{"guid": "ussr:36920623-f96a-42c9-87d4-df4193afed65", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.55.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 55/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 55/2018 z 7. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. februára 2018, sp. zn. I. ÚS 55/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.55.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-02-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/36920623-f96a-42c9-87d4-df4193afed65", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.55.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.55.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.55.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 55/2018-33\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Radoslavom Procházkom, advokátska kancelária Procházka\n& partners, spol. s r. o. Búdková 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho\nzákladných práv na podnikanie podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sžso 8/2016 z 28. júna 2017\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. októbra\n2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou\n\nnamieta porušenie svojho základného práva na podnikanie podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 Sžso 8/2016 z 28. júna 2017 (ďalej aj\n„napadnuté rozhodnutie“).\n2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že najvyšší súd «i) zasiahol do práva sťažovateľa\nna súdnu ochranu, keďže v rozpore s povinnosťami, vyplývajúcimi mu z čl. 267 Zmluvy\no fungovaní Európskej únie, nepodal návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke, hoci\nv danej veci takýto návrh podať musel,\nii) sťažovateľovi odoprel ochranu princípu „rovnosti zbraní“ ako jedného\nzo základných prvkov práva na prístup k súdnej ochrane.\nNamietané porušenie ústavou a dohovorom chránených procesných práv sťažovateľa\nzároveň bezprostredne zasiahlo do jeho materiálneho práva na podnikanie podľa čl. 35\nods. 1 ústavy. Podrobnejšie vymedzenie dôvodov namietaného porušenia uvádza sťažovateľ\nv ďalších častiach tejto sťažnosti, najmä v jej časti IV.».\n3. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ ) uznesením sp. zn. 6 S 188/2013\nz 5. marca 2014 uložil Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len\n„ministerstvo“) povinnosť doručiť registračné rozhodnutie žalobcovi (\n., pozn.) a zároveň odložil právoplatnosť a vykonateľnosť registračného rozhodnutia.\nŽalobca proti registračnému rozhodnutiu podal odvolanie, ktoré ministerstvo rozhodnutím\nsp. zn. S 06484-OP-2014 z 23. februára 2015 zamietlo a registračné rozhodnutie potvrdilo.\n4. Následne žalobca správnou žalobou doručenou krajskému súdu 18. mája 2015\nnapadol zákonnosť rozhodnutia ministerstva, ktorým potvrdilo registračné rozhodnutie,\na krajský súd predmetné rozhodnutie ministerstva rozsudkom sp. zn. 1 S 118/2015\nz 3. decembra 2015 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie.\n\n2\n\n5. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ (pribratý účastník konania)\na ministerstvo (žalovaný) v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom najvyšší súd napadnutým\nrozhodnutím rozhodol tak, že rozsudok krajského súdu potvrdil. Napadnutý rozsudok bol\nsťažovateľovi doručený a nadobudol právoplatnosť 10. augusta 2017.\n6. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol nálezom, že jeho základné právo na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, právo na spravodlivý súdny proces konanie podľa\nčl. 6 dohovoru a právo na podnikanie podľa čl. 35 ods. 1 ústavy rozsudkom najvyššieho\nsúdu sp. zn. 7 Sžso 8/2016 z 28. júna 2017 porušené bolo. Napadnuté rozhodnutie\nnajvyššieho súdu navrhol zrušiť a vec vrátiť najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Domáha\nsa tiež náhrady trov konania.\nII.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25\nods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nsťažovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na\npredbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na\nktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n\n3\n\n9. Sťažovateľ v podanej sťažnosti v rámci svojej nosnej argumentácie namietal\npredovšetkým v bode 2 uvedené, že odporca «i) zasiahol do práva sťažovateľa na súdnu\nochranu, keďže v rozpore s povinnosťami, vyplývajúcimi mu z čl. 267 Zmluvy o fungovaní\nEurópskej únie, nepodal návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke, hoci v danej veci\ntakýto návrh podať musel,\nii) sťažovateľovi odoprel ochranu princípu „rovnosti zbraní“ ako jedného\nzo základných prvkov práva na prístup k súdnej ochrane».\n10. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (III. ÚS 206/03, II. ÚS 77/04). Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. II. ÚS 201/03, II. ÚS 144/05,\nIV. ÚS 100/04, IV. ÚS 42/06).\n11. Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd\nmôže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými\nsťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti\ndomáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych\nprostriedkov, ktoré mu zákon na ochranu jeho práv poskytuje. Zmyslom a účelom\nuvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci\nnemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci\nv rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy sú povinné vykladať a aplikovať\npríslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne zodpovedné aj za\ndodržiavanie tých práv a slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým\nfyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio\ninštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných\n\n4\n\norgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal\npopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53\nods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Zásada subsidiarity\nreflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci\nvšeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané\n(IV. ÚS 303/04).\n12. Sťažnosť ústavnému súdu možno podať len vtedy, keď boli pred jej podaním\nvyčerpané všetky prostriedky, ktoré zákon na ochranu práv poskytuje. Ústavný súd nie je\noprávnený a povinný poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ\nmohol (môže) domôcť ochrany v konaní pred všeobecným súdom vlastnými dovolenými\na príslušným procesným poriadkom ustanovenými procesnými úkonmi, najmä využitím\nriadnych opravných prostriedkov (podobne napr. I. ÚS 85/97, II. ÚS 35/02, II. ÚS 78/02).\nAk existuje taký všeobecný súd, ktorý v súlade so všeobecnou právomocou podľa čl. 142\nods. 1 ústavy má aj zákonom vymedzenú právomoc konať o ochrane konkrétneho\nzákladného práva alebo slobody, ústavný súd nie je zásadne oprávnený prijať sťažnosť\nv tejto časti na ďalšie konanie. Prijatiu takejto sťažnosti bráni princíp subsidiarity\nprávomoci ústavného súdu vyjadrený v čl. 127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 54/02).\n13. Inak povedané, z princípu subsidiarity vo vzťahu ústavného súdu ku všeobecným\nsúdom v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy a § 49 zákona o ústavnom súde tiež vyplýva, že\nv prípade konania pred všeobecnými súdmi musí sťažovateľ ochranu svojich základných\npráv a slobôd vrátane argumentácie s tým spojenej uplatniť najskôr v tomto konaní a až\nnásledne v konaní pred ústavným súdom. Pokiaľ sťažovateľ v rámci ochrany svojich\nzákladných práv a slobôd uplatní v konaní pred ústavným súdom argumentáciu, ktorú\nmohol účinne predniesť, avšak nepredniesol ju v konaní pred všeobecnými súdmi, ústavný\nsúd na jej posúdenie nemá právomoc (obdobne napr. I. ÚS 155/2012).\n14. V danom prípade sťažovateľ (v konaní pred všeobecnými súdmi zastúpený\nAdvokátskou kanceláriou\n\n) odvolanie proti prvostupňovému rozsudku\n\nkrajského súdu sp. zn. 1 S 118/2015 z 3. decembra 2015, ktorý predchádzal prijatiu\n\n5\n\nnapadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu, síce podal, ale v odvolaní z 1. februára 2016,\nktoré doručil krajskému súdu, neuviedol svoje nosné argumenty uvedené v bode 2i), ktoré\npredniesol následne v konaní pred ústavným súdom (pozri aj body 2 a 9). Neurobil tak ani\nvo svojom písomnom stanovisku z 22. februára 2016 k podanému odvolaniu žalovaného.\nToto napokon ani sťažovateľ v podanej sťažnosti neuvádzal.\n15. V neposlednom rade ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že povinnosť\npredložiť prejudiciálnu otázku nevzniká v každom prípade. Súdy, ktoré sú z dôvodu svojho\npostavenia vo vnútroštátnom súdnom systéme povinné predkladať prejudiciálne otázky, sa\nmôžu tejto povinnosti vyhnúť za splnenia niektorého alebo viacerých týchto predpokladov:\na) ak odpoveď na prejudiciálnu otázku by nemala žiadny význam pre vytvorenie\nprávneho základu na rozhodnutie vo veci samej,\nb) ak ide o otázku, ktorá bola v skutkovo a právne podobnom prípade vyriešená\nSúdnym dvorom Európskej únie, alebo o právnu otázku, ktorá sa vyriešila v judikatúre\nSúdneho dvora Európskej únie bez zreteľa na to, v akých konaniach bola predložená\n(princíp „acte éclairé“),\nc) ak je výklad práva Spoločenstva alebo Únie taký jasný, že nevznikajú žiadne\nrozumné pochybnosti o výsledku (princíp „acte clair“).\nPokiaľ potom najvyšší súd (iba) potvrdil rozsudok krajského súdu o zrušení\nrozhodnutia ministerstva a vrátení veci na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného\nskutkového stavu, javí sa byť prima facie otázka predloženia prejudiciálnej otázky\nminimálne ako predčasná.\n16. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti z dôvodov\nuvedených v bodoch 12 a 13 a v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol\nz dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie.\n17. Sťažovateľ ďalej namietal porušenie princípu rovnosti zbraní, ktoré mal podľa\ntvrdenia sťažovateľa najvyšší súd porušiť tým, že nerovnaké postavenie sťažovateľa oproti\nostatným účastníkom konania vyplynulo z jeho procesného postavenia pribratého účastníka.\nV tomto ohľade sťažovateľ uvedené vytýkal predovšetkým vo vzťahu k prvostupňovému\n\n6\n\nrozhodnutiu krajského súdu, ktorý [sa vo svojom rozsudku „opomenul“ akokoľvek\nvysporiadať s ktorýmkoľvek argumentom sťažovateľa].\n18. Ústavný súd v rozsahu uvedených námietok poukazuje na relevantné časti\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu:\n„... Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu\nnie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku\nupravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov\n(§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil\nzákonným spôsobom dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo\nveci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané\nv súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané\nnáležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca\nnamieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím\nsprávneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich\nhmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho\norgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu\nnapadnutého rozhodnutia.\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho\norgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou\nvadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav,\nktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné\nna preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.)...\n... Pribratý účastník súčasne tvrdil, že prvostupňový súd sa jeho argumentmi\nnezaoberal a v dôvodoch rozhodnutia nijak nevyporiadal...\n\n7\n\nOdvolací súd opätovne dáva do pozornosti, že súd v procese súdneho prieskumu\npodľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl. O.s.p.)\npreskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu,\nči správny orgán príslušný na konanie si zadovážil zákonným spôsobom dostatok\nskutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal\nv súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi\npredpismi, pričom súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je\nurčený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť\nrozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu\na postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo\nprocesnoprávnych právach. Výsledkom súdneho prieskumu je vydanie rozhodnutia v merite\nveci - rozsudok súdu, ktorým žalobu zamietne, ak súd dospeje k záveru o zákonnosti\nrozhodnutia a postupu žalovaného, v opačnom prípade rozhodnutie žalovaného zruší a vec\nmu vráti na ďalšie konanie. Dôvody rozhodnutia je súd v zmysle § 246c ods. 1 v spojení\ns § 157 ods. 2 O.s.p. uviesť v odôvodnení rozsudku, súčasťou ktorého je vyjadrenie sa\npredovšetkým k zásadným otázkam žalobcom nastolených v žalobe.\nVzhľadom na to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu uvedené\nskutočnosti jednoznačne vyplývajú, odvolací súd sa nestotožnil s námietkami odvolateľov\no nedostatočne odôvodnenom rozhodnutí súdu prvého stupňa a o potrebe jeho zrušenia pre\nvadu nepreskúmateľnosti. Taktiež z ustálenej judikatúry ESĽP, ako aj Ústavného súdu\nSlovenskej republiky a v neposlednom rade aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je\nzrejmé, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady\nspravodlivého súdneho procesu, pritom sa však nevyžaduje, aby sa na každý argument\nstrany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení\nrozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa\nšpecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,\nséria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.\n303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).\n\n8\n\nVychádzajúc z uvedeného odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky odvolateľov,\nktorými namietali nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku za nedôvodné. Krajský súd\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza v dostatočnom rozsahu relevantné skutkové\nzistenia vyplývajúce z administratívneho spisu, podložené právnou úpravou na vec sa\nvzťahujúcou, ktoré ho viedli k právnemu záveru o nezákonnosti žalobou napadnutého\nrozhodnutia v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a konania im\npredchádzajúceho, čo je v súlade s procesnými požiadavkami vyjadrenými v ust. § 157\nods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p..\nNeobstojí ani tvrdenie pribratého účastníka, ktorým v odvolaní dôvodil, že krajský\nsúd sa v odôvodnení rozsudku nijak nezaoberal a nevyporiadal s jeho argumentáciou,\nmajúc za to, že rozsudok krajského súdu nie je riadne odôvodnený, ktorým postupom mu\nbola odňatá možnosť konať pred súdom.\nZákonodarca v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ustanovuje\núčastníctvo v konaní v právnej norme § 250. Konanie v správnom súdnictve má\nkontradiktórnu povahu. Účastníkmi konania sú preto zásadne žalobca a žalovaný, ktorí sú\nv správnom súdnictve vždy vymedzení zákonom. Až novelou Občianskeho súdneho poriadku\nzákonom č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15. októbra 2008 bolo ustanovenie § 250 ods. 1\ndoplnené druhou vetou, podľa ktorej súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania\núčastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti vyplývajúce zo správneho\nrozhodnutia by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Treba však zdôrazniť,\nže v správnom súdnictve súd poskytuje ochranu predovšetkým subjektívnym právam\nžalobcu, ktoré boli dotknuté nezákonným rozhodnutím a postupom žalovaného správneho\norgánu, pričom súdny prieskum rozhodnutia žalovaného v zásade súd vykoná len v rozsahu\nnámietok žalobcom vznesených v žalobe.\nNebolo preto povinnosťou súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku\nvysvetlovať pribratému účastníkovi, z ktorých dôvodov považuje jeho argumentáciu k\nžalobe za nedôvodnú, keď súd v procese súdneho prieskumu preskúmava zákonnosť\nrozhodnutia a postupu žalovaného primárne v rozsahu žalobných dôvodov a v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia je povinný svoje skutkové zistenia, úvahu a právne závery náležíte\nuviesť.\n\n9\n\nVychádzajúc z uvedeného vyššie odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa\nsúdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného a postupu mu predchádzajúceho\nv danej veci venoval náležitú pozornosť a v odôvodnení napadnutého rozsudku dal\ndostatočnú odpoveď na zásadné námietky žalobcom vznesenými v jeho žalobe, za ktoré\npovažoval, že správne orgány oboch stupňov v administratívnom konaní náležíte\nnepostupovali v súčinnosti so žalobcom, ako osobou dotknutou registráciou zdravotníckych\npomôcok na základe žiadosti pribratého účastníka a v odôvodnení rozhodnutí nedali\ndostatočnú odpoveď na zásadné otázky žalobcom nastolenými v administratívnom\nkonaní...“\n19. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému\nvšeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Právomoc ústavného\nsúdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o namietaných porušeniach ústavou\nalebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je kvalifikovaná\nuž spomínaným princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných\nzásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo\nv prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné\nso súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve.\n20. Z obsahu sťažnosti vzťahujúceho sa na túto jej časť vyplýva, že jej podstatou\nje nesúhlas sťažovateľa s jeho údajným nerovnakým postavením oproti ostatným\núčastníkom konania, čo malo vyplynúť z jeho procesného postavenia pribratého účastníka.\nUvedenú výhradu sťažovateľ mieril v podstate proti krajskému súdu. V tejto súvislosti\nneušlo pozornosti ústavného súdu, že sťažovateľ v rámci opravného konania podal rozsiahle\nodvolanie a písomnú repliku k vyjadreniu žalovaného, s ktorými (aj keď nie úplne), ale\nurčite primerane sa najvyšší súd zaoberal. Ústavný súd preto nezistil, že by napadnuté\n\n10\n\nrozhodnutie najvyššieho súdu bolo v tejto časti svojvoľné, resp. celkom zjavne\nneodôvodnené. Ústavný súd nezistiac príčinnú súvislosť medzi napadnutým rozhodnutím\nnajvyššieho súdu a sťažovateľom namietaným porušením v bode 1 označených práv jeho\nsťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n21. Uvedené napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu navyše nie je konečné\n(meritórne) rozhodnutie a vec bola iba zrušená a vrátená správnemu orgánu na ďalšie\nkonanie, v rámci ktorého je možné opätovne uplatniť zásadné výhrady sťažovateľa týkajúce\nsa skutkovej a právnej stránky predmetnej veci a prípadne aj neskôr v konaní pred\nvšeobecnými súdmi; do uvedeného štádia sa sporná vec vracia (krajský súd rozhodnutie\nsprávneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a najvyšší súd toto rozhodnutie\npotvrdil, pozn.).\n22. Keďže sťažovateľ má ešte k dispozícii iné prostriedky ochrany práv, ktorých\nporušenie namieta vo svojej sťažnosti, na základe uvedených skutočností ďalším dôvodom\nna jej odmietnutie je nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie (po\npotvrdení prvostupňového rozhodnutia odvolacím súdom budú vo veci opätovne konať\na meritórne rozhodovať príslušné správne orgány, prípadne kompetentné všeobecné súdy,\nak sa sťažovateľ na nich obráti, pozn.).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. februára 2018\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "subsidiarita", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "arbitrárnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:71a13286-a590-4fb4-a9b2-de98609f0d66", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 155/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2012 z 18. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:71a13286-a590-4fb4-a9b2-de98609f0d66"}, {"guid": "ussr:4bd5cecd-79d7-4c94-bd7d-5f09290e33a4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 42/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 42/06 z 28. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-28", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4bd5cecd-79d7-4c94-bd7d-5f09290e33a4"}, {"guid": "ussr:c853a449-1bb8-4ef2-95d6-8b7811668863", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 144/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 144/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c853a449-1bb8-4ef2-95d6-8b7811668863"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:6591d62c-c75b-4415-83c7-9439bf33173b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 100/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 100/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6591d62c-c75b-4415-83c7-9439bf33173b"}, {"guid": "ussr:59014a32-908d-49a5-a0c7-2e78a32c29e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 77/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 77/04 z 31. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-31", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:59014a32-908d-49a5-a0c7-2e78a32c29e4"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:120c20a9-6c03-4b2f-a184-bc7ca24f0a48", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 201/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 201/03 z 14. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-14", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:120c20a9-6c03-4b2f-a184-bc7ca24f0a48"}, {"guid": "ussr:9477b4b8-d1d6-4289-80b7-2400d95c19ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/03 z 25. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-25", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9477b4b8-d1d6-4289-80b7-2400d95c19ec"}, {"guid": "ussr:d49e5cc0-ef46-4fd9-b36e-0e33b8018f6f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/02 z 9. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-09", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d49e5cc0-ef46-4fd9-b36e-0e33b8018f6f"}, {"guid": "ussr:dffbff36-c5e0-4961-9065-66068231ba7e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 54/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 54/02 z 17. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-17", "citacie_n": 212, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dffbff36-c5e0-4961-9065-66068231ba7e"}, {"guid": "ussr:e3c32321-c51b-477f-bde4-7853abddf5b7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 35/02 z 11. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-11", "citacie_n": 383, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e3c32321-c51b-477f-bde4-7853abddf5b7"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:6f8e4c02-e07c-4f52-ba26-e846d5e4609f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.85.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 85/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 85/97 z 22. 4. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-04-22", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.85.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e9b2e019-fd98-45ff-98b0-0074edee9d87", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.220.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 220/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 220/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.220.2020.1"}]}