{"guid": "ussr:8d9ff29f-36c6-46fc-a753-000cbe769290", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.411.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 411/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 411/2017 z 5. 12. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 5. decembra 2017, sp. zn. I. ÚS 411/2017, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.411.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2017-12-05", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8d9ff29f-36c6-46fc-a753-000cbe769290", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.411.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.411.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.411.2017.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 411/2017-26\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. decembra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a Milana\nĽalíka prerokoval prijatú sťažnosť\n, zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Ribárom, advokátska kancelária,\nNámestie sv. Michala 11, Hlohovec, ktorou namietal porušenie svojho základného\npráva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky\na práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných\n\nslobôd\n\npostupom\n\na\n\nuznesením\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Trnave\n\nsp. zn. 6 Tpo 31/2017 z 30. marca 2017, a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5\n\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Krajského súdu\nv Trnave sp. zn. 6 Tpo 31/2017 z 30. marca 2017 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6 Tpo 31/2017 z 30. marca 2017\nz r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.\n\n3.\n\npriznáva\n\nnáhradu trov právneho zastúpenia\n\nv sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov), ktorú j e Krajský súd\nv Trnave p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Ribára do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 411/2017-18 z 31. augusta 2017 rozhodol o prijatí sťažnosti\n(ďalej len „sťažovateľ“) na ďalšie konanie, ktorou namietal porušenie základného práva\nna osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Krajského súdu\nv Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Tpo 31/2017 z 30. marca 2017 (ďalej\naj „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“).\n2. Z podanej sťažnosti a príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo uznesením\nOkresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície v Galante\npod ČVS: ORP-773/2-VYS-GA z 27. novembra 2016 vznesené obvinenie pre zločin týrania\nblízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný\nzákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“). Krajský súd uznesením\nsp. zn. 5 Tpo 304/2016 z 8. decembra 2016 zrušil uznesenie Okresného súdu Galanta\n(ďalej len ,,okresný súd“) o tom, že obvineného neberie do väzby, a rozhodol, že obvinený\nsa berie do väzby. Okresný súd uznesením sp. zn. 1 Tp 66/2016 z 15. marca 2017 rozhodol,\nže obvineného prepúšťa z väzby na slobodu, prijíma sľub obvineného, nahradzuje väzbu\ndohľadom probačného a mediačného úradníka a obvinenému uložil zákaz úmyselného\nsa priblíženia k poškodenej a neprijal záruky za ďalšie správanie obvineného. Krajský súd\nuznesením sp. zn. 6 Tpo 31/2017 z 30. marca 2017 zrušil uznesenie okresného súdu\n\n2\n\nsp. zn. 1 Tp 66/2016 z 15. marca 2017 a rozhodol, že žiadosť obvineného o prepustenie\nz väzby na slobodu zamieta.\n3. Sťažovateľ v podanej sťažnosti argumentoval: „Postupom a uznesením Krajského\nsúdu Trnava v konaní vedenom 6Tpo/31/2017 zo dňa 30. 3. 2017 boli porušené práva\nsťažovateľa zaručené v č. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 5 ods. 4\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných v dôsledku nerešpektovania zásady\nkontradiktórnosti konania a princípu rovnosti zbraní (spôsobom primeraným pre konanie\ntýkajúce sa preskúmania zákonnosti pozbavenia osobnej slobody väzbou)...\nDňa 30. 3. 2017 sa konalo neverejné zasadnutie Krajského súdu v Trnave,\npredmetom ktorého okrem iného bolo rozhodovanie o sťažnosti Okresnej prokuratúry\nGalanta proti rozhodnutiu Okresného súdu v Galante, sp. zn. 1 TP/66/2016 zo dňa\n15. 03. 2017. Na danom neverejnom zasadnutí Krajský súd Trnava uznesením,\nsp. zn. 6Tpo/31/2017 zo dňa 30. 3. 2017 rozhodol tak ako sme uviedli vyššie v texte.\nZ odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd poukázal na písomne zdôvodnenie sťažnosti\nOkresnej prokuratúry v Trnave pričom sa stotožnil s jej argumentáciou. Okresná\nprokuratúra podala proti predmetnému rozhodnutiu Okresného súdu Galanta sťažnosť\ndňa 15. 3. 2017 do zápisnice, bez zdôvodnenia. Krajský súd Trnava v uznesení\nsp. zn. 6Tpo/31/2017 zo dňa 30. 3. 2017 sa však odoláva na písomné zdôvodnenie sťažnosti\nOkresnej prokuratúry Galanta. Obvinený ako aj obhajca však z písomným odôvodnením\nsťažnosti okresnej prokuratúry zo dňa 20. 3. 2017(ako to vyplýva zo spisu) oboznámení\nneboli z dôvodu, že obvinenému ani jeho obhajcovi predmetné odôvodnenie sťažnosti\nnebolo vôbec doručené...\n... je nepochybné, že písomné dôvody sťažnosti doručil prokurátor okresnému súdu\nvčas, teda tak, aby do odoslania spisu krajskému súdu boli k dispozícii. Existoval teda\ndostatočný časový priestor na to, aby boli dôvody sťažnosti doručené súdom sťažovateľovi,\nresp. jeho obhajcovi. Keďže okresný súd tak neurobil, mal doručenie dôvodov sťažnosti\nzariadiť krajský súd, ktorý to tiež mohol z časového hľadiska včas urobiť, keďže o sťažnosti\nrozhodol dňa 30. 3. 2017. V záujme úplnosti upozorňujeme, že obhajca obvineného má\naktivovanú elektronickú schránku ako aj elek. doručovanie cez portál UPVS.\n\n3\n\nV danom kontexte považujeme za potrebné predovšetkým poukázať na doterajšiu\njudikatúru ÚS SR (napr. sp. zn. II. ÚS 482/2014, II. ÚS 18/2013)... Z doterajšej judikatúry\nvyplýva, že určité základné procesné záruky sa musia poskytovať aj v konaní podľa čl. 5\nods. 4 dohovoru, i keď nemusia byť nutne rovnaké, ako tie, ktoré vyplývajú z čl. 6 ods. 1\ndohovoru pri rozhodovaní vo veci samej. V každom prípade musí mať osoba vo väzbe\nmožnosť predložiť argumenty a dôvody proti svojmu ponechaniu vo väzbe. Vždy musí byť\nzaručená kontradiktórnosť konania a rovnosť zbraní (de Wilde c. Belgicko, Trzaska\nc. Poľsko a ďalšie). Osoba vo väzbe musí mať možnosť predložiť súdu argumenty a dôvody\nproti ponechaniu vo väzbe. Musí jej byť daná možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam prokurátora\no odôvodnenosti trvania väzby a vyvracať ich. Pre tento účel jej nemôže byť odopreté právo\noboznámiť sa s dôkazmi a skutočnosťami, o ktoré by sa malo opierať rozhodnutie súdu\no väzbe (kontradiktórnosť konania). Procesný postup súdu musí zabezpečiť, aby bola\nobvinenému, resp. obžalovanému v týchto smeroch poskytnutá rozumná príležitosť\nobhajovať svoje záujmy za podmienok, ktoré ho nepostavia do podstatne nevýhodnejšej\npozície v porovnaní s druhou stranou (princíp rovnosti zbraní). Zabezpečenie\nkontradiktórnej povahy konania a rešpektovanie princípu rovnosti predstavujú základné\nprocesné garancie uplatniteľné vo veciach týkajúcich sa pozbavenia osobnej slobody\nväzbou (III. ÚS 198/05, II. ÚS 18/2013).\n... Tým, že sťažovateľovi nebola daná možnosť písomne sa vyjadriť k argumentácii\nobsiahnutej v sťažnosti okresnej prokuratúry, na základe ktorej v konečnom dôsledku došlo\nk zrušeniu rozhodnutia o prepustení obvineného z väzby, pričom Krajský súd Trnava pred\nsvojím rozhodnutím sťažovateľa ani osobne nevypočul nakoľko rozhodoval na neverejnom\nzasadnutí, bola postupom Krajského súdu v Trnave v predmetnej veci sťažovateľovi odňatá\nmožnosť predložiť v konaní argumenty a dôvody proti svojmu ponechaniu vo väzbe.“\n4. Sťažovateľ žiadal ústavný súd, aby nálezom takto rozhodol:\n,,1. Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 6Tpo/31/2017 zo dňa 30. 3. 2017 porušil\nprávo\n\n. na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky, ako aj jeho právo na slobodu podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd.\n\n4\n\n2. Uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6Tpo/31/2017 zo dňa 30. 3. 2017\nzrušuje.\n3.\n\npriznáva úhradu trov právneho zastúpenia advokátom\n\nv sume 312,34 €, ktorú je Krajský súd Trnava povinný zaplatiť na účet advokáta\nJUDr. Igora Ribára, Advokátska kancelária, Nám sv. Michala 11, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\n5. Ústavný súd postupujúc podľa § 31 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) vyzval krajský súd, aby sa vyjadril k prijatej sťažnosti sťažovateľa.\nPredseda krajského súdu vo vyjadrení sp. zn. Spr 320/2017 z 27. júna 2017 v súhrne\nkonštatoval:\n„Zo zistenia tunajšieho súdu v súvislosti s príslušnými (dôvodmi sťažnosti)\nokresného prokurátora vyplýva, že tieto (dôvody sťažnosti) boli zaslané priamo Okresnému\nsúdu v Galante, teda už tento okresný súd mohol vykonať opatrenia na doručenie dôvodov\nsťažnosti druhej procesnej strane (obvinenému) resp. obhajcovi. Tunajší krajský súd\npri svojom rozhodovaní dňa 30. 3. 2017 vychádzal práve z tejto domnienky (že dôvody\nsťažnosti boli doručované okresným súdom) a preto už v samotnom konaní odvolacieho\nsúdu tieto (dôvody sťažnosti) nedoručoval. Samotná (obhajoba) túto skutočnosť ani\nv priebehu konania odvolacieho súdu od 20. 3. 2017 do samotného rozhodnutia\nodvolacieho súdu dňa 30. 3. 2017 nenamietala.\nO samotnej sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu\nv Galante pod sp. zn. 1Tp/66/2016 zo dňa 1. 1. 2016 bolo rozhodované krajským súdom na\nneverejnom zasadnutí, keďže nezistil dôvody preto, aby konal na verejnom zasadnutí.\nTakúto formu konania (v rámci verejného zasadnutia) samotný obvinený ani samotný\nobhajca nežiadali.\nV tomto kontexte navrhujem Ústavnému súdu SR, aby prijatie ústavnej sťažnosti\nodmietol.“\n\n5\n\n6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od neho nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práva podľa označených\nčlánkov ústavy a dohovoru. Prerokovanie sťažnosti na ústnom pojednávaní – vzhľadom\nna povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd\nnepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností\npotrebných na meritórne rozhodnutie veci (I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).\nII.\n7. Krajský súd vo svojom uznesení sp. zn. 6 Tpo 31/2017 z 30. marca 2017\nv podstatnom uviedol:\n„Prokurátor v písomne podanej sťažnosti (proti uzneseniu sudcu pre prípravné\nkonanie okresného súdu sp. zn. 1 Tp 66/2016 z 15. marca 2017, pozn.) uviedol, že má za to,\nže existujú konkrétne skutočnosti, z ktorých i naďalej vyplýva reálna obava, že sa obvinený\nbude opakovane dopúšťať ďalšej trestnej činnosti po prepustení z väzby na slobodu,\npoukázal na protiprávne konania obvineného v minulosti, ktorý bol osem krát súdne\ntrestaný a to opakovane aj za násilnú trestnú činnosť, pričom posledný trestný čin spáchal\ndňa 25. 11. 2016 a bol za neho právoplatne odsúdený dňa 27. 11. 2016. Ďalej poukázal\nna osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu. Na základe uvedeného existuje\nreálna obava, že obvinený po prepustení z väzby na slobodu bude pokračovať vo verbálnych\nútokoch a v násilnom správaní sa voči svojej družke\n\nzakladajúci\n\nväzobný dôvod v zmysle ustanovenia § 71 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku. V závere\nžiadal, aby krajský súd podľa § 194 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku zrušil\nnapadnuté uznesenie okresného súdu a obvineného ponechal vo väzbe...\nKrajský súd v Trnave na základe včas podanej sťažnosti okresnou prokuratúrou\na obhajcom obvineného v zmysle § 192 ods. 1 písm. a) b) Trestného poriadku preskúmal\nsprávnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovatelia podali\nsťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil,\nže sťažnosť okresného prokurátora je dôvodná...\n\n6\n\n... sťažnostný súd má za to, že v danom prípade existujú konkrétne skutočnosti,\nz ktorých i naďalej vyplýva reálna obava, že sa obvinený bude opakovane dopúšťať trestnej\nčinnosti po prepustení z väzby na slobodu, tak, ako tomu bolo i doposiaľ, keďže obvinený\nbol už osem krát súdne trestaný a to opakovane aj za násilnú trestnú činnosť, čo však\nočividne neviedlo k jeho náprave... obvinený posledný trestný čin spáchal dňa 25. 11. 2016\na bol za neho právoplatne odsúdený dňa 27. 11. 2016... Sťažnostný súd musel prihliadať\ni na závažnosť daného skutku, kedy sa jedná o zločin týrania blízkej a zverenej osoby, teda\no závažnú trestnú činnosť, kde je potreba poskytnúť ochranu slabšiemu subjektu.\nUvedené skutočnosti viedli sťažnostný súd k záveru, že napadnuté uznesenie, ktorým\nsudca pre prípravné konanie rozhodol o prepustení obvineného z väzby, je potrebné zrušiť\nv celom rozsahu, nakoľko dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písmeno c) Trestného poriadku\ni naďalej u obvineného trvajú a preto zamietol žiadosť obvineného o prepustenie z väzby.“\nIII.\n8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy).\nJe teda garantom ústavnosti a súdnym orgánom, ktorý je povinný chrániť dodržiavanie\na rešpektovanie ústavy všetkými orgánmi verejnej moci vrátane všeobecných súdov.\nV zmysle čl. 152 ods. 4 ústavy musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov,\nzákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s ústavou a súčasne\nv zmysle čl. 154c ods. 1 ústavy majú príslušné medzinárodné zmluvy vrátane dohovoru\nprednosť pred zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Zo\nvzájomnej súvislosti týchto ustanovení vyplýva, že dohovor a judikatúra naň sa vzťahujúca\npredstavujú pre vnútroštátne orgány aplikácie práva záväzné výkladové smernice pre výklad\na uplatňovanie zákonnej úpravy základných práv a slobôd zakotvených v druhej hlave\n\n7\n\nústavy, a tým jednak normujú rámec, ktorý tieto orgány v konkrétnom prípade nemôžu\nprekročiť (I. ÚS 36/02), a zároveň určujú ten, v ktorom je pred týmito orgánmi možné\ndomáhať sa rešpektovania jednotlivých aspektov „práva na spravodlivé súdne konanie“\n(I. ÚS 49/01, I. ÚS 1/03). Rozhodnutiu vo veci samej musí navyše predchádzať jeho postup\nzodpovedajúci garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení\nústavy a príslušnej medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,\nnajmä garanciám obsiahnutým v princípe rovností zbraní a práve na kontradiktórne konanie.\n10. Podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy osobná sloboda sa zaručuje; nikoho nemožno\nstíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon;\nnikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok;\ndo väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe\nrozhodnutia súdu. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím\nalebo iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene\nrozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie\nslobody nezákonné. Konanie o návrhu oprávneného subjektu na uvalenie väzby (v tomto\nprípade prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta) predstavuje súdne preskúmanie\nzákonnosti väzby zahŕňajúce preskúmanie existencie všetkých jej podmienok z úradnej\npovinnosti. Z uvedeného dôvodu je na takéto konanie aplikovateľný čl. 5 ods. 4 dohovoru\n[III. ÚS 227/03 a rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“)\nz 21. 12. 2000 vo veci Jabloňski v. Poľsko]. Rešpektovanie základných práv osoby\npozbavenej osobnej slobody väzbou garantovaných v ustanovení čl. 17 ods. 5 ústavy preto\nnevyhnutne zahŕňa zabezpečenie základných procesných záruk vyžadovaných v zmysle\nčl. 5 ods. 4 dohovoru v konaní súdu, ktorého predmetom je rozhodovanie o väzbe\nobvineného, prípadne jej ďalšom trvaní.\n11. Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. IV. ÚS 186/09) už uviedol, že súdne\nkonanie v súvislosti s rozhodovaním o zákonnosti väzby musí poskytovať určité garancie\nprocesnej povahy, ktoré sú vyjadrené v čl. 6 ods. 1 dohovoru. So zreteľom na to, že čl. 6\nods. 1 dohovoru sa nevzťahuje na konanie a rozhodovanie o väzbe, procesné záruky\nuvedené v odseku 1 nemožno bez ďalšieho uplatniť aj v prípade čl. 5 ods. 4 dohovoru.\n\n8\n\nZ doterajšej judikatúry však vyplýva, že určité základné procesné záruky sa musia\nposkytovať aj v konaní podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru, i keď nemusia byť nutne rovnaké ako\ntie, ktoré vyplývajú z čl. 6 ods. 1 dohovoru pri rozhodovaní vo veci samej. Väzba nutne\nzasahuje do inak v zásade neporušiteľných oblastí súkromia a dôstojnosti jednotlivca,\ndo výkonu iných ústavou zaručených základných práv a slobôd. Podmienkou ústavnosti\nväzby preto musí byť aj jej určenie v súlade s takými normami ústavy, ktoré vyjadrujú\nvšeobecné zásady vlastné právnemu štátu (II. ÚS 55/1998). V každom prípade musí mať\nosoba vo väzbe možnosť predložiť argumenty a dôvody proti svojmu ponechaniu vo väzbe,\npričom judikatúra sa prikláňa k tomu, že obvinený musí byť súdom vypočutý. Vždy musí\nbyť zaručená kontradiktórnosť konania a rovnosť zbraní (napr. III. ÚS 84/06,\nIII. ÚS 198/05, I. ÚS 67/03).\n12. V teoretickej rovine je možné uviesť, že z judikatúry ESĽP vyplýva, že princíp\nrovnosti zbraní znamená, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť\npredniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej\nsituácie, než v ktorej je protistrana. Právo na kontradiktórne konanie znamená, že procesné\nstrany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh\nuspel, ale i zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli\npredložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (rozsudok ESĽP\nzo 4. 6. 2002 vo veci Komanický proti Slovenskej republike, body 45 a 46, rozsudok ESĽP\nz 13. 1. 2015 vo veci Trančíková proti Slovenskej republiky). Inými slovami, z princípu\nkontradiktórnosti konania vyplýva, že samotný účastník konania musí mať možnosť\nposúdiť, či a do akej miery je písomné vyjadrenie odporcu (protistrany v súdnom konaní)\nprávne významné, či obsahuje také skutkové a právne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho\nstrany reagovať alebo inak je vhodné sa k nemu vyjadriť, v dôsledku čoho je teda len\nna účastníkovi konania, aby sám posúdil, či určité stanovisko k vyjadreniu protistrany\nvyžaduje komentár z jeho strany (rozsudok ESĽP z 18. 2. 1997 vo veci Niderost-Huber\nproti Švajčiarsku, sťažnosť č. 18990/91, body 27 a 29, rozsudok ESĽP z 13. 1. 2015 vo veci\nTrančíková proti Slovenskej republike), a pritom nezáleží, aký je jeho skutočný účinok\nna súdne rozhodnutie (rozsudok ESĽP z 31. 5. 2001 vo veci K. S. proti Fínsku, rozsudok\nESĽP z 28. 6. 2001 vo veci F. R. proti Švajčiarsku). Inak povedané, požiadavka\n\n9\n\n„kontradiktórnosti konania“ sa v judikatúre ESĽP chápe skôr formálne, t. j. z jej hľadiska\nv podstate nezáleží alebo len málo záleží na skutočnom obsahu a význame informácie alebo\nargumentov predložených súdu vrátane ich samotného dopadu na rozhodnutie súdu/orgánu\nverejnej moci.\n13. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre k čl. 5 dohovoru postupne\nformuloval viaceré samostatné práva osôb vo väzbe, medzi ktoré patrí aj právo\nna kontradiktórne konanie a vypočutie pred rozhodnutím o zákonnosti väzby (rozsudok\nESĽP Michalko proti Slovenskej republike z 21. 12. 2010, bod 156 a tam citovaná\njudikatúra), ale aj všeobecnejšie právo na „zákonnosť“ konania a právo nebyť zbavený\nosobnej slobody svojvoľným (arbitrárnym) spôsobom (rozsudok ESĽP Michalko proti\nSlovenskej republike z 21. 12. 2010, body 156 a 158). Požiadavka zabezpečenia\nkontradiktórnej povahy konania a rešpektovania „princípu rovnosti zbraní“ predstavujú\nzákladné procesné garancie („fundamental guarantees of procedure“) uplatniteľné\nvo veciach týkajúcich sa pozbavenia osobnej slobody (rozsudok ESĽP z 21. 10. 1986\nvo veci Sanches-Reisse c. Švajčiarsko, rozsudok ESĽP z 15. 11. 2005 vo veci Reinprecht\nc. Rakúsko). Zabezpečenie „reálnej“ kontradiktórnosti konania znamená v ďalšom aj právo\nna prístup k spisom, bez ktorého obvinený nemôže dostatočne prezentovať svoje argumenty\n(de Wilde c. Belgicko, s. 41, § 76; Trzaska c. Poľsko z 11. 7. 2000, Lanz c. Rakúsko\nz 30. 4. 2002, Wloch c. Poľsko z 19. 10. 2000).\n14. Ústavný súd už vyslovil (napr. III. ÚS 198/05), že osoba vo väzbe musí mať\nv každom prípade možnosť predložiť súdu argumenty a dôvody proti svojmu ponechaniu\nvo väzbe a vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam týkajúcim sa jej dôvodnosti a zákonnosti.\nMusí jej byť daná možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam protistrany (prokurátora)\no odôvodnenosti trvania väzby a vyvracať ich. Pre tento účel jej nemôže byť odopreté právo\noboznámiť sa s dôkazmi a skutočnosťami, o ktoré by sa malo opierať rozhodnutie súdu\no väzbe (kontradiktórnosť konania). Procesný postup súdu musí zabezpečiť, aby bola\nobvinenému/obžalovanému v týchto smeroch poskytnutá rozumná príležitosť obhajovať\nsvoje záujmy za podmienok, ktoré ho nepostavia do podstatne nevýhodnejšej pozície\nv porovnaní s druhou stranou (princíp „rovnosti zbraní“). Zabezpečenie kontradiktórnej\n\n10\n\npovahy konania a rešpektovanie princípu „rovnosti zbraní“ predstavujú základné procesné\ngarancie uplatniteľné vo veciach týkajúcich sa pozbavenia osobnej slobody väzbou.\n15. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sudca pre prípravné konanie okresného\nsúdu uznesením sp. zn. 1 Tp 66/2016 z 15. marca 2017 nevyhovel návrhu prokurátora\nokresnej prokuratúry na vzatie sťažovateľa do väzby, keď prijal niektoré zo záruk za jej\nnahradenie, proti tomuto rozhodnutiu podal prokurátor okresnej prokuratúry i sťažovateľ\nsťažnosť, o ktorých rozhodol krajský súd na neverejnom zasadnutí senátu 30. marca 2016.\nSťažnosť okresného prokurátora mala byť podaná ihneď po vyhlásení rozhodnutia\nokresným súdom a neskôr písomné odôvodnená a zaslaná okresnému súdu. Z uvedeného\nje zrejmé, že krajský súd vychádzajúc z konkrétnych okolností predmetnej veci mal\ndostatočný čas a priestor na to, aby postupoval v konaní rešpektujúc predovšetkým\njudikatúru ESĽP. Pri rozhodovaní o sťažnosti okresného prokurátora proti rozhodnutiu\no väzbe sťažovateľa krajský súd tak vychádzal (len) z obsahu sťažnosti okresného\nprokurátora bez možnosti sťažovateľa oboznámiť sa s jej obsahom a prípadne k nej zaujať\ni stanovisko na obhajobu svojich práv. Aj podľa príslušnej zákonnej úpravy (§ 72 ods. 2\nôsma veta Trestného poriadku) sa návrhy a žiadosti prokurátora majú bez meškania doručiť\nobvinenému, čo v súlade s judikatúrou ústavného súdu možno považovať za súčasť záruk\nvyplývajúcich z čl. 5 ods. 4 dohovoru (I. ÚS 67/03, I. ÚS 100/04, I. ÚS 2/05, III. ÚS 34/07).\nÚstavný súd teda považuje právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení\nostatných účastníkov za súčasť práva na spravodlivý proces a nie je podstatné, či podľa\nnázoru prokuratúry alebo všeobecného súdu ide o podanie skutkovo a právne významné\nalebo bezvýznamné, pretože túto skutočnosť posudzuje výlučne druhý účastník konania,\nv danom prípade strana v trestnom konaní. Ten rozhodne o tom, aké stanovisko zaujme\n(I. ÚS 230/03, IV. ÚS 186/09). Uvedené nadobúda na význame aj z pohľadu tej skutočnosti,\nže rovnosť medzi obvineným (proti tomu, proti ktorému sa vedie trestné konanie, pozn.)\na prokurátorom v trestnom konaní je relatívna vzhľadom na rozdiel v ich procesnom\na najmä faktickom postavení, ktorý vyplýva z ich rozdielnych funkcií a možností\n(napr. za prokurátorom stojí štátny aparát a donucovacia štátna moc). Ich rovnosť je potom\npriliehavejšie vyjadriteľná v zásade rovnosti zbraní vyjadrenej predovšetkým v práve,\naby každá strana súdneho konania mala možnosť hájiť si svoju vec pred súdom\n\n11\n\nza podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú v pomere k druhej strane (rozsudok\nESĽP vo veci De Haes a Gijsels v. Belgicko z 24. 2. 1997, § 53, III. ÚS 186/02).\n16. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie. Podľa § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením,\nústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší. Podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona\no ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n17. Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu.\nNa základe konštatovania porušenia ústavnosti v danej veci v dôsledku vyslovenia\nporušenia základných práv sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a podľa čl. 5 ods. 4\ndohovoru ústavný súd uznesenie krajského súdu sp. zn. 6 Tpo 31/2017 z 30. marca 2017\nzrušil a vec vrátil krajskému súdu na nové konanie (bod 2 výroku tohto nálezu).\nIV.\n18. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd priznal sťažovateľovi náhradu v súlade s ich vyčíslením jeho právnym\nzástupcom za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2017 (prevzatie a prípravu\nzastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b)\na § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\n\n12\n\npredpisov, a to každý úkon po 147,33 € s režijným paušálom vo výške 8,84 € , čo v súhrne\npredstavuje sumu 312,34 €.\nPriznanú úhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný zaplatiť na účet\nprávneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1\nCivilného sporového poriadku).\n19. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. decembra 2017\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "väzba", "trestné konanie", "trestné konanie", "väzba-väzba v prípravnom konaní", "väzba-nahradenie väzby", "konanie-kontradiktórnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "6Tpo/31/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4bb509ae-7828-4244-a872-e6bec76df80b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.482.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 482/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 482/2014 z 18. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.482.2014.1"}, {"guid": "ussr:c14dcf60-7b04-48b8-8e86-8dad80fe8b93", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 18/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 18/2013 z 22. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-22", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c14dcf60-7b04-48b8-8e86-8dad80fe8b93"}, {"guid": "ussr:9f3626ae-21ca-4fb2-a5ea-bc7731b45f4a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 186/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 186/09 z 13. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-13", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9f3626ae-21ca-4fb2-a5ea-bc7731b45f4a"}, {"guid": "ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 34/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/07 z 26. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-26", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a"}, {"guid": "ussr:b50e8cb5-2d8c-4736-9ad5-d424df00f70e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 84/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 84/06 z 17. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-17", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b50e8cb5-2d8c-4736-9ad5-d424df00f70e"}, {"guid": "ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 314, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe"}, {"guid": "ussr:907f1bbd-ec2d-43dd-ae7f-559c0fffdac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 2/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 2/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:907f1bbd-ec2d-43dd-ae7f-559c0fffdac1"}, {"guid": "ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 100/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 100/04 z 8. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-08", "citacie_n": 454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0"}, {"guid": "ussr:a43968f9-56b7-4fda-b2e1-56c07fa6fe87", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 230/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 230/03 z 31. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-31", "citacie_n": 165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a43968f9-56b7-4fda-b2e1-56c07fa6fe87"}, {"guid": "ussr:22c29444-52d4-45c3-a49f-c923db9ac45a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 67/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 67/03 z 10. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-10", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22c29444-52d4-45c3-a49f-c923db9ac45a"}, {"guid": "ussr:10ccb9f9-a37d-44f6-aa4c-e272a648d47e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/03 z 28. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-28", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:10ccb9f9-a37d-44f6-aa4c-e272a648d47e"}, {"guid": "ussr:5dd5c1f5-6a75-4116-9b13-0c0fe6068137", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 157/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 157/02 z 26. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-26", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dd5c1f5-6a75-4116-9b13-0c0fe6068137"}, {"guid": "ussr:2bc7b2b7-915b-4bae-84e2-6196ca09100f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 227/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 227/03 z 15. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-15", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2bc7b2b7-915b-4bae-84e2-6196ca09100f"}, {"guid": "ussr:56ddb4c9-d3e2-41a5-8c22-bcbd1ab4b610", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 36/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 36/02 z 30. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-30", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56ddb4c9-d3e2-41a5-8c22-bcbd1ab4b610"}, {"guid": "ussr:55b817a2-d054-4e56-ac86-76063738b47e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 1/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 1/03 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b817a2-d054-4e56-ac86-76063738b47e"}, {"guid": "ussr:321d1948-5916-40c1-98d3-fa84b3a76d62", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 186/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 186/02 z 21. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-21", "citacie_n": 85, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:321d1948-5916-40c1-98d3-fa84b3a76d62"}, {"guid": "ussr:e2a9f6f4-76d1-41c6-8ba1-b44c538409bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 49/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/01 z 19. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-19", "citacie_n": 214, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2a9f6f4-76d1-41c6-8ba1-b44c538409bb"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:06b2ea5d-dfea-4be9-a3ed-a5422b223e40", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.553.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 553/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 553/2023 z 24. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.553.2023.1"}, {"guid": "ussr:05936c8d-a437-4f22-af89-0969795b177d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.649.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 649/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 649/2021 z 24. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.649.2021.2"}]}