{"guid": "ussr:e34ed753-62d6-4725-810b-1976a1004f8a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.571.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 571/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 571/2017 z 15. 11. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. novembra 2017, sp. zn. I. ÚS 571/2017, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.571.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2017-11-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e34ed753-62d6-4725-810b-1976a1004f8a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.571.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.571.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.571.2017.1/text", "citacie_n": 11, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 571/2017-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. novembra\n2017 predbežne prerokoval sťažnosť BAU land, spol. s r. o., Levočská 2, Poprad,\nzastúpenej advokátom JUDr. Mikulášom Buzgóom, advokátska kancelária, Štúrova 20,\nKošice, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4 Cob 103/2014 zo 17.\nseptembra 2015 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obdo\n22/2017 z 31. mája 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť BAU land, spol. s r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. októbra\n2017 doručená (na poštovú prepravu podaná 23. októbra 2017, pozn.) sťažnosť BAU land,\nspol. s r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\n\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu\nv Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 Cob 103/2014 zo 17. septembra 2015 (ďalej\nlen „rozsudok krajského súdu“) a tiež uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Obdo 22/2017 z 31. mája 2017 (ďalej len „uznesenie\nnajvyššieho súdu“).\n2. Sťažovateľka sa návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Poprad\n(ďalej len „okresný súd“) 31. mája 2011 (ďalej len „pôvodná žaloba“) domáhala proti\n(ďalej len „žalovaný“),\nzaplatenia sumy 8 129,12 € s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré malo\nvzniknúť tým, že sťažovateľka na základe nájomnej zmluvy č. 848174131-2-2003\nz 1. apríla 2003 o prenájme pozemkov (ďalej len „nájomná zmluva“) uzavretej medzi ňou\na žalovaným mala uhrádzať nájomné za pozemky vo výmerách podľa nesprávnej\nšpecifikácie v nájomnej zmluve (ďalej len „pozemky“), resp. aj za plochy, ktoré\nv skutočnosti neužívala.\n3. Na základe návrhu sťažovateľky z 22. októbra 2012 okresný súd uznesením sp. zn.\n18 Cb 132/2011 z 27. decembra 2012 rozhodol o pripustení rozšírenia pôvodnej žaloby\no určenie, že nájomná zmluva je neplatná, a následne uznesením sp. zn. 18 Cb 132/2011\nz 23. apríla 2013 rozhodol tak, že pôvodnou žalobou uplatnený nárok na vydanie\nbezdôvodného obohatenia (na peňažné plnenie) vylúčil na samostatné konanie.\n4. Okresný súd však rozsudkom sp. zn. 18 Cb 132/2011 z 9. septembra 2014 (ďalej\nlen „rozsudok okresného súdu“) žalobu o určenie, že nájomná zmluva je neplatná (ďalej len\n„žaloba“) pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu sťažovateľky na tomto určení,\nzamietol.\n5. Sťažovateľka podala proti rozsudku okresného súdu riadne a včas odvolanie –\nriadny opravný prostriedok, na základe ktorého bol tento rozsudok rozsudkom krajského\nsúdu ako vecne správny potvrdený.\n\n2\n\n6. Následne sťažovateľka podala proti právoplatnému rozsudku krajského súdu\ndovolanie – mimoriadny opravný prostriedok, ktorý bol uznesením najvyššieho súdu pre\njeho neprípustnosť odmietnutý. Uznesenie najvyššieho súdu podľa zistenia ústavného súdu\nnadobudlo právoplatnosť 21. augusta 2017.\n7. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:\n«... Sťažovateľ uzavrel nájomnú zmluvu o nájme pozemkových nehnuteľností\nz dôvodu, že kúpil halu, užívanie haly bolo podmienené uzavretím nájomnej zmluvy\nso žalovaným o nájme na ktorých sa nachádzala uvedená hala a ktoré zabezpečovali prístup\nk uvedenej hale a uhrádzal nájomné a nájomná zmluva bola ukončená 31.3.2013.\n... V písomných dôvodoch odvolania... sťažovateľ namietal nepreukázanie\nnaliehavého právneho záujmu v tomto konaní.\nŠtatutárny zástupca\n\nna pojednávaní dňa 31.5.2012, 27.9.2012\n\na 23.4.2013 výslovne uviedol, že nevýhodnú nájomnú zmluvu so žalovaným uzavrieť musel\nz dôvodu, že stavba bola dočasná po dobu trvania nájmu zastavanej plochy halou.\nZastavaný pozemok sťažovateľ mal záujem kúpiť...\n... Právne odôvodnenie neplatnosti nájomnej zmluvy podľa § 37 ods. 1, § 39 OZ,\nsťažovateľ podporil svojim tvrdením o vzniku bezdôvodného obohatenia žalovanému.\n... K ďalšiemu dôvodu odvolania patrila námietka neexistencie odôvodnenia\nrozsudku súdu prvej inštancie v časti, „že na požadovanom určení nie je daný naliehavý\nprávny záujem..., že nebolo ohrozené právne postavenie žalobcu a navrhované určenie\nnemôže ovplyvniť právne postavenie sťažovateľa...\n... Krajský súd v Prešove nezodpovedal nami namietané podstatné dôvody\nodvolania ... jeho odôvodnenie bolo neúplné, argumentácia hrubo nepresná.\n... odvolací súd... nezaoberal sa prípadom, keď v čase uzatvárania nájomnej zmluvy\nparcela ešte nebola vytvorená - neexistovala.\n... Sťažovateľ... nedostal odpoveď na svoje námietky od odvolacieho súdu a preto\npodal dovolanie.\n... Podľa rozhodnutia NS SR dovolanie sťažovateľa nevyhovuje druhej vete\nstanoviska R 2/2016, teda, „že ide o prípad, ak strana v odvolaní proti rozhodnutiu súdu\nprvej inštancie vzniesla vecné námietky, ktoré boli spôsobilé spochybniť správnosť\n\n3\n\nvydaného rozhodnutia a odvolací súd sa so žiadnou z podstatných odvolacích námietok\nnezaoberal, pričom sa s namietanou zákonnosťou postupu súdu prvej inštancie žiadnym\nspôsobom nevysporiadal a rozhodnutiu súdu prvej inštancie s odkazom na ustanovenie\n§ 219 ods.2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil“.\n... Sťažovateľ uvádza, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie, odvolací súd postupoval\nsvojvoľne v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. nezaoberal sa podstatnými\nnámietkami sťažovateľa ohľadne existencie - preukázania danosti naliehavého právneho\nzáujmu na určení neplatnosti nájomnej zmluvy uzavretej 1.4.2003 so žalovaným. Odvolací\nsúd sa nezaoberal podstatnými námietkami sťažovateľa v odvolaní zo dňa 2.10.2014\na v doplnení odvolania zo dňa 24.11.2014...\n... odvolací súd mal zodpovedať, či sťažovateľ bol v postavení subjektu, ktorý\npreukázal naliehavý právny záujem na žalobne požadovanom určení z dôvodu, že v čase,\nkeď nájomnú zmluvu, ktorú uzatváral, bol v stave núdze...\n... Naliehavý právny záujem na strane sťažovateľa bol daný po celú dobu až do\nrozhodnutia súdu a napriek všeobecnému konštatovaniu odvolacieho súdu aj v čase\nrozhodnutia v tejto veci súdom prvej inštancie, keď takto založený nájomný vzťah sa stal\ndôvodom k súdnemu - právnemu riešeniu vzájomných nárokov - vzájomných vzťahov\núčastníkov. Takto odvolací súd neskúmal námietku sťažovateľa ohľadne rozporu namietanej\nnájomnej zmluvy s dobrými mravmi.\n... Obdobne NS SR vo svojom uznesení zo dňa 31. mája 2017 napriek stanovisku\nobčianskoprávneho kolégia NS SR z 3. decembra 2015 pod č. R2/2016 nesprávne hodnotil\nvýnimku uvedenú v druhej vete uvedeného stanoviska,\n... Odôvodnenie rozhodnutia odvolacím súdom... nie je požadovateľnou odpoveďou\ntohto súdu na sťažovateľove odvolacie dôvody. Ide dokonca o nepresnú citáciu dôvodov\nsúdu prvej inštancie pri nezodpovedaní podstatnej otázky pre rozhodnutie, t.j., že\nsťažovateľom „čerstvo“ kúpená hala (dňa 10.3.2003) nemohla zostať stavbou bez prenájmu\nňou zastavanej nehnuteľnosti. Tento právny stav odôvodňuje sťažovateľom konštatovaný\nnaliehavý právny záujem, lebo na rozdiel od právneho názoru všeobecných súdov, právne\npostavenie sťažovateľa bolo ohrozené. Bez uzavretia nájomnej zmluvy by stavba nezostala\nstavbou. Určením neplatnosti nájomnej zmluvy by neisté právne postavenie sťažovateľa sa\nzmenilo v súdnych sporoch, v ktorých z dôvodu takto uzavretej nájomnej zmluvy sa žalovaný\n\n4\n\ndomáha peňažného plnenia za rôzne obdobia vzájomného zmluvného vzťahu, ktorý pretrval\nlen z dôvodu § 676 ods. 2 OZ. Bez potreby vykonania iných dôkazov takáto zistená\nskutočnosť musí byť postačujúca na preukázanie naliehavého právneho záujmu...\n... Najvyšší súd SR relevantnú otázku riešil len v rozsahu „výnimky“ ako dovolacieho\ndôvodu, pričom sám sa nestotožnil s dôvodmi sťažovateľa v odvolaní, resp. v dovolaní.\n... Z dôvodu, že všeobecnými súdmi nebola hodnotená určovacia žaloba ako jeden\nzo základných pilierov možnosti domáhania sa spravodlivosti pred súdmi, pričom podľa\nrozhodovacej činnosti súdov určovacia žaloba účinnejšie, než iné právne prostriedky\nvystihuje obsah a povahu riešeného právneho vzťahu (ZSP 3/98 z. 1.) Preto, pokiaľ sa\npreukázalo, že sťažovateľ mal naliehavý právny záujem, aby rozsudkom súdu bolo určené\nporušenie konkrétneho práva alebo právneho vzťahu, nebolo možné sťažovateľovi odoprieť\nprávnu ochranu prostredníctvom určovacej žaloby podľa § 80, písm. c) O.s.p. napriek tomu,\nže taký účastník konania mohol žalovať priamo plnenie...\n...Vzhľadom na uvedené treba napadnutý rozsudok odvolacieho súdu považovať za\nzjavne arbitrárny a tým aj ústavne neudržateľný. Pokiaľ rozhodnutie NS SR tento\nnedostatok odvolacieho súdu neustálilo a v dôsledku toho dovolanie bolo odmietnuté, je\npreto takéto rozhodnutie ústavne neakceptovateľné...»\n8. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Cob/103/2014\nzo 17.9.2015 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/22/2017\nz 31.5.2017 porušené bolo.\n2. Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť sťažovateľovi náhradu trov právneho\nzastúpenia za 2 úkony v sume 312,34 €, pri odmene za 1 úkon právnej služby vo výške\n147,33 € + 8,84 € réž.pauš.“\n\n5\n\nII.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na\nprerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n\n6\n\nIII.\n13. Ako to z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, sťažovateľka namieta porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\na) rozsudkom krajského súdu\ntým, že krajský súd sa podľa názoru sťažovateľky nevysporiadal s jej podstatnými\nodvolacími námietkami (dôvodmi) vo vzťahu k preukázaniu naliehavého právneho záujmu\nna určení neplatnosti nájomnej zmluvy okrem iného najmä tým, že:\n- sťažovateľka bola nútená (musela) nájomnú zmluvu uzavrieť za nápadne\nnevýhodných podmienok,\n- vymedzenie predmetu nájmu – pozemkov a ich výmery v nájomnej zmluve bolo\nnesprávne, nezodpovedalo skutočne sťažovateľkou užívanej ploche a ani stavu podľa\nkatastra (evidencie) nehnuteľností,\n- parcela uvedená v nájomnej zmluve v čase jej uzatvárania ešte nebola zapísaná do\nlistu vlastníctva (neexistovala),\n- nájomná zmluva je v rozpore s dobrými mravmi,\n- nájomná zmluva je neplatná pre jej rozpor s ustanoveniami § 37 ods. 1\n(sťažovateľka pri uzavretí nájomnej zmluvy nekonala slobodne a vážne, pozn.) a § 39\nzákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Občiansky zákonník“),\n- určením neplatnosti nájomnej zmluvy by sa neisté právne postavenie sťažovateľky\nzmenilo v právnych sporoch,\ndôsledkom čoho sa tak stotožnil s nesprávnym právnym záverom okresného súdu\no nedostatku naliehavého právneho záujmu na tomto určení, pre ktorý okresný súd žalobu\nzamietol;\nb) uznesením najvyššieho súdu\ntým, že najvyšší súd napriek jej dovolacej námietke o nepreskúmateľnosti rozsudku\nkrajského súdu nevidel dôvod na uplatnenie druhej vety stanoviska Občianskoprávneho\n\n7\n\nkolégia najvyššieho súdu z 3. decembra 2015 publikovaného v Zbierke stanovísk\nnajvyššieho a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016 (ďalej len „stanovisko\nč. R 2/2016“), podľa ktorej výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje\nzásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,\nktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) zákona č. 99/1963\nObčiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“)“, dôsledkom\nčoho jej dovolanie pre neprípustnosť odmietol,\nčím bola sťažovateľke právna ochrana prostredníctvom určovacej žaloby arbitrárne\nodopretá.\nIV.\n14. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n15. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n16. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie)\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\nVšeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že\n\n8\n\nz tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy\nposudzované so zreteľom na konkrétny prípad (porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko\nz 29. 5. 1997, Recueil III/1997).\n17. K rozsudku krajského súdu\n18. Pokiaľ ide o sťažovateľkou napadnutý rozsudok krajského súdu, ústavný súd\nv prvom rade podotýka, že v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva [ďalej\nlen „ESĽP“ (napr. rozsudok ESĽP z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká\nrepublika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 52, 53 a 54)], podľa ktorej dvojmesačná lehota na\npodanie\n\nsťažnosti\n\nústavnému súdu\n\nzačne\n\nplynúť dňom\n\ndoručenia\n\nrozhodnutia\n\no mimoriadnom opravnom prostriedku (dovolaní) a je považovaná za zachovanú aj\nvo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, ústavný súd považoval lehotu\nna podanie sťažnosti ústavnému súdu aj v tomto prípade za zachovanú aj proti označenému\nrozsudku krajského súdu (napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 69/2010, II. ÚS 91/2011).\n19. Vzhľadom na charakter námietok sťažovateľky ústavný súd tiež zdôrazňuje svoju\nstabilnú judikatúru, podľa ktorej odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho\nsúdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05), pretože prvostupňové a odvolacie\nkonanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok.\n20. Na citovaný právny názor nadväzuje ustanovenie § 219 ods. 2 OSP (účinné\nv čase rozhodovania o odvolaní, pozn.), podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu\nstotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len\nna skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na\nzdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n21. Ústavný súd preto v záujme presvedčivosti vlastnej rozhodovacej činnosti\npovažoval za potrebné poukázať aj na relevantnú časť odôvodnenia rozsudku okresného\nsúdu:\n\n9\n\n«...Vykonaným dokazovaním a to výsluchom žalobcu, právneho zástupcu žalovaného\na oboznámením sa s listinnými dôkazmi... súd zistil nasledovný skutkový stav: Medzi\nžalobcom a žalovaným bola uzavretá dňa 1.4.2003 zmluva o nájme nehnuteľností, ktorej\nsúčasťou bol geometrický plán č. 31693598-146/1999, kde sú uvedené parcely a výmery.\nDňa 27.10.2010 bol uzavretý dodatok č. 1, kde v článku 2. sú uvedené skutočné parcely\na ich výmery, ktoré zodpovedajú právnemu stavu na liste vlastníctva č.\núzemie\n\n, katastrálne\n\nužívanie haly bolo podmienené uzavretím zmluvy so žalobcom o nájme\n\nparciel na ktorých sa nachádzala uvedená hala a ktoré zabezpečovali prístup k uvedenej\nhale a uhrádzal nájomné podľa výmer v nájomnej zmluve a dodatku a nájomná zmluva bola\nukončená 31.3.2013.\nPodľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka tretia časť „Obchodné záväzkové\nvzťahy“ upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s\nprihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú podnikateľskej činnosti.\nÚčastníci sú podnikatelia v zmysle § 2 Obchodného zákonníka ak predmetný\nzáväzkový vzťah sa týka ich podnikateľskej činnosti, preto sú použil ďalej ustanovenia\nObchodného zákonníka.\nPodľa § 80 písm. c/ O.s.p. Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa\nrozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom\nnaliehavý právny záujem.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd je toho\nnázoru, že žalobca nepreukázal naliehavosť právneho záujmu, zmluvu uzatváral ako\npodnikateľský subjekt s rizikom zisku a strát, plnil v zmysle uvedenej zmluvy a aj vzhľadom\nna geometrický plán ktorý bol súčasťou tejto zmluvy, vedel čo je predmetom nájmu a aké\npovinnosti mu vznikajú. Naliehavý právny záujem na určenie je daný vtedy, ak je tu\naktuálny stav právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným a žalobca je v ohrození\nprávneho postavenia. Podstatou určovacej žaloby je poskytnúť ochranu spravidla predtým,\nnež dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda eliminovať stav ohrozenia práva\nžalobcu a vniesť do neistých právnych vzťahov istotu, ak k náprave nemožno dospieť inak. V\ndanom prípade žalobcovo právne postavenie nebolo ohrozené, navrhované určenie nemôže\novplyvniť je právne postavenie a jeho výsledok v právnej sfére sa ho nijako nedotkne a súd\n\n10\n\njeho toho názoru, že malo dôjsť o záujem právny a nie ekonomický a táto neistota musí mať\nprávny a nie ekonomický základ.\nSúd ďalej poukazuje na skutočnosť, že tohto času žalobca a žalovaný už nie sú\nv zmluvnom vzťahu a žalobca sa nenachádza v stave právnej neistoty a preto súd v dôsledku\nneexistencie naliehavého právneho záujmu, žalobcu zamietol...»\n22. Z rozsudku krajského súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu,\nvyplýva, že krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi\nokresného súdu. Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia ďalej\nokrem iného uviedol:\n„... Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal\npreskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je\npotrebné potvrdiť ako vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje\ns odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§219 ods. 2 O.s.p.) a k tomu dodáva:\nŽalobca sa v konaní domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na\nstrane žalovanej... v dôsledku prenájmu nehnuteľností, kde výmera prenajatých\nnehnuteľností bola nižšia ako v skutočnosti. U žalobcu vznikol preplatok z hľadiska výmery\nprenajatých nehnuteľností, ktorý žiadal vrátiť ako bezdôvodné obohatenie, pretože podľa\n§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., kto sa na úkor iného bezdôvodne\nobohatí, musí obohatenie vydať. Podľa odseku 2, bezdôvodným obohatením je majetkový\nprospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu\nalebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný\nz nepoctivých zdrojov. Žalobca napadol platnosť nájomnej zmluvy, s tým, že zmluva bola\nuzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, ktoré v zmysle § 37 Občianskeho\nzákonníka robia takýto právny úkon - uzavretie nájomnej zmluvy neplatným. Bezdôvodné\nobohatenie žalobca vyčíslil na 8.129,12 eur, pričom zmluva je neplatná aj z dôvodov\nnedostatočnej špecifikácie predmetu nájmu z hľadiska určenia prenajímanej plochy.\nOdvolací súd upriamuje pozornosť na § 41 Občianskeho zákonníka, že ak sa dôvod\nneplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, nie je neplatná len táto časť, pokiaľ\nz povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo okolností, za ktoré k nemu došlo,\nnevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Ak sa napadá neplatnosť\n\n11\n\nzmluvy práve pre nesprávnu výmeru, tak nemožno absolútne vyhlásiť celú zmluvu\no prenájme za neplatnú len pre chybne uvedenú výmeru, pričom neplatnosť právneho úkonu\nby sa dotýkala len tej časti výmery, ktorá nezodpovedá skutočnej ploche, dodatočne zistenej\na premietnutej do Dodatku č. 1 zo dňa 30.11.2010. V princípe žalobca vedel, čo je\npredmetom nájmu, dostal tú plochu, ktorú chcel prenajať, a tak je dôležité posúdiť dôvody\nuzavretia nájomnej zmluvy z roku 2003. Tu odvolací súd upriamuje pozornosť na vyjadrenie\nkonateľa žalobcu\n\nna pojednávaní dňa 27.9.2012, kde uviedol, že uzavrel\n\nzmluvu v roku 2003 pod tlakom, pretože chcel užívať halu s príslušnými pozemkami.\nŽalobca chcel odstrániť konkurenciu, preto od konkurencie odkúpil stavbu - prístrešok,\npričom pozemky pod týmto pozemkom boli vlastníctvom žalovanej... Mal v úmysle aj tieto\nnehnuteľnosti - pozemky odkúpiť, kde ale bola podmienka minimálne päťročného nájmu na\nprávo pozemky odkúpiť. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie\ntlaku, v dôsledku ktorého musel uzavrieť nájomnú zmluvu so žalovanou ... Je správna úvaha\nokresného súdu, že žalobca išiel do určitého podnikateľského rizika. Jeho osobné\nrozhodnutie ísť do nájmu s perspektívou prípadného odkúpenia sporných pozemkov, bolo\nslobodným rozhodnutím podnikateľského subjektu. Tu sa upriamuje pozornosť na\nustanovenie § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb.. že vo vzťahoch\nupravených týmto zákonom neplatia ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka, t. j. že\núčastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok má právo od\nzmluvy odstúpiť. V obchodno-záväzkových vzťahoch teda neplatí tieseň a nápadne\nnevýhodné podmienky,...\nŽalobca jasne uviedol, že chcel odstrániť konkurenciu, preto sa rozhodol odkúpiť\nhalu od predchádzajúceho nájomcu pozemkov a vlastníka z dočasnej stavby na rampe, takže\ndosiahol svoj podnikateľský zámer, odkúpil dočasnú stavbu, vyradil konkurenciu pri predaji\nstavebného materiálu, pričom bol si vedomý toho, že opodstatnenosť stavby na prenajatom\npozemku bude trvať len do doby trvania nájomného vzťahu. Žalobca to chcel definitívne\nvyriešiť odkúpením prenajatých pozemkov pod dočasnou stavbou. Tento zámer mu nevyšiel,\npreto je sporné domáhať sa neplatnosti nájomnej zmluvy k pozemkom len z toho dôvodu, že\nbol nútený uzavrieť túto nájomnú zmluvu.\nŽalobca šiel do nájomného vzťahu s jasnou predstavou, že chce užívať pozemky pod\nkúpenou dočasnou stavbou. Nie je možné hovoriť o nejakej tiesni, ktorá by nútila žalobcu\n\n12\n\nuzavrieť takúto nájomnú zmluvu o nájme pozemkovej plochy od ŽSR. Aj keď nájomné\nzmluvy sa riadia Občianskym zákonníkom, tak charakter takejto nájomnej zmluvy je\npodnikateľský a nie je možné pri podnikateľských nájmoch riešiť tieseň a nápadne\nnevýhodné podmienky s odkazom na § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ekonomické\nzáujmy žalobcu nie sú takou tiesňou, ako má na mysli Obchodný zákonník, pre ktorú by\nžalobca musel uzavrieť nájomnú zmluvu so žalovanou..., pričom sa jedná o jeho slobodnú\nvôľu a slobodné rozhodnutie uzavrieť aj nájomnú zmluvu za podmienok, ktoré boli výrazne\niné ako u predchádzajúceho nájomcu... Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne,\npokiaľ návrh žalobcu na určenie neplatnosti Nájomnej zmluvy z 1.4.2003 pre tieseň\na nápadne nevýhodné podmienky zamietol.\nAk sa žalobca dovoláva dobrých mravov, tak zmluva bola uzavretá za osobnej vôle\nzmluvných strán uzavrieť takýto zmluvný vzťah, ekonomické podmienky žalobcovi boli\nznáme, a tieto plnil až do roku 2010. Bolo to slobodné rozhodnutie žalobcu ísť do\nzmluvného vzťahu prenájmu nehnuteľnosti - pozemkov. Žalobca vedel, ktoré konkrétne\nnehnuteľnosti sú mu prenajaté, pričom ak je podaná žaloba na bezdôvodné obohatenie, nie\nje potrebné žalovať neplatnosť zmluvy. Preto aj v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého\nstupňa vecne správne, pokiaľ riešil otázku naliehavého právneho záujmu žalobcu na\nurčenie neplatnosti zmluvy.\nKeď došlo k ukončeniu nájomného pomeru na dobu určitú k 31.3.2014, nie je ani\nz toho dôvodu potrebné určovať neplatnosť takejto nájomnej zmluvy, ak zmluvný vzťah\núčastníkov zanikol uplynutím doby dojednaného nájmu.\nČo sa týka nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, tu bolo vydané uznesenie\nOkresným súdom... dňa 23.4.2013, ktorý tento nárok vylúčil na samostatné konanie...“\n23. V danej súvislosti ústavný súd predovšetkým uvádza, že k otázke naliehavého\nprávneho záujmu existuje ustálená súdna judikatúra (pozri R 17/1972, rozhodnutie\nnajvyššieho súdu publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996, uznesenie\nnajvyššieho sp. zn. 84 Cdo 105/2013 z 24. 6. 2015, rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.\n5 Cdo 31/2011 zo 6. 12. 2012 a ďalšie), na základe ktorej možno uviesť, že právny záujem,\nktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) OSP,\nmusí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie,\n\n13\n\nči podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva\nžalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne\nnevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie\nalebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto\nurčenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne\npostavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži\npotrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však\nurčovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je\nprípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba. Procesná povinnosť\npreukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho\nvzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce\nžalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité\nskutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť\nsúdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve\npodaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu\nvzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).\n24. Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia rozsudku krajského\nsúdu dospel k záveru, že názor sťažovateľky o nevysporiadaní sa s jej podstatnými\nodvolacími námietkami, dôsledkom čoho vec tak isto ako okresný súd vo vzťahu\nk nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti nájomnej zmluvy\nnesprávne právne posúdil, zjavne neobstojí. Odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského\nsúdu opierajúceho sa v podstatnej časti o odôvodnenie rozsudku okresného súdu spĺňa\nvšetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu a práva na\nspravodlivý proces vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia, pretože jasne objasňuje\nskutkový a právny základ rozhodnutia vo veci sťažovateľky.\n25. Podľa názoru ústavného súdu už z odôvodnenia rozsudku okresného súdu zjavne\nvyplýva, že na okresnom súde prebieha iné konanie o zaplatenie sumy 8 129,12 €\ns príslušenstvom\n\nz titulu bezdôvodného obohatenia\n\nvzniknutého podľa\n\ntvrdenia\n\nsťažovateľky plnením na základe nájomnej zmluvy (v rámci ktorého okresný súd je nielenže\n\n14\n\noprávnený, ale aj povinný sa s prípadnou námietkou neplatnosti nájomnej zmluvy\nvysporiadať, t. j. túto posúdiť ako otázku predbežnú, pozn.), ďalej že nájomná zmluva bola\n31. marca 2013 ukončená, t. j. ešte pred rozhodnutím okresného súdu, a uvedená skutočnosť\nmedzi sťažovateľkou a žalovaným v priebehu konania nijako nebola sporná, a tak\npožadované určenie právne postavenie sťažovateľky nijako neovplyvní, na základe čoho\ncelkom logicky ustálil, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti nájomnej zmluvy\nv tomto (osobitnom) súdnom konaní nie je daný, a takéto právne posúdenie veci je potrebné\npovažovať za plne ústavne konformné.\n26. Navyše, ak krajský súd v plnej miere stotožniac sa so skutkovými a právnymi\nzávermi okresného súdu na zvýraznenie správnosti týchto záverov vo svojom rozhodnutí\nv rámci jeho odôvodnenia okrem iného najmä dodal, že sťažovateľka vedela, čo je\npredmetom nájmu, a dostala tú plochu, ktorú chcela prenajať, a taktiež keďže medzi\nsťažovateľkou a žalovanou išlo o obchodný záväzkový vzťah s poukazom na ustanovenie\n§ 267 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov\nvylučujúceho aplikáciu ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka uviedol, že tieseň\na nápadne nevýhodné podmienky nie sú v obchodných záväzkových vzťahoch právne\nvýznamné, pričom, ak na okresnom súde prebieha iné konanie o vydanie bezdôvodného\nobohatenia, nie je potrebné osobitne žalovať o neplatnosť nájomnej zmluvy, tak isto\nuzavrel, že sťažovateľka nemá na určení neplatnosti nájomnej zmluvy naliehavý právny\nzáujem, podľa názoru ústavného súdu nijako nemožno dospieť k záveru, že by odôvodnenie\nrozsudku krajského súdu v spojení s odôvodnením rozsudku okresného súdu nezodpovedalo\npožiadavkám ústavnosti z hľadiska namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie.\n27. Pokiaľ sťažovateľka namieta, že krajský súd sa podľa jej názoru v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia nevysporiadal s jej podstatnými odvolacími námietkami spočívajúcimi\nv tvrdení dôvodov, pre ktoré mala byť nájomná zmluva neplatná, ústavný súd uvádza, že\nkeďže žaloba sťažovateľky bola zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na\nurčení neplatnosti nájomnej zmluvy, bolo bez akéhokoľvek významu sa týmito vecnými\nnámietkami zaoberať (pozri ďalej argumentáciu najvyššieho súdu).\n\n15\n\n28. Ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri určovacích žalobách platí, že\nzamietnutie takejto žaloby len pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto\nurčení nie je prekážkou právoplatne rozhodnutej veci pre novú určovaciu žalobu, ak sa\nneskôr naliehavý právny záujem na takomto určení preukáže.\n29. A teda dôvody napadnutého rozsudku, ktoré viedli krajský súd k rovnakým\nzáverom, ku ktorému dospel aj okresný súd, nemôžu podľa názoru ústavného súdu viesť\nk záveru o ústavnej neakceptovateľnosti napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorý by\nzároveň zakladal dôvod na vyslovenie porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n30. S odvolaním sa na tieto skutočnosti a právne závery ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosť sťažovateľky v tejto časti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti\nodmietol (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n31. K uzneseniu najvyššieho súdu\n32. K namietanému porušeniu označených práv uznesením najvyššieho súdu malo\npodľa sťažovateľky dôjsť tým, že najvyšší súd napriek jej dovolacej námietke\no nepreskúmateľnosti (zmätočnosti) rozsudku krajského súdu nevidel dôvod na uplatnenie\ndruhej vety stanoviska R 2/2016, podľa ktorej výnimočne, keď písomné vyhotovenie\nrozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu,\nmôže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f)\nOSP, dôsledkom čoho jej dovolanie pre neprípustnosť odmietol.\n33. Ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že právo na súdnu ochranu sa\nv občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné\npodmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci\nsamej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom vrátane dovolacích\nkonaní.\n\n16\n\n34. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na\nkontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,\nmutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\n35. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také\nrozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne\nzávery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\n36. Ústavný súd z tohto hľadiska preskúmal aj napadnuté uznesenie najvyššieho súdu\na nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu\nnemajúci oporu v zákone.\n37. Najvyšší súd v relevantnej časti napadnutého uznesenia uviedol:\n„... Judikatúra najvyššieho súdu (viď najmä R 111/1998, ale aj sp. zn.\n1Cdo/140/2009,\n\n2Cdo/83/2010,\n\n4Cdo/310/2009,\n\n5Cdo/290/2008,\n\n6Cdo/25/2012,\n\n7Cdo/52/2011) zastáva názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá procesnú vadu\nkonania v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ale (len) inú vadu konania\n(§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), ktorá však nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť\ndovolania.\n... Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na Stanovisko ... R 2/2016, podľa ktorého\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/\nO. s. p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie\n\n17\n\ndôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá\nprípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.\n... O výnimku uvedenú v druhej vete stanoviska R 2/2016 ide v prípade, ak strana\nv odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vzniesla vecné námietky, ktoré boli\nspôsobilé spochybniť správnosť vydaného rozhodnutia a odvolací súd sa so žiadnou\nz podstatných odvolacích námietok nezaoberal, pričom sa s namietanou zákonnosťou\npostupu súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal a rozhodnutie súdu prvej\ninštancie s odkazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil (viď\nuznesenie najvyššieho súdu z 22. júla 2016, sp. zn. 3Obdo/39/2016).\n... Vo veci konajúci senát dovolacieho súdu uvádza, že v rámci svojej rozhodovacej\nčinnosti pri dovolaniach podaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku rešpektuje\nzávery vyslovené v judikáte č. R 111/1998 a v stanovisku č. R 2/2016, v zmysle ktorých sa\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia považuje v zásade za inú vadu konania podľa ustanovenia\n§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. (viď napr. uznesenia sp. zn. 3Obdo/1/2016, 3Obdo/25/2016,\n3Obdo/31/2016, 3Obdo/33/2016, 3Obdo/49/2016, 3Obdo/5/2017) a zotrváva na nich aj\nv rozhodovanej veci.\n... V danom prípade sa nejedná o výnimku predpokladanú stanoviskom R 2/2016, a to\naj s ohľadom na charakter rozhodovanej veci. Vychádzajúc zo zásady rozhodnutie\nodvolacieho súdu a rozhodnutie súdu prvej inštancie predstavujú jeden celok (viď napr.\nII. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09, IV. ÚS 489/2011) je\nz odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že v súlade s ustanovením § 80\npísm. c/ O. s. p. skúmal naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti nájomnej\nzmluvy, pričom dospel k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem z dôvodu, že\npožadované určenie neovplyvní jeho právne postavenie, ako aj z dôvodu, že z dôvodu zániku\nzmluvného vzťahu medzi sporovými stranami. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu\nprvej inštancie stotožnil, pričom ho doplnil o vlastnú argumentáciu a ešte aj podotkol, že\nv časti, kde je podaná žaloba na plnenie, nie je potrebné žalovať neplatnosť zmluvy.\nOdôvodnenia rozsudkov\n\nkonajúcich súdov\n\nobsahovali\n\nstručné,\n\nale\n\njednoznačné\n\nzdôvodnenie, že nie je splnená základná podmienka určovacej žaloby podľa § 80 písm. c/\nO. s. p., a to že nie je daný naliehavý právny záujem. Neobstojí ani tvrdenie dovolateľa, že\nrozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p.\n\n18\n\nuvedenie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,\npričom touto námietkou sa podľa dovolateľa odvolací súd nezaoberal. Pre rozhodnutia\nsúdov nižšej inštancie bol rozhodujúci záver o neexistencii naliehavého právneho záujmu,\npreto nebolo ich povinnosťou uviesť, z ktorých dôkazov vychádzali a akými úvahami sa pri\nhodnotení dôkazov riadili, čo by bolo významné, ak by súdy posudzovali podanú určovaciu\nžalobu z vecnej stránky. V tejto súvislosti dáva dovolací súd do pozornosti, že ak súd\nzamieta žalobu na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je pre nedostatok\nnaliehavého právneho záujmu na takomto určení, je vylúčené, aby súd súčasne preskúmal\nžalobu z vecnej stránky (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.\n3Cdon/1338/96).\n... Najvyšší súd z uvedeného dôvodu vyhodnotil dovolaciu námietku žalobcu týkajúcu\nsa nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako neopodstatnenú.\n... Keďže prípustnosť podaného mimoriadneho opravného prostriedku žalobcu\nnemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom\nku dňu jeho podania, najvyšší súd dovolanie žalobcu odmietol podľa § 447 písm. c/ C. s. p.\nako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné...“\n38. Ústavný súd zdôrazňuje, že otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené\npodmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia\nsúdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva,\nže ústavný súd nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (mutatis\nmutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\n39. Právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti dovolania je v napadnutom\nrozhodnutí zdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom a presvedčivo, a to osobitne vo vzťahu\nk dovolacej námietke sťažovateľky. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia najvyšší súd\ndostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré bolo potrebné dovolanie sťažovateľky\nodmietnuť ako procesne neprípustné.\n\n19\n\n40. Podľa názoru ústavného súdu, ako už bolo aj uvedené, určovacia žaloba podľa\n§ 80 písm. c) OSP [na rozdiel od ostatných typov žalôb uvedených v § 80 písm. a) a b)\nOSP] má miesto iba za predpokladu, že žalobca má naliehavý právny záujem na\npožadovanom určení existencie alebo neexistencie právneho vzťahu alebo práva. Právny\nzáujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle,\nže žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie\nspornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa\nurčením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy\núčastníkom sporu a predíde sa žalobe o plnenie). Naliehavý právny záujem žalobcu na\npožadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním\nžaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý\nprávny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod na\nzamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že určovacia žaloba nie je z dôvodu\nnedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo\nprípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne ju bez toho, aby sa zaoberal meritom\nveci (pozri napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 241/2008, obdobne\nIV. ÚS 351/2011).\n41. Najvyšší súd dospel ústavne konformným spôsobom k záveru o neprípustnosti\ndovolania, a preto nebol povinný vecne preskúmať v ňom obsiahnuté argumenty\nsťažovateľky.\n42. Pokiaľ sa sťažovateľka s právnym názorom najvyššieho súdu v otázke akceptácie\nvyslovenej neprípustnosti ňou podaného dovolania nestotožňuje, ústavný súd dodáva, že\notázka posúdenia podmienok dovolacieho konania je otázkou zákonnosti a jej riešenie\nnemôže viesť k záveru o porušení sťažovateľkou označených práv.\n43. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti\nodmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n20\n\n44. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd už ďalšími návrhmi\nsťažovateľky nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. novembra 2017\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie dôvody", "právny úkon-neplatnosť absolútna", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu", "dovolanie-prípustnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:abbb9811-7233-4888-94c9-a5a03ad82c03", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 489/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 489/2011 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abbb9811-7233-4888-94c9-a5a03ad82c03"}, {"guid": "ussr:4cc6d437-b6e6-401d-853e-a62d2be5e6e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 351/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 351/2011 z 24. 8. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-08-24", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cc6d437-b6e6-401d-853e-a62d2be5e6e7"}, {"guid": "ussr:0677b44d-c9bf-4f21-805d-ecb9c4009f51", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 91/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 91/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0677b44d-c9bf-4f21-805d-ecb9c4009f51"}, {"guid": "ussr:7234c158-dca5-4a47-8d49-5326a95bd171", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 69/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 69/2010 z 31. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-31", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7234c158-dca5-4a47-8d49-5326a95bd171"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "32297f9a-32a2-4932-9395-eb79519f39e0:93ef26bb-4954-4484-acfd-5ecd56b13a24", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8711206524.1", "spisova_znacka": "4Cob/103/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Cob/103/2014 z 16. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-09-16", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8711206524.1"}, {"guid": "7cb19e7d-a1fb-449c-89b0-07ac9a1e0910:a22a5631-affe-44f1-8aa1-bfe1b4056d71", "ecli": null, "spisova_znacka": "18Cb/132/2011", "nazov": "Rozsudok pre zmeškanie Okresného súdu Martin sp. zn. 18Cb/132/2011 z 22. 12. 2011", "sud": "Okresný súd Martin", "datum_vydania": "2011-12-22", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7cb19e7d-a1fb-449c-89b0-07ac9a1e0910:a22a5631-affe-44f1-8aa1-bfe1b4056d71"}], "citovane_v": [{"guid": "50f71aa7-b9bf-4f77-95c8-2bf1a2dc5371:919a88ef-e584-4e7e-94ea-32331c2210ad", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2316221821.1", "spisova_znacka": "3Obdo/35/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/35/2025 z 27. 8. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-08-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2316221821.1"}, {"guid": "ca1f55c9-3307-4f10-be64-9b9bfdecffb6:723fe82f-ac80-431e-8049-3a0b192ecd3f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8221200462.1", "spisova_znacka": "22Co/42/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22Co/42/2024 z 23. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-10-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8221200462.1"}, {"guid": "5349e448-9202-4adb-a9f2-01197a0529aa:8ca6b771-7c29-4a45-b069-a16d4eb2afd5", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1121202398.3", "spisova_znacka": "6Cob/122/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/122/2024 z 21. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-08-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1121202398.3"}, {"guid": "499c122f-eb3c-4e75-a980-4ffdc0e6ec98:f81c96cd-1c5a-49dc-8439-c6e803762ff2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1119201038.1", "spisova_znacka": "6Cob/225/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/225/2024 z 31. 7. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-07-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1119201038.1"}, {"guid": "f9d86fbd-4d39-47db-926d-e23b00d79f0f:10d4d386-6bbc-4a93-915a-db3ea90f0273", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:2321203400.4", "spisova_znacka": "6Cob/76/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/76/2023 z 12. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-12-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:2321203400.4"}, {"guid": "9a752c92-7f6c-4161-bbc9-d9c2f7caf210:3e5ac994-5c5b-40f4-9b8e-d1157f3182a7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:2316221821.2", "spisova_znacka": "6Cob/91/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/91/2023 z 21. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-11-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:2316221821.2"}, {"guid": "1e276ac5-6aed-47d0-9bb5-2b28d266e7e2:406d2483-a6c1-4775-8e21-15177da2a9da", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1118209848.3", "spisova_znacka": "3Cob/60/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/60/2022 z 16. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-10-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1118209848.3"}, {"guid": "fb4a8f05-afcb-4655-ba72-9c2ae3010d2a:ea8ff7c3-b91a-4784-a53a-646484fb1781", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1116219418.1", "spisova_znacka": "4Cob/13/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/13/2022 z 20. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-06-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1116219418.1"}, {"guid": "e9cb99e4-f863-47a2-9783-cbcda127cdbf:ae457b26-2774-43cd-9fa7-dbf3e3bdc38e", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2026:1118216910.4", "spisova_znacka": "B1-27Cb/293/2018", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-27Cb/293/2018 z 19. 5. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2026-05-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2026:1118216910.4"}, {"guid": "fab86255-a7e4-44fe-bc3d-565b88b521a4:a87f2d80-2f2e-4070-a458-bde048a10c4f", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2024:7218204950.20", "spisova_znacka": "K2-35Cb/71/2018", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. K2-35Cb/71/2018 z 16. 5. 2024", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2024-05-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2024:7218204950.20"}, {"guid": "a43fbd87-3a25-4fe7-a28d-6d80239fbcbb:d087744c-f1de-4c9c-86b2-0b43b2065c67", "ecli": "ECLI:SK:OSBJ:2024:8223200698.5", "spisova_znacka": "8C/22/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 8C/22/2023 z 16. 5. 2024", "sud": "Okresný súd Bardejov", "datum_vydania": "2024-05-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2024:8223200698.5"}]}