{"guid": "ussr:e260244e-36e4-4580-820d-3bcc6b5a3827", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.545.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 545/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 545/2017 z 8. 11. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. novembra 2017, sp. zn. I. ÚS 545/2017, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.545.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2017-11-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e260244e-36e4-4580-820d-3bcc6b5a3827", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.545.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.545.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.545.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 545/2017-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti PETRODOM trade, s. r. o.,\nMikulášska 1, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou VÁLKY PARTNERS s. r. o.,\nMuškátová 792/36, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ladislav Války,\nLL.M., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n2 Obdo 72/2014 z 21. apríla 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti PETRODOM trade, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. októbra\n2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti PETRODOM trade, s. r. o. (ďalej len\n„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1\n\na čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Obdo 72/2014\nz 21. apríla 2016 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konania na\nstrane žalovaného o zaplatenie sumy 597 490,54 € s prísl., ktoré začalo 31. decembra 2009\nna Okresnom súde Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) podaním žaloby žalobcom.\nOkresný súd rozsudkom sp. zn. 30 Cb 11/2010 z 12. marca 2012 rozhodol tak, že\nsťažovateľku zaviazal uhradiť dlžnú sumu s príslušenstvom a trovy konania. Proti\nuvedenému rozhodnutiu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol\nKrajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) ako odvolací súd tak, že rozhodnutie\nokresného súdu potvrdil ako vecne správne.\n3. Sťažovateľka nesúhlasila s rozhodnutím krajského súdu a podala proti nemu\ndovolanie, v ktorom argumentovala tým, že nárok zo zmluvy o pôžičke voči nej ako\ndlžníkovi nemal byť veriteľovi priznaný, pretože sťažovateľkin záväzok zo zmluvy prešiel\nna spoločnosť FAKTUM trade, s. r. o., na základe zmluvy o predaji podniku, preto nemala\npasívnu vecnú legitimáciu v konaní.\n4. Ďalším dôvodom, ktorým spochybnila správnosť rozhodnutia všeobecných súdov,\nbola skutočnosť, že možnosť splatenia záväzku bola alternatívna, čo vyplýva z obsahu\nzmluvy o pôžičke, pričom sťažovateľka v čase, keď bola dlžníkom, zvolila prevod\nnehnuteľností ako spôsob uspokojenia veriteľa, čím zanikol druhý spôsob uspokojenia\nformou vrátenia pôžičky v peniazoch. Veriteľ nebol podľa názoru sťažovateľky oprávnený\ntento spôsob uspokojenia meniť. Okresný súd však predmetný záväzok kvalifikoval inak\nako žalobca a zaviazal sťažovateľku na úhradu záväzku z titulu ručenia s poukazom na\n§ 477 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.\nSťažovateľka sa k zmene právnej kvalifikácie nemala možnosť vyjadriť a tým jej bola\nodňatá možnosť konať pred súdom. Vzhľadom na to, že spoločnosť FAKTUM trade, s. r. o.,\n2\n\nna ktorú prešiel záväzok, bola v konkurze, mal okresný súd prihliadať aj na túto skutočnosť,\npretože veriteľ môže byť uspokojený len za podmienok stanovených zákonom č. 7/2005\nZ. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov.\n5. Sťažovateľka preto podala dovolanie z dôvodov podľa § 241 ods. 1 písm. a) a c)\na § 237 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do\n30. júna 2016. Najvyšší súd dovolanie sťažovateľky odmietol, pretože nevyšla najavo\nžiadna vada konania. Podľa sťažovateľky najvyšší súd odignoroval všetky jej argumenty\na vôbec sa nimi nezaoberal. V dôsledku toho došlo k porušeniu sťažovateľkou označených\npráv. Sťažovateľka napadnuté uznesenie považuje za nesprávne z dôvodu, že vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože najvyšší súd vyhodnotil jej dovolanie ako\nneprípustné aj napriek všetkým známym vadám konania. Sťažovateľka nepovažuje\nuznesenie najvyššieho súdu za riadne odôvodnené, pretože nedáva odpovede na zásadné\notázky, a preto je arbitrárne.\n6. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd\nrozhodol tak, že vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu. Súčasne navrhuje,\naby ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie najvyššieho súdu a vrátil mu vec na ďalšie\nkonanie.\nII.\n7. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú\nporušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd\nvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola\nvyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje\niný súd.\n3\n\n8. Ústavný súd v súlade s § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na\nprerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa\njeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol\nvyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch\nustanovených zákonom. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prerokovaná nezávislým a nestranným\nsúdom zriadeným zákonom.\n10. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného\n\npráva\n\npodľa\n\nčl.\n\n46\n\nods.\n\n1\n\nústavy\n\na\n\npráva\n\npodľa\n\nčl.\n\n6\n\nods. 1 dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým\na nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto\nprávach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07).\n11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označila sťažovateľka, a to buď pre\n4\n\nnedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,\nprípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať\ntakú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, II. ÚS 70/00,\nIV. ÚS 66/02).\n12. Sťažovateľka svojou argumentáciou obsiahnutou v sťažnosti spochybňuje\nnapadnuté uznesenie najvyššieho súdu konkrétne, že sa odmietol zaoberať jej argumentmi\na nedostatočne odôvodnil svoje závery. Najvyšší súd v odôvodnení svojho uznesenia\npoukázal na skutočnosť, že sťažovateľka napadla rozsudok odvolacieho súdu, ktorým\npotvrdil správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa a vo výroku ktorého nevyslovil, že\ndovolanie proti nemu je prípustné a nezistil takú chybu konania, ktorou by bola\nsťažovateľke odňatá možnosť konať pred súdom.\n13. V tejto súvislosti ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje\nza potrebné uviesť, že otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky na\nuskutočnenie dovolacieho konania, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j.\nnajvyššieho súdu, a nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia súdnej moci v ústave\nmedzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je\nalternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci\nvšeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (mutatis mutandis II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96). Zo subsidiárnej štruktúry systému ochrany ústavnosti ďalej vyplýva, že práve\nvšeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za\ndodržiavanie práv a slobôd vyplývajúcich z ústavy alebo dohovoru (I. ÚS 4/00), preto\nprávomoc ústavného súdu pri ochrane práva každého účastníka konania nastupuje až vtedy,\nak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. II. ÚS 13/01) alebo všeobecné súdy\nneposkytnú\n\nochranu\n\noznačenému\n\nzákladnému\n\nprávu\n\nsťažovateľa\n\ns ústavnoprocesnými princípmi, ktoré upravujú výkon ich právomoci.\n5\n\nv súlade\n\n14. Podľa judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu a právo na\nspravodlivé súdne konanie zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne\nprocesné garancie v konaní pred ním (I. ÚS 26/94). Základného práva na inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) sa možno\ndomáhať v medziach a za podmienok ustanovených vykonávacími zákonmi (napr.\nIII. ÚS 124/04). Ústavou zaručené základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce z čl. 46\nods. 1 ústavy a tiež aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru však\nneznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom a nemožno ho účelovo\nchápať tak, že jeho naplnením je len úspech v súdnom spore (II. ÚS 21/02, IV. ÚS 277/05,\nI. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02, III. ÚS 284/08).\n15. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne\nsúladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\n16. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka\nkonania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na\nvšetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\n\n6\n\n17. Ústavný súd je v súlade so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v čl. 124\nústavy súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy mu umožňuje preskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných\nsúdov, avšak iba z hľadiska, či tieto rozhodnutia, resp. v nich vyslovené závery, sú alebo nie\nsú v súlade s ústavno-procesnými zásadami upravenými v ústave. Z tohto postavenia\nústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov, ak\nsamotným rozhodovaním alebo v konaniach, ktoré im predchádzali, došlo k porušeniu\nzákladného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu\nbyť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 37/95,\nII. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00, I. ÚS 139/02, I. ÚS 114/08). Ústavný súd pripomína,\nže podľa ustálenej judikatúry vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti\nposkytovanej ústavným súdom nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných\nsúdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01).\n18. Uvedenými právnymi názormi sa ústavný súd riadil aj pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti, ktorou sťažovateľka namietala porušenie svojich ústavou\na dohovorom garantovaných práv napadnutým uznesením najvyššieho súdu. Úlohou\nústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti bolo posúdiť, či medzi odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia všeobecného súdu a sťažovateľkou označenými základnými\nprávami podľa ústavy a právom podľa dohovoru existuje taká príčinná súvislosť, ktorá by\npo eventuálnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie zakladala opodstatnené dôvody na\nvyslovenie ich porušenia.\n19. Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že sa nezaoberal rozhodnutím krajského súdu,\npretože sťažovateľka (kvalifikovane zastúpená advokátom) v petite sťažnosti, ktorým je\nústavný súd viazaný (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde), rozhodnutie krajského súdu\nnenapadla.\n7\n\n20. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom uznesenia najvyššieho súdu dospel\nk záveru, že najvyšší súd svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil, čo potvrdzuje\njeho argumentácia. Uzneseniu najvyššieho súdu nie je z ústavnoprávneho hľadiska čo\nvytknúť. Najvyšší súd vyslovil názor náležite odôvodnený a interpretačne zvládnutý na\ntakej úrovni, na akej je dovolací súd zvyknutý štandardne rozhodovať obdobné právne\notázky. Sťažnosti sťažovateľky chýbala v tomto smere akákoľvek ústavnoprávna dimenzia,\nkeď\n\njej\n\nzákladom\n\nbolo\n\niba\n\nkonštatovanie\n\nskutkových\n\nokolností\n\nprípadu,\n\nich\n\nprehodnocovanie a následné vyjadrenie nesúhlasu s vysloveným právnym názorom\nodvolacieho a prvostupňového súdu. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu o potvrdení\nrozsudku krajského súdu nemôže samo osebe znamenať porušenie sťažovateľkou v petite\noznačených práv.\n21. Kritériom na rozhodovanie ústavného súdu musí byť najmä spôsob, akým malo\nbyť zasiahnuté do ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených\nzákladných práv alebo slobôd, a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach daného\nprípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k obmedzeniu, resp. k odopretiu základných práv\nalebo slobôd. V danej veci s prihliadnutím na argumentáciu sťažovateľky obsiahnutú\nv sťažnosti ústavný súd nezistil, že by mohol byť namietaným procesným pochybením\ndosiahnutý vyžadovaný relevantný ústavnoprávny rozmer. S námietkami sťažovateľky sa\nústavný súd nestotožnil a dospel k záveru, že nič nesignalizuje, že by napadnutým\nrozhodnutím najvyššieho súdu mohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľkou označených\nzákladných práv zaručených ústavou\n22. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom uznesenia najvyššieho súdu dospel\nk záveru, že tento svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil, čo vyplýva aj z nasledujúcich\nrelevantných (v rozsahu podanej sťažnosti, pozn.) častí odôvodnenia napadnutého\nuznesenia:\n„... Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé\nrozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava\n\n8\n\njeho prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu\nlen v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O. s. p.)...\n... K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v ust.\n§ 237 O. s. p., prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej\npovinnosti podľa ust. § 241 ods. 1 O. s. p. V prípade, že dovolací súd zistí, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď\ndovolateľ toto pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, že\ndovolanie nie je v zmysle ust. § 238 a § 239 O. s. p. prípustné.\nPodľa § 238 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,\nktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2\nO. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od\nprávneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.\nPodľa § 238 ods. 3 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti\npotvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že\ndovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu\nalebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo\nvýroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.\nV danom prípade dovolaním odporcu, nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok\nodvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku\nktorého odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd\nv prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli\nsúdy viazané.\nV danom prípade dovolaním odporcu, nie je napadnutý zmocňujúci rozsudok\nodvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku\nktorého odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd\nv prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli\nsúdy viazané.\nZ týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie\nodporcu nie je podľa § 238 ods. 1 až 3 O. s. p. procesné prípustné.\n\n9\n\nDovolateľ vady konania v zmysle ust. § 237 písm. a/ až e/, g/ O. s. p. v dovolaní\nnenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto\nopravného prostriedku preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.\nS prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku\nopodstatnenosti tvrdenia odporcu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 237 písm. f/\nO. s. p. Tvrdil, že v dôsledku zmeny v právnom posúdení veci súdom prvého stupňa, mu bola\nznemožnená reálna a efektívna možnosť skutkovo a právne argumentovať v konaní ohľadne\nnového právneho názoru.\nPodľa § 237 písm. f/ O. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred\nsúdom.\nToto ustanovenie treba vykladať tak, že v ňom uvedený dôvod prípustnosti dovolania\nje daný vtedy, ak účastníkovi možnosť konať pred súdom sa postupom súdu odňala vôbec,\nnapr. ak by účastník bol v konaní zastúpený zástupcom alebo opatrovníkom, ktorého záujmy\nsú v rozpore s jeho záujmami alebo ak by bol účastníkovi ustanovený opatrovník, hoci by\nneboli pre také opatrenia zákonné predpoklady, alebo ak by súd prejednal vec a rozhodol\nkonečným rozhodnutím napriek tomu, že účastníka na pojednávanie nepredvolal.\nPodmienka prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. nie je však splnená, ak sa\núčastníkovi odňala možnosť konať pred súdom len pre časť konania a do tej miery, že\núčastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania.\nV prejednávanej veci si navrhovateľ uplatnil právo na peňažné plnenie. Súd prvého\nstupňa vo veci vytýčil pojednávanie na 12. 03. 2012, ktorého sa zúčastnili zástupca\nnavrhovateľa a odporca, obaja boli v konaní vypočutí, mali možnosť podať návrhy na\ndokazovanie a vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom. Z obsahu zápisnice vyplýva, že súd\nprvého stupňa na uvedenom pojednávaní vykonal vo veci dokazovanie, okrem iného aj\nlistom zo dňa 14. 04. 2008, ktorým navrhovateľ upozornil odporcu na znenie ustanovenia\n§ 477 ods. 3 ObZ, t. j. že odporca má vo vzťahu k navrhovateľovi v zmysle uvedeného\nustanovenia ručiteľský záväzok a dlh, a tento trvá. Na uvedenom pojednávaní súd prvého\nstupňa vyhlásil a odôvodnil rozsudok, písomné vyhotovenie ktorého odporca prevzal 07. 05.\n2012 a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní taktiež namietal, že postupom súdu mu bola\n10\n\nodňatá možnosť konať pred súdom, pretože navrhovateľ si svoj nárok uplatnil podľa\nustanovenia § 657 OZ a súd prvého stupňa vec posúdil podľa § 477 ObZ, pričom nemal\nmožnosť vyjadriť sa k takémuto právnemu posúdeniu veci. Odvolací súd k tomuto\nodvolaciemu dôvodu v odôvodnení rozhodnutia zaujal stanovisko.\nNakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo navrhovateľovi riadne doručené\na podaním odvolania v odvolacom konaní uplatnil svoj vplyv na výsledok konania, dovolací\nsúd dospel k záveru, že podmienka prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p.\nnebola splnená.\nDovolací súd sa ďalej zameral aj na otázku opodstatnenosti tvrdenia odporcu, že\nnapadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa sú arbitrárne, čím mu\nbola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, čo zakladá dovolací dôvod podľa\nust. § 237 písm. f/ O. s. p.\nVadou konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia je taký závadný procesný\npostup, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré\nmu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených\nzáujmov. Ustanovenie § 237 písm. f/ O. s. p. odňatie možnosti konať pred súdom výslovne\ndáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením zaujatým\nv napadnutom rozhodnutí. Napríklad môže ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy,\nprávo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy\na k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa\nk dokazovaniu i k právnej stránke veci.\nDovolateľ vo svojom dovolaní namietal, že odvolací súd sa v odôvodnení svojho\nrozhodnutia nevysporiadal s jeho odvolacími dôvodmi, teda s nesprávnou aplikáciou\nustanovení o ručení, s neprávne posúdenou vecnou pasívnou legitimáciou odporcu\na opomenutím aplikovať ZKR.\nPodľa ust. § 157 ods. 2 O. s. p. /pre odvolacie konanie v spojení s § 211 O. s. p./\nv odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých\ndôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,\nstručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,\nz ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo\n11\n\nnevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby\nodôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nTo, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patri medzi základné\nzásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP.\nJudikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je\npre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak ale ide\no argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na\ntento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, §\n29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko\nz 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).\nRovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne\nodôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že\nsúčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na\ntaké odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na\nvšetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).\nDovolací súd v nadväznosti na uvedené zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania\n(I. ÚS 241/07).\nPodľa ust. § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje\ns odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na\nkonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na\nzdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nUstanovením § 219 ods. 2 O. s. p. je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania\ntzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je\npodmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu\nprvého stupňa, a to po skutkovej, ako aj právnej stránke. Odvolací súd prirodzene musí\nodpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na\n12\n\nskonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. Inak sa dostane mimo limitov\npráva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen čl. 46 ods. 1 ústavy, ale aj čl. 6 ods. 1\nDohovoru.\nPreskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia súdov nižších\nstupňov zodpovedajú vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí...\n... Dovolací súd k aplikácii ust. § 219 ods. 2 O. s. p. dodáva, že v prípade, ak\nodvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa (úplný\nalebo čiastočný blanketový odkaz) stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na\nrelevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, pretože rozhodnutie\nodvolacieho súdu v sebe zahŕňa po obsahovej stránke, aj odôvodnenie rozsudku súdu\nprvého stupňa, s ktorým tak tvorí jeden celok. Na základe uvedeného, rozhodnutie súdu\nprvého stupňa, ako aj napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, je potrebné považovať za\njeden celok, ktorý vytvára komplexné zhodnotenie skutkovej a právnej stránky\nposudzovaného vzťahu medzi účastníkmi konania...\n... Vady konania v zmysle § 237 O. s. p. neboli spôsobilé založiť ani odporcom\nnapádané právne závery, na ktorých založili súdy svoje rozhodnutia. Nesprávne právne\nposúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo o sebe ale prípustnosť dovolania\nnezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť\nrozhodnutia).\nI keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného\naspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú\nnesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle\nustanovenia § 237 O. s. p. V dôsledku toho by posúdenie, či súdy (ne)použili správny právny\npredpis a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov\nvyvodili (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo\nprocesné prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).\nDovolací súd vzhľadom na zistené skutočnosti konštatuje, že odporca nebol\npostupom súdu prvého stupňa, ako ani odvolacieho súdu, vylúčený z realizácie procesných\n\n13\n\npráv daných Občianskym súdnym poriadkom. Za týchto okolností jeho tvrdenie, že mu\npostupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, nie je opodstatnené.“\n23. Predmetné uznesenie najvyššieho súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu\ndostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad\na závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím\nich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom najvyššieho súdu\nnestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu\n(II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu\n(resp. právo na spravodlivý proces) stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že\nvšeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov\nkonania vrátane ich dôvodov a námietok.\n24. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého rozhodnutia presvedčil, že najvyšší súd sa\nnámietkami sťažovateľky zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že\nsťažovateľka v tomto konaní dostala odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu.\nV tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo\núčastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).\n25. Pretože namietané rozhodnutie najvyššieho súdu nevykazuje znaky svojvôle a je\ndostatočne odôvodnené na základe jeho vlastných myšlienkových postupov a hodnotení,\nústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj\n\n14\n\nI. ÚS 21/98, III. ÚS 209/04) a v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru\nnajvyššieho súdu.\n26. Podľa právneho názoru ústavného súdu rozhodovanie všeobecných súdov, ktoré\nje v súlade s platnou právnou úpravou, nezakladá porušenie základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru). Je vecou všeobecného súdu, ktorú\nnormu z právneho poriadku v danom prípade aplikuje a ako ju interpretuje. Všeobecné súdy\nvychádzajú pri rozhodovaní o veci samej zo zákonnej, a nie ústavnej úpravy. Ústavný súd je\nvšak oprávnený posúdiť len neústavnosť konania (rozhodovania) všeobecných súdov (napr.\nI. ÚS 75/97, III. ÚS 64/00, II. ÚS 811/00).\n27. Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti\nmedzi odôvodnením uznesenia najvyššieho súdu a namietaným porušením základných práv\nsťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\n28. Pretože ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1\nzákona o ústavnom súde dospel k záveru, že účinky výkonu právomoci najvyššieho súdu\nv danom prípade sú zlučiteľné so sťažovateľkou označeným právom, sťažnosť odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n29. Po odmietnutí sťažnosti sťažovateľky ako celku nebol už právny dôvod zaoberať\nsa jej ostanými návrhmi.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. novembra 2017\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "občianske súdne konanie-Občiansky súdny poriadok", "arbitrárnosť", "dovolanie-prípustnosť", "ručenie, ručiteľ"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:c76163d8-ebbe-4dbe-8f8e-59d7b8af3563", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-12", "citacie_n": 841, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c76163d8-ebbe-4dbe-8f8e-59d7b8af3563"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:32627ef7-d1a7-443e-93b9-b6a84d158d1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 277/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 277/05 z 29. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-29", "citacie_n": 315, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32627ef7-d1a7-443e-93b9-b6a84d158d1f"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:8fd107b8-26f4-4430-929c-73c67c8e1f2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 124/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/04 z 28. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-28", "citacie_n": 527, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8fd107b8-26f4-4430-929c-73c67c8e1f2a"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/02 z 19. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-19", "citacie_n": 616, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879"}, {"guid": "ussr:94011438-da01-4343-b27d-3288866885f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 21/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/02 z 6. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-06", "citacie_n": 324, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:94011438-da01-4343-b27d-3288866885f7"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:c18d560c-2fa6-48b9-9e2b-9af30d76998c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 811/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 811/00 z 7. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-07", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c18d560c-2fa6-48b9-9e2b-9af30d76998c"}, {"guid": "ussr:563c6c41-7704-487d-bb58-d74603f6d666", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 64/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 64/00 z 31. 1. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-01-31", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:563c6c41-7704-487d-bb58-d74603f6d666"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:62219be0-7cfc-4d8e-8884-ed8dcba1385d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 21/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/98 z 5. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-05", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1"}, {"guid": "ussr:3fd33947-fe17-4a58-b25e-6912c2544146", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.75.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 75/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 75/97 z 11. 11. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-11-11", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.75.1997.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}], "citovane_v": []}