{"guid": "ussr:4b71eaee-5d5b-4969-a641-490a0a33b939", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.5.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/2018 z 17. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. januára 2018, sp. zn. I. ÚS 5/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.5.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-01-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "nazov": "čl. 39 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-40", "nazov": "čl. 40 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-52.odsek-2", "nazov": "čl. 52 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-52.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 40", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 40", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-39", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-40", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-52", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4b71eaee-5d5b-4969-a641-490a0a33b939", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.5.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.5.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.5.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 5/2018-15\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\na\n\n,\n\nzastúpených advokátom JUDr. Dušanom Remetom, Masarykova 2, Prešov, vo veci\nnamietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1,\nčl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Prešove sp. zn. 15 Scud 1/2014 zo 17. decembra 2014 a jemu predchádzajúcim postupom\na rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžso 19/2015 z 22. augusta\n2017 a jemu predchádzajúcim postupom a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n20. decembra 2017 doručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ 1“), a\n\n(ďalej len „sťažovateľ\n\n2“), zastúpených\n\nadvokátom\n\nJUDr. Dušanom Remetom, Masarykova 2, Prešov, ktorou namietajú porušenie svojich\nzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2\na čl. 52 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom\nKrajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 15 Scud 1/2014 zo 17. decembra\n2014 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) a jemu predchádzajúcim postupom\na rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n1 Sžso 19/2015 z 22. augusta 2017 (ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“) a jemu\npredchádzajúcim postupom.\n2. Sťažovatelia v sťažnosti uviedli:\n„Žalobou zo dňa 22.01.2014 sa sťažovateľ I domáhal na Krajskom súde...\npreskúmania... postupu a rozhodnutia Sociálnej poisťovne... č. 46787-2/2013-BA zo dňa\n18.12.2013.\nSťažovateľ I v žalobe namietal porušenie svojich subjektívnych práv v správnom\nkonaní, predovšetkým z dôvodov nedostatočného zistenia skutkového stavu zo strany orgánu\nverejnej\n\nsprávy,\n\nporušenia\n\nzásady\n\ndvojinštantnosti\n\nadministratívneho\n\nkonania,\n\nnepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, nevydania\nrozhodnutia zo strany orgánu verejnej správy v zákonnej lehote, porušenia zásady\nrovnakého zaobchádzania, prejudikovania rozhodnutia orgánom verejnej správy...\nUznesením Krajského súdu... č. k. 15 Scud 1/2014 zo dňa 26.11.2014 bol do konania\npribratý sťažovateľ II.\nKrajský súd... rozhodol rozsudkom č. k. 15 Scud 1/2014 zo dňa 17.12.2014 tak, že\nžalobu sťažovateľa I zamietol, a vo vzťahu k sťažovateľovi II konanie zastavil...\nV odôvodnení svojho rozsudku Krajský súd v Prešove poukázal najmä na to, že podľa\njeho právneho názoru sťažovateľ I namietal v žalobách porušenie iných ako svojich\nsubjektívnych práv, v dôsledku čoho je jeho žaloba nedôvodná. Vo vzťahu k sťažovateľovi II\nKrajský súd vyslovil záver o oneskorenom podaní žaloby...\n\n2\n\nO odvolaní sťažovateľov rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom č. k 1 Sžso 19/2015\nzo dňa 22.08.2017... Týmto rozsudkom došlo o. i. k potvrdeniu rozsudku Krajského súdu\nv Prešove vo vzťahu k sťažovateľovi I ak odmietnutiu odvolania sťažovateľa II...“\n3. V ďalšej časti sťažnosti sťažovatelia vo vzťahu k namietaným rozhodnutiam\nkrajského súdu a najvyššieho súdu odkazujú na jednotlivé ustanovenia zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).\nZároveň sťažovatelia poukazujú na niektoré rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré\npodľa ich názoru neboli v ich veci zohľadnené, a to «... rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k.\n9 Sžso 90/2015 zo dňa 14.12.2016 v skutkovo obdobnej a právne totožnej veci, v zmysle\nktorého pobočka Sociálnej poisťovne ani Sociálna poisťovňa, ústredie nemali právomoc\nrozhodnúť o určení tzv. uplatniteľnej legislatívy vo vzťahu k osobám v rovnakom postavení,\nv akom sa nachádzajú sťažovatelia.\nVzhľadom na to neprichádza do úvahy iná možnosť, ako zrušenie rozhodnutia\npobočky Sociálnej poisťovne a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, nakoľko tieto sú\nvydané bez opory v zákone a možno ich označiť za tzv. nulitné, resp. ničotné právne akty\n(„paakty“).\nBez ohľadu na akékoľvek ďalšie skutočnosti preto malo dôjsť k zrušeniu rozhodnutia\npobočky Sociálnej poisťovne a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie aj v danej veci\nsťažovateľov.\nPráve v tomto vidia sťažovatelia najzávažnejšie pochybenie zo strany Najvyššieho\nsúdu SR a Krajského súdu v Prešove, pretože ak pobočka Sociálnej poisťovne ani Sociálna\npoisťovňa, ústredie jednoducho nemali právomoc rozhodnúť o určení tzv. uplatniteľnej\nlegislatívy vo vzťahu k sťažovateľom, mali bezodkladne pristúpiť k zrušeniu rozhodnutia\npobočky Sociálnej poisťovne a rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie v danej veci\nsťažovateľov.\nNajvyšší súd SR a Krajský súd v Prešove v tejto súvislosti podľa § 134 ods. 2 písm. b)\nzákona č. 162/2015 Z. z. dokonca neboli viazaní ani samotnými dôvodmi žaloby\nsťažovateľov a mali ex lege zrušiť napadnuté rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne\na Sociálnej poisťovne, ústredie, nakoľko ide o rozhodnutia vydané orgánmi, ktoré na to\nneboli podľa zákona oprávnené.\n\n3\n\n... rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 10 Sžso 24/2015 zo dňa 27.04.2016 v skutkovo\nobdobnej a právne totožnej veci, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil svoj názor o tom, že\nrozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie sú\npredčasné, a to pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Konkrétne tieto rozhodnutia\nvychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu na posúdenie skutočnosti, či osoby\n(v rovnakom postavení ako sťažovatelia v danej veci), vykonávajú alebo nevykonávajú\nčinnosť na území Slovenskej republiky, resp. či tu majú registrované sídlo.\n... Najvyšší súd SR v danej veci nezohľadnil ani rozhodnutie 10 Sžso 40/2015 zo dňa\n24.08.2016, v ktorom došlo k vysloveniu záveru o tom, že rozhodnutie súdu musí byť\nvo vzťahu k sťažovateľom rovnaké, pretože sa týka ich spoločných práv.\n... rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. k. 9 Sžso 87/2015 zo dňa 26.04.2017 došlo\nv skutkovo a právne takmer identickom prípade (v porovnaní s prejednávaným prípadom)\nk tomu, že žalobou napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne bolo zrušené a vec bola\nvrátená žalovanej Sociálnej poisťovni, Ústredie na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nDôvodom pritom bola skutočnosť, že jediným orgánom oprávneným rozhodnúť\no uplatniteľnej legislatíve vo vzťahu k dotknutej osobe (v identickom postavení ako\nsťažovateľ II v prejednávanej veci) je príslušný orgán Poľskej republiky, pričom\nz administratívneho spisu vyplýva, že tento orgán v minulosti určil ako uplatniteľnú\nlegislatívu Slovenskej republiky. Zmena jeho rozhodnutia pritom už z administratívneho\nspisu nevyplýva, preto je rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne... nesprávne a bez\nopory v zákone.\nZa jedno z ďalších vážnych pochybení zo strany Najvyššieho súdu SR... považujú\nsťažovatelia tiež neprerušenie súdneho (odvolacieho) konania zo strany Najvyššieho súdu\nSR, hoci tak Najvyšší súd SR uskutočnil v skutkovo obdobných a právne totožných veciach.\nNajvyšší súd SR totiž v skutkovo obdobnej a právne totožnej veci uznesením č. k.\n1 Sžso 11/2015 zo dňa 28.01.2016 prerušil odvolacie konanie a predložil Súdnemu dvoru\nEU na rozhodnutie tri prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu „základného nariadenia“\n(nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004), nakoľko odpovede na tieto\notázky predstavujú právny základ pre vyriešenie vnútroštátneho sporu.\nIný senát Najvyššieho súdu SR mal konkrétne za to, že nie je možné v odvolacom\nkonaní rozhodnúť bez toho, aby došlo najprv k zodpovedaniu príslušných prejudiciálnvch\n\n4\n\notázok zo strany Súdneho dvora EU, pričom senát Najvyššieho súdu SR konajúci vo veci\nsťažovateľov takýto záver neprijal a vo veci meritórne rozhodol, čím porušil základné práva\nsťažovateľov...\nVzhľadom... na... uvedené... je zrejmé, že týmto spôsobom dochádza k... porušovaniu\npráva sťažovateľov na tzv. predvídateľnosť súdnych rozhodnutí, resp. právnej istoty.».\n4. Sťažovatelia tiež namietajú porušenie svojich práv pri zisťovaní skutkového stavu\na uvádzajú:\n«Z rozsudku Krajského súdu... rozsudku Najvyššieho súdu... je... zrejmé, že došlo\nk akceptovaniu a k „odobreniu“ zjavne nedostatočne zisteného skutočného stavu veci\nzo strany orgánov verejnej správy (pobočky Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa,\nústredie).\nZ napadnutých rozhodnutí Krajského súdu v Prešove a Najvyššieho súdu SR\nvyplývajú výhrady k tomu, že samotní sťažovatelia boli vo vzťahu k zisťovaniu skutočného\nstavu veci v administratívnom konaní „málo činní“ a tak v administratívnom konaní, ako aj\nv konaní pred súdom nepredložili dôkazy, potrebné na preukázanie ich argumentácie.\nVšeobecné súdy teda v rozpore s právnou úpravou preniesli na sťažovateľov ako účastníkov\nadministratívneho konania dôkaznú povinnosť na preukazovanie okolností, ktoré sú pre\nsprávny orgán dôležité pre meritórne a náležité rozhodnutie vo veci samej. Navyše aj na\nskutočnosti, ktoré neboli predmetom dokazovania pred prvostupňovým správnym\norgánom...\nPodľa sťažovateľov je neakceptovateľné a nespravodlivé, aby boli nad rámec\n„súčinnosti“ povinní v administratívnom konaní čokoľvek preukazovať a dokazovať...\nZ rozsudku Krajského súdu... a Najvyššieho súdu... vyplýva tiež to, že sťažovateľ I na\núzemí Slovenskej republiky nemá registrované sídlo a sťažovateľ II na území Slovenskej\nrepubliky reálne nevykonáva žiadnu činnosť.\nK vysloveniu tohto záveru zo strany orgánu verejnej správy však v administratívnom\nkonaní celkom preukazne nedošlo po náležitom zistení skutočného stavu veci...\n... je nevyhnutné zamerať sa ... na samotnú obsahovú náplň zamestnania sťažovateľa\nII. Sťažovateľ II totiž vykonáva roznos letákov, ktoré si sťažovateľ I preberá v externej\nobchodnej spoločnosti. ... Sťažovateľ I zároveň obstaráva obchodné zákazky v Poľskej\n\n5\n\nrepublike. Podľa špecifických podmienok jednotlivých zákaziek je sťažovateľ II následne\nkontaktovaný zo strany sťažovateľa I, ktorý poverí sťažovateľa II roznášaním letákov\nvo vybraných lokalitách na území Slovenskej republiky. Roznášanie letákov kontrolujú aj iní\nzamestnanci sťažovateľa I. Zamestnancom sťažovateľa I sa navyše vedú aj dochádzkové\nlisty, čo podľa sťažovateľov celkom zreteľne preukazuje reálny výkon činnosti sťažovateľa II\nna území Slovenskej republiky.\nSťažovateľ I tieto skutočnosti orgánu verejnej správy riadne oznámil, napriek tomu\nvšak orgán verejnej správy v rámci výkonu kontroly nepristúpil k doplneniu dokazovania,\nnevyžiadal si od sťažovateľa I ďalšie potrebné doklady, nepristúpil k výsluchu sťažovateľa\nII ani k inému spôsobu preverenia výkonu činnosti sťažovateľa II na území Slovenskej\nrepubliky...\nUrčujúcim z hľadiska preverenia výkonu činnosti sťažovateľa II... by bolo tiež\nvyžiadanie si stanoviska príslušného daňového úradu, nakoľko sťažovateľ I je\nregistrovaným platiteľom DPH...\nSťažovatelia sú presvedčení o tom, že orgán verejnej správy pred vydaním svojho\nrozhodnutia nedostatočne zistil skutkový stav veci a tento súčasne nepostačuje na riadne\nposúdenie veci v súdnom konaní (v rámci správneho súdnictva), v dôsledku čoho bolo\npotrebné, aby Krajský súd... resp. Najvyšší súd... napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej\nsprávy zrušil...\nOsobitne sťažovatelia uvádzajú, že Krajský súd... a Najvyšší súd... pri... rozhodovaní\nnezohľadnili ani to, že Sociálna poisťovňa, ústredie už vopred (pred vykonaním kontroly\nu sťažovateľa I) vedela o tom, že pristúpi k vydaniu rozhodnutia, ktorým potvrdí\nrozhodnutie svojej pobočky...»\n5. Sťažovatelia namietajú neprípustnú retroaktivitu a uvádzajú, že «... rozhodnutím\nKrajského súdu... a rozhodnutím Najvyššieho súdu... došlo... k „akceptovaniu“\nnezákonného retroaktívneho rozhodovania zo strany orgánu verejnej správy...\n... je neprípustné, aby Sociálna poisťovňa... vydala individuálny právny akt, ktorým\nrozhodne o právach účastníka administratívneho konania spätne k inému dátumu než je\ndátum jeho vydania».\n\n6\n\n6. Sťažovatelia namietajú tiež nedodržanie zákonnej lehoty na rozhodnutie\nv administratívnom konaní. Podľa sťažovateľov „... rozhodnutie pobočky Sociálnej\npoisťovne bolo vydané v rozpore s ustanovením § 210 ods. 1, ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z.,\nnakoľko nebolo vydané v zákonnej lehote, ktorá objektívne začala plynúť podaním\nprihlášky, resp. registračného listu zo strany sťažovateľov...\nPobočka sociálnej poisťovne bola v danej veci povinná rozhodnúť najneskôr do 60\ndní od začatia konania... Zákonnú lehotu v rámci svojho rozhodovania nedodržala ani\nSociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán, nakoľko rozhodla taktiež oneskorene.“.\n7. Podľa sťažovateľov bola kontrola zo strany Sociálnej poisťovne nezákonná\na uvádzajú: „Pokiaľ ide o samotné vykonanie kontroly zo strany orgánu verejnej správy na\nzistenie skutočnosti, či sťažovateľ II vykonáva na území Slovenskej republiky činnosť, podľa\nsťažovateľov nepatrí do právomoci tohto orgánu verejnej správy (Sociálnej poisťovne).“\n8. Sťažovatelia tiež namietajú porušenie princípu rovnakého zaobchádzania, keďže\n„Sťažovateľ I totiž zamestnáva viacero zamestnancov - občanov Poľskej republiky,\nvo vzťahu ku ktorým pri existencii rovnakých podmienok príslušná pobočka Sociálnej\npoisťovne nerozhodla o tom, že nepodliehajú slovenskej legislatíve...“.\n9. Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:\n„Základné práva sťažovateľov podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. čl. 46 ods. 1,\nčl. 46 ods. 2 a čl. 52 ods. 2 Ústavy SR postupom Krajského súdu v Prešove v konaní pod\nč. k. 15 Scud 1/2014 a rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č. k. 15 Scud 1/2014 zo dňa\n17.12.2014 a postupom Najvyššieho súdu SR v konaní pod č. k. 1 Sžso 19/2015\na rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. k. 1 Sžso 19/2015 zo dňa 22.08.2017 porušené boli.\nZrušuje sa rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 1 Sžso 19/2015 zo dňa 22.08.2017\nv spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 15 Scud 1/2014 zo dňa 17.12.2014\na vec sa vracia Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.\n\n7\n\nSťažovateľovi I sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 Eur\n(slovom desaťtisíc eur), ktoré mu je Najvyšší súd SR povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od\ndoručenia tohto nálezu.\nSťažovateľovi II sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 Eur\n(slovom desaťtisíc eur), ktoré mu je Najvyšší súd SR povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od\ndoručenia tohto nálezu.\nNajvyšší súd SR je povinný nahradiť sťažovateľovi I trovy konania vo výške 165 Eur\n(slovom stošesťdesiatpäť eur) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet\nprávneho zástupcu JUDr. Dušana Remetu...\nNajvyšší súd SR je povinný nahradiť sťažovateľovi II trovy konania vo výške 165 Eur\n(slovom stošesťdesiatpäť eur) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet\nprávneho zástupcu JUDr. Dušana Remetu...“\nII.\n10. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na\nprerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\n\n8\n\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť\nje preto možné považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,\nIV. ÚS 221/05).\n13. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri\nuplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani\nprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa\nvšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02,\nI. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).\n14. V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť\nsťažovateľov podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na\njej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n9\n\n15. Sťažovatelia v sťažnosti namietajú porušenie svojich základných práv podľa\nčl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu a jemu predchádzajúcim postupom\na rozsudkom najvyššieho súdu a jemu predchádzajúcim postupom.\nK namietanému porušeniu základných práv sťažovateľov podľa čl. 20 ods. 1,\nčl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu a jemu predchádzajúcim postupom\n16. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať\no sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich\nzákladných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity\nprávomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\nsťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo\nslobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným\norgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na\nprerokovanie (mutatis mutandis napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 269/06). Z uvedeného vyplýva, že\nv konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha ústavnému súdu právomoc\nzaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že\nprávna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis I. ÚS 78/99).\nPodstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný\nprostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu\nk základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta, a ktorý jej umožňuje\nodstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 36/96).\n17. V danom prípade boli sťažovatelia oprávnení podať proti rozsudku krajského\nsúdu odvolanie. Z toho vyplýva, že sťažovatelia mali k dispozícii účinný právny prostriedok\nna ochranu svojich práv, o ktorom bol oprávnený rozhodnúť najvyšší súd, čo vylučuje\nprávomoc ústavného súdu.\n\n10\n\n18. Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť\nsťažovateľov v časti namietajúcej porušenie ich základných a iných práv rozsudkom\nkrajského súdu z dôvodu nedostatku svojej právomoci.\nK namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa 2 podľa čl. 20 ods. 1,\nčl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu a jemu predchádzajúcim postupom\n19. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nČlánok 46 ods. 2 ústavy je vo svojej podstate lex specialis ku čl. 46 ods. 1 na prístup\nsúdu vo veci, o ktorej rozhodol orgán verejnej správy.\n20. Účelom čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 46 ods. 2 ústavy je zaručiť prístup\nk súdu každému, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy. Právo na prístup k súdu sa nezaručuje kedykoľvek, ale iba vtedy, ak zákon\nneustanoví inak. Uplatnenie práva na prístup k súdu sa vymedzuje podmienkami\nustanovenými zákonom. Ak fyzická alebo právnická osoba splní podmienky ustanovené\nzákonom, súd musí tejto osobe umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými\nprocesnými oprávneniami a povinnosťami, ktoré z takéhoto postavenia vyplývajú.\n21. Z uvedeného výkladu a chápania čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy vyplýva, že na to, aby sa\nsťažovateľ stal účastníkom konania pred správnym súdom, musel splniť predpoklady\nustanovené zákonom. Tieto predpoklady správny súd skúma predovšetkým z procesného\nhľadiska, najmä či žaloba bola podaná včas, oprávnenou osobou a či žaloba smeruje proti\nrozhodnutiu, ktoré je správny súd oprávnený a povinný skúmať.\n\n11\n\n22. Najvyšší súd v relevantnej časti napadnutého rozsudku vo vzťahu k sťažovateľovi\n2 uviedol:\n„Z obsahu predloženého spisového materiálu je zrejmé, že žaloby boli podané len\nžalobcom a nie zamestnancami. Aj keď žalobca argumentoval, že žaloby boli podané len\nžalobcom z hľadiska hospodárnosti a rýchlosti, nič to nemení na procesnom postavení\nzamestnancov ako pribratých účastníkov v konaní. Pribratím účastníkov do konania, však\nnie je možné odstrániť nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Žalobcovia v 2., 3., 4., a 5.\nrade, aj keď ich krajský súd za žalobcov označil, žaloby nikdy nepodali. Do konania boli\npribratí uznesením krajského súdu, a preto je potrebné na nich ako na pribratých\núčastníkov nahliadať. Len z dôvodu zachovania kontinuity a prehľadnosti rozhodnutia sa\nodvolací súd rozhodol nemeniť ich označenie na pribratých účastníkov, čo však nemení ich\nprocesné postavenie v konaní.\nKeďže piata časť Občianskeho súdneho poriadku obsahuje osobitnú úpravu pribratia\nďalších účastníkov do konania, ustanovenie § 92 ods. 1 O.s.p. nie je na správne súdnictvo\naplikovateľné. Vplyv na postavenie takého účastníka v konaní nemá ani nesprávny postup\nkrajského súdu, ktorý pribral zamestnancov do konania ako žalobcov podľa § 92 ods. 1\nO.s.p.\nPodľa §250 ods. 1 O.s.p. sú účastníkmi konania žalobca a žalovaný. Súd aj bez\nnávrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva\na povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.\nPodľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. v cit. znení odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré\nb)bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený;\nPribratie účastníka podľa § 250 ods. 1 O.s.p. znamená, že iba v prípade zrušenia\nnapadnutého rozhodnutia a následnom preukázaní spojitosti medzi zrušením napadnutého\nrozhodnutia a ujme v jeho subjektívnych právach, resp. povinnostiach sa takáto osoba\npribratá do konania stáva aktívne legitimovaným nositeľom procesných práv vrátane práva\nspochybniť zákonnosť rozsudku krajského súdu.\nNakoľko majú žalobcovia v 2. 4. a 5. rade len postavenie pribratého účastníka\nkonania a nie žalobcov, nie sú osobami oprávnenými na podanie odvolania, a preto musel\nodvolací súd v zmysle §218 ods. 1 písm. b) v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. odvolanie\nzamestnancov ako neprípustné odmietnuť a bližšie sa ním nezaoberať.\n\n12\n\nPodľa § 103 O. s.p. v cit. znení kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú\nsplnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).\nPodľa §104 ods. 1 veta prvá O. s.p. v cit. znení ak ide o taký nedostatok podmienky\nkonania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.\nKrajský súd konanie voči žalobcovi v 2., 4. a 5. rade podľa § 250d ods. 3 O.s.p.\nzastavil z dôvodu, že žaloba bola podaná oneskorene, nakoľko žalobcovi v 2., 4. a 5. rade sa\nstali účastníkmi konania až ich pribratím do konania na strane žalobcov uznesením\nkrajského súdu podľa § 92 ods. 1 O.s.p., čo bolo po uplynutí dvojmesačnej lehoty na\npodanie žaloby. Odvolací súd však považuje za nesporné, že žalobcovia žaloby\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia nepodali, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku\nkonania a je potrebné konanie voči zamestnancom žalobcu v 1. rade zastaviť. Zastavenie\nkonania nemožno s poukazom na tieto skutočnosti považovať za odňatie možnosti konať\npred súdom.\nVzhľadom na to, že krajský súd konanie voči žalobcom v 2., 4. a 5. rade zastavil (aj\nkeď podľa § 250d ods. 3 O.s.p), odvolací súd rozhodnutie krajského súdu v tejto časti\ns poukazom na § 219 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 potvrdil...\n... Ako už bolo uvedené vyššie, z celého predloženého spisového materiálu nevyplýva,\nže by žalobcovia v 2., 3., 4. a 5. rade podali žalobu, či už sami alebo prostredníctvom\nsvojho právneho zástupcu. Aj napriek tomu, že krajský súd ich označoval ako žalobcov v 2.,\n3., 4. a 5. rade, ide stále o pribratých účastníkov a kladné rozhodnutie krajského súdu o ich\nnávrhu na vstup do konania na strane žalobcov podľa § 92 ods. 1 O.s.p.. bezpochyby\nnenahrádza absenciu ich aktivity na podanie žaloby.“\n23. Z citovaného odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu je zrejmé, že sťažovateľ 2\nnesplnil zákonom ustanovené podmienky (nepodal žalobu o preskúmanie rozhodnutia\nSociálnej poisťovne), aby sa stal účastníkom konania, a preto najvyšší súd postupoval\nsprávne, ak sa odvolaním sťažovateľa 2 v merite veci nezaoberal. Pokiaľ sťažovateľ 2\nargumentuje jednotlivými ustanoveniami Správneho súdneho poriadku, okrem iného\nustanovením § 134 ods. 2 písm. b) SSP, ústavný súd konštatuje, že argumentáciu s odkazom\nna jednotlivé ustanovenia Správneho súdneho poriadku nemohol akceptovať vzhľadom na\nskutočnosť, že v zmysle § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\n\n13\n\nsúdneho poriadku začaté predo dňom účinnosti Správneho súdneho poriadku (1. júla 2016)\nsa dokončia podľa doterajších predpisov. Vo veci sťažovateľov je tak akákoľvek\nargumentácia s odvolaním sa na Správny súdny poriadok irelevantná, a ústavný súd sa ňou\npreto ani nezaoberal.\n24. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa 2 v tejto časti odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nK namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa 1 podľa čl. 20 ods. 1,\nčl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu a jemu predchádzajúcim postupom\n25. Najvyšší súd v relevantnej časti napadnutého rozsudku vo vzťahu\nk sťažovateľovi 1 uviedol:\n„Žalobca v 1. rade v odvolaní tvrdil, že boli porušené jeho subjektívneho práva, a to\nprávo na spravodlivý proces, zahŕňajúce právo na zákonné administratívne konanie, právo\nna fungovanie verejnej správy na princípe tzv. dobrej správy, právo na dodržanie\nzákladných zásad správneho konania, ako aj právo vlastniť majetok, právo na podnikanie\nza rovnakých podmienok ako domáce subjekty a právo na dosahovanie zisku vlastnou\nčinnosťou nie sú dostatočným dôvodom na vyslovenie záveru o nesprávnosti rozhodnutia\nkrajského súdu či nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ak nie sú podložené\nkonkrétnymi zásahmi. Nestačí porušenie tvrdiť, je nutné ho aj preukázať. Žalobca v 1. rade\nžiadnym spôsobom nepreukázal, akým spôsob napadnuté rozhodnutia o zániku povinného\npoistenia zamestnancov zasahujú do práva vlastniť majetok či práva na dosahovanie zisku\nžalobcu ako zamestnávateľa. Žalobcovi v 1.rade nebola napadnutými rozhodnutiami\nzakázaná podnikateľská činnosť, ani právo zamestnávať zamestnancov, a to či už občanov\nPoľskej republiky alebo Slovenskej republiky. Ani tieto odvolacie námietky preto nemožno\npovažovať za dôvodné.\nOdvolací súd sa stotožnil s tvrdením krajského súdu, že z obsahu žaloby jednoznačne\nvyplýva, že žalobca v 1. rade nenamietal porušenie svojich subjektívnych práv. ale\nporušenie práv zamestnancov, keď okrem nedodržania zákonnej 60-dňovej lehoty na\n\n14\n\nvydanie napadnutých rozhodnutí a zásady dvojinštančnosti konania žiadne porušenie jeho\nsubjektívnych práv netvrdil. Vo vzťahu k nedodržaniu zákonnej lehoty na vydanie\nnapadnutých rozhodnutí považuje odvolací súd za správne tvrdenie krajského súdu, že\nnedodržanie procesných lehôt nemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Rovnako\nako správne uviedol krajský súd nebolo preukázané ani porušenie zásady dvojinštančnosti\nkonania, a to vo vzťahu k námietkam žalobcu v 1. rade ako zamestnávateľa. S ohľadom na\nvyššie uvedené musí odvolací súd konštatovať správnosť záveru krajského súdu o tom, že\nžalobca v 1. rade nebol procesné aktívne legitimovanou osobou v zmysle § 247 O.s.p.\nVo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu v 1. rade si odvolací súd dovolí odkázať na\nrozsudok Najvyššieho súdu v obdobnej právnej veci z 26.07.2017 sp. zn. 9Sžso/166/2015, od\nktorého záverov nevidí odvolací súd dôvod sa odchýliť:...\n... K námietke žalobcu v 1. rade týkajúcej sa arbitrárnosti rozhodnutia odvolací súd\npoukazuje na to, že krajský súd sa v odôvodnení zaoberal pre prejednávanú vec\nrelevantnými právnymi otázkami, a to najmä aktívnou procesnou legitimáciou žalobcu,\na preto nemožno rozhodnutie, v ktorom krajský súd nedal odpoveď na všetky žalobcom\nnastolené otázky za arbitrárne a nedostatočne odôvodnené.\nV tejto súvislosti Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že všeobecný súd nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre\nvec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\nkonania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu. ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom. že z tohto aspektu je plne\nrealizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05,\nI. ÚS 117/05). Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom všeobecných súdov\nnestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť tento\nprávny názor svojím vlastným (II. ÚS 134/09,1. ÚS 417/08, III. ÚS 465/2016)...\n... Pre úplnosť považuje Najvyšší súd za potrebné uviesť, že odvolanie žalobcu v 1.\nrade neobsahuje žiadne nové skutočnosti, právne významné pre uvedené konanie, s ktorými\nby sa krajský súd v rámci svojho konania nezaoberal. Argumenty a námietky uvedené\nžalobách o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu preukazujúce dôvodnosť\n\n15\n\nzrušenia napadnutého rozhodnutia a tie uplatnené v odvolaní, sú obsahovo totožné.\nOdvolacie námietky žalobcu v 1. rade preto nie sú spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia\nkrajského súdu, nakoľko sa krajský súd dostatočným spôsobom vysporiadal s argumentmi\nžalobcu v 1. rade a na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a správneho\nprávneho posúdenia dospel k záveru o potrebe zamietnutia žalôb. Odvolací súd sa\nstotožňuje so závermi zistenými v súdnom konaní o tom, že žalobcove subjektívne práva\nneboli správnym rozhodnutím priamo dotknuté a jeho námietky dôvodné.“\n26. Po preskúmaní obsahu sťažnosti vo vzťahu k porušeným právam sťažovateľa 1\na napadnutého rozsudku najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že sa jednoznačne\nstotožňuje s citovaným záverom najvyššieho súdu, že sťažovateľ 1 v žalobe o preskúmanie\nrozhodnutia Sociálnej poisťovne namietal porušenie svojich subjektívnych práv iba\nvo vzťahu ku nedodržaniu zákonnej lehoty na vydanie napadnutých správnych rozhodnutí.\nZ citovaného odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu je však zrejmé, že námietkami\nsťažovateľa 1 obsiahnutými v odvolaní týkajúcimi sa tejto skutočnosti sa najvyšší súd\nriadne zaoberal a na tieto dal ústavne akceptovateľnú odpoveď. Ústavný súd navyše musí\nkonštatovať, že sťažovateľ 1 vo svojej sťažnosti ani neuvádza žiadne nové skutočnosti,\nktorými by spochybnil názor vyjadrený v rozsudku najvyššieho súdu, iba opakuje svoje\nnámietky z odvolacieho konania. Takto poňatá ústavná sťažnosť stavia ústavný súd do\npozície ďalšej inštancie v systéme všeobecného súdnictva, ktorá mu však neprináleží\nvzhľadom na čl. 124 ústavy. Podľa uvedeného článku ústavy je ústavný súd nezávislým\nsúdnym orgánom ústavnosti. Skutočnosť, že najvyšší súd vo svojom rozsudku vyslovil\nzávery, s ktorými sťažovateľ 1 nesúhlasí, nezakladá bez ďalšieho oprávnenosť ústavnej\nsťažnosti a nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\ntohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor najvyššieho\nsúdu svojím vlastným.\n27. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ v sťažnosti sťažovateľ namieta porušenie svojich\npráv inými skutočnosťami ako nedodržaním zákonnej 60-dňovej lehoty na vydanie\nsprávneho rozhodnutia, všetky tieto tvrdené porušenia základných a iných práv sa mohli\n\n16\n\ntýkať iba sťažovateľa 2, a preto sa ich namietaným porušením voči sťažovateľovi 1 ústavný\nsúd nezaoberal.\n28. V závere považuje ústavný súd za potrebné uviesť, že pokiaľ sťažovatelia\npoukazujú na obsiahlu judikatúru najvyššieho súdu, od ktorej sa mal najvyšší súd podľa\nnázoru sťažovateľov odchýliť, citovaná judikatúra je s poukazom na dôvody, pre ktoré\nnajvyšší súd odvolaniu sťažovateľov proti rozsudku krajského súdu nevyhovel, právne\nirelevantná.\n29. Pri predbežnom prerokovaní tejto sťažnosti ústavný súd poukazuje a súčasne sa\nplne stotožňuje s dôvodmi uvedenými vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach\n(uzneseniach sp. zn. II. ÚS 466/2017 z 25. júla 2017, sp. zn. I. ÚS 537/2017 z 8. novembra\n2017, sp. zn. I. ÚS 484/2017 z 9. októbra 2017 a sp. zn. III. ÚS 602/2017 z 28. septembra\n2017), ktoré skončili odmietnutím obdobných sťažností sťažovateľa 1 z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti.\n30. Vzhľadom na uvedené ústavný súd podanú sťažnosť v tejto časti ako zjavne\nneopodstatnenú odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n31. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi\nsťažovateľov nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. januára 2018\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "cudzinec, cudzinci", "podnikateľská činnosť-obmedzenie práva podnikať"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d716e9c6-b284-4572-ad24-1052b183fcdd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.537.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 537/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 537/2017 z 8. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-08", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.537.2017.1"}, {"guid": "ussr:01c4839a-2bcd-4c35-b611-b77b375d7d32", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.484.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 484/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 484/2017 z 9. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-09", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.484.2017.1"}, {"guid": "ussr:d63e74d5-7c35-46c5-8ab6-dc617ab22634", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.602.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 602/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2017 z 28. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.602.2017.1"}, {"guid": "ussr:a698957a-d026-4ce5-87fe-f4c21063b448", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.466.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 466/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 466/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.466.2017.1"}, {"guid": "ussr:ecb8a838-380c-4f8a-b3b0-ba055cfed50f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.465.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 465/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 465/2016 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.465.2016.1"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:90befcb9-7b27-47bf-8cdc-ab3b208769c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 269/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 269/06 z 7. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-07", "citacie_n": 267, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90befcb9-7b27-47bf-8cdc-ab3b208769c3"}, {"guid": "ussr:75184475-d660-408d-80e5-38c8490f9fa4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/05 z 13. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-13", "citacie_n": 896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75184475-d660-408d-80e5-38c8490f9fa4"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "ussr:96b024b8-0a97-4438-bea9-833f7c5e06ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.78.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 78/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 78/99 z 27. 10. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-10-27", "citacie_n": 359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.78.1999.1"}, {"guid": "ussr:752c5b8c-e673-453a-ab41-ce3b8602bac1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.36.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 36/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 36/96 z 27. 6. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-06-27", "citacie_n": 344, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.36.1996.1"}, {"guid": "5141bd94-9995-45e6-bda1-931e657cf4e0:391009c9-952c-40fc-9316-2238827e3c10", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8014200091.1", "spisova_znacka": "15Scud/1/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 15Scud/1/2014 z 16. 12. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-12-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8014200091.1"}], "citovane_v": []}