{"guid": "ussr:b0b8a85d-2b98-4c9d-9c57-41d437cb6e76", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.606.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 606/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 606/2017 z 5. 12. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. decembra 2017, sp. zn. I. ÚS 606/2017, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.606.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2017-12-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b0b8a85d-2b98-4c9d-9c57-41d437cb6e76", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.606.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.606.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.606.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 606/2017-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. decembra 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n, zastúpeného advokátskou\n\nkanceláriou Consilior Iuris s. r. o., Radlinského 51, Bratislava, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 11 CoP 287/2017 zo 4. júla 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n18. septembra 2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\n,\n\nzastúpeného advokátskou kanceláriou Consilior Iuris s. r. o., Radlinského 51, Bratislava,\nktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave\n\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 11 CoP 287/2017 zo 4. júla 2017 (ďalej aj „napadnuté\nuznesenie krajského súdu“).\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v procesnom postavení navrhovateľa podal\n16. marca 2017 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom žiadal zaviazať\nmatku maloletého dieťaťa\n(ďalej len „matka“), na odovzdanie maloletej\n(ďalej aj „maloletá\n\n“), do osobnej starostlivosti otca\n\n.\nOkresný súd Malacky (ďalej len ,,okresný súd“) uznesením č. k. 9 P 46/2027-32\nz 22. marca 2017 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) neodkladnému opatreniu otca\nv celom rozsahu vyhovel.\nKrajský súd po podaní odvolania matkou napadnutým uznesením zmenil uznesenie\nokresného súdu tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.\nNapriek rozhodnutiu krajského súdu sťažovateľ zastáva názor, že nariadenie\nneodkladného opatrenia je dôvodné a zákonné, pretože podľa jeho názoru existuje reálna\nhrozba pre dieťa v podobe jeho neoprávneného premiestnenia do Ekvádorskej republiky\nmatkou, ktorá disponuje cestovným pasom maloletej. V prípade premiestnenia maloletej\ndo Ekvádorskej republiky by došlo k psychickej ujme dieťaťa, pretože maloletá\nje začlenená v sociálnom prostredí na území Slovenskej republiky a prejavuje vôľu zotrvať\nna území Slovenska.\nSťažovateľ súhlasí s odôvodnením okresného súdu, podľa ktorého „Súd sa plne\nstotožňuje s argumentáciou uvedenou v návrhu otca, keď maloletá odmieta návrat\ndo Ekvádorskej republiky, ako vyplýva z jej výpovede urobenej pred psychológom\nÚPSV a R Ma. Maloletá má 8 rokov, je rozumovo už dosť vyspelá, aby vedela prejaviť svoj\nnázor. Ako vyplýva z Dohovoru o právach dieťaťa, dieťa má právo vyjadriť slobodne svoj\nnázor, jeho požiadavky majú byť brané do úvahy v každej záležitosti, ktoré sa ho týkajú...\n\n2\n\nV danom prípade je síce maloletá v osobnej starostlivosti matky, avšak otec je\ns maloletou v intenzívnom kontakte a maloletá sa opakovane vyjadruje, že chce ostať u otca.\nPredložené mediačné dohody nemajú právnu záväznosť. Dohoda nebola uznaná\nako rozhodnutie v osobitnom procese a ako vyplýva z návrhu, otec túto uzavrel pod tlakom\na z obavy, že už neuvidí svoju dcéru, navyše pri uzatváraní nebol prítomný tlmočník hoci\notec neovláda španielsky jazyk... Súd pri rozhodovaní vychádza i z tej skutočnosti,\nže rodičia sú stále manželia, maloletá je aj občanom Slovenskej republiky a rodičovské\npráva a povinnosti majú obaja rodičia rovnaké. Maloletá sa narodila v Slovenskej\nrepublike, kde vyrastala, mala zázemie, a to do doby kým ju matka bez súhlasu otca\nzadržala v Ekvádorskej republike. Pre ochranu maloletej s ohľadom na jej prezentovaný\nnázor a výslovnú túžbu ostať s otcom na Slovensku a s ohľadom na predchádzajúce konanie\nmatky, ktorá v minulosti zadržala maloletú v Ekvádorskej republike a vymienila\nsi uzatvorenie mediačnej dohody ako podmienku k tomu, aby sa otec mohol stretávať\ns dcérou, je potrebné vydať predmetné neodkladné opatrenie.“.\nSťažovateľ sa s názorom krajského súdu, ktorý sa nevysporiadal s dôkazným\nbremenom, nesprávne právne posúdil podmienky pre uloženie neodkladného opatrenia,\nobvyklého pobytu dieťaťa a záväznosti mediačnej dohody uzavretej medzi matkou a otcom\nmaloletej, nestotožnil a v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že:\n„Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a vyhodnotení listinných dôkazov\nkonštatuje, že v danej veci nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia\nv zmysle § 367 C. m. p., keďže v konaní nebola preukázaná nevyhnutná potreba\nbezodkladnej úpravy pomerov, ani obava že exekúcia bude ohrozená (§ 325 C. s. p.).\npri rozhodovaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia je v danej veci\npotrebné vychádzať zo skutočnosti, že maloletá má obvyklý pobyt na území Ekvádoru, ako\nsprávne súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí opakovane konštatoval...\nOdvolací súd sa nestotožňuje ani s vysloveným právnym názorom súdu prvej\ninštancie, že výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nie je vôbec\nupravený, keďže mediačnú dohodu vyhodnotil ako právne nezáväznú. Odvolací súd\npoukazuje na bod 8.2. mediačnej dohody, uzatvorenej medzi rodičmi dňa 07. 09. 2016\nv Ekvádore v Rade judikatúra - Národné mediačné centrum súdnej činnosti, spísanej\n\n3\n\nv Zápisnici o mediácii č. 001.09.001. Z uvedeného článku totiž vyplýva, že zápisnica\no mediácii obsahujúca dohodu, má rovnaký účinok ako právoplatný a vykonateľný rozsudok\na vykoná sa rovnakým spôsobom ako sa vykonávajú rozsudky posledného stupňa,\na to prostredníctvom exekučného konania bez toho, aby konajúci sudca prijal akúkoľvek\nvýnimku, okrem i tých, ktoré vzniknú po podpise zápisnice o mediácii.“\nK splneniu zákonných podmienok pre uloženie neodkladného opatrenia sťažovateľ\nokrem iného uvádza:\n«V zmysle ustanovenia § 365 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok\n(ďalej aj ako „CMP“) sa neodkladné opatrenie uloží v prípade, že je život maloletého, jeho\nzdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, pričom nemusí byť kumulatívne\nsplnená aj požiadavka ocitnutia sa maloletého bez akejkoľvek starostlivosti. Na túto\nskutočnosť poukazuje aj odborná literatúra, konkrétne: „Predpokladom pre nariadenie\nneodkladného opatrenia podľa § 365 CMP je stav, keď sa\n- maloletý ocitne bez akejkoľvek starostlivosti alebo\n- jeho život, zdravie a priaznivý vývoj je vážne ohrozený alebo narušený. (Kotrecová,\nA. In Smyčková a spol., Civilný mimosporový poriadok, 2017, C. H. Beck, s. 994).\nPoukázaním na vyššie uvedené preukazujeme odôvodnenosť nariadeného\nneodkladného opatrenia, nakoľko maloletá bola matkou neoprávnené zadržiavaná na území\nEkvádorskej republiky, opakovane vyslovuje vôľu zotrvať na území Slovenskej republiky,\nako aj svoj negatívny postoj k navráteniu do Ekvádoru. Máme za to, že premiestnenie\nmaloletej matkou späť do Ekvádoru, by zanechalo nepriaznivú stopu na duševnom vývoji\nmaloletej. Maloletej na území Slovenskej republiky bolo diagnostikované ochorenie štítnej\nžľazy, ktoré jej v rámci zabezpečenej lekárskej starostlivosti na území Ekvádoru, odborníci\nz prostredia pediatrie nediagnostikovali, rovnako máme za to, že úroveň školstva na území\nEkvádorskej republiky nie je na takej úrovni, akú poskytuje školské zariadenie maloletej\nna území Slovenskej republiky.\nV súvislosti s vyššie uvedeným máme za to, že zákonom požadované predpoklady\nna nariadenie neodkladného opatrenia boli splnené a zrušené uznesenie Okresného súdu\nMalacky vychádzalo zo zákonne zisteného a preukázaného skutkového stavu, nakoľko\n\n4\n\npremiestnením maloletej do Ekvádoru je ohrozený nielen vývoj maloletej, ale aj jej\nzdravie.»\nK námietkam obvyklého pobytu maloletej sťažovateľ uvádza:\n„V súvislosti so skutočnosťou, že maloletá od svojho dva a pol mesiaca až do jej\nzadržiavania matkou v Ekvádore žila a zdržiavala sa na území Slovenskej republiky, máme\nza to, že obvyklý pobyt maloletej vznikol a pretrváva na území Slovenskej republiky.\nNakoľko zákonná úprava neobsahuje presné vymedzenie pojmu „obvyklý pobyt“\nje nutné sa obrátiť na právnu prax.\nV prejednávanej Veci C-523/07 je uvedené: „Článok 9 ods. 1 sa však vzťahuje len na\nveľmi osobitný prípad. V akejkoľvek inej situácii zahŕňajúcej zmenu miesta je potrebné\nprihliadať na všetky okolnosti prejednávanej veci. Najmä spoločný úmysel rodičov usadiť\nsa s dieťaťom v inom štáte môže byť ukazovateľom zmeny miesta obvyklého pobytu.“\nS poukazom na vyššie uvedené preukazujeme skutočnosť, že k takémuto rozhodnutiu\notca a matky maloletej došlo v roku 2008, kedy sa presťahovali z územia Ekvádorskej\nrepubliky a založili obvyklý pobyt maloletej na území Slovenskej republiky, kde rovnako\nmaloletej založili adresu trvalého pobytu. Následné zadržanie maloletej matkou na území\nEkvádora sa uskutočnilo na základe jednostranného rozhodnutia matky maloletej, s ktorým\notec maloletej nikdy nesúhlasil, rovnako vykonávajú rodičovské práva a povinnosti\nk maloletej obidvaja rodičia a teda rozhodnutie o takejto závažnej otázke týkajúcej sa\nmaloletej nie je možné len jednostranným rozhodnutím jedného z rodičov.\nJUDr.\n\nRóbert\n\nDobrovodský,\n\nPhD.,\n\nLL.M.\n\nvo\n\nsvojej\n\npublikácii\n\nuvádza:\n\n„Pre vymedzenie obvyklého pobytu dieťaťa nie je podstatné miesto narodenia dieťaťa, jeho\nštátna príslušnosť ani prihlásenie na pobyt.“ (Dobrovodský, R. In. Ján Lazar a kol.,\nObčianske právo hmotné, 2014, IURIS LIBRI, spol. s r.o., s. 235).\nNásledne JUDr. Róbert Dobrovodský, PhD., LL.M. uvádza znaky pojmu obvyklý\npobyt, kde okrem iného uvádza, že momentálny pobyt dieťaťa v určitom štáte nemusí\nznamenať jeho obvyklý pobyt v tomto štáte, ako aj skutočnosť, že nie je vylúčené, že sa\nnebude dať určiť iba jeden štát, v ktorom má osoba obvyklý pobyt.\nV zmysle vyššie uvedeného máme za to, že obvyklý pobyt dieťaťa na území\nEkvádorskej republiky nikdy nebol založený. Pokiaľ by sa však ústavný súd s týmto názorom\n\n5\n\nnestotožňoval, chceme uviesť do pozornosti skutočnosť, že v zmysle zaužívanej praxi\na v intenciách sociálneho začlenenia dieťaťa na území Slovenskej republiky, obvyklý pobyt\ndieťaťa na území Slovenska nemohol nikdy zaniknúť.\nNa základe vyššie uvedeného máme za to, že odvolací súd nesprávne právne posúdil\notázku obvyklého pobytu...“\nS odvolaním sa na právnu analýzu, ktorú si dal sťažovateľ vypracovať advokátom\n, zastáva názor, že mediačná dohoda podpísaná\nsťažovateľom a matkou maloletej\n\nnie je právne záväzná ani súdne vynútiteľná.\n\nNapokon sťažovateľ uzatvára:\n„... Krajský súd v Bratislave porušil právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie\na súdnu ochranu, tým že nemohol právne vyhodnotiť daný skutkový stav, nakoľko nemá\nvedomosť o právnej úprave v Ekvádore a pre účely svojho rozhodnutia si predmetné právne\nposúdenie ani nezabezpečil, na rozdiel od sťažovateľa. Na základe právnej analýzy, ktorou\ndisponuje sťažovateľ, vyplýva, že odvolací súd rozhodol na nesprávnom právnom základe,\nčo zakladá nezákonnosť tohto rozhodnutia. Rovnako vidíme porušenie práva na súdnu\nochranu a spravodlivé súdne konanie aj v skutočnosti, že Krajský súd v Bratislave sa\ndostatočne nevysporiadal s výsledkami vykonaného dokazovania a svoje rozhodnutie\nneodôvodnil spôsobom predpokladaným ustanovením § 220 ods. 2 CSP, jeho odôvodnenie\nje nepresvedčivé, nevyčerpávajúce a nedá sa z neho zistiť ako súd prišiel k záverom,\nže neodkladné opatrenie nie je dôvodné, obvyklý pobyt dieťaťa nie je na území Slovenskej\nrepubliky a mediačné dohody sú právne záväzné a súdne vynútiteľné, čo malo za následok\nrozhodnutie, ktoré nie je skutkovo ani právne podložené.“\n3. Na základe citovanej sťažnostnej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný\nsúd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyslovil nálezom porušenie jeho základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nkrajského súdu, uznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie\nkonanie. Sťažovateľovi priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2 000 €\na úhradu trov konania vo výške 374,80 €.\n\n6\n\nII.\n4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n5. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\n6. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n7. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n8. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený\nverejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v\n\n7\n\nzáujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej\nspoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života\núčastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,\nvzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom\nspravodlivosti.\n9. Ústavný súd poznamenáva, že medzi základným právom na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jemu porovnateľným právom na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru niet zásadných odlišností, a prípadné porušenie uvedených práv\nje preto potrebné posudzovať spoločne.\n10. Sťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu vydaným v konaní\no nariadenie neodkladného opatrenia.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu\n11. Podstatou výhrad sťažovateľa proti napadnutému uzneseniu krajského súdu\nje nedostatočnosť a nepresvedčivosť jeho odôvodnenia, ale (aj) nezákonnosť v jadre\nargumentov spájaná s nesprávnym právnym posúdením zákonných predpokladov\npre (ne)nariadenie neodkladného opatrenia. Nesprávnosť právneho posúdenia veci mala\nspočívať v tom, že krajský súd na vec aplikoval správny právny predpis, tento\nale v okolnostiach daného prípadu nesprávne interpretoval (vyložil).\n12. Podľa § 50 ods. 1 písm. b) a 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem\nvšeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie právoplatného\nrozhodnutia, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody. K sťažnosti sa pripojí kópia\nprávoplatného rozhodnutia.\n\n8\n\n13. V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje, že sťažovateľ k sťažnosti\nna podporu svojich tvrdení nepripája žiadne dôkazné prostriedky, i keď ich v sťažnosti\noznačuje ako jej prílohy č. 1 až 3 („1. kópia uznesenia Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 11 CoP/287/2017-138 zo dňa 04. 07. 2017, 2. kópia uznesenia Okresného súdu\nMalacky č. k.: 9P/46/2017-32n zo dňa 22. 03. 2017, 3. zákonný úsudok advokáta\n“). Nedoloženie kópie napadnutého právoplatného rozhodnutia\nkrajského súdu, na konštrukcii ktorého stojí podstata sťažnosti, s ktorým sťažovateľ ako\núčastník konania bol oboznámený, predstavuje vecný nedostatok zákonom predpísaných\nnáležitostí sťažnosti, ktorý ústavnému súdu bráni v prijatí sťažnosti na jej vecné\nprerokovanie.\n14. Ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované\nprávomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných\nnáležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom\nsúde).\n15. Ústavný súd vzhľadom na dikciu ustanovenia § 20 zákona o ústavnom súde\nkonštatuje, že sťažovateľ je v konaní pred ústavným súdom zastúpený advokátom, napriek\ntomu jeho ústavná sťažnosť nemá zákonom predpísané (obligatórne) náležitosti\n(pozri bod 12 a 13).\n16. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je\npovinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho\nzastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne\nvyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní\núčastníkov konania (napr. IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 77/08, IV. ÚS 138/08, I. ÚS 162/2010,\nI. ÚS 368/2010, II. ÚS 309/2010, III. ÚS 206/2010, III. ÚS 357/2010, IV. ÚS 134/2010,\nIV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 234/2010). Ústavný súd v tejto súvislosti\nuž vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2\nzákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.\no živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát\nje povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať\n9\n\npráva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval\núkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli\nobjektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie\nkonanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky\nzákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“\n17. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta\nsunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).\n18. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol pre nesplnenie\nzákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n19. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že neodkladné opatrenie\nje jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu, ktorého zabezpečovacia funkcia\nmá za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli pred začatím\nkonania alebo v jeho priebehu nastať. Dočasnosť tohto opatrenia ako jeho základný znak\nznamená, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi subjektmi. Nariadením\nneodkladného opatrenia nezískava jeden z účastníkov práva, o ktorých sa má rozhodnúť\naž v budúcnosti, ale sa ním len dočasne upravuje určitý okruh vzťahov.\n20. Ústavný súd považuje za potrebné predovšetkým uviesť, že posúdenie\npodmienok na (ne)nariadenie neodkladného opatrenia je vecou, ktorá zásadne patrí\ndo právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ústavy). Ako nezávislý súdny orgán ochrany\nústavnosti (čl. 124 ústavy) ústavný súd preto v zásade nie je oprávnený zasahovať\ndo rozhodnutí o neodkladných opatreniach, keďže nie je súčasťou sústavy všeobecných\nsúdov, o to viac, že ide o rozhodnutia, ktoré do práv a povinností účastníkov konania\nnezasahujú konečným spôsobom (IV. ÚS 82/09).\n21. Z uvedených dôvodov ústavný súd neodkladné opatrenia vydané všeobecnými\nsúdmi podrobuje prieskumu iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu rozhodnutí tohto\ndruhu pristupuje len za celkom výnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť\n\n10\n\ndo rozhodnutí súdu o neodkladných opatreniach iba za predpokladu, že by takým\nrozhodnutím došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor so základným\nprávom na súdnu ochranu (pozri napr. III. ÚS 169/2010, III. ÚS 281/07).\n22. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napádaného\nrozhodnutia krajského súdu, ako aj rozhodnutie o primeranom finančnom zadosťučinení\na o priznaní úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práv alebo slobôd\nsťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tejto časti sťažnosti\nuž nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. decembra 2017\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "občianske súdne konanie-Civilný mimosporový poriadok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:96bf82d0-95be-446e-bffa-2a36b0456383", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 169/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 169/2010 z 18. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-18", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96bf82d0-95be-446e-bffa-2a36b0456383"}, {"guid": "ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 368/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 368/2010 z 21. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-21", "citacie_n": 592, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172"}, {"guid": "ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 1044, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012"}, {"guid": "ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 309/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 309/2010 z 1. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-01", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149"}, {"guid": "ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 234/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 234/2010 z 17. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-17", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3"}, {"guid": "ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 213/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 213/2010 z 20. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-20", "citacie_n": 685, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 162/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 162/2010 z 28. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-28", "citacie_n": 623, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213"}, {"guid": "ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2"}, {"guid": "ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 134/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 134/2010 z 25. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-25", "citacie_n": 606, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf"}, {"guid": "ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 496, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607"}, {"guid": "ussr:0727acb1-7a31-402b-97d8-90a21381b0ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 138/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 138/08 z 17. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-17", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0727acb1-7a31-402b-97d8-90a21381b0ee"}, {"guid": "ussr:eeb36a8d-f018-41b3-b8b5-9f006e544449", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 281/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 281/07 z 1. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-01", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eeb36a8d-f018-41b3-b8b5-9f006e544449"}, {"guid": "ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/08 z 28. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-28", "citacie_n": 668, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3"}, {"guid": "ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 867, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8"}, {"guid": "ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 409/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 409/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2"}, {"guid": "a1e9f764-f02a-4d1f-ab81-8c13b219ce35:e90b648c-320b-4a26-afe5-697e9c4698d6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1617203038.1", "spisova_znacka": "11CoP/287/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/287/2017 z 3. 7. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-07-03", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1617203038.1"}], "citovane_v": []}