{"guid": "ussr:2d343407-201a-40ae-864c-366bccc47e10", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.355.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 355/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 355/2018 z 10. 10. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. októbra 2018, sp. zn. I. ÚS 355/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.355.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-10-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-5", "nazov": "čl. 50 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-4.odsek-1", "nazov": "čl. 4 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Protokol č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 4 ods. 1", "nazov": "Protokol č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 4 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyProtokol č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 4 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 50", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 50", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 50", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Protokol č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 4 ods. 1", "nazov": "Protokol č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 4 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyProtokol č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 4 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 50", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 50", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 50", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-4", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2d343407-201a-40ae-864c-366bccc47e10", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.355.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.355.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.355.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 355/2018-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. októbra 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou STEHURA &\npartners, v. o. s., Fraňa Kráľa 2080, Čadca, kancelária Dolný Val 574/7, Žilina, konajúcou\nprostredníctvom spoločníka a advokáta JUDr. Stanislava Stehuru, vo veci namietaného\nporušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 5 Ústavy\nSlovenskej republiky, práv podľa čl. 5 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd, práva podľa čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 50 Charty základných práv Európskej\núnie uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 28 Tp 16/2018 z 5. júla 2018 a uznesením\nKrajského súdu v Žiline sp. zn. 1 Tpo 45/2018 z 24. júla 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n24. septembra 2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou\n\nnamieta porušenie základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 5\n\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 5 ods. 1 a čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva podľa\nčl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „protokol“) a práva podľa čl. 50 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len\n„charta“) uznesením Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 28 Tp 16/2018\nz 5. júla 2018 a uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n1 Tpo 45/2018 z 24. júla 2018 pri rozhodovaní o jeho vzatí do väzby.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol uznesením okresného súdu\nsp. zn. 28 Tp 16/2018 z 5. júla 2018 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) vzatý do väzby\nz dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku. Okresný súd súčasne\nrozhodol, že do plynutia lehôt podľa § 76 ods. 6 a 7 Trestného poriadku sa nezapočítava\ndoba, počas ktorej bol sťažovateľ stíhaný vo väzbe na základe uznesenia Obvodného súdu\npre Prahu 4 sp. zn. 0 Nt 15034/2017 z 15. júla 2017 v spojení s uznesením Mestského súdu\nv Prahe sp. zn. 8 To 325/2017 z 8. augusta 2017. Väzba sťažovateľa v Českej republike\ntrvala od 13. júla 2017 do 7. júna 2018. Na základe sťažnosti sťažovateľa krajský súd\nuznesením sp. zn. 1 Tpo 45/2018 z 24. júla 2018 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“)\nrozhodol tak, že sťažnosť zamietol bez toho, aby sa relevantne vysporiadal\nso skutočnosťami namietanými sťažovateľom, nevyjadril sa najmä k námietke o opakovaní\nväzby a k názoru okresného súdu o nezapočítateľnosti väzby vykonanej v cudzine.\n3. Sťažovateľ uviedol, že v čase rozhodovania o väzbe všeobecnými súdmi\nv Slovenskej republike súdy nedisponovali žiadnym rozhodnutím o vydaní sťažovateľa\nz Českej republiky na Slovensko, pretože uznesenie Mestského súdu v Prahe sp. zn.\nNt 2032/2018 zo 7. júna 2018 nebolo v tom čase právoplatné. Okrem uvedeného konajúce\nvšeobecné súdy nezohľadnili skutočnosť, že pre ten istý skutok bolo proti sťažovateľovi\nvedené trestné stíhanie v Českej republike, kde bol stíhaný väzobne a bol prepustený\nz väzby, a preto sťažovateľ zastáva názor, že proti nemu boli vedené paralelne dve trestné\nstíhania, došlo tak k opakovaniu väzby, pretože sťažovateľ bol vzatý do väzby pre ten istý\nskutok, čím došlo k predĺženiu lehoty na rozhodnutie a získanie dôkazov o ďalší čas, a tým\nk negácii zmyslu a účelu § 76 a nasl. Trestného poriadku.\n\n2\n\n4. Podľa názoru sťažovateľa okresný súd a krajský súd nepostupovali správne ani\nv otázke započítania jeho väzby v Českej republike do lehôt väzby na Slovensku podľa § 76\nods. 6 a 7 Trestného poriadku, pretože na predmetnú vec nie je možné aplikovať § 77 ods. 1\npísm. a) Trestného poriadku.\n5. V prípade sťažovateľa rozhodovaniu o väzbe predchádzalo vydanie príkazu na\nzatknutie podľa § 73 ods. 1 Trestného poriadku a vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu\nokresným súdom podľa zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej\nlen „zákon o EZR“), ktorý predstavuje implementáciu rámcového rozhodnutia Rady\nEurópskej únie 2002/584/JHA z 13. júna 2002 o európskom zatýkacom rozkaze. Žiadna\nčasť spomenutého rámcového rozhodnutia podľa sťažovateľa neumožňuje, aby členský štát,\nktorý chce európsky zatýkací rozkaz vydať, tak obišiel alebo zjednodušil svoj postup pri\nodovzdaní alebo prevzatí trestného stíhania z iného členského štátu. K tomu ale v tomto\nprípade došlo, keďže proti sťažovateľovi je vedené trestné stíhanie pre trestný čin spáchaný\nniekoľkými čiastkovými skutkami, z ktorých jeden je predmetom trestného stíhania.\nK vydaniu európskeho zatýkacieho rozkazu vo vzťahu k sťažovateľovi došlo v dobe, keď\nSlovenská republika vedela, že ho nie je možné zatknúť alebo zadržať a je možné ho len\nobmedziť vo väzbe alebo zmeniť dôvod väzby. Podľa názoru sťažovateľa uvedené rámcové\nrozhodnutie nikdy nepredpokladalo, že jeden členský štát bude vydávať európsky zatýkací\nrozkaz s vedomím, že osoba, o ktorú sa týmto spôsobom žiada, je už vo väzbe iného\nčlenského štátu pre ten istý skutok. Z tohto dôvodu sťažovateľ zastáva názor, že všeobecný\nsúd nebol oprávnený vydať európsky zatýkací rozkaz.\n6. Trestné stíhanie sťažovateľa v Českej republike sa týkalo zločinu nedovolenej\nvýroby a iného nakladania s omamnými a psychotropnými látkami podľa § 283 ods. 1 a 3\npísm. c) Trestného zákonníka, pričom skutok, pre ktorý je toto trestné stíhanie v Českej\nrepublike vedené, je čiastkovým skutkom trestného činu, pre podozrenie zo spáchania\nktorého je proti sťažovateľovi vedené trestné stíhanie na Slovensku. Predmetné činy po\nprávnej stránke nie je možné oddeľovať, ide o totožný skutok, preto je v rámci konania\npotrebné aplikovať v extenzívnom výklade všeobecnú zásadu ne bis in idem. Odôvodnenie\n\n3\n\nuznesenia okresného súdu, ako aj uznesenie krajského súdu vyznievajú podľa sťažovateľa\núčelovo, aby bola zdôvodnená potreba umelého predlžovania jeho väzby. Totožnosť\ntrestného stíhania v oboch štátoch je zrejmá aj z uznesenia Mestského súdu v Prahe sp. zn.\n45 T 4/2018 z 21. júna 2018, podľa ktorého: „Z popisu skutku uvedeného v tomto zatykači\na z materiálov, ktoré boli súdu postúpené Generálnou prokuratúrou SR, súd zistil, že na\nSlovensku je obžalovaný stíhaný pre totožnú trestnú činnosť...“ Uvedené vyplýva aj\nz vyjadrenia prokurátora k sťažnosti sťažovateľa proti rozhodnutiu o väzbe, v ktorom\nuviedol, že „Ďalším argumentom pre to, aby bolo vedené trestné stíhanie v SR je nielen to,\nže páchal totožnú trestnú činnosť nielen v ČR, ale na slovenskom území, ale zároveň, že\nobv.\n\nje slovenský štátny občan.“.\n7. Aplikácia § 77 ods. 1 Trestného poriadku nie je možná v prípadoch, keď ide\n\no paralelné stíhanie osoby za ten istý trestný čin vo viacerých štátoch. Takýto výklad\nslovenských súdov absolútne popiera základnú zásadu trestného konania ne bis in idem. Je\nnemysliteľné, aby za ten istý trestný čin, aj keď v čiastkovej podobe, mohol byť obvinený\nväzobné stíhaný na území viacerých štátov v od seba nezávislých lehotách. Zásada\nzapočítania vyplýva z požiadaviek prirodzenej spravodlivosti a zásady proporcionality\nv trestnom súdnictve, teda ide o všeobecnú zásadu práva Európskej únie.\n8. Sťažovateľ bol vzatý do tzv. útekovej väzby. Pri posudzovaní naplnenia\nzákonných podmienok pre obmedzenie osobnej slobody obvineného uvalením väzby\nz uvedeného dôvodu je potrebné vychádzať zo stavu daného v dobe rozhodovania súdu,\na nie zo špekulácií o naplnení týchto podmienok v budúcnosti. Samotná hrozba vysokého\ntrestu nemôže sama osebe znamenať dôvod na vzatie obvineného do väzby. Riziko ujdenia\nalebo skrývania sa obvineného s cieľom vyhnutia sa trestnému stíhaniu nemôže byť\nzaložené výlučne na skutočnosti, že obvinenému hrozí vysoký trest. Ďalšie trvanie väzby\nmusí byť odôvodnené závažnými konkrétnymi dôvodmi. V tejto súvislosti sťažovateľ\npoukázal na nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 187/09 z 25. novembra 2009.\n9. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazoval na to, že pred\nzadržaním sa sťažovateľ venoval obchodnej činnosti, v rámci ktorej cestoval cez Českú\n\n4\n\nrepubliku do Nemecka, pričom z uvedeného má podľa okresného súdu vyplývať obava, že\nby mal ujsť alebo sa skrývať, aby sa vyhol trestnému stíhaniu. Uvedené považuje sťažovateľ\nza špekuláciu. Podľa sťažovateľa vycestovanie do zahraničia z dôvodu vykonávania\npodnikateľskej činnosti neznamená automaticky to, že by sa chcel pobytom v cudzine\nvyhýbať trestnému konaniu. Taktiež je potrebné vziať do úvahy, že už rok je sťažovateľ\nväzobne stíhaný, jeho podnikateľské aktivity skončili, a preto je ochotný po prepustení na\nslobodu zamestnať sa.\n10. Okresný súd ako dôvod tzv. útekovej väzby sťažovateľa považoval aj to, že síce\nmá trvalý pobyt v\n\n, ale zdržiaval sa v\n\n, a preto považuje jeho pobyt za\n\npochybný a nestály. K uvedenému sťažovateľ namietal, že súd z neho spravil prakticky\nbezdomovca, hoci sťažovateľ vysvetlil, že trvalý pobyt má v\n\nlen z dôvodu, že na\n\nuvedenej adrese mal kanceláriu. Pred zadržaním sťažovateľ býval s družkou a dcérou\nv\n\na len dva dni pred jeho zadržaním sa presťahovali do prenajatého bytu v\n\n.\n\nKeďže bol sťažovateľ zadržaný, jeho družka sa z dôvodu nedostatku peňažných\nprostriedkov odsťahovala k svojim rodičom do\n\nv okrese\n\n.\n\nZ uvedeného preto nie je možné vyvodiť, že by pobyt sťažovateľa bol pochybný.\n11. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 2 Tost 28/2017 z 12. septembra 2017, v ktorom bolo konštatované, že\nnáhradou väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka v spojení s primeranými\nobmedzeniami a povinnosťami za súčasného nariadenia kontroly obvineného technickým\nprostriedkom ‒ zariadením na určenie polohy kontrolovanej osoby ‒ sa dosiahne rovnaký\núčel, aký bol sledovaný držaním obvineného vo väzbe.\n12. Aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva podľa sťažovateľa vedie\nk zdržanlivosti pri odôvodňovaní útekovej väzby iba samotnou hrozbou vysokým trestom.\n13. Ďalej sťažovateľ namietal, že jeho žiadosť o udelenie azylu v Českej republike\nposúdili konajúce súdy ako účelovú obštrukciu so zámerom zabrániť jeho vydaniu na\n\n5\n\nSlovensko bez toho, aby si ozrejmili fakty. Uvedený fakt nemôže podľa názoru sťažovateľa\nbyť použitý proti nemu ako argument o obštrukcii.\n14. Sťažovateľ argumentoval, že bol vzatý aj do tzv. preventívnej väzby, hoci pod\npojmom „bude pokračovať v trestnej činnosti“ uvedeným v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku nie je možné rozumieť len všeobecné nebezpečenstvo z možného pokračovania\nv bližšie neurčitej trestnej činnosti, ale pod týmto zákonným pojmom je nutné rozumieť len\nkonkrétnu skutočnosť, z ktorej vyplýva, že hrozí nebezpečenstvo, že obvinený bude\npokračovať v trestnej činnosti, pre ktorú je stíhaný, respektíve v obdobnej trestnej činnosti.\nNebezpečenstvo páchania ďalšej trestnej činnosti musí byť navyše bezprostredne hroziace.\nSťažovateľ je názoru, že tento dôvod v jeho prípade nie je v žiadnom prípade daný\na vyznieva až absurdne. Z doteraz vykonaného dokazovania žiadnym spôsobom nevyplýva,\nže sťažovateľ mal byť súčasťou nejakého zoskupenia. Trestná činnosť, ktorá je mu kladená\nza vinu, mala spočívať v tzv. kuriérovi, pričom súdy v žiadnom prípade nezdôvodnili, ako\nby bolo možné pokračovať v tejto činnosti.\n15. Na základe uvedeného sťažovateľ v petite sťažnosti navrhol, aby ústavný súd\ntakto rozhodol:\n„I. Základné právo sťažovateľa na osobnú slobodu garantované čl. 17 ods. 1, ods. 2,\nods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na ochranu pred dvojitým trestným\nstíhaním podľa čl. 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 50 Charty základných\npráv EÚ porušené boli.\nII. Uznesenie Krajského súdu v Žiline č. 1Tpo/45/2018 zo dňa 24.07.2018\na uznesenie Okresného súdu v Žiline č. 28Tp/16/2018 zo dňa 05.07.2018 sa zrušujú a vec sa\nvracia Okresnému súdu v Žiline na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nIII. Okresný súd v Žiline a Krajský súd v Žiline sú povinní spoločne a nerozdielne\nuhradiť sťažovateľovi všetky trovy konania do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\n\n6\n\nrozhodnutia na účet jeho právneho zástupcu advokátskej kancelárie STEHURA & partners,\nv.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080,022 01 Čadca.“\nII.\n16. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n17. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\n18. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,\nuznesenie sa nemusí odôvodniť.\nK namietanému porušeniu označených práv uznesením okresného súdu\n19. Ústavný súd konštatuje, že vo vzťahu k časti sťažnosti smerujúcej proti uzneseniu\nokresného súdu je daný dôvod na odmietnutie sťažnosti pre nedostatok právomoci\nústavného súdu, pretože preskúmanie tohto uznesenia bolo v právomoci krajského súdu\nv rámci odvolacieho konania.\n\n7\n\n20. Z čl. 127 ods. 1 ústavy je zrejmé, že právomoc ústavného súdu rozhodovať\no sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich\nzákladných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Subsidiarita\nprávomoci ústavného súdu znamená, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\nsťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo\nslobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným\norgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na\nprerokovanie (mutatis mutandis napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 269/06). Na základe už\nuvedeného je zrejmé, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha\nústavnému súdu právomoc zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo\nslobody za predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu\n(mutatis mutandis I. ÚS 78/99). Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd\nsťažovateľa je okrem iného aj opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická\nosoba k dispozícii vo vzťahu k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa\nnamieta, a ktorý jej umožňuje odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného\npráva alebo slobody (I. ÚS 36/96). Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ využil svoje právo\npodať sťažnosť proti napadnutému uzneseniu okresného súdu, o ktorom bol oprávnený\nrozhodnúť krajský súd. Z toho vyplýva, že sťažovateľ využil účinný právny prostriedok na\nochranu svojho základného práva, a teda právomoc ústavného súdu je v tomto prípade\nvylúčená.\nK namietanému porušeniu označených práv uznesením krajského súdu\n21. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na osobnú\nslobodu zaručeného v čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a práva na slobodu zaručeného v čl. 5\nods. 1 dohovoru, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva na ochranu pred dvojitým\ntrestným stíhaním podľa čl. 50 ods. 5 ústavy, podľa čl. 4 ods. 1 protokolu a podľa čl. 50\ncharty uznesením krajského súdu, ku ktorému malo dôjsť nezohľadnením argumentácie\nuvedenej sťažovateľom v sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu spočívajúcej v tvrdení\n\n8\n\no porušení zásady „ne bis in idem“ vo vzťahu k trestnému stíhaniu sťažovateľa v Českej\nrepublike a tam realizovanej väzbe, a taktiež nedostatočným podložením dôvodov tzv.\npreventívnej a útekovej väzby, ako aj neodôvodnením rozhodnutia o nenahradení väzby\ndohľadom probačného a mediačného úradníka.\n22. Rozhodovanie o väzbe (a v rámci toho aj o ponechaní vo väzbe) je ratione\nmateriae súčasťou čl. 5 dohovoru. Aspekty väzby majúce hmotnoprávnu povahu sú\nv prípade rozhodovania o vzatí do väzby súčasťou čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 dohovoru\na procesnoprávne aspekty rozhodovania o väzbe sú súčasťou čl. 5 ods. 4 dohovoru (za\nmnohé ďalšie Knebl proti Českej republike, Altinok proti Turecku, Gál proti Slovenskej\nrepublike, Osváthová proti Slovenskej republike, II. ÚS 386/2016). Súdne konanie\nv súvislosti s rozhodovaním o väzbe musí poskytovať určité garancie procesnej povahy,\nktoré sú vyjadrené v čl. 6 dohovoru, resp. čl. 46 a nasl. ústavy. So zreteľom na to, že čl. 6\ndohovoru, a teda ani čl. 46 a nasl. ústavy sa nevzťahuje na konanie a rozhodovanie o väzbe,\ntieto garancie sú v prípade rozhodovania o väzbe súčasťou čl. 5 dohovoru, resp. čl. 17\nústavy (mutatis mutandis II. ÚS 108/08, II. ÚS 116/2011, II. ÚS 266/2013).\n23. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou namieta porušenie práv\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti s uznesením krajského\nsúdu, odmietol po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nz dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti pre neexistenciu vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi namietaným porušením označených práv a namietaným uznesením krajského súdu.\n24. Ďalej sa ústavný súd zaoberal posúdením ústavnosti sťažovateľom tvrdeného\nzásahu do obsahu základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy\na práva na slobodu podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu. V tejto súvislosti\nústavný súd považuje za potrebné uviesť, že mu neprislúcha, aby v rámci konania o ústavnej\nsťažnosti posudzoval, či dokonca skúmal existenciu dôvodov väzby sťažovateľa alebo\nakéhokoľvek iného obvineného. To prislúcha zásadne všeobecným súdom. Rovnako tak\npripomína, že jeho úlohou ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124\nústavy) nie je konať ako súd tretej alebo štvrtej inštancie, ale preskúmať zlučiteľnosť\n\n9\n\nopatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s ústavou alebo medzinárodnou\nzmluvou o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 165/02, III. ÚS 324/2016).\n25. Ústavný súd v zmysle svojej ustálenej judikatúry ďalej zdôrazňuje, že väzba je\nnajzávažnejším zásahom do osobnej slobody a do práv obvineného. Keďže ide\no najzávažnejší zásah, vyžaduje po celý čas súdnu kontrolu jej ústavnosti a zákonnosti\n(mutatis mutandis III. ÚS 26/01). Je výsostným právom, ale aj povinnosťou všeobecného\nsúdu skúmať všetky okolnosti spôsobilé vyvrátiť alebo potvrdiť existenciu skutočného\nverejného záujmu odôvodňujúceho so zreteľom na prezumpciu neviny výnimku z pravidla\nrešpektovania osobnej slobody a uviesť ich v rozhodnutiach o väzbe (Toth c. Rakúsko\nz 12. 12. 1991). Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že jeho\nprávomoc na rozhodovanie vo väzobných veciach predpokladá výlučne skúmanie toho, či sa\nv konaní pred väzobnými súdmi dodržali ústavno-procesné princípy takého obmedzenia\nosobnej slobody, akým je väzba obvineného (II. ÚS 76/02, IV. ÚS 83/03, IV. ÚS 171/03).\n26. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).\n27. Ústavný súd vo svojej judikatúre k čl. 17 ods. 2 ústavy uviedol, že vo vzťahu\nk väzbe obsahuje také práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len zo zákonného\ndôvodu a na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu, právo podať návrh na konanie, v ktorom\nby súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak\nje táto nezákonná, právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po nevyhnutnú, resp. primeranú dobu\nalebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť podmienené zárukou\n(III. ÚS 7/00, I. ÚS 100/04). Z čl. 17 ods. 2 ústavy vyplýva neodmysliteľná súvislosť medzi\nväzobným dôvodom uvedeným v zákone a rozhodnutím sudcu alebo súdu, a to nielen pri\nrozhodnutiach o vzatí do väzby, ale aj počas ďalšieho trvania väzby. Zákonnosť väzby je\nzároveň determinovaná aj skutkovými okolnosťami, ktoré by svojou podstatou mali dať\n\n10\n\nratio decidendi (nosné dôvody) na uplatnenie vhodného zákonného ustanovenia. S touto\nkonštatáciou úzko súvisí aj obsah základného práva podľa čl. 17 ods. 5 ústavy, z ktorého\nvyplýva oprávnenie konkrétnej osoby na preskúmanie okolností svedčiacich za a proti\nväzbe, ale zároveň aj povinnosť súdu rozhodnúť na základe konkrétnych skutočností, a nie\nna základe abstraktnej úvahy (obdobne III. ÚS 271/07).\n28. Z napadnutého uznesenia krajského súdu je zrejmé, že rovnako ako okresný súd\no dôvodnosti trestného stíhania sťažovateľa nemal pochybnosti. Z napadnutého uznesenia\nkrajského súdu ďalej vyplýva, že rovnako ako okresný súd aj krajský súd považoval\nv súvislosti s existenciou dôvodov tzv. preventívnej väzby za preukázané, že «Z doposiaľ\nzabezpečených dôkazov v trestnom konaní vedenom na území Slovenskej republiky v rámci\nspoločného vyšetrovacieho tímu je spoľahlivo zistené, že obvinený\n\nbol od\n\npresne nezisteného času najneskôr do 13.07.2017 jedným z členov medzinárodnej\norganizovanej skupiny, ktorí mali medzi sebou rozdelené jednotlivé úlohy za účelom ich\nspoločného páchania protiprávnej činnosti s omamnými látkami, psychotropnými látkami\na prekurzormi, pričom\n\nv rámci činnosti tejto organizovanej skupiny plnil\n\ndohodnuté úlohy na území Českej aj Slovenskej republiky. Skutok, pre ktorý je\nstíhaný uznesením vrchného komisára Služby kriminálnej polície a vyšetrovania\nKrajského riaditeľstva polície hl. mesta Prahy Polície Českej republiky pod č.j KRPA255859-22/TČ-2017-000078 zo dňa 14. júla 2017, je len jedným z najmenej štyroch skutkov\nním spáchaných na území Českej republiky podľa pokynov vyššie postavených členov\norganizovanej skupiny spočívajúcich v sofistikovaných prepravách drogy „Pervitín“\nosobnými motorovými vozidlami jednorázovo v množstve od minimálne 8 kilogramov\nz priestorov nelegálneho veľkokapacitného laboratória na výrobu pervitínu zriadeného\nčlenmi organizovanej skupiny na ul.\n\nv Českej republike, na účely\n\npredaja tejto drogy osobám zaoberajúcej sa jej distribúciou po celom území Českej\nrepubliky. Na území Slovenskej republiky\n\nplnil úlohy spočívajúce\n\nv skladovaní a mechanickom vylupovaní z obalov tzv. „blastrov“ veľkého množstva\ntabletiek CIRRUS duo aAPSELAN pôvodom od Poľského výrobcu s obsahom látky\npseudoefedrín potrebnej k výrobe melamfetamínu, a to v priestoroch ním prenajatého domu\nv obci\n\n, okres\n\n, odkiaľ boli tieto tabletky podľa potrieb\n\n11\n\nalebo inými členmi skupiny prepravované do priestorov nelegálneho\nveľkokapacitného laboratória na výrobu pervitínu na ul.\n\nv Českej\n\nrepublike. Súd má za to, že touto činnosťou si obvinený zabezpečoval aj svoj príjem, pričom\nzrejme nemá žiadny iný reálny dostatočný zdroj príjmu a je tu dôvodná obava, že by\npokračoval v trestnej činnosti.\nArgumentáciu sudcu pre prípravné konanie považuje krajský súd za výstižnú,\npresvedčivú a dostatočne odôvodňujúcu možnosť pokračovania v trestnej činnosti\nobvineným.».\n29. K dôvodom tzv. útekovej väzby krajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol:\n«Dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por. bol v tomto štádiu konania preukazovaný\ntým, že obvinený pri výsluchu o rozhodovaní o väzbe uviedol ako adresu trvalého pobytu na\nadrese Bratislava III., Rača, Karpatské námestie 7770/10A, pričom následne uvádza, že je\nto trvalý pobyt na kanceláriu, kde mal svoju firmu a nie je to priestor určený na bývanie.\nĎalej uviedol, že pokiaľ si prenajal rodinný dom v obci\nv tomto nebýval a domovou prehliadkou bolo zistené, že tento sa mal využívať na drogovú\ntrestnú činnosť. Priateľka s dcérou býva na adrese\nJe nutné podotknúť, že obvinený\n\n.\n\nmá kontakty v zahraničí, ktoré získal pri\n\nsvojej činnosti. Ako sám uvádza pracoval v oblasti dopravy a špedície, pričom cesty sa\nvykonávali i do zahraničia. Možno konštatovať, že jeho pobyt je pochybný, nestály a je tu\nmožnosť pohybu obvineného vo viacerých štátoch.\nUvedené vyplýva i z operatívnych informácií ako aj z vyjadrenia samotného\nobvineného\n\npri výpovedi v rámci jeho trestného stíhania v ČR, tento sa\n\npred zadržaním venoval činnosti, v rámci ktorej neustále „pracovne“ cestoval cez Českú\nrepubliku až do Nemecka. Z doterajšieho vyšetrovania vyplýva, že na rovnakej „trase“ mal\nbyť súčasťou distribučného reťazca drog. Menovaný obvinený má nahlásenú adresu\ntrvalého bydliska v\n\n, na ktorej sa však trvalo fakticky nezdržiava, medzitým mal\n\nprenajatý rodinný dom č.\n\nv obci\n\n, kde pri domovej prehliadke\n\ndňa 26.09.2017 bolo zistené, že tento mal byť používaný „len“ na drogovú trestnú činnosť\n(vylupovanie tabletiek z obalov, ktoré následne ako prekurzor slúžili na ďalšiu výrobu\ndrogy pervitín - metamfetamín).\n\n12\n\nJe potrebné taktiež uviesť, že nielenže obvinený nemá stále bydlisko, respektíve sa\nmôže pohybovať vo viacerých štátoch, ale mu hrozí i vysoký trest. Podľa ustanovenia § 172\nods. 4 Tr. zák. mu hrozí trest odňatia slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov\nprípadne doživotie.\nObvinený\n\nsa snaží vyhnúť trestnému stíhaniu v Slovenskej republike,\n\nkedy sám v rámci konania o jeho žiadosti o poskytnutie azylu poukazuje na hroziaci mu\ntrest odňatia slobody na 20 až 25 rokov alebo doživotie, je zrejmé, že jeho žiadosť o azyl\nbola účelová, jednalo sa o obštrukciu a jeho zámerom bolo zabrániť svojmu vydaniu do\nSlovenskej republiky, kde nemá ani skutočné a ustálené miesto bydliska a jedná sa tiež\no prejav snahy, aby po uplynutí lehoty väzby pre iný skutok v Českej republike unikol\nsvojmu vydaniu do krajiny, ktorej je štátnym občanom. Už z uvedeného možno dôvodne\npredpokladať, že obvinený\n\nsa v prípade jeho prepustenia z väzby bude\n\ntrestnému stíhaniu v Slovenskej republike vyhýbať a teda sú dané dôvody väzby podľa § 71\nods. 1 písm. a) Trestného poriadku“.\nS argumentáciou sudcu pre prípravné konanie sa nadriadený súd v plnom rozsahu\nstotožnil a dodáva, že pri rozhodovaní o väzbe môže súd riziko úteku len odhadovať\n(prognózovať). V okolnostiach prípadu považuje krajský súd za nevyhnutné aktuálne\nuprednostniť zabezpečenie účasti obvineného\n\nna úkonoch trestného\n\nkonania smerujúcich k skončeniu jeho trestnej veci formou dočasného obmedzenia jeho\nosobnej slobody väzbou pred realizáciou jeho ústavou priznaného práva na osobnú\nslobodu, voľnosť pohybu a slobodného rozhodnutia o mieste svojho pobytu.»\n30.\n\nV\n\nsúvislosti\n\ns\n\nnámietkou\n\nsťažovateľa\n\no\n\nneodôvodnení\n\nrozhodnutia\n\na o nevyhovení jeho návrhu o nahradení väzby dohľadom probačného a mediačného\núradníka krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol: „Krajský súd nepovažuje\nprocesné prostriedky - dohľad probačným a mediačným úradníkom a písomný sľub\nobvineného za dostatočné na nahradenie väzby v prípade obvineného\nv súčasnom štádiu trestného konania. Tento názor krajský súd opiera o samotnú osobu\nobvineného a jeho doterajší spôsob života, ale i o okolnosti, za ktorých mal byť spáchaný\nskutok, pre ktorý bolo obvinenému\n\nvznesené obvinenie. Tieto\n\nskutočnosti bránia záveru o tom, že procesný prostriedok, a to dohľad probačným a\n\n13\n\nmediačným úradníkom a písomný sľub obvineného budú spôsobilé v súčasnom štádiu\nkonania nahradiť účel väzby obvineného\n\n.\n\nKrajský súd pripomína, že procesné prostriedky na nahradenie väzby, ktoré sú\nzakotvené v príslušnom právnom predpise (Trestný poriadok), zákonodarca súdu len\nponúka, ale zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že konajúci sudca pre prípravné konanie,\nresp. súd je povinný nahradiť väzbu niektorým z procesných prostriedkov, ktorý pripúšťa\nTrestný poriadok.“\n31. Podľa názoru ústavného súdu krajský súd dostatočne odôvodnil dôvody, pre ktoré\nsťažnosť sťažovateľa proti napadnutému uzneseniu okresného súdu zamietol, pričom\nv odôvodnení svojho napadnutého uznesenia sa dostatočne vysporiadal so všetkými\npodstatnými argumentmi sťažovateľa. Ústavný súd sa v tomto smere stotožňuje s názorom\nkrajského súdu, že je nevyhnutné v danom štádiu trestného konania zabezpečiť účasť\nsťažovateľa na úkonoch v rámci trestného konania obmedzením jeho osobnej slobody. Toto\nkonštatovanie sťažnostného súdu korešponduje s judikatúrou ústavného súdu (napr.\nII. ÚS 67/2013), podľa ktorej pri rozhodovaní o väzbe môže súd riziko páchania trestnej\nčinnosti do budúcnosti len odhadovať (prognózovať).\n32. Odôvodnenie uznesenia krajského súdu umožňuje ústavnému súdu urobiť záver,\nže všeobecné súdy sa náležite vysporiadali s formálnymi a materiálnymi dôvodmi väzby\nsťažovateľa, dostatočným spôsobom ich preukázali a zdôvodnili, a preto spĺňajú zákonné\npožiadavky na odôvodnenie uznesenia o vzatí do väzby, resp. o sťažnosti proti nemu (§ 176\nods. 1 a 2 v spojení s § 71 ods. 1 Trestného poriadku). Ústavný súd z uznesenia krajského\nsúdu a jeho postupu nezistil nič, čo by ho robilo ústavne neakceptovateľným, a teda\nvyžadujúcim korekciu zo strany ústavného súdu.\n33. V súvislosti s argumentáciou sťažovateľa o nezákonnom rozhodnutí všeobecných\nsúdov o nezapočítaní doby, počas ktorej bol sťažovateľ stíhaný vo väzbe v Českej republike\nod 13. júla 2017 do 7. júna 2018, do plynutia lehôt podľa § 76 ods. 6 a 7 Trestného\nporiadku, ktoré nezohľadnili skutočnosť, že proti sťažovateľovi je vedené trestné stíhanie\npre ten istý skutok v Českej republike, čím boli proti nemu vedené dve paralelné trestné\n\n14\n\nstíhania, došlo k tzv. opakovaniu väzby a k porušeniu medzinárodne uznanej zásady „ne bis\nidem“, krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol: „Krajský súd disponuje\nrozhodnutím cudzozemského súdu (uznesenie zo 7.6.2018 Mestského súdu v Prahe, sp.zn.\nNt 2032/2018), ktorým bol obvinený\n\nvydaný do Slovenskej republiky\n\nk trestnému stíhaniu pre skutok uvedený v Európskom zatýkacom rozkaze vydaným\nOkresným súdom Žilina zo dňa 23.3.2018, sp.zn. 28Tp/16/2018 (č.l. 73-75 spisu), pričom\nz označeného rozhodnutia, ako i ďalších listín nevyplýva dôvodnosť tvrdenia obvineného\nv sťažnosti, podľa ktorého je jeho väzba opakovaná, pretože bol vzatý do väzby pre rovnaký\nskutok. Podľa názoru krajského súdu v konaní o vzatí do väzby obvineného\nnedošlo k žiadnemu porušeniu práv priznaných obvinenej osobe dohovormi, ktoré popisuje\nvo svojej sťažnosti obvinený a nedošlo ani k porušeniu zásady ne bis in idem.“\n34. Ústavný súd nesúhlasí s názorom sťažovateľa, že krajský súd porušil jeho právo\nnebyť opakovane trestaný (aj zásadu ne bis in idem) poukazujúc najmä na čl. 54 dohovoru,\nktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, v zmysle ktorého podľa sťažovateľa je potrebné\ndobu pozbavenia jeho slobody v inom štáte odpočítať od plynutia väzby pre ten istý skutok,\npre ktorý je stíhaný a bol vzatý do väzby na Slovensku. Ústavný súd k tejto argumentácii\nsťažovateľa poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-288/05 (trestné\nkonanie proti Jűrgenovi Kretzingerovi), ktorý výstižne vyvracia jeho argumentáciu, keď\nuvádza, že tento článok nemožno uplatniť predtým, ako bude osoba „právoplatne\nodsúdená“. Je potrebné uviesť, že v priebehu trestného konania tak zadržanie, ako aj väzba\npredchádzajú právoplatnému odsúdeniu. Preto čl. 54 dohovoru nemožno uplatniť na takéto\ndoby odňatia slobody, aj keď sa podľa vnútroštátneho práva musia zohľadniť v súvislosti\ns neskorším výkonom prípadného trestu odňatia slobody. Zatiaľ čo účel väzby má skôr\npreventívny charakter, účelom podmienky vykonania je vylúčiť, aby osoba, ktorá bola\nprávoplatne odsúdená v prvom zmluvnom štáte, mohla byť trestne stíhaná za ten istý čin,\na teda aby v konečnom dôsledku nebola potrestaná, v prípade, že prvý zmluvný štát, ktorý\nvyhlásil rozsudok o uložení trestu, uložený trest nevykonal (body 51 – 52 rozsudku).\n\n15\n\n35. V nadväznosti na uvedené závery ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa\nv tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. októbra 2018\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-nahradenie väzby", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "väzba-dôvody väzby", "väzba-úteková", "väzba-preventívna", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-zásada ne bis in idem"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0b24b876-e1cd-463a-addf-bfd928926ff0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.324.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 324/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 324/2016 z 17. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-17", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.324.2016.1"}, {"guid": "ussr:f6db52f6-22f4-4516-87d1-720d209a75db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.386.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 386/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 386/2016 z 12. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-12", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.386.2016.1"}, {"guid": "ussr:bf714197-755b-44ad-967b-6540e36e0897", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 266/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 266/2013 z 12. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-12", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf714197-755b-44ad-967b-6540e36e0897"}, {"guid": "ussr:c7b7c3a8-e283-4229-8677-aeea8718a7c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/2013 z 5. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-05", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c7b7c3a8-e283-4229-8677-aeea8718a7c0"}, {"guid": "ussr:f82d5a22-29fd-4a00-b310-f80b8fe1799b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 116/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 116/2011 z 6. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-06", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f82d5a22-29fd-4a00-b310-f80b8fe1799b"}, {"guid": "ussr:45ec2a4a-b0c7-4db5-afec-4e4bd961d620", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 187/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 187/09 z 25. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-25", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:45ec2a4a-b0c7-4db5-afec-4e4bd961d620"}, {"guid": "ussr:3b6a2b4b-25ca-4c22-a5ef-46c1db5dbc52", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 108/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 108/08 z 16. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-16", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3b6a2b4b-25ca-4c22-a5ef-46c1db5dbc52"}, {"guid": "ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295"}, {"guid": "ussr:90befcb9-7b27-47bf-8cdc-ab3b208769c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 269/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 269/06 z 7. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-07", "citacie_n": 267, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90befcb9-7b27-47bf-8cdc-ab3b208769c3"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 100/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 100/04 z 8. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-08", "citacie_n": 454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0"}, {"guid": "ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/02 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 482, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5"}, {"guid": "ussr:35622a7a-0690-4059-9bfc-b4a2b751ea91", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 171/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 171/03 z 2. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-02", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35622a7a-0690-4059-9bfc-b4a2b751ea91"}, {"guid": "ussr:1b5c3024-e4c8-4e22-bcfe-79a19d0cbe7b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 83/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 83/03 z 24. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-24", "citacie_n": 188, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1b5c3024-e4c8-4e22-bcfe-79a19d0cbe7b"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/02 z 7. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-07", "citacie_n": 391, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e499c0e3-fb62-4e99-ac66-fb6ffb48ac92", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/01 z 8. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-08", "citacie_n": 156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e499c0e3-fb62-4e99-ac66-fb6ffb48ac92"}, {"guid": "ussr:f0079f7f-a7d1-4aef-ac94-7a0dc45cbff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 850, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1"}, {"guid": "ussr:96b024b8-0a97-4438-bea9-833f7c5e06ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.78.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 78/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 78/99 z 27. 10. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-10-27", "citacie_n": 359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.78.1999.1"}, {"guid": "ussr:752c5b8c-e673-453a-ab41-ce3b8602bac1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.36.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 36/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 36/96 z 27. 6. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-06-27", "citacie_n": 344, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.36.1996.1"}], "citovane_v": []}