{"guid": "ussr:a6435f78-58a5-4454-a820-f6a574f80b3a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.577.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 577/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 577/2017 z 15. 11. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. novembra 2017, sp. zn. I. ÚS 577/2017, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.577.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2017-11-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a6435f78-58a5-4454-a820-f6a574f80b3a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.577.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.577.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.577.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 577/2017-12\nÚstavný\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nna\n\nneverejnom\n\nzasadnutí\n\nsenátu\n\n15. novembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Generali\nPoisťovňa, a. s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou\nMST PARTNERS, s. r. o., Laurinská 3, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ\nJUDr. Martin Timcsák, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 1/2016 zo 14. júna 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Generali Poisťovňa, a. s., o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola\n30. augusta 2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Generali Poisťovňa, a. s.,\nLamačská cesta 3/A, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n\n(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 M Cdo 1/2016\nzo 14. júna 2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\n2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola ako žalovaná v 2. rade\núčastníčkou konania vedeného pred Okresným súdom Trnava (ďalej len „okresný súd“),\nv ktorom sa žalobca domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade náhrady škody a náhrady\nnemajetkovej ujmy z titulu škody spôsobenej dopravnou nehodou zavinenou žalovaným\nv 1. rade, následkom ktorej došlo k úmrtiu manželky žalobcu. Okresný súd vo veci\nmeritórne rozhodol rozsudkom sp. zn. 13 C 126/2010 z 1. októbra 2014 v spojení\ns dopĺňacím rozsudkom z 12. novembra 2014 (ďalej aj „rozsudok okresného súdu“) tak,\nže zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu nákladov\nv sume 307,47 € a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 40 000 €; vo zvyšnej časti žalobu\nzamietol. Proti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, v ktorom okrem\niného namietala svoju pasívnu legitimáciu vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy\nv peniazoch z dôvodu, že povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla sa na poskytnutie nemajetkovej ujmy nevzťahuje. Krajský\nsúd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 24 Co 368/2015 z 1. júla 2015\nrozsudok okresného súdu v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdil, keď sa stotožnil\nso skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Proti rozsudku krajského súdu\npodal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)\nna podnet sťažovateľky mimoriadne dovolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia\nveci podľa § 243f ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), ktoré\nnajvyšší súd napadnutým uznesením odmietol ako procesne neprípustné.\n3. Sťažovateľka odvolávajúc sa na závery vyplývajúce zo spoločného stanoviska\nobčianskoprávneho\n\na\n\nobchodnoprávneho\n\nkolégia\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nprijatého\n\n20. októbra 2015 a publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky pod č. 94/2015 (ďalej aj „spoločné stanovisko“), ako aj na závery\ncitované v uznesení ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 3/2015 z 18. marca 2015 vo veci\n\n2\n\nzjednotenia odchylných právnych názorov senátov ústavného súdu (ďalej aj „zjednocujúce\nstanovisko pléna ústavného súdu“) zastáva názor, že najvyšší súd napadnutým uznesením\n„tým, že odmietol mimoriadne dovolanie z dôvodu, že sťažovateľ nepodal dovolanie, porušil\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy (právo na prístup sťažovateľa súdu),\na to z dôvodu, že:\na) Najvyšší súd SR odmietol mimoriadne dovolanie bez toho, aby posudzoval či by\ndovolanie, ktoré sťažovateľ mal možnosť podľa jeho názoru podať, malo povahu účinného\nmimoriadneho opravného prostriedku (teda či by bolo prípustné),\nb) dovolanie, ktoré mal sťažovateľ podľa názoru Najvyššieho súdu SR možnosť\npodať, nemalo povahu účinného mimoriadneho opravného prostriedku (keďže nebolo\nprípustné), a preto Najvyšší súd SR bol povinný podané mimoriadne dovolanie prejednať\na rozhodnúť o ňom“.\n4. Sťažovateľka zároveň poukázala na aktuálnu judikatúru ústavného súdu\nk problematike ústavnej súladnosti postupu najvyššieho súdu, v rámci ktorého najvyšší súd\nodmieta mimoriadne dovolanie z dôvodu nepodania dovolania proti rozhodnutiam,\nproti ktorým nebolo dovolanie prípustné. Podľa sťažovateľky senáty ústavného súdu\nIII. ÚS a I. ÚS vo svojich rozhodnutiach takýto postup najvyššieho súdu akceptovali,\npričom vôbec neprihliadali na to, či účastníkom konania nepodané dovolanie by bolo\núčinným prostriedkom nápravy, teda či by bolo prípustné. Preto podľa nej „Ústavný súd\nSR... v senátoch I. ÚS a III ÚS absolútne nerešpektuje právnu vetu uvedenú PLz. ÚS 3/2015\ndňa 18. 3. 2015, čo hrubo porušuje princípy právneho štátu“.\nSťažovateľka tiež poukázala na „rozdielny postup senátu I. ÚS v obdobných\nprípadoch“ a v tejto súvislosti uviedla:\n„... senát I ÚS v rozhodnutí I. ÚS 117/2016 zo dňa 17. 2. 2016 akceptoval ako\nsprávny a ústavne súladný postup Najvyššieho súdu SR, ktorý odmieta mimoriadne\ndovolania podané generálnym prokurátorom Slovenskej republiky z iných než zmätočných\ndôvodov (§ 237 OSP) z dôvodu nepodania dovolania voči rozhodnutiam, voči ktorým\nnebolo dovolanie prípustné podľa § 238 a 239 OSP).\n... dňa 29. 3. 2017 ten istý senát Ústavného súdu SR /I. ÚS/ vydal nález\nsp. zn. I. ÚS 379/2016, v ktorom naopak považoval za právne prípustný postup Najvyššieho\n\n3\n\nsúdu SR, ktorý na podklade mimoriadneho dovolania Generálneho prokurátora zrušil\nz dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho\nsúdu, voči ktorému účastník konania nepodal dovolanie.“\n5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol o porušení\njej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý\nsúdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a uznesením najvyššieho súdu\nsp. zn. 3 M Cdo 1/2016 zo 14. júna 2017, napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil\nnajvyššiemu súdu na ďalšie konanie a priznal jej náhradu trov právneho zastúpenia.\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n4\n\n8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým\nvtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa\nnamietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia\nalebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,\npretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04,\nII. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).\n9. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom najvyššieho súdu a jeho napadnutým uznesením, ktorým najvyšší súd odmietol\nmimoriadne dovolanie generálneho prokurátora ako procesne neprípustné z dôvodu,\nže sťažovateľka nevyužila dovolanie.\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý\nmá právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho\nobčianskych právach alebo záväzkoch.\n11. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už uviedol,\nže formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise\nSlovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym\nrežimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n12. Ústavný súd poukazujúc na svoju stabilizovanú judikatúru zdôrazňuje,\nže vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou\nani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je\n\n5\n\nzásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\nO svojvôli pri výklade alebo aplikácii právneho predpisu všeobecným súdom by bolo\nmožné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\n13. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie\nrozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo aj extrémne\nnelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03,\nI. ÚS 301/06).\n14. Judikatúra ústavného súdu zastáva stabilne názor, že mimoriadne dovolanie\npredstavuje výnimku z pravidla stability súdneho rozhodnutia vyjadreného jeho\nprávoplatnosťou. Podstatou tejto výnimky je účel mimoriadneho opravného prostriedku,\nktorým je jeho výnimočné použitie s cieľom presadiť vecnú správnosť a spravodlivosť\nsúdneho rozhodnutia v odôvodnených prípadoch. Uvedený účel môže mimoriadne\ndovolanie splniť iba v prípade, ak sú splnené kritériá akceptovateľnosti jeho právnej úpravy;\njedným z týchto kritérií je povinnosť vyčerpať iné dostupné právne prostriedky nápravy\npochybení\n\nvytýkaných\n\nv\n\nmimoriadnom\n\ndovolaní.\n\nRešpektovanie\n\ntýchto\n\nkritérií\n\nje nevyhnutné z hľadiska princípov právneho štátu (čl. 1 ústavy), ako aj z hľadiska práva\nna súdnu ochranu (čl. 46 ústavy) a práva na spravodlivý súdny proces v súlade s hodnotami\nzaručenými čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. PL. ÚS 57/99, II. ÚS 185/09, II. ÚS 280/2010).\n\n6\n\n15. Reštriktívne posudzovanie tohto mimoriadneho dovolania (bod 14) súvisí\ns princípom právneho štátu, a to s princípom právnej istoty, ktorého zákonným naplnením\nv civilnom procese je inštitút právoplatnosti súdnych rozhodnutí, teda ich záväznosti\na nezmeniteľnosti. Rovnako súvisí s princípom rovnosti, keď intervenciou tretej osoby\n(generálneho prokurátora) sa prima facie narúša právna istota druhého účastníka\nspoliehajúceho sa na záväzné a nezmeniteľné súdne rozhodnutie.\n16. Ústavný súd ďalej poznamenáva, že aj z početnej judikatúry Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) možno vyvodiť kritický postoj ESĽP k mimoriadnym\nopravným prostriedkom, ktoré závisia od úvahy príslušného orgánu verejnej moci, či dôjde\nk podaniu takéhoto mimoriadneho opravného prostriedku, alebo nie a následne k vyneseniu\nrozhodnutia, ktorým sa zruší právoplatné konečné rozhodnutie. V zmysle judikatúry ESĽP\nje však prípustné zasiahnuť do nastolenej právnej istoty právoplatným rozhodnutím\nvnútroštátneho súdu vtedy, ak v konaní došlo k zásadnej vade alebo závažnému excesu,\nktorý je potrebné napraviť, ak sú tu mimoriadne okolnosti prípadu, pričom však podľa\njudikatúry ESĽP za takúto vadu exces však nemožno považovať skutočnosť, že na predmet\nkonania existujú dva rozličné názory, pretože právna istota v sebe zahŕňa požiadavku\nrešpektovania princípu res iudicata, ktorej prejavom je nezmeniteľnosť rozhodnutia.\nUplatňovanie tohto princípu je zdôraznený zásadou, že žiadna zo strán nie je oprávnená\nžiadať o preskúmanie konečného a záväzného rozhodnutia len z toho dôvodu, aby dosiahla\nznovuotvorenie prípadu a jeho nové skúmanie, pretože takýto mimoriadny opravný\nprostriedok by de facto mal charakter odvolania. Zrušené môžu byť iba na účely nápravy\nfundamentálnych chýb (pozri Ryabykh proti Rusku z 3. 12. 2003, sťažnosť č. 52854/99,\nbod 52). V tejto súvislosti tiež ESĽP už judikoval, že nesúhlas s právnym posúdením\nprípadu odvolacím súdom nie je sám osebe mimoriadnou okolnosťou odôvodňujúcou\nzrušenie právoplatného rozhodnutia (pozri Kot proti Rusku z 18. 1. 2007, sťažnosť\nč. 20887/03, bod 29).\n17. Judikatúra ústavného súdu i súdov všeobecných sa v otázke prípustnosti\nmimoriadneho dovolania podávaného generálnym prokurátorom plynutím času menila,\n\n7\n\na to predovšetkým pod vplyvom judikatúry ESĽP. Zmenu možno vyjadriť trendom\nreštriktívnejšieho prístupu súdnych orgánov k oprávneniu generálneho prokurátora podávať\nmimoriadne dovolanie. Okrem už uvedeného v bode 17 ESĽP opakovane potvrdil,\nže pripúšťa určité zásahy do konečných súdnych rozhodnutí ako výnimku zo zásady právnej\nistoty a zo zásady res judicata, ak je takýto zásah odôvodnený potrebou nápravy extrémnej\nchyby. „...Mimoriadny prieskum sa\n\nnesmie uplatňovať ako zastreté odvolanie\n\n(appeal in disguise) a samotná možnosť existencie dvoch právnych názorov na predmet\nkonania nie je dôvodom na opätovné posúdenie veci. Odkloniť sa od tohto princípu\nje možné iba tam, kde je to nevyhnutné z dôvodu okolností podstatného a závažného\nvýznamu.“ (Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z 23. 7. 2009, bod 33). «... Dohovor zásadne\numožňuje „znovuotvorenie“ právoplatne rozhodnutých konaní v prípade, ak vyjdú\nnajavo nové skutočnosti. Akokoľvek, preskúmanie rozhodnutia by sa malo uplatniť\nza účelom nápravy hrubých (veľkých) pochybení súdu..., a nie iba ako inštitút predstavujúci\nvo svojej podstate odvolanie.» (Bulgakova proti Rusku, rozsudok z 18. 1. 2007, bod 34).\nAj aktuálne rozhodnutia ESĽP z 9. 6. 2015 vydané vo veciach proti Slovenskej republike\n(DRAFT-OVA, a. s., PSMA, s. r. o., a COMPCAR, s. r. o.) pripomínajú význam a obsah\nprincípu rovnosti zbraní a princípu právnej istoty, s ktorými bezprostredne súvisí otázka\nzáväznosti, nezrušiteľnosti a dôveryhodnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, ktoré boli\nnapadnuté z iniciatívy generálneho prokurátora vyjadrenej podaním mimoriadneho\ndovolania. Na viaceré tieto rozhodnutia ESĽP poukazujú tiež napadnuté rozhodnutia\nnajvyššieho súdu.\n18. Ústavný súd 18. marca 2015 pod sp. zn. PLz. 3/2015 prijal zjednocujúce\nstanovisko, ktorého právna veta znie: „Rešpektujúc princíp právnej istoty, ktorá bola\nnastolená právoplatným rozhodnutím, zohľadňujúc princíp subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, ako i výnimočnosť mimoriadneho dovolania ako\nmimoriadneho opravného prostriedku podávaného generálnym prokurátorom Slovenskej\nrepubliky, je jeho prípustnosť v civilnom konaní akceptovateľná za podmienky vyčerpania\nvšetkých zákonom dovolených riadnych, ako aj mimoriadnych opravných prostriedkov,\nktoré mal účastník konania k dispozícii a ktoré mohol účinne využiť na ochranu svojich\npráv a oprávnených záujmov.“\n\n8\n\n19. Následne aj najvyšší súd (jeho občianskoprávne a obchodnoprávne kolégia)\nprijal 20. októbra 2015 zovšeobecňujúce stanovisko: „Procesná prípustnosť mimoriadneho\ndovolania podaného na podnet účastníka je v občianskom súdnom konaní podmienená tým,\nže tento účastník najprv sám neúspešne využil možnosť podať všetky zákonom dovolené\nriadne a mimoriadne opravné prostriedky, ktoré boli potenciálne spôsobilé privodiť pre\nneho priaznivejšie rozhodnutie. Pokiaľ túto možnosť nevyužil, mimoriadne dovolanie treba\nodmietnuť.“ Týmto stanoviskom sa revidovali prijaté závery vyjadrené v predchádzajúcom\nobdobí (R 36/2008).\n20. Vychádzajúc z uvedených právnych názorov ústavný súd na účely posúdenia\nopodstatnenosti sťažnosti preskúmal napadnuté uznesenie a argumentáciu sťažovateľky\nnevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov najvyššieho súdu.\nNajvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia predovšetkým uviedol:\n«... Podľa § 243e ods. 1 O. s. p. (účinného do 30. júna 2016) ak generálny\nprokurátor na základe podnetu strany, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby\npoškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon\n(§ 243f O. s. p.), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických\nosôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi\nprostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie. Podľa § 243f\nods. 1 O. s. p. mimoriadnym dovolaním bolo možné napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/\nkonanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/\nrozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 O. s. p.).\n... V rozhodovacej praxi najvyššieho súdu pretrvávala nejednotnosť rozhodovania\na výkladu ustanovení § 243e až § 243j O. s. p. v otázke procesnej prípustnosti\nmimoriadneho dovolania. Na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho\nkolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 30. októbra 2015, bolo prijaté spoločné\nzjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Procesná prípustnosť mimoriadneho\ndovolania podaného na podnet účastníka je v občianskom súdnom konaní podmienená tým,\nže tento účastník najprv sám neúspešne využil možnosť podať všetky zákonom dovolené\n\n9\n\nriadne a mimoriadne opravné prostriedky, ktoré boli potenciálne spôsobilé privodiť\npre neho priaznivejšie rozhodnutie. Pokiaľ túto možnosť nevyužil, mimoriadne dovolanie\ntreba „odmietnuť“.\n... Predmetné stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 94/2015, vychádza z názoru, že postup\núčastníka občianskeho súdneho konania, ktorý mal v určitom prípade možnosť napadnúť\nrozhodnutia súdov odvolaním alebo dovolaním, uvedenú možnosť ale nevyužil, i keď tieto\nopravné prostriedky mali potenciál podstatne ovplyvniť rozhodnutie súdu, sa prieči\nvšeobecne rešpektovanej zásade „nech si každý chráni svoje práva“. Táto zásada\nzdôrazňuje procesnú povinnosť účastníka vyvinúť vlastnú aktivitu a iniciatívu tak, aby sám\nsvojimi procesnými úkonmi riadne, včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou\nsledoval ochranu svojich subjektívnych práv. Pokiaľ účastník konania zostane\nv naznačenom smere pasívny, je (neskoršia) aktivita generálneho prokurátora vyústiaca\ndo podania mimoriadneho dovolania neprípustná a nemôže mať procesné dôsledky\npredpokladané v § 243e až § 243j O. s. p.\n... V danom prípade generálny prokurátor napadol mimoriadnym dovolaním\nrozsudok Okresného súdu Trnava z 1. októbra 2014 č. k. 13 C 126/2010-267 vo výroku II.,\nktorým boli žalovaní 1/ a 2/ zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške 40 000 € a potvrdzujúcu časť výroku rozsudku Krajského súdu\nv Trnave z 1. júla 2015 sp. zn. 24 Co 368/2015 (ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej\ninštancie vo výroku II.)\n... V danom prípade prebehlo štandardné dvojstupňové konanie, v ktorom mala\nžalovaná 2/ možnosť realizovať svoje procesné oprávnenia. Zo spisu nevyplýva, že by sama\nnáležite chránila svoje práva a konala dostatočne predvídavo, starostlivo a obozretne.\nŽalovaná 2/ nepodala dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 1. júla 2015\nsp. zn. 24 Co 368/2015.\n... Vzhľadom na to, že v predmetnom konaní podnecovateľka mimoriadneho\ndovolania (žalovaná 2/) nevyužila dostupný opravný prostriedok (resp. sa možnosti podať\ndostupný opravný prostriedok sama zbavila), najvyšší súd dospel k záveru, že mimoriadne\ndovolanie je v danom prípade procesne neprípustné.\n\n10\n\n... So zreteľom na to najvyšší súd odmietol mimoriadne dovolanie generálneho\nprokurátora ako procesne neprípustné (§ 464 CSP v spojení s § 447 písm. d CSP).»\n21. Otázka posúdenia prípustnosti mimoriadneho dovolania je otázkou zákonnosti\na jej riešenie nemôže viesť k záveru o porušení označených práv sťažovateľky\n(mutatis mutandis IV. ÚS 35/02). Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva,\nže najvyšší súd dospel k záveru o procesnej neprípustnosti mimoriadneho dovolania\npodaného v prospech sťažovateľky po tom, ako zistil, že sťažovateľka nepodala proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie, poukazujúc pritom na závery vyplývajúce\nzo spoločného stanoviska. Podľa názoru ústavného súdu uvedený výklad dotknutých\nustanovení Občianskeho súdneho poriadku aplikovaných najvyšším súdom v predmetnej\nveci nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny. V citovanej časti\nodôvodnenia napadnutého uznesenia najvyšší súd zrozumiteľným a jednoznačným\nspôsobom uviedol dôvody, pre ktoré bolo treba považovať mimoriadne dovolanie\ngenerálneho prokurátora za neprípustné, a vysporiadal sa so skutkovou i právnou\nproblematikou posudzovanej veci v potrebnom rozsahu, a preto ho ústavný súd považuje\ni z hľadiska ústavných aspektov za dostačujúci a ústavne relevantný.\n22. Vo vzťahu k námietke sťažovateľky o údajne rozdielnom postupe senátu I. ÚS\nv obdobných prípadoch ústavný súd poukazuje na svoje nedávne rozhodnutia, v ktorých tiež\ndospel k záveru o ústavnej akceptovateľnosti postupu najvyššieho súdu v obdobných\nveciach (napr. I. ÚS 216/2016, I. ÚS 226/2016, I. ÚS 253/2016, I. ÚS 514/2016 ). Zároveň\nje potrebné uviesť, že vo veci sp. zn. I. ÚS 379/2016 bolo predmetom ústavného prieskumu\nzrušujúce rozhodnutie najvyššieho súdu o mimoriadnom dovolaní, po posúdení ktorého\nústavný súd dospel k záveru o jeho ústavnej súladnosti, keďže sťažnosťou napadnutým\nrozhodnutím najvyšší súd zrušil rozhodnutia súdov nižšieho stupňa z dôvodu názorového\nexcesu, teda zjavného pochybenia (omylu) pri aplikácii hmotného práva, majúceho povahu\ntzv. základných vád, ktoré aj judikatúra ESĽP akceptuje ako dôvod na zrušenie\nprávoplatných rozhodnutí pre účely ich nápravy, a teda za dôvod na výnimočný odklon\nod princípu právnej istoty nastolenej právoplatným rozhodnutím, v prospech princípu\n\n11\n\nspravodlivej ochrany práv (porovnaj rozsudok ESĽP z 9. 6. 2015 vo veci PSMA, s. r. o.,\nproti Slovenskej republike, č. 42533/11, body 69 a 70).\n23. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol pri jej\npredbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti.\n24. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi\nsťažovateľky v nej uplatnenými nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. novembra 2017\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "mimoriadne dovolanie", "generálny prokurátor", "Ústavný súd Slovenskej republiky-stanovisko pléna ústavného súdu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:44c293f5-d240-4693-8229-376631d68a9e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.379.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 379/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 379/2016 z 29. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-29", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.379.2016.1"}, {"guid": "ussr:a286df26-7625-432f-89bb-cf4e9b59a530", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.514.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 514/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 514/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.514.2016.1"}, {"guid": "ussr:5ecf2e06-d003-4fe4-9068-b62441a7d7e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.253.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 253/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 253/2016 z 20. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.253.2016.1"}, {"guid": "ussr:d91f4b35-3074-49f6-9e62-087dae982e1d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.216.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 216/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 216/2016 z 6. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-06", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.216.2016.1"}, {"guid": "ussr:c4f3ae20-e1ec-455a-bc54-6b3b8c6bd1dc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.226.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 226/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/2016 z 6. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.226.2016.1"}, {"guid": "ussr:41bd3a46-b425-4168-ab59-cc6a72b52a73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.117.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 117/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/2016 z 17. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-17", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.117.2016.1"}, {"guid": "ussr:45f5571a-5a8b-463e-bfe1-08bd421d7d1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.3.2015.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 3/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 3/2015 z 18. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.3.2015.1"}, {"guid": "ussr:ad2555c8-a741-4efb-a8d7-4bbbd2f2d149", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 280/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 280/2010 z 17. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-17", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ad2555c8-a741-4efb-a8d7-4bbbd2f2d149"}, {"guid": "ussr:f5d37e47-c554-4ef2-bd08-f5c9a71d6f9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 185/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 185/09 z 12. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-12", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f5d37e47-c554-4ef2-bd08-f5c9a71d6f9e"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "1fa1664e-e40d-4c26-b7b3-e254ea9d09e3:b439b8f2-b9bc-471a-b35c-714f30ad47c6", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2110216932.2", "spisova_znacka": "24Co/368/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/368/2015 z 30. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2015-06-30", "citacie_n": 91, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2110216932.2"}], "citovane_v": []}