{"guid": "ussr:9ad49dee-d983-400a-85e9-b0919319f81c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.59.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 59/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 59/2018 z 14. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. februára 2018, sp. zn. I. ÚS 59/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.59.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2018-02-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9ad49dee-d983-400a-85e9-b0919319f81c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.59.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.59.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.59.2018.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 59/2018-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. februára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n, zastúpeného\n\nadvokátkou JUDr. Zuzanou Agirre Miadokovou, Nad plážou 37, Banská Bystrica, vo veci\nnamietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd uznesením Okresnej prokuratúry Banská Bystrica č. k.\n1 Pn 331/17/6601-4 z 20. septembra 2017 a jemu predchádzajúcim postupom a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. decembra\n2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Zuzanou Agirre Miadokovou, Nad plážou\n37, Banská Bystrica, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1\na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1\n\na čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\na čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresnej prokuratúry Banská Bystrica\n(ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. 1 Pn 331/17/6601-4 z 20. septembra 2017 (ďalej len\n„uznesenie okresnej prokuratúry“).\nZo sťažnosti vyplýva:\n„Sťažovateľ v... trestnom konaní vystupuje ako poškodený. Sťažovateľ uzatvoril\núverovú zmluvu zabezpečenú záložným právom, pričom zo strany veriteľa došlo\nk uplatneniu rôznych neprijateľných poplatkov, čím sa dostal do omeškania so splátkami.\nNásledne veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva, ktoré bolo neprimerané. V tejto\nsúvislosti sa sťažovateľ obrátil na políciu, aby prešetrila, či uvedený skutok nenaplňuje\nznaky trestného konania.“\nNamietané porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru sťažovateľ odôvodnil takto:\n„Sťažovateľ predmetné uznesenie považuje za nezákonné, zjavne neodôvodnené,\nneprimerane prísne, nevyvážené a nezohľadňujúce jej argumenty, ani okolnosti\nv predmetnej veci. Uvedené ustanovenie nespĺňa kvalitatívne ústavne požiadavky na súdnu\nochranu. Uvedené uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, vo veci\nnebol úplne zistený stav veci nakoľko prokurátor sa nedostatočne vysporiadal s námietkami.\nNapádané uznesenie je príliš formalistické.\nZa závažnú vadu považujem nedostatočné zistenie skutkového stavu a následne\nvyvodený právny záver, ktorý extrémne inkonzistentný. V predmetnom trestnom konaní som\npoukazoval aj na skutočnosť, že znalec vypracoval nepravdivý znalecký posudok, pretože\npodhodnotil cenu nehnuteľnosti. Aj keď sa predmetné byty predávajú za približne 83 000 €,\nznalec byt podhodnotil na 56 300€, pričom v konaní som navrhoval aj vypočutie znalca.\nProkurátor v rozhodnutí uviedol, že vo veci nie je podozrenie zo spáchania navrhovateľom\noznačeného trestného činu (§ 347 Trestného zákona). Napriek tomu, že znalec nikdy\nv mojom byte nebol a mám znalosti, že na spomínaného znalca boli podané viaceré trestné\noznámenia, ktoré boli zamietnuté.. Vypočuť znalca som navrhol vykonať ako dôkaz.\n\n2\n\nSamotný znalec ako osoba splnomocnená štátom na vykonávanie znaleckej činnosti\nvo svojom odbore, má povinnosť podať posudok riadne a v určenej lehote, účelne,\nhospodárne a nestranne (§ 16 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch\na prekladateľoch v znení neskorších predpisov) s tým, že pokiaľ by znalcovi nejaké vážne\ndôvody neumožnili vykonať úkon riadne a včas, mal možnosť odmietnuť jeho vykonanie\nv zmysle § 12 ods. 2 písm. e) zákona č. 382/2004 Z. z., čo ale neurobil. Taktiež záujem na\nriadnom výkone znaleckej činnosti je aj objektom trestného činu (§ 347 Trestného zákona).\nAj keď sťažovateľ nemá právny nárok na vznesenie obvinenia konkrétnej osobe, nie\nje možné tolerovať orgánom výkonnej moci, aby cestou individualizácie práva sa\nrozhodovali, ktorý konkrétny trestný čin (bez ohľadu na legislatívnu úpravu) budú\nvyšetrovať a ktorý nie. Štátny orgán je viazaný ústavným princípom vyjadreným v čl. 2\nods. 2 Ústavy SR a preto takéto konanie sťažovateľ považuje za porušenie princípu právnej\nistoty.\nDávam súdu do pozornosti, že predmetný znalecký posudok je určený na vykonanie\ndobrovoľnej dražby, ktorá má zbaviť sťažovateľa jeho jediného obydlia (čl. 8 Dohovoru).“\nNamietané porušenie základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1\nods. 1 dodatkového protokolu odôvodnil sťažovateľ takto:\n„Základným cieľom čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru je chrániť osobu pred\nneoprávneným zásahom štátu do pokojného užívania majetku. Podľa čl.1 Dohovoru každá\nzmluvná strana zabezpečuje každému v rámci svojej právomoci práva a slobody vymedzené\nv dohovore. Toto má za následok vytvorenie pozitívnych záväzkov spojených\nso zabezpečením účinného výkonu práv zaručených dohovorom. V zmysle čl. 1 Dodatkového\nprotokolu č.1 tieto pozitívne záväzky vyžadujú, aby štát prijal opatrenia potrebné na\nochranu vlastníckeho práva (Sovtransavto Holding v. Ukraine, no. 48553/99, § 96, ECHR\n2002-VII, with further references, and, mutatis mutandis, Keegan v. Ireland, judgment of 26\nMay 1994, Series A no. 290, p. 19, § 49, and Kroon and Others v. the Netherlands,\njudgment of 27 October 1994, Series A no. 297-C, p. 56, § 31).\nAk zásah do práva na pokojné užívanie majetku spácha súkromná osoba, pozitívny\nzáväzok sa prejaví ako povinnosť štátu zabezpečiť vo vnútroštátnom právnom poriadku, že\nmajetkové práva sú dostatočne chránené a, že sa poskytujú primerané preventívne alebo\n\n3\n\nnápravné opatrenia (ESĽP Blumberga v. Latvia, no. 70930/01, § 67, 14 October 2008). In\nconcreto, ak štát prijal ochranu určitého práva v trestnom zákone je povinný aj zabezpečiť,\naby tieto prostriedky boli účinné.\nSťažovateľ dáva do pozornosti aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva\nvo veci Zehentner v. Austria, Application no. 20082/02 a Jokela v. Finland, Application no.\n28856/95.“\nK namietanému porušeniu čl. 13 dohovoru sťažovateľ uviedol:\n„Sťažovateľ... upozorňuje na nedostatočnú transformáciu smernice Európskeho\nparlamentu a rady 2012/29/EÚ z 25.10.2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy\nv oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, a ktorou sa nahrádza rámcové\nrozhodnutie Rady 2001/220/SW. Nemá dostupný účinný prostriedok nápravy, ktorým by\nmohla preskúmať rozhodnutie o zastavení trestného konania z hľadiska zákonnosti, ktoré by\nspĺňalo záruky čl. 6 Dohovoru. Predovšetkým nemožnosť preskúmať rozhodnutie\nprokurátora, ktorý taktiež vykonáva dozor nad postupom polície a následne môže zastaviť\ntrestné konanie (Ramsahai and Others v. the Netherlands, Application no. 52391/99),\npričom prokurátor má tak blízky vzťah s policajnou jednotkou.\nV súvislosti s predmetnou smernicou sťažovateľ taktiež poukazuje na lehotu 3 dni,\npočas ktorej musí podať sťažnosť proti uzneseniu policajta, pričom túto lehotu považuje za\nneprimerane krátku na to, aby sa mohol domáhať preskúmania rozhodnutia. Táto lehota ani\nnepostačuje na to, aby sa sťažovateľ oboznámil so spisom a podal kvalifikovanú sťažnosť.“\nSťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:\n„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo vlastniť majetok podľa\nčl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na ochranu majetku podľa čl. 1 ods. 1\nDodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na právo na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry Banská Bystrica a jej uznesením,\nsp. zn. 1 Pn 331/17/6601-4 z 20.septembra 2017 porušené boli.\n\n4\n\n2. Ústavný súd zrušuje uznesenie Okresnej prokuratúry Banská Bystrica, sp. zn.\n1 Pn 331/17/6601-4 z 20. septembra 2017 a vec vracia Okresnej prokuratúre Banská\nBystrica na ďalšie konanie.“\nII.\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nO zjavnú neopodstatnenosť ide vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím\norgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným\npostupom alebo rozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých\nporušenie sa namietalo, alebo keď preskúmanie označeného postupu alebo rozhodnutia\norgánu štátu v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia\n\n5\n\nzákladného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať\npo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, I. ÚS 27/04,\nI. ÚS 25/05).\nSťažovateľ namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1\nústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru a čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu\nuznesením okresnej prokuratúry.\nUznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Banskej\nBystrici, odboru kriminálnej polície ČVS: ORP-558/2-VYS-BB-2017 z 12. augusta 2017\n(ďalej len „uznesenie vyšetrovateľa“) bola podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku\nodmietnutá vec ‒ trestné oznámenie sťažovateľa týkajúce sa podozrenia z prečinu podľa\n§ 347 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania\nalebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Sťažnosť sťažovateľa proti\nuzneseniu vyšetrovateľa bola zamietnutá uznesením okresnej prokuratúry ako nedôvodná\npodľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresnej prokuratúry\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\na o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nUznesenie prokurátora je podľa sťažovateľa zjavne neodôvodnené, neprimerane\nprísne, nevyvážené, nezohľadňujúce argumenty a okolnosti predmetnej veci, vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu.\n\n6\n\nSťažovateľ uvádza, že znalec vypracoval nepravdivý znalecký posudok, pretože byt\npodhodnotil na 56 000 €, pričom predmetné byty sa predávajú za 83 000 €.\nPri rozhodovaní o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb ústavný súd\nuž mnohokrát vyslovil právny názor, podľa ktorého právo na vznesenie obvinenia a trestné\nstíhanie inej osoby alebo na podanie obžaloby proti nej na súde prokurátorom nemožno\npovažovať za súčasť základného práva sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy (napr. II. ÚS 42/00, II. ÚS 238/02, III. ÚS 198/03), t. j. právo na vznesenie\nobvinenia, prípadne podanie obžaloby nemá ústavný základ, a teda nepožíva ústavnú\nochranu. Sťažovateľovi z uvedeného ustanovenia ústavy vyplýva iba právo na to, aby sa\norgány činné v trestnom konaní jeho oznámením o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že\nbol spáchaný trestný čin, náležite zaoberali a svoje rozhodnutie o ňom následne oznámili\noznamovateľovi a poškodenému (§ 196 a nasl. Trestného poriadku).\nV relevantnej časti uznesenia okresnej prokuratúry je uvedené:\n„Preskúmaním sťažnosťou napadnutého uznesenia vyšetrovateľky zo dňa 12.08.2017\na vyšetrovacieho spisu zisťujem, že sťažnosť bola podaná v zákonom stanovenej lehote,\noprávnenou osobou a na príslušnom orgáne tak, ako si to vyžadujú ustanovenia § 185\nods. 2 Trestného poriadku, § 186 ods. 1 Trestného poriadku a § 187 ods. 1 Trestného\nporiadku. Z dôkazného materiálu zadokumentovaného ku dňu procesného postupu podľa\n§ 197 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zisťujem, že vyšetrovateľka postupovala procesne\nsprávne a dôkazné opodstatnene, keď rozhodla o odmietnutí trestného stíhania, nakoľko\nnebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného\nporiadku. Zo zadovážených dôkazov, najmä z výpovede podozrivého a listinných dôkazov\nnevyplýva taká skutočnosť, ktorá by naznačovala spáchanie trestného činu upraveného\nv trestnom zákone. Znalec vypracoval dňa 20.03.2017 na základe objednávky č. k. 06/2017\nzo dňa 17.02.2017 pre zadávateľa\n\nZnalecký posudok č. 30/2017 vo veci\n\nstanovenia všeobecnej hodnoty bytu č. , vchod\n\n, v bytovom dome č. súp.\n\nna parc. č.\n\n, bez spoluvlastníckeho\npodielu k pozemku, v ktorom stanovil hodnotu predmetnej nehnuteľnosti na 56.300,- eur. Je\npravdou, že k vypracovaniu znaleckého posudku došlo bez ohliadky bytu, avšak len\n\n7\n\nz dôvodu, že byt nebol znalcovi jeho vlastníkom sprístupnený. V zmysle ust. § 12 ods. 2\nZákona o dobrovoľných dražbách bol oznamovateľ vyzvaný o umožnenie vykonania\nobhliadky predmetu dražby sprístupnením predmetu dražby listom dražobnej spoločnosti\npod číslom č.k. 06/2017 zo dňa 17.02.2017, kde bolo jasne uvedené, že\nobhliadka predmetu dražby bude dňa 15.03.2017 o 10:00 h. K tvrdeniu oznamovateľa\nohľadom úmyselne zníženej hodnoty nehnuteľnosti v Znaleckom posudku č. 30/2017 a jeho\nargumentácii možno uviesť, že\n\npri vypracovaní Znaleckého posudku\n\nč. 30/2017 postupoval v súlade s právnymi predpismi, pri stanovení všeobecnej hodnoty\nnehnuteľnosti postupoval podľa Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej\nhodnoty majetku v znení neskorších zmien, pričom doposiaľ neboli zistené také skutočnosti,\nktoré by vyvolali podozrenie, že by zo strany znalca došlo k úmyselnému vypracovaniu\nnepravdivého znaleckého posudku. Pri danom závere je nutné poukázať aj na tú skutočnosť,\nže stanovenie všeobecnej hodnoty nemôže byť nikdy absolútne objektívne, nakoľko vždy\nzávisí od posúdenia znalca, ktorý je síce limitovaný právnou normou, avšak konkrétnu\nhodnotu stanovuje v každom prípade subjektívne, v rámci objektívnych hraníc stanovených\nvyhláškou. Oznamovateľom doložený inzerát na predaj obdobného bytu v danej lokalite nie\nje z trestnoprávneho hľadiska relevantný. Na základe takto zisteného dôkazného stavu\nvyšetrovateľka ani nemohla konať inak, ako trestné oznámenie odmietnuť.“\nÚstavný súd vo svojej ustálenej judikatúre opakovane uvádza, že vzhľadom na svoje\nústavné postavenie zásadne nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\niných orgánov verejnej moci (vrátane orgánov prokuratúry), ktoré ich pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní\npred nimi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového\nstavu príslušný orgán verejnej moci vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na\nkontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (m. m. I. ÚS 13/00,\nII. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01 atď.). Z ústavného postavenia ústavného\nsúdu vyplýva, že môže preskúmavať len také rozhodnutia iných orgánov verejnej moci, na\nzáklade ktorých došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, a prípadne tiež také,\nkde k porušeniu základného práva alebo slobody došlo v konaní, ktoré vydaniu samotného\n\n8\n\nrozhodnutia predchádzalo. Skutkové a právne závery iného orgánu verejnej moci môžu byť\nteda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 37/95,\nII. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00). Vo veci sťažovateľa však o tento prípad nejde.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd uvádza, že iba zo samotnej skutočnosti, že orgány\nčinné v trestnom konaní sa nestotožnili s názorom sťažovateľa o tom, že cena bytu je vyššia\nako uvedená v znaleckom posudku, nemožno vyvodiť, že boli porušené sťažovateľom\noznačené práva. Ústavný súd zdôrazňuje, že sťažovateľ v sťažnosti neuvádza žiadne\nskutočnosti, ktoré by spochybňovali ústavnosť rozhodnutia okresnej prokuratúry. Jeho\ntvrdenia sú iba vo všeobecnej rovine bez toho, aby uviedol konkrétne skutočnosti, z ktorých\nby bolo možné vyvodiť porušenie jeho práv. Pokiaľ argumentuje vyššou cenou\npredmetných bytov a tým, že znalec nebol v byte, ktorý ohodnocoval, s týmito jeho\nargumentmi sa relevantne vysporiadal prokurátor v uznesení okresnej prokuratúry.\nSťažovateľ neuvádza žiadne skutočnosti, okrem svojich nepodložených tvrdení, ktoré by\nspochybnili správnosť odôvodnenia uznesenia okresnej prokuratúry.\nÚstavný súd na základe uvedeného konštatuje, že orgány činné v trestnom konaní sa\nriadne trestným oznámením sťažovateľa zaoberali, po vyhodnotení všetkých skutočností\ndospeli ku záveru, že konanie, ktoré bolo predmetom trestného oznámenia, nie je možné\nhodnotiť ako trestný čin. Uznesenie okresnej prokuratúry je riadne odôvodnené a z neho\nvyplývajúci právny názor je podľa ústavného súdu akceptovateľný. Pokiaľ sa teda\nprokurátor vo svojom uznesení vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal s podaným trestným\noznámením sťažovateľa, nemožno uznesenie okresnej prokuratúry hodnotiť ako také,\nktorým by boli porušované sťažovateľom označené práva.\nÚstavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou poukazuje na to, že súčasťou\nzákladného práva na inú právnu ochranu je aj jemu zodpovedajúca povinnosť orgánov\nčinných v trestnom konaní (v danom prípade orgánov prokuratúry) zákonom ustanoveným\nspôsobom sa zaoberať podaním, v ktorom dotknutá osoba oznamuje skutočnosti podľa nej\n\n9\n\nnasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin, a o vybavení takého oznámenia dotknutú\nosobu riadne vyrozumieť. Súčasťou tohto práva však nie je právo, aby orgány činné\nv trestnom konaní podaniu oznamovateľa vyhoveli v tom zmysle, že rozhodnú podľa jeho\npredstáv (m. m. napr. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03, III. ÚS 133/06, IV. ÚS 180/09). Ústavný\nsúd opakovane judikoval, že právo fyzickej osoby na začatie trestného konania voči\noznačenej osobe na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva\na slobody podľa druhej hlavy ústavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných\npráv alebo slobôd (napr. II. ÚS 42/00, II. ÚS 28/06). Ústavný súd zároveň pripomína, že ani\nzo žiadneho z ustanovení Trestného poriadku, ani zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre\nv znení neskorších predpisov nemožno vyvodiť subjektívne právo osoby, ktorá podala\ntrestné oznámenie, na začatie trestného konania proti konkrétnej osobe.\nV tejto súvislosti tiež ústavný súd poznamenáva, že z právneho poriadku Slovenskej\nrepubliky, ako aj z právnych poriadkov mnohých členských krajín Európskej únie možno\nvyvodiť, že jedným z charakteristických znakov moderného právneho štátu je aj skutočnosť,\nže vymedzenie trestného činu, stíhanie páchateľa a jeho potrestanie je vecou vzťahu medzi\nštátom a páchateľom trestného činu. Štát prostredníctvom svojich orgánov rozhoduje podľa\npravidiel trestného konania o tom, či bol trestný čin spáchaný a kto ho spáchal. Účelom\ntohto procesu je prioritne osvedčenie tohto vzťahu medzi páchateľom a štátom a ochrana\ncelospoločenských hodnôt, a nie bezprostredná ochrana individuálnych subjektívnych práv\noznamovateľa trestného činu, resp. poškodeného (m. m. I. ÚS 68/2012). Pre účely ochrany\nindividuálnych subjektívnych práv ustanovuje právny poriadok Slovenskej republiky\nosobitné právne inštitúty „netrestnej povahy“, ktorých uplatnenie má súkromnoprávny\ncharakter a je plne v dispozícii osoby, ktorá tvrdí, že konaním inej osoby došlo k zásahu do\nkonkrétnych subjektívnych práv (m. m. I. ÚS 263/09, II. ÚS 676/2016).\nÚstavný súd na tomto základe dospel k záveru, že napadnutým uznesením okresnej\nprokuratúry nedošlo k porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n10\n\nVzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu uznesením okresnej prokuratúry\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\nPodľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému\nsúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne\nproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu\na navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca.\nPokiaľ je sťažovateľ presvedčený o tom, že jeho práva boli porušené a žiada\no poskytnutie ochrany ústavný súd, je povinný svoju sťažnosť odôvodniť v súlade s § 20\nods. 1 zákona o ústavnom súde tak, aby umožnil ústavnému súdu namietané porušenie jeho\npráv preskúmať.\nPo preskúmaní sťažnosti v časti týkajúcej sa porušenia sťažovateľových práv podľa\nčl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu ústavný súd uvádza, že táto časť\nsťažnosti je odôvodnená iba vo všeobecnej rovine, a to odkazmi na judikatúru Európskeho\nsúdu pre ľudské práva.\n\n11\n\nVzhľadom na nedostatok konkrétnej argumentácie ústavnému súdu neostávalo nič\niné iba konštatovať, že nie je daná príčinná súvislosť medzi namietaným uznesením\nokresnej prokuratúry a porušením sťažovateľových práv.\nZ uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nK namietanému porušeniu práva podľa čl. 13 dohovoru uznesením okresnej\nprokuratúry\nPodľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli\nporušené, má právo na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym orgánom bez ohľadu\nna to, že porušenie spôsobili osoby pri plnení ich úradných povinností.\nPokiaľ sťažovateľ poukazuje na nedostatočnú transformáciu smernice Európskeho\nparlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je\nopätovne aj v tejto časti iba všeobecne formulovaná a nie je zrejmé, ktoré ustanovenie\nsmernice malo byť porušené v súvislosti s namietaným porušením čl. 13 dohovoru.\nV súvislosti s tvrdením sťažovateľa o nemožnosti preskúmať uznesenie prokurátora\no zastavení trestného stíhania ústavný súd uvádza, že vo veci sťažovateľa nešlo o zastavenie\ntrestného stíhania, ale o zamietnutie sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa, ktorým bolo\ntrestné oznámenie sťažovateľa podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odmietnuté.\nPokiaľ sťažovateľ poukazuje na krátku 3-dňovú lehotu na podanie sťažnosti proti\nuzneseniu okresnej prokuratúry, ústavný súd uvádza, že sú to opätovne iba všeobecné\ntvrdenia sťažovateľa. Sťažovateľ neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo\nmožné vyvodiť, že lehota na podanie sťažnosti bola skutočne krátka a že v dôsledku podľa\nneho krátkej takejto lehoty bol vylúčený z možnosti podať proti uzneseniu vyšetrovateľa\nkvalifikovanú sťažnosť. Je zrejmé, že sťažovateľ sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa\npodal, pričom zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu nevyplývajú žiadne skutočnosti\n\n12\n\na tvrdenia, ktoré nemohol v dôsledku podľa sťažovateľa neprimerane krátkej lehoty\nv sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa uviesť a ktoré by boli spôsobilé rozhodnutie\nokresnej prokuratúry ovplyvniť.\nZ uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. februára 2018\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "trestné konanie-trestné oznámenie", "znalec, znalecký posudok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:547da04e-573d-4f7a-a05f-9c5024f20ea7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.676.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 676/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 676/2016 z 8. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-08", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.676.2016.1"}, {"guid": "ussr:d7d1d8e0-e34c-44e5-ba5d-912f494da379", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 68/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 68/2012 z 8. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-08", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7d1d8e0-e34c-44e5-ba5d-912f494da379"}, {"guid": "ussr:f5302e03-d3b6-4af9-a305-b126a379d632", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 263/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 263/09 z 29. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-29", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f5302e03-d3b6-4af9-a305-b126a379d632"}, {"guid": "ussr:3ade858b-18d1-4d81-b501-3805688702f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 180/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 180/09 z 28. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-28", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ade858b-18d1-4d81-b501-3805688702f6"}, {"guid": "ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/06 z 10. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-10", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151"}, {"guid": "ussr:77f8bdc3-73c0-4d9b-9f85-fdd29dc245a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 28/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 28/06 z 22. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-22", "citacie_n": 98, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:77f8bdc3-73c0-4d9b-9f85-fdd29dc245a7"}, {"guid": "ussr:18f89268-1d8f-4728-92a3-79ba81d62f0e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 25/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 25/05 z 10. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-10", "citacie_n": 431, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18f89268-1d8f-4728-92a3-79ba81d62f0e"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:8a9ee60e-5913-4b61-bb74-f458a971de84", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/03 z 10. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-10", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a9ee60e-5913-4b61-bb74-f458a971de84"}, {"guid": "ussr:f77fafb7-777c-4c7b-b962-319b8b5e851e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 168/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 168/03 z 10. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-10", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f77fafb7-777c-4c7b-b962-319b8b5e851e"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:760983be-75e8-4d55-9202-baebc7b4c04a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 238/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 238/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:760983be-75e8-4d55-9202-baebc7b4c04a"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:8247d828-1461-4c05-8c85-56494bea8a43", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/01 z 29. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-29", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8247d828-1461-4c05-8c85-56494bea8a43"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:01f7bd32-7890-4a56-9d40-b41e0af430c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.253.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 253/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 253/2021 z 30. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.253.2021.1"}, {"guid": "ussr:ebe45fca-7c76-41bb-aba7-30398c07aef8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.71.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 71/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 71/2020 z 18. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-18", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.71.2020.1"}, {"guid": "ussr:0e5be506-6c1e-47cf-b2ab-a2a83bc346cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.19.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 19/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 19/2020 z 21. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.19.2020.1"}, {"guid": "ussr:eb27cca7-ec37-4346-86de-0ac204722f38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.97.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 97/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 97/2019 z 12. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.97.2019.1"}]}