{"guid": "ussr:11200751-b0c0-4ccf-bd50-672f391cd036", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.563.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 563/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 563/2017 z 7. 3. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 7. marca 2018, sp. zn. I. ÚS 563/2017, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.563.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-03-07", "forma": "Nález", "povaha": ["priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/11200751-b0c0-4ccf-bd50-672f391cd036", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.563.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.563.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.563.2017.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 563/2017-30\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. marca 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka\nprerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátkou\n\nMgr. Evou Braxatorisovou, Trenčianska 17, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky, práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na spravodlivý\nproces podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom Okresného súdu Nitra\nv konaní vedenom pod sp. zn. 21 T 134/2011 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 21 T 134/2011\nporušené boli.\n\n2. Okresnému súdu Nitra p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n21 T 134/2011 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom\n\ndvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy konania v sume\n\n475,05 € (slovom štyristosedemdesiatpäť eur a päť centov) do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu na účet jej právnej zástupkyne advokátky Mgr. Evy\nBraxatorisovej, Trenčianska 17, Bratislava.\n5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nz 8. novembra 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993\nZ. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení\njeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou\nnamietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na spravodlivý proces\npodľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom\nOkresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n21 T 134/2011 (ďalej aj „namietané konanie“).\n\n2\n\n2. Sťažovateľka v podanej sťažnosti uvádza, že v konaní vedenom na okresnom súde\npod sp. zn. 21 T 134/2011 pre zločin znásilnenia vystupuje v procesnej pozícii poškodenej.\nObžaloba bola na okresnom súde podaná 21. novembra 2011 a do dnešného dňa nie je vec\nprávoplatne skončená, hoci od samotného skutku ubehla doba viac ako 11 rokov.\nSťažovateľka namieta nielen nečinnosť, ale predovšetkým nesústredenú a neefektívnu\nčinnosť súdu, keď po takmer šiestich rokoch od podania obžaloby nielenže je vec stále na\nprvostupňovom súde bez jediného rozhodnutia vo veci samej, ale dosiaľ nebol zo strany\nsúdu realizovaný žiaden výsluch ani výsluch obžalovaného a ani sťažovateľky.\nSťažovateľka vyčíta okresnému súdu viaceré chyby pri nariaďovaní znaleckého\ndokazovania, neodôvodnené akceptácie ospravedlnení predvolávaných osôb z neúčasti na\nhlavnom pojednávaní a ďalšie pochybenia. V sťažnosti uvádza: „Okresný súd síce nariadil\n22 pojednávaní, ale všetky pojednávania odročil bez otvorenia hlavného pojednávania\nz dôvodov, ktoré sú v rozpore so základnými zásadami trestného konania a právom\nna spravodlivý proces.“\n3. Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný\nsúd vyslovil porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru a práva na spravodlivý proces podľa čl. 47 charty, prikázal okresnému súdu\nkonať bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie\nv sume 22 000 eur, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia na účet jej právnej zástupkyne.\n4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k priebehu konania\npodaním sp. zn. Spr. 1492/2017 z 8. januára 2017 (správne má byť 2018, pozn.).\nVo vyjadrení okresného súdu doručenom ústavnému súdu 10. januára 2018 sa okrem iného\nuvádza:\n„Po dôkladnom oboznámení sa s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky\nč. k. I. ÚS 563/2017-8 zo dňa 08.11.2017 a obsahom sťažnosti sťažovateľky som zistila, že\nsťažovateľka namieta jednak dĺžku trestného konania vo veci, kde vystupuje v pozícii\npoškodenej a jednak nesústredenú a neefektívnu činnosť súdu, keďže po šiestich rokoch\n\n3\n\nod podania obžaloby ešte nedošlo k výsluchu obžalovaného a ani sťažovateľky a súd svoju\nčinnosť neorganizoval tak, aby vec v čo najkratšom čase prejednal a rozhodol.\nZ predloženého spisového materiálu som zistila, že pod sp.zn. 21T/134/2011 sa vedie\nna Okresnom súde Nitra trestné konanie proti obžalovanému\n,\n\n,\n\n, pre obzvlášť závažný zločin\n\nznásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona.\nNa základe Vašej žiadosti uvádzam chronológiu jednotlivých úkonov súdu\nv predmetnom konaní:\n- dňa 21.11.2011 podala Krajská prokuratúra Nitra na Okresný súd Nitra obžalobu\npre skutok, ktorý sa mal stať dňa 12.05.2006 v\n\n, vyšetrovací spis obsahoval ku dňu\n\npodania obžaloby 1047 strán (čl. 1048-1061)\n- dňa 17.04.2012 predseda senátu nariadil termín verejného zasadnutia na\npredbežné prejednanie obžaloby na deň 23.05.2012 (čl. 1066)\n- na verejnom zasadnutí dňa 23.05.2012 súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie na\ndeň 17.09.2012 a 18.09.2012 a určil rozsah dokazovania osobným výsluchom svedkov\na vo veci činných znalcov (čl. 1070-1072)\n- dňa 05.09.2012 bolo súdu doručené podanie obžalovaného, v ktorom ospravedlnil\nsvoju neprítomnosť na nariadenom hlavnom pojednávaní z pracovných dôvodov (práca\nv zahraničí, obdobie skúšobnej doby) a žiadal nariadiť nový termín hlavného pojednávania\n(čl. 1073), dňa 11.09.2012 bolo súdu doručené aj podanie obhajkyne obžalovaného\nso žiadosťou o ospravedlnenie obžalovaného a odročenie hlavného pojednávania na termín\npo 23.01.2013 (čl. 1077)\n- dňa 17.09.2012 súd hlavné pojednávanie pre neprítomnosť obžalovaného odročil\nna deň 26.11.2012 (čl. 1078-1080), obžalovaný zaslal súdu súhlas na konanie\nv neprítomnosti dňa 14.11.2012 (čl. 1090)\n- dňa 26.11.2012 súd odročil nariadené hlavné pojednávania vzhľadom na to, že\nprokurátor aj obhajkyňa zotrvali na osobnom výsluchu obžalovaného a jeho konfrontácii za\nprítomnosti znalcov činných vo veci (čl. 1095-1097), pojednávanie odročené na 28.01.2013\n- dňa 28.01.2013 súd pojednávanie odročil vzhľadom na požiadavku poškodenej, aby\nsvedkovia predvolaní na hlavné pojednávanie boli vypočutí na jednom pojednávaní\n\n4\n\na nemohli sa navzájom o výpovediach informovať, pričom všetci svedkovia v uvedený deň\nneboli prítomní (čl. 1108-1111), pojednávanie odročené na 15.04.-16.04.2013\n- dňa 15.04.2013 súd pojednávanie odročil vzhľadom na požiadavku poškodenej, aby\npri jej výsluchu, výsluchu obžalovaného a výsluchoch svedkov boli prítomní všetci vo veci\nčinní znalci. Splnomocnená zástupkyňa poškodenej tiež požiadala o odročenie termínu\nhlavného pojednávania na mesiac september, pretože poškodená bude od mája do augusta\npracovne mimo územia SR (čl. 1122-1124), pojednávanie bolo odročené na 10.06.2013\n- dňa 10.06.2013 súd pojednávanie odročil vzhľadom na neprítomnosť zákonného\nsudcu (čl. 1128-1130), pojednávanie bolo odročené na 23.09.-24.09.2013\n- dňa 23.09.2013 súd pojednávanie odročil vzhľadom na zdravotný stav poškodenej\npo prekonaní srdcového infarktu v júli 2013 a PN znalca\n\n(čl. 1140-1142),\n\npojednávanie bolo odročené na neurčito\n- dňa 28.11.2013 súd nariadil termín hlavného pojednávania na deň 03.02.2014\n(čl. 1148)\n- dňa 30.01.2014 bolo súdu doručené podanie obhajkyne obžalovaného spolu\ns ospravedlnením a PN obžalovaného k termínu 03.02.2014 (čl. 1161)\n- dňa 03.02.2014 súd pojednávanie odročil pre ospravedlnenú neprítomnosť\nobžalovaného (čl. 1162-1164), pojednávanie bolo odročené na 07.04.2014\n- dňa 02.04.2014 bolo súdu doručené podanie obhajkyne obžalovaného spolu\ns ospravedlnením a pretrvávajúcou PN obžalovaného k termínu 07.04.2014 (čl. 1170-1171)\n- dňa 07.04.2014 súd pojednávanie odročil pre ospravedlnenú neprítomnosť\nobžalovaného (čl. 1175-1178), pojednávanie bolo odročené na 26.05.-27.05.2014, zároveň\nsúd vyzval dňa 09.04.2014 na podanie správy o zdravotnom stave obžalovaného jeho\nošetrujúcu lekárku (čl. 1178), ktorá písomne odpovedala na výzvu súdu dňa 12.05.2014\n(čl. 1183)\n- dňa 26.05.2014 súd pojednávanie odročil vzhľadom na požiadavku poškodenej, aby\npri výsluchu obžalovaného boli prítomní všetci znalci, ako to požadovala dňa 28.01.2013\n(čl. 1190-1192), pojednávanie bolo odročené na 07.07.2014\n- dňa 07.07.2014 súd pojednávanie odročil vzhľadom na požiadavku poškodenej, aby\npri výsluchu obžalovaného boli prítomní všetci znalci ako to požadovala dňa 26.05.2014\n(čl. 1202-1204), pojednávanie odročené na 22.09.2014\n\n5\n\n- dňa 19.09.2014 bolo súdu doručené podanie obhajkyne obžalovaného spolu\nso žiadosťou obžalovaného o prejednanie veci v jeho neprítomnosti k termínu 22.09.2014\n(čl. 1220-1221)\n- dňa 22.09.2014 súd odročil nariadené hlavné pojednávania vzhľadom na to, že\nposúdil po stanovisku procesných strán, že bez prítomnosti obžalovaného nie je možné vec\nspoľahlivo rozhodnúť a dosiahnuť tak účel trestného konania (čl. 1224-1228), pojednávanie\nodročené na 03.11.2014\n- dňa 03.11.2014 súd odročil nariadené hlavné pojednávania vzhľadom\nna neprítomnosť prísediacej sudkyne (pohreb rod. príslušníka) a nesúhlas obžalovaného\nso zmenou senátu (čl. 1235-1238), pojednávanie bolo odročené na 26.01.2015\n- dňa 26.11.2014 (správne malo byť zrejme 26.01.2015) súd odročil hlavné\npojednávanie pre neprítomnosť znalca (čl.1244-1246), pojednávanie bolo odročené\nna 20.03.2015\n- dňa 20.03.2015 súd odročil nariadené hlavné pojednávania pre neprítomnosť\nznalcov, na ktorých účasti trvali procesné strany (čl. 1256-1259), pojednávanie bolo\nodročené na 22.05.2015\n- dňa 20.05.2015 (správne malo byť zrejme 22.05.2015) súd odročil nariadené\nhlavné pojednávania pre neprítomnosť znalcov (čl. 1275-1278), pojednávanie odročené na\n07.09.2015\n- dňa 30.06.2015 súd zrušil termín hlavného pojednávania na 07.09.2015, pre kolíziu\ntermínov so senátom 33 T na strane prokurátora (čl. 1281), pojednávanie bolo nariadené\nna 05.10.2015\n- dňa 05.10.2015 súd odročil hlavné pojednávanie pre neprítomnosť znalcov:\nzomrel,\n\nbol vyčiarknutý (čl. 1293-1296), pojednávanie bolo\n\nodročené na 14.12.2015\n- dňa 13.10.2015 súd uznesením rozhodol o pribratí novej znalkyne\n- odbor psychológia na vyšetrenie obžalovaného (čl. 1309-1311), proti\nuzneseniu súdu podal obžalovaný sťažnosť dňa 16.11.2015(čl. 1313)\n- dňa 14.12.2015 súd odročil hlavné pojednávanie pre nevypracúvanie nového\nznaleckého posudku na obžalovaného (čl.1321-1323), pojednávanie bolo odročené na\n02.03.2016\n\n6\n\n- dňa 21.01.2016 bola súdu doručená správa znalkyne k spracovaniu znaleckého\nposudku (čl. 1330), dňa 01.02.2016 bolo súdu doručené späťvzatie sťažnosti obžalovaného\nproti uzneseniu o pribrali znalkyne (čl. 1333), dňa 02.02.2016 súd pribral do konania\nnového znalca - muža (čl. 1337), sťažnosť proti jeho pribratiu podala poškodená (čl. 1344)\naj obžalovaný (čl. 1355), sťažnosti boli predložené na Krajský súd v Nitre, ktorý o nich\nrozhodol dňa 31.03.2016 tak že prvostupňové uznesenie zrušil (čl. 1368-1371)\n- dňa 02.03.2016 súd odročil hlavné pojednávanie pre neprítomnosť obžalovaného\n(zachytený vlakom) a splnomocneného zástupcu poškodenej (zlomenina ruky) z dôvodu ich\núrazov na neurčito (čl. 1351-1353)\n- dňa 10.05.2016 si súd vyžiadal správu ošetrujúceho lekára k zdravotnému stavu\nobžalovaného (čl. 1379-1380) a tiež dňa 09.06.2016 (čl. 1386-1387), odpovede ošetrujúcej\nlekárky sú doručené v spise na čl. 1389, 1391\n- dňa 12.07.2016 predseda senátu nariadil hlavné pojednávanie na deň 03.10.2016\n(čl. 1392),\n- dňa 03.10.2016 súd odročil hlavné pojednávanie pre neprítomnosť prísediaceho\nsudcu, ktorý sprevádzal ZŤP manželku na neodkladných lekárskych vyšetreniach (čl.1396),\npojednávanie odročené na neurčito, nebol vypracovaný nový ZP(čl. 1398-1399)\n- dňa 04.05.2017 predseda senátu dal pokyn na zaslanie spisu znalkyni\n(čl. 1404), urgencia znalkyne dňa 09.08.2017(čl. 1412), správa znalkyne\n(čl. 1414), dňa 30.08.2017 bol doručený znalecký posudok na súd (čl. 1425-1444)\n- dňa 20.09.2017 predseda senátu nariadil hlavné pojednávanie na deň 13.11.2017\n(čl. 1445)\nZákonný sudca JUDr. Vladimír Sopúch je od 19.10.2017 až doposiaľ dlhodobo\npráceneschopný, preto bolo pojednávanie dňa 13.11.2017 zrušené. Po prerozdelení spisov\nJUDr. Sopúcha (po 6 týždňoch PN sudcu), bol spis dňa 04.12.2017 prerozdelený sudkyni\nJUDr. Ondrejovej (čl. 1451). JUDr. Sopúch má naplánovanú najbližšiu lekársku kontrolu\ndňa 19.01.2017.\nVychádzajúc z chronológie postupu súdu je nutné konštatovať, že skutočne doposiaľ\nnedošlo k otvoreniu hlavného pojednávania, ale prevažne z dôvodov na strane\nobžalovaného (jeho opakovaná PN), poškodenej (jej opakovaná požiadavka účasti znalcov\nna výsluchoch) a tiež pre úmrtie jedného zo znalcov a vyškrtnutie ďalšieho zo znalcov zo\n\n7\n\nzoznamu znalcov a potrebu spracovania nového znaleckého posudku na obžalovaného.\nK namietanej dĺžke konania prispeli teda aj procesné strany (realizujúce svoje práva) a iné\nsubjekty činné v konaní, ktorých postup nemohol prvostupňový súd z procesného hľadiska\novplyvniť. Plynulosť úkonov v predmetnej veci v intervale dvoch až troch mesiacov\nzodpovedá dlhodobej zaťaženosti zákonného sudcu, ktorý pôsobí na okresnom súde v sídle\nkrajského súdu a v posudzovanom období (od roku 2012 do odchodu na PN v roku 2017)\nrozhodol v roku 2012 celkom 347 vecí, v roku 2013 celkom 476 vecí, v roku 2014 celkom\n342 vecí, v roku 2015 celkom 369 vecí, v roku 2016 celkom 390 vecí a v roku 2017 do\nnovembra celkom 334 vecí.\nVzhľadom na hore uvedené, poukazujúc na chronológiu postupu zákonného sudcu\na objektívne okolnosti, s ktorými sa zákonný sudca musel v konkrétnej veci postupne\nvysporiadať konštatujem, že postup zákonného sudcu JUDr. Vladimíra Sopúcha s ohľadom\nna všetky okolnosti prípadu a prekážky v konaní bol plynulý, vo veci konal bez zbytočných\nprieťahov, ktoré by boli spôsobené jeho nečinnosťou.“\n5. Sťažovateľka vo svojom stanovisku z 2. februára 2018 k vyjadreniu okresného\nsúdu sp. zn. Spr. 1492/2017 z 8. januára 2017 (správne má byť 2018, pozn.) uviedla, že sa\nnestotožňuje s tvrdením predsedníčky okresného súdu, ktorá uviedla, že postup zákonného\nsudcu v prejednávanej veci bol s ohľadom na všetky okolnosti prípadu a prekážky v konaní\nplynulý a súd vo veci konal bez zbytočných prieťahov, ktoré by boli spôsobené jeho\nnečinnosťou.\nV tejto súvislosti sťažovateľka uviedla:\n„Samotný nadriadený Krajský súd v Nitre pri riešení sťažnosti voči osobe znalca\nupozornil na vážne procesné pochybenia Okresného súdu, ktoré spôsobili zbytočné prieťahy\nv konaní a zo spisu je zjavná aj dlhodobá, následná nečinnosť súdu voči znalkyni. Znalecký\nposudok nebol vypracovaný v určenej lehote a súd nevykonal žiadne opatrenie na\nodstránenie prieťahov zo strany znalkyne. Naopak spis jej zaslal až po opakovanom\ndopytovaní a písomnom upozornení poškodenej. Na tieto skutočnosti, uvádzané v sťažnosti\npredseda súdu vôbec nereaguje a naopak presúva zodpovednosť za prípravu pojednávania\nna procesné strany, ktoré však na vedenie pojednávania nemajú priamy vplyv. Akékoľvek\nnávrhy strán sú posudzované zákonným sudcom a návrhy, ktoré nesmerujú k riadnemu\n\n8\n\nprejednaniu veci by nemal pripustiť. Aj keď boli výnimočne prekážky na strane poškodenej,\ntieto samy o sebe nikdy neboli dôvodom na odročenie a kumulovali sa s ďalšími dôvodmi,\npre ktoré sudca pojednávania celú dobu odročoval. Práve naopak poškodená napriek\nzávažným zdravotným problémom (prekonaný infarkt), bola pripravená poskytnúť súčinnosť\nv najkratšej možnej dobe za pomocou liekov a bola predvolávaná na súd v čase, keď bolo\nzrejmé, že prejednaniu bráni prekážka, o ktorej sa dozvedela až priamo na pojednávaní.\nZ rozpisu úkonov, ktoré predložil súd vyplývajú aj v sťažnosti pomenované dátumové\nnezrovnalosti v spise. Na druhej strane predseda súdu nijako nereaguje na námietku, že\nzákonný sudca predvolával iný okruh svedkov a znalcov na pojednávanie a odročoval\npojednávanie len pre neprítomnosť ktoréhokoľvek z nich, aj keď sa ostatní ustanovili. Nie je\nzrejmé, podľa čoho tento okruh určoval a prečo nevypočul aspoň poškodenú\na obžalovaného. Takýto postup súdu sa preto nejaví ako systematický a smerujúci\nk prejednaniu veci bez zbytočných prieťahov. Súd taktiež nereagoval na námietku, že\nznalecké dokazovanie nevyplynulo z prejednania veci, keďže sa vo veci nekonalo (nebolo\notvorené hlavné pojednávanie), teda polročné študovanie spisu a ďalšie štvormesačné\nodročenie za účelom otvorenia hlavného pojednávania sa uskutočnilo zjavne bez riadnej\nprípravy sudcu, keďže potreba nového znaleckého dokazovania mala vyplynúť už pri prvom\noboznámení sa so spisom a nie po 4 rokoch odročovania pojednávaní.\nZ celého spisu nevyplýva, že by súdu bránila skutočná prekážka v prejednaní veci\na žeby dôvody na odročenie boli vážne a dostatočne preskúmané. (ospravedlňovanie pre\nzdravotný stav, či prácu u obžalovaného, ktoré sa nepreukázali...) Považujem za\nneakceptovateľné, že predseda súdu hodnotí ako adekvátnu prípravu pojednávania\na efektívne konanie sudcu, keď po viac ako 6 rokoch ani neotvorí hlavné pojednávanie,\nvrátane takých okolnosti postupu zákonného súdu, že predvedie eskortou svedka na\npojednávanie, o ktorom dopredu vie, že ho bude odročovať, či časti svedkom oznámi\nodročenie a iným nie a ustanovujú sa na súd zbytočne.\nSkutočnosť, že sudca rozhodol za jednotlivé roky nečinnosti x iných sporov, nemá\nžiaden vplyv na hodnotenie toho, ako zabezpečil naplnenie práva poškodenej\nna prejednanie veci v primeranej lehote. Nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát\nmusí zabezpečiť súdne konanie, či námietka personálneho zabezpečenia nezbavuje štát\nzodpovednosti za zbytočné prieťahy. (viď napr. II ÚS 17/02). Je pritom potrebné\n\n9\n\nkonštatovať, že sudcovi ani nebolo pridelené nadmerné množstvo vecí a že nápad vecí\nzodpovedá celoslovenskému priemeru v tejto agende. Rovnako tvrdenie súdu, že ak sudca\nnariaďoval pojednávania v lehote 2-3 mesiacov, bolo konanie plynulé a bez prieťahov,\nneobstojí. Ústavný súd opakovane konštatoval, že nie každý postup súdov vo veci je možné\nhodnotiť ako zabezpečenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote a prejednanie\nveci nestačí na naplnenie požiadavky na konanie bez prieťahov. Samotným prerokovaním\nveci na súde sa stav právnej neistoty neodstraňuje a tento sa odstraňuje až právoplatným\nrozhodnutím súdu (napr. IV. ÚS 221/04). Teda tvrdenie súdu, že prieťahy nevznikli preto že\nsudca, nariaďoval pojednávania v lehote 2-3 mesiacov, je v priamom rozpore\ns rozhodovacou praxou Ústavného súdu a výkladom práva na prejednanie veci bez\nzbytočných prieťahov.\nUvedené by malo byť pritom súdu známe z rozhodovacej praxe tak Ústavného súdu\nako aj Európskeho súdu pre ľudské práva a je zarážajúce, že stanovisko súdu túto prax\nnereflektuje a vyviňuje sa zo zodpovednosti na podklade tvrdení, ktoré Ústavný súd nemôže\nzohľadniť. Znalosť práva a postup najvyšších predstaviteľov súdnej moci výlučne podľa\nvšeobecne záväzných právnych predpisov a ustálenej praxe nadriadených súdov, je\nlegitímnym očakávaním účastníkov konania, ktoré ak nie je naplnené, je narušená samotná\npodstata fungovania súdnej moci a dôvera v ňu.\nPrezentované stanovisko súdu, ktoré neoznačí za zásah do práv poškodenej stav, keď\npo 12 rokoch od skutku znásilnenia a poškodenia zdravia, nedostala možnosť ani pred\nsúdom vypovedal, je závažným popretím práv poškodenej. Vzhľadom na vek poškodenej,\nzávažnosť prejednávanej veci a jej následky, dĺžku nečinnosti, ktorá práva poškodenej\nnenapraviteľne oslabila, bolo v tomto štádiu primerané minimálne vyjadrenie ľútosti\na ospravedlnenie sa za porušenie práv, ku ktorým objektívne došlo. Postoj predsedu súdu,\nktorý žiadne pochybenie na strane zákonného sudcu nevzhliadol, preto nedáva poškodenej\nžiadne záruky, že dôjde k náprave a že k jej právam sa bude pristupovať s potrebnou\nvážnosťou.\nPredložené vyjadrenie súdu považujeme za ďalšie porušenie práv poškodenej, ktoré\nlen prehlbuje frustráciu sťažovateľky a zvýrazňuje jej pochybnosti o možnosti spravodlivého\nprejednania samotnej veci týmto súdom. Vzhľadom na vyššie uvedené považujeme za\npotrebné, aby Ústavný súd rozhodol o primeranom zadosťučinení a prihliadol na postoj\n\n10\n\nsúdu ako k ďalšej okolnosti, ktorá vyžaduje priznanie finančného odškodnenia ako formu\nsatisfakcie za porušovanie jej práv Okresným súdom Nitra v maximálnej možnej výške.\nKeďže vec bola odovzdaná novému sudcovi, došlo k úmrtiu znalcov a prešiel podstatný čas\nod skutku, nie je možné prejednanie a rozhodnutie veci očakávať v dohľadnej dobe. Je\npotrebné zohľadniť aj to, že poškodená je osamelá žena na dôchodku, jej zdravotný stav\na sociálna situácia je nepriaznivá, pričom uvedený stav je priamy aj nepriamy dôsledok\ntrestného konania.“\n6. Okresný súd vo svojom vyjadrení z 8. januára 2017 (správne má byť 2018, pozn.)\nsúhlasil s upustením od ústneho pojednávania. Podobne sa vyjadrila aj sťažovateľka, ktorá\nvyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo svojom vyjadrení z 2. februára\n2018.\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich\nvyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Predmetom konania pred ústavným súdom je posúdenie, či postupom okresného\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 21 T 134/2011 došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľky zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho\nvec prerokovala bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na spravodlivý proces podľa\nčl. 47 charty.\n\n11\n\n9. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre\nľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie\nveci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(napr. II. ÚS 55/98).\n10. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom\nprípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prerokovanie veci v primeranej lehote\nzaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého\njednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,\nsprávanie účastníkov a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP\nústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho\nvýznam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých\nkritérií postupoval aj v danom prípade.\n10.1 Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom posúdenia je\ntrestnoprávne konanie (rozhodovanie o vine a treste za spáchaný skutok), ktoré sa na súde\nzačalo podaním obžaloby 21. novembra 2011, teda pred viac ako šiestimi rokmi, pričom\ntrestnoprávne konanie nie je právoplatne skončené.\n10.2 Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu sp. zn. 21 T 134/2011 ústavný súd zistil\nvykonanie takmer totožných procesných úkonov, ako uviedol okresný súd v chronológii\ndoručenej v jeho vyjadrení. Pri posudzovaní prvého kritéria – zložitosti veci v predmetnom\nkonaní – ústavný súd konštatuje, že predmetom konania je rozhodovanie o obžalobe pre\nspáchanie obzvlášť závažného zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 a 3 Trestného zákona\na z právneho hľadiska nejde o vec zložitú. Pokiaľ ide o skutkovú stránku prerokúvanej veci,\nústavný súd predovšetkým zdôrazňuje, že napadnuté konanie možno hodnotiť ako fakticky\nzložitejšie, a to z dôvodu potreby vykonania znaleckého dokazovania viacerými znaleckými\nposudkami za účasti viacerých znalcov. Samotnú vecnú zložitosť však nemožno dávať do\n\n12\n\nsúvislosti s dlhotrvajúcou neefektívnou činnosťou okresného súdu opísanou v ďalšej časti\ntohto nálezu.\n10.3 Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či\nv súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom. Sťažovateľka je stranou namietaného\ntrestného konania v procesnom postavení poškodenej. Zo súdneho spisu ústavný súd zistil,\nže aj sťažovateľka svojím konaním prispela k doterajšej dĺžke namietaného konania. Na\nhlavnom pojednávaní 28. januára 2013 sťažovateľka trvala na prítomnosti všetkých znalcov\npri výsluchu obžalovaného a z toho dôvodu súd pojednávanie odročil. Pojednávanie konané\n15. apríla 2013 bolo odročené, pretože sťažovateľka trvala na tom, aby na výsluchoch\nobžalovaného, svedkov, ako aj jej ako poškodenej boli prítomní všetci znalci, ktorí\nv trestnom konaní vypracovali znalecký posudok. Rovnako hlavné pojednávanie\nz 23. septembra 2013 bolo odročené pre námietku sťažovateľky, ktorá trvala na tom, aby pri\njej výsluchu boli prítomní všetci znalci – spracovatelia znaleckého posudku, a teda súd pre\nneprítomnosť znalca\n\nhlavné pojednávanie odročil. Aj hlavné\n\npojednávanie z 26. mája 2014 súd odročil pre námietku sťažovateľky, ktorá nesúhlasila\ns tým, aby súd vykonal výsluch obžalovaného v neprítomnosti znalcov. Rovnaký scenár sa\nzopakoval na hlavných pojednávaniach 7. júla 2014 a 5. októbra 2015, keď na námietku\nsťažovateľky, ktorá nesúhlasila s výsluchom obžalovaného v neprítomnosti znalcov, súd\npojednávanie odročil. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka nesie spoluzodpovednosť za\nodročenie šiestich hlavných pojednávaní, ktoré sa bez jej námietok mohli uskutočniť.\n10.4 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup okresného súdu. Ústavný súd v tejto\nsúvislosti poukázal na svoju stabilizovanú judikatúru, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy\nv konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho\nneefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej\nneistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08). Rovnako tak môže zapríčiniť\nporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy aj nesprávna činnosť štátneho orgánu (m. m. II. ÚS 33/99).\n\n13\n\nZo zistení ústavného súdu vyplýva, že doterajší postup okresného súdu v namietanom\nkonaní bol poznačený predovšetkým neefektívnou a nesústredenou činnosťou, ktorá sa\nprejavovala\n\nnajmä\n\nčastým\n\nodročovaním nariadených\n\nhlavných\n\npojednávaní bez\n\nprerokovania veci, pričom okresný súd častokrát akceptoval aj nedôvodné námietky\nsťažovateľky súvisiace s potrebou prítomnosti všetkých znalcov, resp. svedkov, pre ktoré\npojednávanie odročil. Už samotný fakt, že v predmetnej trestnej veci bolo nariadených\n22 hlavných pojednávaní bez reálneho otvorenia hlavného pojednávania, svedčí\no nesústredenej a nesprávnej činnosti okresného súdu, ktorou boli spôsobené prieťahy\nv konaní.\nNamietané konanie pred okresným súdom v predmetnej trestnej veci trvá už viac ako\nšesť rokov bez otvorenia hlavného pojednávania, čo nemožno z ústavného hľadiska\nakceptovať.\nO nesústredenej činnosti súdu svedčí aj fakt, že uznesením z 13. októbra 2015 pribral\ndo konania znalkyňu\n\n. Obžalovaný podal proti tomuto uzneseniu\n\nsťažnosť, ktorú však podaním z 30. januára 2016 doručeným súdu 1. februára 2016 vzal\nspäť. Uznesením z 1. februára 2016 vzal okresný súd na vedomie späťvzatie sťažnosti\nobžalovaného. Uznesením z 2. februára 2016 okresný súd zrušil uznesenie z 13. októbra\n2015, ktorým pribral do konania znalkyňu\nznalca\n\na pribral do konania\n\nProti tomuto uzneseniu podali sťažnosť sťažovateľka\n\nako poškodená a obžalovaný. Po opakovanom vrátení spisu sp. zn. 21 T 134/2011 ako\npredčasne predloženého zo strany Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“)\nokresnému súdu krajský súd napokon uznesením č. k. 4 Tos 33/2016-1368 z 31. marca 2016\nnapadnuté uznesenie okresného súdu z 2. februára 2016 zrušil a sťažnosť poškodenej\nzamietol, pretože bola podaná neoprávnenou osobou. V odôvodnení uznesenia krajský súd\nokrem iného uviedol, že nebol dôvod na rozhodnutie súdu prvého stupňa o zrušení\nuznesenia o pribratí znalkyne\n\nz 13. októbra 2015 a o pribratí\n\nnového znalca do konania, keďže späťvzatím sťažnosti proti uzneseniu z 13. októbra 2015\nzo strany obžalovaného (1. februára 2016, pozn.) nadobudlo toto uznesenie právoplatnosť.\nDňa 3. októbra 2016 bolo nariadené hlavné pojednávanie odročené okrem iného aj pre\nnevypracovanie znaleckého posudku a toto hlavné pojednávanie bolo odročené na neurčito\npre účely vypracovania znaleckého posudku, ktorého vypracovanie bolo nariadené už rok\n\n14\n\npred tým, a to 13. októbra 2015. Po tomto hlavnom pojednávaní sa okresný súd rozhodol\npre účely vypracovania znaleckého posudku doručiť znalkyni súdny spis, ktorý však najskôr\ndvakrát doručil nesprávne, najprv bol spis omylom zaslaný inému znalcovi, následne\nkrajskému súdu a až 4. mája 2017 bol spis zaslaný znalkyni\n\n,\n\nktorá 30. augusta 2017 doručila vyhotovený znalecký posudok okresnému súdu.\nZ uvedeného vyplýva, že len v súvislosti s ustanovením znalkyne\nspôsobil okresný súd svojou nesústredenou činnosťou neodôvodnený prieťah\nv konaní v trvaní 15 mesiacov.\nNa tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v namietanom\nkonaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\n11. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej\nosoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo\nprávoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší\ntaké rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu\nporušil, aby vo veci konal.\nV nadväznosti na bod 1 výroku tohto nálezu ústavný súd zároveň podľa čl. 127 ods. 2\nústavy prikázal okresnému súdu, aby v ďalšom období konal v namietanom konaní bez\nzbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).\n12. Pokiaľ ide o namietané porušenie práva sťažovateľky podľa čl. 47 charty\npostupom okresného súdu v napadnutom konaní, ústavný súd v tejto časti sťažnosti\nnevyhovel.\nPodľa čl. 47 charty každý, koho práva a slobody zaručené právom únie sú porušené,\nmá za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy\npred súdom.\nKaždý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej\nlehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...\nÚstavný súd sa zaoberal povahou charty z hľadiska rozsahu jej pôsobnosti a jej\naplikovateľnosťou v posudzovanom prípade. Je nepochybné, že na základe tzv. Lisabonskej\n\n15\n\nzmluvy (ako jej súčasť, pozn.) sa charta stala právne záväznou súčasťou primárneho práva\nEurópskej únie (ďalej len „únia“) s rovnakou právnou silou, ako sú zakladajúce zmluvy,\n1. decembra 2009.\nPodľa čl. 51 ods. 1 charty ustanovenia tejto charty sú pri dodržaní zásady subsidiarity\nurčené pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry únie a tiež pre členské štáty výlučne vtedy,\nak vykonávajú právo únie.\nPodľa čl. 52 ods. 7 charty súdy únie a členských štátov náležite prihliadajú\nna vysvetlivky vypracované s cieľom poskytnúť usmernenia pri výklade tejto charty.\nZ citovaných článkov charty vyplýva, že čl. 47 charty je potrebné interpretovať\nv súlade s čl. 51 ods. 1 charty s prihliadnutím na vysvetlivky k charte, ktoré boli\n14. decembra 2007 publikované pod 2007/C303/02, ako aj na existujúcu judikatúru\nSúdneho dvora Európskej únie (rozsudok z 13. 6. 1989 vo veci 5/88 Wachauf, Zb. 1989,\ns. 2609; rozsudok z 18. 6. 1991 vo veci ERT, Zb. 1991 s. I-2925; rozsudok z 18. 12. 1997\nvo veci C-309/96 Annibaldi, Zb. 1997, s. I-7493). Súdny dvor Európskej únie potvrdil túto\njudikatúru týmto spôsobom: „Navyše, je potrebné si uvedomiť, že požiadavky vyplývajúce\nz ochrany základných práv v právnom poriadku Spoločenstva sú rovnako záväzné pre\nčlenské štáty, pokiaľ vykonávajú právne akty Spoločenstva...“ (rozsudok z 13. 4. 2000\nvo veci C-292/97, Zb. 2000, s. I-2737, bod 37).\nPodľa názoru ústavného súdu prihliadajúc na citované ustanovenia charty, ako aj\nna vysvetlivky k charte ako nástroja výkladu, je aplikácia charty v posudzovanej veci\nvylúčená. Z citovaných ustanovení charty totiž vyplýva, že charta sa v prvom rade vzťahuje\nna inštitúcie a orgány únie. V prípade členských štátov, teda aj Slovenskej republiky, je\nzáväzná výlučne vtedy, ak konajú v rámci rozsahu pôsobnosti práva únie.\nZ uvedeného vyplýva, že v prípade sťažovateľky, keď má všeobecný súd rozhodnúť\no jej veci na základe vnútroštátneho práva, ktoré nepatrí do pôsobnosti práva únie, nejde\no žiaden z prípadov, v ktorých dochádza k implementácii právneho aktu únie\n(rozsudok z 13. 7. 1989 vo veci Wachauf, Zb. 1989, s. 2609) alebo k tomu, že by\nsa Slovenská republika chcela odchýliť od práva únie (rozsudok z 18. 6. 1991 vo veci ERT,\nZb. 1991 s. I-2925) alebo že by tu existovalo materiálne pravidlo práva únie, ktoré by\nsa malo v posudzovanom prípade aplikovať (rozsudok z 25. 3. 2004, Karner, C-71/02, Zb.\ns. I-3025).\n\n16\n\nZ uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosti sťažovateľky v tejto časti nevyhovel\na rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto nálezu (pozri aj III. ÚS 426/2016,\nIII. ÚS 646/2016, II. ÚS 45/2017).\nIII.\n13. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n14. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde, ale aj nemusí\npriznať finančné zadosťučinenie osobe domáhajúcej sa ochrany svojich práv na ústavnom\nsúde.\nPretože ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľky podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia.\nSťažovateľka sa v petite svojej sťažnosti domáhala priznania primeraného\nfinančného zadosťučinenia za porušenie jej základných práv postupom okresného súdu\nv namietanom konaní vo výške 22 000 eur. Priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia odôvodnila tým, že sa dlhodobo nachádza nielen v stave právnej neistoty,\nkeď o jej nárokoch na náhradu škody a ujmy doteraz nebolo rozhodnuté, ale predovšetkým\njej toto konanie spôsobuje závažnú nemateriálnu ujmu, keď ani po 11 rokoch nebol páchateľ\nskutku potrestaný a konanie právoplatne skončené. V tejto súvislosti sťažovateľka uviedla:\n„Viac ako 11 rokov som konfrontovaná s pripomínaním pre mňa závažnej traumatizujúcej\nudalosti bez toho, aby to viedlo k akémukoľvek a ochrane mojich práv. Samotný výrok\no porušení mojich práv nie je preto dostatočnou reparáciou ujmy spôsobenej márnym\nuplynutím podstatnej časti môjho života, ktorý trávim v pocitoch strachu, hlbokého\nponíženia, sklamania a hnevu z toho, že som perzekvovaná nariaďovaním vyšetrovacích\núkonov a predvolávaním namiesto páchateľa tohto skutku.\n\n17\n\n... Trpím pretrvávajúcimi zdravotnými obtiažami a psychickou nepohodou spojenou\ns tým, že skutok sa dodnes riadne neprejednal a obávam sa aj vyhľadania akejkoľvek\npomoci, pretože mám obavu, že bude zneužitá na to, aby som bola vyhlasovaná naďalej za\nchorú či nesvojprávnu.“\n15. Ústavný súd pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý\nspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na\nkonkrétne okolnosti prípadu.\nÚstavný súd priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000\neur, ktoré považuje za primerané vzhľadom na všetky okolnosti zisteného porušenia práv\nsťažovateľky (pozri body 10.1 až 10.4). Ústavný súd zohľadnil predovšetkým doterajšiu\nzjavne neprimeranú dĺžku konania, intenzitu neefektívnej a nesústredenej činnosti\nokresného súdu, ako aj správanie sťažovateľky ako strany namietaného konania\nv procesnom postavení poškodenej.\n16. Ústavný súd navyše pripomína, že jeho fakultatívna právomoc priznať primerané\nfinančné zadosťučinenie podľa čl. 127 ods. 3 ústavy v žiadnom rozsahu a nijakým\nspôsobom nemodifikuje ani nerozširuje účel ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje v konaní\no namietanom porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V súvislosti\ns uvedeným považuje ústavný súd za dôležité zdôrazniť, že jeho právomoc priznať\nprimerané finančné zadosťučinenie podľa čl. 127 ods. 3 ústavy sťažovateľovi, ktorého\nsťažnosti vyhovie v merite veci, nie je samostatným nárokom sťažovateľa na akési\nodškodnenie za prípadné prieťahy v konaní príslušného štátneho orgánu, ale má len\nakcesorickú povahu. Satisfakčný potenciál rozhodnutia ústavného súdu teda nie je\nautonómnym prvkom ním poskytovanej ochrany ani akýmsi paralelným titulom pre\ndomáhanie sa tejto ochrany. Takýmto titulom je len a výlučne potreba chrániť konkrétne\nzákladné právo sťažovateľa a prostredníctvom tohto práva aj princíp právnej istoty\n(I. ÚS 235/03).\n\n18\n\n17. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd\npri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy\nzamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016, ktorá bola 884 €, a za\nI. polrok 2017, ktorá bola 921 €. Sťažovateľke, ktorá bola vo veci namietaných porušení\npráv úspešná, vznikli trovy konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom v súlade\ns § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov. Ústavný súd priznal odmenu za tri úkony\nprávnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti a vyjadrenie), a to za dva\núkony po 147,33 € a jeden úkon 153,50 €, čo spolu s paušálnou náhradou niektorých\nhotových výdavkov 2 x 8,84 € a 1 x 9,21 € za každý úkon právnej služby predstavuje sumu\n475,05 €.\nPriznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet\nprávneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1\nCSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona\no ústavnom súde).\n18. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. marca 2018\n\n19", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "trestné konanie", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "poškodený", "trestné konanie", "poškodený", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "trestné konanie-dokazovanie v trestnom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "21T/134/2011", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2f71da40-8682-4fa6-ad75-eb7c2b64e502", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.45.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 45/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 45/2017 z 9. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-09", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.45.2017.2"}, {"guid": "ussr:d53f21a4-18d8-48e0-b0d0-00bbcb0a76a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.646.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 646/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 646/2016 z 11. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-11", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.646.2016.1"}, {"guid": "ussr:52e8bd91-680a-48c4-b864-140d915ba840", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.426.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 426/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 426/2016 z 29. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.426.2016.1"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:b70788e6-08fa-4a80-be48-57044d9e7c73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 235/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 235/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 181, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b70788e6-08fa-4a80-be48-57044d9e7c73"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:eeef1c7f-f383-4fc7-b010-b98e4f6cb072", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 17/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 17/02 z 27. 2. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-02-27", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eeef1c7f-f383-4fc7-b010-b98e4f6cb072"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:0ba05bb3-e9d6-4808-ab9b-5e66c49791df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.33.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 33/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 33/99 z 21. 4. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-04-21", "citacie_n": 310, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.33.1999.1"}, {"guid": "9863f05e-57af-4f63-b154-dbb8132eab19:dd8a5fcc-0a81-4fc8-a021-c38803cc83c8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1416010071.1", "spisova_znacka": "4Tos/33/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Tos/33/2016 z 11. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-04-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1416010071.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e613a94c-ba1c-489a-a401-fc7e9789762c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.700.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 700/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 700/2021 z 14. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.700.2021.1"}, {"guid": "735966a4-ab24-4395-9087-18dc458ad896:2ec7a3ea-f496-45c2-b607-a218b0cb2e8f", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2024:4123203735.1", "spisova_znacka": "25Co/16/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/16/2024 z 24. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2024-07-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2024:4123203735.1"}]}