{"guid": "ussr:c354999e-be05-4951-bef5-1d44653864b6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.616.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 616/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 616/2017 z 5. 12. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. decembra 2017, sp. zn. I. ÚS 616/2017, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.616.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2017-12-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c354999e-be05-4951-bef5-1d44653864b6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.616.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.616.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.616.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 616/2017-17\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. decembra 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n, ktorou namieta porušenie svojho základného\n\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 Tos 77/2017\nz 9. augusta 2017, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n5. októbra 2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou\n\nnamieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\n\nuznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 Tos 77/2017\nz 9. augusta 2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“).\n2. Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu\nBratislava II (ďalej len „okresný súd“) č. k. 1 T 151/2014-727 z 9. apríla 2015 uznaný za\nvinného zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1\npísm. a) a ods. 2 písm. a) s poukazom na § 123 ods. 3 písm. h) zákona č. 300/2005 Z. z.\nTrestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), za čo mu bol\nuložený trest odňatia slobody v trvaní desať rokov, na výkon ktorého bol zaradený do\nústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Proti rozsudku\nokresného súdu č. k. 1 T 151/2014-727 z 9. apríla 2015 podal sťažovateľ odvolanie,\no ktorom rozhodol krajský súd svojím uznesením č. k. 4 To 58/2015-842 z 23. júna 2015\ntak, že odvolanie sťažovateľa odmietol, pričom rovnako tak odmietol aj odvolanie\nokresného prokurátora v časti týkajúcej sa sťažovateľa. Sťažovateľ proti uzneseniu\nkrajského súdu č. k. 4 To 58/2015-842 z 23. júna 2015 vo výroku, ktorým bolo jeho\nodvolanie zamietnuté, podal dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím\nuznesením sp. zn. 5 Tdo 58/2016 z 18. augusta 2016 odmietol. V ďalšom sťažovateľ podal\nna okresnom súde návrh na obnovu konania, ktorý okresný súd uznesením sp. zn.\n5 Nt 129/2016 z 15. júna 2017 zamietol. Krajský súd svojím uznesením sp. zn.\n2 Tos 77/2017 z 9. augusta 2017 rozhodol o zamietnutí sťažovateľom podanej sťažnosti\nsmerujúcej proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 5 Nt 129/2016 z 15. júna 2017.\nV ostatnom podal sťažovateľ ústavnému súdu sťažnosť.\n3. Sťažovateľ v podanej sťažnosti poukázal na skutočnosť, že v návrhu na obnovu\nkonania v jeho právoplatne skončenej trestnej veci uviedol dve nové skutočnosti, ktoré\npodľa jeho názoru zakladali dôvod obnovy konania a ktoré sa týkali výpovedí svedkyne\na odsúdenej\n\n, ktoré v pôvodnom konaní (teda\n\nv trestnej veci sťažovateľa vedenej pred okresným súdom pod sp. zn. 1 T 151/2014, pozn.)\nvypovedali odlišne ako v iných trestných konaniach. Práve zmena výpovedí, resp.\nodlišnosti, ktoré uvádzali tieto osoby v rámci svojich výpovedí v iných trestných konaniach,\n\n2\n\nmali byť podľa sťažovateľa dôvodom obnovy konania aj v jeho právoplatne skončenej\ntrestnej veci.\n4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n„1. Základné právo\n\nna spravodlivý proces priznané čl. 46 ods. 1\n\nústavy SR uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Tos/77/2017 z 9/8/2017 porušené\nbolo.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Tos/77/2017 z 9/8/2017 sa zrušuje\na ukladá sa Krajskému súdu v Bratislave, aby vo veci konal a rozhodol.“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá\nprávomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti,\nalebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene\nmôže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný\nsúd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.\n\n3\n\n7. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo\nslobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 168/05).\n8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde... Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nkaždý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho\nobčianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného\nobvinenia proti nemu.\n9. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne\nsúladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci. V zmysle svojej\njudikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, odôvodnenie\n\n4\n\nktorých je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom\nna preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n10.1 Krajský súd v uznesení sp. zn. 2 Tos 77/2017 z 9. augusta 2017 v podstatnom\ndôvodil:\n„Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na podklade riadne a včas podanej\nsťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. poriadku\njednak správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť\na konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že\nsťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.\nZ pripojeného spisu krajský súd zistil, že súd prvého stupňa vo veci postupoval\nsprávne a zákonne, konal verejné zasadnutie v neprítomnosti odsúdeného vzhľadom na jeho\nvyhlásenie zo dňa 09.05.2017.\nPodľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným\nrozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti\nalebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so\nskutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo\nvzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu\nalebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom\ntrestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia\nsúhrnného trestu, by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom\npáchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.\nPodľa § 399 ods. 1 písm. b/ Tr. por. súd návrh na povolenie obnovy konania\nodmietne, ak smeruje len proti rozhodnutiu alebo výroku, ohľadne ktorého obnova konania\nnie je prípustná.\nPodľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak\nnezistí podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por.\nK povoleniu obnovy konania v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. je potrebné uviesť, že\nv takomto konaní dochádza preskúmaniu skutočností, či podnet na obnovu konania\nobsahuje nové skutočnosti, ktoré v predchádzajúcom samotnom konaní boli súdu neznáme,\na ktoré by mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. V konaní o povolení obnovy konania\n\n5\n\nneplatí revízny princíp, podľa ktorého by bol súd oprávnený skúmať správnosť všetkých\nvýrokov napadnutého rozhodnutia.\nV danej trestnej veci sťažnostný súd preskúmal dôvodnosť podania odsúdeného\na konštatuje zhodne ako súd prvého stupňa, že uvedené dôvody nie sú skutočnosti nového\nvýznamného charakteru, ktoré by mohli viesť k zmene právoplatného rozhodnutia súdov.\nPredmetná trestná vec vo vzťahu k otázke viny prešla preskúmaním súdov tak\nKrajského súdu Bratislava, ako aj Najvyššieho súdu SR. Výpoveď svedkyne\nvykonanej po právoplatnom odsúdení v inej trestnej veci v samom základe nemení\nnič na skutočnosti, že odsúdený bol uznaný vinným okrem iného aj na základe výpovedi tejto\nsvedkyne po poučení o význame krivej výpovedi. Nejde vzhľadom k obsahu jej výpovedi zo\ndňa 25.08.2016 o dôkazy súdu doposiaľ neznáme.\nVýpoveď spoluodsúdenej\n\nzo dňa 19.12.2016 vykonaná v inej\n\ntrestnej veci vo vzťahu k\n\ntreba hodnotiť z pohľadu hodnotenia nových\n\nskutočností ako skutočnosť nie nového charakteru, pričom vina odsúdeného v pôvodnom\nkonaní bola preukázaná okrem jeho výpovedi aj znaleckým dokazovaním.\nInštitút obnovy konania je striktne viazaný na preukázanie nových skôr neznámych\ndôkazov, čo sa v posudzovanej veci sa nepodarilo dosiahnuť. Súd rozhodujúci o sťažnosti\npoukazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého uznesenia, ktoré si v celom\nrozsahu osvojuje.\nKrajský súd po preskúmaní celého konania dospel preto k záveru, že súd prvého\nstupňa postupoval správne, a preto sťažnosť odsúdeného\n\nzamietol ako\n\nnedôvodnú.“\n10.2 Okresný súd v uznesení sp. zn. 5 Nt 129/2016 z 15. júna 2017 v podstatnom\ndôvodil:\n„V\n\nsúvislosti\n\ns\n\npísomným\n\nnávrhom\n\nodsúdeného,\n\nlistinným\n\nmateriálom\n\na s prihliadnutím na priebeh a výsledky verejného zasadnutia zo dňa 15. 6. 2017 musí súd\nkonštatovať nasledovné:\nDôvodom pre povolenie obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por. je to, že vyjdú\nnajavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo\nv spojitosti so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine\n\n6\n\nalebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti\nčinu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore\ns účelom trestu.\nSkutočnosťou predtým neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý je v tej\nistej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci.\nDôkazom predtým neznámym sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný\nv pôvodnom konaní, ale aj dôkaz síce v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom,\npričom za nové nemožno považovať také skutočnosti a dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu\nspisu, a to ani v takom prípade, keď sa súd s nimi v pôvodnom rozhodnutí nevysporiadal\nalebo ich prehliadol, prípadne sa mýlil pri ich hodnotení alebo ich vyhodnotil nesprávne.\nSamotné konanie o povolení obnovy konania sa teda obmedzuje na zistenie, či vyšli\nnajavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme a súčasne neplatí revízny princíp - súd\nnie je oprávnený skúmať správnosť všetkých výrokov napadnutého rozhodnutia, t. j., úlohou\nsúdu v takomto konaní je:\na/ zistiť, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme,\nb/ či tieto nové skutočnosti alebo dôkazy by mohli samy osebe alebo v spojitosti so\nskutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo\nvzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu\nalebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom\ntrestu.\nOhľadom prvej podmienky je v danom konkrétnom prípade celkom zrejmé, že tunajší\nprvostupňový súd sa v pôvodnom konaní musel vysporiadať s celým radom priamych\ni nepriamych dôkazov, pričom ani odvolací súd /Krajský súd v Bratislave/ vo svojom\nrozhodnutí v danej veci nezistil žiadne pochybenia pri hodnotení dôkazov a pri následnom\nustálení otázky viny odsúdeného\n\n, ktorý záver si v konečnom dôsledku\n\nosvojil aj Najvyšší súd SR v rámci rozhodnutia o odmietnutí dovolania, je teda zrejmé, že\ndomáhanie sa povolenia obnovy konania na základe vyššie uvedenej okolnosti /údajné\nrozporné tvrdenia\n\n- pracovníčky\n\n// nie je možné považovať za\n\ntakú novú skutočnosť alebo nový dôkaz súdu skôr neznámy v zmysle zákonného ustanovenia\n§ 394 ods. 1 Tr. por., v ktorej súvislosti súd opätovne upozorňuje na fakt, že predmetnému\n\n7\n\nprávoplatnému odsúdeniu predchádzalo rozsiahle dokazovanie a viacnásobné vyhodnotenie\ndôkazov tunajším súdom, odvolacím súdom a i Najvyšším súdom SR.\nVo vzťahu k druhej podmienke je teda možná konštatácia, že záporné zodpovedanie\nprvej otázky /absencia zistenia relevantnej novej skutočnosti alebo nového dôkazu/ fakticky\nvylučuje možnosť skúmania otázky prípadného iného rozhodnutia o vine alebo treste v\ndanej trestnej veci.\nUvedený rozbor zistených skutočností teda smeruje k záveru, že neboli splnené\npodmienky zákonného ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por., a to v tom zmysle, že nevyšli\nnajavo také skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo\nv spojitosti so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine\nalebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti\nčinu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore\ns účelom trestu.\nSúd dôsledne zvážil všetky okolnosti a dospel k názoru, že v danom prípade\nabsentujú podmienky pre povolenie obnovy konania podľa § 394 Tr. por., čo je zrejmé z\nuvedeného rozboru požiadaviek zákonného ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por., preto súd\nnávrh odsúdeného\n\nna povolenie obnovy konania v trestnej vec\n\ntunajšieho súdu, sp. zn. 1T/151/2014, zamietol ako nedôvodný tak, ako je uvedené vo\nvýrokovej časti tohto uznesenia.“\n11. V prvom rade musí ústavný súd poznamenať, že kritériom aplikovateľnosti čl. 6\nods. 1 dohovoru je materiálna povaha predmetu konania. Aplikácia uvedeného článku\ndohovoru prichádza do úvahy iba v prípade, že ide o konanie, v ktorom sa rozhoduje\no občianskych právach alebo záväzkoch, prípadne o oprávnenosti trestného obvinenia. Nie\nje pritom rozhodujúce, či v okolnostiach konkrétneho prípadu rozhoduje všeobecný súd\nalebo iný orgán verejnej moci, a taktiež nie je rozhodujúca ani povaha zákona, ktorý\nupravuje predmet daného konania, rovnako tak ani povaha strán (účastníkov konania), resp.\npovaha právneho vzťahu, o ktorý v danej veci ide.\n12. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) možno\nvyvodiť, že pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovoru nespadá konanie o mimoriadnych opravných\n\n8\n\nprostriedkoch, za ktoré treba bezpochyby považovať aj obnovu konania (IV. ÚS 382/09,\nI. ÚS 5/02, obdobne aj rozsudky ESĽP Kulnev v. Rusko, rozhodnutie z 18. 3. 2010,\nč. 7169/04, Rudan v. Chorvátsko, rozhodnutie z 13. 9. 2001, č. 45943/99), pretože\nrozhodnutia o povolení obnovy konania alebo zamietnutí návrhu na povolenie obnovy\nkonania priamo nesúvisia s rozhodnutím o právach a záväzkoch občianskoprávneho\ncharakteru alebo o oprávnenosti trestného obvinenia proti adresátom práv podľa tohto\nustanovenia dohovoru. Článok 6 ods. 1 dohovoru totiž neobsahuje právo na revíziu súdneho\nkonania [pozri aj Svák, J.: Ochrana ľudských práv z pohľadu judikatúry a doktríny\nštrasburských orgánov ochrany práva. Žilina: Poradca podnikateľa 2003, s. 370 – 371, ktorý\nv tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie vo veci Callaghon c. Spojené kráľovstvo z 9. 5.\n1985, Décisions et raports, č. 60 (IV. ÚS 403/09)]. Článok 6 ods. 1 je aplikovateľný až na\nobnovené konanie.\n13. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s doterajšou rozhodovacou praxou\nústavného súdu (I. ÚS 5/02, IV. ÚS 382/09, IV. ÚS 287/2010, IV. ÚS 117/2011) preto\nneprichádza do úvahy, aby ústavný súd postup krajského súdu v jeho napadnutom\nrozhodnutí po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie mohol kvalifikovať ako porušenie práva\nsťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Inými slovami, v prípade rozhodovania\nvšeobecných súdov o povolení obnovy konania podľa § 398 a nasl. Trestného poriadku\nvrátane zohľadnenia zákonných podmienok tento postup umožňujúcich podľa § 393 a nasl.\nTrestného poriadku nejde o typ súdneho konania spadajúceho pod ochranu čl. 6 ods. 1\ndohovoru podaním ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy, v dôsledku čoho ústavný súd\nkonštatuje absenciu vecnej príslušnosti medzi právom sťažovateľa na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorého porušenie namieta, a napadnutým\nrozhodnutím krajského súdu. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v\nčasti spočívajúcej v namietaní porušenia čl. 6 ods. 1 dohovoru odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n14. Podľa § 394 ods. 1 zákona č. 301/2005 Trestný poriadok v znení neskorších\npredpisov obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným\ntrestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr\n\n9\n\nneznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr\nznámymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený\ntrest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený\ndruh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie\nod potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere\nk závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom\ntrestu.\n15. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému\nvšeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách (I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Právomoc ústavného súdu\nkonať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o namietaných porušeniach ústavou alebo\npríslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je kvalifikovaná už\nspomínaným princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch\nrozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že\núčinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou\núpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve. V nadväznosti na to ústavný súd\nnie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu,\nktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či\nv konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké\nskutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne\nzávery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len\nvtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\n\n10\n\n16. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia krajského súdu ústavný\nsúd konštatuje, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné\nustanovenia podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval, jeho úvahy vychádzajú\nz konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne, právne akceptovateľné\na ústavne konformné. Vzhľadom na aplikáciu príslušných na vec sa vzťahujúcich\nhmotnoprávnych a procesnoprávnych zákonných ustanovení je napadnuté rozhodnutie\nkrajského súdu aj náležite odôvodnené. Krajský súd vo svojom napadnutom rozhodnutí\nprávne vyčerpávajúcim a ústavne súladným spôsobom zdôvodnil, prečo nepovažoval\nsťažovateľom predostreté dôvody obnovy konania za spôsobilé na povolenie obnovy\nkonania v jeho právoplatne skončenej trestnej veci, a to z toho dôvodu, že nešlo o dôkazy vo\nveci konajúcim súdom neznáme, čím tak nedošlo k naplneniu Trestným zákonom\npredpokladaných podmienok tohto konania. Aj ústavný súd je zhodne s názorovým\npostojom všeobecných súdov toho názoru, že obnova konania je mimoriadnym opravným\nprostriedkom, ktorý je zameraný na revíziu skutkových okolností, podporených dôkazmi,\nktoré neboli v pôvodnom konaní súdu známe, a nie revízie právneho posúdenia už raz\nvykonaných dôkazov a ich dopadu na trestnoprávnu zodpovednosť sťažovateľa, k čomu je\na priori určené aj odvolanie ako riadny opravný prostriedok a dovolanie ako mimoriadny\nopravný prostriedok. Naostatok k právnemu posúdeniu okolností sťažovateľovej trestnej\nveci sa vyjadril aj ústavný súd vo svojom uznesení č. k. II. ÚS 193/2017-16 zo 16. marca\n2017 preskúmavajúc uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Tdo 58/2016 z 18. augusta 2016,\nktorým bolo odmietnuté sťažovateľom podané dovolanie a ktorý sťažovateľom podanú\nsťažnosť odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n17.\n\nV\n\nsúvislosti\n\nso\n\nsťažovateľom\n\ndeklarovaným\n\nprejavom\n\nnespokojnosti\n\ns rozhodnutím krajského súdu ústavný súd konštatuje, že obsahom základného práva na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať\nočakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so\nzákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať\nako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod\nzasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenia základných práv\n(I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05). Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru\n\n11\n\nústavného súdu základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nemôže byť\nporušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch\ns požiadavkami účastníka konania. Po analýze napadnutého rozhodnutia krajského súdu\nústavný súd hodnotí ním predostreté právne závery odôvodňujúce nesplnenie podmienok\npotrebných na povolenie obnovy konania ako zákonné a ústavne súladné. Inými slovami,\nz pohľadu ústavného súdu nemožno považovať právne závery krajského súdu za arbitrárne\nalebo zjavne neopodstatnené, v dôsledku čoho ústavný súd konštatuje, že nezistil príčinnú\nsúvislosť medzi napadnutým rozhodnutím krajského súdu a namietaným porušením\noznačeného základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, a preto sťažnosť\nsťažovateľa v tejto jej časti taktiež odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n18. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd nemohol zaoberať\nopodstatnenosťou námietok v nej uvedených. Zároveň stratilo opodstatnenie zaoberať\nsa ďalšími návrhmi sťažovateľa na ochranu ústavnosti (zrušenie napadnutého rozhodnutia\nkrajského súdu, vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie a pod.).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. decembra 2017\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné konanie-obnova konania v trestnom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ce41209a-619f-45fc-9dce-3438395cee01", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.193.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 193/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/2017 z 16. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.193.2017.1"}, {"guid": "ussr:3f990bd1-4240-4343-9ad2-f8ce948689b7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 117/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 117/2011 z 31. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-31", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3f990bd1-4240-4343-9ad2-f8ce948689b7"}, {"guid": "ussr:defba1d6-3dc6-4325-9438-217fbdb03ed6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 287/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 287/2010 z 30. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-30", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:defba1d6-3dc6-4325-9438-217fbdb03ed6"}, {"guid": "ussr:aacb3f19-fb34-42d2-ab53-7745284d716d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 403/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 403/09 z 13. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-13", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aacb3f19-fb34-42d2-ab53-7745284d716d"}, {"guid": "ussr:91100dee-9f83-44df-a132-8e0751ce9da4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 382/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 382/09 z 21. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-21", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:91100dee-9f83-44df-a132-8e0751ce9da4"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 904, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 166/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 166/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 598, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 140/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 140/03 z 9. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-09", "citacie_n": 706, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6"}, {"guid": "ussr:c397dccb-8c4a-42ea-bc1d-76656f7c11c5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 5/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 301, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c397dccb-8c4a-42ea-bc1d-76656f7c11c5"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "514927ca-eeda-4816-b3e8-c2ca60926f3c:534e123d-199f-422d-9f87-830a0ab32d34", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4317010541.1", "spisova_znacka": "2Tos/77/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 2Tos/77/2017 z 24. 9. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-09-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4317010541.1"}, {"guid": "f8367d87-ba2c-4f69-af06-d0de78f9139c:c35163dd-4ecb-4f33-8b59-982e525b40f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "4To/58/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4To/58/2015 z 2. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-09-02", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f8367d87-ba2c-4f69-af06-d0de78f9139c:c35163dd-4ecb-4f33-8b59-982e525b40f2"}], "citovane_v": []}