{"guid": "ussr:0a8395e5-8371-45cd-8d85-a4f59e675b8e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.361.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 361/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 361/2018 z 10. 10. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. októbra 2018, sp. zn. I. ÚS 361/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.361.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2018-10-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0a8395e5-8371-45cd-8d85-a4f59e675b8e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.361.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.361.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.361.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 361/2018-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. októbra 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti\n,\n\n, konajúcej\n\nprostredníctvom konateľa a advokáta\n\n, zastúpenej advokátkou\n\nMgr. Tatianou Frištikovou, Štúrova 27, Košice, vo veci namietaného porušenia jej\nzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžo 220/2015 z 28. júna 2017\na takto\nrozhodol\nSťažnosť spoločnosti ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA\nspoločnosť s ručením obmedzeným\n\nodmieta\n\npre zjavnú neopodstatnenosť.\n\nOdôvodnenie:\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n28. septembra 2017 doručená sťažnosť spoločnosti\n(ďalej len „sťažovateľka“),\nktorou namietala porušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy\n\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa\nčl. Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Sžo 220/2015 z 28. júna 2017 (ďalej aj „rozsudok najvyššieho\nsúdu“).\n2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka, ktorá bola ustanovená uznesením\nOkresného súdu Košice-okolie sp. zn. 14 C 117/2004 z 18. apríla 2005 ako právna\nzástupkyňa ex offo, po skončení zastupovania žiadosťou z 22. apríla 2014 požiadala\nCentrum právnej pomoci, Námestie slobody 12, Bratislava (ďalej len „centrum“),\no uhradenie odmeny za právne zastupovanie vyčíslenej podľa druhej časti druhej hlavy\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“) podľa počtu vykonaných úkonov právnej služby v súlade s právnou\núpravou účinnou v čase ustanovenia sťažovateľky.\n3. Centrum o nároku sťažovateľky na odmenu rozhodlo tak, že v časti odmeny\nza zastupovanie za úkony právnej služby vykonané pred 1. januárom 2006 bolo konanie\npodľa § 30 ods. 1 písm. e) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\nv znení neskorších predpisov zastavené pre nedostatok právomoci centra a o zvyšnej časti\nnároku bolo rozhodnuté tak, že centrum sťažovateľke priznalo odmenu pozostávajúcu\nz paušálnej odmenu bez ohľadu na počet vykonaných úkonov právnej služby podľa tretej\nhlavy druhej časti (§ 14a ‒ § 14c) vyhlášky, z režijného paušálu a z náhrady hotových\nvýdavkov vrátane DPH.\n4. Keďže sťažovateľka nesúhlasila s predmetným rozhodnutím centra, podala\nna Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) žalobu o preskúmanie zákonnosti\npostupu a rozhodnutia centra, ktorým bolo rozhodnuté o nároku sťažovateľky ako súdom\nustanoveného právneho zástupcu na odmenu za zastupovanie. Rozsudkom krajského súdu\n2\n\nsp. zn. 2 S 250/2014 z 29. apríla 2015 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) bola žaloba\nsťažovateľky o preskúmanie postupu a rozhodnutia centra zamietnutá s odôvodnením, že\nrozhodovanie o úkonoch právnej pomoci uskutočnených pred 1. januára 2006 nepatrí\ndo právomoci centra s tým, že o úkonoch právnej pomoci vykonaných po 1. januári 2006\nrozhoduje centrum výlučne podľa druhej časti tretej hlavy vyhlášky ako o paušálnej\nodmene.\n5. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol\nnajvyšší súd napadnutým rozsudkom tak, že rozsudok krajského súdu ako vecne správny\npotvrdil.\n6. Sťažovateľka sa domnieva, že rozsudkom najvyššieho súdu došlo k porušeniu jej\noznačených základných práv a slobôd „... pretože najvyšší súd svoje rozhodnutie založil\nna nesprávnom právnom posúdení veci, ktoré vychádza z ústavne neprípustnej aplikácie ust.\n§ 14a nasl. vyhlášky, ktoré sa na nárok sťažovateľa na odmenu za zastupovanie\nnevzťahovali, a naopak vo veci nároku sťažovateľa neaplikoval správne právne normy – ust.\n§ 9 - 14 vyhlášky v znení účinnom v čase vykonania jednotlivých úkonov právnej služby,\nv dôsledku čoho došlo zároveň k porušeniu zákazu neprípustnej retroaktivity, ako aj\nv nesprávnom posúdení právomoci žalovaného rozhodnúť o odmene sťažovateľa za úkony\nprávnej služby vykonané pred 1.1.2006“.\n7. V tejto súvislosti sťažovateľka ďalej argumentuje:\n«Je nesporné, že právna úprava účinná do 31.12.2009 dôsledne rozlišovala prípady\nustanovenia advokáta súdom podľa § 30 O. s. p. a určenia advokáta Centrom právnej\npomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z., pričom v prípade ustanovenia advokáta súdom mu\nvznikol nárok na odmenu podľa § 9 - 14 vyhlášky v závislosti od počtu vykonaných úkonov\nprávnej služby a v prípade ustanovenia advokáta Centrom právnej pomoci vznikol mu\nnárok na paušálnu odmenu podľa § 14a a nasl. vyhlášky (viď napr. rozsudok NS SR sp. zn.\n3 M Cdo 22/2008 zo dňa 28.2.2010).\nNa základe zákona č. 495/2009 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2010 došlo k novelizácii\nust. § 149 ods. 2 O. s. p. tak, že znelo „ak bol účastníkovi súdom ustanovený zástupca alebo\n3\n\nak ide o zastupovanie na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, pri náhrade trov sa\npostupuje podľa osobitného predpisu. 15) pričom odkaz č. 15 odkazoval už nie na vyhlášku\nako celok, ale iba na jej časť, a to § 14a a nasl. vyhlášky. Zákon č. 495/2009 Z. z. vo vzťahu\nk zmene ust. § 149 ods. 2 O. s. p. neobsahuje prechodné ustanovenie.\nTáto zmena právnej úpravy na základe zákona č. 495/2009 Z. z. s účinnosťou\nod 1.1.2010 nemôže mať vplyv na výšku nároku sťažovateľa na odmenu za úkony právnej\nslužby, vykonaných do 31.12.2009, nakoľko touto novelou došlo len k zmene orgánu\noprávneného rozhodovať o tomto nároku a procesného postupu pri rozhodovaní, nie však\nk zmene obsahu hmotnoprávneho práva advokáta ako súdom ustanoveného právneho\nzástupcu podľa predpisov účinných do 31.12.2009 na zaplatenie jeho odmeny.\nZmena ust. § 149 ods. 2 O. s. p. nemôže odôvodňovať priznanie trov právneho\nzastúpenia spätne podľa § 14a a nasl. vyhlášky aj z toho dôvodu, že s ohľadom na to, že\nCentrum právnej pomoci nikdy nerozhodovalo podľa Občianskeho súdneho poriadku,\nnemôže byť odkaz normy Občianskeho súdneho poriadku na ust. § 14a nasl. vo veci\nrozhodujúci, ako to v inej súvislosti konštatoval aj najvyšší súd, keď uviedol, že na konanie\na rozhodovanie Centra sa totiž OSP nevzťahuje...\nZáver najvyššieho súdu o tom, že „až na základe právoplatného rozhodnutia\no priznaní náhrady trov právneho zastúpenia možno hovoriť o hmotnoprávnom nároku\na v súvislosti s tým o pohľadávke“ nemôže vo vzťahu k nároku ustanoveného advokáta\nna odmenu voči štátu obstáť, nakoľko takýto záver by znamenal v podstate právnu\nnevymáhateľnosť nároku advokáta na odmenu voči štátu, keďže nárok advokáta na odmenu\nvoči štátu za zastupovanie, teda za poskytnuté právne služby v prospech klienta by bez\nvydania podľa záverov najvyššieho súdu konštitutívneho rozhodnutia orgánu štátu de facto\nneexistoval a advokát by bol vystavený svojvôli štátu, ako a či vôbec o jeho nároku\nna odmenu rozhodne, čo však v právnom štáte nie je akceptovateľné. Rozhodnutie\no povinnosti štátu zaplatiť odmenu ustanovenému advokátovi preto nemôže mať\nkonštitutívne účinky vo vzťahu k vzniku nároku advokáta na odmenu, ale má význam len ako\nexekučný titul pre prípad potreby núteného vymáhania tohto nároku...\nPri posudzovaní ústavnej akceptovateľnosti nepravej retroaktivity, je potrebné brať\ntiež do úvahy aj to, či v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci dôjde prijatím novej\nprávnej úpravy k výraznému zhoršeniu doterajšej právnej pozície dotknutých osôb (či už\n4\n\nfyzických, alebo právnických), pretože v takomto prípade je nová právna úprava minimálne\nv napätí s princípom ochrany legitímnych očakávaní, keďže bez adekvátneho verejného\nzáujmu nesmie byť do budúcna arbitrárne zhoršená právna pozícia jednotlivca (napr.\nPL. ÚS 9/2014, PL. ÚS 3/09 alebo PL. ÚS 11/2010). Pri retroaktívnom pôsobení nových\nprávnych noriem preto musí byť vždy zohľadnené, či nezasahujú neprípustným spôsobom\ndo ochrany legálne nadobudnutých práv (napr. PL. ÚS 38/99) ako aj to, či nedošlo k náhlej\nzmene pravidiel, ktorá zakladá nepredvídateľnosť správania sa orgánov verejnej moci\n(PL. ÚS 10/06).\nPokiaľ neskoršia právna úprava priznáva advokátovi paušálnu odmenu iba vo výške\npodľa tretej hlavy druhej časti vyhlášky, hoci právna úprava platná v čase vzniku nároku\nadvokáta na odmenu mu priznávala odmenu vo výške podľa všeobecných ustanovení\nza jednotlivé vykonané úkony právnej služby, je nepochybné, že zmenou právnej úpravy\na retroaktívnym pôsobením novej právnej úpravy dochádza k zhoršeniu právneho\npostavenia nositeľa nároku ako aj k zásahu do už legálne nadobudnutých práv oprávnenej\nosoby.»\n8. V petite sťažnosti sťažovateľka žiadala vydať nález, ktorým by ústavný súd\nvyslovil porušenie označených základných práv podľa ústavy, dohovoru a dodatkového\nprotokolu rozsudkom najvyššieho súdu, zrušil napádaný rozsudok najvyššieho súdu a vrátil\nvec najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný\nsúd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,\nopatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší\ntaké rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\n\n5\n\n10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nzákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu\nmožno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec\ndôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným\nprávom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistí možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej\nreálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05).\nDôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je teda absencia priamej\nsúvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane\na namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane\ndruhej.\n13. Podľa č. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva.\n6\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom...\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo\npokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného\nzáujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.\n14. Ústavný súd konštatuje, že podstatu sťažnosti tvorí tvrdenie sťažovateľky, že bol\nustanovený súdom ako právny zástupca ešte pred účinnosťou novely Občianskeho súdneho\nporiadku zákonom č. 495/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov, a preto si odmenu za poskytnutie právnej služby\nvyčíslila v súlade s úpravou platnou a účinnou v čase jeho ustanovenia. Správny orgán však\npri priznaní odmeny nerešpektoval túto skutočnosť a poskytol jej odmenu podľa právnej\núpravy platnej a účinnej v čase rozhodovania o jej odmene, čo potvrdili aj všeobecné súdy\nv rozhodovaní o žalobe sťažovateľky, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti\nrozhodnutí správneho orgánu.\n15. Ústavný súd si pri výklade práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nosvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť (IV. ÚS 195/07). V zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru má\núčastník súdneho konania právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, v ktorom sa súd\njasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiada so všetkými skutkovými\na právnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré sú na rozhodnutie vo veci podstatné a právne\nvýznamné, a teda na také rozhodnutie, ktoré nie je zjavne neodôvodnené ani arbitrárne.\n7\n\nÚstavný súd tak pristúpil k prieskumu, či výklad všeobecných súdov nebol natoľko\nsvojvoľný, že by to mohlo znamenať zásah do základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n16. Najvyšší súd zhrnul dôvody, pre ktoré žalobu sťažovateľky zamietol, takto:\n«Podľa žalobcu sa na rozhodovanie o trovách mal uplatniť § 149 ods. 2 OSP, účinný\ndo 31.12.2009.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky k tomu uvádza, že vzhľadom na absenciu\nintertemporálnych ustanovení k zmenám v právnej úprave OSP, účinných od 01.01.2010\n(zákon č. 495/2009 Z. z.), je potrebné vychádzať zo základných zásad teórie práva, podľa\nktorých v procesnom práve sa aplikuje procesnoprávna norma účinná v čase rozhodovania.\nTáto zásada je zakotvená aj v ust. § 355 OSP, podľa ktorého ak nie je ďalej\nustanovené inak, platí tento zákon i pre konanie začaté pred jeho účinnosťou. Právne\núčinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred účinnosťou tohto zákona zostávajú zachované.\nK námietke žalobcu ohľadne neprípustnosti retroaktivity právnych noriem Najvyšší\nsúd SR poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/56/2015 zo dňa\n01.01.2016, ktorý v tejto súvislosti obsahuje právny výklad pravej a nepravej retroaktivity\nnasledovne: „... advokátovi vzniká nárok na odmenu až potom, ako bol právoplatne\nustanovený alebo určený na zastupovanie účastníka konania, samozrejme a dňom, kedy\ndošlo k vykonaniu jeho prvého samotného úkonu v rámci poskytovania právnej služby\nv konaní, avšak až po právoplatnosti rozhodnutia o ustanovení. Zmena právnej úpravy\ntýkajúcej sa určenia orgánu, ktorý má právomoc priznávať nárok na bezplatnú právnu\npomoc, resp. výška tejto odmeny a spôsob rozhodovania a jej vyplácania môžu nasvedčovať\ntomu, že v tomto prípade sa jedná o nepravú spätnú účinnosť právnej normy (nepriamu\nretroaktivitu). Nepriama retroaktivita však v konečnom dôsledku nepôsobí do minulosti,\npretože akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej normy a tento stav\nrieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy...\nSúdne konanie, v ktorom bol žalobca ustanovený ako zástupca navrhovateľky bolo\nprávoplatne ukončené dňa 03.03.2014, bez priznania nároku na náhradu trov konania.\nV zmysle ust. § 15 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. je pre rozhodovanie žalovaného\nrozhodujúce, či súd oprávnenej osobe zastúpenej ustanoveným advokátom priznal náhradu\n8\n\ntrov konania. V prípade, ak tejto osobe náhrada trov právneho zastúpenia nebola priznaná,\nadvokátovi (pri splnení podmienok uvedených v citovanom ustanovení) prizná Centrum\nodmenu za právne zastupovanie podľa § 14a a § 14b vyhlášky č. 655/2004 Z. z.\nAko už Najvyšší súd SR uviedol, novelou OSP účinnou od 01.01.2010 súdy stratili\nprávomoc rozhodovať o odmene advokáta ustanoveného súdom a táto právomoc prešla\nna Centrum právnej pomoci, ktoré o odmene rozhoduje postupom podľa § 15 zákona\nč. 327/2005 Z. z. podľa tretej hlavy druhej časti vyhlášky č. 655/2004 Z. z., na základe\nktorej sa ustanovenému advokátovi za zastupovanie osoby priznáva paušálna odmena za\nkonanie ako celok a nie odmena za jednotlivé úkony právnej služby podľa druhej hlavy\ndruhej časti vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Žalobcovi bola odmena za zastupovanie priznaná v\nsúlade s touto právnou úpravou, a preto krajský súd rozhodol vo veci správne, keď žalobu\nžalobcu zamietol.»\n17. Po predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd v prvom rade konštatuje, že\nrozhodovanie všeobecného súdu o trovách konania považuje za integrálnu súčasť civilného\nprocesu a je zásadne výsadou všeobecného súdu. V rámci tohto rozhodovania v zásade ide\nvždy o aplikáciu jednoduchého práva, takže ústavný súd rozhodnutia o trovách konania\nmeritórne preskúmava iba celkom výnimočne, a to v prípadoch, ak samotné rozhodnutie\nvšeobecného súdu je takým excesom z požiadaviek kladených na spravodlivý proces alebo\nide o také extrémne vybočenie z princípu spravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť\ndo ústavnoprávnej roviny, a teda i do práv účastníka konania, ktorý podal ústavnému súdu\nsťažnosť. Inak povedané, problematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť\nústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto\nkonanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie\npríslušných ustanovení aplikovateľného právneho predpisu, ktorá by v sebe zahŕňala črty\nsvojvôle (m. m. I. ÚS 40/2012, II. ÚS 364/2014, II. ÚS 64/09, III. ÚS 92/09, IV. ÚS 248/08,\nII. ÚS 153/2016, II. ÚS 357/2016, II. ÚS 681/2016).\n18. Ústavný súd zároveň poukazuje aj na výšku predmetu „sporu“, t. j. rozdiel medzi\npožadovanou a priznanou odmenou, ktorý je približne 500 €. V tejto súvislosti totiž už\nviackrát formuloval právny názor, podľa ktorého ak platná a účinná právna úprava vylučuje\n9\n\nu bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných druhostupňovými súdmi, bolo by proti\nlogike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva.\nAj preto ústavný súd v prípadoch, keď sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej\nmoci, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu, poskytuje ústavnoprávnu ochranu\nsťažovateľovi len v celkom výnimočných prípadoch, a to v prípade, ak sťažnosť signalizuje,\nže k zásahu do základných práv alebo slobôd došlo v mimoriadne závažnom rozsahu\n(m. m. IV. ÚS 414/2010, IV. ÚS 79/2011, IV. ÚS 251/2011, II. ÚS 757/2014).\n19. Napokon ústavný súd poukazuje na to, že obdobná právna vec už bola riešená\niným senátom ústavného súdu (IV. ÚS 273/2018), ktorý dospel k záveru, že vo veci\nposúdenia charakteru uplatnenia trov právneho zastúpenia (t. j. či má hmotnoprávnu alebo\nprocesnoprávnu povahu) argumentácia všeobecných súdov o procesnoprávnej povahe\nnároku na náhradu trov právneho zastúpenia je ústavne konformná a sťažnosť považoval\nza zjavne neopodstatnenú. Ústavný súd nezistil dôvody, pre ktoré by sa mal od týchto\nzáverov odkláňať a v podrobnostiach na nich odkazuje.\n20. Nad rámec uvedeného ústavný súd dopĺňa, že nemožno rozporovať skutočnosť,\nže v dôsledku zmeny právnej úpravy, ktorá vniesla do existujúcich právnych vzťahov nový\nmechanizmus nepravou retroaktivitou, došlo k narušeniu legitímnych očakávaní\nsťažovateľky vo vzťahu k výške odmeny. Ústavný súd dáva za pravdu sťažovateľke aj\nv tom smere, že nepravá retroaktivita nemôže byť paušálna, svojvoľná, ale vždy je\nnevyhnutné proporčne sledovať zamýšľaný cieľ v kontraste s rozsahom zavádzaných zmien.\nV prípade právnej úpravy odmeny advokáta zastupujúceho ex offo však treba mať na\npamäti umocnený verejný záujem, ktorý spočíva v povinnosti poskytovať pomoc v\nprávnych záležitostiach ex offo ako súčasť základných profesijných povinností advokáta\nvykonávajúceho advokátsku činnosť. Znížená odmena, ku ktorej došlo v dôsledku\npredmetnej zmeny právnej úpravy, je kompenzovaná zákonom priznanými privilégiami\nadvokátov oproti iným profesijným skupinám, ako napríklad zákonná povinnosť zastúpenia\nv určitých druhoch súdnych konaní (v širších súvislostiach rozsudok Komory ESĽP\nz 18. 10. 2011 vo veci Graziani-Weiss proti Rakúsku, sťažnosť č. 31950/06).\n\n10\n\n21. Ústavný súd v závere konštatuje, že najvyšší súd reagoval na argumentáciu\nsťažovateľky ústavne akceptovateľným spôsobom, z napádaného rozsudku je zrejmé,\nna základe akých právnych predpisov rozhodol a akými úvahami sa spravoval, pričom\naplikácia právnej úpravy nie je v rozpore s jej zmyslom a účelom. Nesúhlas sťažovateľky\ns rozsudkom najvyššieho súdu nemôže sám osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti tohto rozhodnutia a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť\njeho právny názor svojím vlastným. Ústavný súd nezistil žiadne ústavnoprávne vady\nrozsudku najvyššieho súdu, ktoré by\n\nodôvodňovali zásah do namietaného uznesenia\n\nv súlade s jeho právomocami, a preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť\nodmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\n22. Namietané porušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ústavy,\nresp. práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu videla sťažovateľka iba\nv záveroch napadnutého rozsudku najvyššieho súdu. Keďže ústavný súd nezistil porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, nemohlo dôjsť ani k porušeniu ňou označeného práva\nvlastniť majetok garantovaného čl. 20 ods. 1 ústavy, resp. čl. 1 dodatkového protokolu.\n23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené\nvo výroku tohto uznesenia.\n24. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre jej zjavnú neopodstatnenosť, ústavný súd\nnemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky, ktoré sú viazané na skutočnosť, že\nsťažnosti bude vyhovené.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. októbra 2018\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania", "advokát, advokácia-náhrada trov právneho zastúpenia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7743464a-f9f8-4d40-9320-bfaeca6ba4b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.273.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 273/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 273/2018 z 19. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.273.2018.1"}, {"guid": "ussr:8c807b44-9bde-4c71-90a4-b33829b8dec2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.681.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 681/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 681/2016 z 8. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-08", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.681.2016.1"}, {"guid": "ussr:6cc6a83e-2c06-41c7-8c82-9f8f7ccf6abc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.357.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 357/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/2016 z 26. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-26", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.357.2016.1"}, {"guid": "ussr:1fc1bba9-02ea-4b60-bd2d-bffc39f474de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.153.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 153/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/2016 z 18. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-18", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.153.2016.1"}, {"guid": "ussr:0c963fab-f1e9-4340-802e-fc4d21659545", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 757/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 757/2014 z 6. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-06", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0c963fab-f1e9-4340-802e-fc4d21659545"}, {"guid": "ussr:b0920547-891e-4b33-96e3-7a3b86d9699a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 364/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 364/2014 z 9. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-09", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b0920547-891e-4b33-96e3-7a3b86d9699a"}, {"guid": "ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/2012 z 8. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-08", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353"}, {"guid": "ussr:0f495cd1-7302-49d8-91b4-3fe9a11c8754", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 251/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 251/2011 z 16. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-16", "citacie_n": 167, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f495cd1-7302-49d8-91b4-3fe9a11c8754"}, {"guid": "ussr:40a4eea4-bd09-4fcd-bcbd-7230b0b59024", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 79/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 79/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40a4eea4-bd09-4fcd-bcbd-7230b0b59024"}, {"guid": "ussr:02fb581c-e288-4b3a-9a62-27798c266aa5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 414/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 414/2010 z 9. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-09", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02fb581c-e288-4b3a-9a62-27798c266aa5"}, {"guid": "ussr:1d36d848-26d9-4d19-ab49-442f0494f4e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 92/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 92/09 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d36d848-26d9-4d19-ab49-442f0494f4e6"}, {"guid": "ussr:d54d030d-38c8-47b9-b529-f4042f511e42", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 64/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 64/09 z 12. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-12", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d54d030d-38c8-47b9-b529-f4042f511e42"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:2e069517-c169-4899-a93a-4d7f1256943d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 38/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 38/99 z 23. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-23", "citacie_n": 177, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1999.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9d64ef6b-9282-409d-9053-53261351d345", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.39.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 39/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 39/2019 z 29. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.39.2019.1"}]}