{"guid": "ussr:654c878a-75a6-4c48-9727-bc66a711a37b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.492.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 492/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 492/2017 z 5. 12. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 5. decembra 2017, sp. zn. I. ÚS 492/2017, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.492.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2017-12-05", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/654c878a-75a6-4c48-9727-bc66a711a37b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.492.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.492.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.492.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 492/2017-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka,\nzo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana Ľalíka 5. decembra 2017 prerokoval\nsťažnosť\n\n, zastúpenej advokátkou\n\nJUDr. Slavomírou Huszthyovou, Za amfiteátrom 10, Košice, vo veci namietaného porušenia\njej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom\npod sp. zn. 17 Er 1741/2009 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\ngarantované čl. 48 ods. 2\n\nÚstavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom\npod sp. zn. 17 Er 1741/2009 p o r u š e n é b o l o .\n2.\n\nOkresnému\n\nsúdu\n\nKošice\n\nI\n\nprikazuje,\n\naby\n\nv\n\nkonaní\n\nvedenom\n\npod sp. zn. 17 Er 1741/2009 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie\n\nv sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť jej\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4.\n\np r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia\n\nv sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov), ktorú j e Okresný súd\n\nKošice I p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyni JUDr. Slavomíre Huszthyovej\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nsp. zn. I. ÚS 492/2017 z 9. októbra 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej aj „okresný súd“, v citáciách\naj „odporca“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 1741/2009 (ďalej aj „napadnuté\nkonanie“).\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že „Sťažovateľka je oprávnenou stranou v exekučnom\nkonaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 17 Er 1741/2009.\nNálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. novembra 2016\nsp. zn. III. ÚS 590/2016-21 bolo konštatované, že postupom Okresného súdu Košice\nI v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 1741/2009 bolo porušené základné právo\nsťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky. Súčasne Ústavný súd Slovenskej republiky prikázal Okresnému súdu\nKošice I, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 1741/2009 konal bez zbytočných\nprieťahov...\nSťažovateľka touto ústavnou sťažnosťou opätovne napáda neefektívny postup\nodporcu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er/1741/2009 opakovaným porušením jej\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeným článkom 48\n2\n\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, keď odporca napriek príkazu Ústavného súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 29. novembra 2016 konať bez zbytočných prieťahov vo veci\nďalej nekoná a ani po uplynutí doby viac ako 8 mesiacov odo dňa vydania nálezu\nÚstavného súdu Slovenskej republiky vo veci stále nerozhodol...\nDňa 28. 06. 2017 nahliadla sťažovateľka ako oprávnená v označenom exekučnom\nkonaní do súdneho exekučného spisu odporcu a oboznámila sa s obsahom vyjadrenia\npovinného zo dňa 22. 3. 2017. Povinný v tomto vyjadrení uvádza, že ešte v roku 2010\nuhradil súdnemu exekútorovi vymáhanú sumu (vo výške 1.800,-EUR ako vyplýva\nz pripojeného príjmového pokladničného dokladu, ktorá suma má predstavovať dlžnú istinu\nvrátane trov konania) a navrhol konanie zastaviť. O návrhu oprávneného na zastavenie\nexekúcie súd doposiaľ nerozhodol a vymožené peňažné prostriedky od povinného sú\nnaďalej v držbe povereného súdneho exekútora...\nPostup súdu, ktorý vec bezdôvodné nerozhoduje, sa javí ako vyznačujúci sa\npretrvávajúcimi neprimeranými prieťahmi, čím odporca prehlbuje ním zapríčinený stav\nprávnej neistoty navrhovateľky.\nPodľa názoru sťažovateľky je ústavné neudržateľným, že odporca do dňa podania\ntejto sťažnosti neodstránil protiprávny stav, vo veci nerozhoduje, nekoná bez zbytočných\nprieťahov a ani nereaguje na príkaz Ústavného súdu Slovenskej republiky, čo nie je v\nsúlade s princípmi právneho štátu.\nV súlade s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr.\nI. US 242/2015-39) je účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa\nrozhodnutia všeobecného súdu. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť\ntaký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty,\nkvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Tato povinnosť\nsúdu a sudcu vyplýva z § 6 O. s. p., ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100\nO. s. p., podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd aj bez návrhu tak,\naby vec bola čo najrýchlejšie prejedaná a rozhodnutá.“.\n\n3\n\n3. Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil,\nže okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 1741/2009 porušil jej základné právo\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby okresnému\nsúdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľke finančné\nzadosťučinenie v sume 1 500 €, ako aj úhradu trov konania v sume 312,34 €.\n4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci vyjadril predseda okresného súdu,\nktorý v liste zo 6. septembra 2017 po chronológii procesných úkonov vykonaných\nokresným súdom v konaní od 13. augusta 2009 uznal sťažnosť za dôvodnú pre preťaženosť\nsudcov exekučného súdu. Uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania;\nrovnako sa vyjadrila aj sťažovateľka v liste z 18. októbra 2017.\nII.\n5. Požiadavka rýchlosti súdneho konania sa stala ústavným princípom, pretože\nčasový horizont toho, kedy sa účastníkovi dostáva konečné rozhodnutie vo veci,\nje neoddeliteľnou súčasťou práva na fair proces v jeho časovej dimenzii. Preto je vecou\nštátu organizovať svoje súdnictvo tak, aby princípy vyslovené v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) boli\nrešpektované a prípadné nedostatky v tomto smere nešli na ťarchu účastníka, ale súdu, ktorý\nmal a má dostatok vhodných opatrení na zabezpečenie takého procesného postupu\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty pri riešení vzťahov medzi\núčastníkmi konania.\n6. Ústavný súd nie je súčasťou súdnej sústavy a neprislúcha mu právo dozoru\nnad rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov. Do rozhodovacej činnosti súdov\nje v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy ústavný súd oprávnený zasiahnuť iba vtedy,\nak boli ich konaním alebo nadväzujúcim rozhodnutím porušené ústavou (dohovorom)\nzaručené základné práva a slobody sťažovateľa.\n\n4\n\n7. Ústavný súd preskúmal konanie na okresnom súde z pohľadu dôvodov\nnamietaných v podanej sťažnosti a dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je dôvodná.\n8. Ústavný súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach vyjadril, že medzi\nzákladné princípy právneho štátu patrí okrem iného aj právo na prejednanie veci\nbez zbytočných prieťahov, resp. právo na vybavenie veci v primeranej lehote, ktoré\nje neoddeliteľnou súčasťou základného práva na spravodlivý proces garantovaného v čl. 46\nods. 1 v spojení s čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 688/2014,\nI. ÚS 49/2015).\n9. Prieťahy v konaní či nečinnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdom\nhodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci, ktorý môže byť jednorazový či viacrázový,\nprotiprávny a zároveň aj protiústavný útok týchto orgánov proti základným ústavou\nzaručeným právam (slobodám), ktorý v čase rozhodovania ústavného súdu predstavuje\ntrvalé ohrozenie právne existujúceho stavu, pričom taký útok sám osebe nie je výrazom\n(výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci týchto orgánov. Z tej fakticity musí preto\nnásledne vyplynúť, že dôsledkom takého zásahu orgánu verejnej moci nemožno čeliť inak\nako ústavnou sťažnosťou a na ňu nadväzujúcim nálezom ústavného súdu.\n10. K otázke posudzovania dĺžky konania a jej primeranosti (resp. neprimeranosti)\nsa tak opakovane pripomína, že túto nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienená\nobjektívne charakterom prejednávanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétne\nokolnosti prípadu, zložitosť veci, požiadavky na vykonávanie dokazovania v priebehu\nkonania, ako i správanie účastníkov a samotného súdu; do úvahy je pritom nutné vziať i to,\nčo je pre sťažovateľa v konaní predmetom sporu, resp. jeho význam pre účastníkov konania.\n11. Záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno teda\nformulovať vždy s ohľadom na uvedené faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne\novplyvnené, pričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je nutné ku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať,\nči s ohľadom na okolnosti prípadu ide o prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu,\n\n5\n\na teda zakladajúce porušenie práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Toto\nprávo totiž nie je dotknuté, ak sú prieťahy spôsobené výlučne konaním účastníka, prípadne\nak ide o vec, keď dĺžka konania zodpovedá jej zložitosti. V takých prípadoch trvanie\nkonania istú dobu spravidla nie je nedôvodné a potreba zásahu ústavného súdu nie je daná.\n12. Priebeh napadnutého konania, ktoré začalo ešte 30. júla 2009 podaním návrhu\nna vykonanie exekúcie, už dvakrát vyhodnotil ústavný súd najprv v uznesení\nsp. zn. IV. ÚS 189/2012 z 12. apríla 2012, keď sťažnosť právneho predchodcu sťažovateľky\nodmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti, neskôr v uznesení sp. zn. III. ÚS 590/2016\nz 29. novembra 2016, zaoberajúc sa obdobím od 13. marca 2012 do 3. novembra 2015,\nktorým vyslovil porušenie označených práv, priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie\nv sume 500 € a prikázal okresnému súdu, aby konal bez zbytočných prieťahov.\nÚstavný súd z predloženého súdneho spisu okresného súdu zistil, že ďalší priebeh\nnapadnutého konania bol takýto:\n- 23. január 2017 – okresný súd nariadil doručenie odvolania povinného\nvoči uzneseniu o zamietnutí jeho námietok proti exekúcii z 27. septembra 2010 oprávnenej;\n- 3. marec 2017 – okresný súd výzvou uložil povinnému, aby sa vyjadril k stanovisku\noprávnenej k odvolaniu z 3. marca 2017;\n- 22. marec 2017 – povinný osobne doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie\nk predchádzajúcej výzve súdu;\n- 28. marec 2017 – okresný súd vyjadrenie povinného z 22. marca 2017 nariadil\ndoručiť oprávnenej;\n- 10. august 2017 – predseda okresného súdu opatrením vec pridelil sudcovi,\npretože zákonná sudkyňa nastúpila na materskú dovolenku;\n- 28. august 2017 – okresný súd vrátil exekučný spis okresného súdu sp. zn.\n17 Er 1741/2009 súdnemu exekútorovi;\n- 21. septembra 2017 – okresný súd požiadal súdneho exekútora o vyčíslenie\nprípadne uplatnených trov exekúcie v súvislosti s rozhodovaním o zastavení exekúcie\npre splnenie záväzku povinným;\n\n6\n\n- 22. septembra 2017 – súdna exekútorka mailovým podaním súdu oznámila,\nže si náhradu trov exekúcie neuplatňuje;\n- podaním z 18. októbra 2017 súdna exekútorka okresnému súdu zasiela fotokópiu\nupovedomenia o výsledku šetrenia štátneho dohľadu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky z 12. októbra 2017.\n13. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným\nprieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd\nv súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03)\nzohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd\nrozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť\nprvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.\n14. Pokiaľ ide o prvé z uvedených kritérií, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie\nsúdu v exekučnom konaní nie je v zásade takým rozhodovaním, ktoré vyžaduje\ndokazovanie. Je to dané tým, že o veci účastníkov exekučného konania už bolo právoplatne\nrozhodnuté a existuje vykonateľné rozhodnutie, ktoré je podkladom na nariadenie exekúcie,\nalebo existuje iný vykonateľný exekučný titul ustanovený v § 41 Exekučného poriadku.\nMedzi účastníkmi exekučného konania už preto nemôže byť spravidla sporné, aké práva\nprináležia oprávnenému a aké záväzky má voči oprávnenému povinný. Ústavný súd nezistil\nžiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala záver o právnej zložitosti veci. I keď možno\npripustiť určitú mieru skutkovej zložitosti veci súvisiacej s návrhmi povinného o započítanie\nvzájomných pohľadávok, nemôže to odôvodňovať stav, v akom sa preskúmavané exekučné\nkonanie nachádzalo v čase meritórneho prerokovania sťažnosti.\n15. V poradí ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu\nzbytočných prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky\nsúdneho konania. Ústavný súd nezistil, že by sťažovateľka svojím správaním akýmkoľvek\nspôsobom prispela k predĺženiu napadnutého konania.\n\n7\n\n16. Posledným kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom\nkonaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu.\n17. Ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu vo vymedzenom období\naž dosiaľ je poznačený a trpí neefektívnosťou.\n18. Uvedené konštatovanie vyplýva predovšetkým zo skutočnosti o pretrvávaní\nneefektívneho stavu pretrvávajúceho v konaní viac ako 8 mesiacov od nálezu ústavného\nsúdu sp. zn. III. ÚS 590/2016, ktorým bolo okresnému súdu prikázané, aby\nkonal bez zbytočných\n\nprieťahov\n\npotom,\n\nako\n\nbolo\n\nuznesením\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nsp. zn. 3 Oboer 426/2014 zo 6. októbra 2015 zrušené uznesenie krajského súdu\nsp. zn. 5 CoE 134/2013 zo 17. marca 2014 a uznesenie okresného súdu sp. zn.\n17 Er 1741/2009 z 21. februára 2012 a vec v otázke námietok povinného proti exekúcii\nvrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Dosiaľ okresný súd o námietkach povinného\nproti exekúcii po zrušení veci dovolacím súdom a jej vrátení na „nové“ prerokovanie\nnerozhodol.\n19. Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už poukázal na to, že nielen\nnečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená činnosť štátneho orgánu, resp. orgánu\nverejnej moci (v danom prípade všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou\nzaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho\norgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým\nsa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr.\nIV. ÚS 22/02, IV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09, I. ÚS 7/2011).\n20. Konštatovanie predsedu okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti o preťaženosti\nsudcov rozhodujúcich v exekučnej agende nemohol ústavný súd akceptovať s poukázaním\nna svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát\nmusí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže\nv čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde,\nktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť\n\n8\n\ndôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\na v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce\nzbytočné prieťahy v súdnom konaní. Ústavný súd poznamenáva, že nemožno v žiadnom\nprípade prenášať technicko-organizačné problémy štátnych orgánov na účastníkov konania,\nčo platí o to viac, ak to môže mať za následok porušenie ich základných práv alebo slobôd\n(II. ÚS 311/06, IV. ÚS 383/08, III. ÚS 327/2015).\n21. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo postupom\nokresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,\na odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa\nrozhodnutia súdu vo svojej veci (bod 1 a 2 výroku tohto nálezu).\nIII.\n22. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n23. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n24. Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 1 500 €\nz dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukazuje najmä na to, že „... napriek príkazu\nÚstavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. novembra 2016... vo veci naďalej nekoná\na ani po uplynutí doby viac ako 8 mesiacov... neústavné konanie odporcu donútilo\nsťažovateľku na strane oprávneného k zbytočným úkonom smerujúcim k uplatneniu jej práv\n\n9\n\nv\n\ndôsledku\n\npretrvávajúcej\n\nprávnej\n\nneistoty,\n\nk\n\ndodatočným\n\nstretnutiam\n\ns\n\núradmi, ... k zažívaniu pocitov nervozity, poníženia, stresu i... k morálnym a finančným\nujímam“.\n25. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym\nsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n26. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd sťažovateľke priznal finančné\nzadosťučinenie v sume 1 000 € (bod 3 výroku tohto nálezu); vo zvyšnej časti finančného\nzadosťučinenia sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu). Pri ustálení sumy\nfinančného zadosťučinenia vzal ústavný súd do úvahy predmet sporu (exekučné konanie),\ndĺžku doterajšieho priebehu napadnutého konania, moment vstupu sťažovateľky do konania\nna základe singulárnej sukcesie, opakovanú nečinnosť i neúčinný postup súdu v danej veci.\n27. Podľa čl. 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi, aby úplne alebo sčasti\nuhradil druhému účastníkovu jeho trovy konania. Aj v tejto veci sa ústavný súd rozhodol\npriznať sťažovateľke, ktorá bola v konaní o jej sťažnosti zastúpená advokátkou\nJUDr. Slavomírou Huszthyovou, úhradu za dva úkony právnej služby vykonané\nv roku 2017 (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) spolu s režijným paušálom\nv súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v celkovej sume 312,34 €,\nktorú uložil zaplatiť okresnému súdu na účet jej právnej zástupkyne (§ 31a zákona\n\n10\n\no ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku) do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti nálezu (bod 4 výroku tohto nálezu).\n28. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. decembra 2017\n\n11", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-vo vykonávacom konaní", "exekúcia-exekučné konanie", "prieťahy v konaní-vo vykonávacom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "17Er/1741/2009", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f692788b-5ddc-42ea-9d1a-b068c4756787", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.590.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 590/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 590/2016 z 29. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.590.2016.1"}, {"guid": "ussr:3ac70e07-d01d-4ca3-a376-2d71c41acdcc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.327.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 327/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 327/2015 z 8. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-08", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.327.2015.2"}, {"guid": "ussr:bf5f65d7-8adc-43c7-becf-7d3e96d634a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.49.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 49/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/2015 z 20. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-20", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.49.2015.2"}, {"guid": "ussr:7160a46b-4240-45e9-8fee-f4da45cf065d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1. US.688.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 688/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 688/2014 z 4. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-04", "citacie_n": 211, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1. US.688.2014.1"}, {"guid": "ussr:4805385f-be74-428e-9370-e00198fed040", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 189/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 189/2012 z 12. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4805385f-be74-428e-9370-e00198fed040"}, {"guid": "ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2011 z 9. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-09", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1"}, {"guid": "ussr:f87fb08b-8495-4e4b-ab46-4f4a96e6abae", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 383/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 383/08 z 7. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-07", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f87fb08b-8495-4e4b-ab46-4f4a96e6abae"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 311/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 311/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 252, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}], "citovane_v": []}