{"guid": "ussr:5a1930ac-da2d-4b35-bfce-514c3fbed238", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.612.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 612/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 612/2017 z 5. 12. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. decembra 2017, sp. zn. I. ÚS 612/2017, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.612.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2017-12-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5a1930ac-da2d-4b35-bfce-514c3fbed238", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.612.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.612.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.612.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 612/2017-23\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. decembra 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom\n\nJUDr. Ivanom Hubkom, advokátska kancelária, Gaštanová 7, Žilina, vo veci namietaného\nporušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského\nsúdu v Žiline sp. zn. 25 Sd 244/2014 z 13. novembra 2014 a rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1 So 10/2015 zo 16. novembra 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. marca\n2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta\n\nporušenie svojho základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\n\nrozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 25 Sd 244/2014\nz 13. novembra 2014 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) a rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 So 10/2015 zo 16. novembra 2016\n(ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“).\n2. Z obsahu sťažnosti, jej doplnenia z 10. mája 2017 a jej príloh vyplýva, že\nrozsudkom krajského súdu bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne (ďalej len\n„žalovaná“) č. 530 502 2820 0 zo 14. mája 2014 o priznaní starobného dôchodku\nsťažovateľovi v sume 74,30 € mesačne od 20. decembra 2010, o jeho zvýšení na sumu\n75,90 € od 1. januára 2011, na sumu 78,20 € od 1. januára 2012, na sumu 89,40 € od\n1. januára 2013 a na sumu 98,20 € od 1. januára 2014.\n3. Rozsudkom najvyššieho súdu bol rozsudok krajského súdu potvrdený.\n4. Sťažovateľ v sťažnosti vytýka krajskému súdu a najvyššiemu súdu ich právne\nzávery a tvrdí, že napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj najvyššieho súdu porušuje\njeho označené práva. Argumentuje tým, že neexistoval dôvod na aplikovanie Dohovoru\no invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, ktorý bol ČSSR ratifikovaný\n11. januára 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v ,,Zbierke zákonov“ (ďalej len „dohovor\nč. 128“). Tvrdí, že v prípade výsluhového dôchodku a starobného dôchodku nejde o súbeh\ndôchodkov, pretože ide o dve samostatné a rozdielne dôchodky, teda tým aj sociálne\nudalosti.\n5. Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že vnútroštátnym zákonom nebol dohovor\nč. 128 vykonaný a žiadny vnútroštátny zákon upravujúci sociálne zabezpečenie neobsahuje\naproximáciu dohovoru č. 128, ktorý je medzinárodnou zmluvou. Samotný dohovor č. 128\nobsahuje iba všeobecné pojmy, a nie konkrétne podmienky krátenia dôchodkov, preto ho\nnie je možné aplikovať v danom prípade. Sťažovateľ potom dodáva, že ak dohovor č. 128\nnie je žiadnym prameňom práva, z tohto dôvodu sa súdy vo svojich rozhodnutiach nemôžu\nopierať o judikatúru najvyššieho súdu vychádzajúcu z aplikácie tohto dohovoru č. 128,\n2\n\na preto ich považuje za arbitrárne, zmätočné, nevykonateľné a poškodzujúce osobnostné\npráva každého jednotlivca.\n6. Podľa sťažovateľa dochádza v danom prípade k odopretiu spravodlivosti zo strany\nvšeobecných súdov, pretože výklad zákona krajský súd a najvyšší súd realizujú\nextenzívnym spôsobom, pričom spôsob výpočtu dôchodku pre starobného dôchodcu\npoberajúceho výsluhový dôchodok je bez opory v konkrétnom prameni práva. Zo žiadneho\nsociálneho zákona totiž nevyplýva zamedzenie dvojitého zhodnotenia získaných dôb\ndôchodkového poistenia. Sťažovateľ vidí porušenie základného práva na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru aj v tom, že prvostupňový súd ani odvolací súd sa nezaoberali žiadnymi\nnámietkami sťažovateľa, nevyjadrili sa k podstatným skutočnostiam, a preto považuje ich\nrozhodnutia za arbitrárne.\n7. Na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jeho\noznačených práv prvostupňovým rozsudkom krajského súdu a napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu, označené rozsudky zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie,\npriznal mu finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania.\nII.\n8. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú\nporušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd\nvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola\nvyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje\niný súd.\n9. Ústavný súd v súlade s § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\n3\n\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na\nprerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má\nprávo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prerokovaná\nnezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.\n11. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného\n\npráva\n\npodľa\n\nčl.\n\n46\n\nods.\n\n1\n\nústavy\n\na\n\npráva\n\npodľa\n\nčl.\n\n6\n\nods. 1 dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým\na nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto\nprávach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07).\nII.A K namietanému porušeniu základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu\n12. V súvislosti s namietaným porušením označených práv rozsudkom krajského\nsúdu ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy,\nobsahom ktorého je pravidlo, že sťažovateľ má právo domáhať sa ochrany základného\npráva pred ústavným súdom iba v prípade, ak mu túto ochranu nemôže poskytnúť iný súd.\n\n4\n\n13. Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd\nmôže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými\nsťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti\ndomáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych\nprostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého\nzo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu\nna konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby\nalebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie\nktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných\nprávnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom upraveným spôsobom pred iným\nsúdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu\nnedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. I. ÚS 6/04, IV. ÚS 179/05,\nIV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06, III. ÚS 42/07).\n14. Ústavný súd konštatuje, že nemá právomoc preskúmať označený napadnutý\nrozsudok krajského súdu, keďže ho už meritórne preskúmal na základe odvolania najvyšší\nsúd, ktorý bol oprávnený a zároveň povinný poskytnúť sťažovateľovi ochranu jeho právam.\n15. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti smerujúcej proti\nprvostupňovému rozsudku krajského súdu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 405/04, III. ÚS 133/05,\nIV. ÚS 155/2010, III. ÚS 311/2014).\nII.B K namietanému porušeniu základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu\n16. Sťažovateľ vo vzťahu k napadnutému rozsudku najvyššieho súdu namietal\nporušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podstata jeho\n\n5\n\nargumentácie spočíva v námietke nedostatočného a arbitrárneho odôvodnenia napadnutého\nrozsudku, ktorý spočíva v neústavnej aplikácii dohovoru č. 128.\n17. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci na jej\nprerokovanie.\n18. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu\nmožno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec\ndôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok\n\nvzájomnej\n\npríčinnej\n\nsúvislosti\n\nmedzi\n\nnamietaným\n\nrozhodnutím\n\na základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(napr. II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, I. ÚS 426/08).\n19. Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj doktrína možných\nzásahov ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vo veciach patriacich\ndo ich právomoci. Ústavný súd predovšetkým pripomína, že je nezávislým súdnym\norgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Vo vzťahu k všeobecným súdom nie je\nprieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 31/05) a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými\nsúdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového\nstavu všeobecný súd vyvodil (m. m. II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Ústavný súd v tejto\nsúvislosti vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci\nnemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť princípy\nspravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Táto ochrana sa prejavuje aj v tom,\nže všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky účastníka konania, keď jasne\n6\n\na zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s\n\npredmetom\n\nsúdnej\n\nochrany.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nuž opakovane\n\nuviedol\n\n(napr. II. ÚS 13/01, I. ÚS 241/07), že ochrana ústavou, prípadne dohovorom garantovaných\npráv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len ústavnému súdu, ale aj\nvšeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní ústavou, ústavným\nzákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy a zákonom (čl. 144 ods. 1\nústavy).\n20. V súvislosti so sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd\nrozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha\npri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu rozhodnutím\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej interpretácie a aplikácie\nzákonných predpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne\nodôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných práv\na slobôd (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07). Uvedené rovnako platí\naj pre namietané porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nFormuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy totiž ústavodarca v základnom právnom\npredpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu\ns právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu\ntýchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (obdobne napr. II. ÚS 71/97, IV. ÚS 195/07,\nIII. ÚS 24/2010).\n21. Odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov je častým predmetom posudzovania\nv rozhodovacej činnosti ústavného súdu, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej\nlen ,,ESĽP“), z čoho rezultuje pomerne bohatá judikatúra k jeho významu z pohľadu\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd odpovedá\nna konkrétne námietky účastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky\nkľúčové právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.\n7\n\nÚstavný súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do\nvšetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).\n22. Vo svojich rozhodnutiach ESĽP obdobne konštatoval, že súdne rozhodnutia\nmusia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz\nc. Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument\nstrany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre\nrozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument\n(Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva na\nspravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,\nargumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06).\n23. Najvyšší súd na odôvodnenie svojho rozsudku v podstatnom vo vzťahu\nk sťažnosti uviedol:\n«Odporkyňa preskúmavaným rozhodnutím vykonala výpočet starobného dôchodku\nnavrhovateľa, t. j. 600,59581 eur (teoretickej sumy starobného dôchodku) tak, že zhodnotila\nvšetky preukázané doby poistenia t. j. 36,3590 (teda aj so započítaním doby služby\nv Policajnom zbore). Následne určila sumu starobného dôchodku, zodpovedajúcu obdobiu\ndôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového\ndôchodku za celé roky a to, vykonaním súčinu teoretickej sumy starobného dôchodku\na koeficientu určeného ako podiel doby služby a úhrnu obdobia dôchodkového poistenia\n(t. j. všetkých získaných dôb dôchodkového poistenia), ktoré bolo zhodnotené na teoretickú\nsumu starobného dôchodku. Následne krátila teoretickú sumu starobného dôchodku o sumu\nstarobného dôchodku, zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba\nslužby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, t. j.\no 528,59170565 eur. Výsledná suma starobného dôchodku navrhovateľa podľa zák.\nč. 461/2003 Z. z. je 72,10 eur.\n8\n\nOdporkyňa takisto v zmysle § 274 zák. č. 461/2003 Z. z. vykonala výpočet starobného\ndôchodku navrhovateľa aj podľa predpisov účinných do 31.12.2003, t. j. zákona č.\n100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č.\n100/1988 Zb.), pričom opätovne použila vyššie uvedenú metodiku výpočtu teoretickej sumy\nstarobného dôchodku a jeho krátenia. Výslednú sumu starobného dôchodku (9.30 eur)\nporovnala so sumou starobného dôchodku vypočítaného podľa zák. č. 461/2003 Z. z.\n(pričom navrhovateľovi priznala sumu starobného dôchodku pre neho výhodnejšiu, t. j.\nv sume 72,10 eur...\n... zákonodarca zamedzil dvojitému zhodnoteniu získaných dôb dôchodkového\npoistenia, nakoľko v opačnom prípade by boli výsluhoví dôchodcovia neodôvodnene\nzvýhodnení oproti ostatným dôchodcom, ktorý nezískali obdobie služby, zhodnotené pre\nvýšku výsluhového dôchodku. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že\npoistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zák.\nč. 461/2003 Z. z. len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme\n(s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z., ktorým sa pre nárok na tieto\ndávky započítavajú doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti,\nupravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo\nvdovecký dôchodok.\nS poukázaním na príslušné ustanovenia zák. č. 461/2003 Z. z. odporkyňa v minulosti\nzamietala žiadosti policajtov o starobný dôchodok s odôvodnením, že nespĺňajú podmienku\npotrebnej doby poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 tohto\nzákona.\nZákon o sociálnom poistení neupravuje možnosť priznania starobného dôchodku, ak\nnie je splnená podmienka potrebnej doby poistenia. Z toho dôvodu tiež tento zákon skutočne\nneobsahuje pojmy „teoretická výška dôchodku“. Nárok policajtov na zhodnotenie aj doby\ntrvania služobného pomeru policajta na účely výsluhového dôchodku vyplýva len\nz rozhodovacej praxe najvyššieho súdu, ktorý výkladom záväzných právnych predpisov\n(nielen zák. č. 461/2003 Z. z.) judikoval existenciu nároku na starobný dôchodok aj\nv prípadoch, ak policajtovi bol priznaný výsluhový dôchodok a nesplnil podmienku\npotrebnej doby poistenia v tzv. civilnom zamestnaní pre vznik nároku na starobný\n9\n\ndôchodok. Najvyšší súd súčasne právne zdôvodnil aj možnosť krátenia sumy starobných\ndôchodkov vypočítanej s prihliadnutím na doby poistenia vo všeobecnom systéme\nsociálneho poistenia, ako aj dôb zhodnotených pre nárok na výsluhový dôchodok.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zároveň poukázal na to. že nová právna úprava\nobsiahnutá v zák. č. 461/2003 Z. z., nemala za cieľ vylúčiť hodnotenie dôb poistenia\nv osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia vojakov a policajtov aj vo všeobecnom\nsystéme sociálneho poistenia a vyžadovať splnenie podmienky 15 rokov dôchodkového\npoistenia podľa zák. č. 461/2003 Z. z. aj u poistencov, ktorí boli poistení v osobitnom\nsystéme sociálneho zabezpečenia, v ktorom im vznikol nárok na výsluhový dôchodok.\nSkonštatoval, že u poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového (výsluhového) zabezpečenia\nv osobitnom systéme by absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia vo všeobecnom\nsystéme malo za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení\nv zahraničných systémoch sociálneho poistenia. Preto je potrebné aby odporkyňa pri\nrozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá /. dávok výsluhového\nzabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítala teoretickú výšku dôchodku,\nktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme\na keďže výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na\nstarobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia charakter dávky v starobe,\nv súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru, môže krátiť starobný dôchodok navrhovateľa primerane\nk počtu skončených rokov doby trvania služby policajta rozhodných pre výšku výsluhového\ndôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa otázkou nároku na starobný dôchodok v súbehu\ns nárokom na výsluhový dôchodok, ktorý bol priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z. z.,\nzaoberal vo viacerých rozhodnutiach a jeho judikatúra v tejto oblasti je rozsiahla\na konštantná.\nOtázku povahy výsluhového dôchodku ako dávky v starobe najvyšší súd riešil\nnapríklad v rozsudku sp. zn. 4So/189/2008 z 29. mája 2008. V predmetnom rozsudku\nnajvyšší súd uviedol: „Z dôvodovej správy k zákonu č. 222/2002 Z. z.“ o zvýšení dôchodkov\nv roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia,\nktorým bolo okrem iného novelizované aj ustanovenie § 21 ods. 3 zák. č. 100/1988 Zb.,\n10\n\n„vyplýva záver, že zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby od dovŕšenia dôchodkového\nveku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) výsluhový dôchodok\ni dávky výsluhového zabezpečenia považované za výsluhový dôchodok podľa § 124 zák.\nč. 328/2002 Z. z. plnili funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho\npoistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako dávka\nsociálneho zabezpečenia existujúca či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na\nktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov\no sociálnom zabezpečení (poistení.)\nSúčasne zámerom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 Z. z. zabezpečiť, aby\npomerná výška výsluhového dôchodku bola vyššia ako keby policajtom bola doba\nprofesionálnej služby hodnotená len vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia.\nZ toho teda vyplýva záver, že úmyslom zákonodarcu bolo, aby súčet výsluhového dôchodku\na starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia bol vyšší, resp. aspoň\nrovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý mal všetky doby zamestnania\nhodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia)...\nVzhľadom na uvedené nie je dôvodná námietka navrhovateľa, že starobný dôchodok\ni výsluhový dôchodok nie sú dávkami sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť,\nktorou je prežitie zákonom stanoveného dôchodkového veku. Je totiž zrejmé, že práve od\nokamihu dovŕšenia dôchodkového veku, teda prežitím stanoveného dôchodkového veku,\nnadobudol výsluhový dôchodok navrhovateľa charakter dávky v starobe, tak ako to má na\nmysli ustanovenie článku 33 ods. 2 Dohovoru.»\n24. Predmetné rozhodnutie najvyššieho súdu (nadväzujúce na právny názor\nkrajského súdu a vo veci konajúcich správnych orgánov) obsahuje podľa názoru ústavného\nsúdu dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho\nvýklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, a nevyplýva z nich ani taká\naplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola\npopretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom najvyššieho súdu\nnestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu\n11\n\n(II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo\nna súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd\nnemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane\nich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné\naj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo\naj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti\n(IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n25. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého rozsudku presvedčil, že najvyšší súd sa\nnámietkami sťažovateľa zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že sťažovateľ\nv tomto konaní dostal odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. V tejto súvislosti\nuž ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka\nna súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05,\nI. ÚS 117/05). Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa\nspochybňovali závery napadnutého rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú\noporu vo vykonanom dokazovaní.\n26. Dôvody napadnutého rozsudku najvyššieho súdu sú podľa ústavného súdu\ndostatočne zrozumiteľné a logické, vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu\na relevantných právnych noriem. Najvyšší súd dostatočným a presvedčivým spôsobom\nvysvetlil, prečo považuje výsluhový dôchodok po dovŕšení veku potrebného pre odchod do\nstarobného dôchodku svojou povahou za starobný dôchodok. Rovnako považuje za\nakceptovateľnú aj metodiku krátenia starobného dôchodku v takomto prípade.\n27. Ústavný súd poukazuje aj na svoje skoršie rozhodnutia v skutkovo obdobných\nveciach, v ktorých dospel k totožnému záveru. Vzhľadom na opakujúce sa námietky\n12\n\nuvedené v sťažnosti sťažovateľa, ktoré boli skoršími rozhodnutiami všeobecných súdov\nvyvrátené (m. m. I. ÚS 16/2016, II. ÚS 389/2017, III. ÚS 279/2017), ústavný súd\nnevzhliadol žiaden relevantný dôvod na odklon od existujúcich rozhodnutí, v ktorých\nposudzoval rovnako nastolenú problematiku.\n28. Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti\nmedzi napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu a namietaným porušením základného\npráva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nS prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj s poukazom na to,\nže obsahom základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne\nkonanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho\nkonania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07,\nII. ÚS 229/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n29. Keďže došlo k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi\nsťažovateľa (bod 7 sťažnosti), ktoré sú viazané na to, že ústavný súd sťažnosti vyhovie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. decembra 2017\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dôchodok-starobný", "arbitrárnosť", "správne súdnictvo-rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov", "dôchodok-výsluhový", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f921c861-6536-480f-8e00-31462152a11f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.389.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 389/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 389/2017 z 22. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-22", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.389.2017.1"}, {"guid": "ussr:c3d6bfd1-8a68-4242-80b4-0d5bf55e35b0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.279.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 279/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 279/2017 z 25. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.279.2017.1"}, {"guid": "ussr:ad1891db-9cf7-48f9-97bd-5033904e87b5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.16.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 16/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/2016 z 13. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-13", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.16.2016.1"}, {"guid": "ussr:2ac5e863-ed54-4c7e-a55e-d54a4939d395", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 311/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 311/2014 z 6. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-06", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ac5e863-ed54-4c7e-a55e-d54a4939d395"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:07269280-1c0b-4f8b-b79b-c6d77c9c9131", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 155/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 155/2010 z 1. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-01", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:07269280-1c0b-4f8b-b79b-c6d77c9c9131"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:e522a647-ace0-44bd-8783-51dfdf26212d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 426/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 426/08 z 10. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-10", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e522a647-ace0-44bd-8783-51dfdf26212d"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 1207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f"}, {"guid": "ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 229/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 229/07 z 20. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-20", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:96960586-1820-41da-b759-f28824c17319", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 42/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 42/07 z 20. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-20", "citacie_n": 369, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96960586-1820-41da-b759-f28824c17319"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 90/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 90/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877"}, {"guid": "ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 243/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 243/05 z 11. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-11", "citacie_n": 1164, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 179/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 179/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 1265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/05 z 5. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-05", "citacie_n": 541, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 405/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 405/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}], "citovane_v": []}