{"guid": "ussr:eb06c05c-f1cf-467a-80aa-adaf8734bf63", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.608.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 608/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 608/2017 z 28. 3. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. marca 2018, sp. zn. I. ÚS 608/2017, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.608.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-03-28", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/eb06c05c-f1cf-467a-80aa-adaf8734bf63", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.608.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.608.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.608.2017.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 608/2017-52\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. marca 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka\nprerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom Mgr. JUDr. Zoltánom Perhácsom, PhD., Tichá 45, Bratislava, vo veci\nnamietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie\nzáležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia\nPolicajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Národnej jednotky boja proti\nnelegálnej migrácii Banská Bystrica v konaní vedenom pod ČVS: UHCP-22/NJ-S-2014,\npostupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Národnej\nkriminálnej agentúry, Národnej protizločineckej jednotky Banská Bystrica v konaní\nvedenom pod ČVS: PPZ-123/NKA-PZ-ST-2015 a postupom Krajskej prokuratúry\nv Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 65/14/6600 a sp. zn. Kv 50/14/6600\na takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo\n\ngarantované čl. 48 ods. 2 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej\npolície,\n\nNárodnej\n\njednotky\n\nboja\n\nproti\n\nnelegálnej\n\nmigrácii\n\nBanská\n\nBystrica\n\nv konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: UHCP-22/NJ-S-2014, postupom Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky,\n\nPrezídia\n\nagentúry, Národnej protizločineckej\n\nPolicajného\n\njednotky Banská\n\nzboru,\nBystrica\n\nNárodnej\n\nkriminálnej\n\nv konaní vedenom\n\npod ČVS: PPZ-123/NKA-PZ-ST-2015 a postupom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici\nv konaní vedenom pod sp. zn. Kv 65/14/6600 a sp. zn. Kv 50/14/6600 p o r u š e n é\nboli.\n2.\n\np r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie\n\nv sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici\np o v i n n á vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n3. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 608/2017-9 z 5. decembra 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\n\n2\n\npostupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Úradu\nhraničnej a cudzineckej polície, Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii\nBanská Bystrica (ďalej aj „ministerstvo vnútra a jeho zložky“) v konaní vedenom\npod sp. zn. ČVS: UHCP-22/NJ-S-2014,\n\npostupom\n\nMinisterstva\n\nvnútra\n\nSlovenskej\n\nrepubliky, Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej\nprotizločineckej jednotky Banská Bystrica (ďalej aj „ministerstvo vnútra a jeho zložky“)\nv konaní vedenom pod ČVS: PPZ-123/NKA-PZ-ST-2015, ako aj postupom Krajskej\nprokuratúry v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom\npod sp. zn. Kv 65/14/6600 a sp. zn. Kv 50/14/6600 (ďalej aj „napadnuté konania“).\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že «Sťažovateľ je v označenom trestnom konaní subjektom\ntrestného konania...\nDňa 25. 04. 2014 vyšetrovateľ oddelenia operatívnej činnosti a vyšetrovania Stred\nnárodnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii úradu hraničnej a cudzineckej polície\nPrezídia Policajného zboru sťažovateľovi uznesením ČVS:UHCP-22/NJ-S-2014 vzniesol\nobvinenie za zločin prevádzačstvo podľa § 356 Tr. zák. spáchaný formou účastníctva\n(pomoci) podľa § 21 ods. 1 písm. d) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako to je uvedené\nv citovanom uznesení...\nDĺžka celého prebiehajúceho trestného konania ako celku, ktoré sa aj v čase podania\ntejto sťažnosti nachádza iba v prípravnom konaní, tzv. policajnom vyšetrovaní, od momentu\nvznesenia obvinenia (25. 04. 2014), 3 roky a 5 mesiacov (celkovo 41 mesiacov do dátumu\nspracovania tejto sťažnosti) nie je ničím ospravedlniteľná. Už iba samotná skutočnosť,\nže len policajné vyšetrovanie, resp. predsúdne konanie trvá takmer 3,5 roka, bez ohľadu\nna akékoľvek dôvody, je dostačujúca na vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľa\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Pokiaľ ide\no predsúdne štádium trestného konania (pátranie, vyšetrovanie), Európsky súd pre ľudské\npráva v Štrasburgu (ďalej len „ESĽP“) pokladá trestné konanie za jeden celok. Navyše,\njudikatúra ústavného súdu vychádzajúca zo štrasburskej judikatúry vníma a posudzuje\ndĺžku trestného konania citlivejšie ako dĺžku civilného konania. Opierajúc sa o štrasburskú\n\n3\n\njudikatúru, sťažovateľ si dovoľuje výslovne požiadať ústavný súd, aby preskúmal celú dĺžku\ntrestného konania, nie iba izolovane k jednotlivým orgánom prípravného konania...\nPodľa § 209 ods. 2 Tr. por. vyšetrovanie obzvlášť závažných zločinov je potrebné\nskončiť do šiestich mesiacov od vznesenia obvinenia; v ostatných prípadoch do štyroch\nmesiacov. V danom prípade uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané dňa 25. 04. 2014\na obžaloba v čase písania tejto sťažnosti nebola podaná. Dĺžka samotného prípravného\nkonania, tzv. policajného vyšetrovania, bola prekročená viac ako desaťnásobne, čo je\nzjavným porušením ustanovenia § 209 ods. 2 Tr. por. Inak povedané, vyšetrovanie v danej\ntrestnej veci malo byť skončené do 25. 08. 2014.».\nK primeranému finančnému zadosťučineniu sťažovateľ uvádza:\n„V dôsledku extrémne neúnosného dlhotrvajúceho trestného (prípravného) konania\ndošlo v prípade sťažovateľa k zhoršeniu rodinných pomerov, k strate známych a k\nodsúdeniu okolím, čo sťažovateľ mimoriadne ťažko znáša. Niet sporu o tom, že dlhotrvajúce\ntrestné konanie má nepriaznivý dopad nielen na jeho spoločenské postavenie, ale aj na jeho\nosobné a rodinné vzťahy.\nPriznania spravodlivého finančného zadosťučinenia sa sťažovateľ domáha z dôvodu\nemocionálnych útrap a morálneho utrpenia, ktoré vychádzajú z pocitov krivdy, bezmocnosti\na jeho poníženia. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je v danom prípade\ndôvodné, pretože porušenie označených základných práv nemožno napraviť, či odstrániť\nani prípadným právoplatným oslobodením spod obžaloby, ktorá však dosiaľ nebola ešte\npodaná.\nKeďže porušenie sťažovateľových označených práv nemožno napraviť obnovením\nstavu pred ich porušením a prípadný výrok ústavného súdu deklarujúci toto porušenie\nby nebolo možné vzhľadom na okolnosti prípadu považovať za dostatočnú a účinnú\nnápravu,\n\nsťažovateľ\n\nžiada\n\no\n\npriznanie\n\nprimeraného\n\nfinančného\n\nzadosťučinenia\n\nv sume 10 000 € (tak ako to je uvedené v petite), ktoré zohľadňuje predovšetkým okolnosti\ntohto prípadu, a to charakter posudzovaného konania, ako aj okolnosti s ním súvisiaceho\ntrestného konania vedeného proti jeho osobe.\nPočas policajného vyšetrovania sa musel sťažovateľ zúčastňovať na úkonoch\nprípravného konania tzv. policajného vyšetrovania. Účasť na výsluchoch počas policajného\n\n4\n\nvyšetrovania rovnako ako hrozba trestu odňatia slobody zanechali u sťažovateľa trvalé\nnásledky a spôsobili mu neopísateľné stresy a psychickú traumu, čo sa prejavilo aj na jeho\nzdraví. Neustále čelí nepríjemnostiam, každý sa na neho pozerá ako na zločinca\nz policajných radov a svojmu okoliu musí vysvetľovať, že trestne stíhaný je nezákonne.\nTo, že sa žiadneho skutku nedopustil musí vysvetľovať nielen svojej rodine, ale aj blízkym\npriateľom, známym a podobne. Jeho nezákonné trestné stíhanie má negatívny vplyv\naj na jeho osobný a profesionálny život a každodenne pociťuje jeho závažné následky.\nVznesením obvinenia došlo k zníženiu jeho spoločenského postavenia vo vzťahu k profesii,\ndlhodobo mu neumožňuje venovať sa oblasti bezpečnosti, v ktorej je dlhoročne uznávaným\nodborníkom s medzinárodnými skúsenosťami, pretože sa pre túto oblasť vyžaduje\nbezúhonnosť a spoľahlivosť, čo sťažovateľ vedením trestného stíhania proti jeho osobe\nnespĺňa. Rovnako došlo k narušeniu rodinných vzťahov, čo viedlo k celkovému napätiu\nrodinných pomerov. Osobitne psychicky zle znášajú celú situáciu sťažovateľova partnerka,\nktorá je policajtkou ako aj blízka rodina.“\n3. Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že\n„• Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd v trestnom konaní ako celku vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky,\nPrezídium Policajného zboru, úrad hraničnej a cudzineckej polície, národná jednotka\nboja proti nelegálnej migrácii, oddelenie operatívnej činnosti a vyšetrovania Stred,\n974 01 Banská Bystrica, sp. zn. ČVS: UHCP-22/NJ-S-2014: Ministerstvom vnútra\nSlovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, národná kriminálna agentúra, národná\nprotizločinecká jednotka, expozitúra Stred, Partizánska cesta 106, 974 86 Banská\nBystrica, sp. zn. ČVS: PPZ-123/NKA-PZ-ST-2015 a Krajskou prokuratúrou Banská\nBystrica, Partizánska cesta 1, 975 62 Banská Bystrica, sp. zn. Kv 65/14/6600, resp.\nsp. zn. Kv 50/14/6600 porušené boli.\n• Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, úrad\nhraničnej a cudzineckej polície, národná jednotka boja proti nelegálnej migrácii, oddelenie\noperatívnej činnosti a vyšetrovania Stred, 974 01 Banská Bystrica, Ministerstvu vnútra\n\n5\n\nSlovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, národná kriminálna agentúra,\nnárodná protizločinecká jednotka, expozitúra Stred, Partizánska cesta 106, 974 86 Banská\nBystrica a Krajskej prokuratúre Banská Bystrica, Partizánska cesta 1, 97562 Banská\nBystrica\n\nprikazuje,\n\naby\n\nv\n\ntrestnej\n\nveci\n\nsťažovateľa\n\nv\n\nsúčasnosti\n\nvedenej\n\npod sp. zn. ČVS: PPZ-123/NKA-PZ-ST-2015; Kv 65/14/6600, resp. Kv 50/14/6600 konať\nbez zbytočných prieťahov.\n• Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € (slovom desaťtisíc\neur), ktoré sú povinné Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného\nzboru, úrad hraničnej a cudzineckej polície, národná jednotka boja proti nelegálnej\nmigrácii, oddelenie operatívnej činnosti a vyšetrovania Stred, 974 01 Banská Bystrica\na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, národná\nkriminálna agentúra, národná protizločinecká jednotka, expozitúra Stred, Partizánska\ncesta 106, 974 86 Banská Bystrica v sume 8 000 € (slovom osemtisíc eur) a Krajská\nprokuratúra Banská Bystrica v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur) povinní vyplatiť mu\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.\n• Sťažovateľovi priznáva trovy právneho zastúpenia, ktoré sú Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, úrad hraničnej a cudzineckej polície,\nnárodná jednotka boja proti nelegálnej migrácii, oddelenie operatívnej činnosti\na vyšetrovania Stred, 974 01 Banská Bystrica, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,\nPrezídium Policajného zboru, národná kriminálna agentúra, národná protizločinecká\njednotka, expozitúra Stred. Partizánska cesta 106, 974 86 Banská Bystrica a Krajská\nprokuratúra Banská Bystrica povinní vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu\nMgr. JUDr. Zoltána Perhácsa, PhD., Tichá 45, 811 02 Bratislava, zriadený vo\n, číslo účtu:\n\n, do dvoch mesiacov\n\nod právoplatnosti nálezu.“.\n4. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 608/2016-9 z 5. decembra 2017 prijal sťažnosť\nna ďalšie konanie.\n5. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru,\nÚrad hraničnej a cudzineckej polície, Národná jednotka boja proti nelegálnej migrácii,\n\n6\n\noddelenie operatívnej činnosti a vyšetrovania Stred reagovalo na výzvu ústavného súdu\npodaním sp. zn. PPZ-HCP-BPNM3-2018/01453-001 z 24. januára 2018 doručeným\nústavnému súdu 30. januára 2018, v ktorom okrem chronológie vykonaných procesných\núkonov uviedlo:\n„V predmetnej trestnej veci od začiatku konal vyšetrovateľ\n, ktorý bol personálnym rozkazom č. 294 zo dňa 28. 11. 2014 preložený na funkciu\nvyšetrovateľ špecialista národnej protizločineckej jednotky expozitúra Stred národnej\nkriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru s účinnosťou odo dňa 01. 12. 2014.\nDňa 05. 02. 2015 bolo vyšetrovateľovi doručený Príkaz ministra vnútra\npod ČVS: UHCP-8/NJ-S-2014 zo dňa 05. 02. 2015, ktorým rozhodol, že vec neodníma\nvyšetrovateľovi národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácií ÚHCP P PZ.\nProkurátor opatrením podľa § 230 ods. 2 písm. j/ Tr. poriadku vydaným\npod č. Kv 50/14/6600-58 zo dňa 9. 2. 2015 trestnú vec obvinených\na\n\n,\n\npre zločin prevádzačstvo podľa § 356 Tr. zákona a iné\n\nodňal vyšetrovateľovi národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii ÚHCP P PZ\na prikázal na konanie Prezídiu Policajného zboru národnej kriminálnej agentúre expozitúre\nnárodnej protizločineckej jednotke Stred Banská Bystrica z dôvodov uvedených\nv označenom opatrení. Vyšetrovanie bolo ďalej vedené na tomto útvare pod ČVS: PPZ123/NKA-PZ-ST-2015.“\n6. Na základe výzvy ústavného súdu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,\nPrezídium Policajného zboru, Národná kriminálna agentúra, Národná protizločinecká\njednotka, expozitúra Stred zaslalo svoje stanovisko č. PPZ-NKA-PZJ3-52-003/2018-PZ\nz 29. januára 2018 doručené ústavnému súdu 5. februára 2018, v ktorom okrem iného\nuviedlo:\n«... Prokurátor opatrením podľa § 230 ods. 2 písm. j) Trestného poriadku vydaným\npod č. Kv 50/14/6600-58 zo dňa 09. 02. 2015 trestnú vec obvinených\n,\n\na\n\npre zločin prevádzačstvo podľa § 356\n\nTr. zákona a iné odňal vyšetrovateľovi národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii\nÚHCP P PZ a prikázal na konanie expozitúre Stred Banská Bystrica národnej\nprotizločineckej jednotky národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru\n\n7\n\nz dôvodov uvedených v označenom opatrení. Vyšetrovanie bolo ďalej vedené na tomto\nútvare pod ČVS: PPZ-123/NKA-PZ-ST-2015.\nDňa 09. 02. 2015 vyšetrovateľ expozitúry Stred Banská Bystrica národnej\nprotizločineckej jednotky národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru\n(ďalej len „vyšetrovateľ“) na základe označeného opatrenia prokurátora prevzal\nod národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácií ÚHCP P PZ na ďalšie konanie...\nVyšetrovanie uvedenej trestnej veci obvineného\n\nnebolo\n\nmožné skončiť v lehote predpokladanej v ustanovení § 209 ods. 2 Trestného poriadku,\nnajmä pre jej právnu a skutkovú obtiažnosť. Ako je zrejmé z rozsiahlej skutkovej vety\nuznesenia o vznesení obvinenia ČVS: PPZ-123/NKA-PZ-ST-2015 zo dňa 25. 04. 2014\n(príloha č. 1), predmetom vyšetrovania bola trestná činnosť náročná na dokazovanie\nv dôsledku jej komplikovanej štruktúry spočívajúcej na základoch dlhodobo sofistikovane\npáchanej (od novembra roku 2008 do 31. 1. 2012), úspešne utajovanej a dobre\norganizovanej ekonomickej trestnej činnosti veľkého počtu páchateľov (celkovo sa na jej\npáchaní podieľalo a bolo z nej postupne obvinených až 14 osôb) s prítomnosťou\nvýznamného cudzieho cezhraničného prvku, ktorá je zdokumentovaná vo vyšetrovacom\nspise pod ČVS: PPZ-123/NKA-PZ-ST-2015 v rozsahu 4378 listov s prílohou pôvodného\nvyšetrovacieho spisu vedeného na národnej jednotke boja proti nelegálnej migrácií\nÚHCP P PZ pod ČVS: UHCP-78/NJ-S-2012 v rozsahu 7655 listov. Objasňovanie tejto\ntrestnej činnosti bolo spojené aj s potrebou náležitého poznania a naštudovania príslušných\nprávnych predpisov z oblasti finančného, obchodného, správneho práva a osobitne\ncudzineckého práva. Ťažisko dokazovania vo vyšetrovaní spočívalo v rozsiahlych\nvýsluchoch vyše tridsiatich svedkov, ktorých výsledkom sú jednotlivé zápisnice o týchto\núkonoch v rozsahu aj niekoľko desiatok strán. Samotnému výkonu každého výsluchu teda\nnutne predchádzala náročná a zdĺhavá príprava spočívajúca v zostavovaní a formulovaní\nmnožstva otázok k obsahovému zameraniu výsluchu, toho ktorého svedka, na podklade\npriebežne analyzovaného rozsiahleho dôkazového materiálu. Ako z vyšetrovacieho spisu\nvyplýva, mimo vyššie uvedený chronologický výpočet vykonaných vyšetrovacích úkonov\na inej procesnej činnosti, vyšetrovateľ v období po predložení znaleckých posudkov\nč. 43/2014 a 48/2014 a výsluchu znalca\n\nv odbore Elektrotechnika\n\n(dňa 07. 08. 2015), priebežne analyzoval prílohy znaleckých posudkov s kompletným\n\n8\n\nobsahom zaistených mobilných telefónov, výpočtovej techniky, USB kľúčov a iných úložísk\ndát, pričom musel fyzicky preskúmať dáta dohromady v objeme 887 GB vo forme\nobrazových súborov, textových a iných súborov a identifikovať medzi nimi tie dáta, ktoré sú\nnositeľmi skutočností dôležitých pre trestné konanie. Osobitnú pozornosť musel vyšetrovateľ\nvenovať obsahu zaznamenanej textovej komunikácie (obsah prijatých a odoslaných správ)\nuskutočnenej prostredníctvom komunikačných programov „WhatsApp“ „Viber“, „Skype“\ninštalovaných v koncových zariadeniach (mobilných telefónoch) obvineného a ďalšej\nz trestnej činnosti podozrivej osoby. V tejto súvislosti vyšetrovateľ vyhodnotil a písomne\nspracoval anotáciu obsahu spolu 1938 textových správ súvisiacich s trestnou činnosťou\nobvineného. Skutočnosti v nich zachytené potom hodnotil nielen v kontexte vykonaných\nvýsluchov svedkov, znalcov, množstve listinných dôkazov, ale najmä v desiatkach\nadministratívnych spisov cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky,\nktoré vyšetrovateľ postupne vyžiadaval zo štyroch oddelení cudzineckej polície PZ.\nPreskúmal pritom obsah tisíce listov týchto spisov, v ktorých vyhľadal relevantné\ninformácie a spracoval ich do ucelenej analytickej formy. Výsledkom tejto zdĺhavej\nanalytickej činnosti vyšetrovateľa sú dva samostatné zväzky č. 8 a zväzok č. 9\nvyšetrovacieho spisu spolu v rozsahu listov 531 listov, ktoré predstavujú dôležitý dôkazný\nmateriál a súčasne tvorili podklad pre identifikáciu a výsluchy ďalších svedkov a rozsiahle\nzáverečné výsluchy obvineného. Vyšetrovateľ musel tiež fyzicky preskúmať každú jednu\nlistinu zaistenej účtovnej a obchodnej evidencie spoločnosti\n\n,\n\ns.r.o. v rozsahu 2166 listov a vyhotoviť do spisu kópie tých, ktoré obsahujú skutočnosti\npodstatné pre trestné konanie.\nNapokon treba tiež uviesť, že sám obvinený prispel k predlžovaniu času vyšetrovania\ntým, že narúšal plynulosť vyšetrovania obštrukčným spôsobom vedenia obhajoby\nspočívajúcom v sústavnom podávaní nedôvodných šikanóznych sťažností na postup\nvyšetrovateľa, zneužívajúc k tomu najmä vyšetrovateľom povolenú účasť na výsluchoch\nsvedkov v zmysle § 218 ods. 1 Trestného poriadku. Obvinený v priebehu výsluchov\nvyvolával konfliktné situácie s vyšetrovateľom alebo aj svedkami a vo vyhrotených\nmomentoch hľadal zámienky pre vznesenie námietky alebo sťažnosti na postup\nvyšetrovateľa alebo iný procesný návrh, čo je zrejme z obsahu mnohých zápisníc o týchto\nprocesných úkonoch. Vyšetrovateľ bol takýmto konaním obvineného obmedzovaný v ďalšej\n\n9\n\nštandardnej procesnej činnosti, pretože ku každej námietke, sťažnosti alebo mnohokrát\nnezmyselnému návrhu musel spracovať odpoveď, alebo stanovisko, ktoré spolu\ns vyšetrovacím\n\nspisom\n\npredkladal\n\ndozorujúcemu\n\nprokurátorovi\n\nna\n\npreskúmanie\n\na rozhodnutie. Ten v činnosti a postupe vyšetrovateľa pochybenie nezistil.»\n7. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)\nna výzvu ústavného súdu reagovala podaním č. k. 2 GÚp 1/18/1000-3 z 31. januára 2018\ndoručeným ústavnému súdu 9. februára 2018, v ktorej okrem iného uviedla:\n„3.1. Zložitosť veci\nVo vzťahu k vyhodnocovaniu zložitosti veci sa generálna prokuratúra podrobne\nzaoberala nielen skutkovými okolnosťami trestného stíhania sťažovateľa, ale osobitne\nvyhodnocovala i dotknuté práva sťažovateľa. Generálna prokuratúra vedomá si toho,\nže podľa Európskeho súdu pre ľudské práva zložitosť prípadu sa môže najmä týkať\nzdravotného stavu sťažovateľa, veľkého množstva dôkazov, zložitých právnych otázok,\npotreby vypočutia veľkého počtu svedkov alebo veľkého počtu dotknutých osôb, považuje\nza potrebné zdôrazniť nasledujúce aspekty trestnej veci:\na) počet obvinených a právna kvalifikácia skutku\nCelkovo vo všetkých trestných konaniach, ktoré sa ohľadne predmetného skutku\nviedli, bolo postupne obvinených celkom štrnásť osôb s rôznou vzájomnou previazanosťou,\npretože trestnú činnosť páchali v rôznych kombináciách. Nemožno opomenúť,\nže objasňovanie ovplyvňoval fakt, že prevaha obvinených bola inej štátnej príslušnosti\ns bydliskom mimo Európskej únie. Aj z týchto dôvodov boli niektorí z nich vzatí do väzby.\nPočet obvinených a ich rozdielny podiel na účasti na skutku sa prejavil i pri ustaľovaní jeho\nprávnej kvalifikácie. U sťažovateľa bolo jeho protiprávne konanie vyhodnotené ako zločin\nprevádzačstva podľa § 356 Trestného zákona, na rozdiel od iných páchateľov, ktorí sa ho\ndopustili aj v súbehu so zločinom skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie\npodľa § 259 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. b), c) Trestného zákona spáchaným závažnejším\nspôsobom konania s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona (organizovanou\nskupinou) a z osobitného motívu s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona (v úmysle\nuľahčiť a zakryť iný trestný čin).\n\n10\n\nb) čas a spôsob spáchania skutku\nObjasňovanie trestnej činnosti bolo primárne determinované dĺžkou páchanej\ntrestnej činnosti. Páchatelia sa jej mali dopúšťať takmer šesť rokov, t. j. od presne\nnezistenej doby roku 2006 do decembra roku 2012, z toho sťažovateľ od novembra\nroku 2008 do decembra roku 2012. Bez ohľadu na personálny status sťažovateľa orgány\nčinné v trestnom konaní boli povinné objasniť skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom\npre svoje zákonné rozhodnutie. V tomto kontexte museli objasniť okolnosti týkajúce sa\norganizovanej skupiny či rôznych spôsobov zakrývania trestnej činnosti prostredníctvom\niných osôb alebo spoločností spojené s objasňovaním finančných tokov vo fiktívne\nzaložených spoločnostiach, a to aj samotným sťažovateľom. K samotnej osobe sťažovateľa\nje potrebné zvýrazniť závažnú skutočnosť, ktorou je profesijné postavenie sťažovateľa, ktorý\ndisponoval odbornými vedomosťami aj praktickými skúsenosťami v oblasti cudzineckého\npráva.\nc) rozsah dokazovania\nSkutková náročnosť sa odvíjala od vyššie uvedených kritérií, t. j. dĺžky času páchania\ntrestnej činnosti, spôsobu páchania trestnej činnosti, inej štátnej príslušnosti svedkov.\nNeopomenuteľným faktom v predmetnej veci bola potreba zabezpečiť množstvo listinných\nmateriálov jednak z úradu cudzineckej polície ku všetkým cudzincom, ktorých sa skutok\ntýkal, ako aj účtovníctva všetkých dotknutých podnikateľských subjektov. Zadovážené\núčtovníctvo bolo potrebné posúdiť znalcami z odboru ekonomiky a účtovníctva. Množstvo\nmateriálov zabezpečených v elektronickej podobe muselo byť zhmotnené do listinnej podoby\nznalcom z odboru elektrotechniky.\nOkrem uvedeného boli ako svedkovia vypočúvaní jednak príslušníci Policajného\nzboru, čomu muselo predchádzať zbavenie ich mlčanlivosti príslušnými orgánmi, a tiež\ncudzí štátni príslušníci nezdržiavajúci sa na území Slovenskej republiky (napríklad výsluchy\nsvedkov\n\na\n\ndňa 8. januára 2016 vykonané\n\nna Ukrajine), ktorých výpovede bolo potrebné následne prekladať.\nd) riešenie právnych otázok\nV rámci riešenia právnych otázok bolo nutné preukázať charakter nelegálneho\nzamestnávania občanov tretích krajín v Slovenskej republike so zreteľom na to, že na území\n\n11\n\nSlovenskej republiky sa môžu zdržiavať a zamestnávať osoby iba v súlade so zákonom\na medzinárodnými dohovormi.\nCelý vyšetrovací spis tvorí celkom 46 zväzkov a má viac ako 12 500 listov.\n3.2 Správanie sťažovateľa\nVzhľadom ku skutočnosti, že správanie sťažovateľa je objektívnou črtou konania,\nnad ktorou štát nemá kontrolu, generálna prokuratúra rešpektuje, že sťažovateľa nemožno\nviniť za vykonávanie svojich práv, resp. za využívanie všetkých opravných prostriedkov,\nktoré má k dispozícii. Aj napriek tomu, že sťažovateľ nie je povinný aktívne spolupracovať\nna zrýchlení konania proti nemu (Eckle proti Nemecku), generálna prokuratúra v jeho\nneprospech pričíta iba tú skutočnosť, že súc si vedomý svojho postavenia policajta, musel\npredpokladať, že využitie svojich práv je spojené so značnou časovou náročnosťou. ...\n3.3.Postup prokuratúry\nO význame objasňovania trestnej činnosti týkajúceho sa dlhodobého nelegálneho\nzamestnávania cudzincov na území Slovenskej republiky svedčia nasledujúce postupy\norgánov prokuratúry.\nGenerálna prokuratúra svojím opatrením sp. zn. XI V/l GPt 46/2011 zo dňa\n4. januára 2012 rozhodla o určení vecnej príslušnosti Krajskej prokuratúry v Banskej\nBystrici. V intenciách tohto rozhodnutia bola následne nariadená správová povinnosť\npodávania správ o priebehu prípravného konania v dvojmesačných intervaloch. Vzhľadom\nna plynulé a vysoko profesionálne vykonávanie prokurátorského dozoru, ktorého výsledkom\nbolo ukončené prípravné konanie všetkých obvinených, generálna prokuratúra opatrením\nsp. zn. IV/1 GPt 273/14/1000-4 zo dňa 16. apríla 2014 znovu poverila konať vo veci\nsťažovateľa krajského prokurátora v Banskej Bystrici.\nCelý výkon prokurátorského dozoru bol vykonávaný štandardným spôsobom\na odrážal zložitosť veci a správanie sťažovateľa.\nV zhode so sťažovateľom možno uvažovať o dôvodnosti jeho námietok voči dĺžke\nkonania o jeho návrhu na odňatie a prikázanie veci a dĺžke vybavenia veci po ukončení\nvyšetrovania vyšetrovateľom.\na) Konanie o návrhu sťažovateľa na odňatie a prikázanie veci\nZ hľadiska skúmania podielu orgánov prokuratúry na rozhodovaní o návrhu\nsťažovateľa generálna prokuratúra poukazuje na platné znenie Trestného poriadku.\n\n12\n\nProkurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní, ktoré\nrealizuje policajt (§ 10 ods. 8 Trestného poriadku). To znamená, že prokurátor môže prijať\nopatrenie na nápravu iba voči policajtovi, nie voči ministrovi, ktorý nie je orgánom činným\nv trestnom konaní.\nDozorujúci prokurátor tak nemal voči ministrovi žiadny prostriedok, ktorým\nby urýchlil jeho konania. Vzhľadom na platnú právnu úpravu dozorovému prokurátorovi\nneostávalo nič iné, iba požiadať vyšetrovateľa o urýchlenie konania.\nRešpektujúc dobu, v ktorej minister rozhodol o podaní sťažovateľa, prokurátor\nani vyšetrovateľ nemohli v konaní pokračovať. Nie je možné preto tak dĺžku nekonania\npričítať v neprospech či už prokurátora alebo vyšetrovateľa. I napriek tomu za povšimnutie\nstojí, že i v tejto dobe boli realizované nariadené znalecké dokazovania.\nb) Konanie na prokuratúre po predložení spisu s návrhom na podanie obžaloby\nPo ukončení vyšetrovania predložil vyšetrovateľ dozorujúcemu prokurátorovi\nvyšetrovací spis s konečným návrhom dňa 7. apríla 2017.\nNa rozdiel od tvrdení sťažovateľa nebol dozorujúci prokurátor v nasledujúcom\nobdobí nečinný.\nNaopak, listom zo dňa 12. apríla 2017 vyzval sťažovateľa na konanie o dohode o\nvine a treste tak, ako mu to umožňuje platná právna úprava.\nSťažovateľ svoj nesúhlas s konaním o dohode o vine a treste vyjadril listom\ndoručeným dozorujúcemu prokurátorovi dňa 2. mája 2017.\nSpracovanie obžaloby, ku ktorému dozorujúci prokurátor bezprostredne potom\npristúpil, bolo nevyhnutne spojené s náležitým preštudovaním vyšetrovacieho spisu\na vyhodnotením vykonaných dôkazov. Keďže sťažovateľ okrem iného pri preštudovaní\nvyšetrovacieho spisu pre absenciu dátumu vydania spochybňoval zákonnosť rozhodnutia\nministra vnútra Slovenskej republiky o neodňatí veci vyšetrovateľovi, dozorujúci prokurátor\npožiadal listom zo dňa 9. júna 2017 ministra vnútra Slovenskej republiky o doplnenie\núdajov a opakovane listom zo dňa 2. augusta 2017.\nPredmetná procesná vada by totiž mohla spochybniť v konaní pred súdom legálnosť\ndôkazov obstaraných vyšetrovateľom (príkaz ministra vnútra Slovenskej republiky\nje prílohou č. 4 tohto vyjadrenia). Práve z tohto dôvodu dozorujúci prokurátor\n\n13\n\npri zvažovaní zásahu do práv sťažovateľa uprednostnil právo na obhajobu sťažovateľa\npred právom na konanie bez zbytočných prieťahov.\nIhneď po odstránení uvedenej procesnej vady (list generálnej riaditeľky Kancelárie\nMinisterstva\n\nvnútra\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\ndoručený\n\ndozorujúcemu\n\nprokurátorovi\n\ndňa 23. októbra 2017) bola dňa 25. októbra 2017 zaslaná príslušnému súdu 31 stranová\nobžaloba na sťažovateľa...\nV posudzovanej veci generálna prokuratúra je presvedčená, že postup orgánov\nčinných v trestnom konaní sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo\nmožné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a aj konanie ako celok\npred orgánmi činnými v trestnom konaní považuje za zodpovedajúci dobe trvania času,\nv ktorom je možné uzavretie spravidla očakávať (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské\npráva vo veci Libanský proti Českej republike či vo veci Králiček proti Českej republike).\nJe síce pravdou, že vo všeobecnosti možno považovať dobu trestného stíhania\nsťažovateľa v štádiu prípravného konania presahujúcu tri roky (odo dňa 25. apríla 2014,\nkedy mu bolo vznesené obvinenie do spracovania obžaloby dňa 24. októbra 2017)\nza neprimeranú, avšak ako každú trestnú vec, aj túto, je potrebné posudzovať in concreto.\nS poukazom na okolnosti predchádzajúce vzneseniu obvinenia sťažovateľovi,\nako aj priebeh jeho samotného trestného stíhania, generálna prokuratúra konštatuje,\nže vo veci sťažovateľa bolo vykonané množstvo procesných úkonov (vyšetrovací spis tvorí\n46 zväzkov s viac ako 12 500 listami) s cieľom dosiahnuť taký stav objasnenia prípadu,\naby bolo proti obvinenému možné podať obžalobu alebo, naopak, rozhodnúť o zastavení\ntrestného stíhania.\nDĺžka prípravného konania bola daná okolnosťami objektívnej povahy. Orgány činné\nv trestnom konaní totiž nedisponovali žiadnymi efektívnymi donucovacími prostriedkami,\nktorými by mohli ovplyvniť vybavovanie návrhu sťažovateľa o odňatie a prikázanie veci,\no ktorom prislúchalo konať ministrovi vnútra Slovenskej republiky, t. j. orgánu mimo\nich pôsobnosti.\nNa druhej strane, hoci si orgány činné v trestnom konaní uvedomovali, že trestné\nstíhanie je zásahom do života sťažovateľa, boli povinné rešpektovať jeho právo\nna obhajobu. Okrem toho, že všetky jeho žiadosti a podania boli v priebehu prípravného\nkonania vybavované bez zbytočného odkladu a v súlade s ustanoveniami Trestného\n\n14\n\nporiadku, dozorujúci prokurátor musel venovať náležitú pozornosť aj jeho námietke, ktorou\nspochybnil zákonnosť realizácie vyšetrovacích úkonov pre absenciu dátumu na rozhodnutí\nministra vnútra Slovenskej republiky o neodňatí veci. Práve táto skutočnosť spoločne\ns iniciatívou dozorujúceho prokurátora vyvolať konanie o dohode o vine a treste\na v nemalej miere aj rozsiahlosť vyšetrovacieho spisu viedli k podaniu obžaloby\naž po šiestich mesiacoch od predloženia vyšetrovacieho spisu dozorujúcemu prokurátorovi.\nV tejto súvislosti možno dodať, že po skončení vyšetrovania sa vec nachádzala\nodo dňa 7. apríla 2017 už v konaní pred prokurátorom, čoho si bol sťažovateľ riadne\nvedomý, a teda v čase podania ústavnej sťažnosti (dňa 26. septembra 2017) vyšetrovateľ\nreálne nemohol akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť priebeh trestného konania, a teda\nporušovať sťažovateľom označené práva. V kontexte uvedeného sa javí, že sťažovateľ\nústavnú sťažnosť smerujúcu voči jednotlivým súčastiam Ministerstvu vnútra Slovenskej\nrepubliky podal oneskorene (primerane rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS\n578/2017).\nV súhrne teda nie je pravdou, že by orgány činné v trestnom konaní svojou\nbezdôvodnou nečinnosťou predlžovali sťažovateľovo obmedzenie života v súvislosti s jeho\ntrestným stíhaním. V tomto kontexte možno poukázať, že orgány činné v trestnom konaní\nefektívne ukončili trestné stíhanie vedené voči trinástim obvineným, prevažne cudzích\nštátnych príslušníkov. Zásah orgánov činných v trestnom konaní do súkromia sťažovateľa\nbol tak determinovaný nielen zložitosťou predmetu konania, ale najmä okolnosťami\nspojenými s vybavovaním jeho návrhov či námietok.\nS poukazom na konkrétne okolnosti v trestnej veci sťažovateľa, dôkaznú náročnosť,\nako i správanie sťažovateľa, napriek viac ako trojročnej dĺžke prípravného konania,\nnavrhujem vysloviť, že v konaní nebolo porušené základné právo sťažovateľa\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.“\n8. Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa\ns ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\n\n15\n\nII.\n9. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v prípravnom trestnom\nkonaní ako celku postupom ministerstva vnútra a jeho zložiek v konaní vedenom\npod ČVS: UHCP 22/NJ-S-2014, neskôr vedenom pod ČVS: PPZ-123/NKA-PZ-ST-2015\na postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 65/14/6600\na sp. zn. Kv 50/14/6600.\n11. Ústavný súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach vyjadril,\nže medzi základné princípy právneho štátu patrí okrem iného aj právo na prejednanie veci\nbez zbytočných prieťahov, resp. právo na vybavenie veci v primeranej lehote, ktoré\nje neoddeliteľnou súčasťou základného práva na spravodlivý proces garantovaného\nv čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(I. ÚS 688/2014, I. ÚS 49/2015). Ústavný súd si pri výklade základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil\njudikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv\nnemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).\n12. Prieťahy v konaní či nečinnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdom\nhodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci, ktorý môže byť jednorazový či viacrázový,\nprotiprávny a zároveň aj protiústavný útok týchto orgánov proti základným ústavou\nzaručeným právam (slobodám), ktorý v čase rozhodovania ústavného súdu predstavuje\n\n16\n\ntrvalé ohrozenie právne existujúceho stavu, pričom taký útok sám osebe nie je výrazom\n(výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci týchto orgánov. Z tej fakticity musí preto\nnásledne vyplynúť, že dôsledkom takého zásahu orgánu verejnej moci nemožno čeliť inak\nako ústavnou sťažnosťou a na ňu nadväzujúcim nálezom ústavného súdu.\n13. Podľa judikatúry ústavného súdu základné právo na konanie bez zbytočných\nprieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru) sa v prípade konania\npred orgánmi činnými v trestnom konaní chráni po začatí trestného stíhania, keď sa občan\nstáva účastníkom tohto konania buď ako obvinený, alebo ako poškodený (II. ÚS 41/98,\nII. ÚS 20/02). Účel základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, ktorým je predovšetkým odstránenie stavu právnej neistoty obvineného,\nsa aj v prípravnom konaní sleduje konaním a rozhodovaním príslušných orgánov\nv primeranej lehote (III. ÚS 99/02, II. ÚS 20/02, II. ÚS 215/2015). Právna neistota sa týka\ntoho, či orgán činný v prípravnom konaní (spravidla vyšetrovateľ) navrhne podanie\nobžaloby alebo navrhne v závislosti od výsledkov dokazovania v prípravnom konaní iný\nspôsob konečného rozhodnutia, napríklad zastavenie trestného stíhania (I. ÚS 316/2014).\n14. Sťažnosť sťažovateľa na postup ministerstva vnútra a jeho vyšetrujúcich zložiek,\nako aj na postup krajskej prokuratúry bola ústavnému súdu doručená 28. septembra 2017,\nteda skôr, ako malo byť ukončené prípravné trestné konanie (z obsahu vyjadrenia generálnej\nprokuratúry vyplýva, že obžaloba na sťažovateľa mala byť podaná príslušnému súdu\n25. októbra 2017, pozn.). Predmetná vec sa v čase podania sťažnosti nachádzala\npred orgánmi prípravného trestného konania, ktoré mohli ovplyvniť jej priebeh\n(II. ÚS 215/2015). Teda mohli vykonať všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony\nna odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa. Z uvedeného dôvodu bolo treba vec\nposudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej ústavná úloha týchto\norgánov verejnej moci pri odstraňovaní právnej neistoty ešte trvala a neskončila. Námietku\no oneskorenom podaní sťažnosti podľa čl. 127 ústavy preto ústavný súd nevyhodnotil\nako opodstatnenú.\n\n17\n\n15. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (tiež, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu (napr. II. ÚS 26/95, I. ÚS 47/96,\nI. ÚS 55/97, I. ÚS 57/97, I. ÚS 10/98, I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01, I. ÚS 89/02,\nI. ÚS 47/03, IV. ÚS 59/03, IV. ÚS 205/03). Samotným prerokovaním veci na súde sa\nprávna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (IV. ÚS 221/04). Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane zdôraznil, že čl. 48 ods. 2\nústavy v relevantnej časti ustanovuje imperatív, ktorý vyjadruje predovšetkým záujem o to,\naby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa\nrozhodnutia súdu, pretože jeho predlžovanie sa môže v konečnom dôsledku prejaviť\nako odmietnutie výkonu spravodlivosti (PL. ÚS 25/01).\n16. K otázke posudzovania dĺžky konania a jej primeranosti (resp. neprimeranosti)\nsa tak opakovane pripomína, že túto nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienená\nobjektívne charakterom prejednávanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétne\nokolnosti prípadu, zložitosť veci, požiadavky na vykonávanie dokazovania v priebehu\nkonania, ako i správanie jeho subjektov a samotného konajúceho orgánu.\n17. Aj podľa judikatúry ESĽP má obvinený právo na to, aby o jeho trestnom\nobvinení bolo rozhodnuté v primeranej lehote. Toto právo je integrálnou súčasťou práva\nna spravodlivý proces. Podmieňuje priamo spravodlivý charakter konania tým, že zabraňuje\nstrate dôkazov alebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty. Bráni tiež tomu, aby obvinený bol\npríliš dlho vystavený zásahom do svojich práv a slobôd a neistote o svojom osude\n(rozsudok ESĽP vo veci Wemhoff v. Nemecko z 27. 6. 1968). Ústavný súd v tejto súvislosti\npoukazuje na skutočnosť, že v prípravnom trestnom konaní patria rozhodovacie právomoci\norgánom činným v trestnom konaní, teda vyšetrovateľovi, ktorý je zo zákona riadený\na kontrolovaný dozorujúcim prokurátorom príslušnej prokuratúry.\n\n18\n\n18. Pri posudzovaní otázky, či v konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup\nsamotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci. Podľa\nuvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.\n19. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ktoré ústavný súd zohľadňuje pri rozhodovaní\no sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd konštatuje, že trestné konanie [vedené pre zločin\nprevádzačstva podľa § 356 Trestného zákona spáchaný formou účastníctva (pomoci) podľa\n§ 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona] predstavuje z právneho hľadiska trestnú vec tvoriacu\nštandardnú súčasť rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov, preto\nju nemožno považovať za právne zložitú, i keď určitá miera jej skutkovej (procesnej)\nzložitosti mohla vyplývať zo súvisiacich okolností prípadu, kedy sa trestné konanie viedlo\npostupne až voči štrnástim osobám, prevažne s bydliskom mimo Európskej únie, prípadne\nrozsahu dokazovania zabezpečením viacerých listinných dôkazov, výsluchov svedkov inej\nako slovenskej štátnej príslušnosti v cudzine (na Ukrajine) a objemom spisového materiálu\n(viac ako 12 500 listov). Uvedené okolnosti vzhľadom na priebeh konania a dosiaľ\ndosiahnuté výsledky však nemôžu ospravedlniť doterajšiu dĺžku trvania trestného konania.\nÚstavný súd tu predovšetkým konštatuje, že z hľadiska hodnotenia povahy veci sa oprel\no všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa primeraná lehota\nna konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných\npráv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie\n(II. ÚS 32/03).\n20. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa, ústavný súd nezistil, že by sťažovateľ svojím\nsprávaním prispel k (doterajšej) neprimeranej dĺžke napadnutého konania. V tejto súvislosti\nsťažovateľovi nemožno pričítať, či a prípadne aké procesné prostriedky na ochranu svojich\n\n19\n\npráv uplatňoval (I. ÚS 31/01). Z povahy trestného konania ovládaného tiež zásadou\nprezumpcie neviny nemožno predpokladať, že sťažovateľ bude spolupracovať s orgánmi\nčinnými v trestnom konaní (Eckle proti Nemecku, sťažnosť č. 8130/78, bod 82). Uplatnenie\npráv obhajoby nemožno kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy.\nV prípade abuzívneho spôsobu uplatňovania práv možno následky zohľadniť pri určení\nvýšky primeraného finančného zadosťučinenia, pokiaľ je dĺžka konania neprimeraná\n(porovnaj Kmec, J., Kosař, D. Kratochvíl, J. Bobek. M. Evropská úmluva o lidských\nprávech. Komentář. 1 vydání. Praha : C.H. Beck, 2012, 707 a 708 s.).\n21. Napokon ústavný súd posudzoval aj postup ministerstva vnútra a jeho zložiek\ni postup krajskej prokuratúry v doterajšom priebehu konania. Ústavný súd pritom vychádzal\nzo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť\nzapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou\nčinnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty\n(II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08). Vzhľadom na doterajšiu dĺžku trestného\nstíhania sťažovateľa v prípravnom trestnom konaní ústavný súd nepovažoval za potrebné\npodrobne skúmať postup orgánov činných v trestnom konaní (polície a prokuratúry),\npretože aj skutkovo či právne náročnejšia trestná vec má byť po takej dlhej dobe\n(tri roky a šesť mesiacov) v prípravnom trestnom konaní ukončená, ináč dochádza\nk porušovaniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru (IV. ÚS 127/08, IV. ÚS 155/09, IV. ÚS 82/2010, II. ÚS 784/2016). Trestné\nkonanie sťažovateľa má ďalej pokračovať pred súdom.\n22. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že neprimeranou dĺžkou konania\nv trestnom konaní ako celku vedenom ministerstvom vnútra a jeho zložkami\npod ČVS: UHCP-22/NJ-S-2014 a pod ČVS: PPZ-123/NKA-PZ-ST-2015 a krajskou\nprokuratúrou pod sp. zn. Kv 65/14/6600, sp. zn. Kv 50/14/6600 bolo porušené základné\nprávo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\n\n20\n\nIII.\n23. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej\nosoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo\nprávoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší\ntaké rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu\nporušil, aby vo veci konal.\n24. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej\npráva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.\n25. Namietané konanie sa týkalo orgánov činných v prípravnom trestnom konaní,\ntrestná vec sťažovateľa sa v súčasnosti má nachádzať pred súdom, preto už pominul účel\nústavným súdom uloženého príkazu podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde,\naby orgány činné v prípravnom trestnom konaní ďalej konali bez zbytočných prieťahov.\n26. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné\nprávo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nzaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Ústavný\nsúd pritom vychádzal zo svojho ustáleného právneho názoru, podľa ktorého cieľom\nprimeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nposkytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz\nna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).\n27.\n\nSťažovateľ\n\nžiadal,\n\naby\n\nmu\n\nbolo\n\npriznané\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie\n\nv sume 10 000 €, ktoré odôvodnil dlhotrvajúcim stavom právnej neistoty i emocionálnych\nútrap s dopadom na jeho rodinný a verejný život. Pri určení sumy primeraného finančného\nzadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj\nESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so\n\n21\n\nzreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Zohľadňujúc doterajšiu dĺžku namietaného\nkonania, mieru zložitosti veci, ako aj správanie sťažovateľa ako účastníka konania a ďalšie\nokolnosti predmetného konania ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude\npriznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 000 € sťažovateľovi primerané konkrétnym\nokolnostiam prípadu; vo zvyšnej časti finančného zadosťučinenia sťažnosti nevyhovel.\nPovinnosť uhradiť finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 € ústavný súd uložil Krajskej\nprokuratúre v Banskej Bystrici ako orgánu vykonávajúceho dozor nad dodržaním\nzákonnosti v celom prípravnom trestnom konaní, ktorý má okrem povinnosti stíhať trestnú\nčinnosť a zamedzovať jej, tiež povinnosť chrániť základné práva jednotlivca, teda aj práva\ngarantované čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n28. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi, aby úplne alebo sčasti\nuhradil druhému účastníkovu jeho trovy konania. Rozhodovanie o takomto návrhu\npredpokladá jeho riadne uplatnenie, čo znamená, že sťažovateľ je povinný v sťažnostnom\nnávrhu (petite) uviesť najmä celkovú výšku uplatnených trov, v dôvodoch špecifikovať to,\nz čoho tieto trovy pozostávajú, ale i to, aký bol spôsob a právny rámec ich výpočtu.\nSťažovateľ v tomto ohľade trovy konania pred ústavným súdom neuplatnil, ústavný súd\nsťažnosti v tejto časti nevyhovel.\n29. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. marca 2018\n\n22", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "trestné konanie", "prieťahy v konaní-vo vyšetrovaní", "trestné konanie-prípravné", "prieťahy v konaní-vo vyšetrovaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f53adb0c-a452-4484-94e4-7f2603b4fcfe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.578.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 578/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 578/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.578.2017.1"}, {"guid": "ussr:9c8509e8-dad7-4832-84ad-d51a40ed4c7d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.784.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 784/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 784/2016 z 14. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-14", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.784.2016.1"}, {"guid": "ussr:c673f52a-312a-4c28-b355-1e45f7d812fc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.608.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 608/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 608/2016 z 13. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.608.2016.1"}, {"guid": "ussr:bf5f65d7-8adc-43c7-becf-7d3e96d634a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.49.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 49/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/2015 z 20. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-20", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.49.2015.2"}, {"guid": "ussr:4b7ef7c6-0161-4f67-8f17-6c9478a3d15a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.215.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 215/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 215/2015 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.215.2015.1"}, {"guid": "ussr:7160a46b-4240-45e9-8fee-f4da45cf065d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1. US.688.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 688/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 688/2014 z 4. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-04", "citacie_n": 211, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1. US.688.2014.1"}, {"guid": "ussr:9853b615-b0e0-49ee-b5ea-190191dd6f2b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 316/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 316/2014 z 2. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-02", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9853b615-b0e0-49ee-b5ea-190191dd6f2b"}, {"guid": "ussr:47b2fdf5-bd73-432f-922d-8213094d5cc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:47b2fdf5-bd73-432f-922d-8213094d5cc1"}, {"guid": "ussr:186e9335-b961-4c9b-8627-b048acd9a36f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 155/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 155/09 z 23. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-23", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:186e9335-b961-4c9b-8627-b048acd9a36f"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:b5fa015f-dbe1-4e3d-9390-6a2869955541", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 127/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 127/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b5fa015f-dbe1-4e3d-9390-6a2869955541"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:3690c65e-b9af-44f9-8c93-1d978063b7a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 205/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 205/03 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 396, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3690c65e-b9af-44f9-8c93-1d978063b7a7"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:f382b3bc-f651-4800-af16-2b012738bbce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 47/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 47/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f382b3bc-f651-4800-af16-2b012738bbce"}, {"guid": "ussr:10bdd5b1-c672-40ee-96bb-79b0c1a83edb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 89/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 89/02 z 15. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-15", "citacie_n": 159, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:10bdd5b1-c672-40ee-96bb-79b0c1a83edb"}, {"guid": "ussr:c1037da0-cb00-46fb-806e-d8c6bf182fff", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 59/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 59/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 300, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c1037da0-cb00-46fb-806e-d8c6bf182fff"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:a8d3f3bf-03db-48b2-a1ed-a97654e0d33c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 99/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 99/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a8d3f3bf-03db-48b2-a1ed-a97654e0d33c"}, {"guid": "ussr:d353f739-7b83-46dd-95da-d0fc526cf2e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 25/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 25/01 z 7. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-07", "citacie_n": 215, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d353f739-7b83-46dd-95da-d0fc526cf2e6"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:bda832ec-9c08-4eb4-b717-6962b89ef5ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/02 z 6. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-06", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bda832ec-9c08-4eb4-b717-6962b89ef5ed"}, {"guid": "ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0102aa6f-08d4-4b9b-b028-0fe119ced080", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 12/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 12/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 538, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0102aa6f-08d4-4b9b-b028-0fe119ced080"}, {"guid": "ussr:b4cd25e0-2f55-41a4-905e-694f724cb8ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.34.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 34/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 34/99 z 20. 5. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-05-20", "citacie_n": 519, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.34.1999.1"}, {"guid": "ussr:d966805a-96b7-48e6-9056-c43241d99b17", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.41.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 41/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 41/98 z 26. 8. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-08-26", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.41.1998.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ae8548c5-bf4d-4a24-ab2a-d4461e53cdbe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.351.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 351/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 351/2025 z 27. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.351.2025.1"}, {"guid": "469cc1b4-3d15-4d37-91c2-ec4dba66b470:c7250df7-be9e-44e7-9851-2184c2a404df", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1517010734.1", "spisova_znacka": "4To/39/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4To/39/2020 z 23. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1517010734.1"}]}