{"guid": "ussr:e4996135-aaf1-4cdb-aace-51c6108ccd0e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.47.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 47/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 47/2018 z 31. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 31. januára 2018, sp. zn. I. ÚS 47/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.47.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-01-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e4996135-aaf1-4cdb-aace-51c6108ccd0e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.47.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.47.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.47.2018.1/text", "citacie_n": 9, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 47/2018-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. januára 2018\npredbežne\n\nprerokoval\n\nsťažnosť\n\nobchodnej\n\nspoločnosti\n\nNOVEX\n\nMartin,\n\ns. r. o.,\n\nJilemnického 4009/49, Martin, zastúpenej advokátkou JUDr. Elenou Ľalíkovou,\nPodbrezovská 9710/34, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základných práv\npodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 195/2015 z 29. marca 2017 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 9 Co 14/2012 zo 16. januára 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti NOVEX Martin, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. mája\n2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti NOVEX Martin s. r. o., Jilemnického\n4009/49, Martin (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Elenou\n\nĽalíkovou, Podbrezovská 9710/34, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojich základných\npráv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Cdo 195/2015 z 29. marca 2017\n(ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 9 Co 14/2012 zo 16. januára 2014 (ďalej len „rozsudok\nkrajského súdu“).\n2. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza:\n„Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 22.9.2011, č.k. 6C 39/2003 – 1129,\nzaviazal žalovaný štát zaplatiť sťažovateľovi náhradu škody v sume 377.543,22 EUR s prísl.\na náhradu trov konania... podľa zákona o zodpovednosti štátu za správny úradný postup či\nnezákonné rozhodnutie.\nKrajský súd Bratislava rozsudkom zo 16.1.2014, sp. zn. 9Co 14/2012, na odvolanie\nžalovaného zmenil rozsudok okresného súdu tak, že sťažovateľke priznal iba náhradu\nskutočnej škody v sume 188.013,43 E s prísl., vo zvyšku ohľadne ušlého zisku žalobu\nzamietol...\nZamietajúcu časť rozsudku odôvodnil tým, že sťažovateľ svoj podnikateľský zámer\nnevybudovaním plničky minerálnych vôd nedotiahol do takého štádia, ktoré by\nodôvodňovalo dosiahnutie zisku z nezrealizovaného podnikania...\nNajvyšší súd SR na dovolanie sťažovateľa rozsudkom z 29.3.2017 sp. zn.\n5Cdo 195/2015 dovolanie do nepriznaného ušlého zisku zamietol a vo zvyšnej časti do trov\nkonania odmietol s konštatovaním, že sťažovateľ nepreukázal existenciu takých skutkových\nokolností, ktoré by mohli viesť k záveru, že ušlý zisk nebol iba fikciou bez reálneho základu,\npričom nárok na jeho priznanie nemôže založiť predložený znalecký posudok, ale len\nskutkové okolnosti, ktoré inak sťažovateľ nepreukázal...“\nSťažovateľka namietané porušenie označených práv odôvodnila takto: „Všeobecné\nsúdy svoje rozhodnutia presvedčivým spôsobom neodôvodnili, uplatnené názory nie sú\nlogické, nemajú racionálnu základňu, takže ani v rovine ústavného práva nemôžu byť\n2\n\nakceptovateľné. Svoje právne závery všeobecné - krajský a najvyšší - súdy založili bez\nakéhokoľvek dokazovania, ne rozdiel od okresného súdu, ktorý však žalobe v celom rozsahu\nvyhovel, takže možno spochybniť ej skutkové zistenie, ku ktorému tieto súdy dospeli.\nUšlý zisk je v prvom rade hypotetická kategória - nie skutočná, ako o nej uvažuje\ndovolací súd v bode 29 rozsudku - a jeho výška je daná rozdielom medzi celkovým príjmom\nz podnikania a nákladmi potrebnými na dosiahnutie tohto príjmu, bez ohľadu na to, či tieto\nnáklady boli poškodeným skutočne vynaložené alebo nie. Ak však poškodený vynaložil\nurčité náklady, ktoré by na dosiahnutie príjmov z podnikania síce slúžiť mohli, ale v\ndôsledku škodovej udalosti k tomu neslúžili a príjmom z podnikateľskej činnosti neboli\nuhradené, ide o skutočnú škodu, na. náhradu ktorej má poškodený právo za podmienky, že\nvznik tejto ujmy je v príčinnej\n\nsúvislosti so škodovou udalosťou /rozh. NS ČR sp. zn. 25\n\nCdo 1233/2006.../\nV rozpore s uvedeným dovolací súd vylúčil vznik inej škody vo forme ušlého zisku iba\ns poukazom na argument, ktorý prevzal z rozsudku odvolacieho súdu, že sťažovateľ\nnevybudoval plničku minerálnych vôd... čo nie je správne, teda je svojvoľné. Ak by ju totiž\nvybudoval, ale nenaplnila by sa jej potrebnosť pre škodová udalosť žalovaného štátu, išlo\nby už o skutočná škodu v zbytočných nákladoch na jej vybudovanie podobne, ako to bolo\nposúdené súdmi a nie ušlý zisk, čo je kategória iná.\nUšlý zisk z podnikateľskej činnosti môže mať rôzne podoby a môže byť vyčíslený\nrôznymi spôsobmi, lebo sa môže odvíjať ako od jednorazových stratených príjmov\nz individuálnych podnikateľských aktivít, tak od relatívne pravidelne dosahovaného zisku\nz priebežne vykonávaných činností presne tak, ako to ustálil okresný súd, ktorého skutkové\nzistenia ani krajský súd a o to viac najvyšší súd, vlastnou činnosťou nijako nepreverovali,\nresp. dôkazy neopakovali, takže jeho skutkový záver mal zostať nezmenený.\nHodnotenie dôkazov bez ich vykonania odvolacím súdom, zakladá porušenie čl. 46\nods. 1, čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to v dôsledku porušenia zásady\npriamosti.\nV sporoch o náhradu škody má naisto posledné slovo sudca, kľúčovým dôkazom\no príčinnej súvislosti medzi potencionálnym škodovým konaním /dejom/ štátu a vzniknutou\nškodou vo forme ušlého zisku, však pravidelne býva znalecký posudok - pretože ide\no posúdenie skutkovej a nie právnej otázky - tak, ako uviedol správne okresný súd, preto je\n3\n\nopäť svojvoľnou úvaha dovolacieho súdu /viď bod 30 rozsudku/, že znalec neposudzoval\nokolnosti pravdepodobnosti dosiahnutia zisku u sťažovateľa.\nSťažovateľ tak preukázal /prima facie/, že škoda, ktorú spôsobil žalovaný štát ako\nškodca, zasiahla do priebehu deja nielen do spôsobenia skutočnej škody, ale aj do deja,\nktorý by inak viedol - nebyť škodnej udalosti - k určitému zisku. Inými slovami, ušlý zisk bol\npodložený skutočnými okolnosťami /znaleckým posudkom/, z ktorých bolo možné usudzovať,\nže k zamýšľanému zisku by skutočne došlo, ak by bol vykonával svoju podnikateľskú\nčinnosť.\nNepriznaním tohto nároku tak došlo aj k majetkovej ujme sťažovateľa vo forme\nlegitímneho očakávania podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 ods. 1 Protokolu č. 1 k\ndohovoru.“\n3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:\n„1. Základné právo spoločnosti N0VEX Martin, s.r.o. garantované čl. 46 ods. 1,\nčl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 ods. 1 Protokolu č. 1 k dohovoru,\nrozsudkom NS SR z 29.3.2017, sp.zn. 5Cdo 195/2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave zo 16.1.2014, sp. zn. 9Co 14/2012, porušené bolo.\n2. Uvedené rozsudky všeobecných súdov zrušuje a vec vracia Krajskému súdu\nv Bratislave na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd SR je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania...“\nII.\n4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\n4\n\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju\nzo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n6. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým\nvtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa\nnamietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia\nalebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,\npretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04,\nII. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).\n8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n5\n\n11. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\n12. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n13. Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového\nprotokolu rozsudkom najvyššieho súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu.\n14. Zo spisu Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.\n6 C 39/2003, ktorý si ústavný súd rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti\nzabezpečil, vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou doručenou okresnému súdu domáhala voči\nSlovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ministerstvo“), zaplatenia náhrady škody vo výške 377 543,82 € s prísl. podľa zákona\nč. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím štátu alebo jeho\nnesprávnym úradným postupom. Svoj návrh sťažovateľka odôvodnila tým, že rozhodnutím\nministerstva č. 2354/1996-A/706-IKZ z 23. októbra 1996 právoplatným 26. novembra 1996\nbola určená za správcu zdroja minerálnej stolovej vody s označením KM-1 (ďalej len\n„rozhodnutie ministerstva“), ktoré bolo rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sž 137/98\nz 25. mája 1999 zrušené pre jeho nezákonnosť. Dňa 11. októbra 1999 doručilo ministerstvo\nsťažovateľke výzvu na ukončenie správcovských a užívacích práv k zdroju minerálnej vody.\nOkresný súd rozsudkom sp. zn. 6 C 39/2003 z 22. septembra 2011 (ďalej len „rozsudok\nokresného súdu“) priznal sťažovateľke v dôsledku nesprávneho úradného postupu\nministerstva, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia č. 2354/1996-A/706-IKZ z 23. októbra\n6\n\n1996, náhradu skutočnej škody vo výške 188 013,43 € a ušlý zisk vo výške 189 530,39 €.\nSkutočná škoda spočívala v nákladoch sťažovateľky na uskutočnenie podnikateľského\nzámeru, a to v súvislosti s prípravnými prácami a výstavbou plničky minerálnych vôd, ktorú\nplánovala sťažovateľka využívať ako užívateľ a správca zdroja minerálnej vody na základe\nrozhodnutia ministerstva. Za ušlý zisk považoval okresný súd zisk, ktorý by sťažovateľka\ndosiahla v období od 26. novembra 1996 do 19. novembra 1999 v súvislosti s prevádzkou\nplničky minerálnych vôd pri využívaní zdroja minerálnej vody, na ktoré jej bolo vydané\nnezákonné rozhodnutie ministerstva.\n15. Rozsudkom krajského súdu bol rozsudok okresného súdu v časti týkajúcej sa\nnáhrady ušlého zisku zmenený tak, že návrh sťažovateľky bol zamietnutý. Krajský súd\nv relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol: «Navrhovateľ v konaní\no náhradu škody zo zodpovednosti štátu žiadal priznať náhradu jednak v podobe skutočnej\nškody a tiež ako ušlý zisk. V prípade náhrady skutočnej škody odvolací súd vyhodnotil návrh\nnavrhovateľa v zhode so závermi prvostupňového súdu ako opodstatnený. Skutočnú škodu\nnavrhovateľa predstavujú zmarené investície navrhovateľa, t.j. už spomínané márne\nvynaložené náklady spojené s uskutočňovaním jeho podnikateľského zámeru - výstavby\nplničky minerálnych vôd. Navrhovateľ nemohol svoj podnikateľský zámer dokončiť, nakoľko\npráve v dôsledku nesprávneho úradného postupu odporcu musel využívanie prírodného\nzdroja minerálnej vody ukončiť predčasne. Zmarené investície navrhovateľa boli aj podľa\nnázoru odvolacieho súdu vynaložené v priamej súvislosti s nesprávnym úradným postupom\nodporcu, boli jeho priamym následkom. Výšku skutočne vynaložených nákladov určili\nvýsledky znaleckého dokazovania - predstavujú predovšetkým výdavky na prípravné práce,\nako geologický prieskum, projektové práce, stavebné činnosti a pod. V prípade skutočnej\nškody tak odvolací súd považoval návrh navrhovateľa rovnako ako súd prvého stupňa za\nodôvodnený.\nK inému právnemu záveru ale dospel odvolací súd v prípade navrhovateľom\nuplatneného nároku na náhradu škody titulom ušlého zisku. Navrhovateľ v konaní\nneprodukoval také dôkazy, ktorými by preukázal, že pri predpokladanom chode vecí by bol\nzískal určitý - ním predpokladaný - prospech. Navrhovateľa pritom v konaní zaťažovalo\ndôkazné bremeno. Pre priznanie náhrady škody v podobe ušlého zisku nestačí tvrdenie\n7\n\npoškodeného ( navrhovateľa ), že jeho podnikateľský zámer bol zmarený. Navrhovateľ musí\nv konaní preukázať, že odporca (škodca ) zasiahol do priebehu deja, ktorý by inak viedol\nk zisku. Získanie zisku nemôže byť len hypotetické.\nV prejednávanej právnej veci skladba okolností, ktoré tvorili „chod vecí“ nedospela\ndo takého štádia, aby bolo možné dosiahnutie ušlého zisku predpokadaného navrhovateľom\nvyhodnotiť ako reálne. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za nesporné, že nevyhnutnou\npodmienkou dosiahnutia zisku, očakávaného navrhovateľom, bolo vybudovanie plničky\nminerálnych vôd, ktorá ale až do ukončenia využívania zdroja minerálnej vody\nnavrhovateľom vybudovaná nebola. Navrhovateľ tiež nepredložil súdu napr. zmluvy\no odbyte, zmluvy s odberateľmi, príp. zamestnancami, v štádiu podnikania po vybudovaní\nplničky (čo ale zjavne ani nemohol, keďže plničku nevybudoval ), z čoho by sa potom dalo\nzistiť, do akej miery jeho podnikateľská činnosť mohla byť efektívna, t.j. či mohol dosahovať\ntaký zisk, o ktorý, ako tvrdí, zmarením podnikania prišiel. Jeho podnikateľský zámer tak\nnebol dotiahnutý do takého štádia, kedy by bolo možné považovať dosiahnutie prospechu\nz podnikania za vysoko pravdepodobné. Za daných okolností - bez plničky minerálnej vody,\nna vybudovaní ktorej bolo postavené podnikanie navrhovateľa - sa dosiahnutie zisku javí\nako hypotetické, nedostatočne reálne. V prípade ušlého zisku tak podľa názoru odvolacieho\nsúdu neboli naplnené všetky tri zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa\nzák.č. 58/1969 Zb., konkrétne chýbal predpoklad vzniku škody v podobe ušlého zisku.\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje\nprávne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym\nprávnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.\nO nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny\npredpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval\nalebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Pokiaľ\nprvostupňový súd vo svojom rozhodnutí návrh navrhovateľa posúdil ako dôvodný v celom\nrozsahu, vec nesprávne právne posúdil v časti týkajúcej sa priznania náhrady ušlého zisku\nnavrhovateľovi.»\nO dovolaní sťažovateľky proti rozsudku krajského súdu rozhodol najvyšší súd\nnapadnutým rozsudkom a v relevantnej časti odôvodnenia tohto rozsudku uviedol: «Pre\nvznik objektívnej zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. musia byť\n8\n\nsúčasne splnené tri základné zákonné podmienky 1/ zrušené nezákonné rozhodnutie orgánu\nštátu alebo nesprávny úradný postup, 2/ existencia škody (skutočnej škody a ušlého zisku),\n3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Pojem škoda nebol v zákone\nč. 58/1969 Zb. definovaný, preto sa v zmysle ustanovenia § 20 citovaného zákona pre\nvýklad použili spoločné ustanovenia Občianskeho zákonníka o škode a to konkrétne\nustanovenie § 442 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa uhrádza skutočná škoda\na to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).\n28. Ušlý zisk sa v súlade s konštantnou judikatúrou súdov definuje ako ujma\nspočívajúca v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu\nmajetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk\nsa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je tomu u skutočnej\nškody), ale stratou očakávaného prínosu. Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia\nmajetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu veci (nebyť protiprávneho\nkonania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie\nsvojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti).\n29. Len všeobecné tvrdenie o strate podnikateľskej príležitosti alebo zmarení\npodnikateľského zámeru bez ďalšieho, nikdy nemôže byť základom pre vznik nároku na\nnáhradu ušlého zisku, a to ani v prípade, ak by boli dôsledkom protiprávnej udalosti. Je\ntomu tak preto, že zákon č. 58/1969 Zb. nezakladá vznik nároku na náhradu škody paušálne\na automaticky v každom jednotlivom prípade porušenia povinnosti zo strany orgánov štátu,\nale len celkom výnimočne za predpokladu súčasného naplnenia aj ďalších predpokladov\nvzniku a existencie zodpovednostného vzťahu, ktorými sú existencia škody (ušlého zisku)\na príčinnej súvislosti medzi škodou a protiprávnym konaním alebo opomenutím orgánov\nštátu. Dôkazné bremeno ohľadom naplnenia týchto podmienok vzniku zodpovednosti štátu\nza škodu pritom zaťažuje poškodeného. Aj existencia ušlého zisku musí byť vždy bezpečne\npreukázaná. V prípade ušlého zisku nie je možné preukázať jeho reálnu existenciu, ale\nmusia byť dokazované také konkrétne skutkové okolnosti (tvrdené poškodeným), ktoré pri\nlogickej úvahe povedú súd k záveru, že ušlý zisk by skutočne vznikol nebyť protiprávnej\nudalosti, t.j. dokazuje sa pravdepodobnosť dosiahnutia ušlého zisku u poškodeného v danom\nčase a podľa miery dokázanej pravdepodobnosti, je potom možné urobiť záver o tom, či by\nza daných okolností bol žalovaný ušlý zisk aj reálnym. Nepreukázanie existencie takýchto\n9\n\nskutkových okolností, by potom mohlo viesť len k záveru, že ušlý zisk, ktorého sa žalobca\nv konaní domáha, je skutočne iba „fikciou“ (m.m. uznesenie najvyššieho súdu sp.zn.\n3 Cdo 513/2014). „Aj v prípade ušlého zisku musí ísť o ujmu už nastalú (vzniklú) a nie\no ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti“(z uznesenia najvyššieho súdu\nsp.zn. 4 MCdo 23/2008). Za ušlý zisk teda nemožno považovať hypotetický ušlý zisk, ktorý\nnemá žiadny konkrétny preukázateľný základ. Napokon hypotetický ušlý zisk, na ktorý sa\ndovolateľka odvoláva, vychádzajúci len z porovnania a spriemerovania zisku dosahovaného\nv prípade obdobnej podnikateľskej príležitosti za obdobných podmienok u iného subjektu\nv príslušnom podnikateľskom odvetví, v konečnom dôsledku vylučuje existenciu príčinnej\nsúvislosti medzi protiprávnou udalosťou a ušlým ziskom, ako základnú podmienku vzniku\nzodpovednosti štátu za škodu. Ušlý zisk je teda stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej\npríležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť\ndosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti toho ktorého\nkonkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote (m.m. uznesenie\nnajvyššieho súdu sp.zn. 4 Cdo 319/2008, 1 Cdo 76/2008). Pokiaľ žalovaný nepreukáže\nexistenciu týchto okolností a výšku ušlého zisku, ktorý mohol pri bežnom chode vecí\nočakávať, nemôže byť v konaní úspešný.\n30. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že právne posúdenie\nveci odvolacím súdom bolo správne. Dovolateľka v konaní zakladala svoj nárok na ušlý zisk\nvýlučne na tvrdení o existencii hypotetického ušlého zisku, pričom v priebehu konania\nnetvrdila žiadne konkrétne okolnosti zdôvodňujúce uplatnený nárok a dokazujúce existenciu\nušlého zisku ako dôsledku nezákonného rozhodnutia orgánu štátu. Takýto ušlý zisk nemá\nreálny základ a ostáva len v rovine fikcie. Pokiaľ sa dovolateľka odvoláva na znalecký\nposudok, je potrebné poznamenať, že znalecký posudok slúži ako dôkazný prostriedok v tých\nprípadoch, kedy sa na posúdenie určitých čiastkových otázok vyžadujú špecifické odborné\nznalosti, právne posúdenie veci, t.j. či (ne)boli naplnené podmienky vzniku zodpovednosti\nštátu za škodu a či je nárok v žalobe opodstatnený, je však výlučne vecou súdu a nie znalca.\nInými slovami nárok poškodeného na ušlý zisk nemôže založil' znalecký posudok, ale len\npreukázanie predpokladov vzniku nároku na náhradu škody. Znalecký posudok, na ktorý\ndovolateľka poukazuje, dokazuje len to, aký priemerný zisk by dosiahol ktorýkoľvek\npodnikateľský subjekt v prípade realizácie ňou zamýšľaného podnikateľského zámeru\n10\n\nv daných podmienkach a na danom trhu, avšak nedokazuje (čo ani nemôže), že takýto zisk\nby práve dovolateľka skutočne dosiahla nebyť nezákonného rozhodnutia ani to, že\nrealizácia zámeru by bola uskutočnená tak, ako dovolateľka zamýšľala, alebo že by k nej\nnedošlo len v dôsledku nezákonného rozhodnutia. Znalec sa totiž nevyjadroval k otázkam\nfázy realizácie podnikateľského zámeru u žalobkyne a ani neposudzoval okolnosti\npravdepodobnosti dosiahnutia zisku u žalobkyne. Ako už správne uviedol odvolací súd\ndovolateľka nebola v konaní úspešná, pretože nepreukázala, že by sa jej podnikateľský\nzámer dostal do štádia, kedy by bolo možné považovať dosiahnutie prospechu z jej\npodnikania za daných konkrétnych okolností za vysoko pravdepodobné, pričom uvedené\nčasové hľadisko (vis maior) nemožno pričítať na ťarchu žalovanej.»\nCitované rozhodnutia obsahujú podľa názoru ústavného súdu dostatok skutkových\na právnych záverov a ústavný súd konštatuje, že závery, ku ktorým krajský súd a najvyšší\nsúd dospeli, nemožno označiť za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich\nani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá\nby bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom\nkrajského súdu a najvyššieho súdu nestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutých rozhodnutí. Aj stabilná rozhodovacia\nčinnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno\nprávo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný\nsúd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania\nvrátane ich dôvodov a námietok.\nÚstavný súd nad rámec citovaných odôvodnení rozsudkov krajského súdu\na najvyššieho súdu konštatuje, že aj zo znaleckého posudku, na ktorý sťažovateľka\nodkazuje, je zrejmé, že znalec pri výpočte ušlého zisku vychádzal z predpokladu, že\nsťažovateľka dosiahne zisk v súvislosti s prevádzkou plničky minerálnych vôd, ktorú\nsťažovateľka počas doby trvania platnosti rozhodnutia ministerstva nepostavila a po zrušení\nrozhodnutia ako nezákonného ani nemala dôvod postaviť, a teda ako správne najvyšší súd\nuviedol, ide iba o hypotetický ušlý zisk, ktorý by sťažovateľka nikdy nedosiahla, avšak nie\nv dôsledku nesprávneho úradného postupu, ale práve preto, že podnikateľský plán\nv súvislosti s výstavbou plničky sa stal nereálnym bez existencie rozhodnutia ministerstva,\nktoré však ako nezákonné nikdy nemalo byť vydané. Jednoducho povedané, ak by úradný\n11\n\npostup ministerstva bol správny, jeho rozhodnutie o určení sťažovateľky za správcu zdroja\nminerálnej stolovej vody s označením KM-1 ako nevyhnutný predpoklad dosiahnutia zisku\nv súvislosti s prevádzkou plničky minerálnych vôd by nikdy nebolo vydané a sťažovateľka\nby so stavbou plničky minerálnych vôd nikdy ani nezačala, a teda ani by nikdy nedosiahla\nzisk v súvislosti s jej prevádzkou.\n16. Zároveň ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ sťažovateľka tvrdí,\nže jej vznikla skutočná škoda spočívajúca v márne vynaložených nákladoch na výstavbu\nplničky minerálnych vôd, ktorá jej aj bola priznaná, z dôvodu, že potreba plničky, ako\nsprávne sťažovateľka v sťažnosti uvádza, zanikla v dôsledku zrušenia nezákonne vydaného\nrozhodnutia ministerstva o využívaní zdroja minerálnych vôd pre sťažovateľku, potom je\nnelogické, aby sťažovateľke mohla vzniknúť tiež aj škoda vo forme ušlého zisku,\npredpokladom dosiahnutia ktorého by bola práve výstavba a vyžívanie plničky minerálnych\nvôd.\n17. Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali\nzávery napadnutých rozhodnutí, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu\nvo vykonanom dokazovaní, vrátane znaleckého posudku, na ktorý odkazuje sťažovateľka.\nPretože namietané rozhodnutia nevykazujú znaky svojvôle a sú dostatočne odôvodnené na\nzáklade vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ústavný súd nie je oprávnený ani\npovinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj I. ÚS 21/98, III. ÚS 209/04)\na v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru krajského súdu a najvyššieho\nsúdu.\n18. Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti\nmedzi rozsudkom najvyššieho súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu a namietaným\nporušením základných práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu.\n19. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n12\n\n20. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi\nsťažovateľky nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 31. januára 2018\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci", "zisk-ušlý"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:62219be0-7cfc-4d8e-8884-ed8dcba1385d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 21/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/98 z 5. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-05", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "1a7a3ff3-d108-46dc-a21f-a984e228eac5:43c0a96e-8544-4d8c-be6b-76d2d50a6821", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1303899791.1", "spisova_znacka": "5Cdo/195/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/195/2015 z 28. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-28", "citacie_n": 109, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1303899791.1"}, {"guid": "465ec2a0-977c-46e9-ba07-0f4ce6709376:21dd8843-508f-4949-a478-7031982d0ea5", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8211206015.2", "spisova_znacka": "9Co/14/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/14/2012 z 19. 12. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-12-19", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8211206015.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:8b1e35c6-4082-4ffc-8e6b-893c7eb10bea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.346.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 346/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 346/2026 z 9. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.346.2026.1"}, {"guid": "cf5bf90c-b049-45c7-8d01-0fd857798f7d:8156b026-3686-41d9-84a8-24d40462792b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6119310716.1", "spisova_znacka": "6Cdo/165/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/165/2023 z 11. 12. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-12-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6119310716.1"}, {"guid": "801fc73a-45fc-481d-8579-5b0f10dd46b4:5db4dbf5-0929-4e85-83eb-9184000ff957", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1114222102.3", "spisova_znacka": "4Co/86/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/86/2023 z 22. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1114222102.3"}, {"guid": "688a0bf2-8e37-424b-bafa-818929330866:180bd4e5-6fe5-4b7a-b428-8355d0b05e80", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5124202672.1", "spisova_znacka": "7Co/30/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/30/2025 z 27. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-08-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5124202672.1"}, {"guid": "d21d280b-b76e-4dcd-979a-6f77e74aa561:bc4cc830-bb16-4251-9605-6dc0f6e11f13", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7614214273.5", "spisova_znacka": "5Co/248/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/248/2022 z 17. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-10-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7614214273.5"}, {"guid": "96bd49c3-0c92-422f-9a24-e8910ef30277:36154d23-4e74-479b-8f8e-cdf48efcbc45", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1105244439.3", "spisova_znacka": "10Co/115/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/115/2018 z 29. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1105244439.3"}, {"guid": "96bd49c3-0c92-422f-9a24-e8910ef30277:aef8b8a0-9120-4f59-94b8-8a3ad188a79f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1105244439.3", "spisova_znacka": "10Co/115/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/115/2018 z 29. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-01-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1105244439.3"}, {"guid": "6b1397a4-87c3-454a-9953-203eb2c3ffd5:ae3b33e5-e38a-41a0-bf55-606f05ab37df", "ecli": "ECLI:SK:OSZA:2025:5123203864.7", "spisova_znacka": "7C/38/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 7C/38/2023 z 4. 9. 2025", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2025-09-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZA:2025:5123203864.7"}, {"guid": "f5dfc2bd-bc5b-4d92-8beb-fc3a1ec8ef74:31a8882e-40cc-4e1c-a960-81457498251f", "ecli": "ECLI:SK:OSZA:2025:5124202672.6", "spisova_znacka": "46C/16/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 46C/16/2024 z 8. 1. 2025", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2025-01-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZA:2025:5124202672.6"}]}