s.p. prípustné nie je a v konaní neboli zistené žiadne vady\nv zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto odmietol jeho\ndovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce\nproti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.»\n\n10\n\n15. Po preskúmaní napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje,\nže sa nestotožňuje s námietkami sťažovateľa o nepreskúmateľnosti rozhodnutia najvyššieho\nsúdu vzhľadom na nevysporiadanie sa s jeho dovolacími námietkami.\nS prihliadnutím na citovanú časť odôvodnenia namietaného uznesenia najvyššieho\nsúdu ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd ako dovolací súd sa v ňom zaoberal a ústavne\nakceptovateľným spôsobom aj vysporiadal s dovolacími dôvodmi sťažovateľa [§ 237 ods. 1\npísm. f) OSP], s ktorými sa nestotožnil, a preto jeho dovolanie odmietol ako neprípustné.\nNajvyšší súd svoj záver o neprípustnosti dovolania sťažovateľa v rozsahu dovolacích\nnámietok vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, preto tento jeho záver nemožno považovať\nza nepreskúmateľný. Ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala\nsvojvoľný postup dovolacieho súdu (v medziach posudzovanej prípustnosti dovolania,\npozn.), ktorý by nemal oporu v zákone. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu nemožno\npodľa názoru ústavného súdu považovať za neodôvodnené a ani za arbitrárne, t. j. také,\nktoré by bolo založené na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v zákone, resp. popierajú\npodstatu, zmysel a účel v napadnutom konaní aplikovaných ustanovení Občianskeho\nsúdneho poriadku (upravujúcich prípustnosť dovolania v občianskoprávnych veciach).\nSkutočnosť, že najvyšší súd kvalifikoval dovolanie sťažovateľa ako neprípustné a že pri tom\nvyslovil právny názor, s ktorým sa sťažovateľ nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť\nk záveru o porušení práva na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie podľa\noznačeného článku ústavy a dohovoru.\n16. Vychádzajúc zo svojej doterajšej judikatúry ústavný súd považuje za potrebné\nuviesť, že otázka posúdenia, či sú splnené podmienky na uskutočnenie dovolacieho konania,\npatrí zásadne do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, a nie\ndo právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd\na všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani\nmimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov,\nsústavu ktorých završuje najvyšší súd (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Ingerencia\nústavného súdu do výkonu tejto právomoci všeobecných súdov je opodstatnená len\nv prípade jeho nezlučiteľnosti s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\n(I. ÚS 74/02, I. ÚS 115/02, I. ÚS 46/03). Otázka posúdenia prípustnosti dovolania je\n11\n\notázkou zákonnosti a jej riešenie samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení označených\npráv sťažovateľa (m. m. IV. ÚS 35/02).\n17. Ústavný súd poukazuje na to, že súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je povinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti\nopravného prostriedku uvádzané sťažovateľom, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“\nsúdom ani nemožno bez ďalšieho považovať za porušenie označeného práva. V inom\nprípade by totiž súdy stratili možnosť posúdiť, či zákonné dôvody prípustnosti alebo\nneprípustnosti podaného dovolania vôbec boli naplnené (IV. ÚS 245/2010). Takýto postup\na rozhodnutie dovolacieho súdu Občiansky súdny poriadok výslovne umožňuje, preto\npoužitý spôsob v konkrétnom prípade nemohol znamenať odoprenie prístupu sťažovateľa\nk súdnej ochrane v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch.\n18. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že medzi namietaným\nuznesením najvyššieho súdu a základným právom sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na jeho právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by\nsignalizovala možnosť vyslovenia ich porušenia po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie\nkonanie. Z tohto dôvodu sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\n19. Pretože sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. decembra 2017\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "odvolanie-rozhodnutie o odvolaní", "nehnuteľnosť", "vypratanie", "vecné bremeno-zriadenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7d786ac1-03df-4301-afb8-a595f9ea76cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2015 z 25. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-25", "citacie_n": 541, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2015.1"}, {"guid": "ussr:642f3f9f-d215-4faa-86d5-c88f5d0560fc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.184.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 184/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/2015 z 11. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-11", "citacie_n": 551, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.184.2015.1"}, {"guid": "ussr:32c9bb19-7f74-4ad4-846e-4ddcf0fb0cf9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.364.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 364/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 364/2015 z 26. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-26", "citacie_n": 516, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.364.2015.1"}, {"guid": "ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 4/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 4/2011 z 27. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-27", "citacie_n": 728, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:fbead54f-7514-4529-9502-a0b03fb7c5e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 245/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 245/2010 z 17. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-17", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fbead54f-7514-4529-9502-a0b03fb7c5e6"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 357, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:e5868c74-94ee-453a-ae7c-7d7eb250eeac", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 101, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5868c74-94ee-453a-ae7c-7d7eb250eeac"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:6ba7b7d6-41c6-4658-9e3e-d0f8fdd721e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ba7b7d6-41c6-4658-9e3e-d0f8fdd721e0"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "537cdac8-b469-4e4d-a52d-d749ae49e4a6:d46f9b29-b912-45b6-8b4d-278b0f5874ca", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5713207577.1", "spisova_znacka": "5Co/782/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/782/2014 z 25. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-05-25", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5713207577.1"}], "citovane_v": [{"guid": "4a888e59-7809-4716-88cd-6554f604f20a:1ed5b9e5-eba6-40ab-8819-a9a02e9f6b74", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8716204999.3", "spisova_znacka": "8CdoPr/3/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8CdoPr/3/2023 z 28. 2. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-02-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8716204999.3"}, {"guid": "bce1570a-2f06-41c3-b19b-3ac36b7bce41:3e534516-7014-4325-9b36-49c1dfba952b", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4609202942.14", "spisova_znacka": "5Co/128/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/128/2018 z 26. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4609202942.14"}, {"guid": "bce1570a-2f06-41c3-b19b-3ac36b7bce41:77ee914b-78bc-4dc8-8c6d-73d17423a875", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4609202942.14", "spisova_znacka": "5Co/128/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/128/2018 z 26. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-03-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4609202942.14"}, {"guid": "bce1570a-2f06-41c3-b19b-3ac36b7bce41:7a5c3c91-919d-4a8d-840c-1b72e0539886", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4609202942.14", "spisova_znacka": "5Co/128/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/128/2018 z 26. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-03-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4609202942.14"}]}