{"guid": "ussr:5b20f178-1ee5-4b7d-8f04-e9bd9c6b3f15", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.587.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 587/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 587/2017 z 15. 11. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. novembra 2017, sp. zn. I. ÚS 587/2017, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.587.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2017-11-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "nazov": "čl. 39 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-40", "nazov": "čl. 40 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-52.odsek-2", "nazov": "čl. 52 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-52.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 40", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 40", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-39", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-40", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-52", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5b20f178-1ee5-4b7d-8f04-e9bd9c6b3f15", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.587.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.587.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.587.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 587/2017-15\nÚstavný\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nna\n\nneverejnom\n\nzasadnutí\n\nsenátu\n\n15. novembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\na\n\n, zastúpených advokátom JUDr. Dušanom\nRemetom, Masarykova 2, Prešov, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa\nčl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.\n6 S 19/2014 a jeho rozsudkom z 27. marca 2015 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Sžso 104/2015 a jeho rozsudkom z 28. júna 2017\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n30. októbra 2017 doručená sťažnosť\n1“) a\n\n(ďalej len „sťažovateľ\n\n(ďalej len „sťažovateľ 2“, spolu aj „sťažovatelia“), ktorou\n\nnamietali porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1,\nčl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 6 S 19/2014 a jeho rozsudkom z 27. marca 2015 (ďalej\nlen „napadnutý rozsudok krajského súdu“) a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Sžso 104/2015 a jeho\nrozsudkom z 28. júna 2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok najvyššieho súdu“).\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že žalobou podanou na krajský súd 25. februára 2014\nsa sťažovateľ 1 domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia Sociálnej\npoisťovne, ústredia (ďalej len „ústredie“) č. 16217-2/2014-BA zo 17. januára 2014.\nUznesením krajského súdu sp. zn. 6 S 19/2014 zo 16. februára 2015 bol do konania\npripustený vstup ďalšieho účastníka na strane žalobcu sťažovateľa 2.\nSťažovateľ 1 v podanej žalobe namietal predovšetkým porušenie zásady\ndvojinštančnosti administratívneho konania, nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozhodnutia\nústredia, porušenie zásady rovnakého zaobchádzania a prejudikovania rozhodnutia.\nKrajský súd napadnutým rozsudkom žalobu sťažovateľa 1 zamietol, vo vzťahu\nk sťažovateľovi 2 rozhodol o zastavení konania, zastavil konanie o návrhu na prerušenie\nkonania a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.\nProti rozsudku krajského súdu (okrem výroku o zastavení konania o návrhu\nna prerušenie konania) podali sťažovatelia spoločné odvolanie, o ktorom rozhodol najvyšší\nsúd napadnutým rozsudkom tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa\nzamietnutia žaloby sťažovateľa 1 a v časti týkajúcej sa zastavenia konania o žalobe\nsťažovateľa 2 potvrdil a sťažovateľom náhradu trov konania nepriznal.\n3. Podľa názoru sťažovateľov rozsudkami krajského súdu a najvyššieho súdu\na postupom, ktorý im predchádzal, došlo k porušeniu ich označených práv podľa ústavy\na dohovoru hneď z niekoľkých dôvodov.\nSťažovatelia najprv v sťažnosti opisujú skutkový stav veci a citujú ustanovenia\nna vec sa vzťahujúcich právnych predpisov a následne poukazujú na viaceré rozhodnutia\n\n2\n\nnajvyššieho súdu v obdobných veciach. Z týchto rozhodnutí sťažovatelia usudzujú,\nže ústredie nemalo právomoc rozhodnúť o určení tzv. uplatniteľnej legislatívy sťažovateľov.\nĎalej sťažovatelia namietajú, že zo strany najvyššieho súdu nedošlo k prerušeniu\nkonania za účelom zodpovedania príslušných prejudiciálnych otázok zo strany Súdneho\ndvora Európskej únie položených v inom konaní. Podľa sťažovateľov nezohľadnenie\njudikatúry samo osebe preukazuje porušenie označených práv.\nSťažovatelia ďalej vytýkajú konajúcim súdom nedostatky súvisiace so zisťovaním\nskutkového stavu veci. V tejto súvislosti poukazujú na to, že príslušná inštitúcia sociálneho\nzabezpečenia v Poľskej republike určila, že uplatniteľnou legislatívou v daných veciach je\nv zmysle európskeho práva (čl. 16 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady\nč. 987/709 a čl. 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004) slovenská\nlegislatíva. Ústredie to akceptovalo vydaním príslušného formulára, a preto sa\nna sťažovateľa 2 hľadelo ako na zamestnanca vykonávajúceho zamestnaneckú činnosť\nna území Slovenskej republiky. V neskoršom období ústredie nariadilo preveriť reálny\nvýkon činnosti sťažovateľa 2 na Slovensku a prípadne rozhodnúť o zániku jeho povinného\nnemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia\nv nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov, ku ktorému napokon aj došlo,\na to podľa sťažovateľov v rozpore so zákonom. Sťažovatelia k dokazovaniu, ktoré vykonalo\nústredie, dodávajú, že je základnou povinnosťou ústredia vykonávať dokazovanie\nv administratívnom konaní a sťažovatelia nie sú povinní čokoľvek preukazovať a dokazovať\nnamiesto orgánu verejnej správy a už vôbec nie v konaní v rámci správneho súdnictva,\nkde sa rozhoduje zásadne na podklade skutočného stavu veci zisteného v administratívnom\nkonaní. Pokiaľ z rozsudkov všeobecných súdov vyplýva, že sťažovateľ 1 nemá\nna Slovensku registrované sídlo a sťažovateľ 2 tu reálne nevykonáva žiadnu činnosť,\npodľa sťažovateľov ide o závery prijaté bez náležitého zistenia skutočného stavu veci.\nSťažovatelia namietajú, že orgán verejnej správy nepristúpil k doplneniu dokazovania,\nnevyžiadal si ďalšie potrebné doklady, nepristúpil k výsluchu sťažovateľa 2, ale ani k inému\nspôsobu preverenia výkonu činnosti, napr. vycestovanie na miesta, kde sťažovateľ 2\naktuálne vykonáva prácu – roznos letákov, prípadne aj dopyt na adresátov, ktorým sa letáky\ndistribuujú.\n\n3\n\nRozhodnutím všeobecných súdov došlo podľa sťažovateľov k akceptovaniu\nnezákonného retroaktívneho rozhodnutia zo strany pobočky Sociálnej poisťovne (ďalej\nlen „pobočka“) a ústredia. Z ich pohľadu je totiž neprípustné, aby ústredie, resp. pobočka\nvydala individuálny právny akt, ktorým rozhodne o právach účastníka konania spätne\nk inému dátumu, než je dátum jeho vydania.\nSťažovatelia tiež namietajú, že pobočka a ústredie nedodržali zákonnú 60-dňovú\nlehotu na rozhodnutie podľa § 210 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení\nv znení neskorších predpisov a nedošlo ani k jej predĺženiu, ale ani k prerušeniu konania,\na preto rozhodnutia pobočky a ústredia sú nezákonné už pre samotné nedodržanie tejto\nlehoty. Pritom všeobecné súdy nevyhodnotili tento argument sťažovateľov ako dôvodný,\nresp. ako postačujúci na zrušenie rozhodnutí ústredia a pobočky.\nRovnako z pohľadu sťažovateľov za nezákonné treba považovať samotné vykonanie\nkontroly na zistenie skutočnosti, či sťažovatelia vykonávajú na Slovensku činnosť, pretože\ntoto nepatrí do právomoci pobočky či ústredia. Takúto kontrolu môže uskutočniť\niba príslušný inšpektorát práce, ktorý však nezistil žiadne nedostatky.\nNapokon\n\npodľa\n\nsťažovateľov\n\ndošlo\n\naj\n\nk\n\nporušeniu\n\nprincípu\n\nrovnakého\n\nzaobchádzania. Sťažovateľ 1 totiž zamestnáva viacero zamestnancov – občanov Poľskej\nrepubliky, vo vzťahu ku ktorým pri existencii rovnakých podmienok príslušná pobočka\nnerozhodla o tom, že nepodliehajú slovenskej legislatíve. Týmto bol vo vzťahu\nk porovnateľným zamestnancom sťažovateľa 1 uplatnený odlišný postup ako vo vzťahu\nk sťažovateľovi 2.\n4. V nadväznosti na uvedené skutočnosti sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd\nnálezom vyslovil, že rozsudkom krajského súdu a rozsudkom najvyššieho súdu,\nako aj konaním, ktoré im predchádzalo, boli porušené ich označené základné práva\npodľa ústavy a dohovoru (bod 1), napadnutý rozsudok najvyššieho súdu v spojení\ns rozsudkom krajského súdu zrušil a vrátil vec najvyššiemu súdu na ďalšie konanie, priznal\nim primerané finančné zadosťučinenie každému v sume 10 000 € a náhradu trov konania\nna účet ich právneho zástupcu.\nII.\n\n4\n\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nK porušeniu označených práv (bod 1) rozsudkom krajského súdu\n7. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní časti sťažnosti, ktorou sťažovatelia\nnamietajú porušenie označených práv rozsudkom krajského súdu poukazuje na to,\nže v zmysle už uvedeného ustanovenia § 127 ods. 1 disponuje ústavný súd pri ochrane\nposkytovanej fyzickým alebo právnickým osobám len subsidiárnou právomocou.\nZo subsidiárnej právomoci ústavného súdu vyplýva, že právomoc ústavného súdu nastupuje\naž vtedy, keď ochranu základných práv a slobôd nemôžu sťažovateľovi poskytnúť\nvšeobecné súdy (I. ÚS 269/06). Ak sa pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí,\nže sťažovateľ sa môže ochrany základných práv alebo slobôd domôcť využitím dostupných\na účinných prostriedkov nápravy pred všeobecnými súdmi, ústavný súd takúto sťažnosť\nodmietne pre nedostatok právomoci (IV. ÚS 115/07).\n\n5\n\n8. Vzhľadom na už uvedený princíp subsidiárnej právomoci ústavný súd nedisponuje\nprávomocou preskúmavať rozsudok krajského súdu, pretože jeho rozhodnutie mohlo byť\n(a v tomto prípade aj bolo) preskúmané najvyšším súdom, a to na základe riadneho\nopravného prostriedku (odvolania). Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť v časti týkajúcej\nsa porušenia označených práv sťažovateľov postupom a napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie. Ústavný súd\nsa tak v ďalšom priebehu predbežného prerokovania sťažnosti venoval len časti sťažnosti\nsmerujúcej proti rozsudku najvyššieho súdu.\nK porušeniu označených práv (bod 1) rozsudkom najvyššieho súdu\n9. Ústavný súd v prvom rade uvádza, že v skutkovo obdobných veciach už zaujal\nprávny názor prvý senát (napr. I. ÚS 150/2017) aj druhý senát (II. ÚS 434/2017,\nII. ÚS 466/2017) ústavného súdu, ktoré sťažnosti odmietli pre nedostatok právomoci,\nresp. pre zjavnú neopodstatnenosť. Keďže prvý senát ústavného súdu pri predbežnom\nprerokovaní danej veci nedospel k odchylnému právnemu názoru a ani nezistil žiadne\nzásadné skutkové odlišnosti, vychádzal z uvedených rozhodnutí.\n10. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\n\n6\n\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n11. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho\nrozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,\npri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho\nprijatí na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n12. Najvyšší súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k zamietnutiu žaloby\nsťažovateľa 1 krajským súdom sa plne stotožnil s názorom krajského súdu, podľa ktorého\nrozhodnutiami ústredia a pobočky nebolo zasiahnuté do majetkovej sféry sťažovateľa 1,\npričom z obsahu žaloby je jednoznačné, že sťažovateľ 1 nenamietal porušenie svojich\nsubjektívnych práv, ale porušenie práv svojho zamestnanca ‒ sťažovateľa 2, na čo nebol\naktívne legitimovaný. Odvolací súd v tejto súvislosti odkázal na uznesenie ústavného súdu\nvo veci sp. zn. IV. ÚS 228/2011, podľa ktorého na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby\no preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) nestačí, že žalobca bol účastníkom správneho konania,\nale zároveň musel byť ako účastník správneho konania rozhodnutím, preskúmania\nzákonnosti ktorého sa domáha, ako aj postupom správneho orgánu na svojich právach\nukrátený. Námietku sťažovateľa 1, podľa ktorej pobočka ani ústredie nerozhodli v zákonnej\n60-dňovej lehote, všeobecné súdy považovali za irelevantnú s poukazom na to, že toto\npreukázané porušenie práva nezakladalo takú vadu konania, ktorá by mohla mať vplyv\nna zákonnosť vydaného rozhodnutia.\nVo vzťahu k rozsudku krajského súdu v časti zastavenia konania o žalobe\nsťažovateľa 2 vychádzal najvyšší súd z toho, že hoci bol krajským súdom označený\nako žalobca, v skutočnosti žiadnu žalobu nepodal a do konania bol len pribratý uznesením\n\n7\n\nkrajského súdu. Konanie podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\nje konaním návrhovým, je ovládané dispozičnou zásadou a nie je možné, aby začalo\nex offo, čo vyplýva z ustanovenia § 249 ods. 1 OSP. Z uvedeného dôvodu preto najvyšší\nsúd za účelom právneho posúdenia skúmal, či sťažovateľ 2 takýto dispozitívny úkon\nrealizoval. Podanie sťažovateľa 2 zastúpeného advokátom z 21. januára 2015 (návrh\nna vstup účastníka do konania) nebolo podľa názoru najvyššieho súdu možné po zohľadnení\njeho obsahu považovať za žalobu. Najvyšší súd konštatoval, že napriek nesprávnej aplikácii\n§ 92 ods. 1 OSP (osobitná právna úprava sa nachádza v § 250 ods. 1 druhej vete OSP,\npozn.) krajským súdom, bol sťažovateľ 2 do konania len pribratý uznesením krajského súdu\na je potrebné na neho aj tak nahliadať. Pribratý účastník nemá postavenie vedľajšieho\núčastníka konania. Vzhľadom na nepodanie žaloby sťažovateľom 2 vzhliadol najvyšší súd\nneodstrániteľnú prekážku konania, na ktorú je potrebné prihliadať v každom štádiu konania,\na pokiaľ krajský súd rozhodol o zastavení konania vo vzťahu k sťažovateľovi 2, rozhodol\nprocesne správne.\n13. Vychádzajúc z už uvedených ústavnoprávne relevantných úvah, ústavný súd\npo preskúmaní napadnutého rozsudku najvyššieho súdu dospel k záveru, že z jeho\nodôvodnenia jednoznačne vyplýva, že najvyšší súd sa danou vecou riadne zaoberal,\npríslušné právne normy interpretoval a aplikoval ústavne konformným spôsobom,\nrozviedol, akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil, a svoje rozhodnutie tiež\nzrozumiteľne a preskúmateľným spôsobom odôvodnil.\n14. Zároveň je z pohľadu ústavného súdu potrebné konštatovať, že sťažovatelia\nv podanej sťažnosti s uvedenými rozhodujúcimi závermi najvyššieho súdu vôbec nijako\nnepolemizujú, a teda ani sa len nepokúšajú správnosť týchto záverov napadnúť.\nSťažovatelia opakujú argumentáciu uplatnenú pred všeobecnými súdmi, ktorá sa týka\nvecného posúdenia ich práv, s ktorou sa však najvyšší súd odôvodnene bližšie nezaoberal.\nNie je úlohou ústavného súdu, aby nedostatočnú procesnú aktivitu sťažovateľov\nvyvažoval tým, že by sa snažil „domyslieť si“ argumenty, ktoré by mohli spochybniť\nsprávnosť záverov najvyššieho súdu.\n\n8\n\n15. V závere treba vo vzťahu k sťažnosti sťažovateľov zdôrazniť, že najvyšší súd sa\nuplatnenými žalobnými argumentmi sťažovateľov (s výnimkou námietky nedodržania\nzákonnej 60-dňovej lehoty) nezaoberal, pretože dospel k záveru o nedostatku vecnej\naktívnej legitimácie sťažovateľa 1, resp. k záveru, že sťažovateľ 2 sa žalobcom nestal,\nkeďže žiadnu žalobu nepodal (do konania bol iba pribratý). Za tohto stavu sa sťažovatelia\nmali zamerať v sťažnosti podanej ústavnému súdu v prvom rade na uplatnenú argumentáciu\nnajvyššieho súdu a podrobne objasniť, prečo nepovažujú za možné s ňou súhlasiť, čo sa\nvšak nestalo. Ústavný súd bez toho, aby zaujal akékoľvek meritórne stanovisko\nk rozhodujúcim argumentom najvyššieho súdu, môže iba konštatovať, že pre úplnú\nabsenciu protiargumentácie zo strany sťažovateľov nie je možné správnosť záverov\nnajvyššieho súdu meritórne preskúmať.\n16. Hoci sa najvyšší súd uplatnenými argumentmi sťažovateľov vzhľadom na prijatý\nprávny názor nezaoberal (s výnimkou namietaného nedodržania zákonnej 60-dňovej\nlehoty), čo vylučuje zároveň potrebu, aby sa nimi zaoberal ústavný súd, napriek tomu\nústavný súd poznamenáva v súvislosti s námietkou, podľa ktorej najvyšší súd mal vyčkať\nna rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o predbežnej otázke položenej v iných\nkonaniach v obdobných veciach, že táto námietka sa (bez ohľadu na uvedené okolnosti) javí\nuž na prvý pohľad ako neprípustná.\n17. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná,\nak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon\nna ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie\nje sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,\naj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku\nnesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.\n18. Napriek tomu, že sťažovatelia podali proti rozsudku krajského súdu odvolanie,\nuvedenú požiadavku v ňom, ale ani v podanej žalobe neuplatnili. Z materiálneho hľadiska\npreto treba konštatovať, že nevyužili možnosť túto námietku v konaní pred všeobecnými\n\n9\n\nsúdmi uplatniť, čo by zakladalo neprípustnosť tejto časti sťažnosti, ak by bolo potrebné sa\nňou osobitne zaoberať. Podstatné je aj to, že sťažovatelia ani len netvrdili (tým menej\npreukazovali), že túto námietku neuplatnili pred všeobecnými súdmi z dôvodov hodných\nosobitného zreteľa.\n19. Vzhľadom na to, že ústavný súd zistil, že žiadnym sťažovateľmi namietaným\npostupom najvyššieho súdu nemohlo dôjsť k porušeniu ich označených práv a slobôd podľa\nústavy a dohovoru, sťažnosť sťažovateľov pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde vo vzťahu k napádanému rozsudku najvyššieho súdu a postupu,\nktorý mu predchádzal, odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n20. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá pre nedostatok právomoci,\nresp. pre jej zjavnú neopodstatnenosť, ústavný súd nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch\nsťažovateľov, ktoré sú viazané na skutočnosť, že sťažnosti bude vyhovené.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. novembra 2017\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne konanie", "podmienky konania", "legitimácia-aktívna", "sociálna poisťovňa", "správne súdnictvo-rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a698957a-d026-4ce5-87fe-f4c21063b448", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.466.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 466/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 466/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.466.2017.1"}, {"guid": "ussr:4f305c7c-5ec0-4469-8ebf-9be90f21f3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.434.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 434/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 434/2017 z 29. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-29", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.434.2017.1"}, {"guid": "ussr:28737342-9d8b-4be2-aa79-58da7b790a1a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.150.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 150/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 150/2017 z 22. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-22", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.150.2017.1"}, {"guid": "ussr:a98f61a2-4fee-4868-a262-d32066266c29", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 228/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 228/2011 z 2. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-02", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a98f61a2-4fee-4868-a262-d32066266c29"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:90befcb9-7b27-47bf-8cdc-ab3b208769c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 269/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 269/06 z 7. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-07", "citacie_n": 267, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90befcb9-7b27-47bf-8cdc-ab3b208769c3"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}