{"guid": "ussr:7570c1bd-0307-4d7d-a03b-347ada14dcb2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.375.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 375/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 375/2017 z 8. 11. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 8. novembra 2017, sp. zn. I. ÚS 375/2017, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.375.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2017-11-08", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7570c1bd-0307-4d7d-a03b-347ada14dcb2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.375.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.375.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.375.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 375/2017-38\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. novembra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, sudcu Milana Ľalíka a sudkyne Marianny\nMochnáčovej v konaní o sťažnosti\n, zastúpeného advokátom JUDr. Milanom\nKuzmom, Advokátska kancelária JUDr. Katunský, JUDr. Kuzma a spol., Floriánska 16,\nKošice, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47\nods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní\nvedenom pod sp. zn. 5 Tdo 12/2017 a jeho uznesením zo 16. marca 2017 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky, základné právo na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tdo 12/2017 a jeho uznesením\nzo 16. marca 2017 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Tdo 12/2017\nzo 16. marca 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\nna ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý uhradiť\ntrovy právneho zastúpenia v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov)\nna účet jeho právneho zástupcu JUDr. Milana Kuzmu do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 375/2017-19 z 19. júla 2017 rozhodol o prijatí sťažnosti\n(ďalej len „sťažovateľ“) na ďalšie konanie pre namietané porušenie jeho základných práv\npodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tdo 12/2017 a jeho uznesením zo 16. marca 2017 (ďalej\naj „napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu“).\n2.\n\nZ obsahu\n\npodanej\n\nsťažnosti\n\na jej\n\npríloh\n\nvyplýva,\n\nže\n\nsťažovateľ\n\nbol\n\nrozsudkom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 T 200/2009\nz 10. októbra 2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 2 To 14/2012 z 21. marca 2012 uznaný vinným za zločin sexuálneho zneužívania\npodľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) a za iné zločiny, za spáchanie ktorých mu\nbol uložený trest odňatia slobody v trvaní trinástich rokov a šiestich mesiacov so zaradením\ndo ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Následne\n\n2\n\nsťažovateľ podal dovolanie, ktoré najvyšší súd svojím uznesením sp. zn. 2 Tdo 53/2012\nz 11. septembra 2012 odmietol. V dôsledku nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 106/2011\nz 28. novembra 2012 podal sťažovateľ návrh na obnovu konania, ktorému okresný súd\nuznesením sp. zn. 3 Nt 32/2014 z 5. marca 2015 vyhovel a svojím ďalším rozsudkom\nsp. zn. 3 T 200/2009 z 9. júna 2015 pri nezmenenom výroku o vine rozhodol o uložení\ntrestu odňatia slobody sťažovateľovi vo výmere dvanástich rokov. Krajský súd\naj na odvolanie okresného prokurátora rozhodol o zrušení rozsudku okresného súdu\nsp. zn. 3 T 200/2009 z 9. júna 2015 a svojím rozsudkom sp. zn. 2 To 59/2015 z 19. augusta\n2015 o uložení trestu odňatia slobody sťažovateľovi vo výmere dvanástich rokov a šiestich\nmesiacov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Najvyšší súd\nuznesením sp. zn. 5 Tdo 12/2017 zo 16. marca 2017 rozhodol o odmietnutí sťažovateľom\npodaného dovolania. Napokon sa sťažovateľ obrátil so sťažnosťou na ústavný súd.\n3. Sťažovateľ v podanej sťažnosti koncentruje svoju argumentáciu do dvoch rovín.\n3.1 V prvej rovine svojej argumentácie sa vyjadruje k postupu najvyššieho súdu\nv dovolacom konaní, ktorý „... rozhodol o mnou podanom dovolaní skôr než mi bolo vôbec\ndoručené vyjadrenie prokurátorky k dovolaniu. Mám za to, že postupom Najvyššieho súdu\nSR bolo porušené moje právo na spravodlivý proces.“. V ďalšom sťažovateľ poukázal\nna to, že „Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ESĽP) ako aj Ústavný súd SR\npristupujú ku kontradiktórnosti konania ako aj k princípu rovnosti zbraní pomerne\nkonzervatívne. ESĽP navyše vo svojich rozhodnutia nepovažuje za potrebné skúmať,\nči účastníkovi konania v dôsledku opomenutia príslušného súdu doručiť mu vyjadrenie\nprotistrany alebo ňou predložené dokumenty vznikla ujma. V tomto konkrétnom prípade\nmi síce Najvyšší súd SR doručoval vyjadrenie Okresnej prokuratúry Martin, avšak zjavne\niba pro forma, nakoľko v čase poštovej prepravy vyjadrenia už Najvyšší súd meritórne\nrozhodol o mojom dovolaní. Takýto postup Najvyššieho súdu hodnotím rovnakým záverom\nakoby mi predmetné vyjadrenie vôbec nedoručil.“.\n3.2 V druhej rovine svojej argumentácie poukazuje na skutkové okolnosti predmetnej\ntrestnej veci a dôvodí, že „V priebehu celého trestného konania nebolo objektívne zistené,\nči skutočne došlo ku spáchaniu skutkov kladených mi za vinu. Už od vznesenia obvinení\n3\n\npopieram spáchanie skutkov. Jediný skutok, ku ktorému som sa priznal aj v zápisnici\no výsluchu obvineného bolo dotknutie sa poškodenej\nAkékoľvek násilie na poškodenej\n\nna intímnych miestach.\n\nako aj na svojej dcére, poškodenej\n\nkategoricky odmietam. Celé trestné konanie je poznačené mnohými nezrovnalosťami\nako aj tendenčnosťou výpovedí údajných poškodených. V priebehu konania sa snažím súdu\nprinútiť aby dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise hodnotili tak ako sú podchytené. Súdy\nvšak vyhodnocujú iba dôkazy vypovedajúce v môj neprospech a nie v ich vzájomných\nsúvislostiach.“. Podľa presvedčenia sťažovateľa „Žiaden zo súdov sa nezaoberal mojou\naktívnou obranou a vždy len došlo k akémusi zhojeniu predchádzajúceho rozhodnutia.“.\nVýsledkom uvedeného postupu vo veci konajúcich súdov je stav „... kedy som odsúdený\nza skutky ktoré sa nestali resp. sa nestali tak ako ich uviedli poškodené sa cítim byť\nzúfalým“.\n4. Sťažovateľ v petite podanej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd „... v predmetnej\nveci vydal tento nález:\n1. Základné právo\n\nna súdnu a inú právnu ochranu zaručené v čl. 46\n\nods. 1 a v čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a základné právo na spravodlivé súdne konanie zaručené\nv čl. 6 ods. 1 Dohovoru postupom Okresného súdu Martin v konaní pod sp. zn.\n3T/200/2009, Krajského súdu v Žiline v konaní pod sp.zn. 2To/59/2015 a Najvyšším súdom\nSR v konaní pod sp.zn.: 5 Tdo/12/2017 porušené bolo.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v konaní pod sp.zn.:\n5 Tdo/12/2017 zo dňa 16.03.2017 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 €,\nktoré súd Okresný súd Martin, Krajský súd v Žiline a Najvyšší súd Slovenskej republiky\npovinný mu spoločne a nerozdielne vyplatiť...\n4. Okresný súd Martin, Krajský súd v Žiline a Najvyšší súd Slovenskej republiky sú\npovinný spoločne a nerozdielne uhradiť sťažovateľovi\n\ntrovy konania...“.\n\nII.\n5. Ústavný súd postupujúc podľa § 31 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\n4\n\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) vyzval najvyšší súd, aby sa vyjadril k opodstatnenosti podanej ústavnej\nsťažnosti a jej možnému prijatiu na ďalšie konanie. Predsedníčka najvyššieho súdu listom\nzo 4. septembra 2017 poslala ústavnému súdu vyjadrenie predsedu senátu 5T k veci,\nz ktorého vyplýva:\n„Sťažovateľ\n\nv prijatej ústavnej sťažnosti namietal postup dovolacieho\n\nsúdu, ktorý rozhodol skôr, ako mu bolo doručené vyjadrenie prokurátorky k dovolaniu.\nTakýto postup hodnotil s rovnakým záverom, ako keby mu vyjadrenie nebolo vôbec\ndoručené.\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky bolo 2. marca 2017 predložené Okresným\nsúdom Martin dovolanie obvineného\n\n. Náhodným výberom bolo dovolanie\n\npridelené senátu 5T. Následne riadiaci predseda senátu v súlade s čl. II ods. 13 Rozvrhu\npráce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a s čl. 34 bodom tretím a štvrtým Rokovacieho\nporiadku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vec vedenú pod sp. zn. 5 Tdo 12/2017\npridelil 7. marca 2017 predsedovi senátu JUDr. Hatalovi ako sudcovi spravodajcovi.\nPo naštudovaní spisu predseda senátu 13. marca 2017 vytýčil termín neverejného\nzasadnutia na 16. marca 2017 o 12.00 hod. V ten istý deň, t. j. 13. marca 2017 bol do\npodateľne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky doručený prípis Okresného súdu Martin\nobsahujúci vyjadrenie prokurátorky k dovolaniu obvineného. Sudcovi spravodajcovi bolo\npodanie predložené 14. marca 2017. Vzhľadom na krátkosť času a určený\ntermín neverejného zasadnutia dovolací súd zaslal predmetné vyjadrenie prípisom\nzo 14. marca 2017 obvinenému a jeho obhajcovi. V dôsledku zdržania pri poštovej preprave\nbol prípis obvinenému a jeho obhajcovi doručený až 20. marca 2017.\nZ uvedeného vyplýva, že dovolací súd sa snažil riešiť vzniknutú situáciu promptne\na v súlade s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu\npre ľudské práva. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že dovolanie obvineného bolo\nOkresnej prokuratúre Martin zaslané na vyjadrenie 22. februára 2017. Vyjadrenie\nprokurátorky bolo okresnému súdu doručené 3. marca 2017, t. j. po predložení spisu\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Prípis okresného súdu spolu s vyjadrením bol\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky doručený až 13. marca 2017. Nakoľko\nod predloženia spisu prebehlo určité časové obdobie, dovolací súd nemohol predpokladať,\n\n5\n\nže prokurátorka podá vyjadrenie, ktoré bude doručené až po vytýčení neverejného\nzasadnutia. Bolo pritom zhodou náhod, že termín neverejného zasadnutia nebol určený\nna dátum predchádzajúci doručeniu vyjadrenia prokurátorky. V takom prípade by pominul\ndôvod doručovania vyjadrenia obvinenému a jeho obhajcovi.\nV súvislosti s námietkou sťažovateľa je potrebné tiež poukázať na skutočnosť,\nže Trestný poriadok, judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky ani Európskeho súdu\npre ľudské práva neupravuje povinnosť súdov uložiť lehotu na vyjadrenie sa k prípadne\npodanému vyjadreniu a z toho vyplývajúcu potrebu pozdržania rozhodovania do uplynutia\nlehoty. Zákonodarca v § 376 Tr. por. ustanovil lehotu iba pre doručovanie dovolania\nostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím priamo dotknuté. Určenie lehôt\nnevyplýva ani z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu\npre ľudské práva, ktorá ustálila len povinnosť doručenia vyjadrenia s tým, že obsah\npodania je na posúdení príjemcu.\nPre úplnosť je potrebné dodať, že dovolanie obvineného ako aj vyjadrenie\nprokurátorky smerovalo k vykonanému dokazovaniu a k ustálenej vine napriek tomu,\nže obvinený dovolaním napádal rozhodnutia vydané po povolení obnovy konania vo výroku\no treste. Predmetnými rozhodnutiami bol obvinenému znížený pôvodne uložený trest odňatia\nslobody.\nVychádzajúc z vyššie uvedeného možno konštatovať, že zo strany dovolacieho súdu\nnedošlo k porušeniu základných práv obvineného, a preto považujem sťažnosť obvineného\nza vecne neopodstatnenú a nedôvodnú. Sťažnosť obvineného navrhujem zamietnuť.“\n6. K písomnému stanovisku najvyššieho súdu zaujal právny zástupca sťažovateľa\nJUDr. Milan Kuzma písomné stanovisko svojím podaním z 19. septembra 2017, v ktorom\nv podstatnom argumentoval:\n«Najvyšší súd SR na svoju obranu uviedol skutočnosti, ktoré údajne nesúviseli v jeho\npochybení. V deň kedy konajúci senát Najvyššieho súdu SR vytýčil termín neverejného\nzasadnutia malo byť Najvyššiemu súdu prostredníctvom Okresného súdu Martin doručené\nvyjadrenie prokurátorky k podanému dovolaniu. Termín neverejného zasadnutia bol určený\nna deň 16. marca 2017. Vedomosť o tak dôležitej procesnej skutočnosti akou je doručenie\nvyjadrenia protistrany bolo sudcovi spravodajcovi známe dňa 14. marca 2017, teda\n\n6\n\ncelé 2 dni pred konaním neverejného zasadnutia. V tento deň muselo byť Najvyššiemu súdu\nSR zrejmé že nebudú splnené všetky podmienky pre ďalšie konanie. Napriek uvedenému sa\nneverejné zasadnutie dňa 16. marca 2017 uskutočnilo.\nZ ďalšej činnosti muselo byť Najvyššiemu súdu viac ako zrejmé, že v dovolacom\nkonaní som neostal pasívnym a k vyjadreniu prokurátorky k dovolaniu som zaujal svoje\nstanovisko, čiže prostriedok obrany.\nMám teda za to, že vzhľadom na situáciu ktorá nastala „prílišnou horlivosťou“\nNajvyššieho súdu SR boli porušené moje základné práva a Najvyšší súd SR mal použiť iný\nprocesný postup ktorý by bol v súlade so zákonom a judikatúrou tak vnútroštátnou ako\naj medzinárodnou. Z uvedeného dôvodu považujem v tejto časti svoju sťažnosť\nza opodstatnenú.»\n7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich\nvyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať\nďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práv podľa označených článkov ústavy\na dohovoru. Prerokovanie sťažnosti na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu\npredmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje\nani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných\nna meritórne rozhodnutie veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).\nIII.\n8. Najvyšší súd v uznesení sp. zn. 5 Tdo 12/2017 zo 16. marca 2017 v podstatnom\nuviedol:\n«Najvyšší súd ako súd dovolací následne skúmal, či má podané dovolanie všetky\nobsahové a formálne náležitosti, či je prípustné, a či bolo podané oprávnenou osobou\na pritom dospel k nasledujúcim záverom:\nPodľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie\nsúdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým\nrozhodnutím rozsudok Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho. Proti takémuto druhu\n\n7\n\nrozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie bolo podané obvineným\nprostredníctvom obhajcu, teda osobou oprávnenou podľa § 369 ods. 2 písm. b/, § 373\nTr. por., na Okresnom súde Martin, t.j. namieste predpokladanom v ustanovení § 370\nTr. por., a v zákonnej 3-ročnej lehote. Dovolanie obvineného však nie je dôvodné.\nDovolací súd úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok.\nNielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým\nzo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené\nk náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené\nv ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom\nporiadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie.\nDovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená.\nPredstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou\nstability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane\ndovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho\nopravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo\nchápané len ako „ďalšie“ odvolanie.\nDovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej\niniciatívy, práve naopak z ustanovenia § 385 ods. 1 Tr. por. expressis verbis vyplýva, že je\nviazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi\ndovolania sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu\npredchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom\nv súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Tr. por.\nObvinený v dovolaní uplatnil dôvod dovolania podľa ustanovenia § 371 ods. 1\npísm. i/ Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené\nna nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného\nhmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd\nnemôže skúmať a meniť.\nV rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu súd skúma, či skutok\nustálený súdmi v pôvodnom konaní bol správne podradený (subsumovaný) pod príslušnú\nskutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad\n\n8\n\nodôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy,\nže skutok mal byť právne kvalifikovaný ako iný trestný čin alebo, že skutok nie je trestným\nčinom.\nK uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je potrebné\nďalej uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho\ndôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili\nsúdy prvého a druhého stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové\nzistenia, čo je zrejmé z dikcie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Dovolací súd skutkové zistenia\nurobené súdmi prvého a druhého stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať.\nInak povedané, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého prípadne\ndruhého stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní\nuplatňovať len námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa\npritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu\nvykonaného dokazovania prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov.\nDovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je\noprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní\no dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa\na jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd\nnie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí\nsúdu druhého stupňa.\nV trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového\nstavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci\nv rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie. Trestný poriadok nestanovuje žiadne\npravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani\nváhu jednotlivých dôkazov. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v § 2\nods. 12 Tr. por., podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy\nzískané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na\nstarostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho,\nči ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.\nObvinený v dovolaní nenamietal nesprávnu právnu kvalifikáciu alebo nesprávne\npoužitie iného hmotnoprávneho ustanovenia. Obsahom jeho dovolania je posudzovanie\n\n9\n\nvykonaného dokazovania a z toho plynúcich záverov o nesprávnosti skutkového zistenia.\nTakéto námietky, smerujúce k hodnoteniu dôkazov spôsobom, ktorý by zodpovedal\npredstavám obvineného, svojim obsahom nenapĺňajú nielen dovolací dôvod podľa § 371\nods. 1 písm. i/ Tr. por., ale ani žiaden iný dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.\nV tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné poukázať na skutočnosť,\nže obnova konania bola povolená len do výroku o treste a v tomto rozsahu sa obnovené\nkonanie aj uskutočnilo. Obvinený preto v súčasnom štádiu konania mohol napádať\niba správnosť a výšku uloženého trestu, nie výrok o vine, dôkazy vyhodnotené v pôvodnom\nkonaní, ani skutočnosti tvoriace podklad pre rozhodnutie o nepovolení obnovy konania\ndo výroku o vine.\nPokiaľ ide o uplatnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., obvinený\nnešpecifikoval dôkazy, ktoré mali byť vykonané nezákonným spôsobom. Dovolací súd sa\nním preto nezaoberal.\nDovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/ Tr. por. neboli dané.\nVzhľadom na uvedené najvyšší súd dovolanie obvineného\n\npodľa\n\n§ 382 písm. c/ Tr. por. uznesením na neverejnom zasadnutí odmietol.»\nIV.\n9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci\nsú si v konaní rovní. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne prejednaná nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhodne\no jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n10. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 46 ods. 1 ústavy už uviedol,\nže formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise\nSlovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym\nrežimom súdnej ochrany podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu\n\n10\n\npreto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 71/97,\nIV. ÚS 195/07).\n11. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne\nsúladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci. V zmysle svojej\njudikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, odôvodnenie\nktorých je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom\nna preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n12. Článok 6 ods. 1 dohovoru každému zaručuje právo podať žalobu o uplatnenie\nsvojich občianskych práv a záväzkov na súde a pod tento článok spadá tiež právomoc súdov\nrozhodnúť o oprávnenosti trestného obvinenia proti konkrétnej osobe. Takto interpretovaný\nčlánok zahŕňa právo na súd, do ktorého patrí právo na prístup k súdu. K nemu sa pridávajú\nzáruky ustanovené čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu a zloženie súdu a vedenie\nkonania. To všetko v súhrne zakladá právo na spravodlivé prerokovanie veci [rozhodnutie\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 21. 2. 1975, séria A, č. 18, s. 18,\nbod 36], ktoré v sebe zahŕňa princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania,\nprávo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a iné\npožiadavky spravodlivého procesu (III. ÚS 199/08).\n\n11\n\n13. Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy).\nJe teda garantom ústavnosti a súdnym orgánom, ktorý je povinný chrániť dodržiavanie\na rešpektovanie ústavy všetkými orgánmi verejnej moci vrátane všeobecných súdov.\nV zmysle čl. 152 ods. 4 ústavy musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov,\nzákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s ústavou a súčasne\nv zmysle čl. 154c ods. 1 ústavy majú príslušné medzinárodné zmluvy vrátane dohovoru\nprednosť pred zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Zo\nvzájomnej súvislosti týchto ustanovení vyplýva, že dohovor a judikatúra naň sa vzťahujúca\npredstavujú pre vnútroštátne orgány aplikácie práva záväzné výkladové smernice pre výklad\na uplatňovanie zákonnej úpravy základných práv a slobôd zakotvených v druhej hlave\nústavy, a tým normujú rámec, ktorý tieto orgány v konkrétnom prípade nemôžu prekročiť\n(I. ÚS 36/02), a zároveň určujú ten, v ktorom je pred týmito orgánmi možné domáhať sa\nrešpektovania jednotlivých aspektov „práva na spravodlivé súdne konanie“ (I. ÚS 49/01,\nI. ÚS 1/03). Rozhodnutiu vo veci samej musí navyše predchádzať jeho postup\nzodpovedajúci garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení\nústavy a príslušnej medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,\nnajmä garanciám obsiahnutým v princípe rovností zbraní a práve na kontradiktórne konanie.\n14. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nje teda – okrem práva domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (prístup\nk súdu) – aj právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorá okrem iných procesných záruk\nkladie dôraz aj na zachovanie kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní (III. ÚS 402/08).\nPodstatou kontradiktórnosti a s ňou súvisiacou rovnosťou zbraní je, aby všetci účastníci\nkonania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať\nna protiargumenty protistrany.\n15. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že princíp rovnosti zbraní znamená, aby každej\nprocesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok,\nktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v akej je protistrana. Právo\nna kontradiktórne konanie znamená, že procesné strany musia dostať príležitosť nielen\npredložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale i zoznámiť sa so všetkými\n\n12\n\nďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie\nsúdu, a vyjadriť sa k nim (rozsudok ESĽP zo 4. 6. 2002 vo veci Komanický proti\nSlovenskej republike body 45 a 46, rozsudok ESĽP z 13. 1. 2015 vo veci Trančíková proti\nSlovenskej republike). Inými slovami, z princípu kontradiktórnosti konania vyplýva,\nže samotný účastník konania musí mať možnosť posúdiť, či a do akej miery je písomné\nvyjadrenie odporcu (protistrany v súdnom konaní) právne významné, či obsahuje také\nskutkové a právne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho strany reagovať, alebo je vhodné inak\nsa k nemu vyjadriť, v dôsledku čoho je teda len na účastníkovi konania, aby sám posúdil,\nči určité stanovisko k vyjadreniu protistrany vyžaduje komentár z jeho strany (rozsudok\nESĽP z 18. 2. 1997 vo veci Niderost-Huber proti Švajčiarsko, sťažnosť č. 18990/91,\nbody 27 a 29, rozsudok ESĽP z 13. 1. 2015 vo veci Trančíková proti Slovenskej republike)\na nezáleží pri tom na tom, aký je jeho skutočný účinok na súdne rozhodnutie (rozsudok\nESĽP z 31. 5. 2001 vo veci K. S. proti Fínsku, rozsudok ESĽP z 28. 6. 2001 vo veci\nF. R. proti Švajčiarsku). Inak povedané, požiadavka „kontradiktórnosti konania“ sa\nv judikatúre ESĽP chápe skôr formálne, t. j. z jej hľadiska v podstate nezáleží alebo len\nmálo záleží na skutočnom obsahu a význame informácie alebo argumentov predložených\nsúdu vrátane ich samotného dopadu na rozhodnutie súdu/orgánu verejnej moci.\n16. Z judikatúry ESĽP, ako aj z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že rovnosť\nmedzi obvineným (tým, proti ktorému sa vedie trestné konanie, pozn.) a prokurátorom\nv trestnom konaní je relatívna vzhľadom na rozdiel v ich procesnom a najmä faktickom\npostavení, ktorý vyplýva z ich rozdielnych funkcií a možností (napr. za prokurátorom stojí\nštátny aparát a donucovacia štátna moc). Ich rovnosť je potom priliehavejšie vyjadriteľná\nako zásada rovnosti zbraní tvoriaca prvok spravodlivého súdneho konania podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru charakterizovaná v judikatúre k dohovoru. Ide o právo, podľa ktorého by každá\nstrana súdneho konania mala mať možnosť hájiť si svoju vec pred súdom za podmienok,\nktoré ju podstatne neznevýhodňujú v pomere k druhej strane (rozsudok ESĽP vo veci\nDe Haes a Gijsels v. Belgicko z 24. 2. 1997, § 53, III. ÚS 186/02).\n17. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresnému súdu bolo 20. februára 2017\ndoručené dovolanie sťažovateľa. V rámci konania o dovolaní okresný súd listom\n\n13\n\nz 21. februára 2017 postúpil dovolanie sťažovateľa Okresnej prokuratúre Martin a zároveň\nju upozornil na možnosť vyjadrenia sa k nemu. Ďalším listom z 23. februára 2017 poslal\npodané dovolanie sťažovateľa spolu so spisom najvyššiemu súdu, ktorému bol spisový\nmateriál spolu s podaným dovolaním predložený 2. marca 2017. Najvyšší súd prijal\n10. marca 2017 prostredníctvom okresného súdu písomné vyjadrenie Okresnej prokuratúry\nMartin k podanému dovolaniu, ktoré listom zo 14. marca 2017 postúpil na vyjadrenie\nsťažovateľovi. Najvyšší súd na neverejnom zasadnutí senátu zo 16. marca 2017 prejednal\nsťažovateľom podané dovolanie, ktoré postupom podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku\nodmietol. Predmetný spisový materiál bol doručený/vrátený okresnému súdu 22. marca\n2017, pričom 24. marca 2017 bolo najvyššiemu súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa\nk vyjadreniu Okresnej prokuratúry Martin, ktoré listom z 24. marca 2017 bolo\nvrátené/postúpené okresnému súdu (doručené 29. marca 2017). Z uvedeného je zrejmé, že\nnajvyšší súd prerokoval sťažovateľom podané dovolanie bez jeho vyjadrenia k vyjadreniu\nOkresnej prokuratúry Martin, resp. nečakal na vyjadrenie sťažovateľa, ktorý postupoval\nv danej veci promptne a v krátkom čase poskytol svoje vyjadrenie, ktoré aj priamo\ndoručoval najvyššiemu súdu a ktoré najvyšší súd nezohľadnil pri rozhodovaní z dôvodu,\nže ním\n\nnedisponoval.\n\nPostup\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nv dovolacom\n\nkonaní,\n\nv ktorom\n\n13. marca 2017 bolo nariadené neverejné zasadnutie konané 16. marca 2017 a 14. marca\n2017 najvyšší súd len listom zasiela vyjadrenie Okresnej prokuratúry Martin obhajcovi\nsťažovateľa na vyjadrenie, bol čisto formalistický, keď z materiálneho hľadiska najvyšší súd\nsvojím postupom výslovne odoprel sťažovateľovi ako strane/protistrane aktívne sa\nv dovolacom konaní brániť. Ústavný súd v kontexte svojich zistení ešte raz zvýrazňuje, že\npožiadavka „kontradiktórnosti konania“ sa v judikatúre ESĽP chápe skôr formálne – z jej\nhľadiska nie až tak veľmi záleží na skutočnom obsahu a význame informácie alebo\nargumentov\n\npredložených\n\nsúdu,\n\nale\n\nv samotnej\n\nmožnosti\n\naktívne\n\nsa\n\nbrániť,\n\nčo v okolnostiach veci platí o to viac, že v hre je trestnoprávna represia, ktorá je\nv podmienkach právneho štátu prostriedkom „ultima ratio“. Predostreté závery tak boli\npodkladom pre vyslovenie porušenia sťažovateľom označených práv podľa čl. 46 ods. 1,\nčl. 47 ods. 3 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavným súdom (bod 1 výroku tohto\nrozhodnutia).\n\n14\n\n18. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie. Podľa § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením,\nústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší. Podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona\no ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n19. Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd zrušil napadnuté rozhodnutie najvyššieho\nsúdu. Na základe konštatovania porušenia ústavnosti v danej veci v dôsledku vyslovenia\nporušenia práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\nústavný súd uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Tdo 12/2017 zo 16. marca 2017 zrušil\na vec vrátil najvyššiemu súdu na nové konanie (bod 2 výroku tohto nálezu).\n20. Sťažovateľ v petite podanej sťažnosti požadoval aj priznanie finančného\nzadosťučinenia v sume 10 000 €, ktoré bližšie neodôvodnil. Priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia ako náhrady nemajetkovej ujmy prichádza do úvahy\npredovšetkým v tých prípadoch, keď porušenie základného práva alebo slobody nie je\nuž možné napraviť, a to napr. zrušením protiústavného rozhodnutia či opatrenia,\npríp. uvedením do pôvodného stavu (napr. I. ÚS 15/02, I. ÚS 139/02, II. ÚS 152/08).\nVzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd rozhodol o zrušení napadnutého rozhodnutia\nnajvyššieho súdu, v dôsledku čoho bude tento opätovne v predmetnej veci konať\na rozhodovať, ústavný súd návrhu sťažovateľa na priznanie finančného zadosťučinenia\nnevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\nV.\n21. Ústavný súd riadiac sa princípom sebaobmedzenia a zdržanlivosti (PL. ÚS 3/09,\nI. ÚS 76/2011, PL. ÚS 95/2011) nepovažoval za vhodné ani účelné zaoberať sa ďalšími\nsťažovateľom predostretými otázkami atakujúcimi skutkové a právne závery vyplývajúce\nz napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu (bližšie pozri bod 3.2, pozn.), pretože práve\n\n15\n\nz dôvodu jeho zrušenia a vrátenia veci najvyššiemu súdu na ďalšie konanie má najvyšší súd\nnielen možnosť, ale aj povinnosť v rozumne dostatočnej miere vysporiadať sa opätovne aj\ns námietkami sťažovateľa, ktoré sú predmetom tejto podanej sťažnosti (bod 3.2.) a následne\no nich rozhodnúť v rámci dovolacieho konania. V tejto súvislosti ústavný súd podčiarkuje,\nže predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade\nnefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti\npodieľajú. Z uvedených dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené v bode 4 výroku tohto\nnálezu.\n22. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch\npodľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo\nsčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd priznal sťažovateľovi\nnáhradu trov konania za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia\na podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov,\na to za dva úkony právnej pomoci vykonané v roku 2017 v celkovej sume 312,34 € (2 x\npo 147,33 € a 2 x režijný paušál po 8,84 €). Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia\nje najvyšší súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa.\n23. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. novembra 2017\n\n16\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie konanie", "dovolanie-dovolacie konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Tdo/12/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 106/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f"}, {"guid": "ussr:4e289af9-aa95-4418-8148-7f7a3d4d48ca", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 95/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 95/2011 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e289af9-aa95-4418-8148-7f7a3d4d48ca"}, {"guid": "ussr:9fcd5ff8-72ef-4815-b65d-178077b4da16", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 76/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9fcd5ff8-72ef-4815-b65d-178077b4da16"}, {"guid": "ussr:4ffd5bc7-7d78-42c5-aa1d-5cae02ca0395", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/09 z 26. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-26", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ffd5bc7-7d78-42c5-aa1d-5cae02ca0395"}, {"guid": "ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 152/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/08 z 15. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-15", "citacie_n": 291, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec"}, {"guid": "ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 402/08 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 235, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562"}, {"guid": "ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/08 z 12. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-12", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:10ccb9f9-a37d-44f6-aa4c-e272a648d47e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/03 z 28. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-28", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:10ccb9f9-a37d-44f6-aa4c-e272a648d47e"}, {"guid": "ussr:5dd5c1f5-6a75-4116-9b13-0c0fe6068137", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 157/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 157/02 z 26. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-26", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dd5c1f5-6a75-4116-9b13-0c0fe6068137"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:56ddb4c9-d3e2-41a5-8c22-bcbd1ab4b610", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 36/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 36/02 z 30. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-30", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56ddb4c9-d3e2-41a5-8c22-bcbd1ab4b610"}, {"guid": "ussr:55b817a2-d054-4e56-ac86-76063738b47e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 1/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 1/03 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b817a2-d054-4e56-ac86-76063738b47e"}, {"guid": "ussr:321d1948-5916-40c1-98d3-fa84b3a76d62", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 186/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 186/02 z 21. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-21", "citacie_n": 85, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:321d1948-5916-40c1-98d3-fa84b3a76d62"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:a4b0e85e-72ca-4fe9-9f15-3a1f36dc4394", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 15/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 15/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4b0e85e-72ca-4fe9-9f15-3a1f36dc4394"}, {"guid": "ussr:e2a9f6f4-76d1-41c6-8ba1-b44c538409bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 49/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/01 z 19. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-19", "citacie_n": 214, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2a9f6f4-76d1-41c6-8ba1-b44c538409bb"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "232a1c0c-b147-49a8-b4da-adf94586ac99:d058a972-1759-4a0e-821b-705deb185a94", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3814010509.2", "spisova_znacka": "2To/59/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/59/2015 z 14. 12. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-12-14", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3814010509.2"}, {"guid": "e67602cf-fe36-4330-bad3-3c92215a42c1:a6d2733a-95c6-49ec-ae31-5362c993a640", "ecli": null, "spisova_znacka": "2To/14/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2To/14/2012 z 3. 5. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-05-03", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e67602cf-fe36-4330-bad3-3c92215a42c1:a6d2733a-95c6-49ec-ae31-5362c993a640"}, {"guid": "7b9b577d-2287-4163-bcc5-59eef4e2b4fa:ad11082a-74cd-4483-8d6a-5e1b7fb59d7b", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Nt/32/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 3Nt/32/2014 z 26. 5. 2014", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2014-05-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7b9b577d-2287-4163-bcc5-59eef4e2b4fa:ad11082a-74cd-4483-8d6a-5e1b7fb59d7b"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ba0f75f2-3e1e-4188-98d4-21f8ba4508be", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.273.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 273/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 273/2020 z 27. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-27", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.273.2020.2"}]}