{"guid": "ussr:541c955f-80d9-483b-a19f-a2ac30770f25", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.625.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 625/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 625/2017 z 12. 12. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. decembra 2017, sp. zn. I. ÚS 625/2017, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.625.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2017-12-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/541c955f-80d9-483b-a19f-a2ac30770f25", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.625.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.625.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.625.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 625/2017-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. decembra\n2017 predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kubik,\nadvokát, s. r. o., Poľná cesta 966/9, Dunajská Streda, v mene ktorej koná konateľ JUDr.\nPeter Kubik, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Cbm 61/2004\nz 20. novembra 2007 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n3 Cbm 61/2004 z 25. februára 2008, ako aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5 Obo 9/2016 zo 4. júla 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n16. novembra 2017 doručená (na poštovú prepravu podaná 15. novembra 2017, pozn.)\nsťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej\nlen „krajský súd“) sp. zn. 3 Cbm 61/2004 z 20. novembra 2007 v spojení s opravným\nuznesením krajského súdu sp. zn. 3 Cbm 61/2004 z 25. februára 2008 (ďalej len „rozsudok\nkrajského súdu“), ako aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 5 Obo 9/2016 zo 4. júla 2017 (ďalej len „rozsudok najvyššieho\nsúdu“).\n2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že bol podielnikom Reštitučného otvoreného\npodielového fondu (ďalej len „podielový fond“), ktorý vznikol premenou z Reštitučného\ninvestičného fondu, a. s., na základe rozhodnutia Úradu pre finančný trh (ďalej len „úrad“)\nzo 17. decembra 2002. Jeho správcom bol ustanovený J &\n\n,\n\n(ďalej len „správca“), a funkciu depozitára správcu\nvykonávala\n\npobočka zahraničnej banky v Slovenskej\n\nrepublike (ďalej len „depozitár“). Sťažovateľ bol pôvodne vlastníkom 1,89 % podielových\nlistov daného fondu.\n3. Dňa 18. februára 2003 predal správca z majetku podielového fondu 179 889 kusov\nakcií (ďalej len „akcie“) emitenta\nmajetku\n\n(ďalej len „\n\n“), do\n\n, Bratislava, a podielových fondov\n(spolu ďalej len „nadobúdatelia“) za kúpnu cenu 1 700 Sk za akciu.\n\nNadobúdatelia boli v uvedenej dobe ovládaní skupinou Istrokapitál, ktorá bola súčasťou\nkonzorcia ovládajúceho podielového fondu. Uvedený predaj sa uskutočnil priamo bez toho,\naby správca vyhlásil verejnú súťaž o najlepšiu ponuku na kúpu akcií či priamo oslovil\nspoločnosť\n\n(ďalej len „\n\n“).\n\nTáto spoločnosť pritom bola podľa sťažovateľa už vo februári 2003 pripravená zaplatiť\nsumu 3 221 Sk za akciu. Nadobúdatelia uvedených akcií 19. septembra 2003 po ich kúpe\npreviedli úplatne akcie na spoločnosť\n\n, ktorá ich\n\n2\n\n22. septembra 2003 predala materskej spoločnosti\n\n– už zmienenej spoločnosti\n\nza cenu 3 250 Sk za akciu s opčnou prémiou vo výške 100 Sk za akciu.\n4. Predmetná sťažnosť smeruje proti označeným rozhodnutiam všeobecných súdov,\nktoré zamietli žalobu sťažovateľa o zaplatenie sumy 437 068,18 € (t. j. 13 167 116 Sk)\ns príslušenstvom voči\n\n(ďalej len\n\n„predseda predstavenstva správcu“), ako žalovanému v 2. rade a depozitárovi, resp. voči\n(ďalej len „právna nástupkyňa depozitára“), ako\nžalovanej v 3. rade z titulu náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku porušenia\nich povinností vyplývajúcich zo zákona č. 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o kolektívnom investovaní“). V dôsledku konania\nuvedených osôb totiž podľa sťažovateľa neboli akcie predané za najvýhodnejšiu cenu,\npretože už vo februári 2003, teda v dobe predaja akcií, ich bolo možné predať\n\nza\n\nspomínanú cenu. Uplatnená výška škody vychádza z rozdielu medzi predpokladanou\nkúpnou cenou zo strany\n\na cenou, za ktorú podielový fond predmetné akcie\n\npredal. Ide pritom o jej pomernú časť pripadajúcu na podiel sťažovateľa na portfóliu\npodielového fondu. Porušenie povinností žalovaných, pôvodne i vrátane správcu ako\nžalovaného v 1. rade, malo byť podľa sťažovateľa preukázané i právoplatnými\nrozhodnutiami úradu. V prípade správcu išlo o rozhodnutie č. GRUFT-113/2004/SANE\nz 24. februára 2004 a vo vzťahu k depozitárovi o rozhodnutie č. GRUFT-126/2004/SANE\nz 23. novembra 2004 (ďalej len „právoplatné rozhodnutia úradu o spáchaní iného správneho\ndeliktu“).\n5. Rozsudkom krajského súdu bola žaloba sťažovateľa voči správcovi, predsedovi\npredstavenstva správcu, ako aj voči depozitárovi zamietnutá, pretože vo vzťahu k žiadnemu\nzo žalovaných nedospel k záveru o porušení právnej povinnosti podľa zákona\no kolektívnom investovaní. Taktiež podľa neho došlo vo februári 2003 k predaju akcií za\nnajvýhodnejšiu cenu, takže bola vylúčená i možnosť vzniku škody.\n6. Na základe riadne a včas podaného odvolania (riadneho opravného prostriedku\nsťažovateľa) bolo naposledy rozsudkom najvyššieho súdu rozhodnuté tak, že konanie proti\n\n3\n\nsprávcovi (žalovanému v 1. rade, pozn.) bolo pre jeho zánik bez právneho nástupcu\nzastavené, avšak rozsudok okresného súdu v ostatnej časti bol ako vecne správny potvrdený.\nPodľa zistenia ústavného súdu rozsudok krajského súdu v spojení s rozsudkom najvyššieho\nsúdu nadobudli právoplatnosť 30. septembra 2017.\n7. Sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodnil okrem iného takto:\n«.. .A. Najvyšší súd... vyslovil, že nie je daná príčinná súvislosť medzi porušením\npovinnosti správcu a\n\nkonštatovaného rozhodnutiami ÚFT a vznikom škody. Týmto\n\nzáverom iba čiastočne rešpektoval právny názor vyslovený Ústavným súdom Slovenskej\nrepubliky v náleze III. ÚS 627/2015 zo dňa 02.02.2016. Opätovne sa odchýlil od záverov\nv čl. I bod 4 tejto sťažnosti uvedených právoplatných správnych rozhodnutí ÚFT.\nV zmysle judikatúry Ústavného súdu... (I. ÚS 269/2011), zužujúci výklad § 193\nCivilného sporového poriadku (predtým § 135 Občianskeho súdneho poriadku), aký\nv konkrétnom prípade aplikoval odvolací súd, je v rozpore s princípom právnej istoty.\nÚstavný súd uvádza, že ak napríklad pojmovým znakom skutkovej podstaty určitého\ntrestného činu je aj výška spôsobenej škody, všeobecné civilné súdy, rozhodujúc o nároku\nna náhradu škody spôsobenej trestným činom, nemôžu sa cítiť neviazaní uvedeným\npojmovým znakom trestného činu. Tento záver je primerane aplikovateľný aj v tomto\nprípade...\nV rozhodnutiach ÚFT, ktorými bola uložená pokuta správcovi a\n\nza porušenie\n\njeho zákonných povinnosti, je jednoznačne konštatované, že správca a\n\nnekonali ani\n\ns odbornou starostlivosťou a ani v súlade so záujmami podielnikov ROPF. Nekonanie\nv záujme podielnikov je pojmovým znakom iného správneho deliktu spáchaného správcom\na\n\ns poukazom na ZKI. Jediným subjektom, do záujmov ktorého mohlo byť a aj bolo\n\nporušením povinností správcu a\n\nzasiahnuté, boli teda podielnici ROPF, akým bol aj\n\nsťažovateľ. Pritom tento záujem bol jedine majetkový. Záujmom podielnikov ROPF bolo\nmaximalizovať\n\nvýnosy\n\nfondu\n\nčo\n\nnajvýhodnejším\n\npredajom\n\ncenných\n\npapierov\n\nnachádzajúcich sa vo fonde.\nZ uvedeného vyplýva, že príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti správcu\na\n\nna strane jednej a zásahom do záujmov sťažovateľa (ktorý zásah má podobu\n\nmajetkovej ujmy, teda škody aj v zmysle nálezu Ústavného súdu... č. k. III. ÚS 627/2015\n\n4\n\nzo dňa 02.02.2016) na strane druhej vyplýva z podstaty iného správneho deliktu\nspáchaného správcom a\nV konkrétnom prípade Najvyšší súd... len formálne, naoko rešpektoval názor\nústavného súdu vyslovený v náleze zo dňa 02.02.2016, relevantným spôsobom však v tomto\nsmere nekonal. Konanie Najvyššieho súdu... je tak v rozpore so základným princípom\nprávneho štátu a to princípom právnej istoty a zasahuje do práva sťažovateľa na súdnu\na inú právnu ochranu...\nB... Postupom, keď najvyšší súd sám rozhodol, a nezrušil tiež nedostatočne\nodôvodnené rozhodnutie Krajského súdu... vydané v prvom stupni, podľa názoru\nsťažovateľa mu bola odopretá ústavou a zákonmi garantovaná dvojinštančnosť\nrozhodovania súdom. Sťažovateľ nemal proti rozhodnutiu všeobecného súdu prvej inštancie\n(Krajský súd...) reálny, riadny opravný prostriedok a takýto nemá ani voči rozhodnutiu\nodvolacieho súdu. Rozhodnutie Krajského súdu... zo dňa 20.11.2007 obsahovalo iba\ngenerické právne vety (žiadne zrozumiteľné dôvody) a bolo len „dotvorené“ najvyšším\nsúdom ako súdom odvolacím, ale naďalej ostalo rozhodnutím nespĺňajúcim zákonné\npredpoklady. Postupom zvoleným najvyšším súdom došlo k porušeniu základného\nústavného práva sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivý proces...\nC. Sťažnosťou napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu má pritom v podstate\nrovnaké vady, ktoré už raz kritizoval Ústavný súd... v náleze zo dňa 02.02.2016...\nMedzi najzávažnejšie pochybenia súdu v tomto ohľadne patrí odôvodnenie\nrozhodnutia vo vzťahu k dvom otázkam - vzniku škody (C.1) a zodpovednosti\n\n,\n\npredsedu predstavenstva správcu (C.2)...\nC.1... záver ohľadne škody je hrubo rozporný so zistením ÚFT ako je uvedený\nv rozhodnutiach číslo GRUFT-113/2004/SANE a číslo GRUFT-126/2004/SANE, ako aj\ns výsledkami vykonaného dokazovania pred súdom. Z dokazovania vyplynulo, že vo februári\n2003 bola\n\nschopná a ochotná zaplatiť za Akcie 13,8 milióna €, čo je 77,- €/akcia\n\n(t.j. 3.300,- Sk/akcia, resp. 3.221,- Sk/akcia v závislosti na výmennom kurze €/Sk), pretože\ndňa 06.06.2002, resp. 10.06.2002, schválilo predstavenstvo a dozorná rada\ntento cenový limit osobitne pre prípad, pokiaľ budú Akcie ponúknuté na predaj v rámci\ntohto cenového limitu. Tento cenový limit zodpovedal cene, ktorá bola dosiahnutá v rámci\nprivatizácie\n\nza balík akcií 87%, ktorý kúpila\n\n5\n\nod\n\nštátu. Táto cena bola v danom čase všeobecne známa a preto bolo možné, ako aj logické, za\ntúto (rovnakú) cenu Akcie ponúkať na predaj...\n...\n\nbola oslovená právnym predchodcom ROPF (t.j. Reštitučným\n\ninvestičným fondom, a.s.). Avšak jeho zástupcovia ponúkali na rokovaní s\n\ndňa\n\n12.7.2002 (cca pol roka pred rozhodným dňom) Akcie za cenu, ktorá presahovala\nprivatizačnú cenu a cenový limit stanovený\n\n77,- €/akcia, a preto\n\no predmetné akcie za cenu nad tento limit neprejavila záujem...\nKaždopádne bolo v konaní preukázané, že osoby rokujúce za\nrozhodnutím orgánov\n\nboli viazané\n\nz 06.06.2002, resp. 10.06.2002, a cenovým limitom 77,-\n\n€/akcia, takže je vylúčené, aby\n\nAkcie nekúpila, pokiaľ by jej boli ponúknuté\n\nv rámci tohto limitu. Všetky osoby zastupujúce\n\npotvrdili, že ponúkaná cena na\n\nrokovaní dňa 12.07.2002 bola nad limitom 77,- €/akcia (a úplne všetky vypočúvané osoby\npotvrdili, že ponúkaná cena bola veľmi výrazne nad limitom 1.700,- Sk/akcia)...\nV rámci dokazovania teda nebolo zistené, že\nBolo zistené to, že 12.07.2002\n\nnemala záujem kúpiť Akcie.\n\nnemala záujem kúpiť Akcie za cenu vyššiu než\n\n77,- €/akcia...\nV súdnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že keby v rozhodnom čase (február\n2003) správca predával Akcie transparentne napr. v rámci verejnej súťaže, alebo aspoň\npriamo oslovil majoritného akcionára\n\n, bola by\n\nschopná a ochotná zaplatiť za Akcie cenu 77,- €/akcia (t.j. 3.221.- Sk/akcia), t.j.\ncelkom 13,8 mil. €, čo by pre ROPF znamenalo vynos vyšší o sumu 278.827.950,- Sk.\nZávery odvolacieho súdu sú tak v rozpore s prevedeným dokazovaním\na elementárnou logickou úvahou.\nC.2 ... ÚFT sa porušením povinnosti\n\nnemohol zaoberať, pretože to\n\nnebolo v jeho kompetencii. Avšak v rozhodnutí č. GRUFT -113-2004/SANE vytkol správcovi\ndve porušenia zákona...\nVýrokové rozhodnutie a), ktoré dopadá na správcu, tiež musí dopadať na\nako predsedu predstavenstva správcu, pretože správca konal/predal Akcie\nprostredníctvom\n\n...\n\nPri výkone svojej pôsobnosti sa\nspoliehať na to, čo mu o záujme\n\nv žiadnom prípade nemal právo\no Akcie v lete 2002 povedali iné osoby v tom\n\n6\n\nčase (ne)zastupujúce už neexistujúci subjekt (p.\nzodpovednosť.\n\nktoré nenesú žiadnu právnu\n\nbol povinný postupovať s náležitou starostlivosťou tak, ako to\n\nkáže aj § 194 Obchodného zákonníka, a záujem\n\n(aktuálne, t.j. vo februári 2003)\n\nsám preverovať. S osobitným ohľadom na to, že ani p.\nnezáujme\n\no Akcie v lete 2002, len uviedol, že\n\nnevypovedal o absolútnom\nnemala v lete 2002\n\no tieto akcie záujem v limitnej cene 2.700,- Sk/akcia až 3.400,- Sk/akcia...\nNavyše, aj prípadný nezáujem\n\nby neznamenal nezáujem iných osôb, keby\n\nboli Akcie verejne ponúknuté. Nevykonanie verejnej ponuky na predaj Akcií nemôže\nospravedlniť vôbec nič...\nZávery odvolacieho súdu sú tak znovu v rozpore s prevedeným dokazovaním\na elementárnou logickou úvahou.\nC.3 ... V rozsahu posúdenia otázok uvedených v písm. C.1 a C.2 tohto článku\nsťažovateľ je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu síce naoko rozsiahle,\nale z neho nie je možné vyčítať skutočné dôvody rozhodnutia súdu, navyše závery tam\nobsiahnuté odporujú elementárnej logike a vykonanému dokazovaniu... Preto napadnuté\nrozhodnutie najvyššieho súdu (arbitrárnosť rozhodnutia krajského súdu už bolo\nkonštatované v skoršom náleze ústavného súdu) je potrebné považovať za arbitrárne, ktoré\nje v rozpore s ústavou garantovaným právom na súdnu ochranu a na spravodlivý proces.\nV súvislosti so vznikom škody žiada sa pritom dodať, že ústavný súd v náleze č. k.\nIII. ÚS 627/2015 vyslovil porušenie práva sťažovateľa na ochranu vlastníctva, čo podľa\nvýkladu sťažovateľa znamená, že aj ústavný súd videl existenciu majetkovej ujmy\nsťažovateľa v konkrétnom prípade...»\n8. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„Rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. 3 Cbm 61/2004 zo dňa 20.11.2007\na Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5 Obo 9/2016 zo dňa 04.07.2017 základné\npráva a slobody sťažovateľa zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé\nkonanie zakotvené v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli\nporušené.\n\n7\n\nÚstavný súd SR rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5 Obo 9/2016\nzo dňa 04.07.2017 a rozsudok Krajského súdu Bratislava č. k. 3 Cbm 61/2004 zo dňa\n20.11.2007 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu Bratislava na ďalšie konanie.\n... Sťažovateľ zároveň navrhuje, aby Ústavný súd SR... priznal sťažovateľovi náhradu\ntrov tohto konania voči porušovateľom... do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n9. Ako to z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, sťažovateľ namieta porušenie\noznačeného základného práva podľa ústavy a práva podľa dohovoru rozsudkom krajského\nsúdu, ako aj rozsudkom najvyššieho súdu tým, že:\na) najvyšší súd potom, ako v preskúmavanej veci boli jeho predchádzajúce\nrozhodnutia nálezom ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 627/2015 z 2. februára 2016 v spojení\ns opravným uznesením ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 627/2015 zo 14. februára 2017\nzrušené, nerešpektujúc závery toho nálezu pri rozhodovaní opäť nevzal do úvahy\nprávoplatné rozhodnutia úradu o spáchaní iného správneho deliktu správcom a depozitárom\nv súvislosti s predajom akcií nadobúdateľom, ktoré v zmysle ustanovenia § 193 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (do 31. mája 2016\nzmysle ustanovenia § 135 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov, pozn.) pre konajúce súdy záväzným spôsobom riešia predbežnú\notázku zodpovednosti za protiprávne konanie;\nb) najvyšší súd napriek tomu, že rozsudok krajského súdu je nepreskúmateľný pre\nnedostatok dôvodov, tento nezrušil a vec mu nevrátil na ďalšie konanie, a keďže sa tak\nsťažovateľ prvýkrát až z rozsudku najvyššieho súdu dozvedel, ako boli jeho argumenty\na ním predložené dôkazy posúdené, sťažovateľovi bolo odopreté právo na to, aby jeho vec\nbola posúdená a rozhodnutá v dvojinštančnom súdnom konaní;\nc) závery sú v rozpore s vykonaným dokazovaním, pokiaľ\n- najvyšší súd bez ďalšieho ustálil, že\n\nani žiaden iný subjekt okrem\n\nnadobúdateľov v rozhodujúcom čase (18. februára 2003) neprejavil a nemal záujem o kúpu\n\n8\n\nakcií emitenta\n\npráve naopak, podľa názoru sťažovateľa ak by správca, predseda\n\npredstavenstva správcu a depozitár postupovali v plnom súlade so zákonom o kolektívnom\ninvestovaní, a nie v poslednom rade transparentne, bola by v rozhodujúcom čase\nprinajmenšom\n\nschopná a ochotná zaplatiť za akcie cenu 77 € (t. j. 3 221 Sk) za\n\nakciu, čo by pre podielový fond oproti ich predaju nadobúdateľom za cenu 1 700 Sk za\nakciu predstavoval výnos vyšší o 278 827 950 Sk (napokon\n\nakcie\n\nkúpila\n\n22. septembra 2003 za cenu 3 250 Sk za akciu s opčnou prémiou vo výške 100 Sk za akciu,\npozn.),\n- najvyšší súd napriek právoplatnému rozhodnutiu úradu č. GRUFT-113/2004/SANE\nz 24. februára 2004 o spáchaní iného správneho deliktu správcom v súvislosti s predajom\nakcií nadobúdateľom ustálil, že neboli zistené nijaké porušenia povinností predsedom\npredstavenstva správcu v zmysle zákona o kolektívnom investovaní účinného v čase predaja\nakcií a ani v zmysle zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene\na doplnení niektorých zákonov účinného od 1. januára 2004,\ndôsledkom čoho závery rozsudku najvyššieho sudu, ako aj rozsudku krajského súdu\nodporujú elementárnej logike, nespĺňajú požiadavku riadneho a presvedčivého odôvodnenia\nrozhodnutia, a teda sú arbitrárne.\nIII.\n10. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú\nporušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd\nvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola\nvyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje\niný súd\n11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\n\n9\n\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Cieľom predbežného prerokovania\nkaždého návrhu (vrátane sťažnosti namietajúcej porušenie základných práv a slobôd) je\nrozhodnúť o prijatí návrhu na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení\nz ďalšieho konania pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n14. Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany\nzákladných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom\nprávomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv\na slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\n15. Inými slovami, z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu\nposkytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto\npráv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej\nprávomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť,\nale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie\nje daná právomoc všeobecných súdov (podobne aj II. ÚS 521/2015, II. ÚS 855/2015,\nIV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ\nsa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných\n\n10\n\na účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť\nodmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\nK rozsudku krajského súdu\n16. Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľ mal možnosť domáhať sa preskúmania\nsťažnosťou napadnutého rozsudku krajského súdu využitím riadneho opravného\nprostriedku, a to odvolania, ktoré sťažovateľ napokon pred podaním sťažnosti ústavnému\nsúdu aj účinne využil, pričom o tomto jeho odvolaní bolo rozhodnuté rozsudkom\nnajvyššieho súdu.\n17. Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu\nochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou\ninštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96), ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti (vo vzťahu k rozsudku\nkrajského súdu) už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej\nprávomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nK rozsudku najvyššieho súdu\n18. V súvislosti s namietaným porušením označeného základného práva podľa\nústavy, ako aj práva podľa dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje,\nže ústava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania\nzvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak,\nčl. 127 ods. 1 ústavy jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi dostupných\na účinných prostriedkov nápravy.\n19. Ústavný súd teda skúmal, či sťažovateľ mal, resp. stále má k dispozícii účinný\nopravný prostriedok alebo iný právny prostriedok, ktorý mu zákon na ochranu základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru účinne poskytuje a na\npoužitie ktorého je oprávnený podľa osobitných predpisov. Ako to už z obsahu sťažnosti\n\n11\n\nvyplynulo, sťažovateľ podal proti rozsudku najvyššieho súdu dovolanie ‒ mimoriadny\nopravný prostriedok, o ktorom podľa zistenia ústavného súdu je konanie dosiaľ vedené na\nkrajskom súde pod sp. zn. 3 Cbm 61/2004 (vec ešte nebola predložená najvyššiemu súdu\nako súdu dovolaciemu pre účely rozhodnutia o dovolaní, pozn.), t. j. o ktorom dosiaľ\nnajvyšší súd ako dovolací súd nerozhodol.\n20. Ústavný súd v danej súvislosti poukazuje na svoj ustálený právny názor (m. m.\nIV. ÚS 177/05), podľa ktorého vyčerpaním opravných prostriedkov alebo iných právnych\nprostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd\núčinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných\npredpisov, nemožno rozumieť už samotné podanie posledného z nich oprávnenou osobou\n(v prípade sťažovateľa podania dovolania), ale až rozhodnutie o ňom príslušným orgánom.\nIná interpretácia by v danej veci mala za následok nežiaducu situáciu, keď by to isté\nrozhodnutie súčasne preskúmaval najvyšší súd, ako aj ústavný súd.\n21. Zo skutočnosti, že sťažovateľ podal proti napadnutému rozsudku najvyššieho\nsúdu dovolanie, vyplýva, že sťažnosť je ústavnému súdu podaná predčasne, keďže existuje\niný orgán verejnej moci (najvyšší súd), ktorý je oprávnený poskytnúť ochranu základným\nprávam a slobodám sťažovateľa. Posudzujúc danú časť sťažnosti sťažovateľa ústavný súd\nkonštatuje, že prijatím danej sťažnosti na ďalšie konanie by došlo k vzniku ústavne\nneakceptovateľného stavu, keď by v zásade o rovnakej veci rozhodovali paralelne dva\norgány súdneho typu – najvyšší súd a ústavný súd (m. m. II. ÚS 393/2014,\nIII. ÚS 632/2014, IV. ÚS 146/08, IV. ÚS 420/2011).\n22. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní uplatnením\nzásady ratione temporis odmietol sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu k rozhodnutiu\nnajvyššieho súdu podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde ako\nneprípustnú.\n23. O ďalších návrhoch sťažovateľa formulovaných v sťažnostnom petite (zrušenie\nrozsudku krajského súdu, ako aj zrušenie rozsudku najvyššieho súdu a vrátenie veci na nové\n\n12\n\nkonanie a rozhodnutie a náhrada trov konania) z dôvodu odmietnutia sťažnosti nebolo\npotrebné rozhodnúť.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. decembra 2017\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "dovolanie-dovolacie dôvody", "dovolanie-prípustnosť", "konanie-vady konania", "náhrada škody (ujma)", "fond", "akcia, akcionár", "cena"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:65eca531-7b78-4be4-9d2c-72746c103e2c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.627.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 627/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 627/2015 z 14. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-14", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.627.2015.1"}, {"guid": "ussr:6bd1a038-356f-4c12-a9d9-ff28cd060242", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.855.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 855/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 855/2015 z 17. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-17", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.855.2015.1"}, {"guid": "ussr:1b9ac48a-a59a-4a8d-b68e-14a8d0537d36", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.521.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 521/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 521/2015 z 3. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-03", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.521.2015.1"}, {"guid": "ussr:28f83a48-1864-4b22-b3b3-5da92bd56aff", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 632/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 632/2014 z 21. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-21", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:28f83a48-1864-4b22-b3b3-5da92bd56aff"}, {"guid": "ussr:3fb9c5fa-75f8-40f5-8ca2-48a7352476f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 393/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 393/2014 z 23. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-23", "citacie_n": 105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3fb9c5fa-75f8-40f5-8ca2-48a7352476f2"}, {"guid": "ussr:76f3ef2e-cdde-40c3-881e-24e4ac58ae8d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 269/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 269/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 181, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76f3ef2e-cdde-40c3-881e-24e4ac58ae8d"}, {"guid": "ussr:40fd4a6e-1e9d-4e2c-9b1d-404e4f8fce34", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 420/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 420/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40fd4a6e-1e9d-4e2c-9b1d-404e4f8fce34"}, {"guid": "ussr:8da1c78d-cca8-4964-8729-a04eb66ffe7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 146/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 146/08 z 24. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-24", "citacie_n": 372, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8da1c78d-cca8-4964-8729-a04eb66ffe7d"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 566, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "946777f3-3bd3-431b-b244-67981474a4ea:e5f0ac6f-83b7-4ac3-b0cc-dd52fd4e48a2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1004116824.1", "spisova_znacka": "5Obo/9/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/9/2016 z 3. 7. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-07-03", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1004116824.1"}, {"guid": "c9a42b46-794f-439d-9fe1-77babd361092:315ca538-d8ad-4394-bc39-f16de903edd2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1004116824.11", "spisova_znacka": "3Cbm/61/2004", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cbm/61/2004 z 17. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-10-17", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1004116824.11"}], "citovane_v": []}