{"guid": "ussr:960d932f-174e-4301-9a21-a1a81f803d15", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.507.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 507/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 507/2017 z 12. 12. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 12. decembra 2017, sp. zn. I. ÚS 507/2017, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.507.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2017-12-12", "forma": "Nález", "povaha": ["priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/960d932f-174e-4301-9a21-a1a81f803d15", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.507.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.507.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.507.2017.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 507/2017-27\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. decembra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu\nMilana Ľalíka prerokoval sťažnosť\n\n,\n, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Sabóom,\n\nadvokátska kancelária, Obchodná 187/6, Sečovce, vo veci namietaného porušenia jeho\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl.\n6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nBratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 T 6/2011 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie jeho veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.\n7 T 6/2011 p o r u š e n é b o l i .\n\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €\n\n(slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu advokáta\nJUDr. Jozefa Sabóa, Obchodná 6, Sečovce.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nz 9. októbra 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.\nz. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietal\nporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej\nlen „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 T 6/2011.\n2. Sťažovateľ v podanej sťažnosti uvádza, že v konaní vedenom na okresnom súde\npod sp. zn. 7 T 6/2011 pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a)\na ods. 2 písm. d) Trestného zákona vystupuje v procesnom postavení obžalovaného.\nPredmetné konanie trvá od 27. januára 2011 a podľa sťažovateľa je poznačené absolútnou\nnečinnosťou súdu po dobu takmer piatich rokov a neefektívnej činnosti súdu v dôsledku\nneprípustnosti trestného stíhania [§ 9 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku] po dobu viac ako\ndva roky. Aj keď v danom prípade podľa sťažovateľa sťažnosť na prieťahy v konaní podaná\n\n2\n\npredsedovi súdu nepredstavuje účinný prostriedok nápravy, sťažnosť na prieťahy v konaní\npredsedovi okresného súdu podal, avšak do dňa podania ústavnej sťažnosti nedostal\nz okresného súdu žiadnu odpoveď.\n3. Sťažovateľ na základe skutočností uvedených v sťažnosti navrhuje, aby ústavný\nsúd vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie\nv sume 10 500 eur, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia na účet jeho právneho\nzástupcu.\n4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k priebehu konania\npodaním sp. zn. 1 Spr.V/176/2017 z 31. októbra 2017. Vo vyjadrení okresného súdu\ndoručenom ústavnému súdu 10. novembra 2017 sa okrem iného uvádza:\n„Uvedené trestné konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené. Trestná vec vedená\npod sp. zn. 7T 6/2011 bola pôvodne pridelená na konanie a rozhodnutie Mgr. Pavlovi\nDekánkovi a následne bola dňa 21.5.2014 pridelená JUDr. Stanislavovi Dutkovi.\nV súvislosti s termínom hlavného pojednávania určeného na deň 9.9.2014 bolo\nzistené, že sťažovateľ sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody\n\n,\n\nČeská republika, kde bol odsúdený rozsudkom Krajského súdu Brno - pobočka Zlín zo dňa\n26.11.2013, sp. zn. 61T 7/2013, právoplatným dňa 5.6.2014 na trest odňatia slobody\nv trvaní 10 rokov. Zároveň ďalším dopytom bolo zistené, že vo veci prebieha konanie\no uznaní citovaného rozsudku a odovzdanie obž.\n\nna územie Slovenskej\n\nrepubliky.\nV následnom období súd zisťoval stav tohto konania, pričom dňa 28.5.2015 zistil, že\nsťažovateľ sa nachádza\n\na rozhodol\n\no tom, že v prerušenom trestnom stíhaní bude pokračovať.\nSťažovateľ sa aj v súčasnej dobe nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a to na\nzáklade rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.4.2015, sp. zn. 4Urto\n4/2015, pričom podľa evidencie ZVJS doba výkonu uznaného trestu odňatia slobody\npripadá na dobu od 27.11.2012 do 27.11.2022.\n\n3\n\nV ďalšom priebehu konania súd vypočul sťažovateľa, rozhodol o jeho námietkach\na následne požiadal o udelenie dodatočného súhlasu s trestným stíhaním, tieto sú\nv podrobnostiach uvedené v priloženej chronológii úkonov súdu.\nRozhodnutie českých orgánov o udelení dodatočného súhlasu doposiaľ nie je\nprávoplatné, ako to oznámil Krajský súd v Brne listom zo dňa 5.10.2017.\nZ hľadiska celkovej dĺžky súdneho konania však mám za to, že od pridelenia veci\nnovému zákonnému sudcovi nie je prekážkou v prejednaní veci nečinnosť súdu. Na dĺžku\nkonania malo vplyv odsúdenie sťažovateľa v Českej republike a následné rozhodovanie\njustičných orgánov ako Slovenskej, tak Českej republiky, týkajúce sa odovzdania\nsťažovateľa na výkon uloženého trestu odňatia slobody do Slovenskej republiky a následne\nustálenie otázky zásady špeciality, teda išlo o objektívne skutočnosti, ktoré mali vplyv na\ndoterajšiu dĺžku konania.\nV tejto súvislosti sa nestotožňujem s argumentáciou sťažovateľa, že trestné stíhanie\nmalo byť zastavené pre neprípustnosť s poukazom na § 9 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku.\nUvedený záver by bolo možné prijať až po prípadnom rozhodnutí príslušných\njustičných orgánov Českej republiky spočívajúce v neudelení dodatočného súhlasu\ns trestným stíhaním. Samotné uplatnenie zásady špeciality obžalovaným nie je dôvodom na\nzastavenie trestného stíhania v podľa citovaného ustanovenia trestného poriadku.\nZáver o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa § 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd\npostupom Okresného súdu Bratislava 1 v konaní vedenom pod sp. zn. 7T 6/2011,\nponechávam na úvahe ústavného súdu.\nV súvislosti s namietaným porušením práv sťažovateľ navrhol Ústavnému súdu\nSlovenskej republiky priznať mu aj finančné zadosťučinenie vo výške 10.500,- € a to najmä\ns poukazom na prezentovaný pocit právnej neistoty a nemožnosti zhojenia takéhoto\nporušenia práv iným spôsobom.\nAj v prípade, ak ústavný súd dospeje k záveru, že došlo k porušeniu základných práv\nsťažovateľa v konaní vedenom pod sp. zn. 7T 6/2011, nie som toho názoru, že došlo\nk zásahu do práv sťažovateľa v miere ako to uvádza. Súd v súčasnom stave zisťuje zákonné\npodmienky na prejednanie uvedenej trestnej veci, preto nie je možné ustáliť skutočnosť, či\n\n4\n\nprípadné konštatovanie porušenia práv sťažovateľa nie je možné kompenzovať iným\nzákonným spôsobom.“\nSúčasťou vyjadrenia okresného súdu bola aj chronológia procesných úkonov\nv konaní:\n„- 28.1.2011 - podaná obžaloba Okresným prokurátorom pre Bratislavu 1 - vec pridelená\nzákonnému sudcovi JUDr. Pavol Dekánek\n- 3.10.2013 - urgencia Okresnej prokuratúry Bratislava 1 - do termínu nevytýčené hlavné\npojednávanie, vec nerozhodnutá\n- 15.1.2014 - urgencia Okresnej prokuratúry Bratislava 1 - do termínu nevytýčené hlavné\npojednávanie, vec nerozhodnutá\n- 5.5.2014 - sťažnosť Okresnej prokuratúry Bratislava 1 na prieťahy v konaní - do termínu\nnevytýčené hlavné pojednávanie, vec nerozhodnutá\n- 21.5.2014 - dodatok č. 5 k rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava 1 na rok 2014 - vec\npridelená zákonnému sudcovi JUDr. Stanislav Dutko\n- 24.6.2014 - vytýčený termín hlavného pojednávania vo veci na deň 9.9.2014\n- 9.9.2014 - ospravedlnenie obhajcu obžalovaného\n\na oznam, že klient\n\nobhajoby sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody\n\n, Česká republika\n\n- 3.10.2014 - dožiadanie Krajskému súdu v Brne pobočka Zlín k zisteniu stavu konania vo\nveci obžalovaného\n\nna území Českej republiky\n\n- 17.10.2014 - odpoveď Krajského súdu v Brne pobočka Zlín, vydanie odsúdeného závisí na\nrozhodnutí Krajského súdu Trenčín o uznaní rozsudku Českého súdu\n- 28.1.2015 - žiadosť Krajskému súdu Trenčín o podanie informácie vo veci obžalovaného\n- 2.2.2015 - odpoveď Krajského súdu Trenčín - o odvolaní odsúdeného\n\nrozhoduje\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky\n- nariadenie verejného zasadnutia na termín 14.4.2015\n- 23.3.2015 - žiadosť o podanie informácie najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\n- 14.4.2015 podľa § 241 ods. 1 písm. d/ Tr. por. prerušené konanie pre neprítomnosť\nobžalovaného, doručované stranám v konaní\n\n5\n\n- 24.4.2015 - prípis Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spolu s uznesením 4Urto\n1/2015, uznanie uloženého trestu odňatia slobody\n- 30.4.2015 - pokyn kancelárii „každé dva mesiace zisťovať, či je\n\nvo\n\nväzbe, výkone trestu na území Slovenskej republiky - k dátumu negatívne\n- 28.5.2015 - pozitívna lustrácia -\n\nsa k termínu nachádzal vo výkone trestu\n\nv\n- 21.7.2015 - uznesenie § 283 ods. 3 Tr. por. súd pokračuje v prerušenom trestnom stíhaní,\nnariadenie termínu výsluchu obžalovaného\n\nna deň 25.8.2015\n\n- 25.8.2015 - výsluch obžalovaného\n\n- uplatnená zásada špeciality,\n\nuplatnenie námietky premlčania, uplatnenie námietky neúčelnosti, uplatnenie námietky\nvýsluchu samosudcom - podľa obžalovaného\n\nmá vo veci konať senát, námietka\n\nzaujatosti sudcu\n- 22.9.2015 - pokyn Vyššiemu súdnemu úradníkovi na vyžiadanie vyjadrenia Českej\nrepubliky k uplatnenej zásade špeciality, spis na neverejné zasadnutie na rozhodovanie\no vznesenej námietke zaujatosti - termín 16.10.2015\n- 16.10.2015 - neverejné zasadnutie - rozhodnutie o námietke zaujatosti obžalovaného, spis\nu VSÚ na realizáciu pokynu\n- 31.5.2016 - určenie termínu hlavného pojednávania na deň 4.10.2016\n- 4.10.2016 - hlavné pojednávanie, odročené na 24.1.2017\n- 9.1.2017 - zisťovanie stavu konania v trestných veciach obžalovaného vedených na iných\nsúdoch\n- 24.1.2017 - hlavné pojednávanie, odročené na neurčito\n- 24 1.2017 - odpoveď dožiadaného súdu OS Trenčín\n- 24.1.2017 - žiadosť o dodatočný súhlas Českej republiky s trestným stíhaním\nobžalovaného\n- 23.2.2017 - odpoveď ministerstva spravodlivosti Českej republiky - postúpené Krajskému\nsúdu v Brne\n- 16.3.2017 - odvolanie plnomocenstva obhajcovi obžalovaným\n- 13.4.2017 - žiadosť Krajského súdu Brno žiadosť o spoluprácu\n- 25.5.2017 - žiadosť štátneho zastupiteľstva v Brne o spoluprácu\n- 28.5.2017 - pokyn kancelárii\n\n6\n\n- 7.6.2017 - odpoveď na dožiadanie\n- 27.7.2017 - list obžalovaného - odstúpené Spr - sťažnosť na prieťahy\n- 10.8.2017 - žiadosť Krajského súdu Brno doplnenie dožiadania\n- 5.9.2017 - odpoveď na dožiadanie, doplnenie požadovaných podkladov\n- 5.10.2017 - list Krajského súdu v Brne s uznesením o udelení súhlasu s trestným stíhaním\nobžalovaného\n\n- uznesenie doposiaľ nie je právoplatné.“\n\n5. Sťažovateľ vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu z 30. novembra\n2017 doručenom ústavnému súdu 4. decembra 2017 zopakoval svoju argumentáciu uvedenú\nv sťažnosti o neprípustnosti trestného stíhania s poukazom na judikát R 15/2016, v dôsledku\nktorého považuje postup súdu za neefektívny a predlžujúci stav porušenia sťažovateľom\noznačených práv (bod 1). Sťažovateľ je toho názoru, že aj po zmene zákonného sudcu koná\nokresný súd neefektívne, keďže napriek vedomosti o uznávacom konaní „nepožiadal\no súhlas s trestným stíhaním podľa zákona č. 549/2011 Z. z., neinformoval príslušné súdy\no skutočnosti, že má zámer v trestnom stíhaní aj napriek jeho zjavnej neúčelnosti\npokračovať (sťažovateľovi bol pre iný trestný čin uložený trest odňatia slobody v trvaní 10\nrokov), a že v predmetnej veci v tom čase súhlas s trestným stíhaním udelený nebol.\nKonanie odporcu teda nesmerovalo k odstráneniu stavu právnej neistoty.“.\n6. Okresný súd vo svojom vyjadrení z 31. októbra 2017 súhlasil s upustením od\nústneho pojednávania. Podobne sa vyjadril aj sťažovateľ, ktorý vyjadril súhlas s upustením\nod ústneho pojednávania vo svojom vyjadrení z 30. novembra 2017.\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich\nvyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\n\n7\n\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Predmetom konania pred ústavným súdom je posúdenie, či postupom okresného\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 T 6/2011 došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho\nvec prerokovala bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n9. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre\nľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie\nveci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(napr. II. ÚS 55/98).\n10. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom\nprípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené\nv čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého\njednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,\nsprávanie účastníkov a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP\nústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho\nvýznam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých\nkritérií postupoval aj v danom prípade.\n10.1 Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom posúdenia je\ntrestnoprávne konanie (rozhodovanie o vine a treste za spáchaný skutok), ktoré sa na súde\nzačalo podaním obžaloby 28. januára 2011, teda pred takmer siedmimi rokmi, pričom\ntrestnoprávne konanie nie je právoplatne skončené.\n\n8\n\n10.2 Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu sp. zn. 7 T 6/2011 ústavný súd zistil\nvykonanie takmer totožných procesných úkonov, ako uviedol okresný súd v chronológii\ndoručenej v jeho vyjadrení. Pri posudzovaní prvého kritéria – zložitosti veci v predmetnom\nkonaní – ústavný súd konštatuje, že významnou príčinou doterajšej dĺžky konania bola\nfaktická náročnosť veci, keďže v danej veci bol sťažovateľ rozsudkom Krajského súdu\nv Brne, pobočky Zlín sp. zn. 61 T 7/2013 z 26. novembra 2013 odsúdený na trest odňatia\nslobody v trvaní 10 rokov. Sťažovateľ sa najprv nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody\nv Českej republike. Následne bolo trestné stíhanie prerušené, keďže vo veci prebiehalo\nkonanie o uznaní citovaného rozsudku a odovzdanie sťažovateľa na územie Slovenskej\nrepubliky. Rozsudok súdu Českej republiky bol uznaný Slovenskou republikou rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Urto 4/2015 z 21. apríla 2015 a sťažovateľ\nbol odovzdaný na výkon trestu do Slovenskej republiky. Keďže sa trestné konanie, ktorého\nsa sťažnosť týka, vedie pre iný trestný čin spáchaný pred odovzdaním sťažovateľa,\nvyžadovala si uvedená trestná vec súhlas Českej republiky na trestné stíhanie sťažovateľa,\na teda\n\nmedzinárodnú\n\nspoluprácu,\n\nako\n\naj\n\nvzájomnú\n\nvýmenu\n\ninformácií,\n\nktorá\n\nz pochopiteľných dôvodov trvala dlhšie časové obdobie.\n10.3 V správaní sťažovateľa ústavný súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali\nkonštatovanie o ich vplyve na vznik zbytočných prieťahov v posudzovanom konaní.\n10.4 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej\ntrestnoprávnej veci, pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok\ns prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.\nVychádzajúc z predloženej sťažnosti a k nej pripojených dokumentov, ako\naj zo stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd\nkonštatoval zbytočné prieťahy. Okresný súd v dobe od podania obžaloby 28. januára 2011\ndo 24. júna 2014, keď nariadil termín prvého hlavného pojednávania na 9. september 2014,\nnevykonal vo veci žiaden procesný úkon. Ústavný súd hodnotí toto obdobie nečinnosti\nokresného súdu ako zbytočný prieťah v konaní v trvaní takmer 3 roky a 5 mesiacov.\nÚstavný súd však poukazuje na zmenu rozvrhu práce, ktorá nastala 21. mája 2014,\nkeď bola predmetná vec pridelená zákonnému sudcovi JUDr. Stanislavovi Dutkovi a od\n\n9\n\nkedy prebieha trestné konanie plynulo a okresný súd vykonáva úkony potrebné\nna prejednanie a rozhodnutie veci priebežne.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu\na jeho nečinnosťou došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku).\nÚstavný súd sa nestotožnil s námietkou sťažovateľa týkajúcou sa neefektívneho\nkonania okresného súdu v dôsledku vedenia neprípustného trestného stíhania podľa § 9\nods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Ústavný súd poukazuje na § 496 ods. 2 písm. c)\nTrestného poriadku, podľa ktorého sa zásada špeciality neuplatní, ak dožiadaný štát udelí\ndodatočný súhlas na trestné stíhanie pre ďalšie trestné činy. Z vyžiadaného súdneho spisu\nsp. zn. 7 T 6/2011 ústavný súd zistil, že v danom prípade došlo k výnimke zo zásady\nšpeciality v podobe získania dodatočného súhlasu Českej republiky na trestné stíhanie\nsťažovateľa uznesením Krajského súdu v Brne č. k. 11 Nt 411/2017-220 z 13. septembra\n2017.\nTrestné stíhanie vedené pre iný trestný čin spáchaný pred odovzdaním sťažovateľa\nnie je podmienené získaním dodatočného súhlasu v zmysle § 21 ods. 2 písm. g) a ods. 3\nzákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia\nspojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z.\no výkone väzby v znení neskorších predpisov, a § 32 ods. 1 a 2 zákona č. 154/2010 Z. z.\no európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len „zákon o európskom zatýkacom rozkaze“),\npokiaľ trestné konanie o tomto inom trestnom čine nie je spojené so žiadnym opatrením\nobmedzujúcim osobnú slobodu vydanej osoby. V takýchto prípadoch sa totiž zásada\nšpeciality podľa § 31 ods. 2 písm. c) zákona o európskom zatýkacom rozkaze neuplatní\na dodatočný súhlas od justičného orgánu štátu pôvodu stačí získať najneskôr vtedy, ak má\nbyť v tomto inom konaní použité opatrenie obmedzujúce osobnú slobodu obvineného (napr.\nväzba, vyšetrenie duševného stavu pozorovaním v zdravotníckom ústave) alebo vykonaný\ntrest odňatia slobody, prípadne ochranné opatrenie spojené s obmedzením osobnej slobody\n(aj to len v prípade, ak v tom čase nie je daná iná výnimka zo zásady špeciality podľa § 31\nods. 2 zákona o európskom zatýkacom rozkaze). Vzhľadom na uvedené bolo možné\n\n10\n\nsťažovateľa trestne stíhať bez toho, aby na to bol potrebný dodatočný súhlas justičného\norgánu štátu pôvodu.\nNámietku\n\nsťažovateľa\n\no neefektívnej\n\nčinnosti\n\nokresného\n\nsúdu\n\nz dôvodu\n\nneprípustnosti trestného stíhania podľa § 9 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku ústavný súd\nvyhodnotil ako neopodstatnenú a nič na tom nemení ani skutočnosť, že uvedené uznesenie\nnie je zatiaľ právoplatné, keďže proti nemu podal sťažovateľ sťažnosť.\n11. Napriek tomu, že ústavný súd konštatoval porušenie základných práv sťažovateľa\n(bod 1 výroku), neprikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, keďže\nsťažovateľ sa tohto vyslovenia nedomáhal a súd je viazaný petitom sťažnosti.\nIII.\n12. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n13. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde, ale aj nemusí\npriznať finančné zadosťučinenie osobe domáhajúcej sa ochrany svojich práv na ústavnom\nsúde.\n14. Sťažovateľ sa v petite svojej sťažnosti domáhal priznania primeraného\nfinančného zadosťučinenia za porušenie jeho základných práv postupom okresného súdu\nv konaní sp. zn. 7 T 6/2011 vo výške 10 500 eur. Priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia odôvodnil tým, že „... porušenie základných práv dolieha na sťažovateľa\nosobitne nepriaznivo, trpí pocitom právnej neistoty, bezmocnosti, krivdy, poníženia\na menejcennosti, a bola u neho v podstate negovaná dôvera v možnosť poskytnutia\nspravodlivosti v štáte“, negatívne dopady na sťažovateľa sú zvýraznené už samotným\n\n11\n\nvedením neprípustného trestného stíhania po dobu viac ako 2 roky a sťažovateľ je toho\nnázoru, že porušenie jeho základných práv už nie je možné napraviť.\n15. Ústavný súd pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné\nzadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\nÚstavný súd priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume\n500 eur, ktoré považuje za primerané vzhľadom na všetky okolnosti zisteného porušenia\npráv sťažovateľa (pozri body 9.1 až 9.4).\nÚstavný súd poukazuje tiež na to, že zásah do označených práv sťažovateľa a jeho\ndopad v podobe negatívnych pocitov spôsobených prieťahmi v konaní nemá pri zohľadnení\nkonkrétnych okolností prípadu a statusu sťažovateľa, ktorý sa nachádza vo výkone trestu\nodňatia slobody v trvaní 10 rokov, takú intenzitu, ako to opisuje sťažovateľ.\nÚstavný súd tiež poukazuje na svoju ďalšiu rozhodovaciu činnosť (sťažovateľ podal\ncelkom 71 sťažností, pozn.), z ktorej mu je známe, že sťažovateľ opakovane podáva na súdy\nnekvalifikované podania (v roku 2017 bolo odmietnutých 9 sťažností sťažovateľa\nv prevažnej miere z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, pozn.), ktorými zaťažuje súdne\norgány v Slovenskej republike.\nÚstavný súd navyše pripomína, že jeho fakultatívna právomoc priznať primerané\nfinančné zadosťučinenie podľa čl. 127 ods. 3 ústavy v žiadnom rozsahu a nijakým\nspôsobom nemodifikuje ani nerozširuje účel ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje v konaní\no namietanom porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V súvislosti\ns uvedeným považuje ústavný súd za dôležité zdôrazniť, že jeho právomoc priznať\nprimerané finančné zadosťučinenie podľa čl. 127 ods. 3 ústavy sťažovateľovi, ktorého\nsťažnosti vyhovie v merite veci, nie je samostatným nárokom sťažovateľa na akési\nodškodnenie za prípadné prieťahy v konaní príslušného štátneho orgánu, ale má len\nakcesorickú povahu. Satisfakčný potenciál rozhodnutia ústavného súdu teda nie je\nautonómnym prvkom ním poskytovanej ochrany ani akýmsi paralelným titulom pre\ndomáhanie sa tejto ochrany. Takýmto titulom je len a výlučne potreba chrániť konkrétne\nzákladné právo sťažovateľa a prostredníctvom tohto práva aj princíp právnej istoty\n(I. ÚS 235/03).\n\n12\n\n16. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd\npri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy\nzamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016, ktorá bola 884 €.\nSťažovateľovi, ktorý bol vo veci namietaných porušení práv úspešný, vznikli trovy konania\nz dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a\nods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004\nZ. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení\nneskorších predpisov. Ústavný súd priznal odmenu za dva úkony právnej služby (prevzatie\na prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti), a to za každý úkon po 147,33 €, čo spolu\ns paušálnou náhradou niektorých hotových výdavkov 2 x 8,84 € za každý úkon právnej\nslužby predstavuje sumu 312,34 €. Ústavný súd nepriznal sťažovateľovi odmenu za úkon –\nstanovisko k vyjadreniu odporcu z 30. novembra 2017, ktorý nepovažoval za účelný, keďže\nv ňom neuviedol žiadnu inú argumentáciu okrem tej už uvedenej v sťažnosti.\n17. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet\nprávneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1\nCivilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu\n(§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).\n18. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. decembra 2017\n\n13", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "trestné stíhanie", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "trestné konanie", "trestné stíhanie", "útok na verejného činiteľa", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "7T/6/2011", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b70788e6-08fa-4a80-be48-57044d9e7c73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 235/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 235/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 181, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b70788e6-08fa-4a80-be48-57044d9e7c73"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4942c3cc-b9c5-45c0-b4bd-f10855c12866", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.274.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 274/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 274/2025 z 12. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.274.2025.1"}, {"guid": "ussr:1ee9d7de-e53c-4833-aa44-dc71d7303d0f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.152.2025.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 152/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/2025 z 29. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.152.2025.2"}, {"guid": "ussr:7d3d93c2-4740-4269-aa1c-de99c5cf657e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.522.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 522/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 522/2024 z 18. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.522.2024.1"}, {"guid": "ussr:54b9d7ca-9ce7-4ee1-892e-3006fa4bebe9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.464.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 464/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 464/2023 z 21. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.464.2023.1"}, {"guid": "ussr:6c00c701-f261-421b-9192-132401367532", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.515.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 515/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 515/2021 z 20. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-20", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.515.2021.1"}, {"guid": "ussr:f8fe9508-e092-4e23-9c8c-5ac0a226d907", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.117.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 117/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/2020 z 4. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.117.2020.2"}, {"guid": "ussr:c6afea10-e3a5-495f-8866-dfe52994e18c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.622.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 622/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 622/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.622.2017.1"}]}