{"guid": "ussr:b1bc8236-27af-44dc-9017-bd39f2bd1b3e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.40.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 40/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/2018 z 31. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 31. januára 2018, sp. zn. I. ÚS 40/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.40.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-01-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b1bc8236-27af-44dc-9017-bd39f2bd1b3e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.40.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.40.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.40.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 40/2018-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. januára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, vo veci\n\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1\nÚstavy\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nrozsudkom\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Banskej\n\nBystrici\n\nsp. zn. 12 Co 12/2016 z 9. marca 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júla 2017\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nvo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva vlastniť\nmajetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 12 Co 12/2016 z 9. marca 2017.\n\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom Okresným súdom\nŽiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 4 C 223/2011 sa žalobcovia\ndomáhali proti sťažovateľovi náhrady majetkovej ujmy v sume 1 035,47 € a nemajetkovej\nujmy v sume 32 879 €, ktorá im mala vzniknúť v dôsledku toho, že sťažovateľ v budove,\nktorá je v jeho vlastníctve, odpojil byt žalobcov (nájomníkov) od elektrickej energie.\nOkresný súd v poradí prvým rozsudkom z 29. októbra 2012 žalobe žalobcov vyhovel v časti\nnimi uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, a to tak, že sťažovateľovi uložil\npovinnosť uhradiť každému z nich (traja žalobcovia, pozn.) po 600 € a vo zvyšnej časti\ntohto nároku na náhradu nemajetkovej ujmy prevyšujúceho sumu 600 € ich žalobu zamietol,\na súčasne zamietol aj nárok žalobcov na náhradu majetkovej ujmy. Na základe odvolania\nžalobcov krajský súd uznesením sp. zn. 16 Co 407/2012 z 26. júna 2013 označený rozsudok\nokresného súdu potvrdil vo výroku, ktorým bola sťažovateľovi uložená povinnosť uhradiť\nžalobcom nemateriálnu ujmu, a v zamietavých výrokoch tento rozsudok zrušil a vec vrátil\nna ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie späť okresnému súdu. Okresný súd\nďalším rozsudkom sp. zn. 4 C 223/2011 z 25. novembra 2013 uložil sťažovateľovi\npovinnosť uhradiť žalobcom aj majetkovú ujmu v sume 1 035,47 € a žalobný návrh vo veci\nuplatneného nároku na úhradu nemajetkovej ujmy v rozsahu prevyšujúcom 600 €\nopäť zamietol. O odvolaní žalobcov rozhodol opätovne krajský súd uznesením\nsp. zn. 12 Co 135/2014 z 31. marca 2015, ktorým zrušil druhý rozsudok okresného súdu\nv jeho zamietavom výroku a vec v tomto rozsahu vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie\na rozhodnutie. Napokon okresný súd vo veci rozhodol opäť rozsudkom sp. zn. 4 C 223/2011\nz 30. septembra 2015, ktorým okresný súd zaviazal sťažovateľa zaplatiť z titulu náhrady\nnemajetkovej ujmy každému z troch žalobcov po 5 400 € a vo zvyšku nárok na náhradu\nnemajetkovej ujmy v sume prevyšujúcej 5 400 € zamietol. V odvolacom konaní krajský súd\nsťažnosťou napádaným rozsudkom sp. zn. 12 Co 12/2016 z 9. marca 2017 označený\nrozsudok okresného súdu potvrdil (nadobudol právoplatnosť 11. mája 2017, pozn.).\n3. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ namieta porušenie svojich práv\nna spravodlivé súdne konanie, ako aj práva vlastniť majetok v príčinnej súvislosti\ns rozsudkom krajského súdu sp. zn. 12 Co 12/2016 z 9. marca 2017, ktorý považuje\nza nespravodlivý, poukazujúc na to, že okresný súd, ako aj krajský súd nezohľadnili, že byt\n\n2\n\nv nájme žalobcov odpojil od elektrickej energie v záujme ich vlastnej ochrany z dôvodu\npoškodenia elektrického vedenia a že nemalo byť zohľadnené, že sťažovateľ im pred\nodpojením ponúkal náhradný byt, ktorý omietli.\n4. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného tiež uviedol:\n„V uvedenom konaní porušiteľa vidím porušenie môjho základného práva na súdnu\nochranu, keďže na jednej strane porušiteľ priznal žalobcom právo na bývanie, ktoré patrí\nk základným ľudským právam, avšak moje právo na súdnu ochranu, ako aj právo vlastniť\nmajetok, ktoré taktiež patria k základným právam upravených v základnom zákone štátu,\nktorý je nadriadený všetkým zákonom, opomenul, resp. sa im nevenoval. Porušiteľ\npoukazoval len na útrapy žalobcov, ktoré zažili, na ktoré poukazovali, avšak na skutočnosti,\nktoré boli uskutočňované v prospech žalobcov, porušiteľ neriešil, ako odpojenie elektrickej\nenergie za účelom zabezpečenie ochrany majetku a zdravia nájomcov, príp. ponúknutie\nnáhradného ubytovania žalobcom na čas, kým dôjde a bude môcť dôjsť k znovu zapojeniu\nelektrickej energie.\nPoukazujem na to, že rozhodnutie súdu by malo byť predovšetkým spravodlivé, ktoré\nrešpektuje nielen platné ustanovenia príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov,\nale taktiež rešpektuje pravidlá slušnosti opierajúce sa o základné morálne zásady\nspoločnosti premietnuté do zásad tzv. dobrých mravov.\nZ uvedených dôvodov sa obraciam na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý ma\nv rámci svojej právomoci ešte stále možnosť odstrániť evidentne nezákonné postupy v mojej\nveci a napraviť protiústavný stav, ktorý Krajský súd v Banskej Bystrici spôsobil...“\n5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie\nkonanie ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 09.03.2017,\nč. k. 12Co/l2/2016-340 bolo porušené základné právo sťažovateľa vlastniť majetok\npodľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\n\n3\n\n2.\n\nRozsudok\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv\n\nBanskej\n\nBystrici\n\nzo\n\ndňa\n\n09.03.2017,\n\nč. k. 12Co/12/2016- 340 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Banskej Bystrici\nna ďalšie konanie.“\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n8. V súvislosti so sťažovateľom napádaným rozsudkom krajského súdu ústavný súd\nvzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné v prvom rade pripomenúť,\nže nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu,\nktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav\na aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\n\n4\n\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00).\n9. Krajský súd svoje rozhodnutie v podstatnej časti odôvodnil takto:\n„Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého\nrozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu\nje presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel,\nsú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného\nvyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným\nv ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje\nna argumenty žalobcov 1/-3/ a žalovaného v odvolaní...\nPodľa názoru odvolacieho súdu (stotožňujúc sa so záverom prvoinštančného súdu)\nžalobcovia 1/ - 3/ preukázali, že protiprávnym konaním žalovaného utrpeli ujmu, bolo\nzasiahnuté do ich základných práv garantovaných Ústavou SR, a to do práva na zachovanie\nľudskej dôstojnosti, osobnej cti, práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním\ndo súkromného a rodinného života v dôsledku odpojenia od elektrickej energie žalovaným,\nhoci riadne platili nájomné a platby súvisiace s dodávkou elektrickej energie.\nTento protiprávny stav trval 14 mesiacov a to napriek tomu, že žalovanému bola súdnymi\nrozhodnutiami (vrátane predbežného opatrenia) okresného súdu uložená povinnosť\nzabezpečiť prívod elektrickej energie. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno\nohľadne svojich tvrdení, že nebolo možné zabezpečiť prívod elektrickej energie do bytu,\nktorý užívali žalobcovia 1/ až 3/, z titulu vád ohrozujúcich ich život a zdravie...\n\n5\n\nOdvolací súd považuje za potrebné dodať, že pri určení výšky nemajetkovej ujmy\nokresný súd správne bral do úvahy celé obdobie, počas ktorého došlo k zásahu do ústavne\ngarantovaných práv žalobcov 1/-3/. Z ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov\nvyplýva, že výška nemajetkovej ujmy sa matematicky neprepočíta na každý deň, počas\nktorého protiprávny zásah trval, ani sa neprihliada na eventuálne majetkové hodnoty, ktoré\nje možné nadobudnúť za priznanú majetkovú ujmu. Pre úplnosť odvolací súd uvádza,\nže žalobcami 1/-3/ uplatnená výška nemajetkovej ujmy (32 879,- Eur pre každého\nzo žalobcov) býva zo strany všeobecných súdov priznávaná výnimočne, v prípade extrémne\nzávažných porušení oprávnených práv a záujmov postihnutých osôb a v prípade\nnajzávažnejších následkov, napr. usmrtenie, spôsobenie závažnej ujmy na zdraví (viď. napr.\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/470/2011 z 20. 02. 2013, rozsudok\nKrajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/465/2014 z 30. 07. 2015, rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/228/2012 z 26. 09. 2013).\nV súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného odvolací súd poukazuje na to,\nže nielen žalobkyni 1/ ale i žalobcom 2/-3/ vzniklo právo na náhradu nemajetkovej ujmy,\npretože sú osobami, ktoré žijú so žalobkyňou 1/ v spoločnej domácnosti a protiprávnym\nkonaním\n\nžalovaného\n\nbolo\n\nzasiahnuté\n\ndo\n\nich\n\nzákladných\n\npráv\n\ngarantovaných\n\nÚstavou Slovenskej republiky. Odvolací súd poukazuje i na rozhodnutie bývalého\nMestského národného výboru v Banskej Štiavnici o pridelení bytu č. j. 1618/82/MH, DaO\nz 03. 09. 1982 (č. l. 5 spisu), z ktorého vyplýva, že byt bol pridelený žalobkyni 1/\na „príslušníkom jej domácnosti“, t. j. i žalobcom 2/-3/, pričom žalobcovia 2/-3/ sú dlhodobo\nprihlásení k trvalému pobytu na adrese\n\n. Z uvedených\n\ndôvodov boli žalobcovia 1/-3/ aktívne vecne legitimovaní v tomto konaní.“\n10. Z citovaného je zrejmé stotožnenie sa krajského súdu so závermi okresného súdu,\nktorý pri skúmaní predpokladov vzniku žalobcami uplatňovanej škody, ktorými sú\n(i) konanie škodcu (sťažovateľa); (ii) vznik škody a (iii) príčinná súvislosť medzi konaním\nškodcu a vzniknutou škodou, v súvislosti s ustálením otázky pričinenia sa sťažovateľa\nk vzniknutej škode vychádzal z toho, že povinnosť pripojiť byt žalobcov k elektrickej\nenergii\n\nbola\n\nsťažovateľovi\n\nuložená\n\nuž\n\niným\n\nprávoplatným\n\nrozhodnutím\n\nsúdu,\n\na to rozsudkom okresného súdu sp. zn. 9 C 224/09 z 9. marca 2010, právoplatným\n\n6\n\n4. mája 2010. Uvedenú povinnosť si sťažovateľ nesplnil, a preto sa jej splnenia\nmuseli žalobcovia domáhať až v exekučnom konaní. Okrem toho v súvislosti s obrannou\nargumentáciou\n\nsťažovateľa,\n\nže\n\nsúdy\n\nv\n\nkonaní\n\nvedenom\n\nokresným\n\nsúdom\n\npod sp. zn. 4 C 223/2011 náležite neskúmali dôvody, pre ktoré žalobcov, resp. ich byt\nodpojil od prívodu elektrickej energie, a ktorý mal spočívať v tom, že tak musel urobiť\nz dôvodu poškodenia elektrického vedenia, okresný súd vykonaným dokazovaním\n(vyjadrením znalca, pozn.) ustálil, že elektrické vedenie bolo poškodené v spoločných\npriestoroch bytového domu, a nie v byte žalobcov, pričom odstránenie tejto poruchy\nsi vzhľadom na jej charakter vyžadovalo iba niekoľkohodinovú prácu.\n11. Vzhľadom na uvedené možno obrannú argumentáciu sťažovateľa v konaní\npred ústavným súdom o nedostatočnom dokazovaní pri preukázaní dôvodnosti jeho\npovinnosti pripojiť byť žalobcov k elektrickej energii v konaní o náhradu škody vedenom\nokresným súdom pod sp. zn. 4 C 223/2011 považovať v interakcii so žalobným petitom\ntohto konania za bezpredmetnú, pretože otázka existencie a dôvodnosti tejto povinnosti\nsťažovateľa bola predmetom skúmania, a teda dokazovania už v skoršom súdnom konaní\nvedenom okresným súdom pod sp. zn. 9 C 224/09, v ktorom mu okresný súd túto povinnosť\npo tam vykonanom dokazovaní uložil. Inými slovami, obrana sťažovateľa o tom, že nemal\npovinnosť pripojiť byť žalobcov k elektrickej energii, a to či už z dôvodu, že ich odpojil\nzo zákonných dôvodov alebo z dôvodu, že im ponúkol náhradný byt, by mala svoje\nopodstatnenie ešte v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 9 C 224/09, nie však\nuž v tomto preskúmavanom konaní o náhradu škody, kde vzhľadom na už existujúce\nprávoplatné rozhodnutie okresného súdu sp. zn. 9 C 224/09 z 9. marca 2010 otázka\nexistencie povinnosti sťažovateľa a ani otázka jej porušenia nebola pochybnou, keďže\nsťažovateľ aj napriek tejto jeho súdne deklarovanej povinnosti byt žalobcov k elektrickej\nenergii dobrovoľne nepripojil. Otázku uplatnenej škody (jej charakter a sumu) sťažovateľ\nv konaní pred ústavným súdom nespochybňuje.\n12. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\n\n7\n\npre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\n13. Vzhľadom na uvedené možno závery krajského súdu s ohľadom na argumentáciu\nsťažovateľa považovať za logické, ústavne udržateľné, neodporujúce aplikovanej právnej\núprave a podľa ústavného súdu im nemožno vyčítať takú svojvoľnosť, ktorá by mala\nza následok arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu, preto ústavný súd\nsťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú\nodmietol (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n14. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napádaného\nrozhodnutia krajského súdu je viazané na vyslovenie porušenia jeho práv alebo slobôd\n(čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tejto časti sťažnosti už nerozhodoval.\n15. Ústavný súd ešte podotýka, že pre účely konania pred ústavným súdom\nnepovažoval sťažovateľa za kvalifikovane právne zastúpeného, pretože aj keď v sťažnosti\nadresovanej ústavnému súdu je advokát formálne označený, k sťažnosti nebolo pripojené\nsplnomocnenie na kvalifikované zastupovanie sťažovateľa advokátom.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 31. januára 2018\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "ujma, náhrada škody-nemajetková ujma", "občianske súdne konanie", "ujma, náhrada škody-majetková ujma"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "0c6e5b8f-6334-4467-8e6d-1f712a2bc292:6cbee486-acd6-432a-a3f5-7d47387c5def", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6411211313.7", "spisova_znacka": "12Co/12/2016", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/12/2016 z 8. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-03-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6411211313.7"}, {"guid": "894fbf14-7099-4cd3-8840-152d497d1584:6e424913-7deb-411d-87be-bf5aae0b765c", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6310202152.2", "spisova_znacka": "12Co/465/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/465/2014 z 29. 7. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-07-29", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6310202152.2"}, {"guid": "183ff47d-0234-4f70-bce2-0607a1a01be2:59528046-76cb-4faf-8408-4d63b2898cd9", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8112230383.1", "spisova_znacka": "12Co/135/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12Co/135/2014 z 24. 11. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-11-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8112230383.1"}, {"guid": "4a5ac6b3-c973-46f6-803f-69cdf8c98f99:8ea6a9f9-8d16-4a54-81c6-138bc4204e86", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1208224326.1", "spisova_znacka": "4Co/470/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/470/2011 z 19. 2. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-02-19", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1208224326.1"}], "citovane_v": []}